Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Csp-230-2023.pdf
PDF · 134.77 KB
Case nature
Area
Subarea
34Csp/230/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobkyne: A. B. C. D. E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpená Mgr. Matúšom Mackom, advokátom so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zdržanie sa výkonu práva na zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy v uvedenej zmluve o revolvingovom úvere č. 8000036590 zo dňa 28.3.2006.
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.1 Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 30.11.2023 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8000036590 zo dňa 28.3.2006. 1.2 Spolu so žalobou podala žalobkyňa aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8000036590 zo dňa 28.3.2006 do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zdržanie sa výkonu práva na zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a zároveň, aby súd jej zamestnávateľovi uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok z jej mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8000036590 zo dňa 28.3.2006.
2. Žalobu ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila najmä tými skutkovými tvrdeniami, že so žalovaným uzavrela dňa 28.3.2006 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000036590, ktorej súčasťou bola Dohoda o zrážkach zo mzdy. Uviedla, že v čase podpisovania Zmluvy o revolvingovom úvere nemala vôbec vedomosť o tom, že s podpisom zmluvy zároveň uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, nebola upozornená na existenciu Dohody o zrážkach zo mzdy, resp. na skutočnosť, že táto Dohoda o zrážkach zo mzdy je zakomponovaná v texte zmluvy. Poukázala na to, že znenie Zmluvy o revolvingovom úvere bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, pričom Dohoda je uvedená drobným písmom v bode 7. zmluvného formulára. Žalobkyňa ďalej argumentovala, že až z podania označeného ako Vykonanie Zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 28.9.2023, ktoré žalovaný doručil jej zamestnávateľovi, sa dozvedela, že podpísala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Je toho názoru, že Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, a je
ňou žalobou napádaná Dohoda o zrážkach zo mzdy, prostredníctvom ktorej sa žalovaný snaží vymôcť plnenie, na ktoré nemá nárok. Žalobkyňa v tejto súvislosti zdôraznila, že Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy, teda nie je vo forme osobitnej listiny, považuje za absolútne neplatnú v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka a naviac má za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná aj v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže o jej existencii v čase uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere nemala vedomosť, ale aj z dôvodu jej neurčitosti. Žalobkyňa potrebu nariadenia neodkladného opatrenia odôvodňovala aj tým, že obava, že žalovaný neoprávnene zasiahne do jej majetku, a to bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení, sa reálne naplnila požiadaním jej zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo mzdy, a tiež z dôvodu predchádzania vzniku majetkovej ujmy na jej strane. Žalobkyňa uviedla, že Civilný sporový poriadok umožňuje uložiť neodkladné opatrenia len strane konania, a vzhľadom na túto skutočnosť označila svojho zamestnávateľa ako žalovaného v 2. rade, avšak okrem uloženia povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy si voči nemu neuplatňuje žiadne iné nároky.
3.1 Žalobkyňa v rámci prostriedkov procesného útoku do konania označila a predložila tieto listinné dôkazy: Zmluvu o revolvingovom úvere č. 80000365590 zo dňa 23.3.2006, žiadosť žalovaného adresovanú zamestnávateľovi žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 28.9.2023. 3.2 Na zdôraznenie správnosti svojich záverov žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.5.1997, sp.zn. 1 Obo 57/97, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.8.2013, sp.zn. 6 Cdo 259/2012, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.12.2015, sp.zn. 3Co/633/2015, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.3.2017, sp.zn. 5Co/257/2016, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.8.2021, sp.zn. 9CoCsp/55/2021, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.5.2022, sp.zn. 2CoCsp/12/2022, rozsudok Okresného súdu Košice okolie zo dňa 15.5.2018, sp.zn. 10Csp/420/2017, rozsudok Okresného súdu Košice okolie zo dňa 21.1.2019, sp.zn. 8Csp/420/2017.
4. Mestský súd Košice svojím uznesením zo dňa 20.12.2023 vydaným pod č.k. 34Csp/230/2023 - 46 vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko po preskúmaní spisového materiálu mal za to, že v danom prípade boli splnené podmienky pre jeho nariadenie, a to osvedčenie právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, ako aj neodkladnosť potreby upraviť pomery strán navrhovaným neodkladným opatrením. Dospel k záveru, že v danom prípade uložením požadovanej povinnosti možno poskytnúť žalobkyni súdnu ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha, t.j. zabrániť ohrozeniu jej práv vykonávaním eventuálne nezákonných zrážok z jej mzdy.
5. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia nebolo napadnuté odvolaním, a nadobudlo tak právoplatnosť dňa 23.1.2024.
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 4.1.2024 túto žiadal zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne o jej nevedomosti o uzavretí Dohody o zrážkach zo mzdy. Toto tvrdenie žalobkyne považuje za nevierohodné aj preto, lebo žalobkyňa v inej časti žaloby tvrdí a s presnosťou si pamätá, čo jej pred 17 rokmi nebolo vysvetlené, hoci ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy je osobitne označené v zmluve aj názvom „ Dohoda o zrážkach zo mzdy“. O nevierohodnosti tvrdení žalobkyne podľa žalovaného svedčí aj to, že tvrdenie v žalobe o tom, že sa dozvedela o dohode o zrážkach zo mzdy v roku 2023 je v rozpore s tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola jej zamestnávateľovi predložená v roku 2007, čo vyplýva aj zo Žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov. Z podanej žaloby podľa žalovaného nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by popierali skôr prejavenú vôľu žalobkyne vyjadrenú podpisom na zmluve o revolvingovom úvere. Ani z iných dokumentov nie je možné zistiť, že by žalobkyňa s takýmto právnym vzťahom nesúhlasila, mala voči nemu výhrady a pod. Žalovaný zdôraznil, že zmyslom písomnej formy právneho úkonu je okrem iného zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo k spornosti toho, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený, atď. V intenciách uvedeného podporne žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa obsah takto uzavretej dohody ani následne nespochybňovala, iné začala tvrdiť až dodatočne v tomto konaní. Žalovaný ďalej uviedol, že prostredníctvom Dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t. j. úhrady splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho skoršieho súhlasu jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy, a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Konštatoval, že tento
inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník, a slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Podľa žalovaného sa jedná o rovnocenný spôsob splácania dlhu ako uhrádzanie splátok vkladom v banke, platením prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a pod. Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa teda neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ale existencia právnej skutočnosti, napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Žalovaný zdôraznil, že tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu podľa žalovaného nevyplýva skutočnosť, že v prípade zabezpečovacieho prostriedku, ktorým je Dohoda o zrážkach zo mzdy, sa vyžaduje nejaká verifikácia či schválenie zo strany súdu. Má za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej platnosť sa žiadne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Pokiaľ ide o žalobkyňou ponúkané tvrdenie o jednostrannom diktovaní výšky dlhu veriteľom, má za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom zabezpečenia záväzkov zmluvných strán, ktorej regulácia je upravená osobitnými predpismi. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, teda ani zvýšenie zrážky nie je možné nad zákonom prípustnú hranicu. Žalovaný poukázal, že žalobkyňa neuvádza žiadne okolnosti, ktoré by mohli vyvolať pochybnosť o zákonnosti vykonávaných zrážok. Keďže sa žalobkyňa podanou žalobou nedomáha určenia výšky dlhu, má za to, že jej námietka je neopodstatnená a zavádzajúca. Má za to, že o jednostranné diktovanie dlhu pritom objektívne nejde, pretože ten má podklad v jestvujúcom zmluvnom vzťahu (úverová zmluva). Žalovaný opakovane zdôraznil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (ust. § 551 Občianskeho zákonníka), pre ktorého uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá ani nevyžaduje. Zhrnul, že výkon zrážok je regulovaný zákonom, takže aj realizácia tohto zabezpečenia má len zákonný obsah a základ. To, že dohoda o zrážkach zo mzdy mohla byť uzavretá v rámci komplexu viacerých právnych úkonov, je pritom rovnocenné, ako napríklad pri zabezpečení pohľadávky záložným právom, inštitútom ručiteľa a pod. Podľa žalovaného tvrdeniam žalobkyne odporuje aj súčasná právna úprava inštitútu zrážok zo mzdy. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015. Konštatoval, že zo znenia ust. § 9 ods. 13 citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Žalovaný doplnil, že okrem toho aj zo zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ktorým sa novelizoval aj zákon o ochrane spotrebiteľa) vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále (naďalej od jeho účinnosti, t.j. od 1.5.2014) považovaná za platný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný následne poprel odkaz žalobkyne na ust. § 5a ods. 1 písmeno a) zákona č. 250/2007 Z.z., pretože by podľa neho išlo o retroaktívnu aplikáciu zákona na skutkový stav, ktorý vznikol ešte pred účinnosťou uvedeného zákona ako celku, a aj označeného ustanovenia.
7. Žalobkyňa na súdnom pojednávaní konanom dňa 21.3.2024 prostredníctvom svojho zástupcu zotrvala na svojej skutkovej a právnej argumentácii. Tvrdený skutkový stav doplnila o skutočnosť, že žalovaný sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 10.7.2013 domáhal proti nej vydania platobného rozkazu, ktorému súd aj vyhovel a zaviazal ju k povinnosti zaplatiť mu sumu 1.749,89 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy odo dňa 30.12.2010 až do zaplatenia a k povinnosti nahradiť mu trovy konania titulom neuhradenia dojednaných splátok úveru, ktorý jej bol poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000036590 zo dňa 28.3.2006. Uviedla, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, nakoľko odpor voči nemu nepodala. Na základe uvedeného vyčíslila svoj aktuálny záväzok voči žalovanému v sume 3.785,61 Eur (istina 1.749,89 Eur, úrok z omeškania za 4718 dní omeškania v sume 2.035,72 Eur), a v tejto súvislosti poukázala, že žalovaný sa prostredníctvom Dohody o zrážkach zo mzdy snaží vymôcť plnenie vo výške 6.263,68 Eur, na ktoré nemá zákonný nárok. Žalobkyňa ešte na podporu svojej v konaní prednesenej argumentácie poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.4.2015 vydaný pod sp.zn. 3 Mcdo 12/2014.
8. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a zistil nasledovný skutkový stav veci:
9. Zo súdom vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný ako veriteľ (od 24.7.2000 do 14.2.2008 vykonávajúci svoju podnikateľskú činnosť pod obchodným menom PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o.) a žalobkyňa ako dlžníčka uzavreli dňa 28.3.2006 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000036590.
10.1 Z bodu 6. označenom ako ÚDAJE O SCHVÁLENOM REVOLVINGOVOM ÚVERE vyplýva, že žalobkyni bola schválená výška úveru 3.121,29 Eur (94.032,- Sk), poskytnutá bola čiastka 1.560,65 Eur (47.016,- Sk), ktorú mala žalobkyňa splatiť v splátkach (36 splátok) vo výške 86,71 Eur (2.612,- Sk) do 24. dňa v príslušnom mesiaci. Podľa bodu 6. a zmluvných dojednaní žalovaná za poskytnutie úveru mala zaplatiť poplatok vo výške 49,79 Eur (1.5100,- Sk). 10.2 Podľa bodu 7. označenom ako DOHODA O ZRÁŽKACH ZO MZDY podpisom žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvára dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník 2, a veriteľ v súlade s ust. § 551 Občianskeho zákonníka Dohodu o zrážkach zo mzdy. Pohľadávka veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6. Zmluvy o revolvingovom úvere, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom, ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere. Súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty (ak boli uplatnené) a náklady súdneho /rozhodcovského/ konania, ak vznikli preukázateľne. Na základe predloženia tejto Dohody je zamestnávateľ dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2, povinný vykonávať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2, a to vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6. Zmluvy o revolvingovom úvere, vždy v riadnom výplatnom termíne na účet veriteľa pod variabilným symbolom (číslo zmluvy). Strany dohody výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale v nižšej, aby bola za účelom čo najrýchlejšieho dorovnania dlhu v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch, zrážka zo mzdy zvýšená na dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady pohľadávok v omeškaní. Strany dohody sa dohodli, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom až do doby, kým PROFIREAL SLOVAKIA, spol. s r.o. zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky, vzniknuté v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere, sú splatené. Dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi / platcovi mzdy dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2, kedykoľvek v priebehu platnosti tejto zmluvy o revolvingovom úvere.
11. Žalovaný listom zo dňa 28.9.2023 označeným ako Vykonanie Zrážok zo mzdy a iných príjmov – Žiadosť požiadal spoločnosť Natures Alternative ajurveda Medicine s.r.o. o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne za účelom uspokojenia jeho neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 6.263,68 Eur ku dňu 15.8.2020.
12. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu strán sporu, vykonal dokazovanie vo vyššie naznačenom smere a vec právne posúdil nasledovne:
13. Podľa ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
14. Podľa ust. § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
15. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
16. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
19. Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
20. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
22. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluvné podmienky v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004, inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť
ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku, záväzkového vzťahu – spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ sa ocitá vo faktický nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nemá zmluvné dojednania pripravené, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
24. Smernica Rady 93/2013 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).
25. Podľa ust. § 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatnenie tohto článku na zvyšok zmluvy, celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
26. Podľa ustanovení čl. 3 ods. 3 Smernice rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
27. Podľa ustanovení čl. 5 Smernice rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neoplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7.
28. Podľa ustanovení čl. 6 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
29. Podľa ust. § 5a ods. 1 zákona písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom odo dňa 1.5.2014 neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
30. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
31. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
33. Predmetom konania je uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8000036590 zo dňa 28.3.2006.
34. Nezostalo v konaní sporné, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžníčka uzavreli dňa 28.3.2006 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000036590, z obsahu ktorej vyplynulo, že žalobkyni bola schválená výška úveru 3.121,29 Eur (94.032,- Sk), bola jej poskytnutá čiastka 1.560,65 Eur (47.016,- Sk), ktorú mala žalobkyňa splatiť v splátkach (36 splátok) vo výške 86,71 Eur (2.612,- Sk) do 24. dňa v príslušnom mesiaci, pričom za poskytnutie úveru mala žalobkyňa zaplatiť žalovanému poplatok vo výške 49,79 Eur (1.500,- Sk).
35. Nebolo v konaní sporné, že podľa bodu 7. zmluvy poskytnutý úver bol zabezpečený Dohodou o zrážkach zo mzdy podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného ako veriteľa. Žalobkyňa nemala možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Opak žalovaný v konaní nepreukázal. Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných povinností poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená, ak dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa.
36. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka. Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách. Ak sa neberie do úvahy výber produktu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Dá sa preto plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ust. § 54 Občianskeho zákonníka. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú.
37. Aj podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobená poškodiť spotrebiteľa.
38. Súd v tejto súvislosti poukazuje na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktik predávajúcich pre Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť Dohodou o zrážkach zo mzdy.
39. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným priamo v zmluve o revolvingovom úvere č. 8000036590 zo dňa 28.3.2006, ktorá zabezpečovala peňažné plnenie zo zmluvy, obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľka bola nútená Dohodu o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať. Podpisom zmluvy sa žalobkyňa dobrovoľne podrobila vykonaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi.
40. Navyše pri uzatváraní dohody o zrážkach dlžník – spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť takejto dohody.
41.1 V danom prípade možno konštatovať neurčitosť dojednania o výške zrážok, nakoľko z bodu 7. zmluvy vyplýva, že pohľadávka žalovaného je „tvorená poskytnutým úverom vo výške 1.560,65 Eur
(47.016,- Sk) uvedenej v bode 6. Zmluvy o revolvingovom úvere, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom, ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere. Súčasťou pohľadávky sú aj zmluvné pokuty (ak boli uplatnené) a náklady súdneho /rozhodcovského/ konania, ak vznikli preukázateľne“. 41.2 Uvedené zmluvné dojednanie podľa názoru súdu je v tejto časti nejasné a predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie žalovaného ako veriteľa, ktorý môže byť uspokojený aj nad rámec objektívnej výšky dlhu, pričom žalobkyňa túto rizikovú skutočnosť ako priemerný spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy nemohla predvídať. 41.3 Na tomto mieste súd musí konštatovať, že žalovaný sa prostredníctvom Dohody o zrážkach zo mzdy aj snažil vymôcť plnenie, na ktoré nemá podľa názoru súdu zákonný nárok. Z výzvy na vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 28.9.2023 totiž vyplýva, že žalovaný ako veriteľ vyzval zamestnávateľa žalovanej o vykonanie zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy, kedy sa domáha uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 6.263,68 Eur ku dňu 15.8.2020, pričom ku dňu 15.8.2020 by bol oprávnený od žalobkyne vymáhať istinu 1.749,89 Eur priznanú platobným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 31.1.2014 vydaným pod sp.zn. 14Ro/295/2013 a úrok z omeškania vypočítaný ku tomuto dňu v sume 1.517,51 Eur (spolu v sume 3.267,40 Eur) a ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu istinu 1.749,89 Eur a úrok z omeškania vypočítaný ku tomuto dňu v sume 2.084,47 Eur (spolu v sume 3.834,36 Eur).
42. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, resp. v rozpore so zákonom súd je toho názoru, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadne neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu Dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj za neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tu existuje hrozba nebezpečenstva, že na základe Dohody o zrážkach zo mzdy bude možné zrealizovať plnenie v rozpore so zákonom na základe žalovaným svojvoľne určenej výšky pohľadávky, a preto žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy v uvedenej zmluve o revolvingovom úvere č. 8000036590 zo dňa 28.3.2006.
43.1 Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje, že zákonom č. 102/2014 Z.z. (článok VIII.) došlo k novele zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene ďalších zákonov, na základe ktorej bolo prijaté nové ust. § 5a ods. 1 písm. a), podľa ktorého, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. 43.2 V ust. § 29b zákona č. 102/2014 Z.z. boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.5.2014, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5a ods. 1 písm. a) citovaného zákona.
44. Právny názor žalovaného, podľa ktorého by sa v danom prípade mohlo jednať o neprípustnú retroaktivitu účinkov novelizovaného zákona č. 250/2007 Z.z. a tým súvisiaceho zásahu do právnej istoty účastníkov tohto vzťahu, nie je správny.
45. Právna teória i prax činí rozdiel medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho
predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.
46. Všeobecne v prípadoch časového stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony, sa riadia zrušenou právnou normou (dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by bola pravá retroaktivita). Aplikuje sa tu princíp ochrany minulých právnych skutočností, najmä právnych konaní. Pokiaľ u pravej retroaktivity platí zásada všeobecnej neprípustnosti, za ktorej existujú striktne obmedzené výnimky prípustnosti, u nepravej retroaktivity platí naopak zásada všeobecnej prípustnosti, u ktorej existujú výnimky jej neprípustnosti.
XX. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže súd prvej inštancie rozhoduje o nároku žalobkyne v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ustanovenie § 5a písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. (na základe novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z.z. účinnou od 1.5.2014), je oprávnený a zároveň povinný prihliadať na citované ustanovenie, keďže v danom prípade platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa riadia i právne vzťahy, ktoré vznikli aj podľa predchádzajúcej právnej normy.
48. V danom prípade napádaná Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nebola uzavretá vo forme osobitnej listiny, pričom žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobkyňa ako spotrebiteľka bola ním poučená o dôsledkoch jej uzavretia a rovnako nepreukázal, že by žalobkyňa Dohodu o zrážkach zo mzdy mala možnosť odmietnuť, ktorá skutočnosť je ďalším dôvodom pre vyhovenie žaloby.
49. Na tomto mieste súd pripomína, že nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
50. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
51. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
53. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
55. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnej žalobkyni priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).