Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 59 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (67)78e/397711.04766b.pdf
PDF · 168.04 KB
No categories available
3Cdo/441/2013
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny
Siebenstichovej, v právnej veci ţalobcu D. P., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. I. B.,
advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanému D., so sídlom v B., zastúpenému JUDr. V. Š.,
advokátkou so sídlom v B., o nahradenie prejavu vôle uzavrieť zmluvu o prevode
vlastníctva k nebytovému priestoru, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
10 C 83/2010, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. mája
2013 sp. zn. 6 Co 181/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobca sa návrhom domáhal nahradenia prejavu vôle ţalovaného uzavrieť s ním
zmluvu o prevode vlastníctva k nebytovému priestoru č. X. nachádzajúceho sa v suteréne
bytového domu súp. čísla X. postaveného na parcele č. X., druh stavby X., v B., ktorý je
zapísaný na liste vlastníctva č. X. katastrálne územie S. (ďalej len „nebytový priestor“).
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 21. novembra 2012 č.k. 10 C 83/2010-127
ţalobe vyhovel a nahradil vôľu ţalovaného uzavrieť ako predávajúci so ţalobcom ako
kupujúcim zmluvu o prevode nebytového priestoru do vlastníctva (uzavretá podľa zákona
č. 42/1992 Zb. a zákona č. 182/1993 Z.z.), ktorej predmetom bol nebytový priestor značený
vyššie. Súčasne ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi trovy konania vo výške 638,78 €.
V odôvodnení uviedol, ţe v konaní bolo preukázané, ţe rozhodnutím Obvodného národného
výboru Bratislava I z 11. novembra 1987 bol ţalobcovi pridelený nebytový priestor o rozlohe
cca 32 m2 na zriadenie ateliéru. Dňa 17. decembra 1987 Ľudové bytové druţstvo a ţalobca
podpísali dohodu o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru, podľa ktorej nebytový priestor
ţalobca prevzal ako nový člen druţstva po starom členovi druţstva. Ţalobca nebytový
priestor uţíval ako ateliér. Ďalej mal preukázané, ţe ţalobca v zmysle § 24 zákona č. 42/1992
Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v druţstvách (ďalej
len „zákon č. 42/1992 Zb.“) vyzval druţstvo o prevod nebytového priestoru do vlastníctva,
ktorá bola druţstvu doručená 3. júna 1992. Druţstvo na túto výzvu nereagovalo a ţalobca
ho opakovane v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
(ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“) vyzval na prevod vlastníctva nebytového priestoru,
na ktorú reagovalo aţ listom zo 14. júla 2010 tak, ţe ţalobcovi oznámilo, ţe s ním zmluvu
o prevode vlastníctva neuzavrie. Ţalobca podal ţalobu na súde na nahradenie prejavu vôle
ţalovaného uzavrieť s ním zmluvu o prevode vlastníctva nebytového priestoru 20. augusta
2010. Podľa názoru prvostupňového súdu ţalobu podal ţalobca včas pred uplynutím lehoty
uvedenej v § 29 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., z ktorého dôvodu nepovaţoval námietku
premlčania vznesenú ţalovaným za dôvodnú. Dodal, ţe i prípade, ak by námietka premlčania
bola dôvodná, povaţoval by uplatnenie námietky v rozpore s dobrými mravmi, keďţe
ţalovaný pri prevode nebytových priestorov do vlastníctva dvoch iných nájomcov postupoval
odlišne ako v prípade ţalobcu a ţalovaným tvrdené námietky odlišného postupu (ţe ţalovaný
nebol členom druţstva, rozpornosť rozlohy nebytového priestoru) nepovaţoval
za opodstatnené. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 27. mája 2013 sp. zn.
6 Co 181/2013 napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal zaplatiť
ţalovanému trovy konania vo výške 670,77 €. Odvolací súd pri posudzovaní námietky
premlčania práva ţalobcu na uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nebytovému
priestoru vznesenej ţalovaným dospel k opačnému názoru ako súd prvého stupňa. Uviedol, ţe
vzhľadom na to, ţe ţalovaný je bytovým druţstvom, treba na danú vec aplikovať zákon
č. 42/1992 Zb. Keďţe však uvedený zákon neupravuje premlčanie tohto práva (§ 24), preto
treba s poukazom na § 853 Občianskeho zákonníka pouţiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka upravujúce premlčanie. Podľa názoru odvolacieho súdu je právo na uzavretie
zmluvy o prevode vlastníctva k nebytovému priestoru podľa § 24 zákona č. 42/1992 Zb.
majetkovým právom a ako také podlieha premlčaniu a podľa § 101 Občianskeho zákonníka
sa na premlčanie tohto práva vzťahuje všeobecná trojročná premlčania doba, ktorá začala
plynúť dňom, keď mohlo byť právo vykonané po prvý raz. V danom prípade bola výzva
ţalobcu na prevod vlastníctva nebytového priestoru ţalovanému (Ľudovému bytovému
druţstvu) doručená 3. júna 1992, t.j. pred uplynutím šesť mesačnej prekluzívnej lehoty
stanovenej v § 24 zákona č. 42/1992 Zb. Dňom 4. júna 1992 začala ţalobcovi plynúť
trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva
nebytového priestoru a táto uplynula 3. júna 1995. Keďţe ţalobca podal ţalobu na súde
aţ 20. augusta 2010, stalo sa tak aţ po uplynutí premlčacej doby. Pri skúmaní, či námietka
premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), uviedol,
ţe v konaní neboli zistené také výnimočné okolnosti, z ktorých by bolo moţné vyvodiť, ţe
námietka premlčania uplatnená ţalovaným je v rozpore s dobrými mravmi. Ţalobca
nepreukázal existenciu takej závaţnej skutočnosti, ktorá by mu znemoţnila uplatniť svoje
právo včas. Za takúto odvolací súd nepovaţoval to, ţe ţalobca sa niekoľko rokov zdrţiaval
v zahraničí a nebytový priestor dlhodobo neuţíval. Podľa názoru odvolacieho súdu
aj v prípade, ţe by ţalovaný vo vzťahu k iným nájomcom pri prevode vlastníctva nebytového
priestoru postupoval odlišne ako pri ţalobcovi, táto okolnosť nemá ţiadny vzťah k tomu, ţe
ţalobca nárok neuplatnil včas. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, v ktorom
namietal, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku premlčania (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Poukázal na to, ţe po podaní ţiadosti o prevod nebytového priestoru do vlastníctva
v zmysle § 24 zákona č. 42/1992 Zb., na ktorú nedostal odpoveď, opakovane ţiadal o prevod
vlastníctva nebytového priestoru podľa zákona č. 182/1993 Z.z., a to aj osobne u predsedu
druţstva a aţ neskôr túto ţiadosť podal aj písomne, na ktorú mu bolo listom zo 14. júla 2010
oznámené zamietavé stanovisko. Mal za to, ţe námietka premlčania uplatnená ţalovaným
je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko napriek tomu, ţe niekoľkokrát ţiadal o prevod
vlastníctva, druţstvo zostalo pasívne, nikdy mu na ţiadosti neodpovedalo, napriek neskorším
výhradám ţalovaného ohľadne nezrovnalostiam vo výmere nebytového priestoru, ktoré boli
aj u iných nájomcoch, s týmito zmluvy o prevode nebytového priestoru uzavrel, a to napriek
tomu, ţe im nebytové priestory previedol aţ po uplynutí „premlčacej“ doby v zmysle zákona
č. 42/1992 Zb. Ďalej poukázal na to, ţe nebytový priestor z dôvodu vytopenia nemohol vôbec
uţívať, potom bol viac rokov v zahraničí a po návrate mu bolo znemoţnené priestor uţívať
z dôvodu výmeny zámkov a stavebných úprav vykonávaných ţalovaným. Bol toho názoru, ţe
uvedené skutočnosti sú výnimočnej intenzity a vzhľadom na okolnosti prípadu je treba
povaţovať uplatnenie námietky premlčania ţalovaným za také, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi. Z uvedených dôvodov ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne
správne, a preto navrhol dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a
ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny
poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník
konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie treba zamietnuť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z najzávaţnejších procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci
nie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie
je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne
vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná
nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu
v občianskom súdnom konaní. Existenciu ani tzv. inej procesnej vady konania majúcej
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nevyšla v dovolacom konaní najavo.
V dovolaní sa ako dovolací dôvod uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.
Ţalobca nepovaţoval právne posúdenie veci odvolacím súdom správne v otázke
posúdenia premlčania práva na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru
a v otázke posúdenia, či námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi. Dovolací
súd právne posúdenie týchto otázok odvolacím súdom povaţuje za správne.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca na základe rozhodnutia Obvodného národného
výboru Bratislava I z 11. novembra 1987 a dohody o odovzdaní a prevzatí nebytového
priestoru zo 17. decembra 1987 sa stal nájomcom sporného nebytového priestoru, ţe včas
v súlade s § 24 zákona č. 42/1992 Zb. vyzval bytové druţstvo na uzavretie zmluvy, ktorou
na neho bezplatne prevedie vlastníctvo k nebytovému priestoru, ţe písomnou ţiadosťou
z 15. februára 2010 poţiadal bytové druţstvo o prevod tohto priestoru do jeho vlastníctva,
ktorej bytové druţstvo nevyhovelo a daný výsledok oznámilo ţalobcovi listom zo 14. júla
2010; podanie ţiadostí so skorším dátumom, napr. v spise zaloţenej z 3. septembra 2009, s jej
doručením bytovému druţstvu, nebolo v konaní preukázané. Ţalobca podal na súde ţalobu
na nahradenie prejavu vôle ţalovaného ako predávajúceho uzavrieť s ním zmluvu o prevode
nebytového priestoru do jeho vlastníctva, dňa 20. augusta 2010.
Dovolací súd je zhodného názoru ako odvolací súd, ţe z dôvodov ním v odôvodnení
rozhodnutia uvedených, sa právo ţalobcu na prevod vlastníctva nebytového priestoru ako
majetkové právo premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 aţ 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlţníka. Ak sa dlţník premlčania dovolá, nemoţno premlčané právo veriteľovi priznať.
Z ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, ţe sa premlčujú všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka).
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť
moţno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa závaţne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania
spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôţe
priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych
vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť
tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti.
Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania a tým spôsobiť, ţe oprávnená osoba sa uţ nemôţe s úspechom domáhať na súde
svojho práva. Pritom zásada hospodárnosti konania vedie konajúci súd k tomu, aby
prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, ţe v prípade jej
oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby
vykonávania ďalších dôkazov.
Podľa § 24 zákona č. 42/1992 Zb. členovia bytových druţstiev, ktorí sú nájomcami
bytov a nebytových priestorov, môţu do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona
vyzvať bytové druţstvo na uzavretie zmluvy, ktorou na nich druţstvo bezplatne prevedie
vlastníctvo k bytu a nebytovému priestoru. Uplynutím tejto lehoty toto právo zaniká.
Ak nájomca druţstevného bytu, garáţe alebo ateliéru poţiadal bytové druţstvo
o prevod vlastníctva bytu, garáţe alebo ateliéru podľa osobitného predpisu, je bytové druţstvo
povinné previesť vlastníctvo bytu, garáţe alebo ateliéru do dvoch rokov od účinnosti tohto
zákona; ak sa nájomca druţstevného bytu, garáţe alebo ateliéru písomne dohodol s bytovým
druţstvom o prevode vlastníctva v inej lehote, prevedie bytové druţstvo vlastníctvo bytu,
garáţe alebo ateliéru v takto dohodnutej lehote (§ 29 ods. l zákona č. 182/1993 Z.z.).
Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, ţe ak nájomca podal ţiadosť o prevod
vlastníctva nebytového priestoru v prekluzívnej lehote podľa § 24 zákona č. 42/1992 Zb., bola
v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z druţstvu uloţená povinnosť previesť vlastníctvo
nebytového priestoru najneskôr do dvoch rokov od účinnosti zákona (zákon č. 182/1993 Z.z.
nadobudol účinnosť 1. septembra 1993). Pokiaľ v tejto lehote k uzavretiu zmluvy nedošlo,
začne nájomcovi plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde domáhať
sa splnenia tejto povinnosti, ktorej uplynutím sa právo nájomcu premlčuje.
V danom prípade ţalobca podal bytovému druţstvu ţiadosť o prevod vlastníctva
nebytového priestoru v prekluzívnej lehote podľa § 24 zákona č. 42/1992 Zb. listom z 3. júna
1992. Keďţe k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru medzi bytovým
druţstvom a ţalobcom nedošlo, v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 192/1993 Z.z. bola uloţená
bytovému druţstvu túto povinnosť splniť najneskôr do dvoch rokov od účinnosti zákona,
t.j. do 1. septembra 1995, od ktorého nasledujúcim dňom začala plynúť ţalobcovi trojročná
premlčacia doba na uplatnenie práva na splnenie tejto povinnosti na súde a táto uplynula
2. septembra 1998. Ţalobca podal ţalobu na súde aţ 20. augusta 2010, t.j. zjavne oneskorene.
I keď dovolací súd počítanie plynutia premlčacej doby odvolacím súdom nepovaţuje
za správne (odvolací súd mal za to, ţe k uplynutiu premlčacej doby došlo uţ 3. júna 1995),
táto nesprávnosť však nemá za následok vecnú nesprávnosť rozsudku odvolacieho súdu, keď
ţalobu z dôvodu premlčania zamietol.
Dovolací súd je zhodného názoru ako odvolací súd aj pokiaľ ide o posúdenie otázky,
či uplatnenie námietky premlčania ţalovaným je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Zásada výkonu práv v súlade s dobrými mravmi predstavuje významný princíp, ktorý
v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona; pojem dobrých mravov
nemoţne totiţ vykladať len ako korektív či doplňujúci obsahový faktor výkonu subjektívnych
práv a povinností, ale tieţ ako morálne meradlo pre pouţiteľnosť právnych noriem. Dobrým
mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu,
lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným a teda pouţiteľným vo vzťahu
k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Uplatnenie námietky premlčania
sa prieči dobrým mravom v tých výnimočných prípadoch, v ktorých je výrazom zneuţitia
tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil. Ustanovenie
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré
dáva súdu moţnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi
a v prípade, ak to tak nie je, poţadovanú ochranu odoprieť. Postup podľa uvedeného
ustanovenia má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, a to vtedy,
ak vznesenie námietky premlčania je výrazom zneuţitia práva v neprospech toho účastníka,
ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by nepriznanie jeho nároku
súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní
s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas
neuplatnil, prípadne kedy k výkonu práva zaloţeného zákonom dochádza z iných dôvodov,
neţ je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo
aspoň prevaţujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv.
šikanózny výkon práva). Tieto okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite,
aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva
uplatniť námietku premlčania. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania
z dôvodu ich rozporov s dobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých
bola námietka premlčania uplatnená.
V prejednávanej veci je dovolací súd zhodného názoru ako súd odvolací, ţe
z okolností daného prípadu nevyplýva, ţe by uplatnenie námietky premlčania ţalovaným bolo
v rozpore s dobrými mravmi. Ţalobca od podania výzvy na prevod nebytového priestoru
do jeho vlastníctva uplatnenej ešte v roku 1992 mal dostatok času k tomu, aby právo
na splnenie povinnosti ţalovaným uzavrieť s ním zmluvu o prevode vlastníctva nebytového
priestoru uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby, keď naviac ešte zákonom
č. 182/1993 Z.z. sa mu takáto moţnosť výrazne predĺţila (§ 29 ods. l). Ţalobca svojím
aţ ľahostajným postojom sa sám dostal do danej situácie a tým sa vystavil právnym
dôsledkom, spočívajúcim v premlčaní jeho práva na uplatnenie splnenia povinnosti
ţalovaným uzavrieť s ním zmluvu o prevode vlastníctva nebytového priestoru. Odvolací súd
správne vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci nepovaţoval skutočnosť, ţe ţalobca
sa niekoľko rokov zdrţiaval v zahraničí a ţe nebytový priestor neuţíval, za takého
výnimočného charakteru, ktorá by bola výrazom zneuţitia tohto práva. Za takúto nemoţno
povaţovať ani okolnosť, ţe ţalovaný k dvom nájomcom nebytových priestorov prípadne
postupoval inak ako voči ţalobcovi a zmluvu o prevode vlastníctva s nimi uzavrel.
So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalobca nedôvodne
namieta, ţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., preto dovolanie zamietol
V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
voči ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal, lebo hoci podal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.), ale tieto v zákonom
stanovenej lehote nevyčíslil a okrem trov právneho zastúpenia iné trovy ţalovaného
v dovolacom konaní zo spisu nevyplývajú (§ 151 ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2016
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková