Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-53-2020.pdf
PDF · 142.6 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/53/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Evy Šofránkovej a JUDr. Martina Barana v sporovej veci žalobcu: C.. G. P., O.. X.X.XXXX, Z. V. Š. X, XXX XX P., proti žalovanému: Oblastný futbalový zväz v Prešove, so sídlom Jarková 8940/41, 080 01 Prešov, IČO: 31993427, zastúpeného JUDr. Jozefom Krenickým, advokátom so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO: 50038371, o uloženie povinnosti žalovanému konať a rozhodnúť, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 15C/347/2015-218 zo dňa 27.6.2019, jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanom na súde prvej inštancie domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti konať a rozhodnúť v lehote 30 dní o ďalšej činnosti žalobcu vo funkcii futbalového rozhodcu u žalovaného, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že je členom žalovaného, vlastní jeho preukaz s č. XXXX a vstúpil k nemu, nakoľko chcel realizovať športovú činnosť v oblasti futbalu ako rozhodca. U žalovaného vykonal predpísané teoretické testy aj fyzické previerky v pravidelných časových intervaloch. Následne pôsobil u žalovaného ako rozhodca. Komisia rozhodcov rozhodla o pozastavení jeho delegácie rozhodcu s trvaním až do vyriešenia prípadu. Žalobca sa pokúsil o nápravu tak, že na túto skutočnosť upozornil svojimi listami nadriadené orgány. Obrátil sa aj na Rozhodcovský súd pri F. I. K. X. V., ale rozhodcovský súd konanie pod č. XX/XX zastavil s tým, že nie je daná právomoc konať v tomto konaní ako podmienka konania, ku ktorej musí súd prihliadať.
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom rozhodol:
„I. Žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“
3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia § 137 písm. a) CSP, podľa § 15 zákona č. 83/1990 Zb., podľa § 48 Občianskeho zákonníka, § 119 ods. 1 šiestej časti, § 223 ods. 3 až 5, § 224, § 225 a § 102 ods. 5 a 6 Zákonníka práce, podľa § 51 Občianskeho zákonníka.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením zo dňa 22.05.2015 č. k. 3S/4/2015-39 Krajský súd v Prešove postúpil vec Okresnému súdu Prešov ako súdu vecne a miestne príslušnému, pričom uviedol, že postup, či nečinnosť žalovaného, ktoré žalobca namieta, t.j. neustanovovanie žalobcu ako rozhodcu futbalových zápasov, nie je konaním v oblasti verejnej správy, nerealizuje sa ním verejný záujem, nie je realizáciou štátnej moci prostredníctvom orgánov žalovaného, ale ide výhradne o vzťah súkromnoprávny, ktorý sa spravuje interným predpisom, stanovami žalovaného.
5. Keďže žalovaný sa domáha ochrany práv v oblasti súkromného práva, nie v oblasti verejnej správy, nie je daná právomoc krajskému súdu podľa procesných predpisov upravujúcich správne súdnictvo.
6. Súd ďalej konštatoval, že žalovaný je občianskym združením založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov a podľa § 15 tohto zákona, ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemôže podľa stanov podať opravný prostriedok za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie. Analogicky možno uzavrieť, že aj nekonanie, nečinnosť je vzhľadom na súkromnoprávny charakter konania takým konaním, kde osobitný zákon založil právomoc okresného súdu, ktorý je oprávnený rozhodovať o sporoch medzi členmi združenia.
7. Vec bola postúpená Okresnému súdu Prešov a zapísaná pod sp. zn. 18S/2/2015 a následne 15C/347/2015.
8. Podaním doručeným súdu 01.12.2015 žalobca vzniesol námietku vecnej a miestnej nepríslušnosti konajúceho súdu z dôvodu, že sa domnieva napriek vydanému rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove, že by mal vo veci rozhodnúť práve on. Svoj názor odvodil od definície pojmu verejná správa, ktorej súčasťou je aj záujmová samospráva a domnieva sa, že do záujmovej správy patria aj občianske združenia, v tomto prípade žalovaný a toto združenie rozhodlo o jeho práve rozhodovať zápasy vo futbalovej lige, resp. o povinnosti nerozhodovať futbalové zápasy do vyriešenia prípadu, čím bolo priamo zasiahnuté do jeho ústavného práva podľa čl. 16 ods. 1, 2, čl. 29 ods. 1 a 3, čl. 35 ods. 1, čl. 36 písm. b), čl. 37 ods.1 Ústavy SR. Keďže mu žalované združenie činnosť zastavilo ako členovi združenia, nemôže realizovať svoje ústavné práva, a keďže ako rozhodca rozhodoval zápasy za odmenu, nemôže pre svojvoľný postup žalovaného združenia realizovať svoje ústavné právo na zárobkovú činnosť.
9. V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 15.02.2016, žalovaný poukázal v prvom rade na potrebu riešiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní vzhľadom na to, že žalobca tvrdí, že je členom žalovaného združenia a uvádza aj číslo svojho preukazu, ale preukaz nikdy nepredložil, pričom je možné, že ide len o preukaz rozhodcu, ktorý nie je totožný s preukazom člena združenia. Má za to, že v prípade nepreukázania členstva žalobcu u žalovaného, je potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie. Poukázal ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžnč/1/2010, z ktorého vyplýva, že i porovnanie znenia § 15 a § 12 ods. 4 zákona č. 83/1990 Zb. svedčí pre záver, že prípadná nečinnosť orgánov združenia nepodlieha súdnemu prieskumu podľa piatej časti O.s.p., že teda nejde o výkon správneho súdnictva, a preto keďže aj v danej veci nie je možný postup podľa hlavy štvrtej časti piatej O.s.p. upravujúcej nečinnosť orgánov verejnej správy, nezostáva iná možnosť než domáhať sa súdnej ochrany podaním žaloby podľa § 80 O.s.p. a primerane aplikovať prvú a tretiu časť O.s.p. Žalovaný teda tvrdil, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby a z odôvodnenia žaloby nie je zrejmé, o aké právne a skutkové skutočnosti sa opiera. Uviedol ďalej, že žalobca bol niekoľkokrát žalovaným vyzvaný na absolvovanie každoročných fyzických previerok a rozhodcovských seminárov, ktoré sú nevyhnutné k zaradeniu a udržaniu rozhodcu v zozname rozhodcov delegovaných na výkon rozhodcovskej činnosti, pričom žalobca sa nezúčastnil na žiadnom podujatí, kde sa tieto previerky a semináre vykonávali a z tohto dôvodu nebol zaradený na nominačné listiny rozhodcov súťažného ročníka 2012/2013 a na základe toho s ním nebola uzavretá zmluva o výkone rozhodcu v majstrovských stretnutiach žalovaného. Podľa názoru žalovaného žalobca teda nemá naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, nakoľko aj bez tejto žaloby je svojím konaním schopný vyriešiť spornú situáciu, teda zabezpečiť si pri splnení vopred daných kvalifikačných kritérií nomináciu na výkon činnosti rozhodcu riadiacej pôsobnosti žalovaného.
10. Podaním zo dňa 28.12.2016 Okresný súd Prešov postúpil vec na rozhodnutie kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu SR s tým, že podľa § 43 ods. 2 CSP nesúhlasí s postúpením veci z
Krajského súdu v Prešove. Najvyšší súd Slovenskej republiky oznámením zo dňa 02.03.2017 č. k. 1KO/1/2017 vrátil vec spis bez vydania rozhodnutia, pretože neboli splnené podmienky na predloženie spisu Najvyššiemu súdu SR. Z obsahu spisu podľa neho vyplýva, že uznesenie Krajského súdu v Prešove o postúpení veci Okresnému súdu Prešov nadobudlo právoplatnosť 24.6.2015. Kompetenčný senát rozhoduje podľa § 11 ods. 1 vety prvej CSP, spory o právomoc medzi súdmi a inými orgánmi, spory o vecnú príslušnosť medzi civilným súdom a správnym súdom, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, ale vec uvedenú pod bodom b) môže na rozhodnutie predložiť civilný súd alebo správny súd v prípade, že má pochybnosti o svojej príslušnosti. Stranami kompetenčného konfliktu uvedeného pod písm. a) budú iné orgány a súdy a pod písmenom b) civilné súdy a správne súdy. Konanie pred kompetenčným senátom môžu začať iba na návrh, pričom prípis súdu z 28.12.2016 nespĺňa žiadnu z požadovaných náležitosti návrhu a nie je možné ani zistiť, z akého dôvodu vec je predložená najvyššiemu súdu, s čím súd (nie účastník) nesúhlasí a čoho sa domáha. Najvyšší súd dal do pozornosti, že z obsahu spisu nevyplýva, aby súd prejavil nesúhlas s postúpením veci.
11. Súd prvej inštancie následne predvolal na informatívny výsluch žalobcu a zo zápisnice o informatívnom výsluchu uskutočnenom dňa 10.12.2018 vyplýva, že žalobca trvá na žalobe v rozsahu stanovenom jeho podaním doručeným súdu dňa 18.11.2016.
12. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.05.2019 v súvislosti s pojednávaním nariadeným na deň 30.05.2019 sa žalobca písomne ospravedlnil z neúčasti na tomto pojednávaní s tým, že udeľuje súdu súhlas na pojednávanie v neprítomnosti a trvá na všetkom, čo poskytol ako dôkazy Okresnému súdu Prešov, ako aj uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 5.840,- eur, ktorá mu vznikla nečinnosťou konania žalovaného a poskytuje súdu dôkaz, ako dospel k výške o náhrade škody, ktorú žiadal od žalovaného, a to daňové priznania za roky 2009 - 2010. Žiada preto, aby bol vynesený tento rozsudok: „OS Prešov prikazuje ObFZ Prešov konať a rozhodnúť v lehote 30 dní od dňa doručenia rozhodnutia súdu o ďalšej činnosti (delegovaní) navrhovateľa vo funkcii futbalového rozhodcu u odporcu, ktorú si odporca uložil vo vzťahu k navrhovateľovi, a to v zmysle rozhodnutia odporcu zverejneného v Úradnej správe č. XX zo dňa 10.06.2011 pod bodom č. 4. Zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody z dôvodu odporcovej nečinnosti v konaní v sume 5.840,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“
13. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 30.05.2019 konal v neprítomnosti žalobcu, pričom nepripustil zmenu žalobného návrhu v znení podania žalobcu zo dňa 21.05.2019.
14. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že Žalovaný (OFZ aj ObFZ) je registrovaný v Registri občianskych združení Ministerstva vnútra SR pod č. X.-XXX/XX-XXXX s dátumom vzniku 15.02.1994. Podľa Organizačného poriadku OFZ (OP) schváleného a účinného od 14.01.2006., členmi OFZ sú riadni členovia, združení členovia a čestní členovia. OFZ realizuje svoje poslanie prostredníctvom organizačnej štruktúry, ktorú tvorí Konferencia, Rada, Výkonný výbor OFZ a komisie OFZ. Komisie sú odbornými orgánmi OFZ na operatívne riadenie jednotlivých oblastí jeho činnosti. Rada pre zabezpečenie činnosti zriaďuje tieto odborné komisie: športovo-technickú, komisiu mládeže, trénersko-metodickú, disciplinárnu, komisiu rozhodcov, matričnú komisiu a ekonomickú komisiu. Rozhodnutia komisie môžu byť účastníkom oznámené ústne, písomne, alebo uverejnením v úradnej správe OFZ. Podľa článku 23 OP, komisia rozhodcov (KR) organizačne riadi a kontroluje činnosť futbalových rozhodcov a delegátov, zabezpečuje, aby rozhodovanie v súťažiach OFZ bolo v súlade s pravidlami futbalu a dbá o odborný rast a fyzickú pripravenosť rozhodcov. KR predkladá Výkonnému výboru najmä pod a) návrh nominačných listín rozhodcov a delegátov oblastných súťaží pre príslušný súťažný ročník., b) vyhodnotenie rozhodcov a delegátov za súťažný ročník a návrhy na zaradenie rozhodcov a delegátov do oblastných súťaží., c) návrhy na postup a zostup rozhodcov a delegátov. Podľa Článku 26 týchto Stanov nazvaných Rozhodcovský súd; SFZ zriaďuje Rozhodcovský súd ako stály nezávislý orgán pre rozhodovanie sporov a majetkových nárokov nezávislými rozhodcami podľa predpisov o rozhodcovskom konaní platných na území SR. Rozhodcovský súd rozhoduje o sporoch, ktoré vzniknú pri realizácii zmlúv medzi právnickými a fyzickými osobami alebo navzájom v oblasti súvisiacej s výkonom športovej činnosti v rámci SFZ. SFZ, jeho členovia, hráči, rozhodcovia, funkcionári a hráčski agenti nemôžu postúpiť žiadny spor civilným súdom, pokiaľ takýto spor nebol riešený Rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd je oprávnený rozhodovať aj o odvolaniach proti konečným rozhodnutiam orgánov SFZ, regionálnych a oblastných zväzov, futbalových klubov, ak sa tieto rozhodnutia týkali majetkových vecí. Organizačné usporiadanie, právomoc a príslušnosť rozhodcovského súdu a ďalšie náležitosti upraví rokovací poriadok Rozhodcovského súdu. Rokovací
poriadok Rozhodcovského súdu schvaľuje Rada SFZ s prihliadnutím na medzinárodné záväzky, ktorými sú SR a SFZ viazané, medzinárodné zvyklosti a prax. Žalobca najskôr tvrdil, že je členom žalovaného od 31.05.2006, číslo preukazu XXXX, ale dôkazy o členstve nepredložil, neskôr poukazoval na to, že bol rozhodcom a v zmysle Stanov, platných v čase jeho aktívnej činnosti, ktorých nepodpísaný a neoverený rovnopis predložil, mal žalovaný povinnosť s ním konať ako so športovým odborníkom, za ktorého sa ako rozhodca v zmysle Stanov pokladal; a to podľa Článku 4 bod 2 písm. f) týchto Stanov, ktoré znie: „Medzi hlavné činnosti ObFZ patria najmä: f) organizovať a riadiť prípravu, činnosť a vzdelávanie športových odborníkov vrátane edičnej činnosti, najmä trénerov, rozhodcov, delegátov, usporiadateľov a iných funkcionárov a pracovníkov ekonomického oddelenia ObFZ, vrátane vzdelávania akreditovaného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a vzdelávania podľa konvencií UEFA a FIFA (napr. UEFA N. N.) alebo iných medzinárodných organizácií.“ Podľa Úradnej správy č. XX zo dňa 10.06.2011 okienko OFZ Prešov úradná správa č. XX, Komisia rozhodcov rozhodla takto: Zmeny v obsadení na 04.-05.06.2011 dospelí: Ž. - I. (Y. M. L. za M. L.), Z. - X.. Š. (R. Š. za V.), L. - F. (ruší R. U., Y. M. L. za M. L.), I. D. - G. (E. L. za P., R. U.), B. - G. V. (E. X., R. G.), M. - N.. O.. X. (E. M., R. K., M.. M., Y. O.M.), E. - M. P. (E. Ľ.. X.), U.. Š. - Ľ. V. (E. M., R. M.), DORAST: Y. - Š.. Y. (E. U. za Ľ.. X., V.
- X.. Š. (E.. Ľ.. X. za U., G. - Š.. V. (E. V. za P.), G. - E. (E. G. za U. U..), ŽIACI: M. - B. (E. V. za G.), Y.
- K. (E. U. za Ľ.. X.). KR opätovne žiada FK O. o doručenie videozáznamu zo stretnutia dospelých O. - B. do 13.06.2011. KR zastavuje činnosť E. B. na 3 týždne nepodmienečne od 01.06.2011za nedostatky v stretnutí dospelých N.. O.. X. - G. V.. KR pozastavuje delegáciu E. P. do vyriešenia prípadu. KR pozýva na svoje zasadnutie dňa 15.06.2011 o 16.30 hod. DZ U., L. M., E. M., o 17.00 hod. E. P.. KR po vzhliadnutí videozáznamu zo stretnutia dospelých N.. O.. X. - G. V. zaujala nasledovné stanovisko: v 33 min. bola situácia posúdená R správne, nakoľko sa nejednalo o PK, v 88. Min. KR dáva za pravdu FK G., nakoľko R mal udeliť ČK domácemu hráčovi. Z výsluchu svedka C.. U. M., sekretára OFZ od roku 2007 súd zistil, že žalobca bol rozhodcom, a to na základe tzv. nominácie za rozhodcu uskutočňovanej Komisiou rozhodcov žalovaného každoročne na obdobie jedného súťažného ročníka, ktorý pozostával z jesennej časti a jarnej časti, pričom výsledkom nominácie bol zápis rozhodcu do Nominačnej listiny rozhodcov OFZ na tento súťažný rok a táto nominačná listina tvorila súčasť Rozpisu OFZ pre ten-ktorý súťažný ročník. Rozhodovať zápasy členov OFZ mohol iba rozhodca zapísaný v tejto Nominačnej listine na príslušný súťažný ročník. Po skončení súťažného ročníka sa nominačné listiny rozpúšťajú. Nikto si nemôže nárokovať, že musí byť nominovaný aj na ďalší rok. Keď raz rozhodca na nominačnej listine nie je, lebo nesplnil podmienky žalovaného na nomináciu, nemôže si nomináciu nárokovať. Písomné zmluvy s rozhodcami sa uzatvárajú od roka 2013. Rozhodca sa dáva na nominačnú listinu, pokiaľ spĺňa fyzické previerky v lete a cez zimu odborné previerky, a tak vtedy spĺňa všetky kritéria na to, aby mohol byť zaradený na nominačnú listinu. Aj keď je na listinu zapísaný, nemôže žalovaný ovplyvniť, v koľkých zápasoch nastúpi, a teda či a aký prípadne príjem dosiahne. Žalobca bol podľa neho mladý perspektívny rozhodca, chceli ho posunúť vyššie, v roku 2010 ho navrhli do Východoslovenského futbalového zväzu, aby rozhodoval vo vyššej súťaži. Tam je ale podmienka tá, že musí prísť na previerky a zabehnúť to tam. Nakoľko v roku 2010 v júni tie previerky nezabehol, má informáciu, že tam aj podvádzal, ale celkovo nezabehol, Východoslovenský futbalový zväz im ho vrátil, rozhodoval ďalej od jesene 2010 a aj na jar 2011 pôsobil naďalej v oblastných súťažiach. Neboli s ním problémy. Opäť bol jeden z kandidátov na postup, ale z piatich kandidátov mali vybrať troch a on zo všetkých mal najhoršie výsledky, postúpili len traja. Podľa žalovaným predloženého Štatútu rozhodcu zväzu, rozhodca ObFZ je odborne spôsobilou osobou, ktorá zastupuje riadiaci zväz na futbalovom stretnutí. Rozhodca ObFZ je neodmysliteľnou osobnosťou futbalového stretnutia. Vo funkcii rozhodcu ObFZ pôsobí na základe menovania Výkonného výboru ObFZ a je zapísaný v nominačných listinách rozhodcov ObFZ pre príslušný ročník futbalových súťaží.
15. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že predmetom konania je nárok žalobcu, aby súd rozhodol a uložil žalovanému povinnosť konať a rozhodnúť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia súdu o ďalšej činnosti (delegovaní) žalobcu ako futbalového rozhodcu u žalovaného v zmysle rozhodnutia žalovaného zverejneného v Úradnej správe č. XX zo dňa 10.06.2011 pod bodom č. 4. V predmetnej veci bolo v prvom rade potrebné, aby sa súd vysporiadal s tým, aký právny vzťah medzi stranami bol, na základe akých zmluvných, prípadne iných právnych skutočností a aké práva a povinnosti stranám sporu z tohto právneho vzťahu vyplynuli, a či a aké právne nároky môžu strany sporu medzi sebou uplatňovať. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie zistil a potvrdil to aj samotný žalobca, že nebol členom žalovaného, len rozhodcom. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k takému právnemu názoru, že medzi stranami sporu mohlo dôjsť iba k uzavretiu ústnej nepomenovanej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá
nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona, a to v rozsahu, v akom od roku 2013 uzatváral žalovaný s rozhodcami písomné zmluvy o vykonaní činnosti rozhodcu ako s fyzickými osobami. Pokiaľ by súd prvej inštancie prijal tento právny záver, žalobca bol rozhodcom a bol povinný rešpektovať pokyny žalovaného vo vzťahu k jeho nominácii rozhodcu. Práva a povinnosti vyplývajúce z tejto ústnej zmluvy nedávali žalobcovi nárok na to, aby ho žalovaný nominoval do súťaží, pokiaľ nesplnil kritériá k tomu zodpovedajúce, a pokiaľ Komisia rozhodcov ako orgán žalovaného ho najskôr nominovala ako rozhodcu do súťaží na rok 2011 - 2012, a žalovaný túto skutočnosť schválil, výsledkom čoho bolo zverejnenie tejto skutočnosti v Rozpise OFZ pre súťažný ročník 2011 - 2012, došlo medzi nimi k uzavretiu ústnej zmluvy o výkone činnosti rozhodcu. Ak Komisia rozhodcov ako komisia žalovaného na to oprávnená pozastavila žalobcovi nomináciu, a žalovaný túto skutočnosť odobril tým, že zverejnil toto oznámenie v Úradnej správe č. XX zo dňa 10.06.2011, toto pozastavenie podľa obsahu a právnej povahy tejto zmluvy nemôže byť ničím iným, než nárokom vyplývajúcim z prípadného porušenia práv a povinností strán zmluvy, pričom súd poukazuje na Štatút rozhodcu, ktorý upravuje aj tieto skutočnosti. Ak Komisia rozhodcov žalovaného pozastavila žalobcovi činnosť rozhodcu na základe jeho listov, ktorými vyjadroval voči žalovanému nespokojnosť s výsledkami skúšok pre rozhodcu vyššej kategórie, a to do vyriešenia jeho prípadu a prípad nebol následne vyriešený pre postoje žalobcu, nemožno inak, než prijať ten záver, že žalovaný napokon odstúpil od uzavretej zmluvy so žalobcom z týchto dôvodov. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Keďže však žalobca mal nárok iba na zmluvu počas jedného súťažného roka, jeho uplynutím stratil nárok žalovať o to, aby ho žalovaný aj naďalej zaradzoval na nominačné listiny; pričom žalobca sa tohto nároku domáhal až s odstupom troch rokov od skončenia jarnej časti súťažného ročníka 2011 - 2012. Žalobca sa prípadne mohol domáhať iba nárokov, ktoré mu vyplynuli z toho, že žalovaný od zmluvy uzavretej na súťažný ročník 2011 - 2012 napokon odstúpil, pričom by však musel predovšetkým preukázať, že na to žalovaný nemal právny nárok a ani dôvod; súd prvej inštancie však z predložených listinných dôkazov usúdil, že dôvod na to bol daný, pretože žalobca porušil interné normy a pokyny žalovaného vydané pre činnosť rozhodcu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že od 01.01.2016 vstúpila do platnosti a účinnosti právna úprava postavenia rozhodcov ako športových odborníkov, a to zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 49a tohto zákona, zmluvu o výkone činnosti športového odborníka podľa ktorého Zmluvou o výkone činnosti športového odborníka sa športový odborník zaväzuje vykonávať pre športovú organizáciu činnosť športového odborníka za odmenu v rozsahu najviac 30 hodín týždenne. Zmluvu o výkone činnosti športového odborníka je športová organizácia povinná uzatvoriť písomne. V zmluve musí byť dohodnutý druh činnosti v športe, odmena a doba, na ktorú sa uzatvára. Jedno vyhotovenie zmluvy je športová organizácia povinná vydať športovému odborníkovi. Zmluva o výkone činnosti športového odborníka sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. Zmluvu o výkone činnosti športového odborníka možno uzatvoriť aj opakovane. V zmluve o výkone činnosti športového odborníka možno dohodnúť spôsob jej skončenia, vrátane okamžitého spôsobu jej skončenia. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej zmluvy, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou lehotou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila. Odmena za činnosť športového odborníka je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom športový odborník činnosť pre športovú organizáciu vykonal. Čas výkonu činnosti športového odborníka pre športovú organizáciu v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého športového odborníka v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Na právne vzťahy pri vykonávaní činnosti športového odborníka podľa zmluvy o výkone činnosti športového odborníka sa primerane vzťahujú ustanovenia § 119 ods. 1, šiestej časti a § 223 ods. 3 až 5, § 224, § 225 Zákonníka práce. Zmluvný vzťah založený zmluvou o výkone činnosti športového odborníka sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah. Podľa § 102 ods. 5 a 6 tohto zákona, vznik právnych vzťahov a nároky a práva z nich vyplývajúce, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, sa spravujú podľa doterajších predpisov. Právne účinky úkonov, ktoré nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované. Aj s prihliadnutím na práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o výkone činnosti športového odborníka podľa tohto nového zákona možno usudzovať, že dovtedajšia bežná prax v športových futbalových organizáciách a hlavne u žalovaného bola taká ako to opísal svedok C.. M.. Preto súd prvej inštancie rozhodoval tento spor podľa § 51 Občianskeho zákonníka s tým, že je presvedčený z dôvodov vyššie uvedených, že sa v čase podania žaloby jednalo o zjavne neopodstatnený návrh na splnenie povinnosti, ktorý nemal v čase jeho podania žiadnu oporu v uzavretých právnych úkonoch, právnych skutočnostiach, s ktorými súd spája vznik práv a povinností ani v právnych predpisoch, a žalobu ako celkom bezdôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie rovnalo nezistil
ani žiadne porušenia žalobcom uvádzaných v článkoch ústavy, ani diskriminačné konanie voči nemu zo strany žalovaného a žalobu ako bezdôvodnú zamietol.
16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 a § 262 CSP s tým, že keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, priznal mu súd nárok voči žalobcovi na 100 % náhradu trov konania.
17. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že rozhodnutie napáda v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h), teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalobca uviedol, že dňa 24.06.2019 zabezpečil, aby súdu bola doručená jeho žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 27.06.2019, nakoľko sa nemohol tohto pojednávania zúčastniť pre pracovné povinnosti, pričom v návrhu na odročenie pojednávania uviedol riadne dôvody, pre ktoré odročenie žiada. Podľa jeho názoru konajúci súd zasiahol do jeho procesných práv neprimeraným spôsobom, ak pojednávanie neodročil a ani mu neumožnil riadne reagovať na proces dokazovania, a tak mu ako strane sporu nebolo riadne zabezpečené právo na spravodlivý proces. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalobca uviedol, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi ním a žalovaným mala byť uzavretá nepomenovaná zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka a z tejto skutočnosti tiež vyvodil zásadný záver o zániku právneho vzťahu. Podľa názoru žalobcu, ak nebol dostatočne preukázaný obsah právneho vzťahu, nebolo možné zo strany súdu vyvodiť záver o zániku právneho vzťahu. V tejto súvislosti ho mohol súd vyzvať, aby v ním určenej lehote sa vyjadril k právnemu posúdeniu a obsahu právneho vzťahu. Zánik právneho vzťahu a bezdôvodnosť žaloby tým nie je preukázaná. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, k uvedenému žalobca uviedol, že žalobca považuje za preukázané, že právny vzťah medzi ním a žalovaným existuje, pričom je z neho daný písomný rezultát rešpektujúci interné právne akty žalovaného, a to rozhodnutie žalovaného zverejnené v Úradnej správe č. XX zo dňa 10.06.2011. V tomto prípade ide o prejav vôle žalobcu deklarovaný navonok tak voči žalobcovi, ako aj voči tretím osobám. Takto žalovaný zasiahol do súkromného života žalobcu a následne sa snažil vynútiť zmenu správania žalobcu nepriamym tlakom. Názorové rozdiely a prípadné očierňovanie však žalovaný mohol riešiť len občianskoprávnou cestou. Má za to, že je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby žalovaný povinnosť, ktorú vlastnou vôľou vyhlásil voči žalobcovi, aj splnil, s odstupom času ide o záväzok nielen morálny, ale aj stále znemožňujúci sa angažovať žalobcom, a to tým, že táto kauza nikdy nebola doriešená. Podľa stanov prichádzali do úvahy buď trest zastavenia činnosti na určité obdobie alebo finančná pokuta alebo vylúčenie z radov rozhodcov. Ani jedna z týchto sankcií nebola žalovaným nikdy udelená, avšak nominácie na delegácie zápasov boli zastavené. Podľa názoru žalobcu nie je pravdou, že žalovaný ho viackrát vyzýval k absolvovaniu fyzických, či teoretických previerok a túto skutočnosť, že ho vyzýval by mal preukázať samotný žalovaný. Zároveň čo sa týka samotných trov konania, videl v rozhodnutí súdu prvej inštancie žalobca pochybenie v tom, že tento mal aplikovať ustanovenia § 257 CSP, a to konkrétne okolnosti hodné osobitného zreteľa na nepriznanie 100 % náhrady trov žalovanému. Dôvodom mala byť skutočnosť, že žalovaný svojím nekonaním priamo spôsobil podanie na súd, samotné konanie na súde trvalo neprimerane dlhú dobu, a teda by trovy žalovanému nemali vznikať až v takejto vysokej výške a celé konanie pred súdom je dôsledkom pomerne neprehľadných právnych vzťahov a absencie riadnej zmluvnej agendy žalovaného ako profesionálneho združenia, pričom to bol sám žalovaný, ktorý odmietol spor riadne uzavrieť pred rozhodcovským súdom. Podľa názoru žalobcu súd nevypočul aj ďalších svedkov, ktorých žalobca navrhoval, a to konkrétne dňa 23.06.2019 vo svojom vyjadrení, kde navrhoval vypočutie konkrétnych svedkov. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
19. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril a následne sporové strany nevyužili podanie odvolacej repliky, ani odvolacej dupliky.
20. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
21. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.
22. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
23. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
24. K posúdeniu odvolacej námietky týkajúcej sa nesprávneho postupu súdu, spôsobujúceho porušenie práva odvolateľa na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu. Avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred súdom prvej inštancie nebolo odvolacím súdom zistené porušenie žiadneho čiastkového procesného práva odvolateľa.
25. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.
26. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.
27. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).
28. Odvolací súd konštatuje, že v danej veci sa nemohlo jednať o správnu žalobu, keďže sa nejednalo o prejednávaní veci ohľadne verejnej správy, ale žalobcom uplatňovaný nárok možno považovať za právo súkromné, teda prípadná nečinnosť orgánov takéhoto občianskeho združenia nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle správneho práva, ale správne sa je potrebné domáhať súdnej ochrany prostredníctvom podania klasickej civilnej žaloby v zmysle Civilného sporového poriadku. Rovnako odvolací súd konštatuje, že nebolo možné zvoliť postup v zmysle ustanovenia § 15 zákona č. 83/1990 Zb., a to z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že žalobca nie je členom žalovaného. Rozhodcovské konanie v danej veci v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 Civilného sporového poriadku taktiež neprichádzalo do úvahy, a to z dôvodu, že túto skutočnosť žalovaný už pri prvom úkone namietal a z tohto dôvodu mal vo veci rozhodovať súd. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca bol rozhodcom na základe zaradenia do nominačnej listiny na základe rozhodnutia Komisie rozhodcov (žalovaného). Po skončení ročníka sa nominačné listiny vždy rozpúšťajú. Nomináciu z predchádzajúceho roka si rozhodca v zmysle stanov, ktoré sú platné a účinné, nemôže nárokovať v novom roku, ale je potrebné, aby znova splnil podmienky žalovaného pre novú nomináciu. Podľa štatútu rozhodcu zväzu, rozhodca oblastného futbalového zväzu je odborne spôsobilou osobou, ktorá zastupuje riadiaci zväz na futbalovom stretnutí. Rozhodca oblastného futbalového zväzu je neoddeliteľnou osobnosťou futbalového stretnutia. Vo funkcii rozhodcu oblastného futbalového zväzu pôsobí na základe menovania výkonného výboru oblastného futbalového zväzu a je zapísaný v nominačných listinách rozhodcov oblastného futbalového zväzu pre príslušný ročník futbalových súťaží. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynula skutočnosť, že žalobca nikdy nebol členom žalovaného, nemohlo sa jednať o správnu žalobu, ale správne sa uplatnil nárok v civilnom konaní a rovnako správne súd prvej inštancie uzatvoril, že nároky žalobca mohol uplatňovať iba z ústnej nepomenovanej zmluvy podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie aj správne posúdil zverejnenie správy č. XX ako odstúpenie žalovaného od ústnej zmluvy. Na dôvažok je potrebné uviesť, že aj keby nedošlo k takémuto právnemu posúdeniu, že zverejnenie správy č. XX sa považuje za odstúpenie od ústnej zmluvy, z konania žalobcu a žalovaného je zrejmé, ako aj zo samotných stanov občianskeho združenia, a teda to muselo byť zrejmé aj samotnému žalobcovi, že ústna zmluva medzi sporovými stranami bola uzavretá iba na jednu sezónu, a to iba na jeden rok, konkrétne v zmysle štatútu rozhodcu zväzu na „príslušný ročník futbalových súťaží“. Z uvedeného je zrejmé, že došlo k ukončeniu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, či už spôsobom odstúpenia od ústne uzavretej zmluvy, alebo ukončenia samotnej zmluvy dobou jej platnosti
a účinnosti, teda dobou, na ktorú bola uzatvorená. Čo sa týka požadovanej náhrady škody zo strany žalobcu, tu odvolací súd konštatuje, že rozhodca zaradený do nominačnej listiny nemôže vedieť a ani reálne odhadnúť koľko zápasov by v danom ročníku futbalových súťaží rozhodoval. Z tohto dôvodu uplatnenie si náhrady škody za odmenu pri výkone rozhodcovskej činnosti je čisto iluzórne a nie je riadne možné preukázať skutočnosť koľkokrát by teoreticky samotný žalobca rozhodoval ten-ktorý zápas oblastného futbalového zväzu, resp. aká výška odmeny by mu za túto činnosť bola poskytnutá.
29. V zmysle vyššie uvedeného teda súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a taktiež rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci. Čo sa týka nesprávneho procesného postupu, ktorým mal súd prvej inštancie znemožniť žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že samotný žalobca požiada o odročenie pojednávania vytýčeného na konkrétny deň, ešte neznamená, že toto pojednávanie má byť súdom prvej inštancie odročené na iný termín. V prvom rade je dôležité, aby takáto žiadosť o odročenie pojednávania bola doručená pred samotným uskutočnením termínu pojednávania, v druhom rade je však podstatné, aké sú dôvody pre odročenie toho ktorého pojednávania. Tu je potrebné poukázať na Civilný sporový poriadok, ktorý hovorí pri fyzických osobách, ktoré nie sú právne zastúpené, že od fyzickej osoby možno spravodlivo požadovať, aby sa zúčastnila pojednávania z akýchkoľvek iných dôvodov okrem zdravotného stavu, ktorý nastal neodkladne a prvýkrát počas vytýčených termínov pojednávaní. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že pokiaľ sa samotný žalobca nemohol zúčastniť takéhoto pojednávania pre pracovné povinnosti, bol povinný si zvoliť zástupcu, ktorý by ho na takomto vytýčenom pojednávaní riadne zastupoval, respektíve mal počítať s možnosťou, že vec bude prejednaná v jeho neprítomnosti za podmienok, že súd už nebude považovať za potrebné samotného žalobcu k skutkovému stavu vypočuť. Vzhľadom na dĺžku priebehu sporu, ako aj množstvo pojednávaní, je zrejmé, že súd prvej inštancie nemal za potrebné opätovne vypočúvať žalobcu k skutkovému stavu (ktorý považoval už za dostatočne zistený), respektíve iným skutkovým vysvetleniam a z vyššie uvedených dôvodov vec prejednal v rozhodol v neprítomnosti žalobcu, keď považoval jeho žiadosť o odročenie pojednávania pre pracovné povinnosti za nedostatočne odôvodnenú, respektíve nedôvodnú. Z týchto dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces pri uskutočnení pojednávania v neprítomnosti žalobcu.
30. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa zákon síce bližšie nešpecifikuje. Rovnako nešpecifikuje typy sporových konaní pri, ktorých by tento inštitút bolo alebo nebolo možné použiť. Možno teda konštatovať, že k aplikácii ust. § 257 môže dochádzať aj zo sociálnych aspektov bez ohľadu na typ sporového konania. Dôvody, ktoré súd môže pri svojej sudcovskej úvahe použiť, ako dôvody hodné osobitného zreteľa sú napr. neprimeraná tvrdosť zákona, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť právnej problematiky, osobné pomery strany sporu, nízky príjem strany sporu. Možno teda uzavrieť, že pri posudzovaní dôvodov vhodných osobitného zreteľa súd môže prihliadať aj na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové alebo iné pomery všetkých strán sporu. V tomto prípade súd je však povinný prihliadať nielen na stranu, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj na tú stranu, ktorej majetkové sféra by bola týmto výnimočným procesným inštitútom dotknutá a zároveň si všímať okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v samotnom konaní. K dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán možno zaradiť aj posúdenie či sa strana sporu môže ocitnúť aj v takej závažnej sociálnej a majetkovej situácii, ktorá jednoznačne predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Je potrebné rozlišovať za, akým účelom ust. § 257 bolo zákonodarcom ponechané aj v ustanoveniach Civilného sporového poriadku. Súd je toho názoru, že toto ustanovenie nemá slúžiť na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. A však nezohľadnenie majetkových rozdielov medzi stranami nevylučuje zároveň posúdenie závažnosti sociálnej a majetkovej situácie strany sporu, ktorá pri istej intenzite môže dosiahnuť zásah a to závažný do sociálnej a majetkovej situácie strany sporu. Medzi týmito dvoma skutočnosťami je potrebné rozlišovať. Tu odvolací súd konštatuje, že žalobcom uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP spočívajúce v samotnom správaní sa žalovaného (pri premise, že žalovaný spor vyhral), respektíve poukazovanie na príliš dlhé trvanie sporu, ako aj neprehľadné právne vzťahy u žalovaného, nepredstavujú takéto skutočnosti, okolnosti hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie 100 % náhrady trov žalovanému. Tieto okolnosti nemal a nemohol zohľadniť ani súd prvej inštancie a rovnako ani odvolací súd.
31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vykazujúci riadnu obsahovú štruktúru a dostatočné odôvodnenie ako vecne správny potvrdil.
32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
33. Rozhodnutie bolo prijaté senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).