Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/8/2021

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: G. A.Á., U.. XX.XX.XXXX, F. R. N. XXXX/X, XXX XX H. U. F. zastúpená Advokátska kancelária Mgr. Ondrej Barna, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov proti žalovaným: 1. EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, 2. Obec Merník, so sídlom Merník 164, 094 23 Merník, IČO: 00 332 569, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

I. Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 06.12.2005, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.

II. Žalovaný v 2. rade je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 06.12.2005.

III. Súd ukladá žalobkyni v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanému v 1. rade návrh na začatie konania vo veci samej, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 06.12.2005.

IV. Žalobkyni priznáva proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

V. Žalobkyni proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa požitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 06.12.2005, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a uložil žalovanému v 2. rade zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 06.12.2005 Zároveň, aby súd uložil žalobkyni v lehote do 60 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia podať návrh na začatie vo veci samej. Žiadala priznať plnú náhradu trov konania od žalovaného v 1. rade. Podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere „Žiadosť o vydanie

pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK dňa 06.12.2005“. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.01.2008 malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky na žalobcu v 1.rade, čím sa stal veriteľom žalobkyne, čo vyplýva z listu zo dňa 08.07.2020, ktorý adresoval zamestnávateľovi, ktorým je obec Merník - žalovaný v 2. rade. Právny predchodca žalovaného v 1. rade na základe zmluvy zo dňa 06.12.2005 poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 3286,19 eur ( 99 000,-Sk ) s mesačnou splátkou v sume 109,54 eur ( 3300,-Sk), bez ďalších jej známych špecifikácii. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie podľa žalobkyne bolo vopred pripravené zo strany veriteľa bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená drobným písmom, pričom žalobkyni poskytnutá kópia zmluvy je nečitateľná a nie je možné zistiť, či vôbec formulárová Zmluva o úvere spornú dohodu obsahuje. Žalobkyňa uviedla, že v čase podpísania Zmluvy o úvere nemala vedomosť o tom, že s podpisom zmluvy uzatvorila aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Až od svojho zamestnávateľa, ktorému boli doručené žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy sa dozvedela, že podpísala aj Dohodu. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť žalovaný v 2.rade ako jej zamestnávateľ, je povinný vykonávať zrážky z jej mzdy a žalovaná nemá možnosť ich priamo zastaviť ani obmedziť. Zamestnávateľ žalobkyne - žalovaný v 2. rade je povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Žalovaný v 1.rade ako veriteľ, výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, z toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex-offo súdnej kontrole, prípadne, či zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré v tom čase vyžadoval platný a účinný zákon o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa poukázala aj na tú skutočnosť, že zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti vyžadované o spotrebiteľských úveroch v dôsledku čoho je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle uvedeného zákona. Zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov; ak nie je uvedena´, spotrebiteľsky´ u´ver sa povazˇuje za bezúročný a bez poplatkov (). Žalobkyňa ďalej uviedla, že dohoda umožňuje žalovanému v 1.rade, aby od nej vymohol plnenie, na ktoré nemá nárok a pravdepodobne ide o premlčanú pohľadávku. Žiadosť veriteľa zamestnávateľovi, žalovanému v 2.rade, o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje listom zo dňa 08.07.2020. Tým zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou. Žalobkyňa v návrhu ďalej poukázala na ako aj dôvodovú správu k Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.“ Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy, nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už viackrát uviedol súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex-offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, bez presného vyhlásenia veriteľa nemá žalobkyňa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Obava, že žalovaný v 1. rade zasiahne do majetku žalobkyne bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení sa reálne naplnila požiadaním jej zamestnávateľa, žalovaného v 2. rade o vykonanie zrážok zo mzdy. V záujme predchádzania vzniku majetkovej ujmy žalobkyňa navrhla, aby sa dočasne zakázal žalovaným výkon zrážok zo mzdy. Podľa názoru žalovanej jej dôvodné dočasné opatrenie voči jej zamestnávateľovi, žalovanému v 2.rade. umožňuje uložiť neodkladné opatrenia len strane konania. Vzhľadom na túto skutočnosť označila zamestnávateľa, ako žalovaného v 2. rade, avšak okrem uloženia povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy si voči nemu neuplatňuje žiadne iné nároky. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa poukázala na uznesenie Krajského súdu Prešov, sp. zn. , z 23.11.2016; uznesenie Okresného súdu Prešov, sp. zn. , zo 7.9.2016; uznesenie Okresného súdu Prešov, sp. zn. , z 5.10.2016; uznesenie Okresného súdu Poprad, sp. zn. , z 27.9.2016; uznesenie Okresného súdu Humenné, sp. zn. , z 13.9.2016; uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.

zn. , z 5.10.2016; uznesenie Okresného súdu Svidník, sp. zn. , z 21.9.2016; uznesenie Okresného súdu Trebišov, sp. zn. , z 23.9.2016; uznesenie Okresného súdu Trebišov, sp. zn. , zo 16.11.2016 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.6Cdo/259/2012 zo dňa 21.08.2013.

2. Z predloženej Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 6.12.2005, vyplýva, že spoločnosť VÚB, a.s. prostredníctvom spoločnosti Slovenské kreditné karty, a.s. (jej právnym nástupcom je od 31.12.2005 podľa výpisu z obchodného registra je spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok) ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli zmluvu č.12656509. V článku II. Údaje klienta o zamestnaní Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, je ako zamestnávateľ žalobkyne uvedený Obecný úrad Merník, IČO: 332569. Podľa bodu VI. Žiadosti bol schválený úverový rámec 3286,20 eur (99.000,- Sk) a výška mesačnej splátky bola 109,54 eur (3300,- Sk).

3. Podľa Článku VII. bod 4 zmluvy (časť Vyhlásenie žiadateľa-klienta), žalobkyňa ako klient vyhlásila, že pred podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy sa oboznámila s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., v spolupráci s SKK, ktoré tvoria prílohu tejto Žiadosti/Zmluvy, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

4. Podľa Článku VII. posledný odsek žiadosti (za bodom 7), prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s SKK uzatvorenou medzi VÚB a.s. na strane jednej a klientom na strane druhej podľa z.č. . o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných v spolupráci s SKK sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy.

5. Ako vyplýva z listu žalovaného v 1.rade zo dňa 08.07.2020 adresovaného žalovanému v 2. rade ako platiteľovi mzdy žalobkyne, žalovaný v 1.rade oznámil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.01.2008 došlo na neho k postúpeniu pohľadávky spoločnosti Consumer Finance Holding,a.s vyplývajúcej zo zmluvy č.12656509. Žalovaný v 1. rade podľa vyzval žalovaného v 2.rade ako platiteľa mzdy žalobkyne, že je na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy alebo iného príjmu povinný pravidelne zrážať a vyplácať mu doručením tejto výzvy dohodnuté zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov a to až do uspokojenia pohľadávky. Zároveň žalovaný v 1. rade v liste poukázal na skutočnosť, že predmetné ustanovenie neoprávňuje zamestnávateľa ako platiteľa mzdy posudzovať predloženú dohodu, ani odmietnuť vykonávať zrážky zo mzdy na jej základe. Výška dlhu žalobkyne ku dňu 08.07.2020 predstavovala istinu v sume 2952,27 eur, úrok z omeškania po postúpení pohľadávky v sume 8951,50 eur, spolu 11 903,77 eur.

6. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

15. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

16. Podľa súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

17. Podľa súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

18. Podľa Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie primerane.

19. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

20. Podľa , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

21. Podľa a uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

22. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedeného a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu.

23. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade vzniknutý na základe uvedenej zmluvy je spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný v 1. rade resp. jeho právny predchodca poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalobkyňa vystupovala v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobkyňa spochybnila platnosť dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva.

24. Súd teda na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 6.12.2005, teda za účinnosti v takom znení, že v ustanovení definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (znenie účinné od 1.4.2004).

25. Na uvedený právny vzťah je však tiež potrebné aplikovať o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia , , podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa až 60 v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia .

26. V danom prípade je tak zmluva z 6.12.2005 uzavretá medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalobcu v 1. rade jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou.

27. V zmysle o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

28. Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

29. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

30. Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

31. Ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa spochybňuje predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, potom je dôvodné návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, a to do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy a v súvislosti s uvedeným aj otázka možnosti domáhať sa plnenia z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.

32. Žalobkyňa naviac spochybňuje samotnú vyčíslenú výšku pohľadávky žalovaného v 1. rade, ktorú si tento uplatňuje prostredníctvom inštitútu zrážok zo mzdy. Žalobkyňa namieta, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcich obligatórnych náležitostí vyžadovaných , a to konkrétne absenciu údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov podľa zákona. Zároveň žalobkyňa namieta pravdepodobné premlčanie celého nároku žalovaného v 1. rade.

33. Vyriešenie uvedenej otázky je možné predbežne posúdiť, avšak iba v rozsahu osvedčenia, aj v rámci návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci.

34. Žalobkyňa osvedčila danosť nároku, keď zo zistených dôkazov, ktoré predložila vyplýva, že je so žalovaným v 1. rade v zmluvnom vzťahu a uzavrela dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa osvedčila

aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v zásahu do jej majetku bez súdneho prieskumu v rozpore s ochranou spotrebiteľa.

35. V danom prípade, sa podľa žalobkyňou predložených listinných dôkazov javí, že nie je naplnené zákonné ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia bola aj ročná percentuálna miera nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže zmluva bola uzavretá dňa 6.12.2005, pričom realizácia plnenia z nej prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy nastala až dňa 8.7.2020, nárok žalovaného v 1. rade bude potrebné v konaní o veci samej posúdiť aj z pohľadu premlčania.

36. Naviac samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je zrejme súčasťou obchodných podmienok spotrebiteľskej zmluvy, ktoré žalobkyňou podpísané neboli. Aktom, ktorý by žalobkyňu zaväzoval teda nie sú nepodpísané obchodné podmienky, (, ; porov. ) pričom tieto sú do zmluvy inkorporované bez platnej inkorporačnej doložky (uvedená drobným písmom v bode zmluvy označenom ako „ Vyhlásenie žiadateľa-klienta“).

37. Všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň súdy judikovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.

38. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

39. Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla privodiť viazanosť obchodných podmienok predmetnej zmluvy.

40. Ustanovenia v obchodných podmienkach obsiahnuté, sa v prípade neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.

41. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, -19).

42. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na vyššie cit. ust. a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

43. Vyriešenie uvedenej otázky je možné osobitnou žalobou žalobkyne týkajúcou sa samotnej platnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj žalobou na plnenie podanou žalovaným v 1. rade, v rámci ktorej by sa súd vysporiadal s otázkou prípadnej bezúročnosti úveru a prípadne s otázkou premlčania nároku.

44. Hoci rozsah tejto neplatnosti zatiaľ nemožno ustáliť, návrh, ktorým sa žalobkyňa domáha zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy môže byť dôvodný, žalobkyňa má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa neodkladným opatrením domáha.

45. V opačnom prípade by žalobkyni (ktorá má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu právneho vzťahu) mohla vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska ochrany jej subjektívnych práv mala na ňu omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného v 1. rade (ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy.

46. Vo veci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo žalobkyni povinnosť plnenia, teda inak nemá žalobkyňa možnosť zrážky zastaviť. Sám veriteľ, teda žalovaný v 1. rade si diktuje výšku dlhu jednostranne bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, pričom ide o možnosť postihnúť majetok žalobkyne podľa svojvôle veriteľa, teda žalovaného v 1. rade. Tento stanovuje výšku pohľadávky a jej príslušenstvo.

47. Z predbežného posúdenia predloženej formulárovej zmluvy, ktoré súd vykonal v rozsahu osvedčovania, nakoľko uvedené posudzovanie nebolo predmetom dokazovania vo veci, javí sa, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zabezpečená inštitútom dohody o zrážkach zo mzdy, je bezúročná a bez poplatkov, pričom obsahuje aj neprijateľnú podmienku.

48. Žalobkyňa predložením Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík z 6.12.2005 spolu s Obchodnými podmienkami (uvedené drobným a nečitateľným písmom) a zároveň predložením žiadosti o vykonávanie zrážok zo dňa 8.7.2020 adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne (žalovanému v 2. rade) osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným v 1. rade, ktorý vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 6.12.2005. Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy je adresovaná zamestnávateľovi žalobkyne. Z uvedenej žiadosti z 8.7.2020 je zrejmé, že žalovaný už začal s realizáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, čim žalobkyňa osvedčila naliehavú a bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu. Súd je toho názoru, že dovtedy, kým sa nerozhodne o tom, či bola predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá platne a možno sa z nej domáhať plnenia, je potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť je medzi stranami sporu sporná.

49. Vzhľadom na charakter sporu, nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade je však dlžníkom žalobkyňa ako spotrebiteľ domáhajúca sa v tomto konaní svojho práva vyplývajúceho z predpisov na ochranu spotrebiteľa, pričom existencia pohľadávky voči žalobcovi sa predpokladá na strane žalovaného v 1. rade, ktorý práve využitím inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy zasahuje do práv žalobkyne.

50. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal teda súd za dostatočne osvedčenú, pretože žalobkyňa realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému v 1. rade bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobkyne.

51. Už samotná skutočnosť, že v danej veci mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy iba súčasťou obchodných podmienok (pravdepodobne v bode 31 nečitateľných obchodných podmienok, ktorá skutočnosť je zrejmá súdu z jeho činnosti, nakoľko mu je zrejmé znenie obchodných podmienok v obdobných veciach právneho predchodcu žalovaného, napríklad vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. ), ktoré sa nachádzajú na druhej strane zmluvy, sú uvedené drobným písmom a absentuje na tejto listine podpis žalobkyne, vyvoláva jednoznačnú pochybnosť o platnosti dojednania dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle . Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že žalobkyňa mala možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bez vplyvu na možnosť uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v danom prípade nesie žalovaný v 1. rade, a to s poukazom na negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. a v kontexte s nariadením neodkladného opatrenia ukladajúcim povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy napríklad uznesenie Krajského súdu v Trnave

sp.zn. z 08. 06. 2020). Uvedené je s konečnou platnosťou oprávnený riešiť súd až v konaní vo veci samej.

52. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 19.06.2013).

53. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného v 1. rade (žalovaný v 1. rade môže podať na súde žalobu na plnenie), ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyne.

54. V danom prípade súd zhodnotil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov právneho vzťahu a neodkladné opatrenie nariadil v snahe predísť prípadnej ujme žalobkyne ako spotrebiteľa, či následným ďalším súdnym sporom medzi stranami sporu.

55. Je zrejmé, že žalovaný v 1. rade môže bez súdnej kontroly v tomto štádiu vymáhať od žalobkyne dlh na základe žalobkyňou spochybňovanej dohody o zrážkach zo mzdy, pričom táto by stratila právo disponovať so svojim príjmom a mohlo by dôjsť aj k vymoženiu plnenia, ktoré by vyplývalo z neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. z časti na ktorú by žalovaný v 1. rade nemal nárok napríklad z dôvodu premlčania, prípadne preplatenia samotného úveru. Nariadenie neodkladného opatrenia je dočasným opatrením proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný a resp. nenapraviteľný stav. (porovnaj v tejto súvislosti uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 26. 09. 2017)

56. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobkyne v časti ukladajúcej povinnosť žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov v súvislosti s označenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, vyhovel.

57. S účinnosťou od 1.7.2016 prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia. tak upustil od línie dočasnosti poskytnutej ochrany. Ustanovenie obdobia trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne. Úprava v upustila od dočasnosti charakteru neodkladných opatrení oproti predbežným opatreniam. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie ustanovenia veta druhá, pričom podľa niektorých názorov v danom prípade nebolo potrebné ukladať povinnosť žalobkyni podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pretože neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (porovnaj tiež uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 30. 06. 2020).

58. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať aj na opačné názory, podľa ktorých súd je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale tiež rešpektovať práva toho, proti komu takýto návrh smeruje, preto nie je možné konštatovať, že nariadením neodkladného opatrenia sa trvalo usporiadajú práva tam, kde je potrebné preskúmať vec riadnym dokazovaním vykonaným vo veci samej. Samotné konštatovanie, že dohoda o zrážkach môže bezdôvodne zasiahnuť do práva spotrebiteľa v prospech veriteľa nestačí. Je potrebné skúmať, tak samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy z hľadiska jej platnosti ako aj samotnú zmluvu o úvere, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy je akcesorická k zmluve o úvere a ako taká nemôže zabezpečovať také povinnosti, ktoré by boli v zmluve o úvere neprijateľnými podmienkami. Takýto prieskum však vybočuje z rámca prieskumu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto je ho možné vykonať len v konaní vo veci samej ( v súvislosti s uvedeným porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. z 04. 12. 2019).

59. Z vyššie uvedeným teda súvisí aj možnosť nariadenia neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, prípadne možnosť trvanie neodkladného opatrenia obmedziť po určitú dobu.

60. Súd napriek rozdielnym názorom trvanie neodkladného opatrenia obmedzil do skončenia konania, ktoré bude začaté vo veci samej na základe povinnosti uloženej žalobkyni výrokom III. tohto uznesenia, nakoľko samotná žalobkyňa si petitom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyžiadala toto časové obmedzenie. Ak by súd naradil neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia, rozhodol by o nariadení neodkladného opatrenia v širšom rozsahu, ako to požadovala žalobkyňa (ultra petitum).

61. Návrh na časové obmedzenie trvanie neodkladného opatrenia, v znení ako o tom rozhodol súd vo výroku I. tohto uznesenia, žalobkyňa podala a zároveň podala návrh na uloženie povinnosti samotnej žalobkyni podať žalobu vo veci samej.

62. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa uvedenými výrokmi sama sebe časovo obmedzila trvanie neodkladného opatrenia a sama sebe navrhla uložiť povinnosť v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia, súd nevidel inú možnosť ako takýmto návrhom vyhovieť. V opačnom prípade by súd pripustil účinky nariadeného neodkladného opatrenia vo väčšom rozsahu, ako to žiadala žalobkyňa, čím by tak zároveň vo väčšej miere zasiahol do práv žalovaného v 1. rade.

63. Súd preto vyhovel návrhu žalobkyne a výrok III. tohto uznesenia jej uložil podať žalobu vo veci samej, pričom do skončenia takto ňou iniciovaného konania bude trvať aj nariadené neodkladné opatrenie.

64. V súlade s , keďže súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže zároveň vo výroku uznesenia uložiť žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

65. Podľa súd v prípade uloženia vyššie uvedenej povinnosti musí vo výroku uznesenia uviesť strany a predmet konania vo veci samej. Samotný predmet konania vymedzila žalobkyňa v prvom výroku petitu neodkladného opatrenia, kedy žiadala časovo obmedziť neodkladné opatrenie do skončenia konania o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Súd vzhľadom na uvedené vymedzil predmet konania vo veci samej a označil strany tohto sporu v treťom výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobkyni tak uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, teda o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, pričom stranami sporu budú žalobkyňa a žalovaný v 1. rade. Zároveň súd žalobkyni na podanie žaloby vo veci samej určil primeranú lehotu 60 dní.

66. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebude v lehote podaná ( ).

67. Pokiaľ sa týka návrhu žalobkyne, aby súd uložil výrokom II. zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, je potrebné uviesť, že napriek odlišným názorom na uvedenú problematiku, súdna prax sa prikláňa k názoru, že je možné takúto povinnosť uložiť aj subjektu odlišnému od strany sporu (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 23. 04. 2019, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 09. 04. 2019, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. z 16. 04. 2019). Žalobkyňa v danom prípade označila zamestnávateľa ako žalovaného v 2. rade, pričom inú povinnosť ako zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, žalovanému v 2. rade nežiadala uložiť.

68. Žalovaný v 2. rade je stranou sporu v súlade s , nakoľko ho žalobkyňa označila za stranu sporu, preto možno aj vo vzťahu k nemu rozhodnúť o neodkladnom opatrení. nevyžaduje vždy, aby na neodkladné opatrenie nadväzovalo konanie vo veci samej, a teda neodkladné opatrenie možno vydať aj voči osobe, ktorá by v konaní vo veci samej nebola pasívne legitimovaná, ak takéto osoba je označená žalobkyňou ako strana sporu. Súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému v 1. rade ako veriteľovi pohľadávky, ktorej sa od žalobkyne domáha prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobkyne, a teda je zároveň možné takéto rozhodnutie vydať aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobkyne, a to práve z dôvodu okamžitej realizácie nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré reagovalo na potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Pokiaľ neodkladné opatrenie má riešiť naliehavú potrebu úpravy pomerov strán, je v takejto situácii dôvodné vyhovieť návrhu aj vo vzťahu k zamestnávateľovi ako žalovanému v 2. rade. V súvislosti s vyššie uvedeným a obdobnou procesnou situáciou súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 26. 09. 2019, kde odvolací súd na odvolanie žalobkyne zmenil uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia tak, že uložil žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy.

69. Napriek tomu, že už výslovne neupravuje možnosť uložiť neodkladným opatrením povinnosť aj inému ako strane sporu, výpočet neodkladných opatrení v , uloženie takéhoto neodkladného opatrenia nevylučuje. Uloženie povinnosti inej osobe ako sporovej strane v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia tak, vzhľadom na rozumné usporiadanie procesných vzťahov, akceptuje rozhodovacia prax súdov, súd preto nevidí dôvod, aby nemohol vyhovieť takémuto návrhu žalobkyne v prípade, že zamestnávateľa označila priamo za stranu sporu vo vzťahu ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia.

70. Ako vyplýva z na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

71. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

72. V zmysle , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

74. Nakoľko v danom prípade súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle , súd zároveň rozhodol aj o trovách konania.

75. V danom konaní tak bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, pretože súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Vzhľadom na uvedené jej patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti žalovanému v 1. rade v rozsahu 100%.

76. O trovách neodkladného opatrenia medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade súd rozhodol podľa . Žalobkyňa bola v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade úspešná v celom rozsahu, avšak nakoľko náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade nežiadala, súd jej nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.