Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/14/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: R. Y., rod. V., nar. XX. R. XXXX, trvalo bytom L. XXX, zastúpenej splnomocnenkyňou: URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti žalovanej: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., 1.mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo 4. decembra 2019 č. k. -99, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. žalovanej priznal právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. a ZoSÚ ( o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení neskorších predpisov), ( v znení neskorších predpisov). Vecne dôvodil, že žalobou doručenou súdu 27.11.2018 sa žalobkyňa domáhala určenia, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver, číslo zmluvy: 6604148150, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 27.4.2016, je bezúročná a bez poplatkov podľa ZoSÚ a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa ako spotrebiteľka a žalovaná ako dodávateľ uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver, číslo zmluvy: 6604148150 dňa 27.4.2016 (ďalej len „zmluva“), ktorá neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti explicitne uvedené v ZoSÚ, ktoré ust. ZoSÚ spája so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti. V zmluve podľa nej chýba údaj podľa , , , ZoSÚ a poukázala na ust. , až 3 . Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, pretože zmluva všetky obligatórne náležitosti podľa ZoSÚ obsahuje. Poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15, ohľadom ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. . Podľa názoru žalovanej náležitosti Zmluvy nemusia byť uvedené v jednom dokumente, s odkazom na úverové zmluvné podmienky. Žalobkyňa zotrvala na tom, že zo žiadneho ustanovenia ZoSÚ nevyplýva, že v prípade revolvingového úveru nemusí zmluva obsahovať údaj o konečnej splatnosti úveru, namietla neprípustnosť priameho a nepriameho účinku Smernice č. 2008/48/ES v sporoch medzi jednotlivcami. Žalovaná k eurokonformnému výkladu ust. ZoSÚ poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. . Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci: Zo Zmluvy zistil, že žalovaná sa zaviazala poskytnúť žalobkyni bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového rámca 500 eur, ročnou úrokovou sadzbou 26,28% /11,88% výškou splátky 4% z dlžnej

čiastky, RPMN 38,7%, priemernou RPMN 23,55%, celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 590,74 eur, termínom splátok 20. deň v mesiaci. Dôvodil, že žaloba o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov je žalobou na určenie právnej skutočnosti podľa , určenie existencie právnej skutočnosti sa vzťahuje na určenie skutočnosti, ktorá nastala v minulosti, nie aktuálneho právneho stavu, z ktorého dôvodu právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V danom prípade ide o ustanovenie ZoSÚ. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala určenia, že Zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 27.4.2016, je bezúročná a bez poplatkov. Takto formulovaný petit žalobného návrhu súd považoval za dostatočne určitý a zrozumiteľný, nebolo potrebné vady žaloby odstraňovať. Konštatoval však, že v zmysle ust. ZoSÚ je možné domáhať sa určenia, že zmluva je neplatná, alebo že úver je bezúročný a bez poplatkov, nie však že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Uvedená formulácia nemá gramatické ani logické opodstatnenie, nakoľko zmluva sama osebe, ako dvojstranný právny úkon musí vykazovať náležitosti právneho úkonu, ako napr. vážnosť, určitosť atď., ktorých nedostatky môžu viesť k záveru, že zmluva je neplatná, nie však bezúročná a bez poplatkov. Uvedený charakter môže mať len úver (viď znenie ust. ZoSÚ), teda občianskoprávny záväzok, ktorého právnym dôvodom v danom prípade je zmluva. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že určenie právnej skutočnosti, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov nevyplýva z osobitného predpisu, v danom prípade ZoSÚ. Na uvedené upozornil strany konania v rámci predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní dňa 4.12.2019, ktorého sa však žalobkyňa nezúčastnila a zmenu žaloby nenavrhla. Nebolo preto možné žalobe vyhovieť. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. a a a úspechom žalovanej.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom aby odvolací súd zmenil žalobkyňou napadnutý Výrok I a Výrok II rozsudku súdu prvej inštancie nasledovne: I. súd určuje, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere- revolvingový úver, číslo zmluvy: 6604148150, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.04.2016, je bezúročný a bez poplatkov podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov; II. žalovaná je povinná uhradiť žalobkyni náhrady trov konania v rozsahu 100 %, a k rukám právneho zástupcu žalobkyne v rozsahu 100 % náhrady trov právneho zastúpenia, a to za prvostupňové konanie a zároveň žalovaná je povinná uhradiť žalobkyni sumu 100% náhrady trov konania, a k rukám právneho zástupcu žalobkyne sumu 100% náhrady trov právneho zastúpenia, a to za odvolacie konanie, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku; eventuálne aby odvolací súd v celom rozsahu zrušil napadnutý Výrok I a Výrok II rozsudku súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobkyňa dôvodila, že oba výroky napadnutého rozsudku považuje za vecne nesprávne, svojvoľné a neobhájiteľné, prijaté bez opory v práve a teda de facto a de iure nezákonné, rozsudok trpí viacerými vadami, keďže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v dôsledku čoho vyvodil celkom nesprávny právny záver, súd pri rozhodovaní nerešpektoval princíp právnej istoty a princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, nerešpektoval zásadu „obsah nad formu“, ale postupoval výlučne formalistickým spôsobom, keďže konajúci súd zamietol žalobu žalobkyne aj napriek tomu, že bez pochýb boli splnené všetky všeobecné náležitosti žaloby, nerešpektoval, že v danom prípade ide o konanie s ochranou slabšej strany, kedy má konajúci súd vykonať nielen všeobecnú poučovaciu povinnosť a preto bez pochýb, keď ďalej žalobkyňa vytkla súdu, že pri rozhodovaní o priznaní trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia absolútne nevzal do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , hoc v zmysle predmetného zákonného ustanovenia, tieto súd posudzuje z úradnej povinnosti. V danom prípade konajúci súd absolútne nevzal do úvahy jednotlivé okolnosti daného prípadu, tieto vôbec neposúdil v zmysle zásady všetky jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, ale pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania automaticky postupoval v zmysle . Na podklade uvedeného žalobkyňa nadobudla presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie sa javí zjavne ako svojvoľné, prijaté bez opory v práve a de facto a de iure právne nelegitímne. Žalobkyňa uviedla odvolacie dôvody podľa a . Súd prvej inštancie pri výklade ZoSÚ v súvislosti so žalobným návrhom žalobkyne postupoval s prílišným formalizmom, čím došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa čl. 36 Listiny

základných práv a slobôd a podľa čl. 47 Charty základných práv EU. Žalobkyňa nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že formulácia žalobného návrhu nemá gramatické ani logické opodstatnenie a teda je zákonne nevymožiteľný, takýto názor považuje za vecne nesprávny, nezákonný a ústavne neakceptovateľný. Z predloženej právnej argumentácie žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa v danom prípade namieta nerešpektovanie kogentných ustanovení ZoSÚ, čo má za následok v zmysle § 11 ZoSÚ určenie, že úverová zmluva, resp. poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Z formulácie žalobného návrhu, a to konkrétne: “Súd určuje, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere- revolvingový úver, číslo zmluvy: 6604148150, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 27.4.2016, je bezúročná a bez poplatkov podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.“, je nesporne jasné, čoho konkrétne sa žalobkyňa domáha. Aj napriek tomu, ak konajúci súd mal za to, že ide o podanie vo veci samej, ktoré je buď neúplné alebo nezrozumiteľné, nepochybne bolo jeho povinnosťou postupovať v zmysle a vyzvať žalobkyňu, aby podanie doplnila alebo opravila, a to v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. V danom prípade však konajúci súd ani raz žalobkyňu nevyzval na doplnenie či opravenie, ale automaticky alibistickým konaním zamietol žalobu žalobkyne, pričom klamlivo vo svojom (ne)odôvodnení konkrétne v bode 12 uviedol, že na uvedené upozornil strany sporu v rámci predbežného právneho posúdenia na súdnom pojednávaní, ktoré sa konalo 4.12.2019, pričom ďalej uvádza, že strany sporu sa daného pojednávania nezúčastnili, pričom z obsahu odôvodnenia je zrejmé, že sa riadne a včas ospravedlnili. Ak konajúci súd mal skutočne za to, že formulácia petitu je dôvodom pre zamietnutie žaloby, za absolútne absurdné považuje žalobkyňa samotné vyjadrenie súdu, v ktorom konštatoval, že formulovaný petit žalobného návrhu je dostatočne určitý a zrozumiteľný, a preto nebolo potrebné vady žaloby odstraňovať. Ak teda mal súd za to, že uvedenú vadu nebolo potrebné odstraňovať, je absurdné, aby zamietol žalobu len z dôvodu formulácie žalobného petitu, pričom sám uvádza, že formulovaný petit je dostatočne určitý a zrozumiteľný. Súd si svojimi výrokmi viackrát odporuje, a preto už len z tohto dôvodu je napádaný rozsudok potrebné zrušiť, keďže súdom uvedené „odôvodnenie“ je prinajmenšom nezrozumiteľné, zmätočné tým aj arbitrárne. Žalobkyňa nerozumie, z akého skutočného dôvodu konajúci súd rozhodol tak ako rozhodol, keď sám priznal, že žalobnému návrhu porozumel a pochopil cieľ, ktorý žalobný návrh sledoval. Žalobkyňa je názoru, že súd vedome neprihliadol na tento sledovaný cieľ a zámerne si zákonné ustanovenie ZoSÚ vyložil s prílišným formalizmom, aby sa tak vyhol prejednaniu podstaty sporu, čím odoprel slabšej strane sporu (t.j. žalobkyni) právo na prístup k súdu. Neriadil sa ani právnou zásadou „obsah nad formu“, nakoľko žaloba je úkonom vo veci samej, ktorý nesporne spĺňa všetky všeobecné náležitosti podania (žaloby) v zmysle ustanovenia . V danom prípade podaná žaloba je dostatočne určitá, zrozumiteľná a je z nej celkom zrejmé, kto ju robí, voči komu smeruje a čoho sa podávajúca strana domáha. V danom prípade už len z dôvodu vyššie uvedeného je daný dôvod pre zrušenie napádaného rozsudku, keďže v demokratickom právnom štáte nepochybne platí, že každé vydané rozhodnutie príslušného orgánu musí byť nielen zákonné ale rovnako i spravodlivé. V demokratickom právnom štáte, súd ako garant ochrany a právnej istoty nemôže konať výlučne formalisticky, ale je povinný zohľadniť aj hľadisko materiálne, nakoľko v opačnom prípade by dochádzalo k porušovaniu základných zásad, na ktorých je demokratický štát postavený, t.j. princíp právnej istoty, princíp práva na spravodlivý súdny proces a podobne. Formalistický výklad akéhokoľvek ustanovenia skutočne nie je žiaduci nakoľko pri čisto gramatickom výklade a lipnutí na formálnych znakoch, môže takéto rozhodovanie znamenať porušenie práva na spravodlivý proces a prístup k súdu. Európsky súdny dvor pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal právom na prístup k súdu obmedzeným prílišným formalizmom zo strany súdov. Odvolateľka citovala z rozsudku ESĽP vo veci Ashigdane proti Spojenému kráľovstvu z 28. 5. 1985, sťažnosť č. 8225/78, bod 58, Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27.10.2004 sp. zn. , Nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. . Podľa názoru žalobkyne, civilné procesné právo sudca nemá chápať ako technický súbor hodnotovo neutrálnych noriem, ktoré používa ako akýsi prevádzkový poriadok. V civilnom procese sú naopak vtelené základné aspekty demokratického právneho štátu garantujúceho právo na spravodlivý proces. Takýto postoj by si mali osvojiť všetci sudcovia a dôsledne sa ním pri výkone svojej činnosti riadiť. Osoba sudcu je totiž ústrednou postavou súdneho procesu. Od neho závisí, či abstraktným procesným zásadám a procesnej spravodlivosti (law in books), bude urobené v procese zadosť alebo nie (law in action). Sudca nikdy nesmie pri rozhodovaní skĺznuť k svojvôli, a to ani v prípadoch, keď mu voľnejšia zákonná úprava dáva možnosť a cez tradičné vnímanie zásady zákazu denegatio iustitae zároveň aj povinnosť, uváženia pri právnom posúdení, aplikácii práva a meritórnom rozhodnutí. Uváženie je tak jednou z foriem zábran proti formalizmu pri aplikácii práva. Zásada neformálnosti je vyjadrená najmä v , ktorý ukladá súdu povinnosť zdržať sa prílišného formalizmu vo vzťahu k úkonom účastníkov. Toto ustanovenie je nutné vykladať v nadväznosti na všeobecnú zásadu zákazu odoprenia spravodlivosti.

Pri posudzovaní náležitosti podaní by súdy nemali postupovať prísne formalisticky, ale z hľadiska materiálneho (každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, i keď je nesprávne formulovaný). Zmyslom ustanovenia je práve odstránenie vád podania. Ak súd neumožní žalobcovi odstrániť vady podania, dopustí sa závažného procesného pochybenia, ktoré potom v spojení so zhodnými závermi odvolacieho a dovolacieho súdu vedú k porušeniu žalobcovho práva na spravodlivý proces a vo svojom dôsledku k odopretiu spravodlivosti. Žalobkyňa poukázala na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. , v ktorom je zdôraznená povinnosť všeobecných súdov zvážiť dôsledok úkonov smerujúcich k odstraňovaniu vád podaní a zároveň potreba istého odborného nadhľadu. Ak podanie obsahuje zjavnú nesprávnosť, ktorej odstránenie umožňuje zároveň odstrániť nedostatok podmienky konania, pričom konštatovanie tejto zjavnosti nevyžaduje procesnú aktivitu súdu (napr. dokazovanie), je nutné dať účastníkovi príležitosť túto nesprávnosť odstrániť. Opakom tohto postupu je prílišný formalizmus, ktorého dôsledkom je odôvodňovanie zjavnej nespravodlivosti a tým denegatio iustitiae. Žaloba bola doručená súdu 27.11.2018, pričom prvé pojednávanie bolo vytýčené na 4.12.2019, čo je takmer rok od podania žaloby, konajúci súd mal teda dostatok času na to, aby žalobkyňu, ktorá bola počas celého trvania sporu procesne aktívna a podávala repliky, vyzval na odstránenie údajnej vady v zmysle . Namiesto toho, aby konajúci súd od počiatku konania postupoval náležitým spôsobom a po oboznámení sa s podanou žalobou vyzval žalobkyňu na odstránenie, resp. na preformulovanie žalobného petitu, konajúci súd postupoval spôsobom, že žalobu bez posúdenia jej dôvodnosti zamietol, čím na strane žalobkyne došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 47 Charty základných práv EU. Poukázala aj na samotné rozhodnutie Okresného súdu Piešťany sp. zn. , ktorého vecná správnosť bola potvrdená aj Krajským súdom v Trnave a kde samotný Okresný súd Piešťany rozhodol práve takou formuláciou, akou sa žalobkyňa v danom prípade domáhala vydania rozhodnutia. Je nepochybné, že všeobecné súdy nemôžu o tej istej, resp. obdobnej otázke rozhodovať odlišne, pričom v danom prípade ide o totožný súd, ktorý rozhodol o tej istej veci odlišne, nakoľko v oboch prípadoch bol žalobný návrh formulovaný rovnako, pričom jedinou odlišnosťou bolo, že išlo o odlišné strany, ktoré uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu. V tejto súvislosti poukázala na Nález Ústavného súdu SR z 15.6.2016 č. k. -40, a na právnu vetu nálezu Ústavného súdu SR z 29.5.2013, sp. zn. -48, kde uviedol: „K imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. ), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. , a ). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. , , ). Aj keď právo podať civilnú žalobu podlieha zákonným podmienkam, súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého proces, ako aj prílišnej pružnosti, ktorá by naopak viedla k odstráneniu procesných podmienok stanovených zákonom. Žalobkyňa uviedla, že napáda aj II. výrok rozsudku, keďže tento rovnako vykazuje znaky nezákonnosti, nakoľko konajúci súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania absolútne neprihliadol na . Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa by súd mal nepochybne prihliadnuť na majetkové, sociálne a zárobkové pomery všetkých strán sporu. To znamená, že nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení (t.j. žalobkyňu ako spotrebiteľa) zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, (t. j. dodávateľa) ktorej majetková sféra by bola nepriznaním náhrady trov konania dotknutá a zároveň je potrebné si všímať aj okolnosti (viď vyššie uvedené), ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Žalobkyňa sa práve z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie obrátila na dodávateľa s cieľom za určitých podmienok získať spotrebiteľský úver z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Ak by majetková sféra žalobkyne bola priaznivá, je možné konštatovať, že je celkom pravdepodobné, že v takom prípade by nemala dôvod k tomu, aby sa obracala na dodávateľa s požiadavkou o poskytnutie spotrebiteľského úveru, keďže tento je spojený s určitými poplatkami. V danom prípade nemožno uvažovať ani to, že žalobkyňa ako spotrebiteľ by postupovala pri poskytovaní úveru nerozvážne, keďže svoje povinnosti si riadne splnila a žalovanému riadne zapožičanú istinu vrátila. Je nepochybné, že v danom prípade ani nie je možné objektívne porovnať majetkovú sféru dodávateľa v porovnaní so spotrebiteľom (žalobkyňou), keďže dodávateľ predstavuje silnú ekonomickú jednotku a je lídrom na trhu v oblasti spotrebiteľského práva. Z dôvodu vyššie uvedeného má žalobkyňa za to, že ak by v danom prípade aj dodávateľ v dôsledku procesnej zmeny bol úspešnou stranou sporu, a aj napriek tomu by mu konajúcim súdom nebol priznaný nárok na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, uvedené by nemalo žiaden dopad

ekonomickú stránku na dodávateľa, pričom naopak priznanie tohto nároku by malo citeľný dopad práve na ekonomickú stránku spotrebiteľa, t.j. žalobkyne. Skutočnosť, že spotrebitelia predstavujú v právnych vzťahoch s dodávateľmi skutočne „slabší“ článok de facto odzrkadľuje samotná právna úprava, nakoľko zákonodarca v záujme ochrany spotrebiteľa zakotvil do úpravy ustanovenie v zmysle ktorého oslobodení od súdneho poplatku sú spotrebitelia, ktorí sa domáhajú ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Zmyslom predmetnej úpravy je práve ochrana slabšej strany, keďže spotrebitelia sa častokrát nachádzajú vo veľmi nepriaznivej finančnej situácii a „nemožnosť“ uhradiť súdny poplatok, a „strach“ z úhrady trov konania bol dôvodom častej rezignácie pred uplatňovaním práva v podobe uplatnenia svojich nárokov na súde. Žalobkyňa má za to, že preukázala, že v danom prípade je daný aj ďalší dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle . Žalobkyňa si svoje procesné povinnosti plnila riadne a včas, uplatňovala všetky skutočnosti a dôkazy včas, konala hospodárne v záujme rýchleho prejednania veci. Rovnako je potrebné prihliadnuť aj na postoj strán v konaní. Žalobkyňa vždy rešpektovala súdom ustanovené lehoty, riadne svoje podania doručovala a nespôsobovala žiadne prieťahy, resp. nijakým spôsobom nebránila tomu, aby konajúci súd mohol daný spor riadne prejednať a následne rozhodnúť. Na podklade vyššie uvedeného je žalobkyňa presvedčená, že vyčerpávajúcim spôsobom osvedčila, že v danom prípade sú dané 3 dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , v dôsledku čoho sa javí spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi nepriznať nárok na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia žiadnej strane. Žalobkyňa navrhla, aby v prípade ak súd dospeje k záveru, že aj napriek vyššie uvedenému, odvolanie žalobkyne nie je dôvodné (pričom v celom rozsahu na podklade vyššie uvedených skutočností je presvedčená, že súd prvej inštancie celkom zjavne právne pochybil a preto je potrebné odvolaniu žalobkyne v celom rozsahu vyhovieť), aby v takom prípade príslušný súd rozhodujúci o priznaní nároku na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia rozhodol v zmysle a v tejto časti vydal rozhodnutie v nasledovnom znení: „Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, vrátane nároku na náhradu trov právneho zastúpenia.“

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť.

5. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vychádzal z toho, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že Zmluva uzatvorená medzi stranami dňa 27.4.2016, je bezúročná a bez poplatkov, takto formulovaný petit žalobného návrhu považoval za dostatočne určitý a zrozumiteľný, bez potreby odstraňovania vád žaloby, konštatoval však, že v zmysle ust. § 11 ods. 4 ZoSÚ je možné domáhať sa určenia, že zmluva je neplatná, alebo že úver je bezúročný a bez poplatkov, nie však že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, ktorá formulácia nemá gramatické ani logické opodstatnenie, nakoľko zmluva sama osebe, ako dvojstranný právny úkon musí vykazovať náležitosti právneho úkonu, ako napr. vážnosť, určitosť atď., ktorých nedostatky môžu viesť k záveru, že zmluva je neplatná, nie však bezúročná a bez poplatkov. Uvedený charakter môže mať len úver, teda občianskoprávny záväzok, ktorého právnym dôvodom v danom prípade je zmluva. Uzavrel, že určenie právnej skutočnosti, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov nevyplýva z osobitného predpisu, v danom prípade ZoSÚ, na čo strany upozornil v rámci predbežného právneho posúdenia veci na pojednávaní dňa 4.12.2019, ktorého sa však žalobkyňa nezúčastnila a zmenu žaloby nenavrhla, preto žalobe nevyhovel. Odvolateľka namietala, že oba výroky napadnutého rozsudku sú vecne nesprávne, svojvoľné a neobhájiteľné, prijaté bez opory v práve a teda de facto a de iure nezákonné, že rozsudok trpí viacerými vadami, keďže súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v dôsledku čoho vyvodil celkom nesprávny právny záver, pri rozhodovaní nerešpektoval princíp právnej istoty a princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, nerešpektoval zásadu „obsah nad formu“, postupoval výlučne formalistickým spôsobom, keďže zamietol žalobu žalobkyne aj napriek tomu, že bez pochýb boli splnené všetky všeobecné náležitosti žaloby, nerešpektoval, že v danom prípade ide o konanie s ochranou slabšej strany, kedy má konajúci súd vykonať nielen všeobecnú poučovaciu povinnosť. Bola názoru, že

z formulácie žalobného návrhu, a to konkrétne: “Súd určuje, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere- revolvingový úver, číslo zmluvy: 6604148150, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 27.4.2016, je bezúročná a bez poplatkov podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.“, je nesporne jasné, čoho konkrétne sa žalobkyňa domáha. Ak konajúci súd mal za to, že ide o podanie vo veci samej, ktoré je buď neúplné alebo nezrozumiteľné, nepochybne bolo jeho povinnosťou postupovať v zmysle a vyzvať žalobkyňu, aby podanie doplnila alebo opravila, k čomu však súd nepristúpil, mal za to, že uvedenú vadu nebolo potrebné odstraňovať a absurdne zamietol žalobu len z dôvodu formulácie žalobného petitu, pričom sám uviedol, že formulovaný petit je dostatočne určitý a zrozumiteľný. Odôvodneniu napadnutého rozsudku vytkla jeho nezrozumiteľnosť, zmätočnosť a arbitrárnosť, a súdu, že vedome neprihliadol na žalobou sledovaný cieľ a zámerne si zákonné ustanovenie ZoSÚ vyložil s prílišným formalizmom, aby sa tak vyhol prejednaniu podstaty sporu, čím odoprel slabšej strane sporu (t. j. žalobkyni) právo na prístup k súdu. Podľa každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa ZoSÚ spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.(podľa poznámky 18ba - ods. c/ a d/ <Q.>) Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedenie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žaloba je však procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako každé iné podanie podľa obsahu. To znamená, že za žalobný nárok, teda predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby. Žalobca preto musí svoj nárok presne vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku, ktorá je splnená vtedy, ak je možné žalobný petit prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Preto neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov strán sporu a prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Súdy majú vykladať a používať ustanovenia v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, pričom interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemožno uvedené právo obmedziť bez zákonného podkladu. Súdne konanie sa preto musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie náležitostí ich procesných úkonov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (porov. R 46/2000). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa v žalobe formulovala žalobný návrh/petit takto: “Súd určuje, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver, číslo zmluvy: 6604148150, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 27.4.2016, je bezúročná a bez poplatkov podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.“ Z opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe (napr. 6. a 19. bod žaloby) vyplýva, že žalobkyňa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bezpoplatkový pre absenciu niektorých obligatórnych náležitostí zmluvy. Tiež v žalobe opakovane poukazuje na ZoSÚ, ktorého znenie v 31. bode žaloby aj cituje. Aj v samotnom žalobnom návrhu navrhuje určiť, že Zmluva...-revolvingový úver...je bezúročná a bez poplatkov... Odvolací súd je na rozdiel od súdu prvej inštancie názoru, že po posúdení žaloby podľa jej obsahu bolo potrebné dospieť k jednoznačnému záveru, že predmetom žaloby/žalobným nárokom (vzhľadom na vyššie uvedený žalobný návrh a uvedené skutkové vymedzenie) bolo určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobkyňa žiadala okrem toho aj určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy, išlo v tejto časti o žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, bolo ho potrebné považovať za vadný, avšak pre tento nedostatok bolo možné v konaní pokračovať, keďže zo žaloby bolo dostatočne zrejmé, že žalobkyňa sleduje určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

Ustanovenie ZoSÚ odkazuje ako osobitný predpis na možnosť podania žaloby podľa , , v zmysle ktorého ustanovenia žalobou možno požadovať na základe osobitného predpisu, ktorým bol v posudzovanej veci ZoSÚ, určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Podľa veta prvá je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, v ktorej dobe prípustnosť uvedenej žaloby bola preukázaná. Preto ak súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom jej rozsahu iba z dôvodu, že určenie právnej skutočnosti, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov nevyplýva z osobitného predpisu, jeho rozhodnutie nie je možné považovať za vecne správne, keďže žalobným nárokom (vzhľadom na vyššie uvedený žalobný návrh a uvedené skutkové vymedzenie) bolo určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Dôvodnou tak bola odvolacia námietka o nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd preto podľa zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, ktorého podstata činnosti spočíva v prieskume rozhodovacej činnosti súdu nižšej inštancie, ktorú však nemôže nahrádzať.

6. Povinnosťou súdu prvej inštancie (viazaného právnym názorom odvolacieho súdu) tak bude pokračovať v konaní (v odvolaní žalobkyňa upresnila petit žaloby), vykonať navrhnuté dokazovanie a prípadne, keďže ide o spor s ochranou slabšej strany, vykonať aj bez návrhu tie dôkazy, ktoré spotrebiteľka nenavrhla, ak to bude nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa , vrátane uvedenia skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

7. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

8. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/. ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa . ( ) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )