Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoKR-1-2021.pdf
PDF · 160.71 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoKR/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci žalobcu: Solvet s.r.o., so sídlom Gaštanová 10, 010 07 Žilina, IČO: 47 409 258, právne zastúpeného JUDr. Michal Miškovič - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Palisády 32, 811 06 Bratislava, IČO: 47 255 846, proti žalovanej: JUDr. Eva Plichtová, PhD., so sídlom kancelárie K. XXXX, XXX XX G. F., správca úpadcu: A.G.P., s.r.o., so sídlom Sad SNP 14, 010 01 Žilina, IČO: 46 079 840, zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Lenou Mišalovou, advokátkou, so sídlom K. XX, XXX XX G. F., v konaní o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty úpadcu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi/3/2019-129 zo dňa 28. mája 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi/3/2019-129 zo dňa 28. mája 2020 p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. V odôvodnení poukázal na žalobu podanú dňa 5.6.2019, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd vylúčil súpisovú zložku majetku úpadcu zapísanú v súpise všeobecnej podstaty úpadcu A.G.P., spol. s r.o. pod č.1 - peňažnú pohľadávku voči spoločnosti DÚHA, a.s. v spornej časti tejto pohľadávky vo výške 342.087,55 Eur, ktorej vlastníkom je žalobca. Svoj nárok odôvodnil tým, že úpadca dňa 03.11.2016 na strane postupcu uzavrel so žalobcom ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky, ktorú postupca evidoval voči dlžníkovi DÚHA, a.s. vo výške 342.087,55 Eur (ďalej aj len „Zmluva o postúpení“). Postupca oznámil dlžníkovi DÚHA, a.s. postúpenie pohľadávky dňa 02.03.2017. Žalovaná do súpisu majetku zahrnula aj danú pohľadávku ocenenú znaleckým posudkom vo výške 831.695,28 Eur. Žalovaná doručila žalobcovi Odstúpenie od Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.11.2016, v ktorom oznámila, že odstupuje od zmluvy, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi DÚHA, a.s. vo výške 342.087,55 Eur, pričom sa odvoláva na ust. § 45 ods. 1 ZKR. Žalobca písomne reagoval listom s tým, že odstúpiť možno len od synalagmatického právneho vzťahu, avšak zmluva o postúpení nie je synalagmatickým záväzkom, pretože postúpenie pohľadávky nie je viazané na zaplatenie odplaty postupníkom, keďže v zmysle zmluvy postupník je povinný zaplatiť odplatu najneskôr do 14 dní od vymoženia celej pohľadávky, čo sa doposiaľ nestalo. Žalobca si listom zo dňa 03.10.2018 uplatnil právo na nezahrnutie pohľadávok do súpisu konkurznej podstaty podľa § 78 ods. 3 ZKR. Správca zaslal žalobcovi výzvu podľa § 78 ods. 2 ZKR dňa 12.11.2018. Žalobca má za to, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol danú pohľadávku vo výške 342.087,55 Eur s prísl. za odplatu a zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu 03.11.2016. Má za to, že pokiaľ správca odstúpil od zmluvy, odplata za postúpenie sa
nedostane do konkurznej podstaty úpadcu a konanie správcu môže smerovať k ukráteniu konkurzných veriteľov.
2. Žalovaná sa podaním zo dňa 23.07.2019 vyjadrila k žalobe tak, že žalobca nenadobudol spornú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení z dôvodu nemožnosti postúpenia s poukazom na Zmluvu o dielo, preto vlastníkom pohľadávky je naďalej úpadca. Spoločnosť DÚHA, a.s. neudelila súhlas s postúpením, čo vyplýva aj zo žaloby, ktorou sa DÚHA, a.s. na OS Bratislava I domáhala určenia, že A.G.P., s.r.o. a ani žalobca tohto konania nemajú právo požadovať úhradu pohľadávok voči spol. DÚHA, a.s. Zmluva o postúpení je tak neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka a postupník nie je chránený ani v prípade, že o zákaze postúpenia bez súhlasu nevedel. Čo sa týka tvrdenia ohľadom odstúpenia od zmluvy, že nejde o synalagmatický záväzok a preto nemožno odstúpiť od zmluvy, ide o nesprávnu argumentácia žalobcu, preto ak by bola zmluva platná, tak by došlo k platnému odstúpeniu, nakoľko v zmysle § 45 ods. 1 ZKR správca môže odstúpiť od zmluvy, ktorú úpadca už splnil, avšak druhá strana zmluvu v čase vyhlásenia konkurzu ešte nesplnila. Skutočnosť, že okamih splatnosti plnení nie je totožný
- povinnosť zaplatiť odmenu za postúpenie a povinnosť postúpiť pohľadávku, neznamená, že sa nejedná o vzájomné plnenia. Správca odstúpil od zmluvy, nakoľko v čase odstúpenia nemal k dispozícii Zmluvu o dielo, avšak za tohto stavu je úkon odstúpenia nadbytočný, keďže Zmluva o postúpení je absolútne neplatná.
3. Okresný súd mal preukázané, že uznesením Okresného súdu Žilina vo veci sp.zn. 4K/23/2016 zo dňa 31.10.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu A.G.P., s.r.o., ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 7.11.2017. Uznesenie, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť podať vylučovaciu žalobu, bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 26.4.2019 a okresný súd tak posúdil, že žaloba bola podaná včas. Správca konkurznej podstaty úpadcu v súpise majetku zapísaného do všeobecnej konkurznej podstaty zverejnil pod por. číslom 1. peňažnú pohľadávku voči spoločnosti DÚHA, a.s. v celkovej výške 831.695,28 Eur.
4. Okresný súd mal preukázané, že žalobca ako postupník a úpadca ako postupca uzavreli dňa 3.11.2016 Zmluvu o postúpení pohľadávky č. 03112016, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky úpadcu voči spoločnosti DÚHA, a.s. v celkovej výške 342.087,55 Eur, ktorá vznikla na základe faktúry č. 201510049 splatnej dňa 28.12.2015, vystavenej v zmysle Zmluvy o dielo medzi úpadcom a spoločnosťou DÚHA, a.s., predmetom ktorej bolo zhotovenie diela: Obnova obalového plášťa FCHPT zo dňa 19.6.2014. Ďalej mal okresný súd preukázané, že dňa 19.6.2014 bola uzavretá Zmluva o dielo č. 002/14005/2014 medzi objednávateľom DÚHA, a.s. a zhotoviteľom A.G.P., s.r.o. (ďalej aj len „Zmluva o dielo“), ktorej predmetom bolo zhotovenie diela Obnova obalového plášťa FCHPT. Okresný súd uviedol, že hoci v predloženej Zmluve o postúpení je uvedené, že Zmluva o dielo bola v ústnej forme, mal okresný súd preukázané riadne uzavretie v písomnej forme. Podľa čl. II. bod 8. tejto Zmluvy o dielo sa objednávateľ a zhotoviteľ dohodli, že bez písomného súhlasu objednávateľa nie je zhotoviteľ oprávnený dať do zálohu, postúpiť svoju pohľadávku alebo akýkoľvek iný nárok voči objednávateľovi vzniknutý z tohto právneho vzťahu na akúkoľvek tretiu osobu. Podľa čl. XIV. bod 5. Zmluvy o dielo nemôže zhotoviteľ postúpiť žiadne práva a povinnosti z tejto zmluvy vrátane postúpenia pohľadávky na tretie osoby bez súhlasu objednávateľa. Žalovaná tvrdila, že objednávateľ DÚHA, a.s. neudelil žiadny súhlas k postúpeniu pohľadávky, čo preukazuje komunikácia žalobcu s touto spoločnosťou v liste zo dňa 22.1.2018, v ktorom spoločnosť DÚHA, a.s. opätovne upozorňovala žalobcu, že Solvet s.r.o. nie je veriteľom DÚHA, a.s. a Zmluva o postúpení je neplatný právny úkon. Tento list bol medzi stranami nesporný, žalobca ho nenamietal, ani nespochybňoval. Zástupca žalobcu pred okresným súdom uviedol, že žalobca predpokladal, že je daný súhlas, keďže to bolo deklarované v zmluve, v ktorej postupca prehlásil, že zmluva nemá právne vady. Z vyjadrenia zástupcu spoločnosti DÚHA, a.s. k výzve na úhradu pohľadávky vyplýva, že spoločnosť A.G.P. nebola oprávnená postúpiť pohľadávku bez súhlasu DÚHA, a.s.
5. Okresný súd uviedol, že z týchto skutočností plynie, že nebol daný súhlas spoločnosti DÚHA, a.s. ako objednávateľa k postúpeniu pohľadávky. Pokiaľ aj zástupca žalobcu uviedol, že žalobca predpokladal, že je daný súhlas, keďže postupca deklaroval, že zmluva nemá právne vady, tak toto podľa okresného súdu nepostačuje. Žalobca nepreukázal existenciu takého súhlasu a tvrdenie postupcu alebo deklarovanie, že zmluva nemá vady, je irelevantné a nepreukazuje existenciu súhlasu. V zmysle Zmluvy o dielo nebolo možné pohľadávku postúpiť bez písomného súhlasu objednávateľa a žalobca nepreukázal, že by súhlas bol daný. Okresný súd zdôraznil, že súhlas musel byť v písomnej forme, avšak žalobca nepreukázal
udelenie súhlasu ani v ústnej ani v písomnej forme. Okresný súd preto dospel k záveru, že žiadny súhlas k postúpeniu pohľadávky zo strany objednávateľa DÚHA, a.s. nebol daný. V zmysle ust. § 525 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“) pritom nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. Uzavretie Zmluvy o postúpení bez súhlasu objednávateľa ako dlžníka tak vylučuje platnosť postúpenia. Podľa okresného súdu preto nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu, a teda ani k platnému uzavretiu Zmluvy o postúpení. Okresný súd potom vyhodnotil Zmluvu o postúpení č. 03112016 zo dňa 3.11.2016 ako neplatnú a z toho dôvodu je vlastníkom pohľadávky naďalej úpadca. Správca konkurznej podstaty preto postupoval správne, keď danú pohľadávku zahrnul do súpisu majetku úpadcu.
6. S ohľadom na záver o neplatnosti Zmluvy o postúpení nebolo potrebné podľa okresného súdu zaoberať sa platnosťou odstúpenia od Zmluvy o postúpení zo strany žalovanej, keďže odstúpiť je možné iba od platnej zmluvy. Zmluva bola posúdená ako neplatná, a preto nebolo možné od nej odstúpiť. Okresný súd dodal, že žalovaná vysvetlila odstúpenie od zmluvy tým, že v čase odstúpenia nemala k dispozícii Zmluvu o dielo, avšak po jej obdržaní má za to, že Zmluva o postúpení je neplatná z dôvodu absencie písomného súhlasu s postúpením.
7. K navrhovaniu dôkazov zo strany sporových strán okresný súd uviedol, že žalobca predložil listinné dôkazy a na pojednávaní zástupca žalobcu a zástupca žalovanej uviedli, že nenavrhujú žiadne dokazovanie. Pokiaľ žalovaná predtým navrhovala výsluch svedka K., tohto na pojednávanie nezabezpečila a okresný súd nemal dôvod tento návrh vykonať s poukazom na ust. § 153 CSP, keďže žalovaná ho nezabezpečila a ani na ňom následne netrvala. Strany konania zhodne uviedli, že žiadne dokazovanie nenavrhujú, teda na žiadnom dokazovaní už netrvali. Okresný súd ani nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, keďže dokazovanie považoval za dostatočné aj s poukazom na vyjadrenie žalobcu, ktorý nenamietal tvrdenie žalovanej ohľadom neexistencie súhlasu objednávateľa s postúpením pohľadávky.
8. Okresný súd tak uzavrel, že je nepochybné, že k uzavretiu Zmluvy o postúpení došlo bez písomného súhlasu objednávateľa, čo spôsobilo neplatnosť Zmluvy o postúpení, a preto bol správny postup správcu, ktorý pohľadávku posúdil ako pohľadávku úpadcu. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 v spojení s ust. § 262 CSP a priznal žalovanej ako úspešnej strane trovy konania v celom rozsahu.
9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca cestou právneho zástupcu z dôvodu, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. K záveru okresného súdu, že nebol preukázaný súhlas objednávateľa DÚHA a.s., s postúpením pohľadávky, žalobca uviedol, že nebol zmluvnou stranou dotknutej Zmluvy o dielo, a teda nemal reálnu možnosť získať dôkaz o tom, či súhlas bol alebo nebol udelený. K tejto otázke mal byť vypočutý svedok U. K., ktorý ako konateľ konal v mene postupcu pri uzavretí Zmluvy o postúpení pohľadávky, avšak okresný súd jeho výsluch nepovažoval za potrebný. Skutočnosť, že existuje list spoločnosti DÚHA a.s. zo dňa 22.1.2018 a že žalobca tento list nespochybňoval, nemožno považovať za dôkaz o tom, že nebol tento súhlas udelený. Konateľ spoločnosti DÚHA a.s. podal v minulosti na konateľa žalobcu nezmyselné trestné oznámenie, čo dokresľuje obraz o tom, že žalobca v danom období nepovažoval za zmysluplné reagovať na list spoločnosti DÚHA a.s., nakoľko bolo evidentné, že táto spoločnosť robí všetky kroky ako neuhradiť pohľadávky úpadcu a v tejto nadväznosti krivo obvinila konateľa žalobcu z krádeže.
10. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na úpravu ust. § 527 OZ, v zmysle ktorého postupca zodpovedá za to, že sa postupník nestal veriteľom pohľadávky. Zároveň je podľa § 528 ods. 2 OZ postupca povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a informácie týkajúce sa postúpenej pohľadávky. V Zmluve o postúpení pohľadávky postupca vyhlásil, že na postúpenej pohľadávke neviaznu žiadne právne povinnosti alebo právne vady a podľa zmluvy zodpovedá za škodu vzniknutú v súvislosti s nepravdivosťou jeho vyhlásení v zmluve. Zmluvné strany tak v predmetnej zmluve nevylúčili zodpovednosť postupcu za vady postupovanej pohľadávky. Žalobca ďalej uviedol, že samotná správkyňa úpadcu podala na súd žalobu o zaplatenie pohľadávok úpadcu voči dlžníkovi DÚHA a.s., o ktorom spore však žalobca nemá žiadnu vedomosť. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť DÚHA a.s. stále robí obštrukcie s cieľom neuhradiť svoje záväzky. Prax tejto spoločnosti pri neuhrádzaní jej záväzkov je pritom verejne známa. Napriek tomu okresný súd nesprávne vychádzal z prejavu tejto
spoločnosti. Pokiaľ spoločnosť DÚHA a.s. operuje tým, že žiadny súhlas na postúpenie pohľadávok neudelila, tak je otázne, prečo sa zbavuje svojej povinnosti uhradiť záväzky aj voči pôvodnému vlastníkovi pohľadávky, t.j. úpadcovi. Žalobca sa nestotožnil ani s tvrdením žalovanej, že odstúpenie od zmluvy zo strany správcu bolo nadbytočné, keďže Zmluva o postúpení je absolútne neplatná. Podľa žalobcu Občiansky ani Obchodný zákonník pojem „nadbytočný“ právny úkon nepozná.
11. Podľa žalobcu okresný súd dospel k záveru o neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom sa nezaoberal následkami neplatnosti tejto zmluvy ani konštrukciou odplaty za postúpenie pohľadávky. Podľa zmluvy mala byť odplata za postúpenie vyplatená po vymožení pohľadávky. Žalobca k žalobe pripojil podobný prejednávaný prípad pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, z ktorého bolo zrejmé, že bola dohodnutá odplata vo výške 85 % zo skutočne vymoženej výšky pohľadávky, a teda podľa žalobcu sa jedná o bežne zaužívaný postup v obchodnom styku medzi podnikateľmi. Žalobca ako postupník mal pohľadávku vymáhať a podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka DÚHA a.s. Nie je pravdou tvrdenie žalovanej, že by sa malo jednať o účelový návrh na vyhlásenie konkurzu. Veriteľ má právo sám sa rozhodnúť, akým spôsobom bude pohľadávku vymáhať a žalobca sa rozhodol vymáhať pohľadávku podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Podľa žalobcu okresný súd neprihliadol ani na časové súvislosti a síce, že k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 3.11.2016, teda v čase, kedy nebolo známe, že na postupcu bude vyhlásený konkurz. Žalobca poukázal na ust. § 55 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii s tým, že pohľadávky úpadcu je správca povinný speňažiť, teda môže pohľadávky nielen vymáhať, ale ich môže aj odplatne postúpiť. K otázke vypočutia svedka K. žalobca uviedol, že žalovaná navrhla vykonať výsluch tohto svedka. Tento svedok v minulosti vyhlasoval, že Zmluva o dielo bola uzavretá v ústnej podobe. Žalovaná účasť tohto svedka na pojednávaní nezabezpečila. Podľa žalobcu však výsluch tohto svedka mal byť vykonaný, nakoľko tento svedok ako konateľ úpadcu podpisoval aj Zmluvu o dielo so spoločnosťou DÚHA a.s. a následne aj Zmluvu o postúpení pohľadávky.
12. Žalobca zároveň napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania. Podľa žalobcu nemožno trovy právneho zastúpenia žalovanej považovať za účelne vynaložené, nakoľko žalovaná sa dala zastúpiť advokátskou kanceláriou napriek tomu, že má právnické vzdelanie druhého stupňa. Zároveň má žalobca informácie o tom, že právna zástupkyňa žalovanej je jej dcérou. Žalobca tiež namietal, že v konaní došlo k porušeniu práva na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia, toto rozhodnutie je nezákonné, arbitrárne a nespravodlivé. Žalobca preto žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
13. Žalovaná cestou právnej zástupkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že odvolanie je nedôvodné a v odvolaní žalobca neuvádza žiadne tvrdenie ani argument, ktorý by mal za následok iné právne posúdenie ako v rozsudku okresného súdu. Tvrdenia žalobcu o tom, že nebol zmluvnou stranou Zmluvy o dielo, a teda nemal možnosť získať dôkaz o tom, či bol daný súhlas objednávateľa, je podľa žalovanej irelevantné vo vzťahu k posúdeniu otázky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. V konaní bolo preukázané, že sa jednalo o postúpenie pohľadávky, ktoré bolo podmienené súhlasom dlžníka, a žalobca v konaní nepredložil ani nenavrhol dôkaz, ktorý by preukazoval, že dlžník súhlas udelil. Vyhlásenie v Zmluve o postúpení pohľadávky o tom, že postúpenie dohode s dlžníkom neodporuje, nenahrádza udelenie súhlasu. Naopak žalovaná v konaní preukázala, že dlžník súhlas s postúpením neudelil, čo vyplynulo z listu spoločnosti DÚHA a.s. zo dňa 22.1.2018 a tiež z ďalších listinných dôkazov. V tomto kontexte nemajú žiadnu preukaznú hodnotu tvrdenia žalobcu o tom, že konateľ spoločnosti DÚHA a.s. podal na konateľa žalobcu nejaké trestné oznámenie. V zmysle ust. § 525 ods. 2 OZ je zmluva o postúpení uzavretá v rozpore s týmto ustanovením absolútne neplatná a postupník nie je chránený ani v prípade, ak o zákaze nevedel. V tomto smere žalovaná poukázala na konštantnú judikatúru, napr. rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo 76/2007 publikovaný v Zbierke Stanovísk pod R 46/2009, alebo tiež rozsudky Najvyššieho súdu ČR. Na základe neplatnej zmluvy nemohol žalobca nadobudnúť pohľadávku, a preto žaloba na jej vylúčenie zo súpisu nemôže obstáť. Podľa žalovanej je irelevantná aj otázka žalobcu ohľadom súdneho sporu, v ktorom žalovaná žaluje dlžníka DÚHA a.s. o zaplatenie dlžných súm. Okresný súd sa dostatočným spôsobom vyporiadal aj s argumentom ohľadom odstúpenia žalovanej od Zmluvy o postúpení pohľadávky. Keďže táto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, je bezpredmetné zaoberať sa otázkou odstúpenia správcu od tejto zmluvy. S posudzovanou otázkou platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky nesúvisí ani žalobcom uvádzaný právny režim konkurzného práva v kontexte vyhlásenia konkurzu na zmluvnú stranu po uzavretí právneho úkonu. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca v konaní žiadny návrh na doplnenie dokazovania neprodukoval a nenavrhol výsluch svedka U. K. ani po tom, čo bolo oznámené, že žalovaná na jeho výsluchu netrvá. Dovolávanie sa odvolacieho dôvodu
podľa § 365 písm. e) CSP, teda že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy, je tak bezpredmetné. Nedôvodné je tiež odvolanie žalobcu voči výroku o náhrade trov konania, keďže správca je v súdnom konaní oprávnený nechať sa zastúpiť advokátom bez ohľadu na skutočnosť, či má alebo nemá právnické vzdelanie. Tvrdenia žalobcu ohľadom skutočnosti, že právna zástupkyňa žalovanej je dcérou žalovanej správkyne, sú klamstvo a nezmysel. Podľa žalovanej neobstojí ani tvrdenie žalobcu o porušení práva na spravodlivý proces, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými podstatnými skutočnosťami v odôvodnení rozsudku náležite a dostatočne vysporiadal. Žalovaná tak žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
14. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovanej cestou právneho zástupcu uviedol, že zotrváva na argumentácii uvedenej v odvolaní. Žalobca konal v dobrej viere a spoliehal sa na tvrdenia a prehlásenia úpadcu, že na postúpenej pohľadávke neviaznu žiadne právne povinnosti ani právne vady, pričom žalobca nemal možnosť poznať obsah zmluvy o dielo. Žalobcovi bola Zmluva o dielo predložená vo vyhotovení, na ktorom nebol dátum jej podpisu, teda na nej nebol dátum 19.6.2014. Podľa žalobcu tak nebolo naplnené zmluvné ustanovenie, podľa ktorého zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania. Keďže podľa Obchodného zákonníka mohla byť Zmluva o dielo dojednaná aj v ústnej forme, mal zhotoviteľ právo postúpiť pohľadávku voči žalobcovi. Čl. II. bod 8 Zmluvy o dielo, ktorý mal obsahovať dohodu o zákaze postúpenia pohľadávky, preto nemožno považovať za účinný. Žalobca ďalej uviedol, že až z prebiehajúceho súdneho konania pred Okresným súdom Bratislava I podľa sp.zn. 26Cb/34/2017 sa dozvedel, že od dotknutej Zmluvy o dielo úpadca ako zhotoviteľ dňa 6.7.2016 odstúpil, pričom v odstúpení od zmluvy objednávateľa DÚHA a.s. vyzval na vrátenie poskytnutého plnenia. O odstúpení od zmluvy bola spoločnosť DÚHA a.s. oboznámená, o čom svedčí konanie o určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy a o náhradu škody, ktoré bolo zastavené uznesením Okresného súdu Bratislava I vo veci sp.zn. 38Cb/127/2016. Spoločnosť DÚHA a.s. tak mala nepochybne odstúpenie od zmluvy riadne doručené a jej vyjadrenia o neudelení súhlasu s postúpením pohľadávky si potom vzájomne protirečia. Pokiaľ úpadca platne od zmluvy odstúpil, tak zanikla aj dohoda o zákaze postúpenia pohľadávok a úpadcovi nič nebránilo pohľadávku žalobcovi postúpiť. Žalobca ďalej k právnemu režimu konkurzného konania uviedol, že ak by sa akceptoval názor žalovanej o nepostupiteľnosti danej pohľadávky z dôvodu uzatvorenej dohody o zákaze jej postúpenia, tak by ani správca nemohol predmetnú pohľadávku speňažiť, čím by sa zmarilo dosiahnutie cieľa konkurzu.
15. Žalovaná v reakcii na stanovisko žalobcu uviedla, že vedomosť či nevedomosť postupníka o existujúcom zákaze postúpenia pohľadávky nie je pre posúdenie otázky platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky relevantná. K námietke, že na Zmluve o dielo absentuje dátum jej podpísania, žalovaná uviedla, že túto skutočnosť žalobca ani v základnom konaní, ani v lehote na podanie odvolania neprodukoval, pričom podľa § 365 ods. 3 CSP možno odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobca nové skutkové tvrdenia predložil až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, a preto nie je možné na tieto tvrdenia a listiny prihliadať. Ak aj žalobca predložil zmluvu bez uvedenia dátumu jej podpisu, nemožno z toho vyvodiť záver, že zmluva nebola dňa 19.6.2014 skutočne podpísaná. Medzi dlžníkom DÚHA a.s. a úpadcom nebolo sporné, že zákaz postúpenia bol medzi nimi dojednaný. Žalobca vo vyjadrení uvádza aj ďalšie skutkové tvrdenia, ktoré doposiaľ neuvádzal, v tom smere, že úpadca mal dňa 19.7.2016 od Zmluvy o dielo odstúpiť. Žalovaná aj vo vzťahu k týmto tvrdeniam namieta oneskorenosť ich uplatnenia. Napriek tomu žalovaná tieto skutkové tvrdenia žalobcu popiera s tým, že odstúpenie od zmluvy nebolo nikdy meritórne posúdené a pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia, vznikla skôr, než došlo k tvrdenému odstúpeniu, a tým nemožno dodatočne spätne meniť jej charakter. Okrem toho podľa výslovnej dohody zmluvných strán v Zmluve o dielo niektoré ustanovenia tejto zmluvy zostávajú platné aj po odstúpení, pričom zákaz postúpenia pohľadávky bez súhlasu dlžníka bol dojednaný v čl. II. ods. 8 a tiež v čl. XIV. ods. 5. Zároveň v čl. XIV. ods. 4 zmluvné strany dohodli, že pri odstúpení od zmluvy zostávajú v platnosti konkrétne ustanovenia Zmluvy o dielo, medzi ktorými je aj čl. XIV. ods. 5 obsahujúci dohodu o zákaze postúpenia pohľadávky bez súhlasu dlžníka. K poukazu žalobcu na režim konkurzného práva žalovaná uviedla, že právny názor žalobcu je nesprávny, pokiaľ z neho žalobca vyvodzuje dopad na právny úkon uzatvorený pred konkurzom. Žalobca sa nesprávne domáha aplikácie ust. § 55 ZKR na Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú neuzatvoril správca, ale ktorá bola uskutočnená ešte pred vyhlásením konkurzu úpadcom. Zmyslom uvedeného ustanovenia je umožniť správcovi počas konkurzu disponovať s pohľadávkami bez ohľadu na pôvodné dohody zakazujúce postúpenie. Toto ustanovenie však nemožno vzťahovať na právne úkony, ktoré neboli uskutočnené správcom počas konkurzu.
16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoKR/1/2021-224 zo dňa 18.5.2021 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
18. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
19. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého „...odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“
23. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní vymedzil žalobca, keď okrem iného namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ... „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.
24. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že predmetom konania je žalobná žiadosť o vylúčenie súpisovej zložky majetku zapísaného v súpise všeobecnej podstaty pod č. 1 ako peňažná pohľadávka voči spoločnosti DÚHA a.s. v spornej časti tejto pohľadávky vo výške 342.087,55 Eur. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že predmetnú pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej s úpadcom dňa 3.11.2016. Krajský súd vo vzťahu k takto uplatnenému nároku žalobcu uvádza, že žalobca, ktorý sa domáha vylúčenia určitého majetku z konkurznej podstaty, je povinný tvrdiť a preukázať naplnenie všetkých zákonom vyžadovaných predpokladov pre takéto súdne rozhodnutie a je tak povinný okrem iného preukázať, že existuje také právo, ktoré bráni zápisu uvedenej veci do súpisu a že toto právo aktuálne svedčí žalobcovi. V konkrétnostiach prejednávanej veci tak žalobca musí preukázať, že vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke, ktorej vylúčenie zo súpisu podstaty žiada súdnym rozhodnutím, existuje také právo, ktoré zápisu tejto pohľadávky do súpisu podstaty úpadcu bráni a zároveň, že toto právo aktuálne svedčí žalobcovi. Vzhľadom na uvedené bol preto namieste postup okresného súdu, ktorý sa zaoberal predmetnou Zmluvou o postúpení pohľadávky, vo vzťahu ku ktorej žalovaná namietala jej neplatnosť z dôvodu porušenia zákazu postúpenia pohľadávky dojednaného v Zmluve o dielo uzatvorenej medzi úpadcom a spoločnosťou DÚHA a.s. Okresný súd pritom dospel k záveru o neplatnosti predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu absencie súhlasu s postúpením pohľadávky.
25. Krajský súd zo spisového materiálu konštatuje, že úpadca ako postupca uzatvoril so žalobcom ako postupníkom dňa 3.11.2016 Zmluvu o postúpení pohľadávky č. 03112016 (č.l. 7-8 spisu), ktorej predmetom bolo postúpenie splatnej pohľadávky, ktorú postupca eviduje voči dlžníkovi DÚHA a.s. so sídlom v Bratislave vo výške 342.087,55 Eur na základe faktúry č. 201510049 splatnej dňa 28.12.2015. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že predmetom dodávky postupcu dlžníkovi boli stavebné práce a dodávky, zhotovenie stavebného diela: „Obnova obalového plášťa FCHPT“ na základe ústne uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 19.6.2014 uzatvorenej medzi dlžníkom a postupcom. Podľa faktúry č. 201510049 (č.l. 8 rub spisu) fakturoval úpadca spoločnosti DÚHA a.s. vykonané práce podľa súpisu prác na projekte FCHPT STU BA v zmysle Zmluvy o dielo za mesiac november celkovou sumou 571.154,36 Eur. Na č.l. 72-82 spisu je súčasťou spisového materiálu Zmluva o dielo č. 002/14005/2014 uzatvorená medzi objednávateľom DÚHA a.s. a úpadcom ako zhotoviteľom, ktorej predmetom podľa čl. II. bod 1 je záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa dielo: Obnova obalového plášťa FCHPT. Zmluva je datovaná dňa 19.6.2014 a je podpísaná predsedom predstavenstva DÚHA a.s. a konateľom úpadcu. Podľa čl. II. bod 8
zmluvy sa objednávateľ a zhotoviteľ dohodli, že bez písomného súhlasu objednávateľa nie je zhotoviteľ oprávnený dať do zálohu, postúpiť svoju pohľadávku alebo akýkoľvek iný nárok voči objednávateľovi vzniknutú z tohto právneho vzťahu na akúkoľvek tretiu osobu. Podľa čl. XIV. bod 5. nemôže zhotoviteľ postúpiť žiadne práva a povinnosti z tejto zmluvy vrátane postúpenia pohľadávky vzniknutej podľa tejto zmluvy alebo s ňou súvisiacej na tretie osoby bez súhlasu objednávateľa. Podľa čl. XIV. bod 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade odstúpenia od zmluvy ktoroukoľvek zmluvnou stranou zostávajú okrem iného v platnosti dohody uvedené v bode 5 tohto článku zmluvy.
26. S ohľadom na predmet konania, ktorým je vylúčenie spornej pohľadávky z konkurznej podstaty úpadcu, okresný súd vecne správne skúmal, či žalobcovi svedčí také právo, ktoré odôvodňuje vylúčenie tejto pohľadávky zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, ktoré právo žalobca odvodzoval práve od uvedenej Zmluvy o postúpení pohľadávky. Platí pritom, že ak žalobca v konaní tvrdil, že na základe tejto Zmluvy o postúpení pohľadávky mal predmetnú pohľadávku od úpadcu nadobudnúť, tak bolo potrebné v konaní preukázať, že existoval súhlas daný spoločnosťou DÚHA a.s. na takéto postúpenie, keďže tento súhlas bol pre platné postúpenie pohľadávky nevyhnutný v zmysle vyššie citovaných zmluvných ustanovení Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi spoločnosťou DÚHA a.s. a úpadcom. Vecne správne v tomto smere okresný súd poukázal na úpravu ust. § 525 ods. 2 OZ, v zmysle ktorej nie je možné postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom. V konaní nebolo preukázané, že by dlžník, teda spoločnosť DÚHA a.s., dal súhlas na takéto postúpenie pohľadávky úpadcu na žalobcu ako postupníka. Skutočnosť, že takýto súhlas nebol daný, plynie z vyjadrenia zástupcu spoločnosti DÚHA a.s., ktoré vyjadrenie je súčasťou spisového materiálu na č.l. 87. Krajský súd vo vzťahu k úprave ust. § 525 ods. 2 OZ považuje za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že postúpením pohľadávky dochádza k zmene veriteľa tak, že do existujúceho záväzkového vzťahu medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom vstupuje nový veriteľ, ktorý preberá pohľadávku pôvodného veriteľa, čím dochádza k zmene v osobe veriteľa bez toho, aby sa súčasne zmenil obsah záväzkového vzťahu. Účelom ust. § 525 ods. 2 OZ je vylúčenie zmeny v osobe veriteľa postúpením pohľadávky, a to na základe dohody veriteľa s dlžníkom. Podľa tohto ustanovenia možno osobitnou dohodou medzi dlžníkom a veriteľom postúpenie pohľadávky vylúčiť úplne, prípadne na určitú dobu, v prospech určitej osoby, alebo takéto postúpenie viazať na súhlas dlžníka. Úpadca v postavení zhotoviteľa v zmysle uzatvorenej Zmluvy o dielo so zmluvným obmedzením postupovania svojich pohľadávok vyslovil podpisom zmluvy súhlas, takéto obmedzenie svojho práva postupovať pohľadávky vzniknuté zo zmluvy akceptoval. Ak napriek tejto skutočnosti úpadca uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, v ktorej konštatoval, že táto pohľadávka nemá žiadne právne vady, tak je nepochybné, že úpadca postupoval v rozpore so zmluvným obmedzením jeho práva takúto pohľadávku postúpiť, čím je uzatvorená zmluva postihnutá vadou nedostatku súhlasu v zmysle ust. § 525 ods. 2 OZ, ktorá vada má za následok neplatnosť takejto Zmluvy o postúpení. Okresný súd tak na základe vykonaného dokazovania, z ktorého nevyplynul súhlas spoločnosti DÚHA a.s. s postúpením, dospel k vecne správnemu záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu Zmluvy o postúpení, teda nedošlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky. Vlastníkom pohľadávky je tak naďalej úpadca a žalovaná v postavení správcu konkurznej podstaty postupovala správne, ak danú pohľadávku do súpisu majetku úpadcu zahrnula.
27. Ak žalobca vo vzťahu k záveru okresného súdu o tom, že nebol daný súhlas s postúpením pohľadávky, namietal, že úpadca v Zmluve o postúpení pohľadávky deklaroval, že predmetná pohľadávka nemá žiadne právne vady, k tejto argumentácii krajský súd poukazuje na rozhodnutie publikované pod R 46/2009, v zmysle ktorého postupník, na ktorého postupca previedol svoju pohľadávku, nie je chránený ani v prípade, že o zákaze postúpenia pohľadávky vôbec nevedel (konal v dobrej viere), keďže dohoda o zákaze postúpenia pohľadávky uzavretá v rozpore s ust. § 525 ods. 2 OZ je absolútne neplatná podľa ust. § 39 OZ. Ako dôvodné nemožno vyhodnotiť ani námietky žalobcu, že okresný súd sa nezaoberal následkami neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, ani konštrukciou odplaty za postúpenie pohľadávky, kde žalobca uviedol, že odplata za postúpenie pohľadávky mala byť splatná až po jej vymožení. Opätovne aj vo vzťahu k tejto námietke žalobcu je nutné konštatovať, že nie je zrejmé, ako skutočnosť dohody o tom, akým spôsobom bude vyplatená odplata za postúpenú pohľadávku, súvisí s výlučne relevantnou otázkou platnosti či neplatnosti samotnej Zmluvy o postúpení pohľadávky. Ak okresný súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, tak otázka, týkajúca sa dohody o tom, akým spôsobom podľa tejto zmluvy mala byť odplata za postúpenú pohľadávku vyplatená, nemôže byť v konaní relevantná.
28. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že okresný súd nevykonal dokazovanie vypočutím svedka U. K., ktorý sa mal ako konateľ úpadcu vyjadriť k otázke existencie či neexistencie súhlasu objednávateľa s postúpením pohľadávok. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke žalobcu považuje za potrebné krajský súd zvýrazniť, že výsluch svedka U. K. nenavrhoval žalobca, ale žalovaná, ktorá na pojednávaní pred okresným súdom dňa 28.5.2020 (zápisnica z pojednávania založená na č.l. 125-128 spisu) uviedla, že žiadne dokazovanie nenavrhuje, teda na tomto dôkaznom návrhu žalovaná ďalej netrvala. Obdobne žalobca cestou právneho zástupcu na tomto pojednávaní opakovane uviedol, že žiadne dokazovanie vo veci nenavrhuje. Z uvedeného potom plynie, že okresný súd v čase vyhlásenia uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené na uvedenom pojednávaní nemal či už zo strany žalobcu alebo zo strany žalovanej navrhované žiadne dôkazy, ktoré by strany v konaní žiadali vykonať. Námietka žalobcu ohľadom nevykonania dôkazu vypočutím svedka U. K. preto nemôže obstáť. Rovnako ako dôvodné nevyhodnotil krajský súd ani ďalšie odvolacie námietky žalobcu, ktorými žalobca argumentoval v tom smere, že sú narušené vzťahy medzi konateľom žalobcu a majiteľom spoločnosti DÚHA a.s. Vo vzťahu k tejto námietke je potrebné uviesť, že tvrdená skutočnosť narušených vzťahov medzi žalobcom a majiteľom spoločnosti dlžníka nie je relevantná vo vzťahu k otázke preukázania existencie či neexistencie súhlasu dlžníka na postúpenie pohľadávky z úpadcu ako postupu na žalobcu ako postupníka. Rovnako nie je zrejmé, ako s touto otázkou majú súvisieť ďalšie odvolacie námietky žalobcu, týkajúce sa zodpovednosti úpadcu ako postupcu za to, že sa postupník nestal veriteľom postupovanej pohľadávky. Na vecnú správnosť záverov okresného súdu nemôže mať vplyv ani žalobcom namietaná skutočnosť, že dlžník, teda spoločnosť DÚHA a.s., robí obštrukcie s cieľom neuhradiť svoje záväzky a nevypláca svojich veriteľov. Bez právneho významu je aj odvolacia argumentácia žalobcu ohľadom záveru okresného súdu vo vzťahu k odstúpeniu od Zmluvy o postúpení pohľadávky úkonom žalovanej zo dňa 2.3.2018 (č.l. 11 spisu). Okresný súd k tejto otázke vecne správne konštatoval, že odstúpiť je možné iba od platnej zmluvy, pričom v danom prípade Zmluva o postúpení pohľadávky bola z dôvodu absencie súhlasu dlžníka s takýmto postúpením absolútne neplatným právnym úkonom. Na vyriešenie tejto v konaní podstatnej otázky platnosti či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky následné odstúpenie od tejto zmluvy žalovanou v postavení správcu konkurznej podstaty nemá žiaden dopad. Rovnako tak odvolaciemu súdu nie je zrejmé, aký súvis má odvolacia argumentácia ohľadom úpravy konkurzného práva, konkrétne úpravy v ust. § 55 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii na prejednávanú vec. Uvedené zákonné ustanovenie upravuje otázky týkajúce sa postúpenia pohľadávok správcom konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu, ktorá úprava nemá žiadny súvis s otázkou potreby súhlasu dlžníka na uzatvorenie platnej zmluvy o postúpení pohľadávok podľa uzatvorenej Zmluvy o dielo, ku ktorému postúpeniu malo dôjsť pred vyhlásením konkurzu.
29. Žalobca nad rámec skutočností namietaných v podanom odvolaní a tiež nad rámec skutočností, ktoré uvádzal ako tvrdenia na preukázanie dôvodnosti svojho nároku v konaní pred súdom prvej inštancie, v písomnom stanovisku zo dňa 14.9.2020 uvádzal nové tvrdenia o uzatvorení Zmluvy o dielo v ústnej forme, resp. tvrdenia o absencii dátumu uzatvorenia Zmluvy o dielo medzi spoločnosťou DÚHA a.s. a úpadcom. Vo vzťahu k tejto odvolacej argumentácii žalobcu krajský súd uvádza, že z odvolacích dôvodov môžu byť v odvolacom konaní vzaté do úvahy len tie, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností neuvádzaných žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsudok okresného súdu mohol byť preto posudzovaný na základe podaného odvolania len v medziach tých odvolacích dôvodov, ktoré nemali charakter skutočností neuplatnených pred súdom prvej inštancie. V prejednávanom prípade nebol daný žiadny z dôvodov v zmysle úpravy ust. § 366 CSP, ktoré ustanovenie vymedzuje podmienky, za akých možno v odvolacom konaní použiť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. V prípade žalobcom dodatočne uvádzaných tvrdení v jeho stanovisku zo dňa 14.9.2020 sa nad rámec uvedenej argumentácie jedná zo strany žalobcu o odvolacie dôvody uvedené po uplynutí lehoty na podanie odvolania. V zmysle úpravy ust. § 365 ods. 3 CSP však možno odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Napriek tomu krajský súd vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadom absencie dátumu podpisu zmluvy o dielo medzi úpadcom a spoločnosťou DÚHA a.s. považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že súčasťou spisového materiálu na č.l. 72-82 spisu je Zmluva o dielo č. 002/14005/2014, ktorá obsahuje aj dátum jej podpisu ku dňu 19.6.2014. Žalobca po uplynutí lehoty na podanie odvolania v uvedenom stanovisku argumentoval tiež tým, že od uvedenej Zmluvy o dielo mal úpadca odstúpiť s tým, že doručením odstúpenia Zmluva o dielo zanikla, a preto úpadcovi nič nebránilo pohľadávku postúpiť žalobcovi. Napriek oneskorenému uplatneniu tejto námietky zo strany žalobcu považuje krajský súd za potrebné poukázať na výslovné znenie Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi úpadcom a spoločnosťou DÚHA a.s., z ktorej ustanovenia čl. XIV. bod 4, 5 plynie, že zákaz
postúpenia pohľadávky podľa tejto zmluvy na tretie osoby bez súhlasu objednávateľa zostáva v platnosti aj v prípade odstúpenia od zmluvy ktoroukoľvek zmluvnou stranou.
30. Žalobca podaným odvolaním zároveň výslovne napadol aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej žalovanej. Žalobca vo vzťahu k tomuto výroku namietal, že trovy právneho zastúpenia žalovanej nemožno považovať za účelne vynaložené, keďže žalovaná sa dala zastúpiť advokátskou kanceláriou napriek tomu, že má právnické vzdelanie druhého stupňa. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalobcu krajský súd uvádza, že napadnutým výrokom okresný súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodoval výlučne o nároku na náhradu trov konania, teda nerozhodoval o výške trov konania ani o účelnosti či neúčelnosti ich vynaloženia. O výške náhrady trov konania bude okresným súdom rozhodované v zmysle úpravy ust. § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, v rámci ktorého bude namieste zaoberať sa aj otázkou účelnosti či neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia. Ani odvolanie žalobcu v tejto časti preto nemožno vyhodnotiť ako dôvodné.
31. Žalobca v podanom odvolaní bez bližšieho odôvodnenia namietal tiež porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Krajský súd po oboznámení sa s postupom súdu prvej inštancie nehodnotí uvedenú námietku ako dôvodnú. V zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP možno za porušenie práva na spravodlivý proces označiť taký procesný postup súdu, ktorý znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Krajský súd uvádza, že žalobca mal v konaní pred súdom prvej inštancie zabezpečenú možnosť na realizáciu jeho procesných práv a bola mu vytvorená možnosť obhájenia jeho práv a právom chránených záujmov. Súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho konania je aj princíp rovnosti zbraní, ktorý vyžaduje, aby každá sporová strana mala primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňujúc svoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje protistrana. Zásada rovnosti strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach súd rozhoduje (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením strán možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov súdneho konania spočíva v tom, že všetky strany sporu majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces“ je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, ale tiež aj s princípom „rovnosti zbraní“ pre všetky strany súdneho konania. Súdy sú preto povinné túto zásadu aplikovať vo vzťahu ku všetkým stranám, tzn. bez ohľadu na to, aké majú procesné postavenie, a to nielen proti sporovej strane, v danom prípade žalobcovi, ktorý podal odvolanie, ale aj vo vzťahu k žalovanej, a zároveň postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Okresný súd svojím procesným postupom vytvoril sporovým stranám rovnaký priestor a možnosti na realizáciu ich procesných práv a plnenie ich procesných povinností, a preto námietka žalobcu o porušení práva na spravodlivý proces nemôže obstáť.
32. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, uvádza krajský súd, že nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že odôvodnenie rozsudku je tou časťou rozsudku, ktorá je relevantná a významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03 je potrebné ust. § 157 ods. 2 OSP (aktuálne ust. § 220 ods. CSP) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Krajský súd je názoru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol podstatné okolnosti týkajúce sa výkladu opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, vyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup okresného súdu je z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne zrejmý. Okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti mal z vykonaného dokazovania za preukázané, uviedol príslušné právny normy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval, a to s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené vykonaným dokazovaním, a tiež s poukazom na právne závery, ktoré okresný súd prijal. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia pritom nepochybne patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Zároveň však judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký argument, ktorý pre rozhodnutie vo veci samej nie je podstatný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
33. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keď sa súd v skutkovej a právnej rovine zaoberal nosnou argumentáciou sporových strán a túto argumentáciu, aj pokiaľ išlo o tvrdenia žalobcu, riadne vyhodnotil. Okresný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave vo veci. Z judikatúry ÚS SR vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06). Okrem toho krajský súd považuje za potrebné poukázať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (Stanovisko občiansko-právneho kolégia NS SR č. 2 zo dňa 03. decembra 2015, Zbierka Stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). V danom prípade napadnutý rozsudok okresného súd i čo do odôvodnenia spĺňal kritériá vecne správneho rozhodnutia za dostatočného rešpektovania ust. § 220 CSP.
34. Na základe uvedeného nevyhodnotil krajský súd odvolacie dôvody žalobcu ako relevantné. Krajským súdom bolo preto pristúpené k potvrdeniu rozsudku okresného súdu tak vo výroku a zamietnutí žaloby, ako aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, ako vecne správneho rozhodnutia podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorej tak bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.