Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 399/2026
PDF · 156.28 KB
No categories available
I. ÚS 399/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného advokátkou JUDr. Libušou Dočkalovou, Lachova 32, Bratislava, proti postupu Správneho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 15Sas/9/2023 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. mája 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom správneho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15Sas/9/2023. Sťažovateľ zároveň navrhuje, aby ústavný súd prikázal správnemu súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 eur a náhradu trov právneho zastúpenia.
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca podal 4. mája 2023 všeobecnú správnu žalobu na Krajskom súde v Bratislave vo veci preskúmania napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Týmto napadnutým rozhodnutím Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (č. PS/US1/SSZOSK/ZAM/2023/683 z 10. februára 2023) potvrdilo rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 21. decembra 2022, ktorým správny orgán rozhodol, že sťažovateľa nezaraďuje do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Krátko po podaní žaloby bola vec zaevidovaná na novovytvorenom správnom súde pod sp. zn. 15Sas/9/2023.
3. Ústavný súd zisťoval aktuálny stav konania na správnom súde a zistil, že tento rozhodol rozsudkom z 28. mája 2026 tak, že napadnuté rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a sťažovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania.
II. Argumentácia sťažovateľa
4. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti uviedol, že na výzvu súdu z 1. decembra 2023 žalovaný 2. januára 2024 doručil súdu vyjadrenie k žalobe a zároveň bol do súdneho spisu pripojený správny spis. Následne 5. apríla 2024 súd adresoval sťažovateľovi výzvu na podanie repliky, ktorú sťažovateľ doručil súdu 27. mája 2024. Dňa 22. augusta 2024 súd vyzval žalovaného aj na podanie dupliky. Žalovaný síce doručil dupliku súdu 4. septembra 2024, avšak súd ju už sťažovateľovi nepreposlal. Sťažovateľ poukázal na to, že v čase podania jeho ústavnej sťažnosti trvalo napadnuté konanie už tri roky, čo indikuje prieťahy v konaní. Na tieto prieťahy mala podľa sťažovateľa vplyv aj opakovaná zmena zákonného sudcu.
5. Sťažovateľ podotkol, že predmet konania patrí k štandardnej agende všeobecných súdov, a preto dĺžku napadnutého konania nemožno pripísať na ťarchu faktickej zložitosti veci. Sťažovateľ sa žiadnym spôsobom nepričinil o prieťahy v konaní, ale, naopak, vyvinul všetko úsilie na to, aby súd mohol konať účelne, efektívne a bez prieťahov. Tvrdil preto, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené výlučne nečinnosťou správneho súdu, ako aj jeho nesústredenou a neefektívnou činnosťou. Tieto prieťahy vzhľadom na okolnosti predmetného prípadu podľa sťažovateľa predstavujú porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote.
6. Sťažovateľ si uplatnil finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 eur, ktorého výšku odôvodnil trojročnou dĺžkou napadnutého konania, čo malo negatívny dopad na jeho súkromnú sféru, keďže bol dennodenne vystavený právnej neistote. Okrem toho poukázal sťažovateľ aj na význam veci prejednávanej v napadnutom konaní, keďže nezaradením do evidencie nezamestnaných mu boli odopreté služby v nezamestnanosti, ako napr. rekvalifikácie a poradenstvo, resp. povinnosť štátu platiť zdravotné poistenie pre uchádzačov o zamestnanie vedených v evidencii. Z tohto dôvodu podľa sťažovateľa v danom prípade nepostačovalo iba vyslovenie porušenia jeho práv, ale odôvodňovalo to aj priznanie finančného zadosťučinenia vo výške, ako si ho uplatnil.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
7. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či napadnutým postupom správneho súdu došlo k porušeniu sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
8. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98). Vzhľadom na už uvedené mohol ústavný súd preskúmať namietané porušenie všetkých označených práv (t. j. podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) spoločne.
10. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov opakovane konštatuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie tohto základného práva (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Ústavný súd poukazuje na právny názor vyslovený v jeho doterajšej judikatúre, podľa ktorého ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavnú sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
11. Zo samotnej ústavnej sťažnosti sťažovateľa je zrejmé, že od podania jeho žaloby do podania jeho ústavnej sťažnosti uplynuli tri roky. Toto časové obdobie je veľmi problematické bez ohľadu na to, že v jeho rámci malo dôjsť k zmene zákonného sudcu, resp. k prechodu agendy správneho súdnictva z krajského súdu na novozriadené správne súdy. Ústavný súd ale podotýka, že sťažovateľ podal svoju ústavnú sťažnosť 13. mája 2026, pričom už na 28. máj 2026 správny súd nariadil termín pojednávania, na ktorom malo byť vydané meritórne rozhodnutie. Tak to napokon aj bolo a sťažovateľ bol v konečnom dôsledku so svojou správnou žalobou úspešný. Ústavný súd zároveň dodáva, že vo všeobecnosti by dôsledky dĺžky súdneho konania vzhľadom na význam veci pre sťažovateľa, ktoré v tomto prípade prakticky predstavovali dlhodobé odopretie služieb v nezamestnanosti, posudzoval oveľa striktnejšie. No v prípade sťažovateľa poukazuje na to, že vzhľadom na jeho dátum narodenia (1960) tento nadobudol dôchodkový vek (podľa tabuľky dôchodkového veku Sociálnej poisťovne https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/dochodkove- poistenie/vseobecne-informacie/dochodkovy-vek) v rovnakom roku, ako podal správnu žalobu (2023). Z tohto dôvodu nemohol ústavný súd pri posúdení potenciálnych prieťahov v konaní prihliadnuť aj na význam veci pre sťažovateľa, pretože pre starobných dôchodcov sú služby úradov práce pre klientov vedených v evidencii uchádzačov o zamestnanie prakticky bezpredmetné. Starobný dôchodca nemôže byť evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pričom zdravotné poistenie za dôchodcov odvádza štát.
12. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho- ktorého úkonu sudcu alebo iného štátneho orgánu. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy
[I. ÚS 63/00 (ZNaU 21/01), II. ÚS 199/02, I. ÚS 38/04, II. ÚS 24/04, IV. ÚS 290/04, I. ÚS 266/2021 (ZNaU 88/2021), I. ÚS 531/2023].
13. Po komplexnom posúdení veci aj s ohľadom na charakter meritórneho rozhodnutia a význam veci pre sťažovateľa a s ohľadom na jeho dôchodkový vek ústavný súd dospel k záveru, že nečinnosť v rámci napadnutého konania v tomto prípade nemožno považovať za takú významnú, aby jej bolo možné pripísať ústavnoprávnu relevanciu. Celkovo preto ústavný súd nemohol v tomto prípade konštatovať na strane správneho súdu také nedostatky, na základe ktorých by po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľom označeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
14. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júna 2026
Miroslav Duriš predseda senátu