Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 401/2026
PDF · 207.48 KB
No categories available
II. ÚS 401/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Advokátska kancelária Kvak & Kvaková, s. r. o., Kuzmányho 18, Žilina, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 55Ek/2007/2024 z 12. novembra 2025 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. januára 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením okresného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého uznesenia a ďalších príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vystupoval ako oprávnený v exekučnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 55Ek/2007/2024, v ktorom sa proti povinnému domáhal vymoženia 20 000 eur s príslušenstvom. Povinný sa podaným návrhom domáhal zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ako aj z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 46C/98/2022 z 27. septembra 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. novembra 2023 a vykonateľnosť 14. novembra 2023 a v zmysle ktorého (výrok II) bol povinný pôvodne zaviazaný uhradiť sumu 20 000 eur žalobkyni v 2. rade (ďalej len „žalobkyňa“), ktorá však 28. novembra 2023 zomrela. Žalobkyňa sa v konaní vedenom pod sp. zn. 46C/98/2022 domáhala náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do práva na ochranu osobnosti v dôsledku úmrtia syna
pri dopravnej nehode. Dedičské konanie po žalobkyni bolo prejednané na notárskom úrade a uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 41D/433/2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 9. septembra 2024, bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej pohľadávku poručiteľky na zaplatenie sumy 20 000 eur proti povinnému na základe exekučného titulu nadobudol jej syn, t. j. sťažovateľ. Povinný bol toho názoru, že exekúcia je proti nemu vedená neoprávnene, a to z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu žalobkyňa zomrela, čoho následkom je zánik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy proti povinnému, ako aj osobnostného práva, a teda ide o skutočnosti majúce za následok zánik vymáhaného nároku.
3. Okresný súd uznesením sp. zn. 55Ek/2007/2024 z 11. júna 2025 vydaným vyšším súdnym úradníkom návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (I) a povinnému náhradu trov v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal (II). V odôvodnení uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, pretože povinný nepreukázal, že by nastal niektorý z dôvodov, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť. Skutočnosti uvádzané povinným súd nepokladal za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. 25Cdo/293/2018, dôvodil, že pokiaľ je peňažná pohľadávka priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím (judikovaná pohľadávka), môže sa stať eventuálnym predmetom dedičstva, pretože už nejde o nárok spätý výlučne s osobou, ale jej judikovaním sa z nej stalo majetkové právo.
4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný sťažnosť, o ktorej rozhodol okresný súd napadnutým uznesením vydaným sudkyňou tak, že zmenil I. výrok uznesenia okresného súdu z 11. júna 2025 tak, že exekúciu zastavil v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že oprávnený nie je nositeľom práva, o ktorého ochranu žiadal v exekučnom konaní, keďže nárok vyplývajúci z exekučného titulu smrťou oprávnenej osoby, žalobkyne, zanikol, čo je inou skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Súčasne zrušil II. výrok uznesenia okresného súdu z 11. júna 2025 ako závislý výrok.
II. Argumentácia sťažovateľa
5. Proti napadnutému uzneseniu podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje: a) Okresný súd založil svoj právny záver na extenzívnom a ústavne nekonformnom výklade § 579 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že majetková pohľadávka, ktorá bola predmetom exekučného konania, zanikla smrťou právnej predchodkyne oprávneného, a to napriek tomu, že uvedená pohľadávka bola právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Žilina priznaná a ku dňu smrti právnej predchodkyne oprávneného bola nesporne vykonateľná. Takýto právny záver je v rozpore s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, keďže predstavuje svojvoľný výklad podústavného práva, ktorý popiera samotnú podstatu majetkového práva priznaného právoplatným súdnym rozhodnutím. Takýto výklad vytvára stav právnej neistoty, ktorý je nezlučiteľný s princípmi právneho štátu a zároveň nespravodlivo zvýhodňuje povinného a v extrémnom dôsledku umožňuje účelové vyhýbanie sa splneniu povinnosti s očakávaním smrti oprávnenej osoby, čím dochádza k popretiu princípu spravodlivosti, legitímnych očakávaní a rovnosti účastníkov konania.
b) Vychádzajúc z názoru publikovaného v odbornej literatúre týkajúcej sa Občianskeho zákonníka platného v Českej republike, možno spoľahlivo vyvodiť záver, že právoplatne priznaná pohľadávka, ktorá má základ v nároku na priznanie primeraného zadosťučinenia, je majetkovou pohľadávkou, ktorá prechádza na právnych nástupcov oprávnenej osoby a stáva sa predmetom dedičstva. Opačný výklad by popieral význam vlastnosti vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, tak ako ho definuje § 232 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Pri ústavne konformnom výklade § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné rozlišovať medzi právom na peňažné zadosťučinenie uplatňované z titulu zásahu do osobnostných práv, ktoré smrťou oprávnenej osoby zaniká, a právoplatne priznanou peňažnou pohľadávkou z titulu zásahu do osobnostných práv oprávnenej osobe, ktorá ako majetková pohľadávka prechádza na dedičov. c) Sťažovateľom prezentovaný historický a komparatívny exkurz preukazuje neprávny a súčasne ústavne nekonformný výklad § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo strany okresného súdu.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
6. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) a porušenie základného práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 ústavy) napadnutým uznesením okresného súdu o zastavení exekúcie pre namietanú ústavne nekonformnú interpretáciu § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
7. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 391/09). Ústavný súd nevykladá iné ako ústavné zákony, a preto preskúmava len to, či orgán verejnej moci ten-ktorý zákon nevyložil spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav (II. ÚS 348/08).
8. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde, resp. na inom orgáne Slovenskej republiky. Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (II. ÚS 153/2018). Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu alebo inú právnu ochranu (porov. I. ÚS 347/2019).
9. V záujme posúdenia námietok sťažovateľa sa ústavný súd oboznámil s napadnutým uznesením, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že, hodnotiac spornú otázku v konaní, či smrťou právnej predchodkyne sťažovateľa ako oprávneného v exekučnom konaní došlo k zániku jej pohľadávky na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do jej osobnostných práv priznanej právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 46C/98/2022-143 z 27. septembra 2023, okresný súd vychádzal z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 20/1996, R 31/1973, R 2/2015, sp. zn. 2Cdo/3/2012 a sp. zn. 1Cdo/107/2017), ako aj odbornej literatúry a rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky (bod 29 napadnutého uznesenia), v zmysle ktorých práva osobnej povahy a s nimi spojené satisfakčné nároky ako náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia či náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnosti fyzickej osoby (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) sú viazané výlučne na osobu veriteľa ako poškodeného a jeho smrťou definitívne zanikajú bez ohľadu na skutočnosť, či boli priznané právoplatným súdnym rozhodnutím alebo uznané dlžníkom. Okresný súd objasnil, že právo na finančné zadosťučinenie za zásah do osobnostných práv je viazané na osobu veriteľa a jeho uspokojenie po smrti veriteľa stráca vecné opodstatnenie. Ide o nárok rýdzo osobného charakteru, ktorý je svojou povahou úzko spojený s osobou oprávnenou, do ktorej práva bolo zasiahnuté, a má taký charakter preto, lebo jeho cieľom je primerane vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu vzniknutú oprávnenej osobe v jej osobnostnej sfére, a pokiaľ táto náhrada jej nebola poskytnutá za jej života, nemôže po smrti oprávnenej osoby plniť účel. Takáto pohľadávka zodpovedajúca tomuto nároku smrťou veriteľa preto zaniká a neprechádza na dedičov. Okresný súd sa dôsledne vysporiadal aj s argumentáciou vyššieho súdneho úradníka v jeho uznesení, v ktorom poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, konštatujúc jeho neaplikovateľnosť na prerokovávanú vec pre odlišnosť právnej úpravy (bod 32 napadnutého uznesenia). Okresný súd preto vyhodnotil, že smrťou právnej predchodkyne sťažovateľa jej právo na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do jej osobnostného práva zaniklo, čo je inou skutočnosťou brániacou vymáhateľnosti exekučného titulu a nič na tom nemení ani skutočnosť, že jej právo bolo judikované právoplatným súdnym rozhodnutím.
10. Právny názor, v zmysle ktorého práva osobnej povahy sú viazané na osobu veriteľa a jeho smrťou zanikajú podľa § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka ex lege, vyslovil aj ústavný súd vo svojich recentných rozhodnutiach sp. zn. II. ÚS 119/2024, II. ÚS 193/2025 a III. ÚS 266/2025, v ktorých sa špecificky zaoberal otázkou vzniku nároku na zaplatenie príslušenstva osobnostnej pohľadávky (úrok zmeškania, trovy konania) v prípade smrti veriteľa.
11. Podľa názoru ústavného súdu nevykazuje výklad § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravujúceho zánik tam uvedených nárokov v dôsledku smrti veriteľa žiadne ústavné nedostatky, vychádza zo znenia zákona, z jeho účelu a ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, ako aj ústavného súdu. Úmyslom zákonodarcu pritom nepochybne bolo vylúčiť z právneho nástupníctva všetky druhy nárokov, ktoré sa výslovne viažu na dotknutú osobu – veriteľa (pozri aj FEKETE, I. Občiansky zákonník 1. Veľký komentár. Bratislava : Eurokódex, 2011.).
12. Ústavný súd tak uzatvára, že právny záver okresného súdu, v zmysle ktorého smrťou právnej predchodkyne sťažovateľa jej súdnym rozhodnutím právoplatne priznané právo na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu zásahu do jej osobnostného práva zaniklo, čo je inou skutočnosťou brániacou vymáhateľnosti exekučného titulu, nemožno považovať za ústavne nesúladný, arbitrárny či neodôvodnený. Okresný súd sa v napadnutom uznesení ústavne konformným spôsobom zaoberal všetkými rozhodnými otázkami týkajúcimi sa prerokovávanej veci a právne závery, ktoré k nim zaujal sú primeraným spôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu aplikovaných právnych noriem. Napadnuté uznesenie je preto podľa názoru ústavného súdu ústavne súladné a nesignalizuje existenciu takej príčinnej súvislosti medzi ním a sťažovateľom označenými právami
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá by zakladala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Na základe uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol pri predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že ústavnú sťažnosť proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
13. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2026
Peter Molnár
predseda senátu