Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 575/2026
PDF · 141.82 KB
No categories available
III. ÚS 575/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného JUDr. Martinom Gavuliakom, advokátom, Klincová 37, Bratislava, proti uzneseniam Mestského súdu Bratislava IV č. k. 53C/95/2024-105 z 11. mája 2026 a č. k. 53C/95/2024-109 z 1. júla 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. augusta 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení Ústavy Slovenskej republiky postupom a napadnutými uzneseniami mestského súdu o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku a zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o zastavení konania. Sťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenia zrušiť a zároveň navrhuje, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie 5 000 eur.
2. Sťažovateľ sa žalobou podanou na mestskom súde domáhal vo veci samej určenia neplatnosti uznesení vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V tejto veci podal na mestskom súde aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
3. Mestský súd uznesením z 19. septembra 2024 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že sťažovateľ neosvedčil neodkladnú potrebu úpravy pomerov, a tiež preto, lebo sa schôdze vlastníkov nezúčastnil, teda nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 28. novembra 2024 prvoinštančné uznesenie potvrdil.
4. Konanie vo veci samej bolo mestským súdom uznesením z 20. augusta 2025 zastavené. Dôvodom bolo nezaplatenie súdneho poplatku. V odôvodnení rozhodnutia mestský súd z opatrnosti uviedol, že sťažovateľ nie je oslobodený od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. v)
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), pretože predmetom sporu je určenie neplatnosti uznesenia prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a teda ide o spor medzi vlastníkom – žalobcom (sťažovateľom) a inými vlastníkmi – žalovanými (absentuje subordinácia), a preto sťažovateľ v tomto prípade nemá postavenie spotrebiteľa.
5. Proti uzneseniu z 20. augusta 2025 o zastavení konania podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú mestský napadnutým uznesením z 11. mája 2026 zamietol. V odôvodnení mestský súd uviedol, že predmetom daného konania nie je ochrana práv sťažovateľa vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy ani posudzovanie práv a povinností zo zmluvy o výkone správy. Predmetom konania je preskúmanie platnosti uznesenia prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 14a ods. 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, teda spor vyplývajúci z výkonu práv a povinností vlastníkov bytov v rámci správy bytového domu. V predmetnom spore sťažovateľ nevystupuje vo vzťahu subordinácie voči dodávateľovi alebo poskytovateľovi služby, ale ide o spor medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov týkajúci sa výkonu správy domu a rozhodovania vlastníkov.
6. Vyšší súdny úradník mestského súdu uznesením z 19. septembra 2024 (ten istý deň, ako bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pozn.) uložil sťažovateľovi do troch dní zaplatiť súdny poplatok za podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. O sťažnosti proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť 8. októbra 2024, o ktorej rozhodol mestský súd napadnutým uznesením až 1. júla 2026. Mestský súd aj v odôvodnení tohto napadnutého uznesenia zopakoval totožnú argumentáciu, prečo sťažovateľa v konkrétnom prípade nepovažuje za spotrebiteľa.
II. Argumentácia sťažovateľa
8. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, tvrdiac, že je v postavení spotrebiteľa, namieta postup mestského súdu, najmä to, že zastavil konanie ešte pred právoplatným rozhodnutím o poplatkovej povinnosti. V tejto súvislosti poukazuje na to, že mestský súd jeho sťažnosť proti uzneseniu o zastavení konania zamietol rozhodnutím z 11. mája 2026, ale o sťažnosti proti uzneseniu o uložení poplatkovej povinnosti rozhodol až 1. júla 2026.
9. Požiadavku finančného zadosťučinenia odôvodňuje neistotou vo vymožení svojich práv a obavou, že mestský súd vykoná ďalšie kroky smerujúce k ochrane jeho práv.
III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
10. Ústavný súd v minulosti opakovane (napr. II. ÚS 224/2018, II. ÚS 105/2018, II. ÚS 134/2015, II. ÚS 361/2015) zdôraznil, že rozhodovanie o súdnych poplatkoch (napr. o oslobodení od súdnych poplatkov, o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku a pod.) spravidla nemôže byť predmetom ústavnej ochrany, pretože aj keď sa jeho výsledok sekundárne dotýka účastníka
konania, samotný „spor“ týkajúci sa súdnych poplatkov vzhľadom na podstatu konania v zásade nedosahuje intenzitu opodstatňujúcu porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa. Rozhodovanie o súdnych poplatkoch – o naplnení zákonom ustanovených predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov, o následkoch nepriznania oslobodenia od povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku – spadá výlučne do rozhodovacej právomoci všeobecných súdov. Je preto vecou judikatúry všeobecných súdov, aby vymedzila kritériá, z ktorých bude pri aplikácii zákonných ustanovení týkajúcich sa súdnych poplatkov vychádzať (porov. I. ÚS 27/2014, III. ÚS 559/2011, III. ÚS 441/2014).
11. Ústavný súd musí konštatovať, že argumentácia sťažovateľa je zmätočná. V jeho veci je potrebné rozlišovať dve línie konania. Hlavnou je rozhodovanie vo veci samej, ktorá sa týka určenia neplatnosti uznesenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V tejto línii mestský súd rozhodol uznesením o zastavení konania z 20. augusta 2025. Proti zastaveniu meritórneho konania sa sťažovateľ bránil podanou sťažnosťou, ktorú mestský súd uznesením z 11. mája 2026 zamietol.
12. Druhou, procesne samostatnou líniou bolo konanie o sťažovateľovom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. O tomto mestský súd rozhodol uznesením z 19. septembra 2024 tak, že ho zamietol. Zamietavé rozhodnutie potvrdil uznesením v odvolacom konaní aj krajský súd. V tejto časti konania vyšší súdny úradník uznesením z 19. septembra 2024 sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Proti tomuto podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol mestský súd až uznesením z 1. júla 2026.
13. Z uvedeného vyplýva, že je mylné sťažovateľovo tvrdenie, že mestský súd zastavil konanie pred rozhodnutím o povinnosti platiť súdny poplatok. Zastavenie konania vo veci určenia neplatnosti uznesenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov bolo procesne samostatnou časťou konania. I keď je pravdou, že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predchádzalo rozhodnutiu o poplatkovej povinnosti, je potrebné uviesť, že návrh nebol zamietnutý pre nezaplatenie súdneho poplatku. Mestský súd a následne aj krajský súd sa návrhom riadne zaoberali.
14. Ústavný súd preto uzatvára, že napadnuté uznesenia a postup mestského súdu zodpovedá zmyslu a účelu použitých ustanovení zákona o súdnych poplatkoch a nemožno sa stotožniť so sťažovateľom tvrdeným odopretím spravodlivosti.
15. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa v celom rozsahu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. septembra 2026
Robert Šorl
predseda senátu