Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/128/2026

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v spore žalobcu: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: F. G., C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E., právne zastúpený: Mgr. Stanislav Záhumenský, advokát, so sídlom Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -69 zo dňa 28.05.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

II. Odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o d m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania p r á v o .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.). Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal vypratania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k. ú. D. ako CKN 3088/2 – ttp. o výmere 639 m2, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko žalovaný neodstránil svoje oplotenie, ktorým do tejto nehnuteľnosti zasahuje. Žalobca podaním zo dňa 20.05.2026 vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný odstránil živý plot zasahujúci do jeho pozemku. Súd prvej inštancie súhlas žalovaného so späťvzatím nežiadal, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa (ďalej len „“) alebo pojednávanie. Keďže žalovaný odstránil oplotenie z dotknutej nehnuteľnosti až po podaní žaloby, čím splnil požiadavku žalobcu svojím neskorším konaním, bolo mu potrebné pričítať procesné zavinenie na zastavení konania, preto podľa nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Poukazujúc na namietal, že súd prvej inštancie mu nedoručil späťvzatie žaloby, bolo mu doručené len upovedomenie o zrušení pojednávania nariadeného na deň 02.06.2026 z dôvodu späťvzatia žaloby a spolu s napadnutým uznesením mu bol doručený vytyčovací náčrt, čestné vyhlásenie zo dňa 18.05.2026 a fotografie. Žalovaný uviedol, že žalobca sa žalobou, rovnako aj v predžalobnej výzve zo dňa 22.12.2025 a v ďalších vyjadreniach, domáhal odstránenia oplotenia, resp. plotu, ktorý mal údajne zasahovať do jeho pozemku, domáhal sa tak ochrany vlastníckeho práva

podľa . Až v späťvzatí žaloby mal uviesť nové skutkové tvrdenia, podľa ktorých mal žalovaný odstrániť živý plot zasahujúci do pozemku žalobcu, k čomu pripojil čestné vyhlásenie a fotografie. Skutkový aj právny základ veci tak posunul smerom k ochrane podľa . Žalovaný už dňa 01.04.2026 doručil súdu vyjadrenie, ktorého prílohou bol aj vytyčovací náčrt, z ktorého vyplýva, že oplotenie postavené žalovaným nezasahuje do pozemku žalobcu. Tento náčrt preukazoval nedôvodnosť žaloby. Späťvzatie žaloby nebolo vyvolané tým, že by žalovaný po podaní žaloby splnil požiadavku žalobcu, ale tým, že v konaní boli preukázané skutočnosti svedčiace o nedôvodnosti žaloby. Podľa žalobcom predloženého čestného vyhlásenia zo dňa 18.05.2026 mal žalovaný odstrániť živý plot zasahujúci do pozemku žalobcu pred dňom 07.05.2026. Žalovaný uviedol, že má k dispozícii fotografie z decembra 2025, z ktorých vyplýva, že živý plot bol upravený už v tomto období, pričom sa nachádza na parcele žalovaného. Tým, že súd prvej inštancie neposkytol žalovanému možnosť sa vyjadriť k späťvzatiu žaloby, k novým skutkovým tvrdeniam žalobcu, namietať ich pravdivosť ani predložiť dôkazy na svoju obranu, postupoval v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania, čo predstavuje zásah do práva žalovaného na spravodlivý proces. Ďalej argumentoval, že súd prvej inštancie v bode 9. odôvodnenia uviedol, že žalovaný odstránil oplotenie z dotknutej nehnuteľnosti až po podaní žaloby. V bode 2. odôvodnenia však uviedol, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný odstránil živý plot. Súd tak zamieňa pojmy, ktoré majú odlišný význam, pričom táto okolnosť je podstatná pre posúdenie, či žalovaný vôbec splnil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, a teda či možno hovoriť o procesnom zavinení zastavenia konania na strane žalovaného. Súd prvej inštancie rozhodol bez toho, aby žalovanému vytvoril procesný priestor na realizáciu jeho práv vo vzťahu k procesnému úkonu žalobcu a skutkovým tvrdeniam obsiahnutým v späťvzatí žaloby. Ako prílohy k odvolaniu žalovaný pripojil fotografie zo dňa 08.06.2026 a 24.12.2025.

4. Odvolanie žalovaného bolo žalobcovi doručované na vedomie, pričom žalobca sa k nemu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas ( ) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (, ), ktoré vo výroku II. o náhrade trov konania zmenil podľa tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie žalovaného proti výroku I. napadnutého uznesenia podľa odmietol ako podané neoprávnenou osobou, keďže týmto výrokom bolo rozhodnuté v prospech žalovaného.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa voči žalovanému domáhal vypratania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k. ú. D. ako CKN 3088/2 – ttp. o výmere 639 m2, nakoľko žalovaný neodstránil svoje oplotenie, ktorým do tejto nehnuteľnosti zasahuje. Žalobca ako vlastník uvedenej nehnuteľnosti vyzval dňa 03.12.2025 žalovaného, aby z predmetnej nehnuteľnosti odstránil uskladnené kosačky, drevo, dosky, balíky sena a elektrický oplotok, pričom žalovaný odstránil len časť vecí. Preto bol žalovaný opätovne dňa 22.12.2025 vyzvaný, aby z predmetnej nehnuteľnosti odstránil aj oplotenie, zakreslené na vytyčovacom náčrte č. 106-2025 z 02.12.2025 pod bodmi 1, 2, 141 – 1430, 466-14 do 06.01.2026. Podaním zo dňa 20.05.2026 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby odstránil živý plot, ktorý je zakreslený vo vytyčovacom náčrte zo dňa 02.12.2025 a ktorý zasahuje do nehnuteľnosti žalobcu, pričom tento zásah je popísaný i v zozname súradníc zameraných bodov v S-JTSK. Skutočnosť, že živý plot zasahoval do jeho nehnuteľnosti ešte dňa 05.03.2026, preukazoval žalobca čestným vyhlásením A. H. zo dňa 05.03.2026. Žalobca tvrdil, že živý plot, ktorý zasahoval do jeho pozemku, mal byť odstránený po 03/2026, čo preukazoval fotografiou zo dňa 07.05.2026 a čestným vyhlásením A. B. I., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 07.05.2026.

7. Žalovaný v podanom odvolaní nesúhlasil s výrokom I. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil, argumentujúc, že späťvzatie žaloby mu nebolo doručené a nemal možnosť sa k nemu vyjadriť, namietať pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu ani predložiť dôkazy na svoju obranu preukazujúce nedôvodnosť žaloby. K uvedenému odvolací súd uvádza, že jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení, ktorými počas konania disponuje žalobca, je aj späťvzatie žaloby (návrhu), ktoré je prejavom jeho autonómnej vôle ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania. Dosiahnutie zastavenia konania procesným úkonom, ktorým žalobca berie žalobu späť, je

limitované dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Súd však na nesúhlas žalovaného neprihliada pri doručení späťvzatia súdu pred začatím predbežného prejednanie sporu ( ) alebo pojednávania ( ), a to bez ohľadu na vážnosť dôvodov nesúhlasu žalovaného so späťvzatím. V danom prípade bolo späťvzatie žaloby doručené súdu prvej inštancie dňa 20.05.2026, pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania, preto odvolací súd na námietku žalovaného, že v dôsledku nedoručenia mu späťvzatia žaloby nemohol realizovať jeho procesné práva, pričom takýto postup súdu je v rozpore s princípom kontradiktórnosti a predstavuje zásah do práva žalovaného na spravodlivý proces, nemohol prihliadnuť. Na okraj odvolací súd poznamenáva, že späťvzatie žaloby ako podanie vo veci samej ( ) súd prvej inštancie doručil žalovanému dodatočne na vedomie dňa 15.06.2026 (č.l. 90 spisu).

8. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku I. napadnutého uznesenia nemohol prejednať ani z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou. Právna úprava v výslovne normuje, že odvolanie je oprávnená podať iba strana sporu, ktorá nebola v konaní plne úspešná, resp. v neprospech ktorej (hoci aj čiastkovo) bolo rozhodnutie vydané. Ak osoba, ktorá podala odvolanie, nebola oprávnená ho podať, nie je splnená subjektívna podmienka prípustnosti odvolania a odvolací súd odvolanie odmietne ( ). V danom prípade bolo konanie voči žalovanému zastavené, teda rozhodnutím súdu mu nebola spôsobená žiadna ujma na jeho právach. Keďže súd prvej inštancie výrokom I. konanie voči žalovanému zastavil, rozhodnutie bolo vydané prospech žalovaného, preto nemá právo proti tomuto výroku podať odvolanie. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného podané proti výroku I. napadnutého uznesenia odmietol ako podané neoprávnenou osobou.

9. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania (). Obsahom práva na súdnu ochranu podľa je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (, ). Ústavný súd už rozhodoval o ústavnosti rozhodnutí o trovách konania (napr. , , , , , a ). V súvislosti s ochranou poskytovanou Dohovoru Ústavný súd poukazuje na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP"), ktorý sa pri rozhodovaní o tom, či civilné konanie ako také vyhovuje požiadavkám spravodlivosti, zaoberá aj tou časťou konania, ktorou všeobecný súd rozhoduje vo veci náhrady trov konania, a preto právo na spravodlivé rozhodovanie o trovách konania patrí ratione materiae do obsahu práva na spravodlivé súdne konanie (m. m. rozs. ESĽP vo veci Stankiewicz c. Poľsko zo 6.4.2006, sťažnosť č. 46917/99 alebo rozs. ESĽP 5 vo veci Karahasanoglu c. Turecko zo 16.3.2021, sťažnosti č. 21392/08, č. 53870/09, č. 32844/17). Ustanovenie je z obsahového hľadiska v podstate zhodný so skorším (ďalej aj "OSP"), ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu nezohľadniť ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka , aj na aktuálny právny stav. Taký postup Ústavný súd preferuje najmä z dôvodu požiadavky na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí ako atribútu právnej istoty typickej pre právny štát. V zmysle predmetnej judikatúry platí, že späťvzatím žaloby žalobca zaviní zastavenie konania, no ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia dôvodne podaného návrhu pre správanie žalovaného, možno uložiť pre zmenu žalovanému povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania. Ak má byť rozhodnuté podľa , treba mať na pamäti, že nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach práva procesného a nie práva hmotného. Preto tiež o otázke, či strana sporu zavinila, že konanie bolo zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného; dôvodnosť žaloby súd nemá skúmať z hľadiska hmotného práva. Rozhodnutie o trovách konania však nemá byť výsledkom mechanického posudzovania zavinenia či úspechu v procese, ale celkovým zhodnotením okolností prípadu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.08.2021).

10. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.11.2018, v zmysle záverov ktorého pri rozhodovaní o trovách konania je právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný plnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému. Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ,

v zmysle ktorého ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp. zn. ).

11. Žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť, s odôvodnením, že žalovaný niekedy po 03/2026, t. j. po podaní žaloby odstránil živý plot, ktorý zasahoval do jeho nehnuteľnosti, preto z dôvodu zavinenia žalovaného na zastavení konania žiadal priznať náhradu trov konania. Pravdivosť svojho tvrdenia preukazoval fotografiou zo dňa 07.05.2026, čestným prehlásením A. B. I., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 07.05.2026 a čestným prehlásením J. K.. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca ním tvrdenú skutočnosť nepreukázal, keď čestné prehlásenie J. K. súdu nepredložil, z fotografie predloženej žalobcom táto skutočnosť jednoznačne nevyplýva, keďže z nej vôbec nie sú zrejmé hranice pozemkov. Čestné prehlásenie A. B. (otca žalobcu) samo osebe túto skutočnosť neosvedčuje. Naopak, odvolací súd mal zo žalovaným predloženej fotografie zo dňa 24.12.2025, pripojenej k odvolaniu, preukázané, že živý plot nachádzajúci sa na pozemku žalovaného, za „vykolíkované“ hranice pozemku žalovaného ku dňu 24.12.2025 (t.j. pred podaním žaloby) nezasahoval.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca náležite nepreukázal, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaného po podaní žaloby, teda žalobca svojím prejavom vôle spočívajúcim v späťvzatí žaloby zavinil, že konanie bolo zastavené.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania zmenil podľa tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie žalovaného proti výroku I. napadnutého uznesenia odmietol podľa ako podané neoprávnenou osobou.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku I. napadnutého uznesenia odmietol, čo predstavuje neúspech žalovaného a úspech žalobcu. Odvolací súd výrok II. napadnutého uznesenia zmenil tak, že nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému voči žalobcovi, v odvolacom konaní tak bol (v tejto časti) úspešný žalovaný a neúspešný žalobca. Vzhľadom na čiastočný úspech žalovaného v odvolacom konaní odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).