Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 17 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (22)I. ÚS 347/2019
PDF · 478.1 KB
No categories available
I. ÚS 347/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca
spravodajca) a Mojmíra Mamojku prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného advokátkou
JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresnej
prokuratúry Košice I č. k. 1 Pn 71/19/8802-11 z 23. apríla 2019 a takto
rozhodol:
1. Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
2. Okresná prokuratúra Košice I j e p o v i n n á uhradiť
trovy konania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov)
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne
JUDr. Ivety Rajtákovej, Štúrova 20, Košice.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav a procesný postup Ústavného súdu Slovenskej republiky
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
26. júna 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou
Rajtákovou, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresnej prokuratúry Košice I (ďalej
len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pn 71/19/8802-11 z 23. apríla 2019 (ďalej aj „napadnuté
uznesenie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplynulo, že sťažovateľ podal
10. januára 2019 na okresnej prokuratúre trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania
trestného činu ohovárania podľa § 373 ods. 2 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný
zákon v znení neskorších predpisov. Predmetné trestné stíhanie bolo vedené
Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Košice, odborom kriminálnej polície pod
ČVS: ORP-192/3-VYS-KE-2019. Vyšetrovateľ uznesením z 27. marca 2019 v predmetnom
konaní trestné oznámenie sťažovateľa odmietol. Toto uznesenie vyšetrovateľa bolo
doručené právnej zástupkyni sťažovateľa 2. apríla 2019. Proti tomuto rozhodnutiu
vyšetrovateľa podal sťažovateľ 5. apríla 2019 faxovým podaním sťažnosť, ktorú písomne
potvrdil podaním na poštovú prepravu 8. apríla 2019. Prokurátor okresnej prokuratúry
napadnutým uznesením zamietol sťažnosť sťažovateľa ako podanú oneskorene. Napadnuté
uznesenie bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené 26. apríla 2019.
3. Sťažovateľ tvrdil, že jeho sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa o odmietnutí
jeho trestného oznámenia bola podaná v lehote a spôsobom stanoveným v zákone
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
poriadok“). Ako z pripojeného potvrdenia o činnosti faxu vyplýva, faxové podanie, ktorého
obsahom bola sťažnosť proti predmetnému uzneseniu vyšetrovateľa, bolo podané
5. apríla 2019 o 18:28:55 h na faxové číslo Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice
( , pozn.). Následne tretí pracovný deň po faxovom podaní (8. apríla 2019) bolo
podané aj na poštovú prepravu. Sťažovateľ konštatoval, že ak prokurátor okresnej
prokuratúry zamietol napadnutým uznesením sťažovateľovu sťažnosť ako podanú
oneskorene napriek skutočnosti, že sťažovateľ postupoval pri jej podávaní v súlade
s relevantnými ustanoveniami Trestného poriadku, porušil jeho základné právo domáhať sa
zákonným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky (inom
ako všeobecný súd, pozn.), ktoré je zakotvené v čl. 46 ods. 1 ústavy.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhoval, aby ústavný súd po prijatí ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nasledujúcim nálezom:
„1. Právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy bolo
uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 1Pn 71/19/8802-11 zo dňa
23. 4. 2019 porušené.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnej prokuratúre Košice I
pokračovať porušovaní namietaného práva sťažovateľa.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie prokurátora Okresnej
prokuratúry Košice I sp. zn. 1Pn 71/19/8802-11 zo dňa 23. 4. 2019 a vracia vec Okresnej
prokuratúry Košice I na ďalšie konanie.
4. Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“
5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením
č. k. I. ÚS 347/2019-11 z 10. septembra 2019 ju podľa § 56 ods. 1 a 5 zákona č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.
6. Ústavný súd 19. septembra 2019 vyzval okresnú prokuratúru, aby sa vyjadrila
k ústavnej sťažnosti a možnému upusteniu od ústneho pojednávania vo veci. V podaní
doručenom ústavnému súdu 10. októbra 2019 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
(ďalej len „generálna prokuratúra“) v mene okresnej prokuratúry uviedla: „Po doručení
výzvy ústavného súdu okresnej prokuratúre prokurátor vykonávajúci dozor nad
zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania rešpektujúc usmernenie
generálnej prokuratúry sp. zn. IV Spr 254/08 z 29. septembra 2008 ihneď informoval
o uznesení ústavného súdu, ktorým bola prijatá ústavná sťažnosť sťažovateľa, nadriadenú
prokuratúru. Krajská prokuratúra v Košiciach preskúmala zákonnosť napádaného
rozhodnutia sťažovateľom a po zistení, že jeho námietky sú opodstatnené, uložila okresnej
prokuratúre okamžite prijať opatrenia na odstránenie nezákonného stavu. Považujúc
žiadosť sťažovateľa z 3. mája 2019 podľa jej obsahu za žiadosť o navrátenie lehoty podľa
§ 64 Trestného poriadku, krajská prokuratúra uložila zabezpečiť zrušenie napádaného
rozhodnutia. O tomto postupe bol listom č. k. 4 Kn 115/19/8800-10 z 27. septembra 2019
upovedomený aj sťažovateľ. Následne prokurátor okresnej prokuratúry uznesením
č. k. 1 Pn 71/19/8802-20 z 2. októbra 2019 podľa § 64 ods. 2 s poukazom na ustanovenie
§ 64 ods. 3 Trestného poriadku zrušil uznesenie z 23. apríla 2019, ktorým bola zamietnutá
sťažnosť oznamovateľa ako podaná oneskorene.“ Generálna prokuratúra v závere uviedla,
že prijatím už uvedených opatrení bol odstránený negatívny zásah do práv sťažovateľa,
a preto tvrdí, že intenzita tohto zásahu nedosiahla ústavnoprávny rozmer, a teda napadnutým
uznesením okresnej prokuratúry nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
7. Ústavný súd zaslal sťažovateľovi predmetné vyjadrenie generálnej prokuratúry
a vyzval ho, aby k nemu zaujal stanovisko, ak to bude považovať za potrebné. Zároveň
ústavný súd vyzval sťažovateľa, aby vzhľadom na okolnosti prípadu uviedol, či berie svoju
ústavnú sťažnosť späť, alebo trvá na jej prerokovaní ústavným súdom. A v prípade, ak by
trval na prerokovaní predmetnej veci, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Ešte
pred tým, ako bola právnej zástupkyni sťažovateľa doručená už uvedená výzva, táto
adresovala ústavnému súdu 18. októbra 2019 podanie, v ktorom uviedla, že 4. októbra 2019
jej bolo ako právnej zástupkyni sťažovateľa doručené uznesenie prokurátora okresnej
prokuratúry č. k. 1 Pn 71/19/8802-20 z 2. októbra 2019, ktorým rozhodol tak, že podľa § 64
ods. 2 v spojení s § 64 ods. 3 Trestného poriadku zrušil svoje uznesenie
č. k. 1 Pn 71/19/8802-11 z 23. apríla 2019, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa ako
podanú oneskorene. Dňa 4. októbra 2019 bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené aj
uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 71/19/8802-21 z 2. októbra 2019,
ktorým zrušil na základe sťažnosti sťažovateľa podanej 5. apríla 2019 uznesenie
vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice, odboru kriminálnej polície
ČVS: ORP-192/3-VYS-KE-2019 z 27. marca 2019, ktorým bolo trestné oznámenie
sťažovateľa odmietnuté, a vyšetrovateľovi uložil, aby vo veci znova konal a rozhodol.
Vzhľadom na uvedené preto podľa sťažovateľa odpadol dôvod na to, aby ústavný súd
zakázal okresnej prokuratúre pokračovať v porušovaní označeného práva, ako aj na to,
aby zrušil napadnuté uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry. Ďalším podaním
doručeným ústavnému súdu 23. októbra 2019 (tentoraz v reakcii na výzvu ústavného súdu,
pozn.) sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že trvá na vyslovení
porušenia svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v predmetnom konaní. Zároveň predložil
rozsiahle stanovisko k vyjadreniu generálnej prokuratúry, v ktorom uviedol, že zákon
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o prokuratúre“) neposkytuje sťažovateľovi žiaden účinný prostriedok na ochranu jeho
základného práva na inú právnu ochranu, do ktorého bolo zasiahnuté napadnutým
uznesením okresnej prokuratúry. K predmetnému podaniu pripojil okrem iného aj prípis
krajskej prokuratúry č. k. 4 Kn 115/19/8800-5 zo 4. júna 2019, ktorým táto reagovala
na žiadosť sťažovateľa o preskúmanie napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry, ktorú
podľa obsahu vyhodnotila ako ďalší podnet podľa § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre. Podľa
tohto prípisu krajskej prokuratúry vzhľadom na § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre sa
postupom podľa tohto zákona nemožno domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia
vydaného v trestnom konaní ani preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v trestnom
konaní vrátane postupu spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta v priebehu
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania podľa Trestného poriadku. To neplatí, ak ide
o podnet na podanie dovolania podľa Trestného poriadku.
8. Generálna prokuratúra podaním doručeným ústavnému súdu 14. novembra 2019
v mene okresnej prokuratúry súhlasila s upustením od ústneho pojednávania v predmetnom
konaní. Generálna prokuratúra zároveň vo svojom vyjadrení tvrdila, že okresná prokuratúra
nemôže byť účastníkom v konaní pred ústavným súdom. Toto svoje tvrdenie oprela o § 4
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o zodpovednosti za škodu“), podľa ktorého vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom koná
v mene štátu generálna prokuratúra. Generálna prokuratúra ďalej uviedla, že podľa § 38
ods. 2 zákona o prokuratúre krajské prokuratúry sú rozpočtové organizácie, ktoré sú svojimi
príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly
generálnej prokuratúry. Okresné prokuratúry sú preddavkové organizácie zapojené
na rozpočet krajských prokuratúr. Generálna prokuratúra ďalej podotkla, že okresné
prokuratúry nemajú ani len postavenie služobných úradov, t. j. nemôžu konať a rozhodovať
vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru prokurátorov a právnych vzťahov s nimi
súvisiacich (§ 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch
prokuratúry v znení neskorších predpisov). Generálna prokuratúra preto tvrdí, že ak by
ústavný súd rozhodol o povinnosti nahradiť trovy konania sťažovateľa alebo priznal
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, okresná prokuratúra by nemohla
realizovať takýto výrok rozhodnutia ústavného súdu. Generálna prokuratúra zároveň
opakovane zdôraznila, že zásah do práv sťažovateľa už bol odstránený, preto navrhovala,
aby ústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti.
9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci.
II.
K postaveniu okresnej prokuratúry ako účastníka konania pred ústavným súdom
10.1 Ústavný súd sa nestotožňuje so záverom generálnej prokuratúry, podľa ktorého
v konaní podľa čl. 127 ústavy a § 122 až § 135 zákona o ústavnom súde, ktoré sa týka
nezákonného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu prokurátora alebo nesprávneho
úradného postupu prokurátora, je účastníkom konania vždy iba generálna prokuratúra.
V konaní o ústavnej sťažnosti je totiž podľa § 125 zákona o ústavnom súde účastníkom
konania (odporcom) orgán verejnej moci, proti ktorému ústavná sťažnosť smeruje. V tomto
prípade to je okresná prokuratúra, pretože táto vydala rozhodnutie (v tom čase konečné,
pozn.), o ktorom sťažovateľ tvrdil, že porušilo jeho základné právo na inú právnu ochranu.
Ústavný súd nespochybňuje, že v konaní podľa zákona o zodpovednosti za škodu je
odporcom vždy (samozrejme pri splnení zákonných podmienok, pozn.) generálna
prokuratúra, ale tento zákon nemá nič spoločné s konaním o ústavnej sťažnosti
pred ústavným súdom. Na konanie podľa zákona o zodpovednosti za škodu sú príslušné
všeobecné súdy a je to úplne iný typ konania ako konanie o ústavnej sťažnosti. Na konanie
o ústavnej sťažnosti sa tento zákon nevzťahuje ani subsidiárne, preto ani nie je možné
definovať alebo determinovať účastníka konania o ústavnej sťažnosti na základe ustanovení
tohto zákona.
10.2 Vo vzťahu k potenciálnej možnosti uloženia náhrady trov konania, prípadne
primeraného finančného zadosťučinenia, ústavný súd podotýka, že aj keby (vzhľadom na
hierarchiu orgánov prokuratúry a naviazanosť podriadených prokuratúr na rozpočtovú
kapitolu generálnej prokuratúry) mala o úhrade týchto finančných povinností v konečnom
dôsledku rozhodovať generálna prokuratúra, táto skutočnosť nevylučuje, aby ústavný súd
zaviazal na úhradu týchto finančných plnení odporcu v konaní pred ústavným súdom
(t. j. okresnú prokuratúru). Spôsob regresnej náhrady vo vzťahu ku konkrétnej okresnej
prokuratúre je vnútornou vecou prokuratúry. Ústavný súd zároveň konštatuje, že vzhľadom
na monokratický systém a hierarchickosť orgánov prokuratúry akceptoval v tomto konaní
vyjadrenia a stanoviská generálnej prokuratúry, ktoré táto adresovala ústavnému súdu
v mene okresnej prokuratúry.
III.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety
ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa
odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
12. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
14. Podľa § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre postupom podľa tohto zákona sa
nemožno domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní
ani preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v trestnom konaní vrátane postupu
spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta v priebehu vyšetrovania alebo skráteného
vyšetrovania podľa Trestného poriadku. To neplatí, ak ide o podnet na podanie dovolania
podľa Trestného poriadku.
15. Podľa § 62 ods. 1 Trestného poriadku podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu,
aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky,
telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané so zaručeným elektronickým podpisom
podľa osobitného zákona alebo bez zaručeného elektronického podpisu. Podanie urobené
telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického
podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa
o podaní nekoná.
16. Podľa § 187 ods. 1 Trestného poriadku sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého
uzneseniu smeruje, a to do troch pracovných dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou
sťažnosti proti uzneseniam podľa § 83 ods. 2; ak sa koná podľa § 204 ods. 1, sťažnosť sa
podáva do skončenia skráteného vyšetrovania. Ak sa uznesenie oznamuje obvinenému,
ako aj jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré
bolo vykonané najneskoršie.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
17. Sťažovateľ v zásade namieta, že sťažnosť proti rozhodnutiu vyšetrovateľa podal
v zákonnej lehote podľa § 187 ods. 1 Trestného poriadku, ktorú následne doplnil v zákonnej
lehote podľa § 62 ods. 1 Trestného poriadku. Napriek tomu ju okresná prokuratúra odmietla
napadnutým uznesením ako oneskorene podanú, čím mala porušiť jeho základné právo
domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej
republiky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
18. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva
v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde, resp. na inom orgáne
Slovenskej republiky. Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj
právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá
môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých
medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa
v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá
použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.
Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných
predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom
týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim
do ich podstaty a zmyslu.
19. Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46
ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu alebo inú právnu ochranu. Právo na súdnu a inú právnu ochranu
poskytuje ústava každému právu, ktoré je v právnom poriadku Slovenskej republiky
upravené a ktorého sa zákonom ustanoveným postupom možno domáhať na súdnom alebo
inom orgáne Slovenskej republiky. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných
orgánov. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je
porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/94).
20. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa strane súdneho
konania poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní
predpoklady vyžadované zákonom pre poskytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný
súd, resp. iný príslušný orgán verejnej moci mu túto ochranu musí poskytnúť (napr.
21. Skutkový stav, ako už bol zhrnutý, je v tomto prípade jasný. Odporca žiadnym
spôsobom nespochybňoval tvrdenie sťažovateľa o tom, že vydal nesprávne rozhodnutie.
Naopak, na pokyn nadriadenej prokuratúry okresná prokuratúra zrušila ústavnou sťažnosťou
napadnuté uznesenie ako nezákonné, pretože lehota na podanie opravného prostriedku
v čase vydania napadnutého uznesenia ešte neuplynula. Sťažovateľ zase nespochybňuje,
že napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry bolo už zrušené. Sám sťažovateľ vo svojom
podaní z 18. októbra 2019 oznámil túto skutočnosť ústavnému súdu. Z uvedeného vyplýva,
že napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry bolo nezákonné, ale tiež to, že už je zrušené
a v predmetnom trestnom konaní sa pokračuje.
22. Ústavný súd konštatuje, že za danej procesnej situácie sa námietka porušenia
základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu napadnutým uznesením okresnej
prokuratúry posunula do výlučne akademickej roviny. V takýchto prípadoch sa teória i prax
ústavných súdov vyhranene prikláňa k odmietnutiu v takejto veci rozhodovať (pozri napr.
IV. ÚS 242/08, III. ÚS 875/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.
IV. ÚS 122/99 z 8. septembra 1999 publikované v Sbírce nálezů a usnesení Ústavního
soudu, zväzok č. 15, uznesenie č. 56, s. 315 a nasl.), pretože chýba možnosť
bezprostredného a trvajúceho zásahu, ktorý by mohol mať vplyv na pozíciu sťažovateľa.
Ak je totiž sťažovateľom namietaný zásah do jeho ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou garantovaných práv alebo slobôd, potom musí byť tento zásah
výrokom meritórneho rozhodnutia ústavného súdu odstrániteľný. V danom prípade táto
podmienka splnená nie je, keďže napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry bolo zrušené
samotnou okresnou prokuratúrou uznesením č. k. 1 Pn 71/19/8802-20 z 2. októbra 2019.
V okolnostiach daného prípadu by tak eventuálne vyhovenie ústavnej sťažnosti sťažovateľa
nemalo vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresnej prokuratúry žiadnu právnu
relevanciu. Vzniknutá situácia je v teórii a praxi ústavného súdnictva označovaná výrazom
„mootness“ (pozri BARRON, J., DIENES, C. Constitutional Law. 4. vydanie. St. Paul,
1995, s. 83 ‒ 85.) alebo ako nedostatok podmienky bezprostredného a trvajúceho zásahu
(unmittelbare und gegenwärtige Betroffenheit) v praxi Spolkového ústavného súdu (napr.
SCHLEICH, K. Das Bundesverfassungsgericht. 3. vydanie. München, 1994, s. 142150.),
t. j. stav, keď už spor skončil alebo bol vyriešený inak, a so zreteľom na princíp
minimalizácie zásahov do prebiehajúcich konaní a hospodárnosť konania už nemá ďalší
zmysel v konaní v danej veci pokračovať.
23. Potenciálne porušenie základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu bolo
v tomto prípade napravené ešte pred samotným rozhodnutím ústavného súdu. Ústavný súd
je preto toho názoru, že vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa na inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozhodnutím, ktoré už bolo v čase rozhodovania
ústavného súdu zrušené, by bolo zbytočné, a preto v konečnom dôsledku ústavnej sťažnosti
sťažovateľa nevyhovel (bod 1 výroku nálezu).
V.
Trovy konania
24. Napriek záveru, ku ktorému dospel ústavný súd v predošlej stati, z chronológie
skutkového stavu v predmetnej veci jednoznačne vyplýva, že ústavná sťažnosť bola v tomto
prípade podaná dôvodne. Ako konštatuje aj samotná okresná prokuratúra v uznesení
č. k. 1 Pn 71/19/8802-20 z 2. októbra 2019 (uznesenie, ktorým bolo zrušené napadnuté
uznesenie, pozn.): „Na základe ústavnej sťažnosti oznamovateľa, ktorá bola Ústavným
súdom SR prijatá na ďalšie konanie dňa 10.09.2019 pod sp. zn. ÚS 347/2019 a následnej
výzvy Ústavného súdu SR na vyjadrenie, bol po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho
spisového materiálu a rozhodnutia prokurátora tunajšej prokuratúre doručený písomný
pokyn prokurátora Krajskej prokuratúry Košice, v zmysle ktorého uložil podriadenej
prokuratúre rozhodnúť o sťažnosti ako o včas podanej. Zároveň v prípise právnemu
zástupcovi oznamovateľa uviedol, že rozhodnutie prokurátora okresnej prokuratúry bolo
nezákonné, keďže lehota na podanie opravného prostriedku oznamovateľovi neuplynula.“
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že hoci ústavný súd nevyhovel ústavnej
sťažnosti sťažovateľa, praktický výsledok, ktorý sťažovateľ dosiahol podaním ústavnej
sťažnosti naplnil jeho očakávania vo vzťahu k ochrane jeho práva na inú právnu ochranu,
pretože ním napádané uznesenie okresnej prokuratúry bolo zrušené (a to práve v dôsledku
podania jeho ústavnej sťažnosti, pozn.).
25. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
26. Sťažovateľ si vo svojej ústavnej sťažnosti uplatnil aj náhradu trov právneho
zastúpenia. Vzhľadom na záver vyjadrený v bode 24 odôvodnenia tohto uznesenia ústavný
súd konštatuje, že v predmetnom prípade boli naplnené zákonné podmienky na priznanie
účelne vynaložených trov právneho zastúpenia. Za účelne vynaložené ústavný súd v tomto
prípade považoval trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli sťažovateľovi do momentu
zrušenia napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry (t. j. do naplnenia cieľa, ktorý
sťažovateľ sledoval podaním ústavnej sťažnosti). Teda túto podmienku spĺňajú dva úkony
právnej služby, a to prevzatie a príprava zastupovania a podanie samotnej ústavnej
sťažnosti.
27. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2019 je vo výške 163,33 € a hodnota režijného paušálu je
vo výške 9,80 €.
28. Trovy právneho zastúpenia teda pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby
v roku 2019 (prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom, podanie
ústavnej sťažnosti). Spolu s daňou z pridanej hodnoty vo výške 20 % ide o sumu 415,51 €,
ktorú je okresná prokuratúra povinná zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (bod
2 výroku nálezu).
29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu