Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Csp/44/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Evou Segečovou v spore žalobcu L.. O. M., D.. X.X.XXXX, N. XXX XX Č. XX, L.: XX XXX XXX, miesto podnikania XXX XX Č. XX, právne zast. Lion Law Partners s.r.o., IČO: 36 862 461, so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, konajúca konateľom JUDr. Petrom Kočičkom, advokátom, proti žalovanému O.. A. M., D.. XX.XX.XXXX, N. D. B. XXXX/XX, XXX XX N. N., právne zast. Advokátska kancelária CURAE, s.r.o., IČO: 51 144 450, so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, konajúca konateľom JUDr. Petrom Debnárom, advokátom, o zaplatenie 4.859,22,-EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaného.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 12.6.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.859,22,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 537,60,-EUR od 15.3.2016 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 1.218,62,-EUR od 4.5.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.479,-EUR od 4.5.2017 do zaplatenia a zo sumy 624,-EUR od 4.5.2017 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a titulom neplnenia kúpnej zmluvy uzatvorenej ústnou formou, podľa .

2. V podanom návrhu žalobca uviedol, že na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy, dodal žalovanému objednaný tovar. Žalobca vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu za dodaný tovar faktúrou č. FV2600017 zo dňa 7.3.2016 vo výške 537,60,-EUR, ktorá bola splatná dňa 14.3.2016, faktúrou č. FV2700032 zo dňa 26.4.2017 vo výške 4.762,02,-EUR, z ktorej po zaplatení preddavku v sume 3.543,40,-EUR zostáva uhradiť 1.218,62,-EUR, ktorá bola splatná dňa 3.5.2017, faktúrou č. FV2700033 zo dňa 26.4.2017 vo výške 2.479,-EUR, ktorá bola splatná dňa 3.5.2017 a faktúrou č. FV2700034 zo dňa 26.4.2017 vo výške 624,-EUR, ktorá bola splatná dňa 3.5.2017. Žalovaný svoju povinnosť uhradiť kúpnu cenu nesplnil a uvedené faktúry žalobcovi neuhradil a to napriek viacerým písomným upomienkam žalobcu, doručeným na adresu bydliska žalovaného. Žalovaný uhradil žalobcovi iba časť faktúry č. FV2700032 vo výške 3.543,40,-EUR. Keďže bol žalovaný s uhradením kúpnej ceny v omeškaní, žalobca sa s poukazom na , domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania z dlžných súm a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr až do ich zaplatenia.

3. K návrhu žalobca pripojil listinné dôkazy, a to plnomocenstvo pre právneho zástupcu a osvedčenie o registrácii pre DPH, faktúru č. FV2600017 zo dňa 7.3.2016, faktúru č. FV2700032 zo dňa 26.4.2017,

faktúru č. FV2700033 zo dňa 26.4.2017 a faktúru č. FV2700034 zo dňa 26.4.2017, e-mailovú výzvu na uhradenie dlžnej sumy, tri upomienky - výzvy na zaplatenie dlžnej sumy spolu s poštovými podacími lístkami, predžalobnú výzvu právneho zástupcu s doručenkou a prehľad úrokových sadzieb ECB.

4. Žalovaný, v odpore podanom voči platobnému rozkazu vydanom tunajším súdom pod sp. zn. zo dňa 22.6.2020, prostredníctvom právneho zástupcu, s poukazom na , vzniesol proti nároku žalobcu námietku premlčania. Uviedol, že ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčacia doba je v danom prípade trojročná. Právo žalobca mohol prvýkrát uplatniť ku dňu nasledujúcemu po dni splatnosti jednotlivých faktúr. Premlčacia doba tak uplynula pri prvej faktúre dňa 15.3.2019 a pri nasledujúcich faktúrach dňa 4.5.2020. Návrh na vydanie platobného rozkazu žalobca podal dňa 12.6.2020, teda až po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný ďalej zdôraznil, že základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných lehotách uplatnili svoje práva a súčasne, aby povinné osoby neboli v časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. V inštitúte premlčania sa premieta aj pravidlo vigilantibus iura scripta sunt, t.j. právo patrí bdelým. Okrem uvedených argumentov žalovaný tvrdil, že mu faktúry, predložené v súdnom konaní zo strany žalobcu, neboli nikdy doručené. Žalobca ani nedodal žalovanému v predmetných faktúrach uvedený tovar s výnimkou toho, ktorý je uvedený vo faktúre č. FV2700032 zo dňa 26.4.2017 vo výške 1.218,62,-EUR. Tu sa však so žalovaným dohodol na zľave z kúpnej ceny vo výške zostatku tejto faktúry, t.j. vo výške 1.218,62,-EUR z dôvodu, že tovar nebol žalobcom dodaný žalovanému riadne a včas. Sumu 3.543,40,-EUR, týkajúcu sa tiež tejto faktúry, zaplatil žalobcovi ako zálohu ešte dňa 3.10.2015. Tovar uvedený na zvyšných troch faktúrach, žalovanému nikdy doručený nebol a žalovaný so žalobcom ani neuzavrel žiadnu zmluvu k danému tovaru. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

5. K odporu pripojil ako dôkaz doklad o bezhotovostnej úhrade sumy 3.543,40,-EUR zo dňa 3.10.2015, na účet žalobcu a splnomocnenie pre právneho zástupcu s osvedčením o registrácii pre DPH.

6. Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, vo vyjadrení k podanému odporu rozporoval tvrdenia žalovaného, že by mu faktúry, predložené v súdnom konaní zo strany žalobcu, neboli nikdy doručené a že podací lístok nie je dôkazom o ich prevzatí. Tu poukázal na to, že dôkazná povinnosť o tvrdenom nedoručení prešla na žalovaného a že za doručenie sa považuje aj neprevzatie zásielky na známej adrese. Okrem toho uviedol, že v rovnakom období, bol žalovaný vyzývaný žalobcom aj prostredníctvom e-mailu. Žalobca ďalej výslovne poprel ako nepreukázané tvrdenie o zľave vo výške 1.218,62,-EUR z dôvodu nedodania tovaru riadne a včas. Žalovaný v tomto smere nepredložil k svojmu tvrdeniu žiadny dôkaz. Časová disproporcia čiastočnej úhrady a „doplatkovej“ faktúry, nie je dôkazom o zľave. Pri čiastočnej úhrade žalovaný výslovne uviedol „jasik zaloha CP 201501411 uprava 3 a CP 20101672 uprava 1“. Podľa názoru žalobcu má preto zaplatenie sumy 3.543,40,-EUR vo vzťahu k zostávajúcej časti faktúry v sume 1.218,62,-EUR, účinky uznania dlhu. Nemožno preto akceptovať vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. Žalobca ďalej výslovne poprel aj tvrdenie žalovaného o nedodaní tovaru vyúčtovaného faktúrami č. FV 2600017, FV 2700033 a FV 2700034. Je absurdné brániť sa tvrdením, že by žalobca proti vôli žalovaného, dodal do jeho súkromných priestorov tovar, ktorý by nechcel. Za účelom preukázania dodania tovaru žalobca navrhuje vykonať výsluch strán sporu a ohliadku na mieste samom. Dôkazom o dodaní tovaru sú aj cenové ponuky a e-mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným. Na podanom návrhu žalobca trval a uplatnil si náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. K vyjadreniu k odporu, žalobca pripojil listinné dôkazy a to 5 ks e-mailových správ zasielaných žalobcom žalovanému a 3ks cenové ponuky č. 2015021a, č. 2015021b, č. 2015021c.

8. Žalovaný, vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu - duplike, prostredníctvom právneho zástupcu trval na predchádzajúcich vyjadreniach. Opätovne poukázal na to, že žalovaný nárok je už premlčaný s tým, že po dôvodnom vznesení námietky premlčania, už súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať. S poukazom na zásadu hospodárnosti konania by mal preto súd prednostne posúdiť túto námietku. Žalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s tým, že doručenie písomnosti preukazuje podací lístok, ktorý je verejnou listinou. Verejnou listinou je doručenka, ktorá preukazuje miesto deň a spôsob doručenia písomnosti zasielanej poštou. Rovnako tiež poukazuje na negatívnu dôkaznú teóriu, v zmysle ktorej platí, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať preukazovanie negatívnej skutočnosti. Žalovaný

naopak, poukazuje za zásadu „vigilantibus iura scripta sunt, ktorá zdôrazňuje, že každý musí sám dbať na ochranu svojich práv a tieto uplatňovať s dostatočnou starostlivosťou. Tak, aby nedochádzalo k ich poškodzovaniu a ohrozovaniu. Žalobca neodoslal žalovanému faktúry doporučenou poštou, hoci tak mohol vlastným pričinením zabezpečiť ochranu svojich práv. Pokiaľ ide o úhradu vo výške 3.543,40,- EUR realizovanej žalovaným dňa 3.10.2015, na základe zálohovej faktúry č. ZF3500010 zo dňa 2.10.2015, tu žalovaný trvá na tom, že išlo o preddavok a že nemožno uznať dlh ktorý neexistoval v čase uznania. V danom prípade riadna faktúra č. FV2700032 bola vystavená až 26.4.2017 a preto žalovaný nemohol svojou predchádzajúcou úhradou preddavku (dňa 3.10.2015), platne uznať zvyšok dlhu z tejto faktúry, vystavenej ako riadny daňový doklad až 26.4.2017, čo do dôvodu a do výšky. Okrem toho je daná faktúra vystavená v sume 1.218,62,-EUUR a poukazuje na predchádzajúcu preddavkovú faktúru. Pokiaľ ide o uzatvorenie zmluvy, žalovaný uvádza, že na uzatvorenie zmluvy je potrebné aby existoval návrh (oferta), aby tento bol prijatý (akceptácia) a aby tak nastala vzájomná zhoda vôle subjektov (konsenzus). Keď žalobca ako dôkaz uzatvorenia kúpnej zmluvy označil faktúry, potom neuniesol dôkazné bremeno z hľadiska dôvodnosti uplatneného nároku. Faktúra je iba daňovým dokladom. Dôvodnosť nároku žalobcu nepreukazujú ani predložené cenové ponuky z dôvodu, že tieto neboli žalovaným nikdy odsúhlasené, a to ani konkludentne. Tieto naviac nie sú žalobcom ani podpísané a obsahovo sa nezhodujú s predloženými faktúrami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol podanú žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. K duplike predložil žalovaný faktúru č. ZF3500010 zo dňa 2.10.2015.

10. Po zrušení platobného rozkazu ( ), Okresný súd Banská Bystrica na návrh žalobcu ( ), pokračoval v konaní ako súd príslušný na prejednanie sporu.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

12. Po nariadením pojednávania, v písomnom podaní doručenom súdu dňa 22.4.2021 žalobca uviedol, že o kontraktačnom mechanizme žalovaný vedel a bol ho účastný o čom svedčí poznámka v prevodnom príkaze. Do kontraktačného mechanizmu aktívne vstupovala aj matka žalovaného O.. V. M., ktorá dodanie zariadenia urgovala a zrejme aj spolufinancovala.. Žalobca z uvedeného dôvodu navrhuje aj výsluch matky žalovaného postupom podľa z adresy jej trvalého bydliska. Žalobca považuje obranu žalovaného v nedoručení faktúr a neodsúhlasení cenových ponúk, za účelovú, keď potom mu vlastne žalobca dodal proti jeho vôli tovar, ktorý si neobjednal ale doposiaľ ho užíva. Žalobca dodanie tovaru dostatočne preukázal písomnou komunikáciou ohľadom cenových ponúk a komunikáciou a to na podklade ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy. Obrana žalovaného o zľave je taktiež v rozpore s argumentáciou o nedodaní tovaru. Podľa názoru žalobcu v danom prípade bola uzatvorená zmluva o dielo, pretože nosnou časťou zmluvného vzťahu boli montážne práce objednaného bytového zariadenia. Preddavok bol žalobcom žiadaný a žalovaným uhradený vopred z predbežne kalkulovanej ceny objednávky žalovaného v čase, keď nebol zrejmý úplný rozsah dodaného materiálu a súvisiacich prác. Dodanie skiel bolo realizované subdodávateľom žalobcu, spoločnosťou DoMo-GLASS, s.r.o., o čom svedčí zmluva o dielo zo dňa 19.9.2015 a preberací protokol zo dňa 22.4.2016. Dodávku nábytku do spálne realizoval subdodávateľ žalobcu, spoločnosť Trendwood - twd, čo žalobca preukazuje faktúrou od uvedenej spoločnosti, zo dňa 31.5.2016. Pokiaľ ide o námietku premlčania, žalobca uviedol, že túto možno vzniesť iba proti nároku, ktorý z hľadiska hmotného práva vznikol. Nie je ju možné vzniesť proti nároku, ktorý nevznikol. V prípade ak by žalovaný nespochybňoval dodanie tovaru, išlo by o inú situáciu. Je preto potrebné zisťovať, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny tovaru, či došlo k dodaniu tovaru a až následne je možné aplikovať námietku premlčania. Uvedené je možné zistiť aj ohliadkou bytu žalovaného a výsluchom strán sporu. V závere žalobca uviedol, že rozhodovacia prax v poslednom období pripúšťa, že na námietku premlčania je možné nahliadať aj cez zákaz zneužitia práva a poukázal na rozsudok NS SR . Žalobca v čase splatnosti ceny dodaného tovaru žalovaného opakovane vyzýval na zaplatenie, o čom žalobca predložil súdu e-mailovú komunikáciu. Žalovaný mu osobne sľuboval, že vyfakturovanú cenu zaplatí, čím u žalobcu vytvoril silné a dôvodné presvedčenie že zaplatí a žalobca výlučne z tohto dôvodu podal žalobu oneskorene. Svojím správaním žalovaný vytvoril u žalobcu klamlivú predstavu o tom, že nárok uznáva. Ide tak o výnimočnú situáciu, keď slovo lekára by malo byť dostatočnou spoločenskou zárukou, že nebude neskôr spochybňované šikanóznym výkonom práva v podobe účelovo vznesenej námietky premlčania. Preto námietke premlčania za daných skutkových okolností prípadu nemožno, podľa názoru žalobcu, priznať účinky. Zánik nároku žalobcu, v

dôsledku uplynutia premlčacej lehoty by bol neprimerane tvrdým postihom, v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré právo neuplatnil.

13. K podaniu zo dňa 22.4.2021 žalobca pripojil ako dôkaz zmluvou o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou DoMo-GASS s.r.o. zo dňa 19.10.2015 spolu s dvoma cenovými ponukami a dvoma preberacími protokolmi a faktúru č. 308616 vystavenú mu spoločnosťou Trendwood s.r.o. dňa 31.5.2016.

14. Súd vo veci konal a rozhodoval v zmysle v prítomnosti obidvoch sporových strán.

15. Právny zástupca žalobcu v konaní poukázal na podanú žalobu, ako aj svoje ďalšie písomné vyjadrenia. Trval na tom, že v konaní je potrebné vypočuť strany sporu z dôvodu, že medzi nimi existuje spor ohľadom kontraktačných rokovaní aj dodania tovaru. Uvedená otázka má vplyv aj na vznesenú námietku premlčania, pričom najskôr je potrebné preukázať a posúdiť právnu otázku, či vznikla pohľadávka, pričom pohľadávka buď vznikla a je premlčaná, alebo nevznikla a nemôže byť premlčaná. Žalovaný si sám skomplikoval svoju situáciu tým, že v prípade ak by netvrdil, že mu nebolo nič dodané, iba by vzniesol námietku premlčania, potom by bolo postačujúce vyriešiť otázku, či je uplatnené právo premlčané, alebo nie je. Keď ale žalovaný tvrdí, že mu nič nebolo dodané, je potrebné najskôr preukázať túto spornú skutočnosť.

16. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že žalovaný nárok neuznáva a považuje ho za premlčaný. Žalobcovi nič nebránilo uplatniť nárok na súde počas plynutia premlčacej lehoty. Tento svojim zavinením neuplatnil včas. Pokiaľ ide o v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania, takýto postup súdu je možný iba v ojedinelých prípadoch. Tu nie sú dané také výnimočné okolnosti, aby bolo možné prelomil zásadu „právo patrí bdelým“. V danom prípade je vznesená námietka premlčania výkonom práva, ktorému je potrebné priznať právnu ochranu. K argumentácii žalobcu o tom, že najskôr je potrebné posúdiť, či pohľadávka vznikla uviedol, že ak by pohľadávka nebola vznikla, žaloba by bola podaná predčasne. Uplatniť nárok na súde je možné až keď pohľadávka vznikla. V opačnom prípade nie je daná actio nata. Žalobca podal žalobu preto, že má za to, že mu nárok na zaplatenie vznikol a že tovar dodal. Svoj nárok vyvodzuje z faktúr, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Potom od týchto faktúr a od ich splatnosti sa odvíja aj plynutie premlčacej doby. Žalovaný tvrdí, že nárok žalobcu tak ako ho uplatnil na súde je premlčaný.

17. Žalobca na pojednávaní tvrdil, že žalovanému dodal sklenené dodávky a sklenené dvere. Tieto boli dodané prostredníctvom subdodávateľa DoMo GLAS, s.r.o.. Dodal mu aj spálňu, kde bola posteľ s kovovou konštrukciou s dreveným obložením a so zástenou z kože. Toto bolo dodané v období, kedy bola realizovaná celá zákazka. Ďalšia subdodávka nábytku išla od spoločnosti Trendwood- twd. Zo sklenených dverí mu bola poskytnutá zľava, pretože žalovaný neakceptoval detail, ktorý ale nebolo možné technicky inak vyriešiť. Išlo o dodávku na základe vzájomnej dohody. Zákazka bola skompletizovaná a dokončená dodaním nového kovového rámu postele. Mali sa potom riešiť aj ďalšie zákazky, ale vzhľadom na to, že nedošlo k akceptácii cenovej ponuky, tieto sa už potom neriešili. Na sklo mu dal žalovaný zálohu a potom sa mala zákazka doplatiť, avšak následne po dodaní tovaru ani napriek výzvam žalobcu na doplatenie ceny diela už žalovaný nereagoval a na výzvy neodpovedal. Miesto dodania bolo na adrese M. G. X, D. C. S. N. N.. Okrem sklenených dverí a zásten bola žalovanému dodaná aj kovová posteľ, obložená drevotrieskou s koženou zástenou a polica z drevotriesky a skla. Celá zákazka bola dodaná vtedy, keď došlo k dodaniu sklenených dverí a bola vystavená zálohová faktúra, teda v roku 2015.

18. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nepopiera dodanie skiel do bytu. Za tieto sklá zaplatil žalobcovi zálohu, niekedy približne v septembri 2015, pričom tieto mali byť dodané do 6 - 8 týždňov. V skutočnosti k dodávke došlo o 7 mesiacov neskôr a ani mu neboli dodané všetky sklá. Nedodal mu sklá na sprchovací kút, dvere do obývačky ani ďalšie dvere do izby. Zaplatil tak žalobcovi vlastne viac o 110,-EUR v porovnaní s tým, čo mu bolo dodané, keďže mu boli dodané sklá v hodnote 3.400,-EUR a nie v hodnote 3.500,-EUR. V konečnom dôsledku bol rád, že neprišiel o peniaze, ktoré zaplatil. Pokiaľ ide o ďalší nábytok, posteľ a policu, v roku 2015 mu žalobca žiadny nábytok nedodal. Nevie o aký nábytok by malo ísť, keďže všetok nábytok je z drevotriesky, je to preto neurčité tvrdenie. Nemá ani žiadne urgencie od žalobcu.

19. Právny zástupca žalobcu v rámci svojej záverečnej reči poukázal, v súvislosti s ďalšími návrhmi na dokazovanie, ktoré súd uviedol, že nevykoná, na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR, ktoré judikovali, že nevykonanie dôkazov rozhodných pre právne posúdenie veci má za následok nespravodlivé súdne konanie. Podľa jeho názoru je potrebné v danom prípade rozlíšiť dodanie tovaru, ktoré žalovaný nespochybňuje a dodávku, ktorú žalovaný spochybňuje. Aspoň v tej časti ktorej dodanie je sporné, podľa jeho názoru nebola vznesená námietka premlčania dôvodná a dôvodný je uplatnený nárok.

20. Právny zástupca žalovaného, v rámci záverečnej reči trval na tom, že návrh je v celom rozsahu premlčaný. Poukázal na to, že sám žalobca uviedol v konaní, že všetko mal žalovanému dodať v roku 2015, pričom faktúry vystavil až v roku 2017. Uvedené je možné považovať za nekorektné, keď takýto postup je v podstate ľubovôľou žalobcu. V priebehu konania tak naopak vyplynulo, že premlčacia lehota musela začať plynúť ešte pred vystavením faktúr. Žalobu žiadal preto v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

21. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou platnou v čase uzavretia zmluvy o dielo, ktorý ustálil na október 2015, kedy bola uhradená záloha za zhotovenie diela.

22. Podľa až 4 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa , ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

24. Podľa , , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa (účinného od 5.12.2018), premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

26. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

29. Podľa , záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

30. Podľa , vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20151001.html> a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.

31. Podľa , prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je na uzavretie zmluvy (ďalej len „“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

32. Podľa , včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím .

33. Podľa , zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie .

34. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

35. Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

36. Podľa , zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

37. Podľa , ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.

38. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to na vydanie platobného rozkazu (č.l. 1-7), plnomocenstvom zo dňa 6.5.2020 (č.l. 8), osvedčením o registrácii pre DPH (č.l.13), faktúrou č. FV2600017 zo dňa 7.3.2016, faktúrou č. FV2700032 zo dňa 26.4.2017, faktúrou č. FV2700033 zo dňa 26.4.2017, faktúrou č. FV2700034 zo dňa 26.4.2017 (faktúry na č.l. 14-17), e-mailovou výzvou na uhradenie dlžnej sumy (č.l. 18), 3ks upomienkou - výzvou na zaplatenie dlžnej sumy spolu s poštovými podacími lístkami a jednou fotokópiou vrátenej zásielky (č.l. 19-25), predžalobnou výzvou právneho zástupcu s doručenkou, (č.l. 26-27), prehľadom úrokových sadzieb ECB (č.l. 28), odporom proti platobnému rozkazu (č.l. 74-81), dokladom o bezhotovostnej úhrade sumy 3.543,40,-EUR zo dňa 3.10.2015 na účet žalobcu (č.l. 82), splnomocnením zo dňa 26.6.2020 (č.l. 83), osvedčením o registrácii pre DPH (č.l. 86), vyjadrením žalobcu k odporu - replika (č.l. 101-103), 5ks e-mailových správ zasielaných žalobcom žalovanému (č.l. 104-108), 3ks cenové ponuky č. 2015021a, č. 2015021b, č. 2015021c (č.l. 109-111), duplikou žalovaného (č.l. 162-164), faktúrou č. ZF3500010 zo dňa 2.10.2015 (č.l. 165), písomným podaním žalobcu zo dňa 22.4.2021 (č.l. 193-196), zmluvou o dielo medzi žalobcom a DoMo-GASS s.r.o. zo dňa 19.10.2015 spolu s dvoma cenovými ponukami a dvoma preberacími protokolmi (č.l. 197-201), faktúrou č. 308616 adresovanou žalobcovi od Trendwood s.r.o. zo dňa 31.5.2016 (č.l. 202) ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise.

40. Z uvedených listinných dôkazov, prednesov na pojednávaní, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

41. V danom prípade súd konštatuje, že predmetom sporu bolo uzatvorenie, resp. neuzatvorenie zmluvy o dielo a nie kúpnej zmluvy, ako to tvrdili žalobca (s výnimkou jeho posledného vyjadrenia) a žalovaný. V konaní súd potom nepovažoval za sporné, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom, vystupujúcom v postavení dodávateľa a žalovaným ako objednávateľom, vystupujúcim v postavení spotrebiteľa, bola ústnou formou v októbri 2015 uzatvorená zmluva o dielo, pričom išlo o zhotovenie veci na zákazku a o zmluvu spotrebiteľskú.

42. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú predovšetkým zálohovou faktúrou č. ZF3500010 zo dňa 2.10.2015 vo výške 3.543,40,-EUR, ktorá bola splatná dňa 9.10.2015, ako aj dokladom o jej úhrade zo dňa 3.10.2015. Predmetom zmluvy o dielo bolo zhotovenie posuvných dverí, ku ktorým bola vyúčtovaná záloha uvedenou zálohovou faktúrou a táto bola žalovaným uhradená s uvedením že ide o zálohu “CP 201501411 uprava 3 a CP201501672 uprava 1“. Na uvedené listiny obsahovo a časovo nadväzovali ďalšie žalobcom predložené listinné dôkazy a to zmluva o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou DoMo- GLASS s.r.o., č. 201501411 zo dňa 19.10.2015, k nej sa viažúce cenová ponuka č. 201501411 úprava č. 4 zo dňa 2.10.2015, cenová ponuka č. 201501672 úprava č. 2 zo dňa 2.10.2015, preberací protokol č. 201501411 zo dňa 22.4.2016, preberací protokol č. 201501411 zo dňa 22.4.2016 a napokon faktúra č. FV2700032 zo dňa 26.4.2017 vo výške 4.762,02,-EUR, z ktorej po odpočítaní zálohy zostávala suma k úhrade 1.218,62,-EUR, ktorá bola splatná dňa 3.5.2017. Predmetom fakturácie boli sklenené posuvné dvere, sklá „sprh. box a preskl.“. Z uvedených listinných dôkazov súd nemal pochybnosti o tom, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená ústnou formou zmluva o zhotovení veci (sklenených posuvných dverí, skiel a presklení) na zákazku.

43. V konaní bolo ďalej sporné, či boli medzi žalobcom a žalovaným uzatvorené ďalšie zmluvy o dielo, ktorých predmetom malo byť zhotovenie ďalších vecí na zákazku a to koženej zásteny - CUBE, vyúčtovanej faktúrou č. FV2600017 zo dňa 7.3.2016 vo výške 537,60,-EUR, ktorá bola splatná dňa 14.3.2016, ďalej nábytku do spálne, vyúčtovaného faktúrou č. FV2700033 zo dňa 26.4.2017 vo výške 2.479,-EUR, ktorá bola splatná dňa 3.5.2017, na ktorú síce obsahovo avšak nie časovo nadväzovala faktúra spoločnosti Trendwood twd s.r.o., adresovaná žalobcovi, č. 308616 zo dňa 31.5.2016, splatná dňa 30.6.2016 za výrobu nábytku do spálne. Napokon bolo sporným aj zhotovenie a vyúčtovanie rámu postele faktúrou č. FV2700034 zo dňa 26.4.2017 vo výške 624,-EUR, ktorá bola splatná dňa 3.5.2017. Sporné bolo doručenie všetkých vyššie uvedených faktúr žalobcovi.

44. V konaní bolo medzi stranami sporné vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného a to na jednej strane v súvislosti s tým, či ju mohol žalovaný vzniesť keď sa súčasne bráni tým, že mu neboli doručené faktúry a nebol mu ani dodaný tovar a na druhej strane s poukazom na to, či žalovaným vznesená námietka premlčania bola vznesená účelovo a v rozpore s dobrými mravmi alebo ide o výkon práva žalovaného, ktorý je v súlade s dobrými mravmi.

45. K sporným skutočnostiam súd uvádza, že s poukazom na znenie ustanovenia a na vznesenú námietku premlčania žalovaným, sa najskôr zaoberal otázkou premlčania práva žalobcu, keď v prípade, ak sa dlžník premlčania dôvodne dovolá, nastáva zánik súdnej vymáhateľnosti práva veriteľa a súd nemôže premlčané právo veriteľovi priznať. Súd sa otázkou vznesenej námietky premlčania zaoberal prednostne aj s poukazom na zásadu hospodárnosti súdneho konania, keď v prípade zistenia jej dôvodného vznesenia, súd môže vo veci rozhodnúť bez potreby vykonávania ďalšieho dokazovania. Tu súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , z ktorého cituje: „Zásada hospodárnosti konania vedie konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (viď R 29/1983 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , )“. Súd pre úplnosť uvádza, že je toho názoru, že námietku premlčania práva žalobcu môže žalovaný vzniesť ako prostriedok svojej procesnej obrany aj pri súčasnom uvedení iných skutkových tvrdení, ktoré sú tiež prostriedkami jeho procesnej obrany.

46. Súd ďalej uvádza, že právna úprava konceptu premlčania je založená na tom, že sa premlčuje právo. Nárok spravidla (napríklad pri záväzkových vzťahoch), vzniká spolu so subjektívnym právom, avšak nemusia zaniknúť súčasne. V danom prípade žalovaný vzniesol námietku premlčania, čo do celého nároku uplatneného žalobcom. Súd vychádzal z tvrdení žalobcu v podanej žalobe o tom, že mu nárok na zaplatenie ceny diela vznikol a že dielo bolo dodané v roku 2015. stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez ohľadu na to, či veriteľ mohol právo subjektívne vykonať alebo nie, teda či vedel alebo nevedel o svojom práve. Pre uvedený okamih je rozhodujúce, kedy môže objektívne veriteľ

požiadať dlžníka o plnenie, t.j. kedy môže samotný veriteľ vyvolať splatnosť dlhu tým, že môže požiadať dlžníka o splnenie dlhu, nie kedy mu subjektívne vystaví faktúru. V danom prípade tento okamih nastal po dodaní zhotoveného diela, čo bolo vykonaným dokazovaním ustálené aj výpoveďami sporových strán na rok 2015. V tomto smere súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napríklad v rozhodnutiach sp. zn. , a sp. zn.7Cdo/1375/2015.

47. K vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že premlčanie práva je tradičným nástrojom súkromného práva a spočíva v kvalifikovanom uplynutí času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Podstatou právneho inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je pôsobiť na veriteľa pod určitou sankciou, aby pristúpil k aktívnej ochrane svojich subjektívnych práv, teda k tomu, aby uplatňoval svoje práva včas, v primeraných premlčacích lehotách na súde, pretože po ich uplynutí bude jeho právo oslabené o právny nárok. Z pohľadu dlžníka, naopak inštitút premlčania bráni odďaľovaniu požiadavky splnenia dlhu dlžníkom na neprimerane dlhú dobu, keď po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, sa dlžník môže účinne brániť tým, že je mu poskytnutá práve námietka premlčania. Je potom na úvahe dlžníka, či námietku premlčania uplatní alebo nie. Inštitút premlčania v súlade s požiadavkou právnej istoty tak bráni existencii dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Právne následky premlčania nastanú, ak uplynul kvalifikovaný čas na uplatnenie práva, v ktorom objektívne právo chráni toho, kto o ochranu svojich práv dbá t.j. veriteľa, ak súčasne veriteľ svojím omisívnym konaním sám dovolil, aby mu tento čas uplynul márne a ak sa súčasne dlžník premlčania dovolá.

48. Ustanovenie , je všeobecné ustanovenie hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade ak to tak nie je požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom vtedy, keď nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré počas historického vývoja preukázali určitú mieru stálosti, vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. Aplikácia uvedeného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch. O šikanóznom výkone práva, resp. o zneužití práva možno hovoriť vtedy, keď hlavnou motiváciou jednej sporovej strany nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov, ale práve snaha výkonom svojho práva znevýhodniť druhú stranu sporu a spôsobiť jej ujmu. Tieto okolnosti musia byť naplnené vo výnimočnej intenzite (NS SR, sp. zn. ). Šikanózny výkon práva sa musí v konaní vždy preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto sa cíti byť takýmto výkonom práva poškodený.

49. Pokiaľ ide o vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi súd uvádza, že vo všeobecnosti je potrebné uplatnenie námietky premlčania vnímať ako výkon práva, ktorý je v súlade s dobrými mravmi a ide o inštitút zákonný a použiteľný vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Nie je však vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným, mohlo byť považované aj za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ( ). O taký prípad však môže ísť iba výnimočne, ak ide o taký výkon práva, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor protistrany v spore. Vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania môže ísť o taký prípad súčasne len vtedy, ak druhá strana sporu márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a voči nej by za daných okolností bolo priznanie účinkov premlčania neprimerane tvrdým postihom. Aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona - t. j. neznalosť plynutia premlčacích dôb (ÚS SR ). V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva -vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým (NS SR sp. zn. ). Teda, iba v ojedinelých a celkom výnimočných prípadoch súd môže odoprieť právo žalovanému uplatniť námietku premlčania a takýmto spôsobom zasiahnuť do právnej istoty, ktorú mu právo a zákon priznáva a podľa ktorej mu právo na vznesenie námietky premlčania patrí. Súd preto individuálne zo skutkových okolností každého prípadu skúma za akých okolností bola námietka premlčania žalovaným uplatnená a za akých okolností na strane žalobcu nedošlo k uplatneniu práva na súde včas. V danom prípade žalobca tvrdil, že mu žalovaný osobne sľuboval, že vyfakturovanú cenu zaplatí, čím u neho vytvoril silné a dôvodné presvedčenie že mu zaplatí a klamlivú predstavu o tom, že jeho nárok uznáva. Žalobca výlučne iba z tohto dôvodu podal žalobu oneskorene. Výnimočnosť situácie žalobca videl aj v tom, že išlo o slovo lekára, ktoré by malo byť dostatočnou spoločenskou zárukou, že nebude neskôr spochybňované šikanóznym výkonom práva v podobe účelovo vznesenej námietky premlčania. Priznanie účinkov takto

vznesenej námietke premlčania by bolo, podľa názoru žalobcu, pre neho neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s dôvodom, pre ktoré svoje právo na súde neuplatnil včas.

50. Súd po preskúmaní súdneho spisu uvádza, že vznesenie námietky premlčania za skutkových okolností, aké sú dané v prejednávanej veci, nemožno považovať za šikanózny výkon práva, resp. za vznesenie námietky premlčania žalovaným v rozpore s dobrými mravmi. V konaní žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaný konal tak, že by išlo z jeho strany o priamy úmysel poškodiť žalobcu vznesenou námietkou premlčania. Ak dlžník uvedie svojmu veriteľovi, resp. sľúbi mu, že jeho pohľadávku uhradí, čo sa napokon nestane, nejde o výnimočnú okolnosť. O takúto okolnosť nejde ani v prípade, ak sa to viackrát opakuje a ani ak ide o slovo lekára, ako tomu bolo v danom prípade. Skutočnosť, že sľuby dlžníka o uhradení pohľadávky veriteľovi sa neskôr ukážu ako zavádzajúce, je naopak, v súčasnosti skôr bežnou ako výnimočnou skutkovou okolnosťou. Veriteľ má o svoje práva dbať napriek prísľubom zo strany dlžníka tak, aby ochranu svojich práv nepodcenil a nezanedbal. V prípade, ak žalobu za takýchto okolností nepodá včas, potom sám zavinil, že mu premlčacia lehota uplynula márne. Ak sa následne v súdnom konaní dlžník dovolá premlčania, súd nemôže premlčané právo veriteľovi priznať iba na podklade takého dôvodu, že svoje právo neuplatnil včas pre sľuby dlžníka o zaplatení dlhu. Nejde totiž o okolnosti, ktoré by boli takej výnimočnej intenzity, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. Naopak, išlo by skôr o suplovanie, resp. dodatočné súdne poskytnutie ochrany právu veriteľa, ktoré si on sám posledné 3 roky dostatočne nechránil, čo by bolo za daných okolností v právnom štáte neprípustné a v podstate by išlo o obchádzanie práva. V danom prípade tak súd konštatuje, že nezistil žiadnu takú ojedinelú a výnimočnú skutočnosť, ktorá by bránila žalobcovi podať žalobu na súd včas. Naopak, súd dospel k záveru, že žalobca v tomto prípade sám nepostupoval dostatočne obozretne a ochranu svojich práv doslova podcenil, keď napriek viacerým výzvam, na ktoré mu jeho dlžník nereagoval, žalobu včas nepodal. Súd poukazuje v tomto smere napríklad na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. , ktorý dospel k obdobnému záveru keď uviedol, že: „Žalobce z hlediska aplikace ustanovení § 3 odst. 1 obč. zák. poukazuje na to, že ho žalovaný ujišťoval o bezproblémovém nahrazení škody a následně situaci zneužil vznesením námitky promlčení v soudním řízení. Žalobci však nic nebránilo uplatnit včas nárok u soudu a okolnost, že příliš dlouho spoléhal na příslib žalovaného, neznamená, že vznesení námitky promlčení lze kvalifikovat jako výkon práva v rozporu s dobrými mravy.“ Súd ďalej poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. , ktorý judikoval, že: „Samotná dôvodnosť vznesenej námietky premlčania však rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona - t. j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s , postupoval s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich.“

51. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalovaným vznesenú námietku premlčania považoval za vznesenú dôvodne a účinne.

52. Vzhľadom na zásadu, podľa ktorej práva patria bdelým, resp. podľa ktorej objektívne právo chráni toho, kto dbá na svoje práva, súd konštatuje, že na uvedenom závere nemenia nič ani subdodávateľské faktúry, ktorými dodávatelia jednotlivých častí diela vyúčtovali svoje produkty žalobcovi, a ktoré žalobca týmto pravdepodobne uhradil, dokonca ešte v skoršom zúčtovacom období ako ich sám vyúčtoval žalovanému. O to skôr bolo na strane žalobcu potrebné konať a brániť svoje práva voči žalovanému včas podanou žalobou na súde. Súd už iba pre úplnosť opätovne uvádza, že záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol v posudzovanom prípade ešte skôr ako došlo zo strany žalobcu k vyúčtovaniu zhotovených prác z účtovného hľadiska, t.j. k vystaveniu faktúr. Pokiaľ ide o existenciu záväzkového vzťahu, súd vychádzal z tvrdení žalobcu v podanej žalobe, ako aj z výpovedí sporových strán v konaní, pričom zavŕšením tohto vzťahu bolo dodanie zhotoveného diela v jeseni roku 2015. Napokon súd uvádza, že nemohol akceptovať ani tvrdenie žalobcu, že úhradou zálohovej faktúry žalovaný uznal dlh vyplývajúci z následne vystavenej riadnej faktúry. Tu súd poukazuje nielen na svoje vyššie uvedené závery ale predovšetkým na ustanovenie , v zmysle

ktorého, je možné platne a účinne dlh uznať iba písomnou formou, s vymedzením a uznaním dlhu čo do dôvodu a výšky.

53. Teda, súd s poukazom na ustanovenia potom vychádzal z toho, že premlčacia doba je v danom prípade trojročná a žalobca mohol svoje právo uplatniť objektívne prvý krát po dodaní diela. Ak žalobca vznik svojho práva vyvodzoval ku dňu nasledujúcemu po dni splatnosti jednotlivých faktúr, potom aj v tom prípade mu odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr, začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie jeho práva. Premlčacia doba mu tak uplynula, pri faktúre č. FV2600017, ktorá bola splatná dňa 14.3.2016, dňa 15.3.2019 a pri nasledujúcich faktúrach č. FV2700032, č. FV2700033 a č. FV2700034, ktoré boli všetky splatné dňa 3.5.2017, uplynula dňa 4.5.2020. na vydanie platobného rozkazu žalobca podal na súd dňa 12.6.2020, teda v každom prípade až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Súd tak na premlčanie práva žalobcu prihliadol.

54. Súd, vzhľadom na uvedený záver o dôvodne vznesenej námietke premlčania, nepovažoval za potrebné a hospodárne vykonanie ďalších dôkazov navrhnutých žalobcom, na ktorých žalobca trval a to na výsluch matky žalovaného a výsluch zamestnancov subdodávateľa žalobcu, ktorí realizovali montáž v byte žalovaného, keď už vykonané dokazovanie, výsluchom sporových strán nasvedčovalo tomu, že ak zmluvy o dielo boli uzatvorené, stalo sa tak v jeseni roku 2015. Na uvedenom závere by ani ďalšie dokazovanie nič nezmenilo. Rovnako ani na závere o tom, že námietka premlčania bola žalovaným vznesená dôvodne. Súd preto uvedené dôkazy už nevykonal. Od vykonania ohliadky bytu žalovaného, žalobca upustil v priebehu konania a na vykonaní tohto dôkazu netrval.

55. Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav, súd z dôvodu premlčania práva žalobcu, na ktoré prihliadol na námietku žalovaného, pričom pre úplnosť súd uvádza, že s poukazom na ustanovenie , by na premlčanie práva musel prihliadnuť aj ex offo, žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietol.

56. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . V konaní bol úspešný žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V súlade s ust. súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.