Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-23-2024.pdf
PDF · 191.58 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/23/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jozefa Zlochu a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobkyne: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. E. a žalobcu: 2/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX XXX/XX, D. E., obaja právne zastúpení advokátkou F. G. B., so sídlom Advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Mičinská cesta 35, IČO: 42 005 787, proti žalovanému: 1/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. E. a žalovanej 2/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/ XX, D. E., obaja právne zastúpení J. J. K. D., Advokátska kancelária so sídlom Komenského 14A, Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, o určenie vlastníckeho práva a o určenie hranice pozemkov, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 20C/55/2019-316 zo dňa 29.09.2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaní 1/,2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom 1/,2/ trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že pozemok registra C-KN parcela č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 19 m2, pozemok registra C-KN parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 18 m2, pozemok registra C-KN parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 3 m2, nachádzajúce sa v okrese Banská Bystrica, obec D. E., katastrálne územie D. E., ktoré vznikli geometrickým plánom vypracovaným G. F. L., M. N. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 13.11.2018 sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne 1/ A. B., O. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. E. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2/3 k celku a žalobcu 2/ F. B., O. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/ XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. E. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu o určenie priebehu hraníc zamietol (druhý výrok), žalobcom 1/,2/ priznal nárok na náhradu trov tohto konania voči žalovaným 1/,2/ vo výške 100%, ktoré sú žalovaní 1/,2/ povinní zaplatiť žalobcom 1/,2/ v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov (tretí výrok) a znalcovi G. L. F. so sídlom v N., P. XXX/XX, odbor geodézie a kartografie priznal nárok na náhradu trov znaleckého dokazovania voči žalovaným 1/,2/, ktoré sú žalovaní 1/,2/ povinní zaplatiť znalcovi v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov znaleckého dokazovania (štvrtý výrok). 1.1 Z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalobcovia sa svojou žalobou domáhali určenia, že sú výlučnými vlastníkmi pozemkov registra C-KN parcely č. XXXX/X, XXXX/X A. XXXX/X, katastrálne územie D. E., ktoré vznikli na základe geometrického plánu, vypracovaného G. F. L. N. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 13.11.2018, a to žalobkyňa 1/ v spoluvlastníckom podiele 2/3 k celku a žalobca 2/ v spoluvlastníckom podiele 1/3 k celku.
1.2 Svoj nárok odvodili od právnych predchodcov, ktorí predmetné nehnuteľnosti nadobudli rozhodnutím Okresného národného výboru, odbor finančný v Banskej Bystrici zo dňa 09.06.1983 o pridelení do osobného užívania pozemku registra E č. XXX/X o výmere 815 m2, ktorý bol zapísaný na LV č. XXX. Aktuálne ide o pozemky registra C parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 356 m2 a parcela č. XXXX o výmere 504 m2, zapísané na LV č. XXX. Dňa 21.07.1983 bolo ONV - odbor územného plánovania v Banskej Bystrici pod N. Q./XX-XX, I.N. XXX/XX, vydané stavebné povolenie právnym predchodcom žalobcov 1/,2/ v súlade s platným územným rozhodnutím vydaným ONV - odbor územného plánovania dňa 01.06.1983, N. Q./XX/XX. Stavbu rodinného domu bolo potrebné osadiť v súlade s platným územným rozhodnutím 2,80 m od pravej hranice pozemku a 4 m od ľavej hranice pozemku. Pozemok vytýčil stavebný dozor F. R., K. XX, D. E., ktorý mal podľa §35 zákona č. 85/1976 Zb. vytyčovací protokol zaslať do 10.08.1983 ONV - odbor územného plánovania; stavebný pozemok bolo potrebné oplotiť podľa projektu, podľa zastavovacieho plánu v zmysle stavebného povolenia. Žalobcovia predložili ako dôkaz rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 09.06.1983, geometrický plán zo dňa 26.03.1984 a stavebné povolenie zo dňa 21.07.1983. 1.3 Vytýčený pozemok právni predchodcovia žalobcov oplotili a užívali tak, ako je ohraničený plotom od susedov - od žalovaných 1/,2/. Žalobcovia 1/,2/ nadobudli predmetné nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa 24.11.2005, a to žalobkyňa 1/ v podiele 2/3 k celku a žalovaný 2/ v podiele 1/3 k celku. Žalobcovia odo dňa darovania nehnuteľností ich užívajú v rozsahu, ako boli oplotené v roku 1983 dobromyseľne. Na pozemku sú nasadené ovocné stromy. Ako dôkaz predložili žalobcovia darovaciu zmluvu zo dňa 24.11.2005 a list vlastníctva č. XXX A. N. XXX. 1.4 Žalovaní 1/,2/ dňa 04.05.2018 podali na P. D. E. podnet, kde predložili vytyčovací náčrt, vyhotovený G. R. N., podľa ktorého hranica pozemkov registra C parcely č. XXXX/X A. N. XXXX/X vo vlastníctve žalovaných 1/,2/ a pozemkov registra C parcely č. XXXX A. N. XXXX vo vlastníctve žalobcov 1/,2/ nie sú totožné s hranicou, určenou v roku 1983 a postaveným plotom v tomto roku. Dňa 04.06.2018 vykonal stavebný úrad P. D. E. štátny stavebný dohľad. Po predložení vytyčovacieho návrhu sa žalobcovia dozvedeli, že hranica pozemkov, určená v roku 1983, nie je totožná s hranicou pozemkov, zapísanou v katastri nehnuteľností; dali si vyhotoviť geometrický plán geodetom G. F. L. zo dňa 13.11.2018, ktorým boli vytvorené parcely registra C č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 19 m2, parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 18 m2 a parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 3 m2 a ktorým bolo zistené, že zasahujú do pozemkov C-KN parcely č. XXXX/X A. N. XXXX/X. Tieto pozemky od roku 1983 užívali podľa zamerania pracovníkom ONV právni predchodcovia žalobcov a od roku 2005 ich užívajú žalobcovia; až do roku 2018 neboli v užívaní nikým rušení, ich držba bola dobromyseľná a boli v tom, že im toto právo aj patrí. 1.5 Žalobcovia mali za to, že všetky pozemky, ktoré užívali, sú spôsobilé na vydržanie a je zrejmé, že naplnili všetky podmienky vydržania a stali sa podielovými spoluvlastníkmi novovytvorených parciel. Naliehavý právny záujem odôvodnili tým, aby sa právny stav zapísal do katastra nehnuteľností a mohli sa domáhať svojich vlastníckych práv aj voči tretím osobám, keďže ich právne postavenie nie je možné odstrániť iným prostriedkom, len verejnou listinou, ktorou je rozsudok súdu. 1.6 Žalovaní 1/,2/ navrhli žalobu žalobcov zamietnuť a žiadali určiť priebeh hranice v zmysle ich žaloby, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 9C/76/2019 a s poukazom na ustanovenie §166 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj len „C.s.p.“) navrhli spojenie vecí na spoločné konanie; konanie o ich žalobe okresný súd spojil s konaním o žalobe žalobcov uznesením č.k. 20C/55/2019-124 zo dňa 09.04.2020 na spoločné konanie (vedené ďalej pod sp.zn. 20C/55/2019). Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov parcely registra C č. XXXX/X o výmere 235 m2
- zastavaná plocha a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere 127 m2 - zastavaná plocha a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere 17 m2 - zastavaná plocha a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere 424 m2 - orná pôda, parcela č. XXXX/X o výmere 14 m2 - zastavaná plocha a nádvoria a rodinného domu súpisné č. XXX, postaveného na parcele č. XXXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, kat. územie D. E.. Tieto nehnuteľnosti nadobudli žalovaní do vlastníctva na základe rozhodnutia Okresného národného výboru
- odbor finančný v Banskej Bystrici o pridelení pozemkov do osobného užívania o výmere 817 m2 zo dňa 09.09.1983 a Dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemku R. D. E. zo dňa 23.09.1983. Pozemok žalovaných bezprostredne susedí s pozemkom žalobcov. 1.7 Žalovaní za účelom zamerania stavby na parcele č. XXXX/X a oddelenia pozemkov parcely č. XXXX/ X, N. XXXX/X a za účelom ich odňatia z poľnohospodárskej pôdy nechali vyhotoviť M. K. N. XXXXXXXX- XXX/XXXX zhotoviteľom G. R. N. zo dňa 26.07.2017, na základe ktorého zistili, že hranica pozemkov je v katastri nehnuteľností označená ako nezreteľná. O tejto skutočnosti informovali žalobcov, ktorí uskutočnili výstavbu prístrešku zasahujúceho na sporné územie, kde doposiaľ nebola vytýčená hranica. Žalobcovia nemali záujem problém riešiť, a preto sa žalovaní obrátili priamo na stavebný úrad P. D. E.,
kam zaslali oznámenie zo dňa 11.09.2017. Z dôvodu odstránenia pochybností požiadali žalovaní 1/,2/ o vytýčenie hranice medzi ich pozemkom a pozemkom žalobcov, ktorú zrealizoval G. R. N. dňa 29.03.2018 vytyčovacím náčrtom. Žalobcovia nemali záujem na odstránení pochybností a vyriešení spornej veci. Právni predchodcovia žalobcov rovnako ako žalovaní získali pozemky do osobného užívania o veľkosti 815 m2 rozhodnutím zo dňa 09.06.1983. Zo žalobcami predloženého geometrického plánu na oddelenie parciel ani zo stavebného povolenia nevyplýva, že by boli hranice pozemkov žalobcov riadne vytýčené v teréne. Žalobcovia nespochybnili vlastníctvo žalovaných k pozemkom, ktoré čiastočne zasahujú za vystavaný plot a majú za to, že ich nadobudli vydržaním, čo žalovaní popierajú, pretože v stavebnom povolení, ktoré žalobcovia doložili, je určená iba podmienka, kedy stavebník musel dodržať vzdialenosť od susedných pozemkov pri stavbe rodinného domu a ani v čase vydania stavebného povolenia nebola hranica medzi pozemkami jasne určená. Žalovaní mali za to, že žalobcovia svojvoľne zabrali časť susedných pozemkov bez toho, aby tieto boli vopred zamerané, teda takáto forma okupácie neznamená ani pri dlhšom užívaní vytvorenie postavenia dobromyseľného užívania nehnuteľnosti ako základ pre budúce vydržanie. Žalovaní s takto určeným oplotením od počiatku neboli stotožnení, avšak neochota žalobcov a ich právnych predchodcov znemožňovala medzi nimi akékoľvek dohody. 1.8 Okresný súd na základe návrhu žalovaných dal vyhotoviť znalecký posudok a ustanovil znalca G. L. F. z odboru geodézie a kartografie a kataster nehnuteľností, ktorého úlohou bolo vytýčiť hranice pozemkov podľa právneho stavu pozemkov, vedeného na LV č. XXX, LV č. XXXX a LV č. XXX a zistiť výmeru pozemkov, zapísaných na listoch vlastníctva a vytýčiť hranice pozemkov podľa užívacieho stavu pozemkov, keď užívaciu hranicu tvorí oplotenie medzi pozemkami parcely č. XXXX/X, N. XXXX/X, N. XXXX/X a pozemkami parcely č. XXXX A. N. XXXX, vedených na LV č. XXX, N. XXXX A. N. XXX a zistiť výmeru pozemkov. 1.9 Zo záveru znaleckého posudku na zadané úlohy okresný súd zistil, že celková vypočítaná výmera parciel C-KN č. XXXX/X, N. XXXX/X, N. XXXX/X, N. XXXX/X, N. XXXX/X, N. XXXX/X je 909 m2 a celková evidovaná výmera uvedených parciel je 909 m2; celková vypočítaná výmera C-KN parciel č. XXXX A. N. XXXX je 860 m2 a celková evidovaná výmera týchto parciel je 860 m2. Výpočet výmer parciel žalovaných, celková vypočítaná výmera parciel č. XXXX/X, N. XXXX/X, N. XXXX/X a zmenšených parciel č. XXXX/X, N. XXXX/X A. N. XXXX/X zobrazených v ZGN 2 podľa užívacieho stavu je 869 m2 a celková evidovaná výmera v prospech žalovaných je 909 m2 a výpočet výmer parciel žalobcov (ZGN 2) podľa užívacieho stavu je 900 m2 a celková evidovaná výmera zapísaná na LV č. XXX v prospech žalobcov je 860 m2. Určenie priebehu hranice medzi C-KN parcelami č. XXXX, N. XXXX a parcelami č. XXXX/X, N. XXXX/X A. N. XXXX/X len na základe výmer EN parciel pred ZMVM č. 899/5 = 817 m2 a č. 899/6 = 815 m2 je technicky nesprávne, pretože sa zmenila dĺžka pozemkov, čo má priamy vplyv na veľkosť výmer dotknutých parciel. 1.10 Okresný súd vychádzal z ustanovení §137 písm. c) C.s.p., §130 ods. 1, §134 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj len „OZ“). Mal za to, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože k uvedeným nehnuteľnostiam je zapísané vlastnícke právo v prospech žalovaných a tým je právne postavenie žalobcov neisté a bez takejto určovacej žaloby je ich právo ohrozené a nemôžu uvedenými nehnuteľnosťami disponovať; takáto žaloba odstráni spornosť konania, keď budú zapísaní ako vlastníci v katastri nehnuteľností. Na druhej strane žalovaní nepreukázali naliehavý právny záujem na určení priebehu hraníc, pretože takouto žalobou by sa neodstránila spornosť konania, pokiaľ pri určení priebehu hraníc ide vždy o vydanie zabratej plochy, ku ktorej si nárokujú vlastnícke právo žalobcovia titulom vydržania. 1.11 Okresný súd mal za to, že v konaní bolo z predložených listinných dôkazov LV č. XXX, kat. územie D. E. nesporne zistené, že žalobcovia sú titulom Darovacej zmluvy č. V5083/2005 zo dňa 24.11.2005 - 366/2005 spoluvlastníkmi, žalobkyňa 1/ v podiele 2/3, žalobca 2/ v podiele 1/3 ku parcelám registra C-KN č. XXXX o výmere 504 m2 - orná pôda, parcela č. XXXX o výmere 356 m2 - zastavaná plocha a nádvoria spolu so stavbou rodinný dom, súp. č. XXX na parcele č. 1579. Ich právni predchodcovia nadobudli predmetné nehnuteľnosti rozhodnutím č. 176/1983 o pridelení pozemku do osobného užívania, na základe ktorého im bol pridelený pozemok registra E č. XXX/X o výmere 815 m2, zapísaný na LV č. XXX. Okresným národným výberom, odbor územného plánovania v Banskej Bystrici zo dňa 21.07.1983 pod č. UP XXXX/XX-XX, ev. č. 217/1983 bolo vydané právnym predchodcom žalobcov stavebné povolenie v súlade s platným územným rozhodnutím zo dňa 01.06.1983 č. UP XXX/XX-XX. Žalovaní nadobudli predmetné parcely rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania R II.28/83 zo dňa 24.09.1983 - čz 50/83, zápis domu - čz 3/91, parcely registra C-KN č. XXXX/X o výmere 235 m2
- zastavaná plocha a nádvoria, parcely č. XXXX/X o výmere 127 m2 - zastavaná plocha a nádvoria, parcely č. XXXX/X o výmere 17 m2 - zastavaná plocha a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere 424
m2 - orná pôda a parcely č. XXXX/X o výmere 14 m2 - zastavaná plocha a nádvoria spolu so stavbou rodinný dom, súp. č. XXX na parcele č. XXXX/X, čo vyplýva z výpisu z LV č. XXX, kat. územie D. E.. 1.12 Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia sa domáhali určenia vlastníctva k parcelám registra C-KN č. XXXX/X, N. XXXX/X A. N. XXXX/X, ktoré vznikli na základe geometrického plánu zo dňa 13.11.2018 a predstavujú zabratú plochu pri stavbe oplotenia medzi spornými parcelami od roku 1983. Plot stavali ich právni predchodcovia podľa osadených kolíkov a na základe vytyčovacieho protokolu vykonaného stavebným dozorom F. R.. Na druhej strane žalovaní sa domáhali určenia hranice medzi pozemkami žalovaných a žalobcov, keďže zistili, že hranica pozemkov je v katastri nehnuteľností označená ako nezreteľná. Uvedené zistili, keď dávali zameriavať stavbu na parcele č. 1580/2 oddelenia pozemkov parcely č. XXXX/X A. N. XXXX/X a za účelom ich odňatia z poľnohospodárskej pôdy si nechali vyhotoviť geometrický plán č. 31061591 G. R. N.. 1.13 Za spornú považoval okresný súd otázku dobromyseľnosti držby. Žalovaní mali za to, že zo svedeckých výpovedí, ktoré považovali za autentické a presvedčivé, nemožno mať za preukázanú dobromyseľnosť žalobcov vzhľadom na vyjadrenie, že oplotenie bolo provizórne, že čakali, že bude urobená finálna konečná verzia, ktorú mali realizovať žalovaní. Žalovaní do súčasnosti oplotenie nerealizovali, preto nemôžu byť dobromyseľní ani žalobcovia ako právni nástupcovia. 1.14 Okresný súd konštatoval, že obsahom držby je nakladanie s vecou, ktoré znamená faktické ovládanie veci s úmyslom mať ju výlučne pre seba a ovládanie je treba obsahovo rozumieť tak, že toto zodpovedá činnostiam vlastníka pri jej užívaní. Ďalším znakom držby je, že držiteľ nakladá s vecou ako vlastnou, a aby sa držiteľ považoval za oprávneného zákon vyžaduje, aby bol vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí a pre posúdenie oprávnenosti držby nie je rozhodné iba to, ako držiteľ vec nadobudol. Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje aj z hľadiska objektívneho, teda podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať, nemal a nemohol mať pochybnosť, že mu právo patrí. 1.15 Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že plot na hranici medzi pozemkami žalobcov a žalovanými stavali rodičia žalobkyne 1/; plot tam stojí od roku 1983 a od tej doby takýmto spôsobom parcely aj užívajú. Žalovaní vo svojich výpovediach uviedli, že parcela im bola pridelená v roku 1983; prišli tam ako poslední v čase, keď už na hranici medzi ich pozemkami bol postavený plot; oni sa do rodinného domu nasťahovali asi v roku 1990 a mali za to, že tak ako je vytýčený pozemok, je vo výmere, ktorá im bola pridelená a potvrdili, že až do roku 2018 neboli žiadne spory. Spory vznikli pre druha žalobkyne. Zo svedeckých výpovedí A. a P. B., rodičov žalobkyne 1/, okresný súd zistil, že záležitosti okolo stavby mal na starosti P. B., oni boli donútení postaviť provizórny plot, pretože chodili po cudzom pozemku; stavbu dokončili v roku 1983, nasťahovali sa v roku 1985. P. B. uviedol, že po pridelení pozemku geodet zameral jeho výmeru a na pozemku osadil železné kolíky, v roku 1983 začali stavať, nasťahovali sa v roku 1985, v tom čase ešte dookola nikto nestaval, nemali žiadnych susedov; v roku 1986 postavil plot, keďže na pozemok chodili psy, mačky a súčasne postavil aj plot na hranici so žalovanými, hoci ho mali postaviť žalovaní, keďže platí zásada, že každý si robí plot len z jednej strany a z druhej ho robí sused. Plot stavali tak, že ťahali špagát od kolíka po kolík, ktorý tam nechal geodet; keď už boli zabetónované stĺpiky a bol postavený plot, chodil tam otec žalovanej, premeriaval pozemok, či je to rovno, či to sedí a nemal žiadne výhrady; žalovaní si nikdy plot nepostavili ani z jednej strany 1.16 Vzhľadom na zistený skutkový stav ako aj na svedecké výpovede, že žalobcovia a ich právni predchodcovia predmetné pozemky užívajú v nezmenenom stave od roku 1983 v dobrej viere, že im patria, mal okresný súd za to, že pozemky užívajú tak, ako ich oplotili. Žalovaní až do roku 2018, kedy na katastri nehnuteľností zistili neznateľnú hranicu, v užívaní nikdy nerušili žalobcov ani ich právnych nástupcov (správne predchodcov, pozn. odvolacieho súdu) a obe strany užívali pozemky v presvedčení, že im patria tak, ako sú oplotené. Zo svedeckých výpovedí okresný súd nemal za to, že nie je preukázaná dobrá viera ako to tvrdili žalovaní, ktorí za celé obdobie mali možnosť, i keď skolaudovali rodinný dom a začali ho užívať, postaviť si vlastný plot, poprípade premerať hranice, k čomu ani z jednej strany nedošlo. Okresný súd nezistil, že žalobcovia a ich právni predchodcovia aj pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti po každom požadovať, nemal dôvodné pochybnosti, že mu vec alebo právo patrí. 1.17 Okresný súd konštatoval, že ak nadobúdateľ nehnuteľností sa chopí držby, časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti. V bežnom živote často dochádza k tomu, že hranice pozemkov vymedzené hranicou užívania sa nezhodujú s hranicami parciel, teda takých pozemkov, ktoré sú evidované v katastri nehnuteľností v podobe parciel, ktoré majú geometrické a polohové určenie a sú zobrazené v katastrálnej mape a označené parcelnými číslami s tým, že v takomto prípade ide o domnelý titul, o ktorý sa držba opiera, a to kúpna zmluva zakladajúca vlastníctvo ku skutočne kupovanému pozemku a je potrebné posúdiť, či omyl
držiteľa bol ospravedlniteľný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.22Cdo/2451/2011, sp.zn.22Cdo/4663/2010, sp.zn.22Cdo/3688/2008). 1.18 Súd prvej inštancie uviedol, že „v danej veci aj v prípade, že by právni predchodcovia žalobcov postavili plot nielen na svojich pozemkoch, ktoré získali kúpnou zmluvou čo vyplynulo i z vytyčovacích náčrtov a žalobcovia nerozporovali túto skutočnosť, avšak v prospech dobrej viery žalobcov a ich právnych predchodcov svedčí aj to, že nadobudnutý a držaný pozemok tvorí ohradený ucelený celok a skutočný vlastník pozemku, t.j. v danom konaní žalovaní 1/,2/ po celú dobu držby nedali najavo svoj nesúhlas, nebránili si svoje vlastnícke právo, čo nasvedčuje záveru, že aj oni nepredpokladali, že sused drží časť ich pozemku.“ V konaní neboli zistené okolnosti, z ktorých by vyplynulo, že držitelia vedeli alebo museli vedieť, že držia cudzí pozemok, resp. jeho časť. Dobrú vieru držiteľa nevylučuje ani skutočnosť, že si nenechal nadobudnutý pozemok odborne vymedziť. Z týchto dôvodov okresný súd určil, že žalobcovia sú vlastníkmi žalovaných parciel. 1.19 Žalobu žalovaných o určenie priebehu hraníc zamietol okresný súd z dôvodu, že nariadenie znaleckého dokazovania za účelom vyhovenia takejto žalobe by nebolo hospodárne a účelné, uvedeným rozhodnutím by sa nevyriešil spor medzi stranami, keďže žalobcovia sa domáhajú žalobou určenia vlastníctva titulom vydržania a naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti alebo neistoty v právnych vzťahoch. Pri určení hraníc ide vždy o vyriešenie otázky vlastníctva k určitej ploche, ktoré je sporné medzi vlastníkmi dvoch susediacich pozemkov; v danom prípade sporná plocha bola zameraná geometrickým plánom, boli z nej vyčlenené pozemky a táto zabratá plocha predstavuje časť parciel, ktorú žalobcovia nadobudli vydržaním, keďže splnili potrebnú dobu držby. 1.20 Okresný súd o trovách konania rozhodol podľa §262 ods. 1 a §255 ods. 1 C.s.p. a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v celom rozsahu, keďže boli úspešní v konaní o určenie vlastníctva ako aj v konaní o určenie priebehu hraníc pozemkov, keďže ich žalobe súd vyhovel a žalobu žalovaných o určenie priebehu hraníc zamietol. O výške trov rozhodne samostatným uznesením podľa §262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti vo veci samej. 1.21 Žalovaní navrhli v konaní vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie a kataster nehnuteľností, ktorého úlohou bolo vytýčiť hranice pozemkov. Zložili zálohu na znalecké dokazovanie vo výške 500,-Eur. Predmetná záloha nepostačovala na vyplatenie odmeny znalcovi za znalecký posudok, keďže znalec si vyúčtoval znalečné celkom vrátane DPH vo výške 733,95 Eur. Neúspešní žalovaní sú povinní zaplatiť znalcovi trovy znaleckého dôkazu podľa §255 ods. 1 a §262 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupu odvolanie žalovaní. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). 2.1 Porušenie práva na spravodlivý proces žalovaní identifikovali v tom, že rozhodnutie je v prevažnej miere nepreskúmateľné, teda arbitrárne, opierajúce sa výlučne o jednostranné posúdenie zisteného skutkového stavu, bez zohľadnenia zisteného skutkového stavu v otázke dobromyseľnosti oprávnenej držby, osobitne v otázke vstupu žalobcov do takejto kvalifikovanej formy držby a zachovania dobromyseľnosti celej zákonom predpokladanej vydržacej doby. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil, že právni predchodcovia žalobcov sami spochybnili neskôr žalobcami tvrdenú dobromyseľnosť. Súd prvej inštancie tak rozhodol bez opory vo vykonanom dokazovaní, vo výsledku voči žalovaným svojvoľne a zjavne nespravodlivo. 2.2 Poukázali na to, že procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia v zmysle §220 ods. 2 v spojení s §191 C.s.p.; nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Porušením práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, účastníkovi sa odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. 2.3 Nestrannosť odôvodnenia v prejednávanej veci je podľa žalovaných spôsobená primárne tým, že okresný súd nesprávne a v rozpore so zistenými skutkovými okolnosťami prípadu posúdil právnu otázku vstupu právnych predchodcov žalobcov do oprávnenej dobromyseľnej a zákonnú dobu trvajúcej držby sporných pozemkov a tým kauzálne nesprávne vyhodnotil a posúdil žalobné tvrdenia o vydržaní na
strane žalobcov. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje presvedčivé vysvetlenie, ktoré by logicky, vecne správne a doktrinálne udržateľným spôsobom objasňovalo myšlienkový postup súdu pri hodnotení podstatných okolností prípadu ohľadom dobromyseľnej držby vo väzbe na prijatý hodnotiaci úsudok ohľadom naplnenia zákonných podmienok vydržania na strane žalobcov. Skutočnosti významné a relevantné pre rozhodnutie o vydržaní súd prvej inštancie neposudzoval dôsledne a v súlade s princípom rovnosti strán sporu v zmysle čl. 6 základných princípov C.s.p., ale posudzoval ich prevažne nepostačujúco, extrémne jednostranne a bez logickej nadväznosti na konkrétne dôkazy. Súčasťou odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je riadne vyhodnotenie vykonaného dokazovania, absentujú v ňom skutkové závery, ktoré z dokazovania vyplynuli. Súd opomenul vyhodnotiť dokazovanie, ktoré spočívalo vo výsluchoch strán sporu, neodstránil zásadný rozpor medzi tvrdením žaloby a výpoveďami svedkov – právnych predchodcov žalobcov A. a P. B., skutkový stav posúdil nepresne, benevolentne, napriek doktrinálnej požiadavke posudzovať dobrú vieru nadobúdateľov veľmi prísne. 2.4 Vo vzťahu k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle §365 ods. 1 písm. f) C.s.p. odvolatelia poukázali na to, že v podaniach zo dňa 20.11.2019, 04.03.2020 a 10.05.2022 prezentovali skutkovú argumentáciu vo vzťahu ku všetkým relevantným informáciám ohľadom ich verzie v otázke vnímania dobromyseľnosti držby právnych predchodcov žalobcov. Odpoveď, ktorú okresný súd poskytol v odôvodnení napadnutého rozsudku v bodoch 33. až 37. odôvodnenia nemožno považovať za postačujúco vedúcu k preskúmateľnému, vecne správnemu a presvedčivému právnemu posúdeniu veci, odrážajúcemu zistený skutkový stav v konfrontácii s prostriedkami procesného útoku/procesnej obrany, produkovanými v konaní stranami sporu. Okresný súd prehliadol, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno o tvrdenej dobromyseľnej držbe, keď výpoveďami ich právnych predchodcov A. a P. B. bol zistený opak. Okresný súd nesprávne vyhodnotil otázku unesenia dôkazného bremena v kruciálnej otázke dobromyseľnosti právnych predchodcov žalobcov pri vstupe do ne/oprávnenej držby. Nezohľadnil, že žalobcovia nepredložili vytyčovací náčrt stavbyvedúceho F. R., od ktorého odvodzovali správnosť výmery a tiež hranice svojho pozemku, na ktorom právni predchodcovia žalobcov postavili provizórne oplotenie. Existenciu tvrdeného zamerania priamo vylučuje výpoveď svedkyne A. B. na pojednávaní dňa 09.09.2021, kde doslova uviedla: „Boli sme donútení postaviť provizórny plot, keďže bolo, že chodíme po cudzom pozemku. My sme stavbu dokončili v roku 1983, nasťahovali sme sa v roku 1985 a asi dva roky po nasťahovaní sa postavil plot.“ A. P. B. netvrdil, že pozemok vytýčil stavebný dozor F. R., keď na pojednávaní dňa 09.09.2021 uviedol: „Najprv sme požiadali o pozemok, ktorý nám bol pridelený, potom prišiel geodet, zameral jeho výmeru, na pozemku osadil železné kolíky... ja som v roku 1986 postavil plot aj na hranici so žalovaným s tým, že ťahali špagát od kolíka po kolík, išlo o kolíky, ktoré tam nechal geodet.“ Podstatným pre posúdenie obrany žalovaných bolo zistenie, že stávajúce oplotenie bolo postavené v čase, keď oni žiadnym spôsobom nemohli ovplyvniť jeho realizáciu z hľadiska správnosti osadenia na hranici medzi susediacimi pozemkami, keďže fyzicky tam neboli, právni predchodcovia žalobcov oplotenie postavili ako provizórne, t.j. dočasné, bez preukázateľného vytýčenia F. R., zmätočne tvrdiac, že už bol pozemok predtým zameraný geodetom a hranica vymedzená osadenými kolíkmi v teréne. Tvrdený vytyčovací protokol nebol zachovaný a zdokumentovaný ani v archívnom spise stavebného úradu. Jeho existenciu priamo vylučuje informácia v evidencii nehnuteľností o neopoznanej hranici. 2.5 Neistota právnych predchodcov žalobcov ohľadom provizórneho oplotenia na hranici pozemkov susediacich so žalovanými, t.j. stav ich mysle v tejto otázke sa nemohol bez zmeny relevantnej skutkovej i právnej skutočnosti náhle zmeniť v tom význame, že im sporná časť pozemkov patrí. Neistota sa nemohla bez relevantnej skutočnosti zmeniť na istotu a že majú vo vlastníctve a užívaní výmeru pozemkov podľa rozhodnutia o pridelení do osobného užívania. Okresný súd nesprávne vyhodnotil otázku dôkazného bremena, keď nečinnosť žalovaných posúdil ako dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov. Okolnosti dobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva musí primárne preukazovať nadobúdateľ, pretože nie je v silách žalovaných preukazovať zlú vieru žalobcov. V tomto ponímaní súd prvej inštancie vyžadoval od žalovaných splnenie nemožného dôkazu. Aplikačná prax súdov v otázke dobromyseľnej držby sa ustálila na stanovisku, že dobrú vieru nadobúdateľa treba posudzovať v okolnostiach prípadu veľmi prísne. Súd prvej inštancie tak nepostupoval. Právni predchodcovia žalobcov v tomto smere výpoveďami na pojednávaní dňa 09.09.2021 sami autenticky a postačujúco pre záver o neunesení dôkazného bremena spochybnili vlastnú dobrú vieru v tom tvrdení, ktoré neskôr počas súdneho konania prezentovali ako nepochybné. Vo svetle svojich tvrdení boli právni predchodcovia žalobcov porovnateľne nedbalí, ako žalovaní, keď nepovažovali za potrebné odstrániť stav neistoty, dočasnosti, provizórnosti ubezpečením a získaním nezvratnej istoty, že zaberajú pozemok, ktorý im vlastnícky patrí podľa prídelového rozhodnutia. Obe strany sporu ako pôvodní nadobúdatelia pozemkov od štátu mali rovnocenné postavenie z hľadiska zásady nemo plus iuris. Nebol
preto daný v okolnostiach prípadu relevantný dôvod na vytýkanie nedostatku starostlivosti jednostranne žalovaným. Dôkazné bremeno o naplnení atribútov dobromyseľnej držby primárne zaťažovalo žalobcov. Nedbalosť právnych predchodcov žalobcov pri osadení provizórneho oplotenia priamo vylučuje ich dobromyseľnosť, rovnako vylučuje ospravedlniteľný omyl a presvedčenie, že im okupovaná časť pozemkov patrí. 2.6 Žalovaní mali za to, že súd prvej inštancie na prejednávaný prípad správne aplikoval ustanovenia §130 ods. 1 a §134 Občianskeho zákonníka, tieto však nesprávne vyložil, čo zakladá odvolací dôvod vzhľadom na jeho nesprávne právne posúdenie, t.j. nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis ako mal správne použiť alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. V prejednávanej veci podľa názoru žalovaných súd prvej inštancie v napadnutom odôvodnení v rozpore so zmyslom a účelom aplikoval a interpretoval predovšetkým procesný predpis, a to ustanovenia §150 ods. 2, §151 ods. 1,2 a §191 v spojení s §130 ods. 1 a §134 OZ. Právni predchodcovia žalobcov neboli pri vstupe do držby v roku 1986 (súd prvej inštancie nesprávne poukazuje na rok 1983) so zreteľom na svoje vnútorné presvedčenie, že stavajú provizórne oplotenie, dobromyseľní v tom, že im okupáciou zabraté pozemky vlastnícky patria. Následne nemohli byť dobromyseľní ani ich právni nástupcovia, žalobcovia v tomto konaní. Súd prvej inštancie nepostačujúco argumentoval vo vzťahu k ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít v otázke dobromyseľnosti oprávneného držiteľa, keď táto musí byť daná už pri vzniku držby a potom po celý priebeh vydržacej doby. 2.7 Odvolatelia vytkli okresnému súdu, že nemožno z neho zistiť, kedy presne došlo k začatiu plynutia vydržacej doby a následne k jej uplynutiu. Pokiaľ žalovaní v podaní zo dňa 04.03.2020 v bodoch 12. až 21. poukazovali na judikatúru Najvyššieho súdu SR v otázke oprávnenej držby R 8/1991, 5Cdo/234/2009, 2Cdo/271/2007, 5Cdo/49/2010, 6Cdo/78/2011, nedostali od súdu preskúmateľnú a zrozumiteľnú odpoveď v podstatnej právnej otázke. 2.8 Osobitne poukázali na rozhodnutie R 8/1991, podľa ktorého „mať v držbe“ nemožno chápať len tak, že občan pozemok užíva; občan musí s pozemkom nakladať ako s vlastným, t.j. so zreteľom na všetky okolnosti musí byť dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí. Na naplnenie obsahu dobrej viery nemôže postačiť tvrdenie držiteľa, že je presvedčený, že mu vec patrí. 2.9 Poukázali na teoretické východiská dobromyseľnosti s tým, že v okolnostiach daného prípadu objektívne posudzované, právni predchodcovia žalobcov seba diskvalifikovali z normálnej opatrnosti pri vnímaní, či im dočasne zabratá časť pozemkov patrí alebo nepatrí, ktorá následne nemohla prejsť na žalobcov titulom ich právneho nástupníctva. 2.10 Žalovaní osobitne odvolaním napadli aj výrok o náhrade trov konania a trov znaleckého dokazovania. Oba uvedené výroky abstrahujú od skutkových okolností, na ktoré v konaní poukazovali žalovaní vo vyjadreniach zo dňa 20.11.2019 v bodoch 10., 11., časť prvá vyjadrenia zo dňa 10.05.2022. K súdnemu konaniu a v rámci neho k potrebe vykonať znalecké dokazovanie došlo predovšetkým z dôvodu neochoty žalobcov zisťovať v predsúdnom štádiu konania skutočnú výmeru ich pozemkov. Uvedená informácia mala pritom zásadný vplyv na právne posúdenie, ktorá zo strán užíva väčší pozemok, na aký jej vznikol v minulosti nárok titulom pridelenia do osobného užívania, t.j. kde je správna – právnemu stavu zodpovedajúca hranica susediacich pozemkov strán sporu. 2.11 Geodet – svedok G. N. na pojednávaní dňa 08.06.2021 potvrdil, že zameranie sporných pozemkov nezohľadňovalo skutočnú výmeru pozemkov užívaných právnymi predchodcami žalobcov, resp. žalobcami. Za tým účelom súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie, ktoré by zjavne nebolo potrebné, keby žalobcovia umožnili v predsúdnom štádiu konania zistiť skutočnú výmeru ich pozemkov za účelom vyriešenia veci dohodou. Podstatným pre nariadenie znaleckého dokazovania bola tiež informácia G. N., že G. L. vyhotovený geometrický plán zo dňa 13.11.2018 neriešil otázku výmery pozemkov žalobcov, ale len výmeru pozemkov žalovaných ohľadom spornej – nezreteľnej hranice a vychádzal len z jeho skorších meraní premietnutých do vytyčovacieho náčrtu, ktorý si u neho objednali žalovaní. Zisťovanie skutkovej otázky znaleckým dokazovaním bolo rovnako podstatné a významné pre obe strany sporu bez ohľadu na skutočnosť, že dôkazný návrh podávali žalovaní. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nekomentoval, nevyhodnotil ich v otázke výroku o náhrade trov konania a náhrade trov znaleckého dokazovania, čím rozhodol jednostranne, bez zohľadnenia skutkových okolností prípadu, teda nesprávne. 2.12 Žalovaní zotrvali na dôvodnosti svojej žaloby zo dňa 23.10.2019 o určenie priebehu hraníc pozemkov a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch zrušil v zmysle §389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a podľa §391 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných poukázali predovšetkým na to, že na základe žiadosti žalovaných okresný súd pre spravodlivé posúdenie v tejto právnej veci spojil podľa §166 ods. 1 C.s.p. dva návrhy, a to podanie žalobcov o určenie vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním v konaní 20C/55/2019 a podanie žalovaných o určenie priebehu hraníc v konaní 9C/76/2019 a právne veci viedol a rozhodol pod sp.zn. 20C/55/2019 po spojení uznesením zo dňa 09.04.2020. 3.1 Okresný súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy, ktoré požadovali žalovaní, a to výsluch geodeta G. R. N. - M., ktorý vypracoval vytyčovací návrh pre žalovaných zo dňa 29.03.2018 ku spornej hranici pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. D. E., parc. č. XXXX, XXXX a pozemkami parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Vytyčovací náčrt vypracovaný geodetom G. R. N. č. 31061591-172/2017 zo dňa 29.03.2018, predložený súdu ako dôkaz, bol vypracovaný pre žalovaných a podľa tohto vytyčovacieho náčrtu sa žalobcovia dozvedeli na jednaní na obecnom úrade, oddelenie stavebného poriadku v Slovenskej Ľupči v roku 2018, že hranice pozemkov medzi žalovanými a žalobcami nie sú totožné so záznamom v katastri nehnuteľností. 3.2 Aj žalobcovia si dali vypracovať vytyčovací náčrt, ktorý vypracoval geodet G. F. L. – M. zo dňa 20.06.2018, č. 7/2018. Obidva vytyčovacie návrhy sú totožné . 3.3 Pred okresným súdom boli vypočutí účastníci konania a ako svedkovia rodičia žalobcov. Žalovaná 2/ na pojednávaní dňa 08.06.2021 uviedla, že: „Ja len chcem uviesť, že v podstate spory vznikli pre druha žalobkyne, ktorý sa nám vyhrážal , museli sme to oznámiť na polícii a vtedy sa to vlastne tieto spory začali...“. Žalovaný 2/ H. B. na pojednávaní dňa 08.06.2021 uviedol: “Nám bola predmetná parcela pridelená v roku 1983. My sme tam prišli ako poslední, keď už bol vystavaný plot na hranici medzi nami a žalobcami. My sme sa do rodinného domu nasťahovali asi v roku 1990 a mali sme za to, že tak ako je vytýčený pozemok je výmera, ktorú sme dostali ako pridelenú. V podstate až do roku 2018 medzi nami žiadne spory neboli.“ 3.4 Žalovaní požiadali Okresný súd Banská Bystrica, aby určil znalca na vypracovanie znaleckého posudku k prejednávanej právnej veci, čomu okresný súd vyhovel, ustanovil znalca G. L. F. z odboru Geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností. Žalobcovia pred súdom vyhlásili, že tento dôkaz nepožadujú. Znalecký posudok bol vyhotovený a je uložený v spise. Podľa znaleckého posudku bol potvrdený existujúci stav. V závere znalec uvádza, že určenie hranice medzi C-KN parcelami č. XXXX, XXXX a C-KN parcelami č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X len na základe výmer EN parciel pred ZMVM č. 899/5 -817m2 a 899/6 – 815 m2 je technicky nesprávne, nakoľko sa zmenila dĺžka pozemkov, čo má priamy vplyv na veľkosť výmer dotknutých parciel. Tu chcem podotknúť, že parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 92 m2 , druh pozemku orná pôda zapísaná na LV č. XXXX je podľa zakresleného užívacieho stavu (str. 14 znaleckého posudku) súčasťou pozemku užívaného žalovanými, zapísaného na LV č. XXX a tvorí celok s parcelami č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/. Celková výmere pozemku vo vlastníctve žalovaných je teda 909 m2. Parcelu registra „C“ č. XXXX/X o výmere 92 m2 nadobudli podľa zápisu na LV rozhodnutie D. S. 601-35/2007 z 15.01.2007 o schválení ROEP (asi vydržaním). 3.5 Rodičia žalobcov nadobudli pozemok na výstavbu rodinného domu do osobného užívania zmluvou R2/153/83 dňa 07.07.1983. Podľa evidencii k listu vlastníctva vedenej Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom Banská Bystrica boli do osobného užívania žalobcom dané parcely č.XXX/X A. XXX/XX pred THM. V roku 1989 boli parcely č. XXX/X A. XXX/XX, ktoré boli pridelené stavebníkom rodičom žalobcov na základe zmluvy, prečíslované katastrom, vtedy katastrálnym úradom, na parcely č. XXXX A. N. XXXX. Žalobcovia boli presvedčení, že užívajú svoje vlastníctvo ako pozemky zastavané plochy, záhradu, ornú pôdu, tak ako je to oplotené. Plot robí hranicu s pozemkami vo vlastníctve žalovaných. Z tohto dôvodu si dali vypracovať žalobcovia v roku 2018, potom ako ich oslovili susedia - žalovaní geometrický plán G. F. L. (geodetom) z M. N. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 13.11.2018, ktorý bol overený Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor. Podľa tohto geometrického plánu žalobcovia užívali pozemky zapísané na LV č. XXX pre k.ú. D. E., parcely registra „C“, parcelu č. XXXX o výmere 504 m2, druh pozemku orná pôda a parcelu č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a spolu s týmito pozemkami aj pozemky, ktoré nie sú zapísané na LV v prospech vlastníkov – žalobcov parcely registra „C“, parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 18 m2 a parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 3m2, ktoré v súčasnosti tvoria celok ich záhrady - ornej pôdy a dvora pri rodinnom dome a žalobcovia ich užívajú od roku 2005 nerušene a v dobrej viere, že im toto vlastníctvo patrí. V užívaní neboli za tieto roky od 2005 do 2018, kedy ich oslovili žalovaní, nikým rušení, ich držba bola dobromyseľná už len v tom, že hranice pozemkov boli zamerané a vytýčené ešte v roku 1983 pre ich rodičov ako stavebníkov, kedy ich zameriavali a vytyčovali pracovníci ONV a stavebný dozor F. R., K. XX, D. E.. Pri tomto zameraní boli aj ostatní stavebníci, ktorí v tejto lokalite stavali nové rodinné domy. Podľa vytýčenia a vykolíkovania
pracovníkmi ONV bolo zo strany ich rodičov postavené oplotenie záhrady - ornej pôdy, ktoré stojí do súčasnosti. Súčasťou záhrady sú aj parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, parcela č. XXXX/X, orná pôda o výmere 18 m2, parcela č. XXXX/X, orná pôda o výmere 3m2 a tvorili a tvoria celok záhrady (ornej pôdy). Žalobcovia v dobrej viere, že im pozemky ako celok patria, sa starali o ich vzhľad, zasadili tam ovocné stromy, kríky, zveľaďovali ich a nikto ich v tomto nerušil. 3.6 Poukázali na to, že dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, vychádza z presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec patrí a z toho, že toto presvedčenie má oporu v skutkových zisteniach, ktoré nasvedčujú tomu, že vec by mohla držiteľovi vlastnícky patriť aj z dôvodu vytýčenia hraníc k pozemkom, ktoré bolo vykonané z úradnej moci v roku 1983. 3.7 Až v roku 2018 žalovaní po nezhodách a hádkach s priateľom žalobkyne 1/ ich napadli, že užívajú podľa vytyčovacieho plánu vypracovaného G. R. N., geodetom pozemky, ktoré majú byť v ich vlastníctve. 3.8 Žalobcovia splnili ustanovenia §130 ods. 1 OZ platného od. 01.01.1992, podľa ktorého, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Žalobcovia užívali tieto pozemky od svojho narodenia spolu s rodičmi, nadobudli predmetné nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa 24.11.2005, a to žalobkyňa 1/ v podiele 2/3 k celku a žalovaný 2/ v podiele 1/3 k celku. Žalobcovia 1/ a 2/ odo dňa darovania nehnuteľností užívajú v rozsahu, ako boli oplotené, a to v dobrej viere, že im toto právo patrí aj od roku 2005, odkedy ich v tomto nikto nerušil. V dobrej viere, že im toto právo vlastnícky patrí, užívali pozemky aj rodičia žalobcov 1/ a 2/ od roku 1983, kedy bolo vytýčenie hraníc pozemkov z úradnej moci. 3.9 Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 Cdo 80/01 zo dňa 01.05.2002. Zdôraznili obsah ustanovenia §134 OZ, platného od 01.01.1992, na základe ktorých skutočností považovali za samozrejmé, že oplotený pozemok je vo vlastníctve žalobcov. Od 10.08.1983 žalovaní nenamietali, ani písomne nevyzývali susedovcov do roku 2018, kedy podali oznámenie na príslušný stavebný úrad, pričom rodina B. nevystúpila s požiadavkou voči bývalým vlastníkom nehnuteľností až do roku 2005 a po roku 2005 ani voči spoluvlastníkom žalobcom, aby vykonali nové premeranie pozemkov s tým, že oplotenie, ktoré majú okolo rodinného pozemku a parcely č. 1578 o výmere 504 m2 a parcely č. 1579 o výmere 356 m2 nie je správne a zasahujú do ich vlastníctva. Z týchto dôvodov žalobcovia podali žalobu na súd s preukázaním naliehavého právneho záujmu za účelom zosúladiť dlhodobý faktický stav so stavom právnym, aby sa mohli domáhať svojich vlastníckych práv aj voči tretím osobám, keďže právne postavenie žalobcov nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, len verejnou listinou, ktorým je rozsudok súdu, podľa ktorého sa právny stav žalobcov zapíše do katastra nehnuteľností. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne a právne správny potvrdil a priznal žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
4. Žalovaní vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov poukázali na to, že vnímajú obsah vyjadrenia žalobcov zo dňa 19.12.2022 ako legitímny vyjadrovací prostriedok nesúhlasu s obsahom odvolania žalovaných. Na opakovane sa vyskytujúce argumenty žalobcov toho istého obsahu a rozsahu, ako boli uvádzané v doterajšom konaní, nepovažovali za potrebné zvlášť sa vyjadrovať, pretože tieto sú poplatné výsledku súdneho konania pred súdom prvej inštancie, v ktorom boli úspešní. Pre správnosť a zákonnosť verdiktu súdu však považovali za rozhodujúce iné kritériá a parametre, na ktoré z hľadiska požiadaviek preskúmateľnosti, presvedčivosti a spravodlivosti poukázali detailne žalovaní vo svojom odvolaní. 4.1 Vyjadrenie žalobcov neodzrkadľuje obsah odvolania žalovaných, zvlášť námietku o závažných pochybnostiach pri vstupe právnych predchodcov žalobcov do kvalifikovanej dobromyseľnej držby, a to na podklade stanoviska R 8/1991, ktorým súdna prax ustálila právnu otázku, že tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo od počiatku dôvodné. Nemôže sa potom jednať čo do významu a kvality o elimináciu, či spochybnenie odvolacích námietok žalovaných, ktoré by nepodliehali revízii odvolacím súdom. Nemôžu existovať rozumné pochybnosti, že primárne je možné odvolacie námietky žalovaných voči odôvodneniu napadnutého rozsudku koncentrovať do nesprávnych skutkových zistení z vykonaného dokazovania a tomu zodpovedajúcemu nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. 4.2 Z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaní namietli v celom rozsahu voči opätovne prerozprávanej skutkovej i právnej argumentácii žalobcov v ich vyjadrení k odvolaniu. Účelovosť a jednostrannosť argumentácie žalobcov je poplatná prijatému verdiktu súdu prvej inštancie. Je neprehliadnuteľné, že žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu považujú za významné len tie argumenty, ktoré im vyhovujú, pričom mlčaním prechádzajú zásadné odvolacie námietky žalovaných, osobitne tie, ktoré sú uvedené v bodoch 11. až 13. odvolania. V rozpore s obsahom spisu a v rozpore s obsahom svedeckých výpovedí právnych
predchodcov žalobcov na pojednávaní dňa 09.09.2021 právna zástupkyňa žalobcov účelovo podsúva vo vyjadrení okolnosti vytýčenia spornej hranice susediacich pozemkov strán sporu; účelovo dotvára skutkový stav nad rámec zisteného na podklade neexistujúcich listinných dôkazov (vytyčovací náčrt stavebného dozoru žalobcov F. R.) a nepreukázaných domnienok. Presvedčenie právnych predchodcov žalobcov o oprávnenej držbe je od počiatku spochybňované ich vlastným vyjadrením o výstavbe provizórneho oplotenia, nezodpovedá tiež obsahu spisu tvrdenie právnej zástupkyne žalobcov, že by spornú hranicu bolo možné posudzovať ako súčasť zamerania všetkých stavebných pozemkov za účasti ostatných stavebníkov v danej lokalite pracovníkmi ONV a za účasti stavebného dozoru žalobcov F. R., keď strany sporu zhodne tvrdili, že oplotenie bolo zriadené právnymi predchodcami žalobcov v čase, keď žalovaní do držby svojho pozemku ešte nevstúpili, t.j. neboli prítomní stavby oplotenia žalobcov (výpoveď A. a P. B. na pojednávaní dňa 09.09.2021). 4.3 Sumarizácia v odvolaní uvedených nedostatkov vo vzťahu k záveru, ku ktorému súd prvej inštancie dospel spôsobuje, že tento je neudržateľný z pohľadu uskutočneného hodnotenia zisteného skutkového stavu, ako aj v rovine právneho posúdenia. V skutkových okolnostiach, vyplývajúcich z obsahu spisu, právni predchodcovia žalobcov objektívne posudzované nemohli byť pri vstupe do držby okupovaného pozemku postačujúco presvedčení, teda dobromyseľní v tom, že im sporná časť pozemku patrí. 4.4 V plnom rozsahu zotrvali na obsahu aj petite svojho odvolania.
5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný podľa §34 C.s.p., vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1,2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
7. V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných vo veci nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené zabezpečenými listinnými dôkazmi.
9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia ich vlastníctva k pozemkom v podieloch tam určených titulom vydržania podľa §134 Občianskeho zákonníka. V roku 1983 štát pridelil ich právnym predchodcom do osobného užívania na stavbu rodinného domu pozemok, ktorý odvtedy nepretržite užívajú. V roku 2005 právni predchodcovia (rodičia) nehnuteľnosti žalobcom (dcére a synovi) darovali. Koncom roku 2018 sa žalobcovia po konfliktoch so žalovanými dozvedeli, že hranica medzi ich pozemkami a pozemkami vo vlastníctve žalovaných, ktorí ich nadobudli v rovnakom čase za identických okolností, zasahuje do parciel žalovaných; po zameraní veľkosti pozemkov geodetmi a po vyhotovení znaleckého posudku bola táto skutočnosť potvrdená. Žalobcovia pozemky od roku 1983 držia pokojne, dobromyseľne, nepretržite a nerušene, preto podľa §134 OZ k nim vydržali vlastnícke právo.
10. V zmysle právnej úpravy, vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. Aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zákonné predpoklady, a to, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu nepretržite a neprerušovane a predmet vydržania musí byť spôsobilý na vydržanie. Nehnuteľnosť možno vydržať, ak ju nadobúdateľ oprávnene drží desať rokov bez prerušenia; vydržacia doba sa prerušuje, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Po uplynutí vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. Rozsudok súdu o určení vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním má deklaratórny charakter, pretože vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby o tom bolo potrebné rozhodnúť. Občiansky zákonník vylučuje premlčanie vlastníckeho práva. 10.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 5Cdo 260/2008 zo dňa 10.12.2008 konštatoval, že predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol – či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.
11. Odvolanie nie je dôvodné. 11.1 V prejednávanej veci mal odvolací súd dobromyseľnosť žalobcov preukázanú tým, že títo ani pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať, nemali a nemohli mať pochybnosti o tom, že užívajú nehnuteľnosť, ktorej vlastníctvo nenadobudli. Sporný pozemok žalobcovia od roku 1983 nepretržite užívali v právnom omyle, že im tento patrí. Tento pozemok nikto iný než žalobcovia neužíval, pretože žalovaní – aktuálne bezprostrední susedia žalobcov, ako vyplynulo z dokazovania, výstavbu rodinného domu zahájili na pridelených im pozemkoch ako poslední. Žalobcovia aj žalovaní sa spoľahli na vymeranie hraníc medzi ich parcelami na štátom určenú osobu: stavebný dozor F. R. vytýčil osadenie rodinného domu, podľa stavebného povolenia zo dňa 21.07.1983 mal byť stavebný pozemok oplotený podľa zastavovacieho plánu/projektu. Vytýčenie hraníc bolo zrealizované osadením kolíkov na základe vytyčovacieho protokolu, vykonaného F. R.. Na osadených kolíkoch právni predchodcovia žalobcov natiahli oplotenie, a to po nasťahovaní sa do novopostaveného rodinného domu v roku 1985, resp. 1986, ako to vyplynulo z ich svedeckých výpovedí; žalovaní osadenie plotu nenamietali až do roku 2018, kedy vznikol spor medzi nimi a druhom žalobkyne 1/. Právni predchodcovia žalobcov nemohli predpokladať, že by štát nesprávne vymeral hranice medzi jednotlivými stavebnými parcelami, najmä, ak žalovaní od počiatku až do roku 2018 nič v súvislosti s hranicami medzi pozemkami či ohľadom rozsahu užívaných pozemkov nenamietali. 11.2 Rovnako aj pri darovaní na základe darovacej zmluvy zo dňa 24.11.2005, ktorou právni predchodcovia žalobcov previedli v prospech podielových spoluvlastníkov A. a F. B., t.j. na žalobcov titulom darovania predmetné nehnuteľnosti v podieloch 2/3 a 1/3, žalobcovia nemali a nemohli mať vedomosť o tom, že nie sú vlastníkmi parciel v celom rozsahu, teda aj v časti spornej parcely. 11.3 Do držby sporného pozemku vstúpili žalobcovia/právni predchodcovia žalobcov na základe rozhodnutia Okresného národného výboru, odbor finančný v Banskej Bystrici číslo Fin/4-176/1983 práv. zo dňa 09.06.1983 o pridelení pozemku do osobného užívania a bol im pridelený pozemok registra E č. XXX/X o výmere 815 m2. P. T. L. - odbor územného plánovania v Banskej Bystrici zo dňa 21. 07. 1983 pod č. U./XX-XX, I. N. XXX/XXXX bolo vydané právnym predchodcom žalobcov stavebné povolenie v súlade s platným územným rozhodnutím zo dňa 01.06.1983 č. U./XX-XX; bez uvedených rozhodnutí by držba sporného pozemku žalobcami nebola možná. 11.4 Na základe uvedeného sa právni predchodcovia žalobcov resp. žalobcovia chopili držby sporného pozemku. 11.5 V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. XX B. XXXX/XXXX zo dňa 09.03.2000, v ktorom Najvyšší súd Českej republiky konštatoval, že ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí na základe právnej skutočnosti, oprávňujúcej k nadobudnutiu vlastníckeho práva držby parcely, na ktorú sa táto právna skutočnosť nevzťahuje, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že je vlastníkom aj tejto parcely. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takomto prípade aj pomer plochy nadobudnutého a skutočne držaného pozemku. 11.6 V danom prípade pomer výmery sporného pozemku (40 m2) k ostatnej výmere nadobudnutého pozemku (815 m2) predstavuje 4,9 %, ide teda o nepatrnú časť, ktorá nie je ani pri bežnej opatrnosti rozpoznateľná.
12. Krajský súd mal po preskúmaní spisového materiálu za to, že pre oprávnenosť držby sa vyžaduje domnelý titul, teda dôvod, od ktorého si odvodzoval držiteľ nadobudnutie vlastníckeho práva. V danej veci domnelý titul spočíval v tom, že právnym predchodcom žalobcov a okolitým vlastníkom (susedom)
a teda aj žalovaným boli odovzdané zamerané a vyznačené pozemky, ktorých hranice rešpektovali a užívali. Žalobcovia takto odovzdaný, zameraný a vyznačený pozemok užívali od 21.07.1983 nerušene až do roku 2018. Odovzdanie vyznačeného pozemku na mieste samom, ktoré označené hranice rešpektovali právni predchodcovia žalobcov, žalobcovia i žalovaní, bol dostatočným titulom pre to, aby držiteľ bol považovaný za oprávneného držiteľa, ktorý drží vec ako vlastnú, preto vzhľadom na odovzdanie pozemku do osobného užívania žalobcov, transformáciou osobného užívania na vlastníctvo a okolnosti držby, považoval odvolací súd žalobcov za dobromyseľných držiteľov od 21.07.1983, ktorí nadobudli vlastnícke právo k pozemku vydržaním ku dňu 21.07.1993, keďže do doby oprávnenej držby treba započítať aj dobu pred 01.01.1992 (R 83/2002). Ich dobromyseľnosť bola potvrdená aj svedeckou výpoveďou, pretože na rozdiel od žalovaných krajský súd mal za to, že práve výsluchom svedkov – manželov A. a P. B. – bolo preukázané, že oplotenie, hoci aj provizórne, bolo vybudované na stavebným dozorom F. R. vyznačených hraniciach pozemku, pričom žalovaní o uvedenej skutočnosti mali vedomosť, boli svedkami budovania plota právnymi predchodcami žalobcov, avšak nič voči tomu nenamietali až do roku 2018. Povinnosť oplotiť svoj pozemok bola právnym predchodcom žalobcov uložená v bode 16 stavebného povolenia.
13. Odvolací súd považoval odvolacie námietky žalovaných za nedôvodné; rozhodnutie okresného súdu je dostatočne v súlade s §220 ods.2 C.s.p. odôvodnené, vychádzajúce z dokazovania, vykonaného na návrh strán sporu. I keď súd prvej inštancie explicitne nepoukázal na dátum vstupu žalobcov do dobromyseľnej držby, je z jeho rozhodnutia zistiteľné (body 35. a 36. rozsudku), že „plot na spornej hranici medzi pozemkami žalobcov a žalovanými stavali rodičia žalobkyne 1/ a plot tam stojí od roku 1983. Od tejto doby sa takýmto spôsobom parcely užívajú a žalovaní vo svojich výpovediach uviedli, že parcela im bola pridelená v roku 1983 ... sa do rodinného domu nasťahovali asi v roku 1990 ... a mali za to, že tak ako je vytýčený pozemok je vo výmere, ktorá im bola pridelená a potvrdili, že až do roku 2018 neboli žiadne spory...Otec žalobkyne 1/ uviedol, že po pridelení pozemku geodet zameral jeho výmeru, na pozemku osadil železné kolíky a v roku 1983 začali stavať, nasťahovali sa v roku 1985, v tom čase ešte dookola nikto nestaval, nemali žiadnych susedov a on v roku 1986 postavil plot...aj na hranici so žalovanými...mali ho stavať žalovaní, keďže je zásada, že každý si robí plot len z jednej strany a z druhej ho robí sused. Plot stavali tak, že ťahali špagát od kolíka po kolík, ktorý tam nechal geodet. Žalovaní si nikdy plot nepostavili ani z jednej strany a v čase, keď už bol postavený plot, boli zabetónované stĺpiky, chodil tam otec žalovanej, premeriaval pozemok, či je to rovno, či to sedí a nemal žiadne výhrady...Súd ...mal za preukázané i vzhľadom na svedecké výpovede, že žalobcovia a ich právni predchodcovia predmetné pozemky užívajú v nezmenenom stave od roku 1983 a to v dobrej viere, že im patria a súd mal za to, že tak ako bolo v konaní zistené pozemok oplotili. Žalovaní až do roku 2018, kedy na katastri nehnuteľností zistili neznateľnú hranicu, nikdy nerušili v užívaní žalobcov a ich právnych nástupcov a obe strane užívali pozemky v presvedčení, že im patria tak ako sú oplotené...žalovaní...za celé obdobie mali možnosť, i keď si skolaudovali rodinný dom a začali ho užívať, si postaviť vlastný plot, poprípade premerať hranice...V konaní súd nezistil, že žalobcovia a ich právni predchodcovia aj pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti po každom požadovať nemal dôvodné pochybnosti, že mu vec alebo právo patrí.“ 13.1 Týmto krajský súd odpovedá aj na ďalšiu námietku žalovaných v odvolaní, že okresný súd prehliadol, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno o tvrdenej dobromyseľnej držbe, keď výpoveďami ich právnych predchodcov A. a P. B. bol zistený opak a keď nezohľadnil, že žalobcovia nepredložili vytyčovací náčrt stavbyvedúceho F. R., od ktorého odvodzovali správnosť výmery a tiež hranice svojho pozemku, na ktorom právni predchodcovia žalobcov postavili provizórne oplotenie. Zo svedeckých výpovedí právnych predchodcov žalobcov nepochybne vyplýva, že – ako to uvádzajú samotní žalovaní v odvolaní - „Najprv sme požiadali o pozemok, ktorý nám bol pridelený, potom prišiel geodet, zameral jeho výmeru, na pozemku osadil železné kolíky... ja som v roku 1986 postavil plot aj na hranici so žalovaným s tým, že ťahali špagát od kolíka po kolík, išlo o kolíky, ktoré tam nechal geodet.“ Krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že práve vyššie uvedené skutočnosti svedčia o tom, že právni predchodcovia žalobcov od počiatku užívali im pridelený pozemok do osobného užívania v hraniciach, vyznačených stavebným dozorom, v rámci ktorých vystavali oplotenie, pričom je bez zásadného významu, či sa jednalo o plot provizórny alebo definitívny, keďže jeho zameranie, resp. budovanie žalovaní odsledovali, ako to vyplynulo zo svedeckých výpovedí. 13.2 V kontexte vyššie uvedeného sa krajský súd nestotožňuje s námietkou žalovaných, že existenciu tvrdeného zamerania priamo vylučuje výpoveď svedkyne A. B. na pojednávaní dňa 09.09.2021 (...„Boli sme donútení postaviť provizórny plot, keďže bolo, že chodíme po cudzom pozemku. My sme stavbu
dokončili v roku 1983, nasťahovali sme sa v roku 1985 a asi dva roky po nasťahovaní sa postavil plot.“) a P. B., ktorý podľa žalovaných netvrdil, že pozemok vytýčil stavebný dozor F. R.. 13.3 Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalovaných, že právni predchodcovia žalobcov výpoveďami na pojednávaní dňa 09.09.2021 sami autenticky a postačujúco pre záver o neunesení dôkazného bremena spochybnili vlastnú dobrú vieru, pretože boli porovnateľne nedbalí ako žalovaní, keď nepovažovali za potrebné odstrániť stav neistoty, dočasnosti, provizórnosti ubezpečením a získaním nezvratnej istoty, že zaberajú pozemok, ktorý im vlastnícky patrí podľa prídelového rozhodnutia. Podľa názoru krajského súdu na rozdiel od žalovaných, ktorí nikdy žiadne oplotenie na pridelenom pozemku nepostavili, právni predchodcovia žalobcov postavili plot v rozmedzí kolíkov, označujúcich hranice prideleného pozemku, vyznačených stavebným dozorom. Obe strany sporu ako pôvodní nadobúdatelia pozemkov od štátu v takmer rovnakom čase (strana žalobcov od 21.07.1983, strana žalovaných od 24.09.1983) mali rovnocenné postavenie; nemožno ale vytknúť právnym predchodcom žalobcov ich aktivitu (aj pri výstavbe oplotenia), pokiaľ strana žalovaných bola nečinná, najmä s prihliadnutím na podmienku vo vydanom stavebnom povolení pre stranu žalobcov na výstavbu rodinného domu 36 mesiacov, t.j. do 21.07.1986. Krajský súd nepochyboval o naplnení atribútov dobromyseľnej držby u žalobcov práve predovšetkým na vykonané dokazovanie; z obsahu spisu nedefinoval žalovanými tvrdenú nedbalosť právnych predchodcov žalobcov pri osadení oplotenia, čo by malo vylučovať ich dobromyseľnosť, ospravedlniteľný omyl a presvedčenie, že im okupovaná časť pozemkov patrí. 13.4 Krajský súd má za to, že okresný súd aplikoval na prejednávaný prípad správne zákonné ustanovenia, ktoré aj správne vyložil, dostatočne argumentoval vo vzťahu k ustálenej rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít v otázke dobromyseľnosti oprávneného držiteľa, ktorá musí byť daná nielen pri vzniku držby, ale aj počas celej vydržacej doby. Krajskému súd sú známe rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré žalovaní (nielen v odvolaní) poukazovali. K oprávnenosti držby, ako nevyhnutného predpokladu vydržania, uviedol Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 30.11.2011, sp.zn. 6 Cdo 78/2011, že „držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991). Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť) dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho-ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, nemôže byť držiteľom oprávneným.“ 13.5 Aj v rozhodnutí sp.zn. 2Cdo/271/2007 najvyšší súd uviedol, že „vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, a c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol“. Obsahovo rovnaké závery zaujal najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach (5Cdo/49/2010, 3Cdo/12/2010, 4Cdo/287/2006 a 5Cdo/234/2009). 13.6 Žalovaní osobitne odvolaním napadli aj výrok o náhrade trov konania a trov znaleckého dokazovania. Odvolací súd považoval rozsudok okresného súdu za správny aj v týchto výrokoch: okresný súd správne vychádzal z ustanovení §262 ods. 1 a §255 ods. 1 C.s.p., keď priznal úspešným v spore žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v plnom rozsahu. Dôkaz znalcom z odboru geodézie a kartografie a kataster nehnuteľností, ktorého úlohou bolo vytýčiť hranice pozemkov,
navrhli vykonať žalovaní, ktorí aj zložili zálohu na znalecké dokazovanie vo výške 500 Eur, ktorá ale nepostačovala na vyplatenie odmeny znalcovi za znalecký posudok (znalec si vyúčtoval znalečné vrátane DPH celkom vo výške 733,95 Eur). Neúspešní žalovaní sú preto povinní zaplatiť znalcovi trovy znaleckého dôkazu.
14. Keďže žalobcovia splnili zákonné predpoklady vydržania, odvolací súd považoval za správny záver okresného súdu o tom, že žalobcovia nadobudli sporný pozemok do vlastníctva vydržaním tak, ako to už konštatovali najvyššie súdne autority (pozri aj R 83/2002).
15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj vo výroku o náhrade trov konania, ktorý je výrokom závislým (§387 ods. 1, 2 C.s.p.), ako vecne správny potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255 ods. 1 C.s.p., podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní. Žalobcom 1/,2/ priznal voči žalovaným 1/,2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže žalobcovia 1/,2/ boli v odvolacom konaní úspešní v plnom rozsahu.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2, druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.