Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 347/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-52

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Mojmíra Mamojku prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátkou

JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa uznesením Okresnej

prokuratúry Košice I č. k. -11 z 23. apríla 2019 a takto

rozhodol:

1. Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

2. Okresná prokuratúra Košice I j e p o v i n n á uhradiť

trovy konania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov)

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne

JUDr. Ivety Rajtákovej, Štúrova 20, Košice.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a procesný postup Ústavného súdu Slovenskej republiky

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. júna 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou

Rajtákovou, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresnej prokuratúry Košice I (ďalej

len „okresná prokuratúra“) č. k. -11 z 23. apríla 2019 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplynulo, že sťažovateľ podal

10. januára 2019 na okresnej prokuratúre trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania

trestného činu ohovárania podľa Trestný

zákon v znení neskorších predpisov. Predmetné trestné stíhanie bolo vedené

Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Košice, odborom kriminálnej polície pod

ČVS: ORP-192/3-VYS-KE-2019. Vyšetrovateľ uznesením z 27. marca 2019 v predmetnom

konaní trestné oznámenie sťažovateľa odmietol. Toto uznesenie vyšetrovateľa bolo

doručené právnej zástupkyni sťažovateľa 2. apríla 2019. Proti tomuto rozhodnutiu

vyšetrovateľa podal sťažovateľ 5. apríla 2019 faxovým podaním sťažnosť, ktorú písomne

potvrdil podaním na poštovú prepravu 8. apríla 2019. Prokurátor okresnej prokuratúry

napadnutým uznesením zamietol sťažnosť sťažovateľa ako podanú oneskorene. Napadnuté

uznesenie bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené 26. apríla 2019.

3. Sťažovateľ tvrdil, že jeho sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa o odmietnutí

jeho trestného oznámenia bola podaná v lehote a spôsobom stanoveným v zákone

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“). Ako z pripojeného potvrdenia o činnosti faxu vyplýva, faxové podanie, ktorého

obsahom bola sťažnosť proti predmetnému uzneseniu vyšetrovateľa, bolo podané

5. apríla 2019 o 18:28:55 h na faxové číslo Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice

( , pozn.). Následne tretí pracovný deň po faxovom podaní (8. apríla 2019) bolo

podané aj na poštovú prepravu. Sťažovateľ konštatoval, že ak prokurátor okresnej

prokuratúry zamietol napadnutým uznesením sťažovateľovu sťažnosť ako podanú

oneskorene napriek skutočnosti, že sťažovateľ postupoval pri jej podávaní v súlade

s relevantnými ustanoveniami , porušil jeho základné právo domáhať sa

zákonným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky (inom

ako všeobecný súd, pozn.), ktoré je zakotvené v .

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhoval, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nasledujúcim nálezom:

„1. Právo sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa bolo

uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. -11 zo dňa

23. 4. 2019 porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnej prokuratúre Košice I

pokračovať porušovaní namietaného práva sťažovateľa.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie prokurátora Okresnej

prokuratúry Košice I sp. zn. -11 zo dňa 23. 4. 2019 a vracia vec Okresnej

prokuratúry Košice I na ďalšie konanie.

4. Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -11 z 10. septembra 2019 ju podľa a

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“) prijal na ďalšie konanie.

6. Ústavný súd 19. septembra 2019 vyzval okresnú prokuratúru, aby sa vyjadrila

k ústavnej sťažnosti a možnému upusteniu od ústneho pojednávania vo veci. V podaní

doručenom ústavnému súdu 10. októbra 2019 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“) v mene okresnej prokuratúry uviedla: „Po doručení

výzvy ústavného súdu okresnej prokuratúre prokurátor vykonávajúci dozor nad

zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania rešpektujúc usmernenie

generálnej prokuratúry sp. zn. z 29. septembra 2008 ihneď informoval

o uznesení ústavného súdu, ktorým bola prijatá ústavná sťažnosť sťažovateľa, nadriadenú

prokuratúru. Krajská prokuratúra v Košiciach preskúmala zákonnosť napádaného

rozhodnutia sťažovateľom a po zistení, že jeho námietky sú opodstatnené, uložila okresnej

prokuratúre okamžite prijať opatrenia na odstránenie nezákonného stavu. Považujúc

žiadosť sťažovateľa z 3. mája 2019 podľa jej obsahu za žiadosť o navrátenie lehoty podľa

, krajská prokuratúra uložila zabezpečiť zrušenie napádaného

rozhodnutia. O tomto postupe bol listom č. k. -10 z 27. septembra 2019

upovedomený aj sťažovateľ. Následne prokurátor okresnej prokuratúry uznesením

č. k. -20 z 2. októbra 2019 podľa § 64 ods. 2 s poukazom na ustanovenie

zrušil uznesenie z 23. apríla 2019, ktorým bola zamietnutá

sťažnosť oznamovateľa ako podaná oneskorene.“ Generálna prokuratúra v závere uviedla,

že prijatím už uvedených opatrení bol odstránený negatívny zásah do práv sťažovateľa,

a preto tvrdí, že intenzita tohto zásahu nedosiahla ústavnoprávny rozmer, a teda napadnutým

uznesením okresnej prokuratúry nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa

podľa .

7. Ústavný súd zaslal sťažovateľovi predmetné vyjadrenie generálnej prokuratúry

a vyzval ho, aby k nemu zaujal stanovisko, ak to bude považovať za potrebné. Zároveň

ústavný súd vyzval sťažovateľa, aby vzhľadom na okolnosti prípadu uviedol, či berie svoju

ústavnú sťažnosť späť, alebo trvá na jej prerokovaní ústavným súdom. A v prípade, ak by

trval na prerokovaní predmetnej veci, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Ešte

pred tým, ako bola právnej zástupkyni sťažovateľa doručená už uvedená výzva, táto

adresovala ústavnému súdu 18. októbra 2019 podanie, v ktorom uviedla, že 4. októbra 2019

jej bolo ako právnej zástupkyni sťažovateľa doručené uznesenie prokurátora okresnej

prokuratúry č. k. -20 z 2. októbra 2019, ktorým rozhodol tak, že podľa § 64

ods. 2 v spojení s zrušil svoje uznesenie

č. k. -11 z 23. apríla 2019, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa ako

podanú oneskorene. Dňa 4. októbra 2019 bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené aj

uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry č. k. -21 z 2. októbra 2019,

ktorým zrušil na základe sťažnosti sťažovateľa podanej 5. apríla 2019 uznesenie

vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice, odboru kriminálnej polície

ČVS: ORP-192/3-VYS-KE-2019 z 27. marca 2019, ktorým bolo trestné oznámenie

sťažovateľa odmietnuté, a vyšetrovateľovi uložil, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Vzhľadom na uvedené preto podľa sťažovateľa odpadol dôvod na to, aby ústavný súd

zakázal okresnej prokuratúre pokračovať v porušovaní označeného práva, ako aj na to,

aby zrušil napadnuté uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry. Ďalším podaním

doručeným ústavnému súdu 23. októbra 2019 (tentoraz v reakcii na výzvu ústavného súdu,

pozn.) sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že trvá na vyslovení

porušenia svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa

a súhlasí s upustením od ústneho pojednávania v predmetnom konaní. Zároveň predložil

rozsiahle stanovisko k vyjadreniu generálnej prokuratúry, v ktorom uviedol, že zákon

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“) neposkytuje sťažovateľovi žiaden účinný prostriedok na ochranu jeho

základného práva na inú právnu ochranu, do ktorého bolo zasiahnuté napadnutým

uznesením okresnej prokuratúry. K predmetnému podaniu pripojil okrem iného aj prípis

krajskej prokuratúry č. k. -5 zo 4. júna 2019, ktorým táto reagovala

na žiadosť sťažovateľa o preskúmanie napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry, ktorú

podľa obsahu vyhodnotila ako ďalší podnet podľa § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre. Podľa

tohto prípisu krajskej prokuratúry vzhľadom na § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre sa

postupom podľa tohto zákona nemožno domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia

vydaného v trestnom konaní ani preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v trestnom

konaní vrátane postupu spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta v priebehu

vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania podľa . To neplatí, ak ide

o podnet na podanie dovolania podľa .

8. Generálna prokuratúra podaním doručeným ústavnému súdu 14. novembra 2019

v mene okresnej prokuratúry súhlasila s upustením od ústneho pojednávania v predmetnom

konaní. Generálna prokuratúra zároveň vo svojom vyjadrení tvrdila, že okresná prokuratúra

nemôže byť účastníkom v konaní pred ústavným súdom. Toto svoje tvrdenie oprela o § 4

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o zodpovednosti za škodu“), podľa ktorého vo veciach náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom koná

v mene štátu generálna prokuratúra. Generálna prokuratúra ďalej uviedla, že podľa § 38

ods. 2 zákona o prokuratúre krajské prokuratúry sú rozpočtové organizácie, ktoré sú svojimi

príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly

generálnej prokuratúry. Okresné prokuratúry sú preddavkové organizácie zapojené

na rozpočet krajských prokuratúr. Generálna prokuratúra ďalej podotkla, že okresné

prokuratúry nemajú ani len postavenie služobných úradov, t. j. nemôžu konať a rozhodovať

vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru prokurátorov a právnych vzťahov s nimi

súvisiacich ( o prokurátoroch a právnych čakateľoch

prokuratúry v znení neskorších predpisov). Generálna prokuratúra preto tvrdí, že ak by

ústavný súd rozhodol o povinnosti nahradiť trovy konania sťažovateľa alebo priznal

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, okresná prokuratúra by nemohla

realizovať takýto výrok rozhodnutia ústavného súdu. Generálna prokuratúra zároveň

opakovane zdôraznila, že zásah do práv sťažovateľa už bol odstránený, preto navrhovala,

aby ústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

K postaveniu okresnej prokuratúry ako účastníka konania pred ústavným súdom

10.1 Ústavný súd sa nestotožňuje so záverom generálnej prokuratúry, podľa ktorého

v konaní podľa a až , ktoré sa týka

nezákonného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu prokurátora alebo nesprávneho

úradného postupu prokurátora, je účastníkom konania vždy iba generálna prokuratúra.

V konaní o ústavnej sťažnosti je totiž podľa účastníkom

konania (odporcom) orgán verejnej moci, proti ktorému ústavná sťažnosť smeruje. V tomto

prípade to je okresná prokuratúra, pretože táto vydala rozhodnutie (v tom čase konečné,

pozn.), o ktorom sťažovateľ tvrdil, že porušilo jeho základné právo na inú právnu ochranu.

Ústavný súd nespochybňuje, že v konaní podľa zákona o zodpovednosti za škodu je

odporcom vždy (samozrejme pri splnení zákonných podmienok, pozn.) generálna

prokuratúra, ale tento zákon nemá nič spoločné s konaním o ústavnej sťažnosti

pred ústavným súdom. Na konanie podľa zákona o zodpovednosti za škodu sú príslušné

všeobecné súdy a je to úplne iný typ konania ako konanie o ústavnej sťažnosti. Na konanie

o ústavnej sťažnosti sa tento zákon nevzťahuje ani subsidiárne, preto ani nie je možné

definovať alebo determinovať účastníka konania o ústavnej sťažnosti na základe ustanovení

tohto zákona.

10.2 Vo vzťahu k potenciálnej možnosti uloženia náhrady trov konania, prípadne

primeraného finančného zadosťučinenia, ústavný súd podotýka, že aj keby (vzhľadom na

hierarchiu orgánov prokuratúry a naviazanosť podriadených prokuratúr na rozpočtovú

kapitolu generálnej prokuratúry) mala o úhrade týchto finančných povinností v konečnom

dôsledku rozhodovať generálna prokuratúra, táto skutočnosť nevylučuje, aby ústavný súd

zaviazal na úhradu týchto finančných plnení odporcu v konaní pred ústavným súdom

(t. j. okresnú prokuratúru). Spôsob regresnej náhrady vo vzťahu ku konkrétnej okresnej

prokuratúre je vnútornou vecou prokuratúry. Ústavný súd zároveň konštatuje, že vzhľadom

na monokratický systém a hierarchickosť orgánov prokuratúry akceptoval v tomto konaní

vyjadrenia a stanoviská generálnej prokuratúry, ktoré táto adresovala ústavnému súdu

v mene okresnej prokuratúry.

III.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa § 31 ods. 5 zákona o prokuratúre postupom podľa tohto zákona sa

nemožno domáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v trestnom konaní

ani preskúmania zákonnosti postupu prokurátora v trestnom konaní vrátane postupu

spočívajúceho v preskúmaní postupu policajta v priebehu vyšetrovania alebo skráteného

vyšetrovania podľa . To neplatí, ak ide o podnet na podanie dovolania

podľa .

15. Podľa podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu,

aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky,

telefaxom, elektronickými prostriedkami podpísané so zaručeným elektronickým podpisom

podľa osobitného zákona alebo bez zaručeného elektronického podpisu. Podanie urobené

telegraficky, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického

podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa

o podaní nekoná.

16. Podľa sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého

uzneseniu smeruje, a to do troch pracovných dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou

sťažnosti proti uzneseniam podľa § 83 ods. 2; ak sa koná podľa § 204 ods. 1, sťažnosť sa

podáva do skončenia skráteného vyšetrovania. Ak sa uznesenie oznamuje obvinenému,

ako aj jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré

bolo vykonané najneskoršie.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Sťažovateľ v zásade namieta, že sťažnosť proti rozhodnutiu vyšetrovateľa podal

v zákonnej lehote podľa , ktorú následne doplnil v zákonnej

lehote podľa . Napriek tomu ju okresná prokuratúra odmietla

napadnutým uznesením ako oneskorene podanú, čím mala porušiť jeho základné právo

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej

republiky podľa .

18. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde, resp. na inom orgáne

Slovenskej republiky. Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj

právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá

môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých

medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom, ktorý predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa

v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá

použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.

Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných

predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom

týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim

do ich podstaty a zmyslu.

19. Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46

ods. 1 inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje

zaručené právo na súdnu alebo inú právnu ochranu. Právo na súdnu a inú právnu ochranu

poskytuje každému právu, ktoré je v právnom poriadku Slovenskej republiky

upravené a ktorého sa zákonom ustanoveným postupom možno domáhať na súdnom alebo

inom orgáne Slovenskej republiky. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva

len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho

uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných

orgánov. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je

porušením zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu ().

20. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva

na súdnu ochranu podľa patrí aj ochrana, ktorá sa strane súdneho

konania poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní

predpoklady vyžadované zákonom pre poskytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný

súd, resp. iný príslušný orgán verejnej moci mu túto ochranu musí poskytnúť (napr.

, ).

21. Skutkový stav, ako už bol zhrnutý, je v tomto prípade jasný. Odporca žiadnym

spôsobom nespochybňoval tvrdenie sťažovateľa o tom, že vydal nesprávne rozhodnutie.

Naopak, na pokyn nadriadenej prokuratúry okresná prokuratúra zrušila ústavnou sťažnosťou

napadnuté uznesenie ako nezákonné, pretože lehota na podanie opravného prostriedku

v čase vydania napadnutého uznesenia ešte neuplynula. Sťažovateľ zase nespochybňuje,

že napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry bolo už zrušené. Sám sťažovateľ vo svojom

podaní z 18. októbra 2019 oznámil túto skutočnosť ústavnému súdu. Z uvedeného vyplýva,

že napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry bolo nezákonné, ale tiež to, že už je zrušené

a v predmetnom trestnom konaní sa pokračuje.

22. Ústavný súd konštatuje, že za danej procesnej situácie sa námietka porušenia

základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu napadnutým uznesením okresnej

prokuratúry posunula do výlučne akademickej roviny. V takýchto prípadoch sa teória i prax

ústavných súdov vyhranene prikláňa k odmietnutiu v takejto veci rozhodovať (pozri napr.

, , ako aj uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.

z 8. septembra 1999 publikované v Sbírce nálezů a usnesení Ústavního

soudu, zväzok č. 15, uznesenie č. 56, s. 315 a nasl.), pretože chýba možnosť

bezprostredného a trvajúceho zásahu, ktorý by mohol mať vplyv na pozíciu sťažovateľa.

Ak je totiž sťažovateľom namietaný zásah do jeho alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou garantovaných práv alebo slobôd, potom musí byť tento zásah

výrokom meritórneho rozhodnutia ústavného súdu odstrániteľný. V danom prípade táto

podmienka splnená nie je, keďže napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry bolo zrušené

samotnou okresnou prokuratúrou uznesením č. k. -20 z 2. októbra 2019.

V okolnostiach daného prípadu by tak eventuálne vyhovenie ústavnej sťažnosti sťažovateľa

nemalo vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresnej prokuratúry žiadnu právnu

relevanciu. Vzniknutá situácia je v teórii a praxi ústavného súdnictva označovaná výrazom

„mootness“ (pozri BARRON, J., DIENES, C. Constitutional Law. 4. vydanie. St. Paul,

1995, s. 83 ‒ 85.) alebo ako nedostatok podmienky bezprostredného a trvajúceho zásahu

(unmittelbare und gegenwärtige Betroffenheit) v praxi Spolkového ústavného súdu (napr.

SCHLEICH, K. Das Bundesverfassungsgericht. 3. vydanie. München, 1994, s. 142150.),

t. j. stav, keď už spor skončil alebo bol vyriešený inak, a so zreteľom na princíp

minimalizácie zásahov do prebiehajúcich konaní a hospodárnosť konania už nemá ďalší

zmysel v konaní v danej veci pokračovať.

23. Potenciálne porušenie základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu bolo

v tomto prípade napravené ešte pred samotným rozhodnutím ústavného súdu. Ústavný súd

je preto toho názoru, že vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa na inú právnu

ochranu podľa rozhodnutím, ktoré už bolo v čase rozhodovania

ústavného súdu zrušené, by bolo zbytočné, a preto v konečnom dôsledku ústavnej sťažnosti

sťažovateľa nevyhovel (bod 1 výroku nálezu).

V.

Trovy konania

24. Napriek záveru, ku ktorému dospel ústavný súd v predošlej stati, z chronológie

skutkového stavu v predmetnej veci jednoznačne vyplýva, že ústavná sťažnosť bola v tomto

prípade podaná dôvodne. Ako konštatuje aj samotná okresná prokuratúra v uznesení

č. k. -20 z 2. októbra 2019 (uznesenie, ktorým bolo zrušené napadnuté

uznesenie, pozn.): „Na základe ústavnej sťažnosti oznamovateľa, ktorá bola Ústavným

súdom SR prijatá na ďalšie konanie dňa 10.09.2019 pod sp. zn. a následnej

výzvy Ústavného súdu SR na vyjadrenie, bol po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho

spisového materiálu a rozhodnutia prokurátora tunajšej prokuratúre doručený písomný

pokyn prokurátora Krajskej prokuratúry Košice, v zmysle ktorého uložil podriadenej

prokuratúre rozhodnúť o sťažnosti ako o včas podanej. Zároveň v prípise právnemu

zástupcovi oznamovateľa uviedol, že rozhodnutie prokurátora okresnej prokuratúry bolo

nezákonné, keďže lehota na podanie opravného prostriedku oznamovateľovi neuplynula.“

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že hoci ústavný súd nevyhovel ústavnej

sťažnosti sťažovateľa, praktický výsledok, ktorý sťažovateľ dosiahol podaním ústavnej

sťažnosti naplnil jeho očakávania vo vzťahu k ochrane jeho práva na inú právnu ochranu,

pretože ním napádané uznesenie okresnej prokuratúry bolo zrušené (a to práve v dôsledku

podania jeho ústavnej sťažnosti, pozn.).

25. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

26. Sťažovateľ si vo svojej ústavnej sťažnosti uplatnil aj náhradu trov právneho

zastúpenia. Vzhľadom na záver vyjadrený v bode 24 odôvodnenia tohto uznesenia ústavný

súd konštatuje, že v predmetnom prípade boli naplnené zákonné podmienky na priznanie

účelne vynaložených trov právneho zastúpenia. Za účelne vynaložené ústavný súd v tomto

prípade považoval trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli sťažovateľovi do momentu

zrušenia napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry (t. j. do naplnenia cieľa, ktorý

sťažovateľ sledoval podaním ústavnej sťažnosti). Teda túto podmienku spĺňajú dva úkony

právnej služby, a to prevzatie a príprava zastupovania a podanie samotnej ústavnej

sťažnosti.

27. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2019 je vo výške 163,33 € a hodnota režijného paušálu je

vo výške 9,80 €.

28. Trovy právneho zastúpenia teda pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby

v roku 2019 (prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom, podanie

ústavnej sťažnosti). Spolu s daňou z pridanej hodnoty vo výške 20 % ide o sumu 415,51 €,

ktorú je okresná prokuratúra povinná zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (bod

2 výroku nálezu).

29. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu