Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Csp-17-2022.pdf
PDF · 104.2 KB
No categories available
9Csp/17/2022
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci žalobcu: T. A., N.. XX.XX.XXXX. C. A. E. XX, XXX XX N. A. zast.: JUDr. Martina Slosiariková, advokátka, so sídlom Jelšová 2S, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: 1) EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 2) EKOTRANZ, s.r.o., IČO: 31 632 262, so sídlom Rudno nad Hronom 257, 966 51 Rudno nad Hronom o návrhu na nariadenie neodkladné opatrenie, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie :
I. Žalovaný v rade 1) je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Triangel, vydávanej Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci s Costumer Finance Holding, a. s. zo dňa 03.06.2006 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.
II. Žalovaný v rade 2) je p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Triangel, vydávanej Všeobecnou úverovou bankou, a. s. v spolupráci s Costumer Finance Holding, a. s. zo dňa 03.06.2006.
III. Súd p o u č u j e strany, že spoločnosť: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, je oprávnená podať žalobu v postavení žalobcu, proti žalovanému: T. A., N.. XX.XX.XXXX. C. A. E. XX, XXX XX N. A., o zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy na Okresný súd Žiar nad Hronom.
IV. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému v rade 1) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
V. Žalobcovi proti žalovanému v rade 2) nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému v rade 1) povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu z Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel, vydávanej v spolupráci s Costumer Finance Holding, a.s. zo dňa 03.06.2006, obsiahnutej v čl. V bod 31 písm. f) Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci s Costumer Finance Holding, a.s. a uložil žalovanému v rade 2) zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel, vydávanej v spolupráci s Costumer Finance Holding, a.s. zo dňa 03.06.2006, obsiahnutej v čl. V bod 31 písm. f) Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci s Costumer Finance Holding, a.s. Žalobca tiež žiadal priznať plnú náhradu trov konania od žalovaného v rade 1).
2. Podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovaného v rade 1) uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere „Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel“, vydávanej Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci s Costumer Finance Holding, a. s. dňa 03.06.2006. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.05.2012 malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky na žalobcu v rade 1), čím sa stal veriteľom žalobcu, čo vyplýva z listu zo dňa 31.01.2022, ktorý adresoval zamestnávateľovi, ktorým je EKOTRANZ, s.r.o., Rudno nad Hronom - žalovaný v rade 2). Právny predchodca žalovaného v rade 1) na základe zmluvy zo dňa 03.06.2006 poskytol žalobcovi pôžičku vo výške 298,74 Eur (9000,- Sk) s mesačnou splátkou v sume 9,95 Eur (300,-Sk), bez ďalších jej známych špecifikácii. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie podľa žalobcu bolo vopred pripravené zo strany veriteľa bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená drobným písmom. V zmysle čl. V bod 31 písm. f) Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Costumer Finance Holding, a. s: Ak klient napriek výzve nezaplatí povinnú splátku prípadne ostatné splatné čiastky v stanovenej lehote, banka má právo využiť jeden alebo viacero z nesledujúcich prostriedkov: Uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo mzdy klienta s čím klient podpisom zmluvy súhlasí. Žalobca síce v súčasnosti ešte nebol postihnutý výkonom zrážok zo mzdy, avšak vzhľadom na list žalovaného v 1) rade adresovaný žalovanému v rade 2) existuje predpoklad, že zrážky z jeho mzdy budú realizované. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu uložilo povinnosť plniť žalovaný v rade 2) ako jeho zamestnávateľ, je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy a nemá možnosť ich priamo zastaviť ani obmedziť. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok práva Európskej Únie, a to súdnu kontrolu zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve vrátane otázky premlčania nároku. Za účelom zabránenia získavania bezdôvodného obohatenia žalovaného v rade 1), je nevyhnutné dočasne upraviť pomery strán a zamedziť vykonávaniu zrážok zo mzdy. Nakoľko právny predchodca žalovaného v rade 1) poskytol žalobcovi peňažné prostriedky prostredníctvom kreditnej karty, predmetná zmluva sa podriaďuje režimu zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Žalobca má za to, že zmluva o úvere nespĺňa zákonnú náležitosť, a to písomnú formu v zmysle § 46 OZ., teda písomný návrh na uzavretie zmluvy a písomné prijatie návrhu. Keďže neexistuje akceptácia žiadosti zo strany VÚB, a. s. a ani potvrdzujúci list a doručenie PIN kódu žalobcovi, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy. Okrem toho zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa vtedy platného a účinného zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Žalobca tiež spochybňuje platnosť postúpenia pohľadávky na žalovaného v rade 1) a tiež to, že ak by aj existovala platná pohľadávka žalovaného v rade 1), táto je už premlčaná. Nakoľko žalobca nemá k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho majetku, k jeho účinnej ochrane je potrebné nariadiť priamo zamestnávateľovi žalobcu - žalovanému v rade 2), aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
11. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
12. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
13. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
14. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
15. Podľa § 336 ods. 4 CSP Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
16. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
17. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
18. Podľa § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
19. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v rade 1) a 2) je dôvodný.
20. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným v rade 1) vzniknutý na základe uvedenej zmluvy je spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný v rade 1) resp. jeho právny predchodca poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalobca vystupoval v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobca spochybnil platnosť dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva.
21. Súd teda na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 03.06.2006, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (znenie účinné od 1.4.2004).
22. Na uvedený právny vzťah je však tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. V danom prípade
je tak zmluva z 03.06.2006 uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu v rade 1) jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou.
23. V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
24. Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
25. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
26. Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
27. Žalobca naviac spochybňuje samotnú vyčíslenú výšku pohľadávky žalovaného v rade 1), ktorú si tento uplatňuje prostredníctvom inštitútu zrážok zo mzdy. Žalobca namieta, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcich obligatórnych náležitostí vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch. Naviac samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou obchodných podmienok spotrebiteľskej zmluvy, ktoré žalobcom podpísané neboli. Aktom, ktorý by žalobcu zaväzoval teda nie sú nepodpísané obchodné podmienky (§ 40 ods. 1, 3 OZ; porov. 2Cdo 245/2010), pričom tieto sú do zmluvy inkorporované bez platnej inkorporačnej doložky (uvedená drobným písmom v bode V. zmluvy označenom ako „ Zaúčtovanie, úhrada a platba“).
28. Ak sa majú Všeobecné obchodné podmienky stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň súdy judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. Ustanovenia v obchodných podmienkach obsiahnuté, sa v prípade neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19). V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.
29. Vo veci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo žalobcovi povinnosť plnenia, teda žalobca nemá možnosť zrážky zastaviť. Sám veriteľ, teda žalovaný v rade 1) si diktuje výšku dlhu
jednostranne bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, pričom ide o možnosť postihnúť majetok žalobcu podľa svojvôle veriteľa, teda žalovaného v rade 1). Tento stanovuje výšku pohľadávky a jej príslušenstvo.
30. Z predbežného posúdenia predloženej formulárovej zmluvy, ktoré súd vykonal sa javí, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zabezpečená inštitútom dohody o zrážkach zo mzdy, je bezúročná a bez poplatkov, pričom obsahuje aj neprijateľnú podmienku. Žalobca predložením Žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel z 03.06.2006 spolu s Obchodnými podmienkami (uvedené drobným a takmer nečitateľným písmom) a zároveň predložením žiadosti o vykonávanie zrážok zo dňa 31.01.2022 adresovanej zamestnávateľovi žalobcu (žalovanému v rade 2)) osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným v rade 1), ktorý vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.06.2006. Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy je adresovaná zamestnávateľovi žalobcu. Z uvedenej žiadosti z 31.01.2022 je zrejmé, že žalovaný už má začať s realizáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, čím žalobca osvedčil naliehavú a bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu.
31. Vzhľadom na charakter sporu, nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade je však dlžníkom žalobca ako spotrebiteľ domáhajúca sa v tomto konaní svojho práva vyplývajúceho z predpisov na ochranu spotrebiteľa, pričom existencia pohľadávky voči žalobcovi sa predpokladá na strane žalovaného v rade 1), ktorý práve využitím inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy zasahuje do práv žalobcu.
32. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal teda súd za dostatočne osvedčenú, pretože žalobca realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému v rade 1) bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobcu. Už samotná skutočnosť, že v danej veci mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy iba súčasťou obchodných podmienok (č.l. V bode 31 písm. f) obchodných podmienok), ktoré sa nachádzajú na druhej strane zmluvy, sú uvedené drobným písmom a absentuje na tejto listine podpis žalobcu, vyvoláva jednoznačnú pochybnosť o platnosti dojednania dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že žalobca mal možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bez vplyvu na možnosť uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v danom prípade nesie žalovaný v rade 1), a to s poukazom na negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/81/2010, sp. zn. 4Cdo/13/2009 a v kontexte s nariadením neodkladného opatrenia ukladajúcim povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy napríklad uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10CoCsp/28/2020 z 08. 06. 2020). Uvedené je s konečnou platnosťou oprávnený riešiť súd až v konaní vo veci samej. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).
33. Súd preto dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného v rade 1) (žalovaný v rade 1) môže podať na súde žalobu na plnenie), ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu.
34. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu v časti ukladajúcej povinnosť žalovanému v rade 1) zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov v súvislosti s označenou zmluvou o úvere vyhovel.
35. S účinnosťou od 1.7.2016 CSP prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia. CSP tak upustil od línie dočasnosti poskytnutej ochrany. Ustanovenie obdobia
trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne. Úprava v CSP upustila od dočasnosti charakteru neodkladných opatrení oproti predbežným opatreniam. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie ustanovenia § 336 ods. 1 CSP veta druhá, pričom podľa niektorých názorov v danom prípade nebolo potrebné ukladať povinnosť žalobcovi podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pretože neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (porovnaj tiež uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5CoCsp/27/2020 z 30. 06. 2020).
36. Pokiaľ ide o návrh žalobcu, aby súd uložil výrokom II. zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, je potrebné uviesť, že napriek odlišným názorom na uvedenú problematiku, súdna prax sa prikláňa k názoru, že je možné takúto povinnosť uložiť aj subjektu odlišnému od strany sporu (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/31/2019 z 23. 04. 2019, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/30/2019 z 09. 04. 2019, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/62/2019 z 16. 04. 2019). Žalobca v danom prípade označil zamestnávateľa ako žalovaného v rade 2), pričom inú povinnosť ako zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, žalovanému v rade 2) nežiadal uložiť.
37. Žalovaný v rade 2) je stranou sporu v súlade s § 60 CSP, nakoľko ho žalobca označil za stranu sporu, preto možno aj vo vzťahu k nemu rozhodnúť o neodkladnom opatrení. Civilný sporový poriadok nevyžaduje vždy, aby na neodkladné opatrenie nadväzovalo konanie vo veci samej, a teda neodkladné opatrenie možno vydať aj voči osobe, ktorá by v konaní vo veci samej nebola pasívne legitimovaná, ak takéto osoba je označená žalobcom ako strana sporu. Súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému v rade 1) ako veriteľovi pohľadávky, ktorej sa od žalobcu domáha prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobcu, a teda je zároveň možné takéto rozhodnutie vydať aj vo vzťahu k žalovanému v rade 2) ako zamestnávateľovi žalobcu, a to práve z dôvodu okamžitej realizácie nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré reagovalo na potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Pokiaľ neodkladné opatrenie má riešiť naliehavú potrebu úpravy pomerov strán, je v takejto situácii dôvodné vyhovieť návrhu aj vo vzťahu k zamestnávateľovi ako žalovanému v rade 2). V súvislosti s vyššie uvedeným a obdobnou procesnou situáciou súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23Co/102/2019 z 26. 09. 2019, kde odvolací súd na odvolanie žalobkyne zmenil uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že uložil žalovanému v rade 2) ako zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy.
38. Napriek tomu, že CSP už výslovne neupravuje možnosť uložiť neodkladným opatrením povinnosť aj inému ako strane sporu, výpočet neodkladných opatrení v § 325 ods. 2 CSP, uloženie takéhoto neodkladného opatrenia nevylučuje. Uloženie povinnosti inej osobe ako sporovej strane v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia tak, vzhľadom na rozumné usporiadanie procesných vzťahov, akceptuje rozhodovacia prax súdov, súd preto nevidí dôvod, aby nemohol vyhovieť takémuto návrhu žalobcu v prípade, že zamestnávateľa označil priamo za stranu sporu vo vzťahu ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia.
39. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle§ 336ods.1 CSP, súd zároveň rozhodol aj o trovách konania. V danom konaní tak bol žalobca úspešný v celom rozsahu, pretože súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Vzhľadom na uvedené mu patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti žalovanému v rade 1) v rozsahu 100%.
43. O trovách neodkladného opatrenia medzi žalobcom a žalovaným v rade 2) súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v rade
2) úspešný v celom rozsahu, avšak nakoľko náhradu trov konania voči žalovanému v rade 2) nežiadal, súd mu nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rade 2) nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne, v príslušnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.