Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/17/2024

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. E. F., v konaní zastúpený advokátom: Mgr. Richard Bebjak, advokát, IČO: 31 025 544 so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere č. 9364763589 zo dňa 20.12.2010.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu, ktorým rozhodne o výške trov konania.

III. Súd p o u č u j e žalovaného: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava ako stranu sporu, ktorej sa týmto neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej, v ktorej si bude uplatňovať voči žalobcovi: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. E. F., nárok na zaplatenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 9364763589 na Okresnom súde Žiar nad Hronom. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna vecná legitimácia z hľadiska uplatňovaného hmotného práva.

odôvodnenie:

1. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal dňa 6.3.2024 na Okresný súd Žiar nad Hronom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zdržanie sa výkonu práva na zrážky zo mzdy.

2. Žalobca podaným návrhom žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky z jeho mzdy. Žalobca ako spotrebiteľ uzatvoril dňa 20.12.20210 s veriteľom Poštová banka, a.s. Bratislava Zmluvu o úvere č. 9364763589, na základe ktorej boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3.500,- Eur, výška mesačnej splátky 75,95 Eur, počet splátok 72, výška úrokovej sadzby 12,9 %, RPMN banky 15,6 %, priemerná hodnota RPMN na trhu 18,48 %, výška splátky s poplatkom za vedenie účtu 77,61 Eur, celková výška nákladov 1.701,96 Eur, konečná splatnosť 20.12.2016. Súčasne s uzavretím predmetnej zmluvy o úvere mala byť medzi zmluvnými stranami uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka k predmetnej úverovej zmluve, ktorá bola vopred predformulovaná vo formulári zmluvy o úvere bod 4.7.. Na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy momentálne dochádza k výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného. Pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. Bratislava pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere postúpil na žalovaného, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 6.10.2016, pričom žalovaný listom zo dňa 14.12.2016 uvedenú skutočnosť oznámil zamestnávateľovi žalobcu a požiadal zamestnávateľa

žalobcu, aby pokračoval ďalej v zrážkach zo mzdy a požiadal o zmenu čísla účtu, kde majú byť zrážky poukazované. Žalovaný sa domáha od zamestnávateľa žalobcu, ktorým je spoločnosť GENERAL TRUCKING, a.s. Žiar nad Hronom (ďalej aj ako „zamestnávateľ žalobcu“), výkonu zrážok zo mzdy, na základe žiadosti o zrážky zo mzdy, ktorú doručil na mzdové oddelenie zamestnávateľa žalobcu pôvodný veriteľ dňa 13.7.2015 s výškou pohľadávky 3.941,84 Eur a po postúpení pohľadávky žalovaný, pričom ku dňu 19.2.2021 podľa oznámenia žalovaného pohľadávka predstavuje sumu 5.335,59 Eur. Pri uzatváraní zmluvy mal žalobca postavenie spotrebiteľa a pôvodný veriteľ vystupoval ako dodávateľ finančnej služby, preto sa na predmetnú zmluvu vzťahujú ustanovenia ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá vo vopred pôvodným veriteľom pripravenom formulárovom texte zmluvy o úvere, a to ako zmluvné dojednanie označené pod bodom 4.7. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dvojstranný právny úkon, a už aj zo samotného označenia tohto právneho úkonu „dohoda“ je zrejmé, že vyžaduje nevyhnutne pre svoju platnosť dosiahnutie konsenzu oboma zmluvnými stranami. Pokiaľ však zmluva o úvere obsahovala vo svojom texte „skrytý“ právny úkon vo svojom dojednaní čl. 4.7, ktorý bol súčasťou formulárovej zmluvy a ktorého obsah a koncipovanie neumožňuje dlžníkovi – spotrebiteľovi voľbu toto zmluvné dojednanie ovplyvniť, prípadne úplne vylúčiť zo zmluvných podmienok, pretože mohol len vopred pripravenú formulárovú zmluvu ako celok prijať alebo odmietnuť, nemožno dospieť k záveru, že takáto „dohoda“ bola výsledkom slobodnej vôle a konsenzu zmluvných strán. Žalobca ako spotrebiteľ nemal reálnu možnosť uzavrieť zmluvu o úvere bez dohody o zrážkach zo mzdy. Takéto zabezpečenie dlhu nie je na prospech žalobcu ako spotrebiteľa, žalobca sa svojou neznalosťou právnych dôsledkov tohto zabezpečovacieho inštitútu dostáva do znevýhodneného postaveniam pretože veriteľovi je takouto formou umožnené domáhať sa uspokojenia svojho tvrdeného nároku, a to aj v nezákonnej výške bez obmedzení a bez náležitej súdnej kontroly, pričom nemožno vylúčiť ani účel obchádzania príslušných ustanovení na ochranu spotrebiteľa a ustanovenia takejto dohody zakladajú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v tom smere, či zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pohľadávka ku dňu 30.6.2015 podľa vyjadrenia pôvodného veriteľa predstavovala výšku 3.941,84 Eur, pričom podľa oznámenia žalovaného ku dňu 19.2.2021 už výška pohľadávky predstavuje sumu 5.335,59 Eur, teda došlo k navýšeniu výšky pohľadávky o sumu 1.393,75 Eur, pričom zamestnávateľ žalobcu za obdobie od 30.6.2015 do 19.2.2021 vykonal zrážky zo mzdy žalobcu na uspokojenie predmetnej pohľadávky vo výške 1.713,81 Eur. Teda napriek vykonávaným zrážkam zo mzdy žalobcu každý mesiac, predmetná pohľadávka sa neznižuje, práve naopak – zvyšuje. Žalobca uviedol, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje v správnej výške všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s ustanoveniami ZoSÚ (nesprávne je uvedená celková výška nákladov spotrebiteľa, čo má dopad aj na výpočet RPMN, ktorý je uvedený v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa), čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovení ZoSÚ. Teda žalobca mal žalovanému vrátiť len poskytnutú sumu úveru vo výške 3.500- Eur a na úroky resp. odplatu žalovaný nemá žiadny právny nárok a na jeho strane môže dochádzať k bezdôvodnému obohacovaniu na úkor žalobcu.

3. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil zmluvu o úvere – pôžička na bývanie č. 9364763589 zo dňa 20.12.2010, list žalobcu zamestnávateľovi žalovaného zo dňa 30.6.2015 označený ako Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy/ Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy, list žalobcu zamestnávateľovi žalovaného zo dňa 14.12.2016 označený ako Oznámenie zmeny čísla účtu, list žalovaného zamestnávateľovi žalobcu zo dňa 19.2.2021 označený ako Žiadosť o vyrozumenie, potvrdenie zamestnávateľa žalobcu zo dňa 23.2.2024, vyjadrenie žalobcu k žiadosti zo dňa 5.2.2024 a prílohu k vyjadreniu žalobcu k žiadosti zo dňa 5.2.2024.

4. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

13. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

14. Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

15. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

16. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

17. Podľa , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

18. Podľa , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

19. Podľa Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie primerane.

20. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

21. Podľa , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

22. Podľa , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

23. Podľa a , uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

24. Podľa , v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov /v znení účinnom do 31.12.2012/ (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

26. Podľa zákona , na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

27. Podľa zákona , na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

28. Súd môže neodkladné opatrenie nariadiť pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

29. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému je dôvodný.

30. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny predchodca žalovaného – Poštová banka, a.s. Bratislava uzatvoril dňa 20.12.2010 so žalobcom zmluvu o úvere č. 9364763589. Právny predchodca žalovaného poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalobcovi bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iné účely ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, konkrétne išlo o pôžičku na bývanie. Je nepochybné, že medzi nimi vznikol spotrebiteľský zmluvný vzťah, na ktorý sa vzťahuje úprava .

31. Priamo v spotrebiteľskej zmluve v bode 4.7 sa nachádza dohoda o zrážkach zo mzdy na základe, ktorej vykonával zamestnávateľ žalobcu zrážky zo žalobcovej mzdy. Žalobca v žalobe spochybnil platnosť dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva. Súd má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa nachádza v bode 4.7 zmluvy o úvere, bola vyhotovená ako formulárová a spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Realizácia zrážok zo mzdy na základe takto uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy predstavuje zásadný zásah do majetkovej sféry žalobcu bez toho, aby samotné podmienky zmluvy, ako aj jej realizácia bola v rámci ochrany spotrebiteľa posudzovaná súdom. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcu vyplýva zo skutočností, že žalovaný už požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonanie zrážok zo mzdy a ako vyplýva z Potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 23.2.2024, už došlo aj k výkonu zrážok zo mzdy. Z vyjadrenia k žiadosti zo dňa 5.2.2024, ktoré vystavil žalovaný žalobcovi, súd zistil, že ku 5.2.2024 bol stav žalobcovej pohľadávky voči žalovanému vo výške 4.457,68 Eur z čoho suma 674,48 Eur tvorila istinu a suma 3.783,20 Eur tvorila príslušenstvo (pozostávajúce zo zmluvného bežného úroku vo výške 3.129,48 Eur, zmluvného sankčného úroku vo výške 637,22 Eur a exekučných kolkov vo výške 16,50 Eur). Vo vyjadrení je taktiež uvedené, že pred postúpením záväzku na žalovaného žalobca uhradil pôvodnému veriteľovi platby v celkovej výške 483,10 Eur. V prílohe k vyjadreniu zo dňa 5.2.2024 je

uvedený prehľad platieb žalobcu žalovanému od 28.10.2016 do 30.1.2024, z ktorých je zrejmé, že žalobca žalovanému vyplatil sumu 1.983,08 Eur.

32. Z predbežného posúdenia predloženej formulárovej zmluvy, ktoré súd vykonal sa javí, že zmluva o úvere, ktorá je zabezpečená inštitútom dohody o zrážkach zo mzdy, je bezúročná a bez poplatkov, pričom obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobca predložením Zmluvy o úvere – pôžička na bývanie, výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy, oznámením čísla účtu, žiadosti o vyrozumenie, potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 23.2.2024 a vyjadrenia žalovaného k žiadosti zo dňa 5.2.2024 osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a právnym predchodcom žalovaného, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. 9364763589 zo dňa 20.12.2010 a následne bol postúpený na žalovaného. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že zamestnávateľ žalobcu už pristúpil k výkonu zrážok zo mzdy na základe žiadosti žalovaného v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, čím žalobca osvedčil naliehavú a bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu.

33. Vzhľadom na charakter sporu, nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade je však dlžníkom žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa v tomto konaní svojho práva vyplývajúceho z predpisov na ochranu spotrebiteľa, pričom existencia pohľadávky voči žalobcovi sa predpokladá na strane žalovaného, ktorý práve využitím inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy zasahuje do práv žalobcu.

34. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal teda súd za dostatočne osvedčenú, pretože žalobca realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobcu. Už samotná skutočnosť, že v danej veci mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy iba súčasťou formulárovej zmluvy, vyvoláva pochybnosť o platnosti dojednania dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle . Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že žalobca mal možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bez vplyvu na možnosť uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v danom prípade nesie žalovaný, a to s poukazom na negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. a v kontexte s nariadením neodkladného opatrenia ukladajúcim povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy napríklad uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. z 08. 06. 2020). Uvedené je s konečnou platnosťou oprávnený riešiť súd až v konaní vo veci samej. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 19.06.2013).

35. Súd preto dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného (ktorý môže podať na súde žalobu na plnenie), ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu.

36. V predmetnej veci súd neuložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pretože týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Podľa názoru súdu toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzeným samotným účelom tohto neodkladného opatrenia a v podstate procesne konzumuje vec samu. Toto neodkladné opatrenie môže byť zrušené postupom v súlade s , podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

37. V súlade s , v spojení s súd poučuje žalovaného okrem toho, že neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán zruší v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené ale aj a o tom, že žalovaný môže na príslušný súd proti žalobcovi (v postavení žalovaného) podať žalobu vo veci samej, v ktorej si bude uplatňovať svoje nároky voči žalobcovi vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. 9364763589 a zároveň aj žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia, ak neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

38. Podľa ods. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalobca, ako strana plne úspešná v konaní o vydanie neodkladného opatrenia. Nakoľko toto konanie skončí vydaním tohto neodkladného opatrenia, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.