Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Em-1-2024.pdf
PDF · 84.48 KB
Case nature
Subarea
9Em/1/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci navrhovateľa – oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., proti povinnej: A. A. C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXXX/ XXX, G., zastúpená: LÓVASZ LEGAL s.r.o., so sídlom Železničiarska 18, 811 04 Bratislava, IČO: 54 626 048, o výkon rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 9P/30/2019 - 1577, zo dňa 23.06.2022, vo veci maloletých detí: H. I. C., nar. XX.XX.XXXX, E. E. C., nar. XX.XX.XXXX, J. K. C., nar. XX.XX.XXXX, všetky deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, takto
r o z h o d o l :
I. Súd vyhlasuje výkon rozhodnutia za neprípustný a konanie zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V (od 01.06.2023 Mestský súd Oprávnený sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.02.2024 domáhal nariadenia výkonu súdneho rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 9P/30/2019 - 1577, zo dňa 23.06.2022, v časti styku otca s maloletým dieťaťom. 2. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 9Em/1/2024 - 123 zo dňa 25.06.2024, bol nariadený výkon rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 23.06.2022 č. k. 9P/230/2019-1577 o úprave styku otca s maloletými deťmi. Súd tiež nariadil neodkladné opatrenie, ktorým ukladá výchovné opatrenie rodičom: matke - A. C. A., nar. XX.XX.XXXX a otcovi A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť podrobiť sa odbornému sociálno-psychologickému poradenstvu v priestoroch TENENET o.z., Oravská 4, 903 01 Senec a to v rozsahu 5 hodín poskytovaného poradenstva matke a 5 hodín poskytovaného poradenstva otcovi, 5 hodín poskytovaného poradenstva spoločne obom rodičom s cieľom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov a akceptácie role druhého rodiča v živote maloletých detí s tým, že presný čas stretnutí určí poskytovateľ poradenstva po dohode s rodičmi. Maloletému dieťaťu H. I. C., nar. XX.XX.XXXX uložil výchovné opatrenie povinnosť podrobiť sa odbornému sociálno- psychologickému poradenstvu v priestoroch TENENET o.z., Oravská 4, 903 01 Senec a to v rozsahu 5 hodín poskytovaného poradenstva s tým, že presný čas stretnutí určí poskytovateľ poradenstva po dohode s rodičmi. Maloletému dieťaťu E. E. C., nar. XX.XX.XXXX uložil výchovné opatrenie povinnosť podrobiť sa odbornému sociálno-psychologickému poradenstvu v priestoroch TENENET o.z., Oravská 4, 903 01 Senec a to v rozsahu 5 hodín poskytovaného poradenstva s tým, že presný čas stretnutí
určí poskytovateľ poradenstva po dohode s rodičmi. Maloletému dieťaťu J. K. C., nar. XX.XX.XXXX uložil výchovné opatrenie povinnosť podrobiť sa odbornému sociálno-psychologickému poradenstvu v priestoroch TENENET o.z., Oravská 4, 903 01 Senec a to v rozsahu 5 hodín poskytovaného poradenstva s tým, že presný čas stretnutí určí poskytovateľ poradenstva po dohode s rodičmi. Výchovné opatrenie sa bude realizovať za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov a akceptácie role druhého rodiča v živote maloletých detí, počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia. Súd uložil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, referátu poradensko-psychologických služieb povinnosť doručiť súdu priebežné správy z odborného psychologického poradenstva rodičom a maloletým deťom vždy do 5. dňa každého mesiaca a záverečnú správu z odborného psychologického poradenstva do 10 dní od ukončenia odborného psychologického poradenstva. Zároveň súd odložil výkon rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 23.06.2022 č. k. 9P/230/2019-1577 o úprave styku otca s maloletými deťmi do skončenia nariadeného neodkladného opatrenia o výchovnom opatrení. 3. Exekučným titulom vo veci je rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 9P/230/2019 -1577 zo dňa 23.06.2022, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej je Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň od piatka od 17:00 hod. do pondelka do 08:00 hod. s výnimkou nasledovných sviatkov a prázdnin, počas ktorých je otec oprávnený stretávať sa s deťmi nasledovne: počas vianočných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 30.12. od 10:00 hod. do 08.01.nasledujúceho kalendárneho roku do 18:00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 22.12. od 10:00 hod.do 29.12. do 18:00 hod.; počas veľkonočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod.; počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 10:00 hod do 15.07 do 18:00 hod. a od 01.08. od 10:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod. Otec si v určenom čase maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a v určenom čase ich v mieste bydliska matky odovzdá s výnimkou kedy po ukončení styku majú byť maloleté deti v školskom alebo predškolskom zariadení, kedy miestom odovzdania maloletých detí bude toto zariadenie. Matka sa zaväzuje maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť, maloleté deti otcovi odovzdať a umožniť tak riadny výkon jeho práv. Rodičia sa dohodli, že miestom trvalého bydliska detí bude F. XXX, G..“ 4. Zo záverečnej správy Tenenet o. z. z 27.11.2025 (č. l. 230) vyplynulo, že matka zabezpečuje deťom stabilné a bezpečné prostredie, ktoré im umožňuje primeraný vývin. Otcova úloha v živote detí je v súčasnosti limitovaná nedostatočnou komunikáciou s matkou a nízkou frekvenciou osobných kontaktov spôsobených otcovým inkoherentným prístupom ku kontaktovaniu detí, Táto situácia má potenciál negatívne vplývať na kvalitu vzťahu detí s otcom. V záujme maloletých detí sa odporúča podporovať stabilitu a kontinuitu starostlivosti matky ako primárneho opatrovateľského subjektu. S cieľom nápravy vzťahov otca s deťmi sa otcovi odporúča absolvovať dlhodobú psychoterapiu. Odporúča sa realizovať postupné a kontrolované obnovovanie osobného kontaktu otca s deťmi (najmä s maloletým J.) v neutrálnom a psychologicky bezpečnom prostredí. Pokračovať v psychologickej podpore detí, najmä v prípade J., vzhľadom na jeho špeciálne potreby. 5. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 6. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 7. Podľa § 376 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. 8. Podľa § 378 CMP, po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti.
9. V zmysle § 390 ods. 1 písm. c) CMP, súd aj bez návrhu uznesením konanie o výkon rozhodnutia zastaví, ak výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať. 10. Podľa § 391 CMP o náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastavuje. 11. Z článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva pre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu rozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom (napr. Nuutinen proti Fínsku, rozsudok z 27. júna 2000, ods. 128). 12. Povinnosť štátnych orgánov prijať také opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú spoločne, však nie je absolútna a porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb predstavujú dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale ich povinnosť použiť donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená; musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva článok 8 Dohovoru. Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča (Voleský proti Českej republike, rozsudok z 29. júna 2004, ods. 118, Pedovič proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006 , ods. 109). 13. Vnútroštátne orgány nie sú zodpovedné za výsledok. Európsky súd pre ľudské práva uznal, že štátne orgány nie sú všemocné, najmä ak sa stretávajú s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nedbajú na záujmy vlastného dieťaťa (napr. Pedovič proti Českej republike, rozsudok z 18. júla 2006, ods. 115). 14. V konaní je nesporné, že komunikácia medzi rodičmi je dlhodobo problematická, vzájomný vzťah rodičov je konfliktný a styk otca s maloletými deťmi sa nerealizoval v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu, preto bolo rodine uložené výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému sociálno- psychologickému poradenstvu s cieľom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov a akceptácie role druhého rodiča v živote maloletých detí s tým. Uložené výchovné opatrenie však nesplnilo svoj účel a aj pôsobeniu odborníka sa zmenu postoja maloletých detí voči otcovi nepodarilo dosiahnuť. Pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi a nestabilný prístup otca ku kontaktu s deťmi predstavujú významný faktor negatívne ovplyvňujúci kvalitu vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi. Za tejto situácie nemožno očakávať, že nútený výkon rozhodnutia alebo použitie donucovacích opatrení povedie k obnoveniu prirodzeného a bezpečného vzťahu medzi otcom a deťmi. Naopak, takéto opatrenia by mohli viesť k ďalšiemu zvyšovaniu psychickej záťaže maloletých detí a prehlbovaniu ich vnútorného konfliktu. 15. Súd sa v danom prípade pokúsil vytvoriť a zabezpečiť predpoklady na realizáciu súdneho rozhodnutia, prijal tomu zodpovedajúce vhodné opatrenia, ktoré ale neviedli k náprave narušených vzťahov a obnove styku otca s maloletým dieťaťom. Z podanej správy Tenenet o.z. je zrejmé, otec maloletého počas asistovaného styku nespolupracoval, otec nereagoval na potreby maloletého. S poukazom na predložené správy, v tejto fáze konania nie je možné prijať jednoznačne záver, že dôvodom negatívneho správania sa dieťaťa voči otcovi je výlučne postoj matky. Nariadenie výkonu rozhodnutia nie je určené na to, aby sa stalo nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa, pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené tretími osobami, čo v tomto prípade preukázané nebolo. V predmetnej veci považuje súd použitie donucovacích opatrení za kontraproduktívne, nakoľko ich použitie by mohlo viesť k ešte väčšej degradácii vzťahov medzi maloletými deťmi a otcom. 16. Súd prihliadol predovšetkým na zásadu najlepšieho záujmu maloletých detí, ktorá musí mať prednosť pred formálnym výkonom rodičovských práv. V danom prípade súd dospel k záveru, že nie je v záujme maloletých detí, aby sa pokračovalo vo vykonávacom konaní, nakoľko použitie donucovacích opatrení za účelom výkonu práva styku je v danom prípade nežiaduce, nesleduje najlepší záujem dieťaťa a najmä nebude viesť k zlepšeniu vzťahov medzi otcom a maloletými deťmi. Naopak, pokračovanie vo vykonávacom konaní by mohlo viesť k ďalšiemu prehlbovaniu napätia, neistoty a emocionálnej záťaže detí, predovšetkým maloletého J. vzhľadom na jeho špecifické potreby. 17. Súd vzal do úvahy aj odborné odporúčania vyplývajúce z vykonaného dokazovania, podľa ktorých je v záujme maloletých detí podporovať stabilitu a kontinuitu starostlivosti poskytovanej matkou ako primárnym opatrovateľským subjektom. Za účelom postupnej nápravy vzťahov medzi otcom a maloletými deťmi bolo otcovi odporučené absolvovanie dlhodobej psychoterapie, ktorá môže napomôcť stabilizácii jeho rodičovského fungovania a zlepšeniu komunikačných a vzťahových kompetencií. Zároveň bolo odporučené realizovať obnovovanie osobného kontaktu otca s maloletými deťmi postupne, kontrolovaným spôsobom, v neutrálnom a psychologicky bezpečnom prostredí, a to najmä vo vzťahu
k maloletému J.. Za potrebné bolo označené aj pokračovanie psychologickej podpory detí, osobitne maloletého J., s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a emocionálne prežívanie. 18. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že pokračovanie vo výkone rozhodnutia by v súčasnom období neslúžilo ochrane práv a záujmov maloletých detí, ale mohlo by nepriaznivo zasiahnuť do ich psychickej pohody a stability. Súd preto v zmysle ustanovenia § 390 ods. 1 písm. c) CMP výkon rozhodnutia vyhlásil za neprípustný a konanie zastavil. 19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana (v zmysle CMP účastník), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.