Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/231/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci žalobcu I., v.o.s. so sídlom v T., IČO: X., zastúpeného JUDr. J. C., advokátom so

sídlom v T., proti žalovaným 1/ P. Ch., bývajúcemu v K., 2/ V. P., bývajúcej v B., za účasti

vedľajšieho účastníka S. so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej A., a.s. so sídlom v B., IČO: X.,

o zaplatenie 1 727,26 € (52 035,70 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava

pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 18. novembra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanému 1/ a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd zaviazal žalovaných 1/, 2/ spoločne

a nerozdielne zaplatiť jej 52 035,70 Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorá vznikla na

jej motorovom vozidle v dôsledku dopravnej nehody, ktorú dňa 29. júla 2000 zavinil žalovaný 1/

ako vodič motorového vozidla, ktoré mal vypožičané od žalovanej 2/. V priebehu konania vstúpil

do konania vedľajší účastník na strane žalovaných, ktorý svoj právny záujem na výsledku

konania odôvodnil tým, že motorové vozidlo, ktorým mala byť spôsobená škoda, bolo poistené

v Slovenskej poisťovni, a.s. a podľa o povinnom zmluvnom

poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, práva a povinnosti Slovenskej

poisťovne, a.s., vzniknuté z dovtedajšieho zákonného poistenia prešli od 1. januára 2002 na

vedľajšieho účastníka.

Okresný súd Trnava rozsudkom zo 16. júna 2008 č.k. -138 uložil

žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 52 035,70 Sk spolu so 17,6 % ročným úrokom

z omeškania od 30. júla 2000 do zaplatenia a trovy konania vo výške 25 912,80 Sk. Žalobu voči

žalovanej 2/ súd zamietol a v časti o zaplatenie 12 964,30 Sk konanie zastavil. Rozhodol tak po

zistení, že žalovaný 1/ 29. júla 2000 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla na motorovom

vozidle žalobkyne škoda. Námietku premlčania práva žalobkyne na náhradu škody vznesenú

žalovanými a aj vedľajším účastníkom súd nepovažoval za dôvodnú vzhľadom na to, že

žalobkyňa, ktorá nie je odborníkom a s prihliadnutím na rozsah škody na motorovom vozidle, sa

dozvedela o škode až po skončení opravy vozidla z doručenej faktúry 3. júla 2003, preto mala

subjektívnu premlčaciu dobu podľa na uplatnenie nároku na

náhradu škody na súde podaním žaloby zachovanú. Voči žalovanej 2/ súd žalobu zamietol pre

nedostatok pasívnej legitimácie. Zastavenie konania v časti o zaplatenie 12 964,30 Sk súd

odôvodnil späťvzatím žaloby žalobkyňou v tejto časti v zmysle O náhrade trov

konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Trnave na odvolanie vedľajšieho účastníka rozsudkom z 18. novembra

2008 sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti tak, že

žalobu zamietol. Žalovanému 1/ právo na náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 3 120 Sk. Na

odôvodnenie uviedol, že po doplnení dokazovania dospel k záveru, že súd prvého stupňa síce

vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, avšak vec nesprávne právne posúdil v otázke

premlčania nároku žalobkyne. Medzi účastníkmi nebolo sporným, kedy sa poškodený dozvedel

o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, ktorá skutočnosť nesporne vyplýva z uplatnenia si

nároku žalobkyňou u vedľajšieho účastníka, keď vo vyplnenom oznámení poškodeného

o dopravnej nehode pre Slovenskú poisťovňu, a.s. dňa 31. júla 2000 žalobkyňa jednoznačne

uviedla meno žalovaného 1/. Pokiaľ ide o vedomosť žalobkyne o škode, odvolací súd na rozdiel

od súdu prvého stupňa bol toho názoru, že žalobkyňa od vystavenia a doručenia zálohovej

faktúry č. X., t.j. od 22. augusta 2000 poznala už približnú výšku škody, teda odo dňa vystavenia

tejto faktúry mala vedomosť o približnom rozsahu škody. Od tohto okamihu jej začala plynúť

subjektívna dvojročná premlčacia doba v zmysle , pretože od

tohto okamihu mala vedomosť o škode a bola schopná vyčísliť aj výšku škody v žalobnom

návrhu. Vznesenie dôvodne uplatnenej námietky premlčania žalovaným aj s vedľajším

účastníkom malo za následok zánik nároku patriaceho k obsahu právu, t.j. zánik jeho súdneho

vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nebolo možné žalobkyni priznať. O náhrade

trov konania vedľajšieho účastníka odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224

ods. 1 Náhradu trov konania žalovanému 1/ súd nepriznal, pretože si náhradu trov v konaní

ani neuplatnil.

Proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu žalobkyňa podala dovolanie, v ktorom

uviedla, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Naplnenie dovolacieho dôvodu videla v tom, že odvolací súd nesprávne právne posúdil

okamih začatia plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1

a v tejto súvislosti opätovne poukázala na stanovisko Najvyššieho súdu

SR z 23. novembra , podľa ktorého “Ak ide o rozsiahlejšie opravy vozidla

alebo inej veci a poškodený nie je odborník, dozvie sa o škode až po skončení opravy doručením

faktúry, ak sa o cene opravy nedozvedel už skôr napr. pri určení v zmysle ustanovenia § 229

O.z.”. Podľa dovolateľky pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za

ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto

prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť

subjektívna premlčacia doba. Vzhľadom na uvedené subjektívna premlčacia doba nemohla

v tomto prípade uplynúť spôsobom uvedeným v rozsudku odvolacieho súdu. Poukázala tiež na

vyjadrenie vedľajšieho účastníka z 30. januára 2004, v ktorom uviedol, že „Vo Vašom prípade

škoda vznikla dňa 29.7.2000 a preto bola premlčaná dňa 30.7.2003“, pričom žalobkyňa podala

žalobu 25. júla 2003. Z uvedených dôvodov žiadal zmeniť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

tak, že potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaná 2/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie zamietnuť. Poukázal na to,

že žalobkyňa podala žalobu na súde až 25. júla 2003, napriek tomu, že samotnú faktúru za opravu

vozidla predložila až 30. januára 2004. Žalobou si uplatnila náhradu škody vo výške 65 000 Sk,

ktorú mala podloženú zálohovou faktúrou č. X. z 22. augusta 2000 na sumu 2 x 35 000 Sk. Ak

bola schopná vyčísliť škodu, ktorá jej vznikla na automobile pre účely súdneho konania, je

zrejmé, že o škode sa dozvedela už skôr, minimálne už z tejto zálohovej faktúry vystavenej

pracovníkmi autoservisu, z ktorej poznala približnú výšku škody a mohla si žalobou uplatniť

svoje právo na súde; keďže tak urobila až 25. júla 2003, jej právo na náhradu škody je premlčané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je

opodstatnené.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolacie dôvody pritom však dovolací súd neposudzuje iba podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či

konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

O vadu takej povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka žiadnu z týchto vád nenamietala

a vada uvedenej povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. To isté platí aj o tzv. inej vade

konania ( ), na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná ( ).

Žalobkyňa v dovolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

v otázke premlčania žalobou uplatneného nároku na náhradu škody ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil

správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho

ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych

vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu,

aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút

premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak

uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom

u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť

námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať

na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má

totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta

). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu,

aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade

jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby

vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia, škody

a podobne (viď napr. R 29/1983).

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe

v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku

dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 tohto

ustanovenia sa najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak nejde o škodu

spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to

neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

v citovanom ustanovení viaže premlčanie práva

uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného:

a/ o vzniknutej škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej

majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť

v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na

súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať

s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b/ o škodcovi, t.j. o tom, kto za škodu

zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu

k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.

Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodená (žalobkyňa) dozvedela o škode, ktoré

posúdenie výlučne ako nesprávne namieta, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať

z preukázanej skutočnej vedomosti poškodenej o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť

dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudla vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej

v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j. ktorú

bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodená svoj nárok na náhradu škody

mohla uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej

výške.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací súd,

pokiaľ rozhodoval o vznesenej námietke premlčania, postupoval v súlade s citovanými

ustanoveniami , keď svoje rozhodnutie založil na konkrétnych,

výsledkami vykonaného dokazovania preukázaných skutočnostiach a tvrdeniach a jeho

vyriešenie nastolenej otázky, kedy sa žalobkyňa dozvedela, kto za škodu zodpovedá, nie je

založené na chybnom právnom posúdení.

Žalobkyňa sa dozvedela o tom, kto jej škodu na motorovom vozidle spôsobil v deň

dopravnej nehody, tak ako preukazuje Záznam o dopravnej nehode z 29. júla 2000 (č.l. 35 spisu).

Skutočnosť, že poškodená poznala identitu škodcu vyplýva aj z Potvrdenia o malej dopravnej

nehode z 29. júla 2000 (č.l. 78 spisu) podpísané žalobkyňou, žalovaným 1/ a príslušníkom

PZ SR. Vedomosť žalobkyne nielen o osobe škodcu (žalovaný 1/) ale aj o rozsahu škody

(70 000 Sk) na jej vozidle najneskôr dňa 22. augusta 2000 preukazuje zálohová faktúra

č. X. z 21. augusta 2000 (č.l. 164 spisu), ktorú jej vystavil autoservis po dopravnej nehode.

Od tohto okamihu, t.j. doručenia zálohovej faktúry 22. augusta 2000, žalobkyňa mala

preukázateľne vedomosť nielen o tom, kto za škodu zodpovedá, ale aj o rozsahu škody a mohla

si príslušnou žalobou na súde uplatniť aj nárok na náhradu škody, teda skôr, ako bola reálne

vykonaná oprava vozidla. So zreteľom na uvedené pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej

doby podľa nie je rozhodujúci okamih doručenia konečnej

faktúry po vykonaní opravy motorového vozidla, z ktorej získala vedomosť o škode, ako

nesprávne ustálil súd prvého stupňa. Keďže žalobkyňa podala žalobu na náhradu škody na súde

prvého stupňa až 25. júla 2003 a skutočnosť, že žalovaný 1/ v súdnom konaní vzniesol námietku

premlčania jej práva na náhradu škody, odvolací súd správne zmenil napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa a žalobu zamietol, keďže premlčané právo jej už nebolo možné v súdnom konaní

priznať.

So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že v dovolaní je

neopodstatnene uplatnený dovolací dôvod v zmysle ; dovolanie

žalobkyne preto zamietol ( ).

V dovolacom konaní nebola dovolateľka úspešná a z toho dôvodu jej ani nevzniklo právo

na náhradu trov dovolacieho konania ( v spojení s a

ods. 1 ). Účastníkom úspešným v dovolacom konaní súd náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, pretože si nepodali návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 151 ods. 1

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. marca 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková