Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

14

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: Hadvo, s. r. o., so sídlom Ružová 21, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 44 957 459, Slovenská republika, zastúpeného splnomocneným zástupcom: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 00 585 441, zastúpenému splnomocneným zástupcom: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 232,63 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

28

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 232,63 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 232,63 € od 16.09.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

25

1. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. postúpil vec Okresnému súdu Žilina Oznámením o postúpení veci zo dňa 17.01.2019, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.01.2019, podľa v spojení s , nakoľko žalobca v zmysle o upomínacom konaní (v texte aj len ako „ZoUK“) v zákonom

stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa . 2. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 28.09.2018, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26.10.2018 domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie žalobcovi sumy 232,63 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 232,63 € od 16.09.2018 do zaplatenia. 3. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že dňa 28.06.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA Fabia, EČV: A., rok výroby: 2009, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo B. C. (ďalej aj ako „poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktorého vlastník D. E. mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t.j. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému ohlásená dňa 28.06.2018 a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. 9565996600. 4. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený dal svoje poškodené motorové vozidlo ŠKODA Fabia, EČV: A. opraviť v servise Hadvo, s.r.o., so sídlom: Ružová 21, 900 28 Ivanka pri Dunaji, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 2.062,72 €. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 180100417. 5. Súd mal uvedené tvrdenie žalobcu preukázané pripojenou Faktúrou č. 180100417 zo dňa 18.07.2018, splatnou dňa 17.08.2018 (č.l. 13 a č.l. 13 rub).

6. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 03.09.2018 (v texte aj len ako „Oznámenie“) oznámené, že dňa 31.08.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565996600 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. 7. Súd mal uvedené tvrdenie žalobcu preukázané pripojeným Oznámením o poistnom plnení zo dňa 03.09.2018 (č.l. 14), z ktorého súd tiež zistil, že v zmysle vyjadrenia likvidátora poistnej udalosti ku osobitostiam likvidácie boli lakovacie práce a lakovací materiál priznané podľa kalkulácie Audatex – neprimerane účtované. Normohodina bola priznaná maximálne 20 € s DPH z toho istého dôvodu - neprimeraného vyúčtovania.

8. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9565996600 predstavovala sumu 2 062,72 €. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba do výšky 1 830,09 €. Celková nepriznaná suma je vo výške 232,63 €, čo vyplýva z Výpočtu výšky plnenia zo dňa 03.09.2018 z poistnej udalosti číslo: 9565996600 (č.l. 14 rub). 9. Neuznaná suma vo výške 232,63 € bola vlastníkom motorového vozidla ŠKODA Fabia, EČV: A., ktorým je poškodený B. C., postúpená ako postupcom na žalobcu ako postupníka, a to Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 07.09.2018. 10. Súd mal uvedené tvrdenie žalobcu preukázané pripojenou Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 07.09.2018 (č.l. 15), predmetom ktorej zmluvy bolo postúpenie pohľadávky 232,63 €, predstavujúcej rozdiel medzi fakturovanou sumou 2.062,72 € a škodou už vyplatenou spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group vo výške 1.830,09 €.

11. Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení, resp. vo výpočte poistného plnenia uviedol, nemajú zákonný a ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celých poistných plnení, na ktoré má poškodený, resp. žalobca nárok. Poškodený z dopravnej nehody, resp. žalobca, na ktorého boli pohľadávky postúpené, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom v zmysle 12. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. 13. „Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 21. decembra 2009)

14. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a faktúrovanú opravu. 15. Servis, t.j. žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidlo postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné, ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. 16. Náklady na prácu a lakovanie sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. 17. Pre porovnanie žalobca poukázal na cenníky (č.l. 16, 17, 18) lakovacích a mechanických prác nasledovných autoservisov v regióne:

- Dodo Cars s.r.o., Bratislavská 73, 903 01 Senec - 30,00 €/ 38,40 € s DPH

- AUTO CENTRUM Bratislava, s.r.o., Hodonínska 11, 841 03 Bratislava - 24,00 € s DPH

- Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o., Dolnozemská 7, 851 04 Bratislava - 36,60 € s DPH

18. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle ŠKODA Fabia patriacom do kategórie „malé“ normohodinu vo výške 25,00 € (bez DPH) za mechanické práce a lakovacie práce, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto žalobca považuje za nedôvodné, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. 19. Podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. 20. Na základe uvedeného si žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatňuje nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9565996600 vo výške 232,63 € s príslušenstvom, ktoré mu boli neoprávnene krátené. 21. Žalobca navrhol, ak žalovaný podá odpor, aby žalovaný predložil pri svojom prvom úkone celý likvidačný spis, z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie poistnej udalosti č. 9565996600. 22. Žalovaný listom zo dňa 03.09.2018 oznámil, že dňa 31.08.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565996600. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 232,63 € od 16.09.2018 do zaplatenia. 23. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania.

24. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 13.11.2018 platobný rozkaz (č.l. 34), ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.

25. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor dňa 30.11.2018 (č.l. 39, 45). Na odôvodnenie odporu uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. 26. Žalovaný poukázal, že podľa ustanovenia (ďalej len ,“), s výnimkou , ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. Návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,, Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“. V tomto smere má žalovaný za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje – napr. o priebehu škodovej udalosti, o realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodových udalostí zo

strany poškodeného, ako ani špecifikáciu vinníka, ktorý predmetnú škodovú udalosť spôsobil, pričom vo všeobecnosti žalobca svoj uplatňovaný nárok zakladá práve na predmetnej škodovej udalosti. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je postačujúce vzhľadom na znenie ustanovenia . 27. K vecnej legitimácii subjektov žalovaný poukázal na názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“), sp. zn. : „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ 28. Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie je žalovaný toho právneho názoru, že v predmetnom konaní žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov: 29. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne ho potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje práve žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. 30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením predmetnej ZoPP teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nemohla vzniknúť), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s citovaným zákonným ustanovenia . Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. 31. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 29. januára 2008: „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ 32. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcu sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú práve žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako voči dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje žalovaný takýto právny úkon podľa ustanovenia za absolútne neplatný. 33. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej ZoPP dal žalovaný konajúcemu súdu do pozornosti aj skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov súčasne v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. 34. V predloženej ZoPP je pritom zmluvnými stranami uvedená len špecifikácia pohľadávky (nimi určená a vymedzená, teda neexistujúca), ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. 35. Súčasne žalovaný poukázal na skutočnosť, že samotný predmet ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, nakoľko z predmetu zrealizovaného postúpenia (ZoPP) vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle Faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému. Rozporuplnosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočívajúca v skutočnosti, že z textu samotného postúpenia vyplýva, že Poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že táto pohľadávka

predstavuje záväzok poškodeného, zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade, absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu – t. j. ZoPP. 36. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany žalobcu poukázal žalovaný na Oznámenie, ktoré predložil sám žalobca, v zmysle ktorého žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia. 37. Poškodený, ako aj žalobca sa teda z Oznámenia preukázateľne dozvedeli, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené, čo napokon žalobca aj sám vo svojej žalobe potvrdzuje. 38. Odhliadnuc od uvedeného žalobca nepreukázal, že by poškodený zaplatil faktúry v časti žalobou uplatňovaného nároku, v kauzálnom dôsledku čoho mu nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho motorového vozidla. 39. Vzhľadom k doposiaľ uvedenému potom má žalovaný za dostatočne preukázané, že likvidácia škodových udalostí bola realizovaná plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami, preto plnenie zo strany žalovaného predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

40. Žalobca sa vyjadril k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu svojím podaním zo dňa 15.01.2019 (č.l. 51 spisu), v ktorom k námietkam žalovaného, že zo strany žalobcu nebolo dodržané ust. , keď podľa názoru žalovaného žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. o priebehu škodovej udalosti, žalobca poukázal, že ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, alebo má vady, súd sa pokúsi o ich odstránenie. Na základe podanej žaloby súd vydal platobný rozkaz, pričom však nepovažoval za potrebné vyzývať žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný namieta. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku na náhradu škody, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné dôjsť k zámene s iným skutkom. 41. Podľa komentára k C.H. Beck, 2016, str. 486: „Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.“ 42. Žalobca je presvedčený, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitostiach žaloby podľa si splnil. Poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené, aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval.

43. Pokiaľ žalovaný v odpore namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko podľa právneho názoru žalovaného je poškodený, ako poškodený z poistnej udalosti, dlžníkom žalobcu, poukázal žalobca, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok na náhradu škody. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnili poškodení, resp. žalobca, voči žalovanému v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 44. Žalovaný sa svojimi tvrdeniami opakovane pokúša odpútať pozornosť od základu nároku žalobcu, ktorý je jasný a preukázaný, napriek tomu uvádza žalobca stručnú argumentáciu podporujúcu jeho tvrdenia: 45. Autori publikácie s názvom Poistné zmluvy, F. G. H., a G. I. na str. 1 tejto publikácie uvádzajú: 46. „Podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“ 47. „Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“ 48. Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poškodený poistnou udalosťou mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie, práve naopak, slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného

(poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. 49. S poukazom na ust. 797 ods. 2 nárok na náhradu škody vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu, kto a ako (t.j. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. 50. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva – v . Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nielen z , ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. 51. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti už samotným vznikom škody, a nie až opravou poškodeného motorového vozidla ( ). Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť za vykonanú a fakturovanú opravu.

52. Na podporu svojej argumentácie žalobca tiež uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry (NS ČR, sp. zn.:25Cdo 347/2000, , a pod.) nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom, ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy (viď faktúra servisu s podrobným rozpisom prác a materiálu). Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu.

53. Konanie a tvrdenie žalovaného je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to, resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý žalobcovi by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby náklady neuhradené žalovaným musel znášať žalobca, resp. poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. 54. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne, vyplýva aj z ustanovení a . 55. Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone obdobne, ako v prípade ustanovenia a . 56. Žalobca uviedol, že doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, a preto predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje od poškodených pri likvidácii poistných udalostí. Taktiež žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil (na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 03.09.2018), pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu, žalobca preto považuje námietku žalovaného bez právneho alebo skutkového významu. 57. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poškodený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logický, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poškodený ako veriteľ postúpil krátený nárok na náhradu škody, ktorý mal voči žalovanému ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný.

58. Žalovaný v podanom odpore ďalej namieta predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky a považuje ju za absolútne neplatnú, z dôvodu jej nejasnosti a neexistencie pohľadávky (podľa žalovaného predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka veriteľa a nie záväzok dlžníka, čo považuje v rozpore s ). 59. K postúpeniu pohľadávky ako takej a k jej existencii žalobca uviedol, že postupca postúpil na žalobcu nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti. Nárok na poistné plnenie vzniká okamihom škodovej/ poistnej udalosti. 60. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa a nie, aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie tam uvedený nie je, t.j. je možné ho platne postúpiť. 61. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúceho zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ) nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa) všetky prevádzané práva (creditor posterior in prioris creditoris locum succedit). 62. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, t.j. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, t.j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. 63. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná, alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky ( ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, t.j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. 64. Žalobca poukázal aj na nevyhnutnosť využitia princípu preferencie platnosti právnych úkonov v aplikačnej praxi. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. 65. Na podporu svojej argumentácie predložil žalobca nasledovnú judikatúru v súvislosti s posudzovaním platnosti zmlúv a ich výkladom: 66. „Požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávok je naplnená tiež v prípade, ak je súhrn postupovaných pohľadávok označený osobou dlžníka a právnym dôvodom vzniku, aniž by postupované pohľadávky museli byť v postúpenej zmluve výslovne jednotlivo identifikované.“ (R ČR 27/2008). 67. „Nemá-li postupitel vůči dlužníku v době postoupení jinou pohledávku nebo jiné pohledávky s předmětem plnění stejného druhu jako u postupované pohledávky (tedy jiné pohledávky zaměnitelné s postupovanou pohledávkou), pak platí, že postupovaná pohledávka je ve smlouvě o postoupení pohledávky dostatečně určitě identifikována i tehdy, vymezuje-li ji jen údaj o osobě dlužníka a předmětu plnění.“ (NS ČR, sp.zn. ) 68. „Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok sú pohľadávky, ktoré musia byť individualizované takým spôsobom, ktorý ich dostatočne identifikuje a súčasne vylučuje ich zámenu s inými pohľadávkami, ktorých veriteľom síce rovnako môže byť postupca, avšak tieto nemajú byť zmluvou postúpené na postupníka. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom postúpenej pohľadávky. V okolnostiach prípadu je podľa záveru ústavného súdu vylúčené nazerať na vec spôsobom, ako učinil krajský súd v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku. Racionálne uvažovanie totiž nemôže viesť k záveru, že za situácie, keď postupca (správca), postupník (sťažovateľka) a súčasne dlžník (žalovaná) nemajú žiadnu pochybnosť o tom, aké pohľadávky, z akého právneho dôvodu a v akej výške boli predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky, do týchto právnych vzťahov vstúpi krajský súd, ktorý prednesie svoju vlastnú predstavu o tom, či je zmluva v

jej predmete dostatočne určitá. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015) 69. „Pri interpretácii zmlúv treba rešpektovať princíp priority skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad jej formálnym prejavom, a princíp priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp.zn. ). Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Tento výkladový argument má charakter všeobecného právneho princípu a jeho rešpektovanie je ústavne konformné a súladné s princípmi právneho štátu. Je ním vyjadrená a podporovaná zásada autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy, ako i zásada pacta sunt servanda (zmluvy majú byť dodržiavané)“. (uznesenie NS SR, sp.zn. ) 70. „Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.” (nález ÚS SR, sp.zn. -29) 71. „Pri postúpení práv a povinností zo zmluvy, ktorá sa už pred postúpením čiastočne plnila, je prirodzené, že na jej základe dochádza k postúpeniu (prechodu) len tých práv a povinností, ktoré z nej v čase prechodu ešte vyplývajú. Nemôže sa dotýkať práv a povinností, ktoré už boli konzumované, pretože ich už povinná strana splnila."(rozsudok NS SR, sp. zn. 1 M Obdo V 6/2006) 72. „V případě úplatné cese ostatně ani neexistence pohledávky v době uzavření smlouvy o jejím postoupení nemá za následek neplatnost smlouvy o postoupení, nýbrž zakládá odpovědnost postupitele vůči postupníkovi ( obč. zák.).“ (uznesenie NS ČR, sp.zn. )

73. Pokiaľ žalovaný ďalej uvádza, že v zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poisteného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky, s uvedeným však v žiadnom prípade žalobca nemôže súhlasiť. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle : 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. 74. V zmysle uvedeného zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom B. C. ako poškodeným a postupníkom (žalobcom) zo dňa 07.09.2018 obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku poistnej udalosti). 75. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. 76. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle a nasl. v platnom znení. Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. 77. Žalobca má za to, že postupca v uvedenom prípade vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. 78. Taktiež v článku III predmetnej zmluvy v bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú.

Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. 79. Na základe uvedeného považuje žalobca predmetné tvrdenia žalovaného, ako aj námietku aktívnej legitimácie žalobcu, za irelevantné.

80. Pokiaľ žalovaný v podanom odpore len poukázal na odôvodnenie krátenia uvedené v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 03.09.2018 a dodal, že „akékoľvek ďalšie nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.“, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti postupu žalovaného, svoje tvrdenia tak žalovaný neoprel o žiadnu relevantnú obranu, či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. 81. Žalobca má za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas ( a ). 82. Koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní, je, aby danú skutočnosť preukázal, to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania. 83. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. 84. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť nárok žalobcu iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné. 85. Zároveň žalobca opakovane navrhol, aby žalovaný predložil celý likvidačný spis poistnej udalosti č. 9565996600, z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie. Likvidačné spisy predstavujú základné dokumenty poisťovne, z ktorých je zrejmé, ako bolo vykonané šetrenie a z akých podkladov žalovaný vychádzal pri určení o výške vyplateného nároku, a zároveň táto dokumentácia pomôže pri určení, ktoré skutočnosti sú v tomto konaní sporné a ktoré nie.

86. Po postúpení veci Okresným súdom Banská Bystrica Okresnému súdu Žilina dňa 22.01.2019 vyzval súd prvej inštancie žalovaného výzvou zo dňa 02.04.2019 (č.l. 64) na vyjadrenie sa k podaniu žalobcu zo dňa 15.01.2019, t.j. k vyjadreniu žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval.

87. Na základe výzvy súdu zo dňa 17.06.2019 právnemu zástupcovi žalovaného na predloženie spisu poistnej udalosti č. 9565996600, bol súdu dňa 11.09.2019 predmetný spis poistnej udalosti predložený (č.l. 85 - 146).

88. Zo Záznamu o dopravnej nehode (č.l. 105) súd zistil, že dňa 28.06.2018 o 11:20 hod. došlo v na železničnom priecestí J. C. k dopravnej nehode kolíziou motorových vozidiel: vozidla „A“ držiteľa D. E. a vozidla „B“ - ŠKODA Fabia, EČV: A. prevádzateľa B. C., pričom ako vodič, ktorý nehodu zavinil, je na Zázname o dopravnej nehode označený vodič vozidla „A“.

89. Žalobca sa vyjadril k obsahu likvidačného spisu svojím ďalším podaním zo dňa 06.11.2019, doručeným súdu v ten istý deň (č.l. 171). V podaní poukázal, že likvidačný spis predstavuje najdôležitejší dokument, z ktorého by malo byť zrejmé, na základe čoho poisťovňa postupovala pri šetrení škodovej

udalosti. Žalobcom predložený likvidačný spis však neobsahuje žiadnu kalkuláciu, na ktorú žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 03.09.2018 odkazuje. Žalovaný do dnešného dňa nepredložil ani žiadne cenníky, ktoré by odôvodňovali ním priznanú výšku normohodiny, nie je tak známe, na základe akých skutočností považuje za primeranú cenu normohodiny sumu 20 EUR s DPH. Cenu normohodiny určuje trh, pričom žalobca v tejto súvislosti predložil cenníky pre opravu motorového vozidla daného typu a značky, čím preukázal, že ním účtovaná suma normohodiny vo výške 25 EUR bez DPH je cena primeraná a obvyklá v regióne. 90. Zo žalovaným predloženého likvidačného spisu teda vôbec nevyplýva, na základe čoho neuhradil žalobcovi vzniknutú škodu v plnej výške, čo len potvrdzuje, že ním uskutočnený postup spočívajúci v nevyplatení vzniknutej škody v plnej výške bol nezákonný a ničím neodôvodnený. 91. Žalobca poukázal na to, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v zmysle ktorého musí poisťovňa riadne odôvodniť závery šetrenia škodových udalostí. 92. Žalobca mal za to, že on svoje tvrdenia preukázal a tým uniesol dôkazné bremeno. 93. V súvislosti s dôkazným bremenom poukázal žalobca na rozhodovaciu prax súdov, napríklad na odôvodnenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: zo dňa 20.02.2018: „Je nepochybné, že ak poisťovateľ, ktorý v rámci šetrenia poistnej udalosti neuzná určité položky, ktoré boli poisteným deklarované ako vynaložené na opravu majetku poisteného a zároveň poškodeného poistnou udalosťou a tak odmieta ich plniť, vtedy dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti odmietnutia plnenia finančnej sumy zaťažuje poisťovateľa a v prípade neunesenia tohto dôkazného bremena je výsledkom jeho procesný neúspech.“ 94. Je to práve žalovaný, ktorý je povinný preukázať ním tvrdené skutočnosti, a to aj v súlade s tým, že zo svojho postupu, spočívajúceho v neuhradení vzniknutej škody v plnej výške, čerpal priaznivé právne dôsledky, na čo pamätá, aj poukazuje judikatúra: 95. „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí.“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 21. januára 2015, sp. zn.: ) 96. Aj vzhľadom na vyššie uvedenú judikatúru žalobca zastáva názor, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, že ním vykonané šetrenie škodovej udalosti bolo v súlade so zákonom, čoho následkom má byť jeho neúspech v spore: 97. „Procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.“ (uznesenie NS SR sp. zn. z 23. mája 2012) 98. „V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada, čo znamená, že účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov.“ (uznesenie Ústavného súdu SR z 21.januára 2015, sp. zn. ) 99. „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. : ) 100. Na základe vyššie uvedeného žalobca zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe.

101. Súd podanie žalobcu zo dňa 06.11.2019 zaslal na zaujatie stanoviska žalovanému výzvou zo dňa 14.11.2019 (č.l. 176), na ktorú výzvu žalovaný nereagoval.

102. Súd nariadil na deň 22.01.2020 pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti žalovanej strany. Na pojednávaní rozhodol na návrh právneho zástupcu žalobcu rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.

103. Proti rozsudku pre zmeškanie podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd Žilina ako súd odvolací svojím uznesením sp. zn. -288 zo dňa 09.09.2020 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 104. Odvolací súd na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa z dôvodu, že boli kumulatívne splnené podmienky na vydanie takéhoto rozsudku, keď podľa názoru súdu prvej inštancie bola dodržaná podmienka upravená v , t.j. že v rámci predvolania na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, že bol predvolaný riadne a včas (predvolanie mu bolo doručené dňa 25.10.2019 a pojednávanie bolo vytýčené na 22.1.2020, t.j. v rozmedzí takmer troch mesiacov), tak odvolací súd poukázal, že žalovaný zaslal súdu dňa 22.1.2020 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní konanom dňa 22.1.2020 z dôvodu neodkladných pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti v tomto termíne, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania; zároveň žalovaný uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a vyjadril súhlas s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti s tým, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 105. Odvolací súd mal za to, že bez racionálneho základu nie je argumentácia žalobcu, v zmysle ktorej nie je akceptovateľné, aby všeobecným a nepreukázaným tvrdením o pracovnej zaťaženosti (bližšie nešpecifikovanej) mohla sporová strana v zásade odblokovať zákonnú možnosť súdu vydať kontumačný rozsudok, nakoľko musí ísť o preukázané okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré objektívne znemožňujú účasť na súdnom pojednávaní. Na druhej strane sa však odvolací súd nestotožnil s vysloveným názorom súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí o splnení druhej kumulatívnej podmienky, a to absencie včasného ospravedlnenia neúčasti na nariadenom pojednávaní, za ktoré je možné považovať také ospravedlnenie, ktoré je súdu doručené najneskôr do začiatku pojednávania. Z tohto pohľadu súd mohol v okolnostiach súdenej veci uzavrieť, že ospravedlnenie doručené žalovaným deň pred pojednávaním je ospravedlnením včasným. 106. Inštitút rozsudku pre zmeškanie žalovaného slúži ako procesná sankcia za pasivitu žalovaného, ako i nemožnosť vykladať ustanovenia príliš formalisticky. Súd prvej inštancie prehliadol písomný odpor žalovaného proti platobného rozkazu, ktorý obsahuje argumentáciu popierajúcu uplatnený nárok a navyše žalovaný v ospravedlnení uviedol, že súhlasí s rozhodnutím vo svojej neprítomnosti, čo by v opačnom prípade fakticky smerovalo k povinnej účasti žalovaného na pojednávaní „za každých podmienok", inak mu totiž hrozí kontumačná strata procesu, čo presahuje rámec požiadaviek princípu kontradiktórnosti súdneho konania a nezodpovedá relevantnej procesnej úprave v zmysle základného princípu v článku 17 , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na možný postup súdu podľa , odvolací súd uviedol, že v danom prípade žalovaný v ospravedlnení svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní iba vysvetlil dôvod neprítomnosti na pojednávaní bez toho, aby zároveň požiadal súd o odročenie pojednávania. V nadväznosti na to nebolo ani povinnosťou súdu postupovať v zmysle tohto zákonného ustanovenia, nakoľko jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch, ak strana sporu požiada o odročenie pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný postup nie je dôležitý. Preto žiadna analógia legis neprichádza do úvahy. 11. Neboli tak splnené všetky zákonom požadované kumulatívne podmienky na vydanie kontumačného rozsudku na pojednávaní podľa . Na základe toho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

107. Súd nariadil na deň 12.02.2021 pojednávanie.

108. Strany sporu boli pred pojednávaním z dôvodu mimoriadnej situácie v súvislosti s pandémiou COVID-19 vyzvané súdom na oznámenie, či súhlasia s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti v prípade pokračovania vyhláseného núdzového stavu.

109. Strany na uvedenú výzvu oznámili súdu, že súhlasia s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti, a to strana žalobcu podaním zo dňa 01.02.2021 (č.l. 315) a žalovaná strana podaním zo dňa 10.02.2021 (č.l. 323).

110. Žalovaný zároveň v podaní zo dňa 10.02.2021 navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú.

111. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 01.02.2021 zotrval na žalobe s poukazom na svoje písomné podania vo veci. Mal za to, že vznik škodovej udalosti medzi stranami nie je sporný, sporný je len rozsah nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v časti nárok na náhradu škody plnil, uznal existenciu dlhu a dôvod plnenia. Vznik nároku na poistné plnenie nie je sporný. Žalovaný krátil nárok na náhradu škody z dôvodov údajnej neprimeranosti nákladov, podľa neho boli „lakovacie práce a lakovací materiál priznané podľa kalkulácie Audatex – neprimerane účtované. Normohodina priznaná maximálne 20 € s DPH - neprimerane účtované“. Žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz, na základe ktorého by ním priznané poistné plnenie bolo primerané. Práve naopak, žalobca riadne preukázal, že takto účtované náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli účelne vynaložené, nevyhnutné a primerané. Cena prác na poškodených motorových vozidlách je v porovnaní s inými autoservismi v regióne porovnateľná, resp. výhodnejšia – čo žalobca preukázal cenníkmi. Lakovanie poškodeného motorového vozidla bolo vykonané tak, aby poškodené motorové vozidlo bolo v rovnakom stave ako pred škodovou udalosťou. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že ním uznané náklady na lakovacie práce, lakovací materiál sú dôvodné a len do takej výšky majú byť priznané. Okrem toho sú dôvody krátenia uvedené v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 03.09.2018 nepreskúmateľné, bez opory v zákone. Nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný neuznal celú cenu práce a z akého dôvodu je ním určená cena primeraná a priznal lakovaciu konštantu 100%. Žalovaný vypočítal priznané náklady v kalkulácii vypracovanej programom AUDATEX. Je potrebné uviesť, že kalkulačný program Audatex nie je jediným a objektívnym kalkulačným programom na určenie primeraných nákladov za opravu motorového vozidla. Uvedené potvrdzuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , zo dňa 21.11.2019: „28. K samotnej kalkulácii poistného plnenia (AUDATEX), predloženej žalovaným v konaní pred okresným súdom (č.l. 76 spisu) je potrebné v zhode so súdom prvej inštancie uviesť, že program AUDATEX môže paušálne (odhadom podľa nastavenia systému) stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky rozhodné skutočnosti k výslednej skutočnej (primeranej a účelnej) cene realizovanej opravy poškodeného vozidla. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná kalkulácia žalovaného nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec nie jediným nástrojom pre výpočet – zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a v podstate má poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka, čo vyplýva aj zo znenia čl. IX ods. 2 písm. a) Zmluvných dojednaní: ,,Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) V autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom.“ Kalkuláciou žalovaného je určená potencionálna škoda, nie však skutočná škoda, pretože kalkulačný program nemôže premietnuť všetky okolnosti konkrétnej opravy poškodeného vozidla. 29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatoval správnosť záverov súdu prvej inštancie o unesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k ním uplatnenému nároku na náhradu zvyšku škody v rozsahu krátenia poistného plnenia žalovaným, ktorý naopak dôvodnosť tohto svojho postupu pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti, v konaní v rámci uplatnenej obrany pred súdom dostatočne nepreukázal. Pritom platí, že bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno vo vzťahu k produkovanej obrane proti žalobe v prvoinštančnom konaní nepochybne spočívalo na žalovanej strane. Žalovaný teda podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia, a to ani s ohľadom na zmluvné dojednanie v čl. IX bod. 2 písm. a) poistnej zmluvy. V tomto smere nebola dostačujúcim dôkazným prostriedkom listina označená ako kalkulácia opravy, ktorej samotný obsah nevyvrátil žalobcom preukázané vynaloženie nákladov na opravu poškodeného vozidla, zhodnotených súdom prvej inštancie ako skutočná škoda. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku napokon opodstatnene poukázal aj na určitú procesnú pasivitu žalovaného v prvoinštančnom konaní, ktorá mala vo výsledku vplyv na prijaté skutkové a následne právne závery vo veci.“ 112. Aj z týchto dôvodov považuje žalobca žalovaným krátený nárok na náhradu škody za nepreskúmateľný, neodôvodnený a krátenie za svojvoľné. Žalovaný nepredložil žiadne zákonom stanovené dôvody, pre ktoré krátil nárok na náhradu škody, čím nepreukázal tvrdené, a to, že sú tu

dôvody na krátenie, a tým pádom poisťovňa neuniesla svoje dôkazné bremeno. Je to práve žalovaný, kto musí preukázať dôvodnosť svojho krátenia už pri ukončení šetrenia. Vzhľadom na všetky doteraz uvedené skutočnosti má žalobca za to, že nárok žalobcu je dôvodný a riadne preukázaný a navrhol, aby súd vo veci rozhodol a aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške 232,63 EUR s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

113. Súd vykonal dňa 12.02.2021 pojednávanie, mal za to, že podmienky pre vykonanie pojednávania boli splnené. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti sporových strán a ich zástupcov, na základe súhlasu oboch sporových strán, v súvislosti s pandemickou situáciou a zákazom vychádzania, na základe nasledovnej právnej úpravy:

- podľa uznesenia vlády SR č. , ktorým bol od 08.02.2021 predĺžený núdzový stav o 40 dní, t.j. do 19.03.2021;

- podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v zmysle ktorého: V čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

- Všeobecne záväzným právnym predpisom v zmysle ustanovenia je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 22. januára 2021 č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, v znení vyhlášky č. , ktorou došlo k predĺženiu účinnosti vyhlášky č. do 31. marca 2021. Na toto konanie sa vzťahuje ust. vyhlášky č. , podľa ktorého: V čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní, ak strany sporu alebo účastníci konania súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti.

114. Z uvedeného vyplýva, že pojednávanie v predmetnej sporovej veci bolo možné vykonať:

- len v neprítomnosti sporových strán a ich zástupcov,

- a zároveň len vtedy, ak strany s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti súhlasili.

115. Ako to súd uvádza vyššie, vzhľadom na stranami výslovne prejavený súhlas s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti boli nepochybne podmienky pre vykonanie pojednávania splnené.

116. Súd na pojednávaní konštatoval, že strany sporu nenavrhli vykonanie ďalšieho dokazovania a ani v štádiu konania po vrátení veci na ďalšie konanie uznesením odvolacieho súdu sp. zn. -288 zo dňa 09.09.2020 nepredložili súdu žiadne ďalšie dôkazy.

117. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. , (v texte aj len „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ust. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ust. uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa ust. škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa ust. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

Podľa ust. na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona,

Podľa ust. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa ust. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa o upomínacom konaní uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len "faktúra"), a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve.

118. Súd na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 232,63 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 232,63 € od 16.09.2018 do zaplatenia.

119. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. , podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným .

120. Predovšetkým súd uvádza, že žalobca si svoj nárok voči žalovanému – spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group uplatnil v zmysle ust. druhej vety , podľa ktorého je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Žalobca sa žalobou teda domáhal náhrady škody priamo voči poisťovni z dôvodu, že poisťovňa odmietla uznať celkovú výšku škody, ktorá vznikla poškodenému pri dopravnej nehode zo dňa 28.06.2018 titulom úhrady účelne vynaložených nákladov za opravu motorového vozidla ŠKODA Fabia, EČV: A., v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 28.06.2018 na uvedenom motorovom vozidle.

121. Žalobca si svoje právo voči žalovanému uplatnil ako postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej dňa 07.09.2018 medzi žalobcom a postupcom B. C., predmetom ktorej zmluvy bolo postúpenie v zmysle poškodeným ako postupcom na žalobcu ako postupníka

pohľadávky vo výške 232,63 € (ktorá suma zodpovedá rozdielu sumy 2.062,72 € vyfakturovanej faktúrou č. 180100417 zo dňa 18.07.2018, splatnej dňa 17.08.2018, vystavenej žalobcom – spoločnosťou Hadvo, s. r. o. žalovanému a sumy 1.830,09 € uhradenej poisťovňou - žalovaným). 122. Žalobca sa teda v tomto konaní domáha voči poisťovni zaplatenia ňou neuznanej sumy poistného plnenia.

123. V konaní bolo nesporné, že dňa 28.06.2018 došlo vo J. C. k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. ŠKODA Fabia, EČV: A. postupcu – poškodeného B. C., z ktorého dôvodu bol poškodený nútený zabezpečiť si opravu poškodeného vozidla.

124. Náklady vynaložené na opravu motorového vozidla sú považované za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú je potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu, upravenú v ustanoveniach , a a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v texte aj len ako „PZP“). Škoda vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky vodičom motorového vozidla, ktorým bola dňa 28.06.2018 spôsobená dopravná nehoda.

125. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Pod pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu má charakter subjektívny, lebo znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode.

126. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú ustanovenia a . Za škodu bude zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia a vodič vozidla podľa ustanovenia . 127. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle ust. a nasl. spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Zodpovednosť za škodu podľa spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. 128. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia, sú vymedzené v ustanovení zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej sume vynaloženej za opravu motorového vozidla sa opiera o ustanovenie zákona o PZP. Z právneho hľadiska ide o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením veci. 129. Vzhľadom na to, že škoda spôsobená na motorovom vozidle zn. ŠKODA Fabia, EČV: A. je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, zodpovednosti za túto škodu sa podľa prvej vety nemožno zbaviť.

130. Ako už súd uviedol vyššie, mal za nesporné, že dňa 28.06.2018 došlo vo J. C. ku dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. ŠKODA Fabia, EČV: A. postupcu – poškodeného B. C., z ktorého dôvodu vznikla potreba vynaloženia výdavkov za opravu poškodeného vozidla, predstavujúcich ujmu na majetku, teda škodu, ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha. 131. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Náhrada škody má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy.

132. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému dňa 13.11.2018 v upomínacom konaní poprel dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy z nasledovných dôvodov:

- v žalobe absentujú dostatočné skutkové tvrdenia (čo je v rozpore s ustanovením );

- žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný, keďže zmluva o postúpení pohľadávky je v rozpore s ustanovením , pretože poškodený bol dlžníkom žalobcu - v zmysle predloženej faktúry bol zaviazaným subjektom na plnenie práve poškodený, a nie žalovaný; nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky;

- žalobca nepreukázal, že by poškodený zaplatil faktúry v časti žalobou uplatňovaného nároku, v kauzálnom dôsledku čoho mu nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho motorového vozidla;

- žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 03.09.2018, ktoré predložil sám žalobca a z ktorého sa poškodený, ako aj žalobca, mali preukázateľne dozvedieť, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené.

133. K námietke žalovaného, že v žalobe v rozpore s ustanovením absentujú dostatočné skutkové tvrdenia, súd poukazuje, že v upomínacom konaní sa neaplikuje ustanovenie a (podľa ktorého: „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“), ale súd postupuje podľa ustanovenia o upomínacom konaní, podľa prvej vety ktorého zákonného ustanovenia „uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu“. 134. Súd mal z návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, ako i z listín pripojených k návrhu na vydanie platobného rozkazu preukázané, že nárok žalobcu vyplýva zo skutočností žalobcom tvrdených v návrhu na vydanie platobného rozkazu v dostatočnom rozsahu a vyplýva tiež z listinných dôkazov k návrhu pripojených. 135. Žalobca ako v samotnom návrhu na vydanie platobného rozkazu, tak aj vo vyjadrení k podanému odporu proti platobnému rozkazu (č.l. 51) dostatočne opísal skutkový stav za účelom bližšej špecifikácie rozhodujúcich skutočností. Opísanie skutkového stavu žalobcom zároveň v celom rozsahu zodpovedá predloženým listinným dôkazom. 136. Táto námietka žalovaného bola preto nedôvodná.

137. K námietkam žalovaného, že žalobca nemá v konaní vecnú aktívnu legitimáciu a že nepreukázal, že by poškodený zaplatil faktúry v časti žalobou uplatňovaného nároku, v kauzálnom dôsledku čoho mu nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho motorového vozidla, súd uvádza:

138. Žalovaný tvrdil, že žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný, lebo zmluva o postúpení pohľadávky je v rozpore s ustanovením (pretože poškodený bol dlžníkom žalobcu - v zmysle predloženej faktúry bol tak zaviazaným subjektom na plnenie práve poškodený a nie žalovaný a nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky). Súd poukazuje, že táto problematika už bola judikatúrou ustálená a takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu.

139. Predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná škoda podľa v spojení s , t.j. vzniknutá titulom nákladov spojených s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady vynaložené na opravu poškodeného motorového vozidla. Nejde teda o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle .

140. Súd poukazuje, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, a to za predpokladu, že zo zákona nevyplýva zákaz postúpenia pohľadávky.

141. Zmluvou o postúpení zo dňa 07.09.2018 došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a jednak k vysporiadaniu záväzku poškodeného ako objednávateľa voči žalobcovi ako zhotoviteľovi na úhradu ceny za opravu veci, záväzku vzniknutého titulom zmluvy o dielo ( a nasl. ), predmetom ktorej zmluvy bola oprava veci – poškodeného motorového vozidla ŠKODA Fabia, EČV: A. zhotoviteľom. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle , súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na opravu poškodeného vozidla. 142. Úhradu nákladov poškodeným ako objednávateľom za opravu poškodeného motorového vozidla supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky. Náklady za opravu motorového vozidla (cenu diela) poškodený ako objednávateľ diela (opravy vozidla) svojmu veriteľovi ako zhotoviteľovi nezaplatil, k vysporiadaniu záväzku však došlo postúpením pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaného.

143. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, keďže poškodený nemohol postúpiť právo na náhradu škody na žalobcu, ak mu samotná škoda ešte nevznikla, je preto nedôvodné.

144. Okrem toho súd poukazuje, že žalovaný paradoxne namieta vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu napriek tomu, že z Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa 03.09.2018 vyplýva, že žalovaný toto Oznámenie adresoval priamo žalobcovi - spoločnosti Hadvo, s. r. o., teda poisťovňa pred začatím konania akceptovala právne nástupníctvo žalobcu ako postupníka zo zmluvy o postúpení pohľadávok, keď žalobcovi predmetným Oznámením

- jednak predložila výpočet výšky poistného plnenia,

- zároveň zaslala čiastočné poistné plnenie vo výške 1.830,09 € a

- tiež uviedla v stručnosti dôvody, pre ktoré nepriznala poistné plnenie v celom rozsahu.

145. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky, nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Súd má tak za to, že námietka žalovaného týkajúca sa nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu bola účelová.

146. K obrannej argumentácii žalovaného, že žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 03.09.2018, z ktorého sa poškodený, ako aj žalobca mali preukázateľne dozvedieť, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené, súd uvádza:

147. V konaní bola sporná dôvodnosť vynaloženia nákladov na lakovacie práce a lakovací materiál (ktoré práce boli zrealizované a materiál bol použitý v rámci opravy motorového vozidla vykonanej žalobcom, vyúčtovanej faktúrou č. 180100417 zo dňa 18.07.2018, splatnou dňa 17.08.2018), z dôvodu popretia žalovaným účelnosti týchto nákladov, a to jednak po vykonaní šetrenia poistnej udalosti č. 9565996600 a následne v tomto konaní - v odpore proti platobnému rozkazu.

148. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 03.09.2018 (vo veci ukončenia dňa 31.08.2018 šetrenia poistnej udalosti č. 9565996600) žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia, a preto sa ako poškodený, tak aj žalobca dozvedeli, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené, tak súd konštatuje, že s poukazom na obsah a rozsah vyjadrenia likvidátora v Oznámení zo dňa 03.09.2018 sa súd týmto tvrdením žalovaného stotožniť nemôže. Likvidátor poisťovne totiž k osobitostiam likvidácie v Oznámení zo dňa 03.09.2018 len uviedol: „Lakovacie práce a lakovací materiál priznané podľa kalkulácie Audatex – neprimerane účtované. Normohodina priznaná maximálne 20 € s DPH - neprimerane účtované.“ 149. Krátenie poistného plnenia nie je v Oznámení žiadnym iným spôsobom odôvodnené. Žalovaný následne ani v tomto konaní vôbec nekonkretizoval a nešpecifikoval dôvody krátenia poistného plnenia.

150. Tvrdenia žalobcu produkované v konaní na zdôvodnenie, že lakovacie práce a lakovací materiál boli realizované účelne a v rozsahu, ktorý znamenal len uvedenie poškodeného motorového vozidla do technického stavu, v akom bolo motorové vozidlo pred dopravnou nehodou, žalovaný účinne nepoprel ( ), keď neuviedol v tomto smere svoje vlastné tvrdenia. Vo vzťahu k rozsiahlej argumentácii žalobcu sa žalovaný obmedzil na jediné tvrdenie, uvedené v odpore proti platobnému rozkazu, a síce že žalovaný v Oznámení riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia a poškodený a žalobca sa z Oznámenia preukázateľne dozvedeli, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené.

151. Žalovaný v odpore bližšie nezdôvodnil krátenie nároku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Krátenie poistného plnenia tak vyplýva len zo všeobecného poukázania na kalkuláciu Audatex vo vyjadrení likvidátora na Oznámení a takéto všeobecné vyjadrenie likvidátora bez konkrétneho odôvodnenia nepredstavuje relevantný dôvod spochybňujúci žalobcom uplatnený nárok čo do jeho výšky, pre ktorý by žalobca nemal mať právo na poistné plnenie vo výške sumy vyúčtovanej faktúrou č. 180100417 zo dňa 18.07.2018, splatnej dňa 17.08.2018. Žalovaný ani nepredložil žiadne dôkazy, napr. cenníky, ktoré by odôvodňovali žalovaným priznanú výšku normohodiny, z vykonaného dokazovania tak vôbec nevyplýva, na základe akých skutočností považuje žalovaný za primeranú cenu normohodiny sumu 20 € s DPH.

152. Naproti tomu žalobca na odôvodnenie účelnosti vynaloženia nákladov na lakovacie práce a lakovací materiál produkoval konkrétne tvrdenia, týkajúce sa porovnateľných cien lakovacích a mechanických prác autoservisov v regióne s tým, že si žalobca účtoval pri motorovom vozidle ŠKODA Fabia patriacom do kategórie „malé“ normohodinu vo výške 25 € (bez DPH) za mechanické práce a lakovacie práce, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil aj listinné dôkazy, a to cenníky lakovacích a mechanických prác autoservisov v regióne (č.l. 16, 17, 18), o ktoré oprel svoje tvrdenia.

153. Žalovaný vôbec nepoprel hore uvedené tvrdenia žalobcu a dôkazy ním predložené a ani neuviedol svoje vlastné tvrdenia, popierajúce tvrdenia žalobcu:

- že žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidlo postupoval len tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné, ako pred škodovou udalosťou,

- že oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, že jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá, ako pred škodovou udalosťou.

154. Žalovaný tak dôkazné bremeno tvrdenia, že šetrenie poistnej udalosti ním vykonané bolo v súlade so zákonom, neuniesol. Žalobca preukázal cenníkmi, z ktorých vyplýva cena normohodiny na trhu pre opravu motorového vozidla daného typu a značky, že lakovanie poškodeného motorového vozidla bolo účtované v cene normohodiny vo výške 25 € bez DPH ako ceny primeranej a v regióne obvyklej a bolo vykonané tak, aby poškodené motorové vozidlo bolo v rovnakom stave ako pred škodovou udalosťou, teda žalobcom účtované náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli nevyhnutné, primerané a účelne vynaložené na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu.

155. Zároveň súd poukazuje, že žalovaný sa v konaní po postúpení veci na tunajší súd Okresným súdom Banská Bystrica dňa 22.01.2019, na výzvu tunajšieho súdu zo dňa 02.04.2019, aby sa vyjadril k podaniu žalobcu zo dňa 15.01.2019, ktorá výzva bola žalovanému doručená dňa 09.05.2019, a ani na výzvu súdu zo dňa 14.11.2019, aby žalovaný zaujal stanovisko k podaniu žalobcu zo dňa 06.11.2019, ktorým sa žalobca vyjadril k obsahu likvidačného spisu, ktorá výzva bola žalovanému doručená dňa 18.11.2019, viac nevyjadril, neuviedol na svoju obranu žiadne ďalšie skutkové tvrdenia, okrem tvrdení produkovaných v odpore proti platobnému rozkazu (oboznámených v odseku 25 – 39 tohto rozsudku). 156. Podmienka uvedenia žalobcom rozhodujúcich skutočností v upomínacom konaní, ktoré skutočnosti vyplývali jednak z návrhu na vydanie platobného rozkazu a jednak z listín pripojených k návrhu na vydanie platobného rozkazu, bola v rozsahu požadovanom zákonom splnená a žalovaný mal možnosť sa k týmto skutočnostiam vyjadriť v odpore proti platobnému rozkazu, resp. následne, na ktoré vyjadrenia bol žalovaný súdom výslovne vyzvaný hore uvedenými výzvami z dní 02.04.2019 a 14.11.2019. Vo veci samej sa teda v tomto štádiu konania vôbec nevyjadroval. Nevyužil tak možnosť produkovať príslušnú

obrannú argumentáciu, teda uvádzať príslušné tvrdenia spochybňujúce dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu, ako i predkladať dôkazné prostriedky, resp. ich vykonanie navrhnúť.

157. Pokiaľ žalovaný túto možnosť nevyužil a nevyjadril sa ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam, a to ani pred vykonaním pojednávania nariadeného na deň 12.02.2021 a substancovane tieto skutočnosti nepoprel, súd preto vychádzal z predpokladu, že všetky žalovaným nepopreté skutočnosti sú nesporné ( ). 158. Súd poukazuje, že aj keď bolo pojednávanie dňa 12.02.2021 vykonané v neprítomnosti sporových strán a ich právnych zástupcov z dôvodu mimoriadnej pandemickej situácie, a to na základe výslovného súhlasu sporových strán, žalovaný sa do merita veci ani v čase pred nariadeným pojednávaním, po doručení predvolania na pojednávanie nariadené na deň 12.02.2021, vôbec nevyjadril.

159. Žalovaný si tak nesplnil svoju základnú procesnú povinnosť tvrdenia podľa , teda úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (substancované tvrdenia), teda uviesť tvrdenia, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a ku ktorým je možné vykonať dokazovanie. Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili a nie zisťovať to, čo strany tvrdiť opomenuli. Túto povinnosť tvrdenia nie je možné nahradiť ani odkazom na obsah priložených listinných dôkazov ( ), lebo by takýmto postupom súdu bola porušená rovnosť strán sporu a išlo by o neoprávnené zvýhodňovanie tej strany, ktorá si povinnosť tvrdenia nesplnila, kedy by súd nesplnenú povinnosť tvrdenia nahrádzal štúdiom predložených dôkazov a vyvodzovaním relevantných skutočností pre daný prípad. Strany majú možnosť produkovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany jednak v sudcovských zákonných lehotách, prípadne až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, pričom mal možnosť v tomto smere argumentovať a predkladať listinné dôkazy, keďže súd mu všetky podania právneho zástupcu žalobcu doručoval, mal preto možnosť sa k týmto vyjadriť. Bolo preto nutné konštatovať, že žalovaný dôkazné bremeno neuniesol.

160. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena nepreukázaním tvrdených skutočností vznikla dôkazná núdza, t.j. strana sporu neponúkla, nepredložila dôkazné prostriedky, resp. nenavrhla vykonanie takých dôkazných prostriedkov, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočností. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré mal k dispozícii (ktoré vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti), keďže strany vykonanie žiadnych ďalších dôkazov nenavrhli.

161. Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že aj suma 232,63 €, vynaložená za opravu motorového vozidla, bola vynaložená účelne, a preto žalobcovi priznal voči žalovanému právo na jej zaplatenie.

162. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 232,63 eur od 24.02.2018 do zaplatenia. Z oznámenia o poistnom plnení poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group zo dňa 03.09.2018 adresovaného žalobcovi – spoločnosti Hadvo, s. r. o. mal súd preukázané, že poisťovňa dňa 31.08.2018 ukončila šetrenie poistnej udalosti. S poukazom na ust. , podľa ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, sa tak žalovaný dostal do omeškania s náhradou škody (s plnením poistného plnenia) dňa 16.09.2018, t.j. v deň nasledujúci po dni 15.09.2018, do kedy plynula lehota 15 dní po skončení prešetrovania poistnej udalosti v zmysle cit. zákona na poskytnutie poistného plnenia. Súd tak dospel k záveru, že žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy dôvodne, a to aj z hľadiska jeho zákonnej výšky, podľa ust. v spojitosti s ust. Nariadenia vlády č. . Súd preto žalobe aj v časti príslušenstva žalovanej istiny vyhovel.

163. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa nasledovných zákonných ustanovení:

164. Podľa ust. a súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

165. Podľa ust. a o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

166. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd preto priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa .

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( , teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).