Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/59/2024

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcu: A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpený JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345, proti žalovanému v 1. rade: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 a žalovanému v 2. rade v časti konania o nariadenie neodkladného opatrenia BUKOCEL, a.s., so sídlom Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 36 445 461, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení proti žalovanému v 2. rade nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve č. 2583473 / Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č. *048501 zo dňa 23.06.2005 na výkon zrážok zo mzdy žalobcu a náhrady trov konania.

2. Žalobca sa zároveň podaným návrhom domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd určil, že žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve č. 2583473 / Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č. *048501 zo dňa 23.06.2005 na výkon zrážok zo mzdy, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zároveň aby súd uložil zamestnávateľovi žalobcu žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa tejto dohody o zrážkach zo mzdy, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci sa. Žalobca sa taktiež domáhal náhrady trov konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.06.2005 som uzatvoril s právnou predchodkyňou žalovaného v 1. rade (spoločnosťou VÚB, a.s.) ako veriteľom Zmluvu č. 2583473 na základe Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver v rozsahu schváleného úverového rámca. Súčasťou zmluvy je Dohoda o zrážkach zo mzdy drobným písmom inkorporovaná v čl. V. Zúčtovanie, úhrada a platba, bod 31. písm. f) Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s.. V čase podpisovania Zmluvy o úvere nemal vedomosť o tom, že s podpisom Zmluvy zároveň uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. V súvislosti s Dohodou, nebol na nič upozornený a nebolo mu nič ani vysvetlené. O samotnej skutočnosti, že súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísal aj Dohodu o zrážkach zo mzdy som sa dozvedel až od svojho

zamestnávateľa, ktorým je BUKOCEL, a.s. (žalovaný v 2. rade), ktorému žalovaný v 1. rade zaslal výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy, a to listom zo dňa 28.12.2020. Skutočná vôľa žalobcu smerovala k uzavretiu úverovej zmluvy a nie k uzavretiu ďalšieho právneho úkonu, ktorým je dohoda o zrážkach zo mzdy. V konaní namieta neprijateľnosť Dohody o zrážkach zo mzdy zakomponovanej v úverovej zmluve z dôvodu, že predmetná Dohoda nebola individuálne dojednaná. Dohoda je vyhotovená ako súčasť samotnej Zmluvy napísaná veľmi drobným písmom a žalobca nebol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a nemal možnosť ju odmietnuť. Konanie obchodníka, ktorý podsúva na podpis takéto sporné dohody o zrážkach zo mzdy považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa ust. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca tiež poukázal na absenciu obligatórnych náležitostí, ktoré musí zmluva obsahovať podľa o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ). V dôsledku uvedeného je potom potrebné považovať úver za bezúročný a bezpoplatkový. Zároveň žalobca považuje celú pohľadávku z úverového vzťahu zo dňa 23.06.2005 veriteľa za premlčanú.

4. Podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že na základe vymedzeného skutkového a právneho stavu považuje za nevyhnutné, aby súd bezodkladne upravil pomery medzi ním a žalovaným v 1. rade prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. Vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k zásahu do majetkových práv žalobcu a hrozí mu značná majetková ujma, ktorá má pre žalobcu a jeho rodinu vážne následky. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.08.2013 sp. zn. k predmetnej právnej problematike. Zároveň poukázal na skutočnosť, že právna úprava vymedzená v na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v umožňuje pri nariadení neodkladného opatrenia ukladať povinnosti len stranám konania. Z uvedeného dôvodu v časti konania o nariadenie neodkladného opatrenia označil ako stranu konania (žalovaný v 2. rade) aj svojho zamestnávateľa a navrhol uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy práve svojmu zamestnávateľovi, ktorý tieto zrážky zo mzdy aj reálne vykonáva. Okrem samotnej povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy si v konaní voči žalovanému v 2. rade neuplatňuje žiadne nároky. Na podporu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia poukázal na právoplatné uznesenia Okresného súdu Bardejov, sp. zn. , zo dňa 28.07.2020; Okresného súdu Prešov, sp. zn. , zo dňa 28.07.2020; Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. , zo dňa 16.07.2020; Okresného súdu Prešov, sp. zn. , zo dňa 05.06.2019. Navrhol vydať neodkladné opatrenie s poukazom na ust. psím. d) a tiež na ust. .

5. Podaním z 3.8.2024 žalobca doplnil svoj návrh o Potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 2.8.2024 o vykonávaní zrážok zo mzdy žalobcu.

6. Z Potvrdenia spoločnosti BUKOCEL, a.s., IČO: 36445461 zo dňa 2.8.2024 vyplýva, že uvedená spoločnosť potvrdzuje, že žalobca je ich zamestnancom od 11.3.2020 a naďalej. Zároveň potvrdzuje, že od mesiaca december 2023 vykonávajú zrážky zo mzdy žalobcu pre žalovaného v 1. rade, pričom doteraz bolo zo mzdy zrazených 734,52 eur, ktoré boli poukázané na účet spoločnosti EOS Slovensko Finance, s.r.o.

7. Zo Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 23.6.2005 je zrejmé, že spoločnosť VÚB, a.s. prostredníctvom spoločnosti Slovenské kreditné karty, a.s. (jej právnym nástupcom je od 31.12.2005 podľa výpisu z obchodného registra je spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok) ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli zmluvu č.2583473. V článku II. Údaje klienta o zamestnaní Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, je ako zamestnávateľ žalobcu uvedený BUKOCEL, a.s., 093 02 Hencovce, IČO: 36 445 461. Podľa bodu VI. Žiadosti bol schválený úverový rámec 2887,87 eur (87.000,- Sk) a výška mesačnej splátky bola 96,26 eur (2900,- Sk).

8. Podľa Článku VII. bod 4 zmluvy (časť Vyhlásenie žiadateľa-klienta), žalobca ako klient vyhlásil, že pred podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy sa oboznámil s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s., v spolupráci s SKK, ktoré tvoria prílohu tejto Žiadosti/Zmluvy, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

9. V zmysle Článku VII. žiadosti (za bodom 8), prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s SKK uzatvorenou medzi VÚB a.s. na strane jednej a klientom na strane druhej podľa z.č. . o

spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných v spolupráci s SKK sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy.

10. Z listu žalovaného v 1. rade zo dňa 28.12.2020 adresovaného žalovanému v 2. rade vyplýva, že žalovaný v 1. rade zamestnávateľovi žalobcu oznamuje, že na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 2.1.2019 vymáha pohľadávky spoločnosti EOS Slovensko Finance, s.r.o., ktorá je veriteľom v tejto veci. Spoločnosť podľa vyzvala žalovaného v 2.rade ako platiteľa mzdy žalobcu, že je na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy alebo iného príjmu povinný pravidelne zrážať a vyplácať mu doručením tejto výzvy dohodnuté zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov a to až do uspokojenia pohľadávky. Zároveň v liste poukázala na skutočnosť, že predmetné ustanovenie neoprávňuje zamestnávateľa ako platiteľa mzdy posudzovať predloženú dohodu, ani odmietnuť vykonávať zrážky zo mzdy na jej základe. Výška dlhu žalobcu ku dňu 28.12.2020 predstavovala istinu v sume 4499,99 eur, riadny úrok v sume 5106,79 eur, úrok z omeškania do postúpenia pohľadávky v sume 1183,49,- eur, poplatky v sume 174,18 eur, úrok z omeškania po postúpení pohľadávky v sume 137,- eur, spolu 11.101,45 eur.

11. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. vyplýva, že uznesením, sp. zn.

- 12 zo dňa 11.02.2021, súd vo veci rozhodol vo výroku I. „Žalovaný v 1. rade (spoločnosť EOS Slovensko Finance, s.r.o., IČO: 51 207 354) je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 23.6.2005, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu, do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.“ Vo výroku II. súd rozhodol :“ Žalovaný v 2. rade (BUKOCEL, a.s., IČO: 36 445 461) je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 23.6.2005.“ Vo výroku III. súd rozhodol :“ Súd ukladá žalobcovi v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať proti žalovanému v 1. rade návrh na začatie konania vo veci samej, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík, vydávanej v spolupráci s SKK zo dňa 23.6.2005.“ Výrokom IV. súd žalobcovi proiznal proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením a výrokom V. súd žalobcovi proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2021.

12. Uznesením, sp. zn. - 39 zo dňa 10.11.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.12.2023 súd zrušil neodkladné opatrenie Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 11. 02. 2021, č. k. -12. Uznesenie odôvodnil s poukazom na ust. tým, že žalobca nepodal žalobu v stanovenej lehote, t.j., tak ako mu bolo uložené vo výroku uznesenia č. k. -12 zo dňa 11. 02. 2021, preto neodkladné opatrenie zrušil.

13. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

20. Podľa ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

21. Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

22. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

23. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

24. Podľa súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.

25. Podľa súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

26. Podľa Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie primerane.

27. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

28. Podľa , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

29. Podľa a uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

30. V návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť uvedeného a opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu.

31. Vzťah medzi žalobcom a pôvodným veriteľom zo zmluvy č. 2583473 je nepochybne spotrebiteľským vzťahom. Pôvodný veriteľ poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalobca vystupoval v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobca spochybnil platnosť dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva.

32. Súd teda na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil pôvodný zmluvný vzťah ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 23.6.2005, teda za účinnosti v takom znení, že v ustanovení definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (znenie účinné od 1.4.2004).

33. Na uvedený právny vzťah je však tiež potrebné aplikovať o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia , , podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa až 60 v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia .

34. V danom prípade je tak zmluva z 23.6.2005 uzavretá medzi žalobcom a pôvodným veriteľom jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou.

35. V zmysle o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

36. Ako vyplýva z § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

37. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

38. Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

39. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. , )

40. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. )

41. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa vo veci samej domáha, aby sa žalovaný v 1. rade zdržal použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve č. 2583473 / Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Žolík vydávanej v spolupráci s SKK č. *048501 zo dňa 23.06.2005. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa tak žalobca domáha uloženia povinnosti spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803 ako žalovanému v 1. rade zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v zmluve zo dňa 23.06.2005 uzatvorenej medzi žalobcom a pôvodným veriteľom spoločnosťou VÚB, a.s., vrátane zdržania sa výkonu zrážok zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu označeného ako žalovaný v 2. rade.

42. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

43. Súd nespochybňuje, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe inkorporovanej dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad. (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal)

44. Pri nariadení neodkladného opatrenia je však potrebné aspoň osvedčiť uplatnený nárok. V danom prípade však žalobca ani neosvedčil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1. rade.

45. ,,Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ).

46. ,,Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. citovaný v uznesení ústavného súdu ).

47. Okruh strán sporu určuje žalobca vychádzajúc z hmotného práva. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), tak má pasívnu vecnú legitimáciu. V konaní o vydanie neodkladného opatrenia však žalobca ani neosvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným v 1. rade, čo vyplýva zo žalobcom predložených listín. Žalobca neosvedčil, že by právnym nástupcom pôvodného veriteľa bol žalovaný v 1. rade. Neosvedčil tak že žalovaný je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (peňažného nároku vyplývajúceho zo zmluvy z 23.6.2005 a zároveň

tým aj nositeľom hmotnoprávnej povinnosti dôležitej v tomto konaní (konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj vo veci samej), a to povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajúcej z rovnakého zmluvného vzťahu.

48. Z predloženej Zmluvy o úvere zo dňa 23.6.2005 vyplýva iba to, že pôvodným veriteľom bola spoločnosť VÚB, a.s. Z výzvy zo dňa 28.12.2020 však vyplýva, že došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky a aktuálnym veriteľom je spoločnosť EOS Slovensko Finance, s.r.o., pre ktorú žalovaný v 1. rade iba vymáha pohľadávky na základe zmluvy o spolupráci z 2.1.2019. Rovnako aj z doplňujúceho podania žalobcu z 3.8.2024 a jeho prílohy Potvrdenia zamestnávateľa žalobcu z 2.8.2024 vyplýva, že zrážky zo mzdy sú poukazované na účet spoločnosti EOS Slovensko Finance, s.r.o.

49. Rovnaké skutočnosti vyplynuli aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. , kde uznesením, sp. zn. - 12 zo dňa 11.02.2021, súd výhovel návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobcu, návrh však smeroval proti spoločnosti EOS Slovensko Finance, s.r.o., IČO: 51 207 354, ako žalovanému v 1. rade, ktorého pasívnu vecnú legitimáciu v tom čase žalobca osvedčil mimo iného aj rovnakým listinným dôkazom ako v tejto veci, a to výzvou zo dňa 28.12.2020, podľa ktorej je veriteľom pohľadávky proti žalobcovi spoločnosť EOS Slovensko Finance, s.r.o., teda osvedčil, že táto spoločnosť je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti zdržať sa výkonu zrážok zo zmluvy o úvere zo dňa 23.6.2005.

50. Naopak v tomto prejednávanom prípade žalobca neosvedčil, že by bol žalovaný v 1. rade nositeľom hmotnoprávnej povinnosti zdržať sa výkonu zrážok zo zmluvy o úvere zo dňa 23.6.2005 a to predložením nejakej inej listiny, podľa ktorej by bolo aspoň pravdepodobné, že veriteľom a zároveň nositeľom hmotnoprávnej povinnosti je práve žalovaný v 1. rade.

51. Súd nespochybňuje právo žalobcu ako spotrebiteľa domáhať sa zdržania použitia spornej dohody o zrážkach zo mzdy, avšak žalobca sa uvedeného nároku domáha od zjavne nesprávneho subjektu. Súd pripúšťa, že žalobca nemusí za každých okolností vedieť, kto je veriteľom pohľadávky, avšak na základe žalobcom predložených dôkazov je zrejmý pravý opak toho, čo žalobca tvrdí, a žalobca predloženými listinami naopak osvedčuje pasívnu vecnú legitimáciu úplne iného subjektu.

52. Pokiaľ sa týka návrhu žalobcu, aby súd uložil zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, je potrebné uviesť, že napriek odlišným názorom na uvedenú problematiku, súdna prax sa prikláňa k názoru, že je možné takúto povinnosť uložiť aj subjektu odlišnému od strany sporu (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 23. 04. 2019, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. z 09. 04. 2019, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. z 16. 04. 2019). Žalobca v danom prípade označil zamestnávateľa ako žalovaného v 2. rade pre účely návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

53. Žalovaný v 2. rade je stranou sporu v súlade s , nakoľko ho žalobca označil za stranu sporu, preto možno aj vo vzťahu k nemu rozhodnúť o neodkladnom opatrení. nevyžaduje vždy, aby na neodkladné opatrenie nadväzovalo konanie vo veci samej, a teda neodkladné opatrenie možno vydať aj voči osobe, ktorá by v konaní vo veci samej nebola pasívne legitimovaná, ak takéto osoba je označená žalobcom ako strana sporu. Ak by súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému v 1. rade ako veriteľovi pohľadávky, ktorej sa od žalobcu domáha prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobcu, bolo by zároveň možné takéto rozhodnutie vydať aj vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobcu, a to práve z dôvodu okamžitej realizácie nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré reagovalo na potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Ak však súd zamietol žalobu žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nemôže byť ani dôvodný návrh proti žalovanému v 2. rade. Ak by súd uložil povinnosť žalovaným v 1. a 2 rade zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, učinil by tak v vzťahu k dvom subjektom, z ktorých ani jeden nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a naopak skutočný veriteľ by nebol takýmto neodkladný opatrením nijako dotknutý.

54. už výslovne neupravuje možnosť uložiť neodkladným opatrením povinnosť aj inému ako strane sporu, výpočet neodkladných opatrení v však uloženie takéhoto neodkladného opatrenia nevylučuje. Uloženie povinnosti inej osobe ako sporovej strane v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia je však možné iba vzhľadom na rozumné usporiadanie procesných vzťahov, iba vtedy ho akceptuje rozhodovacia prax súdov.

55. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

56. Ako vyplýva z na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

57. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

58. V zmysle , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bude v zmysle ods 1 v spojení s rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

61. Nakoľko žalovaný v 2. rade je označený ako strana sporu iba v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, nie však v konaní vo veci samej, súd musel rozhodnúť o trovách konania žalobcu vo vzťahu k tejto strane sporu. Súd zamietol v celom rozsahu návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, preto plne neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému v 2. rade v tomto štádiu konania nebol doručovaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, žiadne trovy konania mu nevznikli ani vzniknúť nemohli, pričom uznesenie o zamietnutí návrhu sa žalovaným tak isto nedoručuje ( ), preto súd o jeho nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.