Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/1/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Kristíny Srnkovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci oprávneného, otca: A. B. C., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, trvale pobytom D. XXX/XX, E., proti povinnej, matke: A. A. C. A., nar. X. XXXXXXXX XXXX, trvale pobytom F. XXXXX/XXX, G., zastúpenej splnomocnenkyňou: LOVÁSZ LEGAL, s.r.o., so sídlom Železničiarska 18, Bratislava, IČO: 54 626 048, o výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletými deťmi: H. I. C., nar. X. XXXXXX XXXX, E. E. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX a J. K. C., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, všetky pobytom F. XXXXX/XXX, G., všetky zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k. -242 z 15. mája 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. vyhlásil výkon rozhodnutia za neprípustný a konanie zastavil. Výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením čl. 3 ods. 1, čl. 8 Dohovore o právach dieťaťa, čl. 5 z. č. o rodine (ďalej len „“), a , , , z. č. (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že uznesením súdu prvej inštancie č. k. -123 z 25. júna 2024 bol nariadený výkon rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. -1577 z 23. júna 2022 o úprave styku otca s maloletými deťmi. Zároveň bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd prvej inštancie uložil rodičom a každému maloletému dieťaťu výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému sociálno-psychologickému poradenstvu v priestoroch TENENET o. z., Oravská 4, 903 01 Senec (ďalej len „TENENET o. z.“) v rozsahu 5 hodín poskytovaného poradenstva povinnej, 5 hodín poskytovaného poradenstva oprávnenému, 5 hodín poskytovaného poradenstva spoločne obom rodičom a 5 hodín poskytovaného poradenstva každému maloletému dieťaťu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, referát poradensko-psychologických služieb bol zaviazaný povinnosťou doručiť súdu prvej inštancie priebežné správy z odborného psychologického poradenstva rodičov a maloletých detí vždy do 5. dňa každého mesiaca a záverečnú správu z odborného psychologického poradenstva do 10 dní od ukončenia odborného psychologického poradenstva. V neposlednom rade súd prvej inštancie odložil výkon rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. -1577 z 23. júna 2022 o úprave styku oprávneného s maloletými deťmi do skončenia nariadeného neodkladného opatrenia o výchovnom opatrení. V preskúmavanej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie je v záujme maloletých detí, aby sa pokračovalo vo vykonávacom konaní, nakoľko použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku je v danom prípade nežiaduce, nesleduje najlepší záujem dieťaťa a najmä nebude viesť k zlepšeniu vzťahov medzi oprávneným a maloletými deťmi. Naopak mal za to, že pokračovanie vo

vykonávacom konaní by mohlo viesť k ďalšiemu prehlbovaniu napätia, neistoty a emocionálnej záťaže maloletým detí, predovšetkým maloletého J. vzhľadom na jeho špecifické potreby. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že komunikácia medzi rodičmi je dlhodobo problematická, ich vzájomný vzťah je konfliktný a styk oprávneného s maloletými deťmi sa nerealizoval v zmysle právoplatného rozhodnutia, preto bolo rodine uložené výchovné opatrenie, ktoré však nesplnilo svoj účel. Pôsobením odborníka sa nepodarilo dosiahnuť zmenu postoja maloletých detí voči oprávnenému. Pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi a nestabilný prístup oprávneného ku kontaktu s deťmi predstavujú významný faktor negatívne ovplyvňujúci kvalitu ich vzťahu. Podľa súdu prvej inštancie za tejto situácie nemožno očakávať, že nútený výkon rozhodnutia alebo použitie donucovacích opatrení povedie k obnoveniu prirodzeného a bezpečného vzťahu medzi oprávnenými a deťmi. Z podanej správy zariadenia TENENET o. z. je zrejmé, že oprávnený počas asistovaného styku nespolupracoval, nereagoval na potreby maloletého. S poukazom na predložené správy nie je možné prijať jednoznačne záver, že dôvodom negatívneho správania sa dieťaťa voči oprávnenému je výlučne postoj povinnej. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nariadenie výkonu rozhodnutia nie je určené na to, aby sa stalo nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa, pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené tretími osobami, čo v tomto prípade preukázané nebolo. Súd prvej inštancie vzal do úvahy aj odborné odporúčania vyplývajúce z vykonaného dokazovania, podľa ktorých je v záujme maloletých detí podporovať stabilitu a kontinuitu starostlivosti poskytovanej povinnou ako primárnym opatrovateľským subjektom. Za účelom postupnej nápravy vzťahov medzi oprávneným a maloletými deťmi bolo oprávnenému odporučené absolvovanie dlhodobej psychoterapie, ktorá môže napomôcť stabilizácii jeho rodičovského fungovania a zlepšeniu komunikačných a vzťahových kompetencií. Zároveň bolo odporučené realizovať obnovovanie osobného kontaktu oprávneného s maloletými deťmi postupne, kontrolovaným spôsobom, v neutrálnom a psychologicky bezpečnom prostredí, a to najmä vo vzťahu k maloletému J.. Za potrebné bolo označené aj pokračovanie psychologickej podpory detí, osobitne maloletého J., s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a emocionálne prežívanie. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa , a . Napadnuté uznesenie označil za predčasné, nedostatočne odôvodnené, založené na neúplne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení veci. Mal za to, že súd prvej inštancie svojím postupom odoprel maloletým deťom právo na oboch rodičov a porušil čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že styk sa nerealizoval z dôvodu nestabilného prístupu oprávneného. Stretnutia sa nerealizovali preto, že maloleté deti neboli povinnou na nariadené stretnutia nikdy privedené. Nedošlo ani k stretnutiu rodičov. Namietal taktiež, že súd prvej inštancie nezisťoval plnenie povinností povinnou podľa exekučného titulu. Poukázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Mitovi proti Bulharsku č. 40908/05 a Piazzi proti Taliansku č. 19042/08, a uviedol, že súd prvej inštancie zvolil pohodlné riešenie a legalizoval syndróm zavrhnutého rodiča. V súvislosti so správou zariadenia TENENET o. z. uviedol, že povinná a maloleté deti sa na spoločné sedenia nedostavili ani raz, psychologička tak nemala žiadny objektívny materiál na hodnotenie jeho interakcie s maloletými deťmi. Vyjadrenia o tom, že nespolupracoval a nereagoval na potreby maloletého, sú preto nepravdivé, postavené výhradne na naratíve povinnej a správa je ako dôkaz procesne nepoužiteľná. Psychologička ho videla len jedenkrát bez toho, aby s ním čokoľvek riešila. Jej odporúčanie, aby absolvoval dlhodobú psychoterapiu bez toho, aby s ním a maloletými deťmi reálne pracovala, predstavuje hrubé prekročenie jej odborného mandátu. Namietal tiež, že sa súd prvej inštancie ani raz nepokúsil o reálny výkon rozhodnutia prostredníctvom zákonných donucovacích prostriedkov. Zároveň odignoroval jeho návrhy na uloženie pokuty povinnej podľa Civilného mimisporového poriadku. Zastavenie konania podľa je preto predčasné a nezákonné. Nemožnosť výkonu rozhodnutia nie je možné konštatovať skôr, než súd vyčerpá zákonné sankčné mechanizmy voči povinnému rodičovi. Konfliktnosť rodičov nie je dôvodom na zastavenie výkonu rozhodnutia. Súd prvej inštancie odignoroval skutočnosť, že v minulosti už bolo v iných konaniach nariadených niekoľko výchovných opatrení, napriek ktorým povinná maloleté deti na styk nepripravuje a neodovzdáva. Povinná tiež podala približne 15 návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia so zámerom zbaviť ho styku s maloletými deťmi. Oprávnený mal za to, že postoj maloletých detí nie je ich autentickým prejavom, ale priamym dôsledkom dlhodobého tlaku, právnej neistoty a systematického postoja povinnej, ktorej cieľom je úplné vymazanie otca zo života detí. Podľa stabilnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci

Kutzner proti Nemecku) nie je cieľom výkonu rozhodnutia udržiavanie umelého „status quo“ vytvoreného porušovateľom práva. Najlepší záujem dieťaťa spočíva v zachovaní rodinných väzieb s oboma rodičmi. Krátkodobý diskomfort alebo stres spojený s obnovením styku, ktorý súd prvej inštancie nesprávne interpretuje ako ohrozenie stability, nikdy nemôže prevážiť nad dlhodobou a nezvratnou škodou, ktorú na vývine detí zanechá úplná strata otca. Oprávnený v ďalšom poukázal na to, že súd prvej inštancie nekontroloval plnenie povinnosti uloženej úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zasielať priebežné správy, kolízneho opatrovníka neurgoval a nevyvodil voči nemu žiadne procesné následky. Za nesprávny označil tiež záver súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané úmyselné ovplyvňovanie maloletých detí treťou osobou. Povinná 2,5 roka izoluje maloleté deti, podá 15 šikanóznych návrhov na neodkladné opatrenia a ignoruje nariadené odborné poradenstvo. Súd prvej inštancie nevykonal ani výsluch matky a nekontroloval plnenie povinností. Rovnako prehliadol podanie partnera povinnej, ktorý je priamym dôkazom o tom, že v jej domácnosti prebieha vedomá, systematická a organizovaná likvidácia otcovskej role oprávneného. Oprávnený nesúhlasil ani s konštatáciou súdu prvej inštancie, že jeho kontakt s maloletými deťmi predstavuje hrozbu pre ich psychickú pohodu. Uvedené je v rozpore so zdravotnou dokumentáciou maloletého J., ktorá naopak preukazuje, že úplná izolácia od oprávneného počas uplynulých 2,5 roka viedla k závažnej psychickej degradácii a traumatizácii maloletého. Súdom prvej inštancie konštatovaná stabilita pod vedením povinnej priviedla maloletého J. až k nutnosti užívania antipsychotík. Záverom odvolania oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol, aby bolo uznesenie súdu prvej inštancie zmenené tak, že sa vo výkone rozhodnutia pokračuje.

3. Kolízny opatrovník maloletých detí v reakcii na odvolanie oprávneného navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

4. K odvolaniu oprávneného podala vyjadrenie i povinná s návrhom, aby odvolací súd napadnuté prvoinštančné uznesenie potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že súd prvej inštancie nepoprel význam vzťahu maloletých detí s oprávneným, avšak po vyhodnotení výsledku dlhodobého vykonávacieho konania dospel k záveru, že nútené presadzovanie pôvodného režimu styku už nie je spôsobilé viesť k bezpečnej obnove vzťahov a naopak predstavuje reálne riziko ďalšej psychickej záťaže detí. Mala za to, že neustanovuje súdu povinnosť pred zastavením konania vyčerpať všetky sankčné prostriedky. Použitie donucovacích opatrení musí byť v každej fáze podriadené aktuálnemu najlepšiemu záujmu detí. Povinná ďalej uviedla, že po vydaní napadnutého uznesenia nastala ďalšia podstatná okolnosť spočívajúca v tom, že Mestský súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. vyhlásil 29. mája 2026 rozsudok, podľa ktorého sa styk otca so staršími deťmi H. a E. neupravuje a styk s maloletým J. sa upravuje iba v obmedzenom rozsahu za prítomnosti matky. Tento zatiaľ síce neprávoplatný rozsudok potvrdzuje, že pôvodný exekučný titul z roku 2022 zahŕňajúci pravidelné víkendové pobyty všetkých troch detí s prespávaním už nezodpovedá aktuálne zisteným pomerom ani potrebám maloletých detí. Povinná poukázala na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. -181 z 31. októbra 2024, ktorý konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že povinná maloletým deťom bráni v styku s oprávneným, avšak bol preukázaný výrazný rodičovský konflikt s veľmi negatívnym dopadom na deti. Povinná nesúhlasila s tvrdeniami oprávneného o jeho úplnej izolácii. So staršími deťmi prebiehal telefonický kontakt a uskutočnili sa aj osobné stretnutia podľa ich možností a dohody. Maloletý H. strávil s oprávneným 20. decembra 2025 a E. sa s ním stretla 22. decembra 2025. V rovnaký deň sa uskutočnilo aj stretnutie oprávneného s maloletým J. za jej prítomnosti, ktoré prebehlo bez incidentu práve vďaka zachovaniu pocitu bezpečia dieťaťa. Povinná ďalej uviedla, že H. má toho času 16 rokov a E. 14 rokov, t. j. ide o deti schopné samostatne formulovať a prakticky regulovať svoj kontakt s oprávneným. Maloletý J. má diagnostikované L., L. E. a prejavy komplexnej traumatizácie. Navštevuje špeciálnu školu, je v pravidelnej terapeutickej a pedopsychiatrickej starostlivosti a potrebuje predvídateľnosť, režim, minimalizáciu senzorického preťaženia a prítomnosť bezpečnej vzťahovej osoby. Je aj ZŤP so sprievodom a užíva farmaceutickú liečbu. Povinná zdôraznila, že ustanovenie predstavuje otvorenú procesnú klauzulu umožňujúcu reagovať na situácie, v ktorých by pokračovanie výkonu odporovalo zmyslu vykonávacieho konania alebo by bolo v konkrétnych pomeroch detí neuskutočniteľné či neprípustné. Poukázala tiež na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 2. októbra 2019, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 19. januára 2017 i uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 19. marca 2025. K námietkam oprávneného uviedla, že Krajský súd v Trnave už v tejto veci konštatoval, že nebolo preukázané, že maloletým deťom bráni v styku. Dodala, že v mimosporovom konaní nie je súd

povinný vykonať každý účastníkom navrhovaný dôkaz, ak má skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie zistený. Zariadenie I. H. M. bolo súdom určeným poskytovateľom odborného poradenstva a jeho záverečná správa je listinným dôkazom z priebehu nariadeného opatrenia. Tvrdená absencia spoločných sedení sama osebe neanuluje zistenia z individuálnej práce, komunikácie s účastníkmi a priebehu opatrenia. S maloletými deťmi všetky sedenia absolvovala, oprávnený poradenstvo odmieta. Pokuta podľa je fakultatívna. Súd prvej inštancie musí pred jej uložením posúdiť účel, primeranosť a dopad na maloleté deti. Argumentácia oprávneného rozhodnutiami vo veciach Voleský proti Českej republike a Pedovič proti Českej republike je selektívna. Nosná zásada týchto vecí, ktorú prevzal aj Ústavný súd SR, spočíva v povinnosti prijať rozumne očakávateľné a primerané opatrenia, nie v povinnosti dosiahnuť výsledok za každú cenu. Počet jej návrhov nepreukazuje ich šikanóznosť ani manipuláciu maloletých detí. Na súd sa obracala v situáciách, ktoré považovala za rizikové pre zdravie, vzdelávanie alebo bezpečie detí. Vyjadrenie jej manžela v konaní nie je právnym úkonom smerujúcim k zániku otcovstva ani organizovanej likvidácie otcovskej roly oprávneného. Oprávnený svojvoľne vytvára príčinnú súvislosť medzi zhoršením psychického stavu maloletého J. a obmedzením kontaktu s ním. Zdravotná dokumentácia podporuje zvýšenú opatrnosť, nie okamžitý návrat k víkendovým pobytom s prespávaním. Podľa povinnej zastavenie výkonu rozhodnutia znamená, že pôvodný režim z roku 2022 nemožno za aktuálnych pomerov vynucovať donucovacími opatreniami.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( a z. č. , ďalej len „“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (, a ), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah ( ) a dôvody podaného odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného otca nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne ( ).

6. Predmetom konania na súde prvej inštancie je výkon rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. -1577 z 23. júna 2022 v časti úpravy styku oprávneného s maloletými deťmi H., E. a J..

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý podľa výkon rozhodnutia vyhlásil za neprípustný a konanie zastavil.

8. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa , súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený na neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.

10. Podľa , záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

11. Podľa čl. 24 ods. 1 až 3 Charty základných práv Európskej únie, deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť (1). Pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (3).

12. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Konanie o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je mimosporovým konaním, ktoré je upravené v štvrtej časti . Podrobnosti predmetného konania bližšie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. v platnom znení, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Napriek tomu, že výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je druhom vykonávacieho konania, vykazuje od štandardného vykonávacieho konania na peňažné alebo nepeňažné plnenie zjavné odlišnosti. Rozhodujúcou odlišnosťou je práve sám predmet personálnej exekúcie, ktorým je osoba – maloleté dieťa, ktoré je súčasne účastníkom tohto konania (Smyčková, R., Števček M., Tomašovič M., Kotrecova M. a kol. . Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 1009).

15. Vzhľadom na špecifickosť konania o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potrebné uviesť, že postup súdu v danom konaní bude v zásade vždy odlišný, pretože je závislý od konkrétnych okolností prípadu (por. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 24. júla 2013). Nevyhnutné je pritom dôsledne prihliadnuť v každej fáze konania o výkon rozhodnutia na záujem maloletého dieťaťa. Súd teda nemôže len mechanicky vychádzať z úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vo vykonateľnom rozhodnutí, je povinný neustále vyhodnocovať, či nútený výkon rozhodnutia je v záujme maloletého dieťaťa (por. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 11. júna 2015). Taktiež je potrebné uviesť, že realizácia rozhodnutia o výchove maloletých detí bude od určitého veku dieťaťa takmer vždy závislá nielen od vôle rodičov, ale aj maloletého dieťaťa. V týchto prípadoch tak súd len vytvára, prípadne zabezpečuje vhodné predpoklady na realizáciu rozhodnutia, nemá však vo svojej moci dosiahnuť to, aby jeho pôsobenie vždy viedlo k výkonu rozhodnutia (por. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 24. júla 2013).

16. V preskúmavanej veci bolo zistené, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie 26. februára 2024 sa oprávnený domáhal nariadenia výkonu rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. -1577 z 23. júna 2022 v časti schválenia rodičovskej dohody, v zmysle ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. s výnimkou nasledovných sviatkov a prázdnin, počas ktorých je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne: počas vianočných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 30. decembra od 10.00 hod. do 8. januára nasledujúceho kalendárneho roku do 18.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 22. decembra od 10.00 hod. do 29. decembra do 18.00 hod.; počas veľkonočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.; počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 1. júla od 10.00 hod do 15. júla do 18.00 hod. a od 1. augusta od 10.00 hod. do 15. augusta do 18.00 hod. Otec si v určenom čase maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a v určenom čase ich v mieste bydliska matky odovzdá s výnimkou, kedy po ukončení styku majú byť maloleté deti v školskom alebo predškolskom zariadení, kedy miestom odovzdania maloletých detí bude toto zariadenie. Matka sa zaväzuje maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť, maloleté deti otcovi odovzdať a umožniť tak riadny výkon jeho práv. Uznesením č. k. -123 z 25. júna 2024 súd prvej inštancie výrokom I. nariadil výkon rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. -1577 z 23. júna 2022 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi. Výrokom II. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým rodičom uložil výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému sociálno-psychologickému poradenstvu v priestoroch zariadenia TENENET o. z. v rozsahu 5 hodín poskytovaného poradenstva povinnej, 5

hodín poskytovaného poradenstva oprávnenému, 5 hodín poskytovaného poradenstva spoločne obom rodičom s cieľom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov a akceptácie role druhého rodiča v živote maloletých detí. Súčasne súd prvej inštancie každému maloletému dieťaťu uložil výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému sociálno-psychologickému poradenstvu v priestoroch zariadenia TENENET o. z. v rozsahu 5 hodín poskytovaného poradenstva. Zároveň zaviazal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, referát poradensko-psychologických služieb povinnosťou doručiť súdu prvej inštancie priebežné správy z odborného psychologického poradenstva rodičov a maloletých detí vždy do 5. dňa každého mesiaca, ako aj záverečnú správu z odborného psychologického poradenstva do 10 dní od ukončenia odborného psychologického poradenstva. V neposlednom rade odložil výkon rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. -1577 z 23. júna 2022 v časti úpravy styku oprávneného s maloletými deťmi do skončenia nariadeného neodkladného opatrenia o výchovnom opatrení. Na základe povinnou podaného odvolania proti uzneseniu č. k. -123 Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -181 z 31. októbra 2024 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Z obsahu súdneho spisu ďalej vyplýva, že súdu prvej inštancie boli doručované zo strany zariadenia I. H. M. priebežné správy o priebehu odborného sociálno-psychologickému poradenstva poskytovaného rodičom i maloletým deťom v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie (správa z 31. januára 2025, správa z 28. februára 2025, správa z 31. marca 2025, správa z 30. apríla 2025, správa z 5. júna 2025, správa z 5. júla 2025 a správa z 11. augusta 2025). Dňa 27. novembra 2025 doručilo zariadenie TENENET o. z. súdu prvej inštancie záverečnú správu o priebehu spolupráce s rodinou, z ktorej okrem iného vyplýva, že zo psychologického hľadiska matka zabezpečuje deťom stabilné a bezpečné prostredie, ktoré im umožňuje primeraný vývin. Otcova úloha v živote detí je v súčasnosti limitovaná nedostatočnou komunikáciou s matkou a nízkou frekvenciou osobných kontaktov spôsobených otcovým inkoherentným prístupom ku kontaktovaniu detí. Táto situácia má potenciál negatívne vplývať na kvalitu vzťahu detí s otcom. Zariadenie I. o. z. v záujme maloletých detí odporučilo podporovať stabilitu a kontinuitu starostlivosti matky ako primárneho opatrovateľského subjektu. S cieľom nápravy vzťahu otca s deťmi odporučilo otcovi absolvovať dlhodobú psychoterapiu. Taktiež odporučilo realizovať postupné a kontrolované obnovovanie osobného kontaktu otca s deťmi (najmä s maloletým J.) v neutrálnom a psychologicky bezpečnom prostredí a pokračovať v psychologickej podpore detí, najmä v prípade maloletého J., vzhľadom na jeho špeciálne potreby. Odvolací súd vykonaným šetrením zistil, že na Mestskom súde Bratislava II sa aktuálne vedie konanie sp. zn. o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Vo veci bol dňa 29. mája 2026 vyhlásený rozsudok č. k. -1100, ktorým súd výrokom I. styk otca s maloletým H. a maloletou E. neupravil a vo vzťahu k maloletému J. styk otca upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa maloletým J. každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska otca, v prípade dohody rodičov na verejne prístupnom mieste a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 16.30 hod. do 18.00 hod. po vzájomnej dohode rodičov na verejne prístupnom mieste v obvode bydliska maloletého za prítomnosti matky, ktorá maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraví a na miesto stretnutia s otcom aj privedie. Výrokom II. súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom, výrokom III. zamietol návrh otca na zmenu zverenia maloletých detí, výrokom IV. zamietol návrh matky na obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností otca k maloletým deťom, výrokom V. zamietol návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi a pozbavenie otca rodičovských práv k maloletým deťom .a výrokom VI. uložil rodičom a maloletým deťom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému sociálno-psychologickému poradenstvu v TENENET o. z. v rozsahu 30 hodín za účelom obnovy vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi, budovania dôvery maloletých detí k otcovi, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov pri výchove maloletých detí, akceptácie postavenia druhého rodiča, ako aj za účelom posilnenia vzťahu medzi maloletými deťmi a ich otcom, obnovenia pravidelného styku maloletých s otcom bez prítomnosti matky a odstránenia rodičovského konfliktu. Na zrealizovanie výchovného opatrenia súd určil lehotu 12 mesiacov od právoplatnosti výroku VI. rozsudku a zároveň uložil zariadeniu TENENET o. z. povinnosť podávať súdu pravidelné priebežné mesačné správy a predložiť tiež záverečnú správu o priebehu stretnutí a účinkoch výchovného opatrenia. Výrokom VII. súd súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. -1577 z 23. júna 2022 v časti výroku o úprave práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku otca s maloletými deťmi a výživného na maloleté deti a výrokom VIII. nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku Mestského súdu Bratislava II (okrem výrokov V. a VIII.) podali obaja rodičia odvolanie, o ktorých nebolo zatiaľ rozhodnuté. V súčasnosti Mestský súd Bratislava II realizuje úkony spojené s predložením veci na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Z pripojeného rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. -1100 vyplýva, že vo veci sp. zn. súd 9. februára 2026 vykonal výsluch maloletých detí, ktoré si neželali,

aby s obsahom ich výsluchu boli rodičia oboznámení. Maloletý H. vo vzťahu k úprave styku dal súhlas, aby súd informoval rodičov, že vzhľadom na jeho športové aktivity si želá, aby styk s otcom nebol striktne určený, ale nech sa realizuje po ich vzájomnej dohode, s otcom sa bude aj naďalej stretávať. Zdôraznil, že sa venuje vrcholovému športu, čo so sebou prináša mimoriadne náročný harmonogram, vrátane pravidelných tréningov, víkendových zápasov, sústredení a častého cestovania. Vyhlásil, že akákoľvek striktná súdna úprava styku (napríklad presne určené víkendy) by bola nerealizovateľná, dostávala by ho do neriešiteľného konfliktu medzi športovými povinnosťami a súdnym rozhodnutím a v konečnom dôsledku by viedla k zbytočnému napätiu vo vzťahu s otcom. Maloletá E. tiež súhlasila, aby boli rodičia informovaní, že si želá, aby jej styk s otcom nebol striktne určený, nech ostáva na ich vzájomnej dohode, s otcom sa bude aj naďalej stretávať. Uviedla, že v súčasnosti cíti zo strany otca neprimeraný nátlak, autoritatívne správanie a ignoráciu jej dievčenských potrieb a záujmov. Striktne stanovené termíny styku v nej vyvolávajú úzkosť, nakoľko otec od nej vyžaduje stopercentnú účasť bez ohľadu na jej aktuálny psychický stav, školské povinnosti či rovesnícke aktivity. Vyjadrila jednoznačnú túžbu, aby ich kontakt prebiehal na báze dobrovoľnosti a vzájomnej dohody, čo jej umožní budovať si vzťah k otcovi postupne a bez stresu z donútenia. Maloletý J. súhlasil s informovaním rodičov o tom, že s otcom sa bude stretávať za účasti svojich súrodencov alebo matky, sám s otcom sa bojí byť, lebo ho uniesol.

17. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v predloženej veci je potrebné výkon rozhodnutia vyhlásiť za neprípustný a konanie zastaviť. Ako bolo už vyššie uvedené v každej fáze konania o výkon rozhodnutia je nevyhnutné dôsledne prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Súd teda nemôže len mechanicky vychádzať z úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vo vykonateľnom rozhodnutí, je povinný neustále vyhodnocovať, či nútený výkon rozhodnutia je v záujme maloletého dieťaťa. V predloženej veci je podkladom pre výkon rozhodnutia rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. -1577 z 23. júna 2022, v zmysle ktorého je upravený styk otca s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do pondelka do 08.00 hod. s výnimkou sviatkov a prázdnin špecifikovaných v predmetnom rozhodnutí, kedy sa uplatňuje tzv. osobitný režim styku. Hoci súd prvej inštancie uznesením č. k. -123 z 25. júna 2024 nariadil výkon predmetného rozsudku, rozhodol zároveň o odklade jeho výkonu, pričom súčasne nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil obom rodičom i každému maloletému dieťaťu povinnosť absolvovať odborné sociálno-psychologické poradenstvo v zariadení TENENET o. z., aby sa rodičia pokúsili za pomoci odborníkov korigovať svoje správanie v záujme maloletých detí a tiež, aby sa narušený vzťah medzi oprávneným a maloletými deťmi mohol obnoviť. Z obsahu spisu je zrejmé, že súdom nariadené neodkladné opatrenie nesplnilo svoj účel. Zariadenie I. H. M. v záverečnej správe o priebehu spolupráce s rodinou z 27. novembra 2025 odporučilo realizovať postupné a kontrolované obnovovanie osobného kontaktu oprávneného s maloletými deťmi (najmä s maloletým J.) v neutrálnom a psychologicky bezpečnom konaní. Za účelom nápravy vzťahov medzi oprávneným a maloletými deťmi bolo oprávnenému odporučené absolvovať dlhodobú psychoterapiu. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že nie je v záujme maloletých detí, aby sa pokračovalo vo vykonávacom konaní, nakoľko použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku je v danom prípade nežiaduce, nesleduje najlepší záujem maloletých detí a najmä nebude viesť k zlepšeniu vzťahov medzi oprávneným a maloletými deťmi. Naopak, pokračovanie vo vykonávacom konaní by mohlo viesť k ďalšiemu prehlbovaniu napätia, neistoty a emocionálnej záťaže detí.

18. V súvislosti s núteným výkon rozhodnutia o úprave styku oprávneného s maloletými deťmi, odvolací súd konštatuje, že úprava styku rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má kompenzovať stratu možnosti podieľať sa v celom rozsahu na výchove maloletého dieťaťa, zabezpečiť právo dieťaťa na udržanie pravidelného osobného kontaktu aj s druhým rodičom a poskytnúť príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním. Rovnako to platí aj z pohľadu rodiča, ktorému nie je možné uprieť právo naplniť svoje citové potreby osobným stretnutím s vlastným dieťaťom. Ide však vždy o právo dieťaťa aj rodiča, nie o povinnosť stretávať sa a z tohto dôvodu je potrebné prihliadnuť aj na názor maloletých detí, pokiaľ sú schopné vzhľadom na svoju rozumovú vyspelosť tento názor vyjadriť. V konaní sp. zn. o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom maloleté deti v rámci výsluchu 9. februára 2026 vyjadrili svoj názor na súčasnú úpravu styku s oprávneným. Maloletý H. okrem iného uviedol, že sa venuje vrcholovému športu, čo so sebou prináša mimoriadne náročný harmonogram, vrátane pravidelných tréningov, víkendových zápasov, sústredení a častého cestovania. Akákoľvek striktná súdna úprava styku (napríklad presne určené víkendy) by bola podľa neho nerealizovateľná, dostávala by ho do neriešiteľného konfliktu medzi športovými povinnosťami a súdnym rozhodnutím a v konečnom dôsledku by viedla k zbytočnému napätiu vo vzťahu s otcom. Aj

maloletá E. prezentovala v konaní svoje výhrady k súčasnej úprave styku s oprávneným, keď uviedla, že zo strany otca cíti neprimeraný nátlak, autoritatívne správanie a ignoráciu jej dievčenských potrieb a záujmov. Striktne stanovené termíny styku v nej vyvolávajú úzkosť, nakoľko otec od nej vyžaduje stopercentnú účasť bez ohľadu na jej aktuálny psychický stav, školské povinnosti či rovesnícke aktivity. Vyjadrila jednoznačnú túžbu, aby ich kontakt prebiehal na báze dobrovoľnosti a vzájomnej dohody. Odvolací súd má za to, že vzhľadom na vek maloletého H. a maloletej E. (v čase rozhodovania odvolacieho súdu má H. XX rokov a E. XX rokov) nie je možné maloleté deti nútiť k tomu, aby sa s oprávneným stretávali, a to aj v rámci núteného výkonu súdneho rozhodnutia. V danom veku sú maloleté deti natoľko rozumovo a emocionálne vyspelé, že sú schopné uvedomiť si dosah svojho rozhodnutia, sami si vytvoriť obraz o danej situácii, o vzťahu rodičov k nim, a preto je potrebné na ich názor pri rozhodovaní prihliadať. Aj keď si odvolací súd uvedomuje emočnú náročnosť danej situácie na oprávneného, považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že pri súdnom vynucovaní styku nemožno postupovať tak, aby sa návrh na výkon rozhodnutia stal procesným prostriedkom slúžiacim výhradne na to, ako za „každú cenu“, proti vôli a proti záujmom maloletého dieťaťa, postupovať tak, aby bola dosiahnutá ochrana hoci aj oprávneného záujmu jedného z rodičov na realizácii styku s maloletým dieťaťom. Výkon rozhodnutia nie je určený na to, aby sa stal nástrojom násilnej zmeny prejavu vôle maloletého dieťaťa, najmä, ak takéto konanie môže mať negatívny dopad na jeho priaznivý vývin. Nútené stretávanie maloletých detí H. a E. s oprávneným nevytvorí medzi nimi pevné rodinné puto, ako si zrejme predstavuje oprávnený. Vyvíjanie tlaku môže naopak pôsobiť kontraproduktívne a ešte viac narušiť vzťah maloletých detí k oprávnenému.

19. Pokiaľ ide o maloletého J., tu odvolací súd zdôrazňuje, že ide o dieťa s L. E., L., N. D. K.. Zo záverečnej správy zariadenia TENENET o. z. vyplýva, že maloletý na zmenu v prostredí reaguje citlivo, pričom najmä v jeho prípade zariadenie odporúča realizovať postupné a kontrolované obnovovanie osobného kontaktu v neutrálnom a psychologickom bezpečnom prostredí. Odvolací súd poukazuje aj na záznam zo zdravotnej karty maloletého J. z 23. januára 2026, ktorý predložil sám oprávnený v odvolacom konaní a v ktorom detská psychiatrička A. N. C., D. konštatovala, že aktuálny stav maloletého J. sa javí ako veľmi krehký, neuspokojivý, s rizikom vylúčenia chlapca zo školy pri opakovaných agresívnych prejavoch, ktoré sú len dôsledkom jeho rýchleho preťaženia, oslabeného pocitu bezpečia a dôvery vs traumatickými ranými skúsenosťami, ktoré v kombinácii s O. vedú k emočným ťažkostiam, oslabenej socializácie a schopnosti adekvátne vyhodnocovať situácie, čo vyúsťuje do porúch v správaní. Preto je nevyhnutný pokojný, stabilný režim, ktorý je predvídateľný. Maloletý by nemal byť nútený do styku s otcom, vzhľadom k tomu, že otec pre neho nie je bezpečná vzťahová osoba, a styk by mal byť asistovaný doprovodom bezpečnej vzťahovej osoby. V konaní sp. zn. maloletý J. prezentoval želanie stretávať sa s otcom za účasti súrodencov alebo matky. S poukazom na zdravotný stav maloletého J., pre ktorého nie je oprávnený v súčasnosti bezpečnou vzťahovou osobou a ktorý potrebuje postupné a kontrolované obnovenie osobného kontaktu s oprávneným, nie je podľa názoru odvolacieho súdu v záujme maloletého, aby sa pokračovalo vo výkone rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. -1577. Prípadná destabilizácia alebo zmeny v režime maloletého by nepochybne mohli mať negatívny dopad na jeho zdravotný stav.

20. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vychádzajúc z vyjadrenia psychologičky zariadenia TENENET o. z. nesprávne konštatoval, že oprávnený počas asistovaného styku nespolupracoval a nereagoval na potreby maloletého. I keď sa odvolací súd stotožňuje s námietkou odvolateľa o nesprávnej konštatácii súdu prvej inštancie, ktorá nemá oporu v obsahu súdneho spisu (zo záverečnej správy ani z priebežných správ zariadenia TENENET o. z. prvoinštančným súdom tvrdený záver nevyplýva, asistovaný styk nebol v konaní nariadený, poradenstvo malo byť maloletým deťom poskytované iba individuálne), uvedené pochybenie súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia nemá za následok vecnú nesprávnosť vydaného rozhodnutia.

21. Pokiaľ oprávnený namietal odporúčanie psychologičky zariadenia TENENET o. z. vo vzťahu k jeho osobe, odvolací súd tu uvádza, že záverečná správa zariadenia TENENET o. z. vychádza z realizácie individuálneho poradenstva poskytovaného rodičom a maloletým deťom, pričom odvolací súd nie je oprávnený spochybňovať odbornú správnosť záverov, ku ktorým zariadenie na základe vlastnej činnosti dospelo.

22. V súvislosti s námietkou oprávneného o nepoužití zákonných donucovacích prostriedkov voči povinnej pred zastavením konania, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v preskúmavanej veci bol

síce výkon rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. -1577 nariadený, avšak zároveň bolo rozhodnuté o odklade tohto výkonu do skončenia nariadeného neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti rodičov a maloletých detí podrobiť sa odbornému sociálno-psychologickému poradenstvu. Nakoľko po skončení predmetného poradenstva vychádzajúc z jeho výsledkov dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie je v záujme maloletých detí pokračovať vo výkone rozsudku upravujúceho styk otca s maloletými deťmi, postupoval správne, keď výkon rozhodnutia vyhlásil za neprípustný a konanie zastavil. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že postup súdu v konaní o výkon rozhodnutia bude v zásade vždy odlišný, pretože je závislý od konkrétnych okolností prípadu. Keďže je nevyhnutné v každej fáze konania o výkon rozhodnutia dôsledne prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa, súd musí neustále vyhodnocovať, či nútený výkon rozhodnutia je v záujme maloletého dieťaťa. Výkon rozhodnutia nie je určený na to, aby sa stal nástrojom násilnej zmeny prejavu vôle maloletého dieťaťa, najmä, ak takéto konanie môže mať negatívny dopad na jeho priaznivý vývin. navyše neustanovuje ako podmienku zastavenia konania o výkon rozhodnutia podľa predchádzajúce použitie opatrení smerujúcich k dobrovoľnému splneniu povinnosti.

23. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou oprávneného, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch povinnej a neskúmal plnenie povinnosti z jej strany. Výsluch povinnej bol vykonaný pred nariadením výkonu rozhodnutia na pojednávaní konanom 25. júna 2024, kde sa povinná vyjadrila aj k realizácii styku. Vzhľadom na závery poskytnutého odborného poradenstva nebol ďalší výsluch povinnej v konaní potrebný.

24. Ďalšie odvolacie argumenty oprávneného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať, nakoľko by nezvrátili rozhodnutie odvolacieho súdu. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (por. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti podľa potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď nezistil žiaden z dôvodov pre priznanie výnimky.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta z. č. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).