Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 454/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Coryn s. r. o., Jesenná 8, Prešov, zastúpenej JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, Jesenná 8, Prešov, proti postupu Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým vedenom pod sp. zn. a sp. zn. ) takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľky

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. mája 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a podľa Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým vedenom pod sp. zn. a sp. zn. ). Súčasne navrhuje, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie 2 500 eur a náhradu trov konania.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že od sťažovateľky sa mesto Prešov domáhalo návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Prešov 30. decembra 2020, zaplatenia 9 127,55 eur a po podaní odporu proti platobnému rozkazu okresný súd rozsudkom č. k. -82 z 22. septembra 2022 žalobu zamietol a sťažovateľke priznal nárok na náhradu trov konania. Žalobca len proti výroku o nároku na náhradu trov konania podal 6. decembra 2022 odvolanie a po predložení súdneho spisu (predkladacia správa z 19. januára 2023, pozn.) krajský súd uznesením č. k. -105 z 26. januára 2023 zrušil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd v poradí druhým rozsudkom č. k. -174 z 27. júna 2023 priznal sťažovateľke nárok na náhradu trov konania, žalobca podal 4. decembra 2023 odvolanie a spis bol na základe predkladacej správy

z 9. januára 2024 predložený krajskému súdu. V dôsledku nesúhlasu Krajského súdu v Košiciach s postúpením veci Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. z 20. marca 2024 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) rozhodol, že príslušný na konanie je krajský súd, ktorý uznesením č. k. -221 z 30. apríla 2024 zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov prvoinštančného konania a sťažovateľke ako žalovanej ich náhradu nepriznal (I. výrok) a zároveň rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a sťažovateľke ich náhradu nepriznal (II. výrok). Proti uvedenému rozhodnutiu sťažovateľka podala dovolanie, najvyšší súd z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces [ (ďalej aj „“)] uznesením sp. zn. z 26. marca 2026 zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec bola 20. mája 2026 okresným súdom predložená krajskému súdu, ktorý ju 21. mája 2026 zapísal pod sp. zn. .

3. Podľa sťažovateľky v napadnutom konaní nie je o náhrade trov konania rozhodnuté ani po viac ako troch rokoch od právoplatnosti rozsudku okresného súdu (v prvom výroku o zamietnutí žaloby právoplatný 8. decembra 2022, pozn.), pričom k vzniku prieťahov prispel krajský súd, keďže jeho uznesenie bolo rozhodnutím najvyššieho súdu zrušené. Na podklade uvedeného, zdôrazňujúc potrebu pričítania doby trvania najvyššieho súdu na ťarchu krajského súdu, sťažovateľka odôvodnila zásah do svojich namietaných práv, ako aj nároky uplatnené v petite ústavnej sťažnosti.

II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

5. Sťažovateľka v rámci petitu ústavnej sťažnosti namieta len existenciu prieťahov v konaní krajského súdu vedenom pod sp. zn. , avšak rozporuje celkový postup krajského súdu (bližšie bod 2 tohto uznesenia, pozn.) a v bode 2 ústavnej sťažnosti sama jednotlivé konania vníma ako celok. Na označené konania krajského súdu je tak potrebné nazerať ako na jeden celok, a preto ústavný súd upravil spisovú značku konaní, tak ako je uvedené v záhlaví tohto uznesenia.

6. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v a listiny osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ) a namietané porušenie označených práv sťažovateľky možno posudzovať spoločne.

7. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (napr. , , ).

8. V súlade so svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd opätovne konštatuje, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie tohto základného práva (, , , ). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. , , ). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , ústavnú sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. , , , ).

9. Ústavný súd stabilne judikuje, že čas na konanie bez zbytočných prieťahov nemožno presne vyjadriť. Rovnako tak nie je presne časovo ohraničená ani primeranosť lehoty, kedy by mala byť tá- ktorá vec prerokovaná a najmä rozhodnutá [I. ÚS 92/97 (ZNau 23/98), (ZNau 18/98)]. V zmysle rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva dĺžka súdneho konania na jednej inštancii v civilných veciach v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. rozsudky ESĽP vo veciach Humen v. Poľsko, z 15. 10. 1999, sťažnosť č. 26614/95, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio v. Taliansko, zo 17. 1. 2002, sťažnosť č. 32967/96, body 64, 65 a 66).

10. Uznesenie najvyššieho súdu síce pre sťažovateľku znamená obrat v doterajšom priebehu napadnutého konania, na strane druhej ide o rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorého sa sama dožadovala a jeho vydanie predpokladá aj práve formuláciou jedného z dovolacích dôvodov [ ]. Zrušenie rozhodnutia súdu nižšieho stupňa z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces [, a ] nedosahuje takú intenzitu zásahu do základných práv, aby sa im v rámci konania pred ústavným súdom automaticky poskytla ochrana. Okrem už všeobecnými súdmi judikovaného porušenia práva na spravodlivý proces ako dôvodu na zrušenie rozhodnutia sa na vyslovenie porušenia základných práv ústavným súdom vyžaduje zohľadnenie osobitostí konkrétneho prípadu, iné prípadné porušenia práv sťažovateľa alebo opakované rozhodnutia súdov vyššej inštancie, ktoré prejednávanú vec vrátia súdu nižšieho stupňa na ďalšie konanie (, ).

11. V prípade sťažovateľky je potrebné zohľadniť najmä časové okolnosti. Ipso facto, krajský súd o prvom odvolaní rozhodol uznesením č. k. -105 z 26. januára 2023, t. j. do siedmich dní od predloženia súdneho spisu a v prípade druhého odvolania uznesením č. k. -221 z 30. apríla 2024 rozhodol približne v lehote jeden a pol mesiaca po tom, ako najvyšší súd určil jeho

príslušnosť na konanie o odvolaní (bližšie bod 2 tohto uznesenia, pozn.). Pokiaľ ide o obdobie po zrušení dovolaním napadnutého uznesenia krajského súdu, z obsahu príloh k ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť len jeden deň od doručenia a zapísania prejednávanej veci na krajskom súde 21. mája 2026. Ústavný súd vlastnou činnosťou zistil, že krajský súd vo veci rozhodol uznesením č. k. -276 z 28. mája 2026, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu (v časti priznania nároku na náhradu trov konania pred okresným súdom – bližšie bod 2 tohto uznesenia, pozn.) a sťažovateľke ako žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. Krajský súd tak vo veci rozhodol do siedmich dní od predloženia súdneho spisu, pričom okresný súd po vrátení spisu (15. júna 2026, pozn.) uznesenie krajského súdu expedoval 2. júla 2026 právnym zástupcom sporových strán.

12. Rozhodnutie najvyššieho súdu tak vzhľadom na sťažovateľkou prednesený skutkový stav napadnutého konania nedosahuje takú mieru, aby spôsobilo zásah do jej namietaných práv a umožnilo bezprostredné pričítanie doby trvania konania najvyššieho súdu na ťarchu krajského súdu bez zohľadnenia konkrétnych skutkových okolností.

13. Navyše, v tomto kontexte je nutné upozorniť aj na rozsah predmetu odvolania, keďže v podstatnej časti pôvodného návrhu bolo rozhodnuté rozsudkom okresného súdu č. k. -82 z 22. septembra 2022 (v prvom výroku o zamietnutí žaloby právoplatný 8. decembra 2022, pozn.) a predmetom rozhodovania tak zostalo „len“ určenie nároku na náhradu trov konania.

14. V konklúzii uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

15. Z dôvodu odmietnutia ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľky nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia označených práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. júla 2026

Miroslav Duriš predseda senátu