Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/441/2013

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny

Siebenstichovej, v právnej veci ţalobcu D. P., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. I. B.,

advokátkou so sídlom v B., proti ţalovanému D., so sídlom v B., zastúpenému JUDr. V. Š.,

advokátkou so sídlom v B., o nahradenie prejavu vôle uzavrieť zmluvu o prevode

vlastníctva k nebytovému priestoru, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. mája

2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa návrhom domáhal nahradenia prejavu vôle ţalovaného uzavrieť s ním

zmluvu o prevode vlastníctva k nebytovému priestoru č. X. nachádzajúceho sa v suteréne

bytového domu súp. čísla X. postaveného na parcele č. X., druh stavby X., v B., ktorý je

zapísaný na liste vlastníctva č. X. katastrálne územie S. (ďalej len „nebytový priestor“).

2

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 21. novembra 2012 č.k. -127

ţalobe vyhovel a nahradil vôľu ţalovaného uzavrieť ako predávajúci so ţalobcom ako

kupujúcim zmluvu o prevode nebytového priestoru do vlastníctva (uzavretá podľa zákona

č. a ), ktorej predmetom bol nebytový priestor značený

vyššie. Súčasne ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi trovy konania vo výške 638,78 €.

V odôvodnení uviedol, ţe v konaní bolo preukázané, ţe rozhodnutím Obvodného národného

výboru Bratislava I z 11. novembra 1987 bol ţalobcovi pridelený nebytový priestor o rozlohe

cca 32 m2 na zriadenie ateliéru. Dňa 17. decembra 1987 Ľudové bytové druţstvo a ţalobca

podpísali dohodu o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru, podľa ktorej nebytový priestor

ţalobca prevzal ako nový člen druţstva po starom členovi druţstva. Ţalobca nebytový

priestor uţíval ako ateliér. Ďalej mal preukázané, ţe ţalobca v zmysle

Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v druţstvách (ďalej

len „“) vyzval druţstvo o prevod nebytového priestoru do vlastníctva,

ktorá bola druţstvu doručená 3. júna 1992. Druţstvo na túto výzvu nereagovalo a ţalobca

ho opakovane v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

(ďalej len „“) vyzval na prevod vlastníctva nebytového priestoru,

na ktorú reagovalo aţ listom zo 14. júla 2010 tak, ţe ţalobcovi oznámilo, ţe s ním zmluvu

o prevode vlastníctva neuzavrie. Ţalobca podal ţalobu na súde na nahradenie prejavu vôle

ţalovaného uzavrieť s ním zmluvu o prevode vlastníctva nebytového priestoru 20. augusta

2010. Podľa názoru prvostupňového súdu ţalobu podal ţalobca včas pred uplynutím lehoty

uvedenej v , z ktorého dôvodu nepovaţoval námietku

premlčania vznesenú ţalovaným za dôvodnú. Dodal, ţe i prípade, ak by námietka premlčania

bola dôvodná, povaţoval by uplatnenie námietky v rozpore s dobrými mravmi, keďţe

ţalovaný pri prevode nebytových priestorov do vlastníctva dvoch iných nájomcov postupoval

odlišne ako v prípade ţalobcu a ţalovaným tvrdené námietky odlišného postupu (ţe ţalovaný

nebol členom druţstva, rozpornosť rozlohy nebytového priestoru) nepovaţoval

za opodstatnené. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaného rozsudkom z 27. mája 2013 sp. zn.

napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal zaplatiť

ţalovanému trovy konania vo výške 670,77 €. Odvolací súd pri posudzovaní námietky

premlčania práva ţalobcu na uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nebytovému

priestoru vznesenej ţalovaným dospel k opačnému názoru ako súd prvého stupňa. Uviedol, ţe

3

vzhľadom na to, ţe ţalovaný je bytovým druţstvom, treba na danú vec aplikovať zákon

č. Keďţe však uvedený zákon neupravuje premlčanie tohto práva (), preto

treba s poukazom na pouţiť ustanovenia Občianskeho

zákonníka upravujúce premlčanie. Podľa názoru odvolacieho súdu je právo na uzavretie

zmluvy o prevode vlastníctva k nebytovému priestoru podľa

majetkovým právom a ako také podlieha premlčaniu a podľa

sa na premlčanie tohto práva vzťahuje všeobecná trojročná premlčania doba, ktorá začala

plynúť dňom, keď mohlo byť právo vykonané po prvý raz. V danom prípade bola výzva

ţalobcu na prevod vlastníctva nebytového priestoru ţalovanému (Ľudovému bytovému

druţstvu) doručená 3. júna 1992, t.j. pred uplynutím šesť mesačnej prekluzívnej lehoty

stanovenej v Dňom 4. júna 1992 začala ţalobcovi plynúť

trojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva

nebytového priestoru a táto uplynula 3. júna 1995. Keďţe ţalobca podal ţalobu na súde

aţ 20. augusta 2010, stalo sa tak aţ po uplynutí premlčacej doby. Pri skúmaní, či námietka

premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi ( ), uviedol,

ţe v konaní neboli zistené také výnimočné okolnosti, z ktorých by bolo moţné vyvodiť, ţe

námietka premlčania uplatnená ţalovaným je v rozpore s dobrými mravmi. Ţalobca

nepreukázal existenciu takej závaţnej skutočnosti, ktorá by mu znemoţnila uplatniť svoje

právo včas. Za takúto odvolací súd nepovaţoval to, ţe ţalobca sa niekoľko rokov zdrţiaval

v zahraničí a nebytový priestor dlhodobo neuţíval. Podľa názoru odvolacieho súdu

aj v prípade, ţe by ţalovaný vo vzťahu k iným nájomcom pri prevode vlastníctva nebytového

priestoru postupoval odlišne ako pri ţalobcovi, táto okolnosť nemá ţiadny vzťah k tomu, ţe

ţalobca nárok neuplatnil včas. O trovách konania rozhodol podľa v spojení

s

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, v ktorom

namietal, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku premlčania (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Poukázal na to, ţe po podaní ţiadosti o prevod nebytového priestoru do vlastníctva

v zmysle , na ktorú nedostal odpoveď, opakovane ţiadal o prevod

vlastníctva nebytového priestoru podľa , a to aj osobne u predsedu

druţstva a aţ neskôr túto ţiadosť podal aj písomne, na ktorú mu bolo listom zo 14. júla 2010

oznámené zamietavé stanovisko. Mal za to, ţe námietka premlčania uplatnená ţalovaným

je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko napriek tomu, ţe niekoľkokrát ţiadal o prevod

vlastníctva, druţstvo zostalo pasívne, nikdy mu na ţiadosti neodpovedalo, napriek neskorším

výhradám ţalovaného ohľadne nezrovnalostiam vo výmere nebytového priestoru, ktoré boli

aj u iných nájomcoch, s týmito zmluvy o prevode nebytového priestoru uzavrel, a to napriek

tomu, ţe im nebytové priestory previedol aţ po uplynutí „premlčacej“ doby v zmysle zákona

č. Ďalej poukázal na to, ţe nebytový priestor z dôvodu vytopenia nemohol vôbec

uţívať, potom bol viac rokov v zahraničí a po návrate mu bolo znemoţnené priestor uţívať

z dôvodu výmeny zámkov a stavebných úprav vykonávaných ţalovaným. Bol toho názoru, ţe

uvedené skutočnosti sú výnimočnej intenzity a vzhľadom na okolnosti prípadu je treba

povaţovať uplatnenie námietky premlčania ţalovaným za také, ktoré je v rozpore s dobrými

mravmi. Z uvedených dôvodov ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne

správne, a preto navrhol dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník

konania ( ) zastúpený advokátom ( ), proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie treba zamietnuť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z najzávaţnejších procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci

nie je postihnuté vadou konania v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle aţ g/ v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie

je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní. Existenciu ani tzv. inej procesnej vady konania majúcej

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nevyšla v dovolacom konaní najavo.

V dovolaní sa ako dovolací dôvod uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci

je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

Ţalobca nepovaţoval právne posúdenie veci odvolacím súdom správne v otázke

posúdenia premlčania práva na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru

a v otázke posúdenia, či námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi. Dovolací

súd právne posúdenie týchto otázok odvolacím súdom povaţuje za správne.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca na základe rozhodnutia Obvodného národného

výboru Bratislava I z 11. novembra 1987 a dohody o odovzdaní a prevzatí nebytového

priestoru zo 17. decembra 1987 sa stal nájomcom sporného nebytového priestoru, ţe včas

v súlade s vyzval bytové druţstvo na uzavretie zmluvy, ktorou

na neho bezplatne prevedie vlastníctvo k nebytovému priestoru, ţe písomnou ţiadosťou

z 15. februára 2010 poţiadal bytové druţstvo o prevod tohto priestoru do jeho vlastníctva,

ktorej bytové druţstvo nevyhovelo a daný výsledok oznámilo ţalobcovi listom zo 14. júla

2010; podanie ţiadostí so skorším dátumom, napr. v spise zaloţenej z 3. septembra 2009, s jej

doručením bytovému druţstvu, nebolo v konaní preukázané. Ţalobca podal na súde ţalobu

na nahradenie prejavu vôle ţalovaného ako predávajúceho uzavrieť s ním zmluvu o prevode

nebytového priestoru do jeho vlastníctva, dňa 20. augusta 2010.

Dovolací súd je zhodného názoru ako odvolací súd, ţe z dôvodov ním v odôvodnení

rozhodnutia uvedených, sa právo ţalobcu na prevod vlastníctva nebytového priestoru ako

majetkové právo premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101

.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe

v tomto zákone ustanovenej (§ 101 aţ 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku

dlţníka. Ak sa dlţník premlčania dovolá, nemoţno premlčané právo veriteľovi priznať.

Z ustanovenia vyplýva, ţe sa premlčujú všetky

majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( ).

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť

moţno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch.

Premlčaním právo nezaniká, iba sa závaţne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania

spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôţe

priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych

vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť

tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti.

Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným

spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku

premlčania a tým spôsobiť, ţe oprávnená osoba sa uţ nemôţe s úspechom domáhať na súde

svojho práva. Pritom zásada hospodárnosti konania vedie konajúci súd k tomu, aby

prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, ţe v prípade jej

oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby

vykonávania ďalších dôkazov.

Podľa členovia bytových druţstiev, ktorí sú nájomcami

bytov a nebytových priestorov, môţu do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona

vyzvať bytové druţstvo na uzavretie zmluvy, ktorou na nich druţstvo bezplatne prevedie

vlastníctvo k bytu a nebytovému priestoru. Uplynutím tejto lehoty toto právo zaniká.

Ak nájomca druţstevného bytu, garáţe alebo ateliéru poţiadal bytové druţstvo

o prevod vlastníctva bytu, garáţe alebo ateliéru podľa osobitného predpisu, je bytové druţstvo

povinné previesť vlastníctvo bytu, garáţe alebo ateliéru do dvoch rokov od účinnosti tohto

zákona; ak sa nájomca druţstevného bytu, garáţe alebo ateliéru písomne dohodol s bytovým

druţstvom o prevode vlastníctva v inej lehote, prevedie bytové druţstvo vlastníctvo bytu,

garáţe alebo ateliéru v takto dohodnutej lehote ( ods. l ).

Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, ţe ak nájomca podal ţiadosť o prevod

vlastníctva nebytového priestoru v prekluzívnej lehote podľa , bola

v zmysle Z.z druţstvu uloţená povinnosť previesť vlastníctvo

nebytového priestoru najneskôr do dvoch rokov od účinnosti zákona (

nadobudol účinnosť 1. septembra 1993). Pokiaľ v tejto lehote k uzavretiu zmluvy nedošlo,

začne nájomcovi plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde domáhať

sa splnenia tejto povinnosti, ktorej uplynutím sa právo nájomcu premlčuje.

V danom prípade ţalobca podal bytovému druţstvu ţiadosť o prevod vlastníctva

nebytového priestoru v prekluzívnej lehote podľa listom z 3. júna

1992. Keďţe k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru medzi bytovým

druţstvom a ţalobcom nedošlo, v zmysle bola uloţená

bytovému druţstvu túto povinnosť splniť najneskôr do dvoch rokov od účinnosti zákona,

t.j. do 1. septembra 1995, od ktorého nasledujúcim dňom začala plynúť ţalobcovi trojročná

premlčacia doba na uplatnenie práva na splnenie tejto povinnosti na súde a táto uplynula

2. septembra 1998. Ţalobca podal ţalobu na súde aţ 20. augusta 2010, t.j. zjavne oneskorene.

I keď dovolací súd počítanie plynutia premlčacej doby odvolacím súdom nepovaţuje

za správne (odvolací súd mal za to, ţe k uplynutiu premlčacej doby došlo uţ 3. júna 1995),

táto nesprávnosť však nemá za následok vecnú nesprávnosť rozsudku odvolacieho súdu, keď

ţalobu z dôvodu premlčania zamietol.

Dovolací súd je zhodného názoru ako odvolací súd aj pokiaľ ide o posúdenie otázky,

či uplatnenie námietky premlčania ţalovaným je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3

ods. 1 .

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi ( ).

Zásada výkonu práv v súlade s dobrými mravmi predstavuje významný princíp, ktorý

v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona; pojem dobrých mravov

nemoţne totiţ vykladať len ako korektív či doplňujúci obsahový faktor výkonu subjektívnych

práv a povinností, ale tieţ ako morálne meradlo pre pouţiteľnosť právnych noriem. Dobrým

mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu,

lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným a teda pouţiteľným vo vzťahu

k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Uplatnenie námietky premlčania

sa prieči dobrým mravom v tých výnimočných prípadoch, v ktorých je výrazom zneuţitia

tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil. Ustanovenie

je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré

dáva súdu moţnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi

a v prípade, ak to tak nie je, poţadovanú ochranu odoprieť. Postup podľa uvedeného

ustanovenia má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, a to vtedy,

ak vznesenie námietky premlčania je výrazom zneuţitia práva v neprospech toho účastníka,

ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by nepriznanie jeho nároku

súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní

s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas

neuplatnil, prípadne kedy k výkonu práva zaloţeného zákonom dochádza z iných dôvodov,

neţ je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo

aspoň prevaţujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv.

šikanózny výkon práva). Tieto okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite,

aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva

uplatniť námietku premlčania. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania

z dôvodu ich rozporov s dobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých

bola námietka premlčania uplatnená.

V prejednávanej veci je dovolací súd zhodného názoru ako súd odvolací, ţe

z okolností daného prípadu nevyplýva, ţe by uplatnenie námietky premlčania ţalovaným bolo

v rozpore s dobrými mravmi. Ţalobca od podania výzvy na prevod nebytového priestoru

do jeho vlastníctva uplatnenej ešte v roku 1992 mal dostatok času k tomu, aby právo

na splnenie povinnosti ţalovaným uzavrieť s ním zmluvu o prevode vlastníctva nebytového

priestoru uplatnil na súde pred uplynutím premlčacej doby, keď naviac ešte zákonom

č. sa mu takáto moţnosť výrazne predĺţila ( ods. l). Ţalobca svojím

aţ ľahostajným postojom sa sám dostal do danej situácie a tým sa vystavil právnym

dôsledkom, spočívajúcim v premlčaní jeho práva na uplatnenie splnenia povinnosti

ţalovaným uzavrieť s ním zmluvu o prevode vlastníctva nebytového priestoru. Odvolací súd

správne vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci nepovaţoval skutočnosť, ţe ţalobca

sa niekoľko rokov zdrţiaval v zahraničí a ţe nebytový priestor neuţíval, za takého

výnimočného charakteru, ktorá by bola výrazom zneuţitia tohto práva. Za takúto nemoţno

povaţovať ani okolnosť, ţe ţalovaný k dvom nájomcom nebytových priestorov prípadne

postupoval inak ako voči ţalobcovi a zmluvu o prevode vlastníctva s nimi uzavrel.

So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalobca nedôvodne

namieta, ţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci v zmysle , preto dovolanie zamietol

( ).

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

voči ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd však ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, lebo hoci podal návrh na ich priznanie ( ), ale tieto v zákonom

stanovenej lehote nevyčíslil a okrem trov právneho zastúpenia iné trovy ţalovaného

v dovolacom konaní zo spisu nevyplývajú ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2016

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková