Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobcu: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 36 588 725, proti žalovanému: ZVL AUTO spol. s r. o., , so sídlom Košická 26, 081 62 Prešov, IČO: 31 670 237, o zaplatenie 6.050,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -137 z 9.9.2020, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 23.11.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 6.050,36 eur s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania titulom fakturovanej zmluvnej pokuty na odberné miesto F.X. S. v zmysle zmluvy č. XX- XXXXXXXXXPOXXXX, ako aj v zmysle objednávok a preberacích protokolov v zmysle Zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Suma 6.050,36 eur pozostávala z vystavených troch faktúr, a to faktúry č. XXXXXXXX na sumu 5.933,07 eur, faktúra č. XXXXXXXX na sumu 22,68 eur a faktúra č. XXXXXXXX vystavená na sumu 94,61 eur. Uplatnená suma teda predstavovala zmluvnú pokutu za prekročenie povolených limitov pri odvádzaní odpadových vôd do verejnej kanalizácie.

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.050,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.933,07 € od 24.11.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 22,68 € od 04.10.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 94,61 € od 28.10.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá povinnosť žalovanému zaplatiť trovy žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia , , , a spolu s článkom 8 a článkom 10 , podľa §

1, , , , a a podľa a .

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie skutkovo odôvodnil tým, že dňa 23.09.2015 žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli zmluvu č. XX-XXXXXXXXXPOXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu, odvádzaní odpadových vôd a odvádzaní vôd z povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok) verejnou kanalizáciou, a to na základe a platných právnych predpisov o vodách. Dňa 08.08.2017 podpísali strany k tejto zmluve Dodatok č. 1. Predmetom tejto zmluvy je v zmysle čl. II bodu 1 dodávka vody z verejného vodovodu, odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie a odvádzanie vody povrchového odtoku (voda z atmosférických zrážok) do verejnej kanalizácie. Podľa čl. II bodu 4.1 je odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou splnené vtokom odpadových vôd vypúšťaných zo zariadenia producenta (kupujúceho) do verejnej kanalizácie. Podľa bodu 4.5 zmluvy, znečistenie odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie musí byť v súlade s odporúčanými maximálnymi koncentračnými hodnotami, ktoré sú uvedené v Prílohe č. 3 Vyhlášky MŽP SR č. Ak v bode 16. Príloh sú uvedené maximálne koncentračné limitné ukazovatele pre každé odberné miesto samostatne, znečistenie odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie na danom odbernom mieste nesmie presiahnuť uvedené hodnoty. Kontrola kvality vypúšťaných odpadových vôd na odbernom mieste, u ktorého sú stanovené limity, sa zisťuje odberom a následnou analýzou vzorky. Na základe odberu vzorky sa vyhotoví záznam o odbere vzorky odpadovej vody v dvoch vyhotoveniach. Predávajúci odovzdá kupujúcemu jedno vyhotovenie záznamu. Podľa bodu 4.6.1 zmluvy, odber vzoriek odpadových vôd sa vykonáva v poslednej kanalizačnej (revíznej) šachte na kanalizačnej prípojke pred zaústením do verejnej kanalizácie. Podľa bodu 4.6.2. zmluvy sa odber vzorky uskutoční za účasti obidvoch strán a začne najneskôr 30 minút po oznámení kontroly. Každá odoberaná vzorka sa rozdelí na 2 identické (paralelné) časti. Predávajúci odovzdá paralelnú časť odobratej vzorky kupujúcemu. Paralelné vzorky musia byť analyzované najneskôr do 48 hodín od ukončenia odberu vzorky. Ak kupujúci nepredloží do 7 dní protokol o skúške s výsledkami rozboru paralelnej vzorky, má sa za to, že rozbor paralelnej vzorky nebol vykonaný. V zmysle bodu 4.6.4 zmluvy, zmluvnú pokutu platí kupujúci za každé druhé začaté percento prekročenia maximálneho koncentračného limitu ukazovateľa. Pri prekročení viacerých limitných ukazovateľov naraz sa zmluvná pokuta uplatňuje pre ukazovateľ s najvyššou hodnotou prekročenia. Zmluvná pokuta sa vypočíta za dobu, počas ktorej k prekročeniu došlo a to za každý deň prekročenia od odberu predchádzajúcej vzorky. Ak dobu prekročenia príslušného ukazovateľa nemožno presne určiť, má sa za to, že táto doba je 10 dní. Ustanovenie bodu 4.6.5 obsahuje vzorec na výpočet zmluvnej pokuty, v zmysle ktorého sa výška zmluvnej pokuty určuje v závislosti od výšky stočného, percenta prekročenia zmluvného maximálneho koncentračného limitu a percenta zmluvnej pokuty. Podľa ustanovenia čl. 6 bodu 6.2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy, sa na účely kontroly odpadových vôd odoberá kvalifikovaná bodová vzorka (resp. v prípade mimoriadnych udalostí bodová vzorka). Podľa čl. 2 písm. aa) Všeobecných obchodných podmienok je bodová vzorka jednorazová vzorka odobratá v určitom mieste a čase, dáva informáciu o okamžitom stave kvality odpadovej vody a pitnej vody. Podľa čl. 2 písm. ab) Všeobecných obchodných podmienok je kvalifikovaná bodová vzorka dvojhodinová zlievaná vzorka, ktorá sa získa zlievaním minimálne piatich objemov rovnakých čiastkových vzoriek odoberaných v rovnakých časových intervaloch. V zmysle vyššie uvedených ustanovení zmluvy bola u žalovaného dňa 22.10.2015 vykonaná kontrola a realizovaný odber vzoriek z kanalizačnej šachty KŠ1. Analýzou vzoriek bolo zistené prekročenie koncentračných limitov preto žalobca žalovanému vyfakturoval zmluvnú pokutu vo výške 5.933,07 eur vypočítanú v zmysle ust. bodu 4.6.5 zmluvy. Z obsahu protokolu o skúške vody č. XXXX/XXXX a XXXX/XXXX nachádzajúcich sa v súdnom spise na č.l. 39 a 40 súd prvej inštancie zistil, že analýza odobratých vzoriek bola vykonaná laboratóriom Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., pracovisko F. S., pracovisko Č. E.. V zmysle protokolu č. XXXX/XXXX bola analyzovaná kvalifikovaná bodová vzorka za účelom analýzy ukazovateľov: Reakcia vody (pH), chemická spotreba kyslíka dvojchromanom, nerozpustné látky sušené pri 105 °C a rozpustné látky sušené pri 105 °C. Z obsahu protokolu č. XXXX/XXXX vyplýva, že pokiaľ išlo o tzv. nepolárne extrahovateľné látky tie boli namerané v hodnote 153, analýzou bodovej vzorky a táto skúška bola označená ako neakreditovaná. Pokiaľ ide o akreditáciu laboratória, ktoré vykonalo analýzu odobratých vzoriek súd z obsahu predložených listín zistil, že rozhodnutím Slovenskej národnej akreditačnej služby č. k. zo dňa 01.06.2015 bola uvedenému laboratóriu udelená akreditácia pre oblasť: vykonávať chemické, fyzikálno-chemické, rádiochemické, mikrobiologické a hydrobiologické skúšky pitnej, surovej, podzemnej, odpadovej vody a kalov a odber vzoriek pitnej, surovej, podzemnej a odpadovej vody, a ako to vyplýva z č.l. 77 súdneho spisu táto sa vzťahuje na posúdenie ukazovateľa

NEL. Z obsahu listín a zhodných tvrdení strán tiež vyplynulo, že v čase, kedy mali byť odobraté vzorky odpadových vôd prebiehala realizácia projektu „L. P. S. X.. Š. - T.“..

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil tým, že medzi stranami nie je sporná platnosť uzavretej zmluvy, a to ani v časti dohodnutej zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie však považoval za nevyhnutné vysporiadať sa s argumentom žalovaného o tom, že časť uplatneného nároku má byť premlčaná. S ohľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia mal súd prvej inštancie za to, že začiatkom plynutia premlčacej doby, pokiaľ ide o sumu 5.933,07 eur vyplývajúcu z faktúry č. XXXXXXXX, ktorej premlčanie žalovaný namieta, je deň 23.11.2015, tzn. deň splatnosti faktúry. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná dňa 23.11.2017 súd mal za to, že bola podaná včas. Súd prvej inštancie sa nestotožňuje s argumentom žalovaného, že by v danom prípade mala plynúť dvojročná premlčacia doba, a že by mala plynúť od dátumu vykonania skúšky, t.j. od dňa 23.10.2015. Súd mal za to, že predmet konania sa netýka náhrady škody, ako to tvrdí žalovaný, ale splnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, jej podstatou je spochybnenie odberu a následnej analýzy vzoriek a tiež skutočnosť, že prekročenie koncentračných limitov malo byť spôsobené tretími osobami v súvislosti s realizáciou projektu „L. P. S., X.Č. Š. - T.“. V súvislosti so spochybnením výsledkov analýz súd uvádza, že o týchto nie je dôvod pochybovať, a to s poukazom na to, že boli vykonané akreditovaným laboratóriom a štandardným postupom. Pokiaľ ide o označenie „H.“ ako neakreditované, ktoré sa nachádza na protokole č. XXXX/XXXX, súd prvej inštancie pre posúdenie tejto skutočnosti akceptoval vyjadrenie odborne spôsobilej osoby predložené na pojednávaní konanom dňa 29.05.2019. Rovnako, mal súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia zmluvy za to, že kontrola bola vykonaná v súlade s podmienkami zmluvy a žalovaný nepreukázal, že by tomu tak nebolo. Naopak, tvrdenia žalovaného o tom, že analýza H. ukazovateľa bola robená z dvojhodinovej zlievanej vzorky a nie z bodovej vzorky, ako to vyžaduje zmluva, nebola v konaní preukázaná a nenasvedčuje tomu ani jeden z predložených protokolov. V tejto súvislosti súd poukázal na ustanovenie bodu 4.6.2 zmluvy, v zmysle ktorého sa odber uskutočňuje v prítomnosti žalovaného (o čom svedčí podpis na Zázname o odbere vzorky odpadovej vody od producenta na č.l. 49 súdneho spisu) a v zmysle ktorého žalovaný ako producent po odbere disponuje rovnakou vzorkou, aká bola odobratá, a pre účely kontroly vykonanej analýzy si môže dať vypracovať vlastnú, ním zvoleným laboratóriom, čo však žalovaný v tomto prípade neurobil. Argument žalovaného, ktorým spochybňuje proces odobratia vzorky, jej analýzu a výsledky analýzy preto súd prvej inštancie považuje za účelový a nemajúci podklad v objektívnych skutočnostiach. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o tom, že sa na zvýšenom znečistení odpadových vôd mali podieľať tretie osoby súd s poukazom na ustanovenie uvádza, že týmto nemôže byť žalovaný zbavený záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy. V danom prípade je v zmysle ustanovenia potrebné vychádzať z princípu objektívnej zodpovednosti. Pokiaľ ide o správnosť výpočtu samotnej výšky zmluvnej pokuty, súd porovnaním obsahu predloženej zmluvy (bod 4.6.4 a 4.6.5 zmluvy) a listiny nachádzajúcej sa v súdnom spise na č.l. 37, ktorou žalobca oboznámil žalovaného s výškou a spôsobom výpočtu zmluvnej pokuty, dospel k záveru, že tento výpočet korešponduje s výpočtom zmluvnej pokuty, ktorý bol zmluvou dohodnutý ako spôsob určenia jej výšky. O príslušenstve pohľadávky súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia a a Nariadenia vlády SR č. s tým, že pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania, súd z obsahu faktúry č. XXXXXXXX zistil, že táto bola splatná dňa 23.11.2015. So splnením záväzku je preto žalovaný v omeškaní od 24.11.2015 a príslušná sadzba úrokov z omeškania v zmysle vyššie citovaných ustanovení predstavuje 8,05 %. Pokiaľ ide o faktúru č. XXXXXXXX, tá bola splatná dňa 03.10.2016, preto je žalovaný v omeškaní od 04.10.2016. Pokiaľ ide o faktúru č. XXXXXXXX, bola splatná dňa 27.10.2016, preto je žalovaný v omeškaní od 28.10.2016. Príslušná sadzba úrokov z omeškania pre toto obdobie predstavuje 8,00 %.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením a tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, pričom napádal rozsudok v celom rozsahu, a to v zmysle ustanovenia , teda že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa , a teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ustanovenia , a teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zásade v podanom odvolaní napádal nesprávny výpočet zmluvnej pokuty v zmysle vzorca zmluvnej

pokuty, ktorý predstavuje vzorec =P/2 x (S x St) / 100, pričom S = Q (prietok) x p (počet dní) x c (cena stočného) a P = nameraná hodnota/zmluvná pokuta x 100 - 100. Žalovaný mal za to, že v uvedenom vzorci bola zjavne nesprávne dosadená hodnota Q, teda prietok odpadových vôd. Podľa bodu 4.6.1 zmluvy, sa odber vzoriek odpadových vôd vykonáva v poslednej kanalizačnej, a to revíznej šachte, na kanalizačnej prípojke pred zaústením do verejnej kanalizácie. Je nesporné, že v areáli žalovaného sa nachádzajú dve kanalizačné šachty a žalobca aj reálne vykonáva odbery z oboch kanalizačných šácht. Pri výpočte zmluvnej pokuty však dosadil do vzorca prietok iba pre prvú kanalizačnú šachtu, vypočítaný z hlavného vodomeru, ktorý privádza vodu celého areálu, a to napriek tomu, že časť odpadovej vody preteká cez kanalizačnú šachtu 1 a časť vody preteká cez kanalizačnú šachtu 2. Pre korektný výpočet prietoku odpadovej vody do danej kanalizačnej šachty je nutné rozdeliť, ktorá odpadová voda ide cez kanalizačnú šachtu 1 a ktorá cez kanalizačnú šachtu 2. Zároveň žalobca určil za premennú „p“ veličinu 10 dní, pričom nebolo preukázané, že by k porušovaniu došlo až v priebehu 10 dní. Žalovaný mal za to, že počítanie zmluvnej pokuty je povinné zohľadňovať predovšetkým skutočné trvanie porušenia a možnosť zistenia jeho trvania. Rátať možno len tie dni, v ktorých bola preukázateľne porušená povinnosť, pričom povinnosť preukázateľne porušená bola len v daný konkrétny deň. Zároveň žalovaný spochybňuje premennú „nameranú hodnotu“ z dôvodu procesu odobratia vzorky jej analýzy a výsledkov analýzy. Žalovanému bola v rozpore so zmluvou za každú šachtu odovzdaná len jedná paralelná časť odobratej vzorky napriek tomu, že mali byť dve, keďže údajne bola odoberaná kvalifikovaná bodová vzorka aj bodová vzorka. V danom prípade boli odoberané dve vzorky, avšak v rozpore so zmluvou neboli obidve odovzdané žalovanému a nie je ani zrejmé, či bola žalovanému odovzdaná kvalifikovaná bodová vzorka alebo bodová vzorka. V zmysle protokolu o skúške vzorky č. XXXX/XXXX je pri ukazovateli H. označenie skúšky s H., t.j. neakreditovaná skúška. Žalovaný sa domnieva, že na spoľahlivé preukázanie nároku na zmluvnú pokutu je potrebné, aby skúška bola akreditovaná. V opačnom prípade považuje výsledok merania za chybný. Zároveň rozporoval veličinu „zmluvná hodnota“, ktorú považoval za spornú v nadväznosti na rozpor medzi prílohou k zmluve a článku 4.5 zmluvy, podľa ktorého znečistenie odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie musí byť v súlade s odporúčanými maximálnymi koncentračnými hodnotami, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3 vyhlášky. Zároveň v období realizácie projektu preložky kanalizácie bolo odvádzanie odpadových vôd u žalovaného zablokované, respektíve výrazne obmedzené, napriek tomu, že žalovaný riadne platil stočné. Projekt preložky kanalizácie bol realizovaný aj na základe kladného stanoviska žalobcu. Zamedzením, resp. obmedzením odtoku vôd dochádzalo okrem iného aj k usádzaniu kalov v šachte žalovaného a kaly na seba viažu nepolárne extrahovateľné látky. Podľa názoru žalovaného zmluvná pokuta bola fakturovaná napriek skutočnosti, že vtok odpadových vôd do verejnej kanalizácie bol blokovaný. V závere žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia návrh zmluvy bol vypracovaný žalobcom a v jeho neprospech by mali byť vykladané všetky pochybnosti vyplývajúce zo zmluvy.

8. K odvolaniu podanému žalovaným sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žiada napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný v súvislosti s výpočtom zmluvnej pokuty spochybňuje správnosť hodnoty J. (prietok) pri vypustených odpadových vodách s odôvodnením, že prietok nemal byť vypočítaný podľa údajov hlavného vodomeru, žalobca uviedol, že odber vzorky odpadovej vody dňa 22.10.2015 bol realizovaný v poslednej kanalizačnej šachte (v tzv. KŠ 1) pre odberné miesto žalovaného č. XXXXXXXXXX - výrobná hala, ktorá je samostatne odkanalizovaným objektom, ktorý nemá nič spoločné s ďalšími odbernými miestami, či kanalizačnými šachtami žalovaného. Fakturačným meradlom pre dané odberné miesto je vodomer č. XXXXXXX, ako to vyplýva aj z prehľadu spotreby. Žalovaný nikdy množstvo odvedenej odpadovej vody a ani spôsob určenia veličiny J. pri výpočte zmluvnej pokuty nespochybňoval. Sám svojím podpisom na zázname o odbere vzorky odpadovej vody potvrdil aj stav vodomera na odbernom mieste odpočítaný o 11.35 hod., ktorý bol urobený aj pre účely určenia množstva odvedenej odpadovej vody, ako aj pre výpočet zmluvnej pokuty pre prípad prekročenia limitov znečistenia v odobratých vzorkách odpadovej vody. V zmysle prílohy č. 1 k zmluve, ktorú strany uzavreli dňa 23.09.2015, medzi stranami sporu bolo dohodnuté, že množstvo odpadových vôd odvádzaných z odberného miesta je určené množstvom vody odobratej a určenej vodomerom. K námietke žalovaného, prečo pri určovaní prietoku sa vychádzalo z odpočtového obdobia od 16.09.2015 do 22.10.2015 a nie z obdobia od 29.09.2015 do 22.10.2015, žalobca uviedol, že pri určovaní prietoku vychádzal v súlade so zmluvou predchádzajúceho periodického fakturačného obdobia, ktoré bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté v mesačnej periodicite, ako to vyplýva z prílohy č. 1 k uzavretej zmluve. Odpočet vykonaný dňa 28.09.2015 nebol pravidelným, ale len kontrolným, teda náhodným odpočtom. Rovnako bezpredmetnú považuje žalobca aj námietku žalovaného vo vzťahu k spôsobu určenia premennej „p“ pri výpočte zmluvnej pokuty, keďže žalobca

pri určení premennej „p“ 10 dní postupoval v súlade s jasným dojednaním v rámci článku 2 bod 4.6.4 zmluvy zo dňa 23.09.2015, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak dobu prekročenia príslušného ukazovateľa nemožno presne určiť, má sa za to, že táto doba je 10 dní. Táto doba bola stanovená na základe vzájomných individuálnych jednaní medzi žalobcom a žalovaným, ktoré predchádzali uzatvoreniu zmluvy, a to na základe výslovnej požiadavky žalovaného, keďže žalobca vo vzťahu k iným producentom štandardne uplatňuje domnienku, že táto doba je 30 dní. Z výpovede svedkyne Z.. A. T. je zrejmé, že v roku 2015 dochádzalo k porušeniu limitných ukazovateľov znečistenia odpadových vôd zo strany žalovaného opakovane, a je teda evidentné, že sa nejednalo o ojedinelé a krátkodobé porušenie povinnosti žalovaného. Ohľadne námietky žalovaného k odoberaniu jednotlivých vzoriek, žalobca poukázal na protokol o odbere vzorky od producenta zo dňa 22.10.2015, z ktorého je zrejmé, že v tento deň za prítomnosti oprávneného zástupcu žalovaného bola odobratá vzorka v čase od 11.15 hod. do 13.15 hod. do PET fľaše, táto vzorka bola označená číslom XXXX/XXXX a vznikla zmiešaním piatich objemovo rovnakých čiastkových vzoriek pre stanovenie jednotlivých ukazovateľov a zároveň došlo k odobratiu druhej vzorky o 11.45 hod. do sklenenej fľaše a táto bola označená ako vzorka č. XXXX/XXXX pre stanovenie ukazovateľa H. a takto boli predmetné vzorky aj odovzdané akreditovanému laboratóriu. Došlo teda jednoznačne k odberu kvalifikovanej bodovej vzorky aj bodovej vzorky. Túto skutočnosť ohľadne odobratia kvalifikovanej bodovej vzorky a bodovej vzorky potvrdila aj svedkyňa Z.. A. T.. Pokiaľ ide o označenie „H.“ ako neakreditovanej skúšky na protokole č. XXXX/ XXXX, z vyjadrenia samotného laboratória je zrejmé, že sa jednalo len o označenie z formálnych dôvodov, ktoré nemalo vplyv na správnosť výsledku skúšky, o čom v situácii, keď žalovaný nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci správnosť výsledkov danej analýzy, napriek tomu, že v zmysle zmluvy mal možnosť vykonať vlastný rozbor predmetnej vzorky, nemal súd prvej inštancie dôvod pochybovať. Podľa prílohy č. 1 bod 16 zmluvy zo dňa 23.09.2015 boli pre odberné miesto žalovaného medzi zmluvnými stranami dohodnuté maximálne koncentračné limity vypúšťaných vôd, pričom pre ukazovateľ H. bol dohodnutý limit 10,0 mg/l určovaný v bodovej vzorke, a to s ohľadom na metódu K. XXXXXX-X, pri ktorej sa koncentrácia H. látok určuje z bodovej vzorky. Toto dojednanie však nie je žiadnym spôsobom v rozpore s vyhláškou č. Táto obsahuje len odporúčané maximálne koncentračné hodnoty znečistenia priemyselných odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie pre kvalifikovanú bodovú vzorku pre účely vypracovania prevádzkového poriadku verejnej kanalizácie. Neurčuje však spôsob odberu vzoriek odpadových vôd, ani spôsob určenia týchto limitov v jednotlivých druhov vzoriek, čo upravuje jednotlivé technické normy. Súd prvej inštancie zároveň podľa názoru žalobcu správne aplikoval ustanovenia , a to konkrétne aj ustanovenie , keď uzavrel, že s ohľadom na princíp objektívnej zodpovednosti v prípade zmluvnej pokuty je argumentácia žalovaného o tom, že porušenie zmluvnej povinnosti malo byť spôsobené tretími osobami v súvislosti s realizáciou projektu ceny je bezpredmetné.

9. K žalobcom podanému vyjadreniu k odvolaniu podal žalovaný odvolaciu repliku, v ktorej uviedol, že naďalej trvá na skutočnosti, že rátať možno len tie dni, v ktorých bola preukázateľne porušená povinnosť. Preukázateľne povinnosť bola porušená len v daný konkrétny deň. Žalovaný uviedol, že nepolemizuje so skutkovými závermi súdu, ale riadne označil dôkazy, z ktorých vyplýva, že do vzorca na výpočet zmluvnej pokuty boli dosadené nesprávne hodnoty. K problematike prietoku „J.“ má žalovaný za to, že on najlepšie vie odkiaľ mu voda priteká a odkiaľ mu voda odteká z jednotlivých hál, teda konkrétne odpadová voda. Podstata otázky pri prietoku J. nie je, ktorý prietok bol vyšší alebo nižší, ale ktorý mal byť použitý podľa zmluvy, keďže je rozhodujúci pre výpočet zmluvnej pokuty. Napriek tomu, že došlo k odberu dvoch vzoriek, a to kvalifikovanej bodovej vzorky a bodovej vzorky, z podpísaného záznamu o odbere vzorky odpadovej vody vyplýva, že žalobca odovzdal zamestnancovi žalovaného iba jednu vzorku, čo je v rozpore so zmluvou. Podľa názoru žalovaného príloha č. 3 vyhlášky č. označuje maximálne koncentračné hodnoty ako odporúčané, ale zmluva v bode 4.5 na ne odkazuje tak, že sú medzi zmluvnými stranami záväzné. Záverom žalovaný uviedol, že z realizácie projektu cesty vyplýva aj skutočnosť, že k odvádzaniu odpadových vôd do kanalizácie žalobcu nedochádzalo, resp. dochádzalo veľmi obmedzene, a preto žalovaný spochybňuje opodstatnenosť uplatnenia zmluvnej pokuty, ktorá je dojednaná pre prípad prekročenia limitov pri vypúšťaní odpadovej vody do verejnej kanalizácie.

10. K odvolacej replike sa vyjadril žalobca podaním odvolacej dupliky, v ktorej uviedol, že pokiaľ žalovaný v súvislosti s odvolacím dôvodom poukazuje na to, že nevykonaným dôkazom mala byť zmluva z 23.09.2015, je zjavné, že tento odvolací dôvod nemôže byť daný, keďže predmetnú zmluvu súd prvej inštancie riadne oboznámil a vykonal dokazovanie oboznámením jej obsahu, pričom aj z námietok žalovaného je zrejmé, že žalovaný v skutočnosti nenamieta vykonanie tohto dôkazu, ale má výhrady

voči niektorým skutkovým zisteniam, ku ktorým dospel súd práve na základe vykonania tohto dôkazu. Rovnako nie je daný odvolací dôvod ani podľa ustanovenia , nakoľko súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti namietal nesprávne skutkové závery vo vzťahu k problematike prietoku J. s ohľadom na množstvo odpadových vôd ústiacich do kanalizačnej šachty, či vo vzťahu k určeniu premennej „p“, faktom je, že na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalovaný nepredložil a ani nenavrhol vykonať akékoľvek dôkazy. K problematike prietoku J. žalobca uviedol, že podľa bodu 5.9 písm. a) zmluvy zo dňa 23.09.2015 bolo dohodnuté, že ak množstvo odpadových vôd nie je merané, má sa za to, že kupujúci, ktorý odoberá vodu z verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré odobral podľa stavu fakturačného vodomeru z verejného vodovodu. V prílohe č. 1 predmetnej zmluvy pritom bolo pre odberné miesto nepochybne dohodnuté, že množstvo odpadových vôd sa určuje podľa odpočtu fakturačného vodomeru s tým, že odpočtové obdobie bolo dohodnuté na 1 mesiac. Žalobca preto postupoval pri výpočte zmluvnej pokuty, vrátane určenia prietoku J., presne v súlade s vyššie uvedenými dojednaniami v zmluve. Rovnako tak jednoznačne bol dohodnutý aj spôsob premennej „p“ pri výpočte zmluvnej pokuty, a to v zmysle článku 2 bodu 4.6.4 zmluvy, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak dobu prekročenia príslušného ukazovateľa nemožno presne určiť, má sa za to, že táto doba je 10 dní. Na výsledky merania a prekročenie povolených limitov nemôže mať vplyv skutočnosť, že žalovaný mal záujem len o odovzdanie paralelnej bodovej vzorky v sklenenej fľaši o objeme 0,5 l, čo nikdy nerozporoval, a táto skutočnosť na preukázanej skutočnosti o prekročení limitov nemôže nič zmeniť. Zároveň v článku 2 bodu 4.5 zmluvy zo dňa 23.09.2015 jasne vyplýva, že dojednanie maximálnych koncentračným limitných ukazovateľov znečistenia, vrátane spôsobu ich určenia bolo primárne uvedené v bode 16 jednotlivých príloh zmluvy a len v prípade, ak by pre určité odberné miesto neboli v prílohe uvedené maximálne hodnoty znečistenia, sa mali podporne uplatniť hodnoty uvedené v prílohe č. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. Preto pokiaľ v prílohe č. 1 zmluvy bol jednoznačne dojednaný ukazovateľ H. 10,0 mg/l určovaný v bodovej vzorke, toto dojednanie nemôže byť v rozpore s vyhláškou č.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. (ďalej len „“), v zmysle zásad ust. a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasledujúce bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

15. Pokiaľ sa odvolateľ nestotožňuje s vyhodnotením ním uvádzaných dôkazov, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že to, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nepostačuje sama o sebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán vrátane ich dôvodov a námietok. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dokazovanie je

procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom vychádza a ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať súladne s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia samotného civilného procesu. Pokiaľ sa odvolateľ nestotožňuje s vyhodnotením ňou uvádzaných dôkazov, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že to, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nepostačuje samo o sebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu (II. ÚS/4/94, II. ÚS/3/97, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán, vrátane ich dôvodov a námietok. Predmetná odvolacia námietka je nedôvodná, keďže súd prvej inštancie rozhodoval na základe dôkazmi overeného skutkového stavu.

16. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa . Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

17. K námietke nesprávneho právneho posúdenia písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (, , , ).

18. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za taký, ktorý by bol okrem iného aj z ústavnoprávneho hľadiska neudržateľný, a teda spôsobilý na jeho derogáciu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolateľ dostal v konaní pred všeobecným súdom s poukazom na ust. odpoveď aj na ním vznesené odvolacie námietky. Odvolací súd konštatuje, že ani jedna z vyššie uvedených odvolacích námietok naplnená nebola. V zásade možno konštatovať, že súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie, pričom v zásade vyhovel všetkým relevantným návrhom na dokazovanie, tieto následne posúdil a v rámci konečného rozhodnutia aj správne vyhodnotil.

19. Ohľadne námietky žalovaného k odoberaniu jednotlivých vzoriek odvolací súd uvádza, že žalobca protokolom o odbere vzorky zo dňa 22.10.2015, preukázal, že v tento deň za prítomnosti zástupcu žalovaného bola odobratá vzorka v čase od 11.15 hod. do 13.15 hod. do PET fľaše, táto vzorka bola označená číslom XXXX/XXXX a vznikla zmiešaním piatich objemovo rovnakých čiastkových vzoriek pre stanovenie jednotlivých ukazovateľov. Zároveň žalobca listinným dôkazom preukázal, že došlo k odobratiu druhej vzorky o 11.45 hod. do sklenenej fľaše a táto bola označená ako vzorka č. XXXX/ XXXX pre stanovenie ukazovateľa H.. V konaní nebolo žalovaným žiadnymi dôkazmi spochybnené, že skutočne došlo k odberu kvalifikovanej bodovej vzorky aj bodovej vzorky. Zároveň žalovaný nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci správnosť výsledkov žalobcom zabezpečenej analýzy vyššie uvedených vzoriek. V zmysle zmluvy mal žalovaný možnosť vykonať vlastný rozbor vzoriek, ktorý však podľa vlastných tvrdení pred súdom prvej inštancie neuskutočnil. K svojim tvrdeniam o nesprávnosti odoberania jednotlivých vzoriek a nesprávnym záverom plynúcim z ich vyhodnotenia prostredníctvom vykonanej analýzy teda žalovaný dôkazné bremeno neuniesol.

20. Je možné konštatovať, že žalovaný napádal aj samotný výpočet zmluvnej pokuty, kde spochybňuje samotnú dobu, počas ktorej k prekračovaniu limitov došlo. Napádal nesprávne určenie prietoku J. vo vzorci pre zmluvnú pokutu, ako aj nesprávne určený počet dní pod položkou „p“ a žiadal zohľadniť skutočnosť, že v rozhodnom období došlo k prerábke cesty a k odvádzaniu odpadových vôd do kanalizácie žalobcu teda v tomto období dochádzalo veľmi obmedzene. Tu odvolací súd konštatuje, že čo sa týka problematiky prietoku J., ako aj počtu porušení dní ako premenných jednotiek pri výpočte zmluvnej pokuty, ich stanovenie bolo upravené zmluvou uzatvorenou medzi sporovými stranami. Platnosť zmluvy a ani obsah jej príloh v priebehu konania namietaná nebola. Prietok samotných odpadových vôd bol zmluvne určený na základe reálne odobratej vody od žalobcu, pričom skutočnosť, aké množstvo vody odobraté bolo, v zmysle ktorej sa následne počítal aj samotný prietok, počas konania žalovaným spochybňované nebolo. Existencia viacerých odpadových šácht v areáli žalovaného nemá pre posúdenie veci žiaden význam, keďže samotné vzorky boli odoberané v konečnej, a to záverečnej šachte žalovaného. Rovnako čo sa týka problematiky premennej v počte dní porušenia, je zjavné, že medzi stranami bola zmluvne individuálne vyjednaná lehota 10 dní, pričom táto bola použitá aj pri výpočte zmluvnej pokuty. V zásade možno konštatovať, že samotný žalobca pri výpočte zmluvnej pokuty nepochybil a do vzorca pre výpočet zmluvnej pokuty vkladal číselné údaje v súlade s jednotlivými článkami zmluvy tak, ako to presne špecifikoval pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní. Rovnako súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého je pri zmluvnej pokute stanovená objektívna zodpovednosť, teda skutočnosť, že došlo k „prerábke“ cesty a z tohto dôvodu aj k zníženiu, respektíve značnému obmedzeniu odtoku odpadových vôd u žalovaného pre samotnú zmluvnú pokutu nemá rozhodný vplyv. Možno teda konštatovať, že nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zo strany súdu prvej inštancie, tento riadne vykonal dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že samotná zmluvná pokuta bola vypočítaná žalobcom správne.

21. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie s osvojením si jeho odôvodnenia ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia , .

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia a a , kde úspešnému žalobcovi, keď odvolanie žalovaného bolo vyhodnotené ako nedôvodné, bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).