Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)a44/383532.45f9c3.pdf
PDF · 136.09 KB
No categories available
2Cdo/3/2012
Najvyšší súd 2 Cdo 3/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa D. B., zomrelého X.,
naposledy bývajúceho v B., proti odporcom 1/ M. Č., bývajúcemu vo V., 2/ E. M., bývajúcej
v K., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy a o neplatnosť znaleckého
posudku č. X. a č. X., vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 9 C 290/2008,
o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 16. septembra
2009 sp.zn. 3 Co 169/2009, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II uznesením zo 7. apríla 2009 č.k. 9 C 290/2008-122
nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Zároveň zamietol
ţiadosť navrhovateľa o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. V odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázal na to, ţe u navrhovateľa nie sú splnené podmienky na priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov, nakoľko jeho pomery neodôvodňujú priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov. Súd prvého stupňa uviedol, ţe navrhovateľ je vlastníkom
viacerých nehnuteľností, finančné prostriedky získal nakladaním so svojím majetkom
(predajom bytu v obci V. za kúpnu cenu X. Sk, predajom pozemkov zapísaných na LV č. X.
nachádzajúcich sa v katastrálnom území V. za kúpnu cenu X. Sk) a naďalej má moţnosť
ďalšie finančné prostriedky získať nakladaním so svojím majetkom, ktorý neslúţi
bezprostredne na uspokojovanie jeho existenčných potrieb (okrem bytu v B.), pričom ako
sám navrhovateľ uviedol, bol úspešný vo viacerých konaniach pred Európskym súdom pre
ľudské práva v Štrasburgu, kde mu bolo priznané finančné odškodnenie (suma X. € titulom
nemajetkovej ujmy rozsudkom č. X. a suma X. € rozhodnutím č. X.). Prvostupňový súd
poukázal na to, ţe navrhovateľ v roku 2001 mal na termínovanom účte v T. finančné
prostriedky vo výške X. Sk.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením zo 16. septembra 2009
sp.zn. 3 Co 169/2009 potvrdil uznesenie prvostupňového súdu. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 138 ods. 1 O.s.p., § 5 ods. 1 písm.a/, § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.
Uviedol, ţe pomery navrhovateľa neodôvodňujú a navrhovateľ nespĺňa predpoklady pre
oslobodenie od súdnych poplatkov. Poukázal na to, ţe i keď súd nemôţe navrhovateľovi
uprieť jeho (subjektívne) hodnotenie svojho postavenia, z obsahu súdneho spisu moţno
konštatovať, ţe subjektívne hodnotenie navrhovateľa sebou samým nekorešponduje
s objektívnymi predpokladmi určenými zákonom ani pre ustanovenie zástupcu z radov
advokátov.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorý
v priebehu konania o dovolaní, t.j. X. zomrel (Oznámenie o úmrtí z X.. apríla 2011 vydané
Mestskou časťou B.).
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno
odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať
iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému
orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom
zachované.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť
mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr,
ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť
alebo prerušiť alebo či môţe v konaní pokračovať.
Z citovaných ustanovení vyplýva, ţe súd konanie zastaví, keď v právnom predpise je
určitá skutková podstata podmienená existenciou určitého účastníka, takţe pre nedostatok
jeho existencie by konanie stratilo význam. Ide najmä o prípady, keď neprichádza do úvahy
prechod práv a záväzkov účastníka, ktorý smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania,
na jeho právneho nástupcu, resp. o prípady, keď hmotné právo nedovoľuje, aby sa
pokračovalo v konaní proti inému neţ pôvodnému účastníkovi. Právo na ochranu osobnosti
ako právo osobnej povahy smrťou fyzickej osoby zaniká a neprechádza na dedičov. Osobám
uvedeným v ustanovení § 15 Občianskeho zákonníka vzniká originálne právo na ochranu
osobnosti zomrelej fyzickej osoby, do práv ktorej bolo zasiahnuté. Návrh týchto osôb nemôţe
byť však uplatnený v konaní vedenom o návrhu, ktorý podala ešte za svojho ţivota fyzická
osoba. Konanie o návrhu zomrelej fyzickej osoby na ochranu osobnosti sa musí zastaviť,
pretoţe odpadol dôvod, pre ktorý sa začalo (porovnaj napr. (Rc) 3 Cdo 98/1995,
(Rc) 1 Cdo 116/1996). Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe smrťou oprávnenej osoby zaniká
aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretoţe táto mala byť poskytnutá
za účelom zmiernenia, vyváţenia ňou utrpenej nemajetkovej ujmy. Tento účel však uţ plniť
nemôţe.
S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolacie konanie
podľa § 104 ods. 1 O.s.p., § 107 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. zastavil.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2012
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová