Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/259/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa I. D., bývajúceho v K.,

v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, advokátska

kancelária so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66,, proti odporkyni

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 24, za účasti vedľajšieho účastníka

na strane navrhovateľa Zdruţenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove,

Vaţecká 16, o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová

Ves pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach z 30. marca 2012 sp.zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 30. marca 2012 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením z 21. decembra 2011 č.k. -14

nariadil predbeţné opatrenie, ktorým uloţil zamestnávateľovi navrhovateľa – Ţeleznice

Slovenskej republiky, Oblastné riaditeľstvo Košice, Mzdové oddelenie, Kasárenské námestie

11, Košice povinnosť nevykonávať zráţky zo mzdy navrhovateľa na základe dohody

o zráţkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 7153002 zo dňa 31. augusta 2008,

č. 7152963 zo dňa 30. septembra 2008 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, a to aţ

do právoplatného skončenia konania o neplatnosť Zmluvy o úvere č. 7153002 a č. 7152963.

Zároveň uloţil navrhovateľovi do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení predbeţného

opatrenia podať ţalobu o neplatnosť uvedenej Zmluvy o úvere a odporcovi uloţil povinnosť

zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia v sume 33 eur do troch

dní od právoplatnosti uznesenia. Vychádzal zo zistenia, ţe odporca predloţil

zamestnávateľovi navrhovateľa dohodu o zráţkach zo mzdy uzavretú na zabezpečenie

uspokojenia pohľadávok ţalovaného z úverových zmlúv, na základe ktorej zamestnávateľ

2

začal navrhovateľovi vykonávať zráţky zo mzdy. Keďţe táto dohoda bola včlenená

do štandardných zmluvných podmienok, ktoré navrhovateľ nemohol ovplyvniť, spôsobuje

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu v neprospech

navrhovateľa, ide o zmluvnú podmienku uzavretú v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, a teda o podmienku neprijateľnú. Vo vzťahoch medzi účastníkmi tu existuje

protiprávny stav, ktorým je navrhovateľ mimoriadne negatívne dotknutý. Navrhovateľ teda

osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a preukázal aj existenciu naliehavého

právneho záujmu na poţadovanom rozhodnutí, lebo bez vydania predbeţného opatrenia by

došlo k nezvratnému stavu v jeho právnej pozícii a neodôvodnenému zásahu do jeho práv.

Dospel preto k záveru, ţe v danej veci sú splnené zákonné podmienky uvedené v § 74 ods. 1

a v pre nariadenie navrhovaného predbeţného opatrenia, z ktorého

dôvodu návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 30. marca 2012 sp.zn.

na odvolanie odporkyne zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, ţe návrh na vydanie

predbeţného opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe navrhovateľom

navrhované predbeţné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia, preto okrem

existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť, ţe budúci výkon rozhodnutia by mohol byť

ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia musí byť reálne a hroziť bezprostredne. Mal

za to, ţe navrhovateľ neosvedčil bezprostredne hroziacu ujmu, čo potvrdzuje uţ samotná

skutočnosť, ţe zmluva o úvere bola uzatvorená v roku 2008 a nariadenia predbeţného

opatrenia sa navrhovateľ domáha aţ v roku 2012. Nepreukázal ani to, ţe by bol výkon

rozhodnutia ohrozený a ţe by zmarenie tohto výkonu bolo reálne. Zo skutočností, ktoré

navrhovateľ uviedol v návrhu na začatie konania, nevyplýva ani to, ţe navrhované predbeţné

opatrenie má súvislosť s právnym vzťahom, ktorý bude predmetom konania vo veci samej.

Dohoda o zráţkach zo mzdy totiţ nie je súčasťou zmluvy o úvere, ktorej neplatnosti sa

navrhovateľ mieni domáhať. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe nie sú

dané zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného predbeţného opatrenia. Jeho

rozhodnutie preto podľa zmenil a návrh zamietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie navrhovateľ. Ţiadal, aby

dovolací súd zmenil uznesenie odvolacieho súdu a jeho návrhu na nariadenie predbeţného

opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Prípustnosť a zároveň aj dôvodnosť dovolania odôvodnil

3

tým, ţe odvolací súd mu odňal moţnosť pred súdom konať a ţe zaťaţil konanie vadou

uvedenou v Odňatie moţnosti videl v tom, ţe odvolací súd

v odôvodnení rozhodnutia nedal odpovede na podstatné skutočnosti, o ktoré opieral

opodstatnenosť nariadenia ním navrhovaného predbeţného opatrenia. Uviedol, ţe sa na súd

obrátil s návrhom na priznanie dočasnej ochrany, aby odvrátil zráţky zo mzdy aj na plnenia

z neprijateľných podmienok v spotrebiteľských (úverových) zmluvách. Naďalej trval na

tom, ţe ak sa právo vymáha dohodou o zráţkach zo mzdy z neprijateľnej, a teda neplatnej

zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, jediným efektívnym prostriedkom dočasnej

ochrany spotrebiteľa je nariadenie predbeţného opatrenia. V takomto prípade dodávateľ má

totiţ právo bez súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok poţiadať o vykonanie

zráţok zo mzdy. Na druhej strane spotrebiteľ sa nemôţe účinne brániť a tento proces zastaviť

a ukončiť zráţky zo mzdy bez súhlasu dodávateľa nemôţe ani zamestnávateľ, a to ani vtedy,

ak má vedomosť, ţe sa vykonávajú na plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok

v spotrebiteľskej zmluve. Zráţky sa tak vykonávajú aj na plnenia, ktoré poškodzujú

spotrebiteľa a ktoré sú v rozpore so spotrebiteľským právom. Týmito podstatnými

skutočnosťami, ktorými odôvodňoval návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, sa odvolací

súd v dôvodoch rozhodnutia vôbec nevyporiadal. Za porušenie práva na súdnu ochranu

povaţoval aj to, ţe odvolací súd sa v dôvodoch rozhodnutia argumentačne nevyrovnal ani

so skoršími súdnymi rozhodnutiami prijatými inými senátmi tohto súdu, ktoré v obdobných

veciach rozhodli inak (navrhovateľom poskytli ochranu formou nariadenia predbeţného

opatrenia) a ţe neodôvodnil odmietnutie poţiadať Súdny dvor Európskych spoločenstiev

(ďalej len „ESD“) o rozhodnutie o predbeţnej otázke. Navyše, odvolací súd ako súd poslednej

inštancie, nepoloţením predbeţnej otázky ESD, sa dopustil aj porušenia práva na zákonného

sudcu. Za nesprávny povaţoval tieţ právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého nie je

daná vecná súvislosť medzi navrhovaným predbeţným opatrením a návrhom vo veci samej.

K tomu uviedol, ţe dohoda o zráţkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút, je subsidiárne

závislá od existencie hlavného záväzku (úverovej zmluvy). Ak sa preto ukáţe, ţe hlavný

záväzok zo zmluvy nie je, niet ani podporného zabezpečenia hlavného záväzku, pričom nie je

rozhodujúce, či dohoda o zráţkach zo mzdy bola alebo nebola na tej istej listine ako zmluva

o úvere.

Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe dovolanie proti uzneseniu

o predbeţnom opatrení nie je podľa prípustné. V konaní pred odvolacím

súdom nedošlo ani k vadám podľa a Za vadu podľa

písm. f/ nie je totiţ moţné povaţovať skutočnosť, ţe odvolací súd nevyhovie návrhu

účastníka a ani prípadné nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, včítane neodôvodnenia

odklonu od konštantnej judikatúry, nespadá pod vady zmätočnosti v zmysle

Navrhla preto dovolanie navrhovateľa ako neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie bolo podané v lehote určenej v osobou oprávnenou na tento

procesný úkon, skúmal ďalej, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktoré moţno podľa zákona týmto opravným prostriedkom napadnúť. Dospel pritom

k záveru, ţe dovolanie je v danej veci prípustné a súčasne aj dôvodné pre vadu uvedenú

v

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona ( )

viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa

zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá

moţnosť konať pred súdom.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle vyššie citovaného zákonného

ustanovenia treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných

práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom

zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Najvyšší súd

Slovenskej republiky uţ vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal stanovisko, ţe aj

nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia treba povaţovať

za vadu podľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 27. apríla 2006 sp.zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 30. septembra 2008 sp.zn. ). Medzi práva účastníka občianskeho súdneho

konania na zabezpečenie spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí

totiţ nepochybne aj právo na spravodlivý proces. V podmienkach právneho poriadku

Slovenskej republiky, okrem zákonov, zaručuje toto právo a nasl.

Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ale aj Ústavného súdu

Slovenskej republiky (Nález z 12.mája 2004 sp.zn. ) za porušenie tohto práva

treba povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náleţite, v súlade s ustanovením

odôvodniť, je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu

rozhodnutia súdu, ktorý sa vyporiadava so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej

ţaloby, ako aj so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka

na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia

práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť

náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá

i prípustnosť dovolania podľa

V posudzovanej veci je podľa dovolacieho súdu práve takouto vadou konanie pred

odvolacím súdom postihnuté.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Keďţe ustanovenia , týkajúce sa právnej úpravy

uznesenia, o obsahových náleţitostiach odôvodnenia nestanovujú inak, treba v zmysle § 167

ods. 2 primerane pouţiť vyššie citované ustanovenie o rozsudku.

Ak odvolací súd rozhoduje formou uznesenia, treba na poţiadavke

úplnosti, výstiţnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu dôsledne

trvať najmä vtedy, ak uznesenie súdu prvého stupňa zmeňuje. V takomto prípade odvolací súd

musí podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku uznesenia

vyčerpávajúcim spôsobom. V odôvodnení svojho rozhodnutia aj v prípade, ak rozhoduje

o predbeţnom opatrení, sa preto musí vyporiadať so všetkými navrhovateľom tvrdenými

rozhodujúcimi skutočnosťami, ktorými vymedzuje predmet konania a jeho myšlienkový

postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený poukazom na tieto skutočnosti a tieţ

s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môţu byť

dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd podá zrozumiteľný a jasný výklad,

z ktorých ustanovení zákona vychádzal a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne

nepodriadil zistený skutkový stav.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, ţe navrhovateľ sa na súd obrátil s návrhom

na priznanie ochrany formou nariadenia ním navrhovaného predbeţného opatrenia (túto

formu povaţoval za jediný efektívny prostriedok dočasnej ochrany) z dôvodu, aby dočasne

(do vyriešenia platnosti zmlúv o úvere) odvrátil zráţky zo mzdy, vykonávané jeho

zamestnávateľom na podklade odporkyňou predloţených dohôd o zráţkach zo mzdy, aj

na plnenia z neprijateľných podmienok, ktoré boli obsahom úverových zmlúv uzavretých

medzi ním a odporkyňou.

Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ţe navrhovateľom navrhované

predbeţné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia, a preto okrem existencie

nároku musí osvedčiť, ţe budúci výkon rozhodnutia by mohol byť bez nariadenia

navrhovaného predbeţného opatrenia ohrozený (ohrozenie musí byť reálne a hroziť

bezprostredne) a ţe navrhovateľ nepreukázal splnenie týchto základných predpokladov

pre jeho nariadenie. Odvolací súd teda dospel k záveru, ţe navrhovateľ ţiada nariadiť

predbeţné opatrenie z dôvodu obavy, ţe by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa

dovolacieho súdu ide o záver, ktorý má podstatný vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.

Odvolací súd mal preto v dôvodoch rozhodnutia náleţite vysvetliť, o ktoré navrhovateľom

tvrdené rozhodujúce skutočnosti oprel ním prijatý právny záver. V odôvodnení rozhodnutia

odvolacieho súdu teda chýba akýkoľvek myšlienkový postup, ktorým by odvolací súd

s poukazom na navrhovateľom uvedené skutočnosti, objasnil svoj záver týkajúci sa dôvodu,

z ktorého sa podľa jeho názoru vydanie predbeţného opatrenia navrhuje. Tento záver

odvolacieho súdu pôsobí preto nepresvedčivo a v tejto (podstatnej) časti sa preto javí byť

odôvodnenie jeho rozhodnutia nepreskúmateľné.

Dovolací súd sa stotoţňuje s dovolateľom v tom, ţe odvolací súd sa mal v dôvodoch

rozhodnutia argumentačne vyporiadať so skoršími súdnymi rozhodnutiami prijatými inými

senátmi tohto súdu, ktoré v obdobných veciach rozhodli inak a navrhovateľom poskytli

ochranu formou nariadenia predbeţného opatrenia (napr. uznesenie Krajského súdu

v Košiciach z 29. júla 2011 sp.zn. ). Aj z tohto dôvodu uznesenie odvolacieho

súdu, ktorým návrh navrhovateľa na vydanie predbeţného opatrenia zamietol, nevyhovuje

poţiadavke dostatočného a presvedčivého odôvodnenia spôsobu rozhodnutia súdu

vyplývajúcej z ustanovenia .

Moţno teda uzavrieť, ţe dôvody spôsobu rozhodnutia odvolacieho súdu vo vyššie

uvedených častiach nie sú dostatočné. Dovolací súd dospel preto k záveru, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu treba povaţovať pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. Nedostatok

riadneho odôvodnenia rozhodnutia má za následok porušenie práva navrhovateľa

na spravodlivé súdne konanie a teda odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/ Ide o vadu konania, ku ktorej dovolací súd musí vţdy prihliadať (

).

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu preto zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( ).

Dovolací súd pre úplnosť dodáva, ţe navrhovateľ v konaní pred súdmi niţších stupňov

nenavrhol konanie prerušiť v zmysle a odvolaciemu súdu

nevzniká povinnosť z úradnej moci v kaţdom prípade prerušiť konanie za účelom predloţenia

prejudiciálnej otázky ESD. Odvolací súd preto nie je povinný v kaţdej veci dať odpoveď

na otázku, prečo nepoţiadal ESD o rozhodnutie o predbeţnej otázke. Navrhovateľ nedôvodne

preto namieta, ţe odvolací súd mal odmietnutie postupu podľa vyššie citovaného zákonného

ustanovenia v rozhodnutí odôvodniť.

Napokon, dovolací súd povaţuje za potrebné pre ďalšie konanie poznamenať, ţe

vecnú súvislosť medzi navrhovaným predbeţným opatrením a predmetom konania vo veci

samej, je v danom prípade potrebné skúmať z hľadiska subjektov, ktoré dohoda o zráţkach

zo mzdy zaväzuje a vzťahu úverovej zmluvy k takejto dohode. Z hľadiska subjektov treba

uviesť, ţe na základe dohody o zráţkach zo mzdy vzniká právny vzťah nielen medzi

veriteľom a dlţníkom, ale aj treťou osobou, t.j. platiteľom mzdy. Vo vzťahu úverovej zmluvy

k dohode o zráţkach zo mzdy je podstatné, ţe dohoda o zráţkach zo mzdy ako zabezpečovací

prostriedok na zabezpečenie peňaţnej pohľadávky predpokladá, ţe medzi veriteľom

a dlţníkom existuje platný záväzkový vzťah, z ktorého táto pohľadávka vznikla (v danej veci

zmluva o úvere). Medzi úverovou zmluvou ako hlavným záväzkovým vzťahom a dohodou

o zráţkach zo mzdy je vzťah subsidiarity, čo znamená, ţe ak niet hlavného záväzkového

vzťahu (úverová zmluva (jej časť) je postihnutá absolútnou neplatnosťou), niet ani

zabezpečovacieho prostriedku, t.j. dohody o zráţkach zo mzdy.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ

dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2013

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová