Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4e9/361114.2dfa51.pdf
PDF · 176.69 KB
No categories available
4Sžnč/1/2010
Najvyšší súd 4Sžnč/1/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: JUDr. M. V., B.,
zastúpený advokátskou kanceláriou Š., Ž., proti odporcovi: Svetové združenie Slovákov
v zahraničí, so sídlom Kollárovo nám č. 19, Bratislava, adresa pre doručovanie Sekretariát SZSZ,
Nám. SNP 12, Bratislava, v konaní o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .
Účastníkom súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa
31. augusta 2010 v zmysle ust. § 250t Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) domáhal
toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť, aby revízna a zmierovacia komisia Svetového združenia
Slovákov v zahraničí ako príslušný orgán odporcu vo veci podania podnetov navrhovateľa
z 3. decembra 2009, zo 4. decembra 2009, zo 7. decembra 2009 a podnetu z 29. marca 2010 konala
a rozhodla v lehote 1 mesiaca odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu a zároveň žiadal priznať
náhradu trov konania za tri úkony právnej pomoci a za súdny poplatok. Navrhovateľ v návrhu
poukázal na to, že podal v zmysle hlavy XI článku 6 stanov odporcu a hlavy XI článku 6
organizačného a rokovacieho poriadku odporcu tri písomné podnety a to 3., 4. a 7. decembra 2009
a podnety obsahovali všetky formálne a obsahové náležitosti, pričom revízna a zmierovacia
komisia napriek tomu, že šesťmesačná lehota stanovená osobitným predpisom – organizačným
a rokovacím poriadkom odporcu už uplynula. Ďalej navrhovateľ uviedol, že o jeho návrhu
nerozhodla v zmysle ust. § 250t O.s.p. a § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Z. o združovaní občanov už
vyčerpal všetky opravné prostriedky v rámci pôsobnosti odporcu, ktoré mu stanovy a organizačný
a rokovací poriadok odporcu umožňovali na ochranu jeho práv a oprávnených záujmov. Keďže je
zrejmé, že odporca nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným osobitným predpisom
odporcu – organizačným a rokovacím poriadkom je namieste, aby súd vydal rozhodnutie
o povinnosti revíznej komisie odporcu vo veci konať a rozhodnúť.
Odporca sa k uvedenému návrhu vyjadril tak, že považuje návrh za šikanózny
a nedôvodný. Podľa jeho názoru nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nie je
orgánom verejnej správy, ale občianskym združením, na ktoré nebol výkon verejnej správy
delegovaný a revízna a zmierovacia komisia nie je povinná vydávať rozhodnutia v zmysle
správneho práva, ale riešiť spory podľa XI hlavy článku 6 stanov združenia a revízna komisia sa
k podnetom navrhovateľa vyjadrila tak, že k žiadnemu pochybeniu zo strany orgánov svetového
združenia Slovákov v zahraničí nedošlo. Naviac revízna a zmierovacia komisia sa riadi výlučne
stanovami a nie organizačným poriadkom združenia, ktorý schvaľuje generálna rada združenia. Ak
bol navrhovateľ s činnosťou revíznej a zmierovacej komisie nespokojný, mohol sa odvolať
k valnému zhromaždeniu združenia, ako najvyššiemu orgánu združenia. Nakoľko navrhovateľovi
boli pozastavené členské práva v združení do najbližšieho valného zhromaždenia združenia,
tak nie je podľa názoru odporcu aktívne vecne legitimovaný ani navrhovateľ.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. b/
O.s.p., preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 veta prvá O.s.p.) a dospel
k záveru, že návrh navrhovateľa v danej veci je neprípustný.
Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších
právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach
a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len
"rozhodnutie správneho orgánu").
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom
konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 250t ods. 1, 3, 4, 5, 7, O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí,
že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným
právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť
orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ
nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení
návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môže
vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu.
Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku
uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania
a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný
rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo
neprípustný návrh súd zamietne.
Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.
Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti
primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, ak člen združenia
považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať
opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa
o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho
preskúmanie.
Predpokladom zákonom stanoveného oprávnenia navrhovateľa podať návrh podľa § 250t
a nasl. O.s.p. je, že podanie návrhu musí smerovať proti správnemu orgánu, ktorý je v správnom
konaní nečinný tak, ako to vyžaduje ust. § 244 ods. 2 O.s.p., Takýmto správnym orgánom môže
byť za určitých okolností aj záujmové združenie, založené podľa zákona č. 83/1990 Zb.
o združovaní občanov, avšak iba v prípade, ak mu zákon zveruje rozhodovanie o právach
a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Inými slovami
povedané, ak by muselo združenie (odporca), v rámci zákonom prenesenej kompetencie, na svoje
rozhodnutie zo zákona aplikovať procesné postupy stanovené zákonom. Občianske združenie ako
správny orgán by muselo viesť vo veci administratívne konanie so všetkými jeho dôsledkami.
To, že združeniu alebo jeho orgánom vyplýva určitý postup na podnet člena združenia z jeho
stanov alebo organizačného a rokovacieho poriadku však neznamená, že ide o správne konanie
a vydanie rozhodnutia v rámci správneho konania a jeho vrchnostenského oprávnenia v rámci
zákonom prenesenej alebo zverenej delegovanej pôsobnosti konať a rozhodovať vo veciach
verejnej správy.
Ak aj ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov hovorí
o súdnom prieskume rozhodnutí združenia na podanie návrhu na začatie konania, treba ním podľa
súdu chápať právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a všeobecných ustanovení O.s.p.
Správne orgány, ktorých rozhodnutia (prípadne nečinnosť) sú podradené pod súdny
prieskum, sú vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami rozdelené do dvoch skupín a to
na jednej strane do skupiny orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorých
rozhodnutia sú bez ďalšieho (okrem výnimiek zakotvených v § 248 O.s.p.) preskúmateľné súdom
a na strane druhej na orgány záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb (najmä profesné
samosprávy), pričom pre túto druhú skupinu správnych orgánov sú nutné dve podmienky a to,
že im musí byť zákonom (nie však stanovami alebo podobným vnútorným predpisom) zverené
rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických či právnických osôb a taktiež musí ísť
o rozodovanie v oblasti verejnej správy.
V súdenej veci ide však o prípad, kedy rozhodovanie o právach a povinnostiach členov
združenia bolo zverené do kompetencie orgánov združenia nie zákonom, ale stanovami
a organizačným a rokovacím poriadkom odporcu - združenia. Už preto nemôže v prípadnom
prieskume takéhoto rozhodnutia alebo prípadnej nečinnosti niektorého orgánu združenia ako
orgánu záujmovej samosprávy ísť o výkon správneho súdnictva podľa piatej časti O.s.p. V tejto
veci si dovoľuje súd poukázať aj na ustálenú judikatúru súdov Českej republiky, kde je podobná
právna úprava ako v Slovenskej republike. Porovnaj uznesenie Městského soudu v Praze vo veci
sp. zn. 28 Ca 91/94, uverejnené v časopise Správní právo, ročník 1995, číslo 1, str. 18, a rozsudok
Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 2. 1998, sp. zn. 3 Cdon 1177/96, ako aj Ústavního soudu České
republiky (viď nález Ústavního soudu ČR sp. zn. IV ÚS 9/98, publikovaný ve Sbírce nálezů
Ústavního soudu, svazek 10, díl I, pod poř. č. 36), že totiž prieskum rozhodnutí združenia (teda aj
prípadná nečinnosť orgánov združenia podľa § 15 zákona č. 83/1990 Zb.) nie je výkonom
správneho súdnictva, pretože nejde o výkon verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky
zastáva rovnaké právne východiská pre posúdenie veci a to aj s ohľadom na skutočnosť, že platí
právna úprava týkajúca sa občianskych združení založených podľa zákona č. 83/1990 Zb. platná aj
v Českej republike v čase vydania predmetných rozhodnutí.
Zákon č. 83/1990 Zb. pozná prípady, keď súdny prieskum je výkonom správneho súdnictva
(porovnaj § 12 ods. 4 zákona, v ktorom je pod čiarou výslovný odkaz na ustanovenie § 244 až 250
O.s.p.); to však ide o taxatívne vymenované prípady a kedy ide o typické rozhodnutia vydané
v oblasti verejnej správy, v ktorých by pripadala do úvahy aj prípadná nečinnosťsprávnych
orgánov.
Z uvedeného vyplýva, že i porovanie znenia ust. § 15 a § 12 ods. 4 zákona 83/1990 Zb.
svedčí pre záver, že prípadná nečinnosť orgánov združenia nepodlieha súdnemu prieskumu podľa
piatej časti O.s.p., že teda nejde o výkon správneho súdnictva a preto, keďže ak v danej veci nie je
možný postup podľa hlavy štvrtej časti piatej O.s.p. upravujúcej nečinnosť orgánov verejnej
správy, nezostáva navrhovateľovi iná možnosť, než domáhať sa súdnej ochrany voči odporcovi
vzhľadom k ust. § 7 odst. 2 O.s.p. a s prihliadnutím na § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb.,
iba podaním žaloby podľa § 80 O.s.p. a primerane na jeho prípad aplikovať časť prvú a tretiu
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky navrhovateľov návrh na konanie
proti nečinnosti odporcu, (ktorého označil ako pasívne vecne legitimovaný orgán verejnej správy)
musel ako neprípustný podľa § 250t ods. 4 O.s.p. zamietnuť. Odporca nie je v spore pasívne vecne
legitimovaný, nakoľko nie je správnym orgánom, ako ho definuje ust. § 244 O.s.p.
O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 250t ods. 8 O.s.p. v spojení
s § 250k ods. 1. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže navrhovateľ bol
v konaní neúspešný a odporcovi trovy konania nevznikli a žiadne si neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. januára 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková