Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-18-2020.pdf
PDF · 230.25 KB
No categories available
12C/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v spore žalobcu S. K.M., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A.. Š. XXX/XX, K., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Jánom Slovinským, advokátom, AK so sídlom Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves proti žalovanému Kryton s.r.o., so sídlom Fučíkova 620/8, Poltár, IČO: 50 303 406, zastúpený Advokátskou kanceláriou Beňová, s.r.o., so sídlom Blumentálska 8, Bratislava, IČO: 47 232 366, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
I.Žalovaný j e p o v i n n ý v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku ospravedlniť sa žalobcovi na internetovom portáli slovak.ch v tomto znení: "Ospravedlňujem sa pánovi S. K. za nepravdivé tvrdenia, ktoré som uviedol na tomto internetovom portáli v článku Krajanské služby pána L. alebo ako sa nepozerať dozadu zo dňa XX.XX.XXXX".
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania.
III. Žaloba v časti zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,--Eur s a z a m i e t a .
IV. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného ochrany osobnosti spočívajúcej v uložení povinnosti žalovanému, aby sa mu na internetovom portáli slovak.ch, ospravedlnil v požadovanom znení a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,--Eur. Uviedol, že sa začal venovať poisťovníctvu v roku 2013, kedy sa pomaly vzdelával a absolvoval niekoľko kurzov a školení v odbore. Postupne sa vypracoval a keďže dlhodobo žije vo Švajčiarsku, začal spolupracovať s rôznymi poisťovňami. Vo Švajčiarsku pôsobí 27 poisťovní, s väčšinou spolupracoval, mal u nich vybudovanú dôveru a absolvované potrebné školenie. Klientelu získaval predovšetkým na internete - na sociálnej sieti Facebook, v skupine, v ktorej sa združovali Slováci a Česi vo Švajčiarsku. Asi pred troma rokmi kontaktoval žalobcu pán F. H. (jeden zo spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti Kryton s.r.o.
- žalovaného), že takú reklamu si nemôže robiť v skupine na sociálnej sieti, pretože mu to ako admin stránky okamžite vymaže. Navrhol mu alternatívu, že mu vypracuje stránku pre Čechov a Slovákov v rodnom jazyku a dá do nej všetky potrebné veci. Za túto službu si samozrejme vypýtal odmenu, ktorú mu žalobca uhradil.
2. Na stránke mal svoju klientelu, ktorá bola s poskytovanými službami spokojná. Samozrejme, v príspevkoch sa našli aj negatívne komentáre i nadávky, tak ako to býva na všetkých stránkach, či recenziách. Neodradilo ho to, ďalej na sebe pracoval a svojou tvrdou prácou dosiahol to, že si vytvoril
vlastný 6 - členný tím ľudí. Žalobcu v jeho úspešných časoch opätovne kontaktoval pán F. H., že chce písať článok o poisťovacích poradcoch vo všeobecnosti, nie priamo o žalobcovi, s čím žalobca súhlasil, preto zodpovedal otázky položené prostredníctvom aplikácie Whatsapp pánom H..
3. Keď už bol článok hotový, pán H. mu posmešne oznámil, že minulosť ho dobehne, že internet je dobrý na reklamu, ale taktiež dokáže napáchať škodu. Tento článok je aj v súčasnosti zverejnený na: https://www.slovak.ch/byvanie-vo-svajciarsku/545-krajanske-sluzby-pana-piestanskeho-alebo-ako- sa-nepozerat-dozadu.html. On nemal záujem, aby priamo o ňom a jeho osobe bol napísaný článok. Tento článok spôsobil, že nemôže riadne vykonávať svoju prácu, v čoho dôsledku prišiel dňa 23.02.2020 o prácu - dostal okamžitú výpoveď. Žalobcovi sa rozpadol tím ľudí, stratil dôveru svojich známych i klientely. Zo dňa na deň sa "ocitol na ulici", nezamestnaný s dlhmi. Bol nútený zamestnať sa v kuchyni, aby si zabezpečil aspoň aké také živobytie.
4. Z uvedeného jasne vyplýva, že zverejnením článku na internetovom portáli slovak.ch, žalovaný zasiahol do ochrany osobnosti žalobcu, čoho následok je aj jeho ochrana. Žalovaný svoje názory prezentoval na internete, v článkoch, ku ktorým má prístup množstvo ľudí z komunity žalobcu - Slovákov a Čechov žijúcich vo Švajčiarsku, ktorá tvorila prevažnú časť klientely žalobcu. Uvedený článok je fiktívny, kde sú uvedené prekrútené fakty. Článok navyše obsahuje aj fotografiu žalobcu, na ktorej zverejnenie žalovaný nemal súhlas. Je z jeho osobného profilu na sociálnej sieti. Ľudia sa mu v súčasnosti smejú na ulici, hovoria "aha, to je on, z tej foto na internete". Neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv nastal aj v tomto prípade, nakoľko žalovaný nemal jeho súhlas, pričom takýto súhlas je nevyhnutný, ak ide o právo, ktorým môže osoba disponovať, t. j. právo na zverejnenie fotografie.
5. Predmetom práva na česť a dôstojnosť tak, ako je to zvýraznené v dikcii zákona (arg. "občianska česť") je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Podľa stanoviska súdnej praxe predmetom ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou prácou a činnosťou. Česť fyzickej osoby patrí k významných právnym hodnotám, lebo má dôležitý význam pre vzťah fyzickej osoby k iným fyzickým osobám a ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov, čím značne ovplyvňuje aj postavenie fyzickej osoby v spoločnosti a jeho ďalšie kroky v budúcnosti. Poukázal na § 11, § 12, § 13 Občianskeho zákonníka.
6. Žalovaný jednoznačne svojím konaním mu spôsobil ujmu, pretože zverejnením článku bolo negatívne zasiahnuté do jeho osobnosti. V dôsledku konania žalovaného prišiel o prácu, teda konanie nemá len potenciál spôsobiť inému (žalobcovi) ujmu, ale jeho konaním bola aj ujma spôsobená.
7. Článok žalovaného Krajanské služby pána K. alebo ako sa nepozerať dozadu bol na internetovom portáli slovak.ch zverejnený dňa 17.02.2020. Po zverejnení tohto článku začali ľudia zo strachu vypovedať spoločnosti SVD Schweizerischer Versicherungsdienstleister AG, Grabenstrasse 4, CH-9320 Arbon, Švajčiarsko, s ktorou spolupracoval, poistné zmluvy, ktoré uzatvoril. Uvedené malo za následok, že dňa 29.02.2020 došlo k Vypovedaniu sprostredkovateľskej zmluvy.Týmto vypovedaním sprostredkovateľskej zmluvy bola s okamžitou platnosťou skončená jeho spolupráca s SVD Schweizerischer Versicherungsdienstleister AG, Grabenstrasse 4, CH-9320 Arbon, Švajčiarsko. Spoločnosť v uvedenom vypovedaní zmluvy avizovala žalobcovi, že si bude vymáhať provízie, ktoré boli žalobcovi vyplatené. Následne mu bol doručený šek, ktorým ho spoločnosť žiadala vyplatiť sumu 43 955,30 CHF (švajčiarsky frank) - provízie, ktoré boli žalobcovi vyplatené za zmluvy, ktoré boli predčasne ukončené. Následne sa žalobca obrátil na UNIA Oberwallis vo Švajčiarsku, Úniu zaoberajúcu stratou zamestnania i nezamestnanosťou, aby konzultoval vypovedanie jeho zmluvy, ako i vyplatenie provízií.
8. Plne rešpektujúc právo na slobodu prejavu, ako to uvádza žalovaný, je podľa názoru žalobcu článok zosmiešňujúci, poukazujúci na nevýhodné zmluvy, ktoré mal uzatvárať. Žalovaný žiadnym dôveryhodným spôsobom nepreukázal, aby žalobca uzatváral nevýhodné zmluvy. Žalovaný priložil k svojmu vyjadreniu 6 komentárov zo sociálnej siete Facebook a konverzáciu s K. G. M. Y. H.. Za čas svojho pôsobenia uzatvoril vyše 300 poistných zmlúv, čo je v prepočte na počet 300 poistných zmlúv a 8 nespokojných osôb 2,4 % negatívnych komentárov. Počas svojho pôsobenia v spoločnosti SVD Schweizerischer Versicherungsdienstleister AG nepoberal fixnú mesačnú výplatu, bol odmeňovaný prostredníctvom provízií z uzatvorených poistných zmlúv.
9. Uviedol, že žiadna z jeho zmlúv nebola uzatváraná na obdobie 5 rokov, okrem prípadov pripoistenia, ktoré sa robilo osobitne prostredníctvom Dodatku k poistnej zmluve. Slováci väčšinou mali záujem o pripoistenie, nakoľko pre nich platilo aj za hranicami Slovenskej republiky. Pripoistenie bolo v sume 27,--, 30,--CHF mesačne. Tvrdenia Y. H. sú nelogické, nakoľko k sume 600,--, 700,--CHF za rok nie je možné dôjsť žiadnym výpočtom. Poistnú zmluvu bolo možné, tak ako všade na svete, meniť každý rok. S K. G. nikdy neuzatvoril poistnú zmluvu, len na jeho žiadosť mu zaslal ponuku na uzatvorenie poistnej zmluvy. Osoby komentujúce príspevok na sociálnej sieti, ktorú predložil žalovaný, nikdy nemali uzatvorenú poistnú zmluvu so žalobcom. Tieto osoby nepozná a má za to, že mu len chceli poškodiť na dobrom mene.
10. Žalobca žiadal, aby žalovaný predložil nevýhodné zmluvy, ktoré mal uzatvárať s klientmi spolu s uvedením, v čom boli pre klientov nevýhodné. Navyše, žalovaný dňa 09.07.2020 uverejnil článok, ktorým svojim čitateľom odporúča poisťovacie služby Z. Z.. Tento článok je aj v súčasnosti zverejnený na: https://www.slovak.ch/portal-slovak-ch/648-mate-vo-svajciarsku-problem-s-poistkou-vyuzite-nasu- poistovaciu-poradnu-uplne-zadarmo.html. Uvedené na neho pôsobí dojmom, že žalovaný úmyselne očiernil žalobcu a ním poskytované poisťovacie služby, aby o niekoľko mesiacov neskôr mohol na svojom internetovom portáli presadiť ním vybranú poisťovaciu agentku. Považuje za vysoko nepravdepodobné, aby žalobca poskytoval pani Z. bezodplatne reklamu, ktorú v súčasnosti iba na sociálnej sieti Facebook sleduje 7 871 ľudí.
11. K tvrdeniu žalovaného o "dobrej finančnej kondícii žalobcu" uviedol, že fotografia z dovolenky pri mori je stará fotografia z roku 2019, o čom ako doklad priložil fotografiu s vyznačeným dátumom pridania na sociálnu sieť - 20.07.2019. K zmene profilovej fotky na sociálnej sieti došlo po tom, čo žalovaný vo svojom článku bez súhlasu žalobcu zverejnil jeho profilovú fotografiu žalobcu, nakoľko sa cítil ponížene a nechcel, aby ho ľudia spoznávali pri takejto negatívnej reklame. Žalovaným použitú fotografiu žalobca okamžite stiahol z internetu.
12. K testu proporcionality žalobca uviedol: KTO a KDE V uvedenej právnej veci je potrebné vzhliadnuť aj k odôvodneniu Rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11Co/278/2012: "Kritika nie je neoprávnená, ak nie sú prekročené medze kritiky vecnej (opierajúcej sa o pravdivé skutočnosti a vychádzajúce z nich závery, ktoré tieto skutočnosti odôvodňujú), a ak je primeraná obsahom i formou. V danom prípade mal súd za to, že žalovaný zverejnením hodnotiacich úsudkov a čiastočne i oprávnenej kritiky pomerov v cirkvi len splnil svoju povinnosť na základe poskytnutých informácii. Treba prihliadnuť na skutočnosť, že je tiež povinnosťou novinárov o takýchto informáciách verejnosť informovať a v danom prípade nemožno konštatovať, že šlo o prejavy zásadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce, čo vyplýva aj z vykonaných dôkazov. Zverejnenie pravdivého skutkového tvrdenia, ktoré sa netýka osobného súkromia fyzickej osoby nemôže byť neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti, keďže zverejnenie pravdivých skutkových tvrdení je v súlade s verejným záujmom." Krajský súd uvedeným prejudikoval, že v rámci práce novinára je prípustné zverejniť hodnotiace úsudky i oprávnenú kritiku, avšak musí ísť o pravdivé skutočnosti a vychádzajúce z nich závery. V danom prípade žalovaný nezverejnil pravdivé údaje, ale údaje, ktoré nie sú podložené jediným priamym svedectvom s reálnou dokumentáciou, teda ide o očierňujúce a pravdu skresľujúce tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde.
O KOM
Pri tomto kritériu sa posudzuje, koho sa informácia týka, a to najmä z hľadiska, či ide o bežného človeka alebo osoby verejného záujmu. Hranice akceptovateľnej kritiky sú najširšie u politikov a najužšie u "bežného" občana. Napriek faktu, že žalobca poskytoval služby, v žiadnom prípade nie je možné o ňom hovoriť ako o osobe verejného záujmu.
ČO, KEDY a AKO
Pokiaľ ide o spôsob zverejnenia informácie judikatúra rozlišuje, či k zverejneniu informácie došlo skutkovými tvrdeniami (faktami - ktoré možno overiť) alebo hodnotiacimi úsudkami (názormi, kritikou - ktoré však mudia vychádzať z dostatočného faktického základu). Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy, aj keď hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkazy pravdy, musí vychádzať z dostatočného
faktického základu. Kvalifikácia prejavu ako faktu alebo hodnotiaceho úsudku je vecou posúdenia všeobecných súdov.
13. Žalobca na pojednávaní súdu dňa 01.06.2021 uviedol, že žalovaný od neho stále pýta nejaké dôkazy, avšak článok ktorý uviedol nie je pravdivý, neurobil nič nezákonné, pričom pán H. zverejnil jeho fotografiu, názov celej firmy kde pracoval a taktiež jeho celé meno. Súhlas na zverejnenie jeho fotografie nemal, pričom mu aj napísal, aby nezverejňoval jeho fotografiu ani jeho meno, ani názov firmy. Žalovaný zverejnil článok, ktorý sa nezakladá na pravde, len na základe nejakých komentárov, ktoré ľudia napísali. Po zverejnený článku mu volali ľudia, nadávali mu rôznymi vulgarizmami. Tiež mu volala jeho mama s plačom, že čo sa to deje, že čítala článok, kde je aj jeho fotka a taktiež napádali aj jeho priateľku, že s kým žije a podobne. Tým, že žalovaný zverejnil článok, mu spôsobil dlh okolo 46 000,--švajčiarskych frankov. Výpoveď dostal niekoľko dní potom, asi 5, ako bol zverejnený článok. Uviedol, že z komunikácie s pánom Y. je zrejmé, že žalovaný sám kontaktoval jeho klientov, aby niečo na neho napísali. K časti článku žalovaného, kde uvádza vyjadrenie pána H.H.ena uviedol, že je absurdné niečo také tvrdiť zo strany pána XX,--frankov, nakoľko pripoistenie je maximálne v hodnote 29,--frankov mesačne, takže nie je zrejmé, ako mu mohla prísť suma po polroku zhruba 700,--frankov. Priamo k poisteniu chodí jeden šek, je to ako jeden balík. Podľa jeho informácií si pán B. neplatil zdravotné poistenie, čo si pomýlil s nejakým pripoistením. Údaje v článku sú nepravdivé. Myslí si, že žalovaný si takto zarába a článok napísal o ňom preto, aby následne mohol propagovať iných ľudí a má z toho nejaký prospech finančný z reklamy a podobne. Po zverejnení predmetného článku klienti volali do spoločnosti s tým, že zamestnávajú podvodníka a chcú zrušiť zmluvy. Na otázky žalovaného odpovedal tak, že mu uviedol, že už pre poisťovňu nepracuje, pretože nechcel s ním mať už nič spoločné, chcel aby mu dal pokoj, pretože počul, že on sám sa chce venovať poisťovníctvu. Stále mu volal, že mu vytvorí nejakú internetovú stránku, samozrejme za peniaze a podobne. V čase uverejnenia článku robil poistenie a medzi tým pracoval aj v reštaurácii u svojej sestry, a to v čase, keď ako poisťovací agenti nemali prácu, lebo v tom čase sa zmluvy nerobili. V tom čase jeho hlavnou podnikateľskou činnosťou bolo poistenie, kde už nebol platený od provízií, ale mal fixný plat. Ak klienti vypovedali zmluvu v priebehu 24 mesiacov, tak musel províziu vrátiť. Keď žalovaný napísal článok, klienti vypovedali zmluvy. Čo sa týka listinného dôkazu, ktorý predložil zo dňa 10.03.2020, išlo o spor medzi ním a jeho zamestnávateľom, nesúvisí s predmetom tohto sporu, zistil to až potom, čo tento listinný dôkaz zaslal na súd. Pani K. F., uvedená v listinnom dôkaze nevypovedala zmluvu z dôvodu uverejnenia sporného článku. Má za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný zverejnením predmetného článku zasiahol do jeho ľudských práv, konkrétne do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, prišiel o prácu. Plne rešpektuje právo slobody prejavu žalovaného, avšak kritika, ktorú by mal žalovaný reprezentovať podľa zákona nesmie presahovať mieru vecnej kritiky a musí sa opierať o pravdivé skutočnosti a vychádzajúce z nich závery. Musí byť primeraná obsahom aj formou. Má za to, že u neho nejde o osobu verejného záujmu, hoci poskytoval služby na internetovej platforme, avšak túto platformu sledovalo len isté množstvo ľudí, ostatní ho nepoznali. Článok sa nezakladá na pravdivých skutkových tvrdeniach, ale na hodnotiacich úsudkoch žalovaného, ktoré sa nezakladajú na pravde. Žalovaný neinformoval žalobcu o svojom zámere napísať článok vyslovene o ňom, kontaktoval ho za účelom napísania článku všeobecne o poisťovníctve.
14. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca odôvodňuje ním uplatňované nároky tým, že podľa jeho názoru malo zverejnením článku s názvom "Krajanské služby pána XX.XX.XXXX" alebo ako sa nepozerať dozadu zo dňa 17.02.2020" na internetovej stránke www.slovak.ch, konkrétne na https://www.slovak.ch/byvanie-vo-svajciarsku/545-krajanske-sluzby-panapiestanskeho- aleboako-sa-nepozerat-dozadu.html, dôjsť k zásahu do ochrany osobnosti žalobcu (cti a dôstojnosti), keď žalobca podľa vlastných slov nemôže vykonávať svoju prácu (žalobca mal dostať dňa 23.02.2020 "okamžitú výpoveď"). Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že predmetný článok má byť fiktívny, kde majú byť podľa jeho názoru prekrútené fakty. Rovnako žalobca v rámci ním podanej žaloby namieta aj použitie jeho fotografie v rámci predmetného článku, na ktoré použitie nemal dať žalobca žiaden súhlas.
15. Žalovaný sa nestotožňuje s vyššie uvedenými názormi žalobcu, podľa ktorých malo z jeho strany dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu, konkrétne do práva žalobcu na ochranu cti a dôstojnosti. V prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že z podanej žaloby žalobcu nevyplýva, konkrétne ktoré informácie uvedené v ním označenom článku mali zasiahnuť do vyššie uvedených osobnostných práv žalobcu a ktoré informácie prípadne hodnotiace úsudky mali predstavovať neoprávnený zásah do týchto osobnostných práv žalobcu. Z podanej žaloby žalobcu vyplýva iba to, že žalobca sa mal od roku 2013 venovať poisťovníctvu (na bližšie nešpecifikovanej pozícii)
s tým, že v roku 17.02.2020 bol publikovaný na stránke www.slovak.ch žalobcom označený článok, ktorý bez bližšej špecifikácie mal podľa názoru žalobcu neoprávnene zasiahnuť do jeho osobnostných práv (podľa všetkého do práva na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti). Preto namieta, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu vymedzeniu tých rozhodných skutočností, na základe ktorých má za to, že došlo k zásahu do jeho osobnostných práv.
16. Oproti žalobcom označeným osobnostným právam stojí v modernej demokracii právo na slobodu slova garantované v čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj v čl. 26 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Právo na slobodu prejavu, resp. samotnú slobodu prejavu, pritom judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva definuje ako jeden z esenciálnych základov demokratickej spoločnosti a jednu zo základných podmienok jej progresu a rozvoja každého jednotlivca (m.m. Handyside c. Spojené kráľovstvo, č. 5493/72, plenárny rozsudok ESĽP zo 7. 12. 1976, bod 49; rovnaké závery porov. aj v Observer and Guardian v. Veľká Británia, č. 13585/88, plenárny rozsudok ESĽP z 26. 11. 1991; bod 59; Oberschlick v. Rakúsko, č. 11662/85, plenárny rozsudok ESĽP z 23. 5. 1991, bod 57; Nilsen and Johnsen v. Nórsko, č. 23118/93, rozsudok veľkej komory ESĽP z 25. 11. 1999, bod 43; z novšej judikatúry Rádio Twist v. Slovenská republika, č. 62202/00, rozsudok ESĽP z 19. 12. 2006, bod 47; Axel Springer v. Nemecko, 39954/08, rozsudok veľkej komory ESĽP zo 7. 2. 2012, bod 78; Centro Europa 7 S.R.L. and Di Stefano v. Taliansko, č. 38433/09, rozsudok veľkej komory ESĽP zo 7. 6. 2012, bod 131; Ringier Axel Springer Slovensko v. Slovenská republika (č. 2), č. 21666/09, rozsudok ESĽP zo 7. 1. 2014, bod 48). Ústavný súd Slovenskej republiky k vyššie uvedenej definícii dodáva, že "slobodu prejavu (ktorá zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky) je potrebné považovať za konštitutívny znak demokratickej pluralitnej spoločnosti a za jednu zo základných podmienok na jej chod a individuálnu (seba) realizáciu jednotlivca. Sloboda prejavu patrí do vlastnej sféry ľudskej slobody, ktorá je spätá predovšetkým s vnútornou oblasťou vedomia a zahŕňa atribúty tejto ľudskej slobody, ku ktorej patrí sloboda svedomia, sloboda myslenia a sloboda zastávať, šíriť a prijímať názory na všetky otázky spojené so životom spoločnosti. Sloboda prejavu je prakticky neoddeliteľná od slobody myslenia. Nijaká spoločnosť, v ktorej nie sú tieto slobody rešpektované, nie je slobodná, nech už má vláda tejto spoločnosti (štátu) akúkoľvek formu (porov. MILL, J. S. On Liberty. Third Edition. London : Longman, Green, Longman, Roberts & Green, 1864, p. 26 - 27). Každý človek má nespochybniteľné právo verejne proklamovať svoj názor a zakázať verejne vyjadrovať názory znamená zničiť slobodu prejavu (porov. BLACKSTONE, W. Commentaries on the Laws of England. Book the Fourth. The Fourth Edition. Oxford: Clarendon Press, 1770, p. 151 - 152). Tento imperatív vlastný modernej konštitucionalistike a ústavám demokratických právnych štátov je akcentovaný v priestore modernej Európy predovšetkým súdnymi orgánmi ochrany ľudských práv a základných slobôd, ako je ESĽP a ústavnými súdmi štátov Európy" (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. Januára 2018, sp. zn. II. ÚS 174/2017, bod 10). Európsky súd pre ľudské práva k vyššie uvedenému navyše v rámci svojej judikatúry poukázal, že sloboda prejavu ako jeden z hlavných základov demokratickej spoločnosti, s obmedzeniami vyplývajúcimi z článku 10 ods. 2 Dohovoru, sa vzťahuje nielen na "informácie" alebo "myšlienky", ktoré sú prijímané priaznivo alebo sú pokladané za neškodné alebo sa k nim zastáva ľahostajný postoj, ale aj na také, ktoré urážajú, šokujú, či znepokojujú. Sloboda prejavu tak, ako je vymedzená v článku 10 Dohovoru, podlieha viacerým výnimkám, ktoré je potrebné vykladať reštriktívne a nevyhnutnosť každého obmedzenia musí byť presvedčivo dokázaná (m.m. Handyside c. Spojené kráľovstvo, č. 5493/72, plenárny rozsudok ESĽP zo 7. 12. 1976, bod 49).
17. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že v tomto prípade tu došlo k stretu práva žalovaného na slobodu prejavu (ktoré požíva v demokratickej spoločnosti osobitnú ochranu) garantovaného článkom 26 Ústavy Slovenskej republiky s právom žalobcu na ochranu osobnosti garantovaného článkom 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (napr. IV. ÚS 256/07). Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti zároveň uvádza, že limitačné klauzuly obsiahnuté v čl. 26 ods. 4 ústavy explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru spoločnosti ("opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné"). Z doterajšej judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu možno považovať za ústavne akceptovateľné iba vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j.
ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, t. j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality (m. m. I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS 193/03).
18. Má za to, že v prípade vyššie uvedeného stretu práva žalobcu na ochranu osobnosti a práva žalovaného na slobodu prejavu musí dostať právo žalovaného na slobodu prejavu prednosť pred právom žalobcu na ochranu jeho osobnosti. Pri strete práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti je potrebné v zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky skúmať v rámci testu proporcionality otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO uviedol a či týmto postupom došlo k prekročeniu práva slobody prejavu (mutatis mutandis Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2009, sp.zn. II. ÚS 152/08).
19. A. K otázkam KTO a KDE Zo žalobcom podanej žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca namieta ním tvrdený zásah do jeho osobnostných práv, ku ktorému podľa jeho tvrdení malo dôjsť v rámci článku publikovaného na internetovej stránke www.slovak.ch, ktorej prevádzkovateľom je žalovaný. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že internetová stránka www.slovak.ch je stránkou, ktorá sa ako platforma internetovej informačnej stránky od roku 2013 venuje problematike života Slovákov v Švajčiarsku, prináša rôzne články zaoberajúce sa tak zaujímavosťami z uvedenej krajiny, ako aj rôznymi problémami, s ktorými sa Slováci cestujúci alebo pracujúci vo Švajčiarsku môžu stretnúť. Uvedené potvrdzuje aj úvod na predmetnej internetovej stránke, v rámci ktorej sa uvádza, že "webová stránka ponúka zaujímavé a užitočné články o živote vo Švajčiarsku, užívateľskú mapu Švajčiarska, kde sa zobrazujú iba Registrovaní užívatelia, ktorí si tento údaj do profilu zadali, Diskusné fórum a sociálnu sieť". V tejto súvislosti poukázal na rôznorodosť článkov publikovaných na uvedenej stránke, ktoré popri bežných cestovateľských príspevkoch sa venujú aj pálčivým otázkam Slovákov, ktorí sa rozhodli do Švajčiarska vycestovať alebo tam pracovať. V danom prípade má za to, že v prípade internetovej stránky www.slovak.ch sa jedná o informačné médium, ktoré je spolu so žalovaným nositeľom slobody prejavu, a preto sa na vzťahuje zvýšená ochrana (privilegované postavenie) poskytovaná novinárom, resp. masmédiám, na ktoré je potrebné v rámci tohto stretu základných práv prihliadať. Ústavný súd Slovenskej republiky v súvislosti s otázkou osobitného postavenia novinárov, resp. masmédií v rámci svojej judikatúry pritom konštatoval nasledovné: "Z judikatúry ESĽP jednoznačne vyplýva, že privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu patrí novinárom a masmédiám, a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu (napr. rozsudok ESĽP Prager a Oberschlick v. Rakúsko z 26. apríla 1995, sťažnosť č. 1594/90 alebo rozsudok ESĽP Bladet Tromso a Stensaas proti Nórsku z 20. Mája 1999, sťažnosť č. 21980/93). Novinári majú (sociálnu) povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie. Ústavný súd akceptuje uvedený prístup ESĽP, a to nielen z dôvodu jeho autority, ale hlavne z dôvodu presvedčivosti jeho argumentácie (porovnaj IV. ÚS 107/2010)". Ústavný súd Slovenskej republiky dôležitosť a osobitné postavenie masmédií potvrdil aj v jeho uznesení zo 4. júla 2018, sp. zn. II. ÚS 355/2018, v ktorom k vyššie citovanému dodal, že "v podmienkach demokratickej, slobodnej a modernej informačnej spoločnosti je dôležitosť médií nespochybniteľná. Sú to práve média, kde prebieha najzásadnejšia debata o verejných záležitostiach. Médiá hrajú nezastupiteľnú úlohu pri informovaní spoločnosti vo veciach verejného záujmu, sprostredkovávajú spoločnosti informácie o aktuálnom dianí, o tendenciách uplatňujúcich sa v živote štátu i spoločnosti, umožňujú udržiavať verejnú diskusiu, v ktorej dochádza k sprostredkovaniu rôznych názorov a poskytujú tak jednotlivcom a rôznym spoločenským skupinám príležitosť, aby prispievali k utváraniu všeobecného názoru (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 23/05, bod 30). Médiá teda predstavujú rozhodujúci faktor v permanentnom procese tvorby názorov a tvorby vôle jednotlivcov i spoločenských skupín, ale aj politických inštitúcií (ibid.). Médiám taktiež prináleží sloboda prejavu. Tá sa vzťahuje predovšetkým na sprostredkovávanie informácií, ako aj šírenie správ, myšlienok a názorov, ktoré sú nielen pozitívne či neutrálne, ale aj takých, ktoré nesú negatívnu konotáciu, urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát, politické elity alebo časť obyvateľstva, čo je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti, otvorenosti a permanentného diskurzu, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej slobodnej spoločnosti. Sloboda prejavu vo vzťahu k médiám poskytuje ochranu nielen zvoleným témam, ktoré sú médiami komunikované, ale aj druhu a spôsobu ich spracovania a šírenia". V posudzovanom prípade je tak žalovaný nositeľom zvýšenej ochrany slobody slova, na ktorú je nevyhnutné prihliadať.
20. B. K otázke O KOM
Zo žaloby žalobcu vyplýva, že v prípade samotného žalobcu sa jednalo o osobu, ktorá aktívne verejne vystupovala pri výkone svojej obchodnej činnosti smerujúcej k uzatváraniu poistných zmlúv na internete. Žalobca sám uviedol, že "klientelu získaval predovšetkým na internete - na sociálnej sieti Facebook, v skupine, v ktorej sa združovali Slováci a Česi vo Švajčiarsku" a teda, že bol aktívne verejne činnou osobou v rámci internetových sietí na základe čoho sa stal na uvedených sieťach v predmetných skupinách osobou verejne známou, a to v súvislosti s poskytovaním služieb obchodníka s poistnými produktmi. Dokonca svoje služby ponúkal aj v rámci diskusií na stránke žalovaného, o to väčšmi je daný legitímny záujem na uverejnení článku žalovaným v prípade, ak sa dozvedel, že dochádza k vykazovaniu minimálne neštandardného postupu žalobcu voči jeho klientom. Žalobca tak nielenže nepoprel vyššie uvádzanú verejnú aktivitu vo vzťahu k dojednávaniu poistných zmlúv na internete prostredníctvom jednotlivých komunikačných sietí ako aj internetových stránok, naopak v rámci podanej žaloby uvedenú aktivitu potvrdil. Skutočnosť, že v prípade žalobcu sa jednalo v označenej komunite o osobu verejne známu potvrdili aj diskusie k otázke položenej v rámci diskusnej skupiny na sociálnej sieti Facebook, z ktorých namietaný článok vychádza, v rámci ktorých sa ich účastníci sami vyjadrovali k uzatváraniu poistných zmlúv okrem iného aj zo strany žalobcu a v ktorých títo účastníci publikovali svoje osobné skúsenosti s obchodnou činnosťou žalobcu. Skutočnosti uvádzané v článku si overoval priamo u dotknutých osôb, o čom priložil dôkaz. Má tak za to, že vo vzťahu k žalobcom namietanému článku, ktorý sa zaoberal nepríjemnými skúsenosťami Slovákov žijúcich, resp. pracujúcich vo Švajčiarsku s dojednávaním poistných produktov, je potrebné na žalobcu prihliadať ako na osobu verejne známu, ktorá sa vlastným konaní dostala do verejnej sféry danej komunity a ktorá tak má podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva povinnosť zniesť vyššiu mieru kritiky vo vzťahu k jej činnosti. Okrem uvedeného mal žalobca v článku priestor na zaujatie stanoviska, čo aj využil a článok je uverejnený aj s jeho stanoviskom.
21. C. K otázkam ČO, KEDY a AKO V prípade žalobcom napadnutého článku uviedol, že sa jednalo o článok, ktorý sa venoval nepríjemným skúsenostiam Slovákov pracujúcich vo Švajčiarsku, ktorí mali nepríjemné skúsenosti s uzavretím poistných zmlúv, ktoré sa z ich pohľadu ukázali byť nevýhodnými, resp. s procesom ich uzatvárania. V tejto súvislosti poukázal na to, že jeho stránka sa dlhodobejšie venovala otázkam spojeným s nevýhodnými poistnými zmluvami, napr. aj v článku "Nedajte sa nachytať poisťovacím poradcom" zo dňa 16.10.2019, alebo aj nedávnym článkom názvom "Aké otázky si položiť, než uzavriete zdravotné poistenie vo Švajčiarsku" zo dňa 15.09.2020, o to viac bol legitímnym záujmom žalovaného uverejniť napádaný článok. V rámci spracúvania článkov týkajúcich sa života Slovákov vo Švajčiarsku zaregistroval na komunikačných sieťach viaceré negatívne skúsenosti prispievateľov s otázkou uzatvárania poistných zmlúv. V týchto reakciách pritom opätovne zaznievalo meno žalobcu, a to s vyjadrením negatívnych skúseností jednotlivých prispievateľov. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný začal spracovávať podklady k danej téme, ktorej výsledkom bol článok s názvom "Nedajte sa nachytať poisťovacím poradcom" zo dňa 16.10.2019 a následne po zadovážení vyjadrení viacerých prispievateľov k procesu uzatvárania poistných zmlúv zo strany žalobcu aj žalobcom namietaný článok zo dňa 17.02.2020. Tému uzatvárania nevýhodných poistných zmlúv, resp. úskalí, ktoré sú spojené s otázkou procesu poistenia vo Švajčiarsku zo strany Slovákov, ktorí sa rozhodli cestovať alebo pracovať vo Švajčiarsku, je možné považovať za tému verejného záujmu, a to aj s prihliadnutím na viaceré negatívne skúsenosti poistených Slovákov, ktorí sa stretli s problematikou nevýhodných poistných zmlúv. V rámci predmetného článku poukázal na problémy, ktoré môžu vyvstať čitateľom v prípade, keď podcenia otázku procesu uzatvárania poistných zmlúv súvisiacich s ich cestou alebo výkonom práce vo Švajčiarsku. V nadväznosti na verejne prezentované reakcie viacerých prispievateľov poukázal na niektoré konkrétne negatívne skúsenosti jednotlivých prispievateľov, ktoré títo prispievatelia prezentovali vo verejných diskusiách na sociálnych sieťach vo vzťahu k žalobcovi. V uvedenom článku pritom autor cituje konkrétne vyjadrenia uvedených prispievateľov, ktorí prezentovali svoje negatívne skúsenosti vo vzťahu k poradenskej činnosti žalobcu. Žalovaný tak ako informačné médium, ktorému patrí v nadväznosti na ochranu slobody slova zvýšená ochrana, uverejnil v namietanom článku informácie o veciach dôležitého verejného záujmu (otázky negatívnych skúseností Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku s procesom uzatvárania nevýhodných poistných zmlúv), ktorý opodstatňoval ich publikáciu. Žalovaný opätovne zdôraznil, že sloboda prejavu predstavuje nielen slobodu šírenia pozitívnych, či neutrálnych informácií, ale aj slobodu šírenia takých informácií, ktoré nesú negatívnu konotáciu, urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát, politické elity alebo časť obyvateľstva, čo je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti, otvorenosti a permanentného diskurzu, bez ktorých
nemožno hovoriť o demokratickej slobodnej spoločnosti. Sloboda prejavu vo vzťahu k médiám poskytuje ochranu nielen zvoleným témam, ktoré sú médiami komunikované, ale aj druhu a spôsobu ich spracovania a šírenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má za to, že disponoval zákonnou licenciou na zverejnenie informácií o žalobcovi v žalobcom označenom článku s tým, že v danom prípade má jeho právo na slobodu prejavu prednosť pred žalobcom namietaným právom na ochranu osobnosti.
22. K náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch Okrem toho, že má za to, že zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu zo strany žalovaného, má žalovaný za to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal ani dôvodnosť ním uplatňovaných nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V nadväznosti na žalobcom uplatňované nároky na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je možné sa domáhať náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch iba vo výnimočných prípadoch až vtedy, ak by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie uvedené v § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka tak vyplýva, že k priznaniu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je možné pristúpiť iba v prípade kumulatívneho naplnenia dvoch podmienok, a to že morálne zadosťučinenie nie je v konkrétnom prípade postačujúce a že neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. V prípade žalobcu však nedošlo k preukázaniu naplnenia vyššie uvedených podmienok. Nie je zrejmé, či žalobca skutočne dostal výpoveď a ak áno, či to bolo v súvislosti s uverejnením článku, skôr sa toto tvrdenie javí ako nepravdivé, lebo vo svojom vyjadrení zo dňa 16.2.2020 žalobca uviedol, že pracovný pomer ako poisťovací agent skončil koncom roka 2018, kedy sa začal naplno venovať predaju nehnuteľností, áut vo Švajčiarsku. Rovnako žalobca nepreukázal, že v súvislosti s uverejneným článkom zostal na ulici, rovnako aj táto informácia sa javí ako nepravdivá, lebo z facebookových profilov žalovaného skôr vyplýva, že žije nadštandardným životom - príkladmo dokladujeme fotografiu z predmetného obdobia, kde uverejnil fotku pri mori. V konečnom dôsledku aj úhrada pomerne vysokého súdneho poplatku, odmena za právne zastúpenie mimo miesta trvalého pobytu žalobcu, predpokladá dobrú finančnú kondíciu žalobcu. Žalobca v rámci ním podanej žaloby nijakým spôsobom nezdôvodnil na základe čoho požaduje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ani to na základe čoho dospel k sumy 20 000,--Eur. Z podanej žaloby tak absentuje preukázanie príčinnej súvislosti medzi žalobcom namietanými zásahmi do jeho osobnostných práva a ním uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,--Eur.
23. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal príčinnú súvislosť medzi publikovaním ním namietaného článku a vyššie uvádzaným ukončením spolupráce medzi menovanou spoločnosťou a žalobcom. Poukázal na samotné znenie výpovede zo dňa 29.02.2020 predložené zo strany žalobcu, z ktorej nevyplýva, že by dôvodom ukončenia žalobcom tvrdenej spolupráce malo byť publikovanie článku žalovaného zo dňa 17.02.2020, keď žalobcom označovaný subjekt v rámci predmetného listu uvádza iba to, že so žalobcom ukončuje sprostredkovateľskú zmluvu (bližšie neurčenú). Žalobca tak žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa vyššia výpoveď mala týkať priamo žalovaným publikovaného článku. V tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že k výpovedi žalobcom tvrdenej sprostredkovateľskej zmluvy (bližšie neoznačenej ani v samotnej výpovedi) malo dôjsť dňa 29.02.2020, teda 12 dní po zverejnení žalobcom namietaného článku, čo podľa názoru žalovaného predstavuje krátky časový úsek na to, aby žalobcom označená spoločnosť vypovedala spoluprácu so žalobcom práve z dôvodu uverejnenia ním označeného článku. Žalobca pritom neuviedol žiaden konkrétny prípad a nepredložil žiaden relevantný dôkaz, v rámci ktorého by došlo k vypovedaniu zmluvy práve v súvislosti s publikovaným článkom žalovaného.
24. Poukázal aj na samotné rozpory v tvrdeniach žalobcu prezentované v žalobe a následne v jeho vyjadrení zo dňa 16.10.2020, keď žalobca v ním podanej žalobe pôvodne uvádzal, že o prácu mal prísť ešte dňa 23.02.2020, avšak v jeho vyjadrení zo dňa 16.10.2020 už uvádza, že k strate jeho práce malo dôjsť dňa 29.02.2020 v dôsledku ním predloženej výpovede z bližšie neurčenej sprostredkovateľskej zmluvy. Rovnako poukázal aj na rozpor vo vyjadreniach žalobcu v ním podanej žalobe a v následnom vyjadrení zo dňa 16.10.2020, keď pôvodne žalobca v rámci ním podanej žaloby uviedol, že z dôvodu publikácie predmetného článku nemohol vykonávať svoju činnosť, kým v rámci jeho vyjadrenia zo dňa 16.10.2020 už uvádzal, že mu bola vypovedaná sprostredkovateľská zmluva z dôvodu vypovedania poistných zmlúv zo strany klientov poisťovní z dôvodu "strachu". Žalovanému pritom nie je zrejmé žiadne zmluvné, ako ani zákonné ustanovenie týkajúce sa poistných zmlúv uzatváraných vo Švajčiarsku, ktoré by oprávňovalo klienta vypovedať poistnú zmluvu z dôvodu žalobcom uvádzaného "strachu". V tejto
súvislosti predložil vyjadrenie pána Y. H., ktorý pôsobí v oblasti poistenia VS Consulting GmbH, so sídlom Kirchstrasse 58, 9400 Rorschach, vo Švajčiarsku a na ktorého sa žalobca obrátil s požiadavkou uvedenia dôvodov ukončenia poistného vzťahu bez následnej sankcie s tým, že z tohto vyjadrenia nevyplýva žalobcom uvádzaný výpovedný dôvod poistnej zmluvy.
25. Naopak žalovaný ma vedomosť o možnosti výpovede z poistnej zmluvy z dôvodu odchodu do cudziny (teda odchodu zo Švajčiarska) k čomu vzhľadom na aktuálnu celosvetovú situáciu spojenú s pandémiou ochorenia COVID-19 mohlo v prípade mnohých pracujúcich Slovákov pôsobiacich vo Švajčiarsku aj dochádzať. Žalobca tak nepreukázal ani jeden prípad, v ktorom by došlo k vypovedaniu poistnej zmluvy zo strany klienta v dôsledku publikovania ním namietaného článku.
26. K žalobcom predloženej e-mailovej správe subjektu UNIA Oberwallis zo dňa 10.03.2020 zaslaného spoločnosti SVD Schweizerischer Versicherungsdienstleister AG, vyplýva, že žalobcovi mala byť doložená iba výpoveď poistnej zmluvy od pani K. F.. V nadväznosti na uvedené žalobca vyhľadal označenú osobu na sociálnej sieti Facebook s tým, že menovaná osoba žalovanému potvrdila, že poistenie si zabezpečila cez žalobcu. Podľa vyjadrenia označenej klientky táto osoba žalobcom namietaný článok ani nečítala a so žalobcom má ohľadom poistenia negatívnu skúsenosť. Z komunikácie tiež vyplýva, že pani F. si negatívne referencie na žalovaného, prečítala v komentároch na sociálnej sieti Facebook. Vzhľadom na uvedené tak žalovaný namieta, že by k ukončeniu zmluvného vzťahu s menovanou klientkou malo dôjsť v dôsledku publikácie žalobcom označeného článku. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že menovaná klientka poukázala v rámci spoločnej komunikácie so žalovaným na negatívne skúsenosti a následnú neochotu žalobcu komunikovať s označenou klientkou po uzavretí poistnej zmluvy.
27. Žalovaný považoval v tejto súvislosti za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že bol to samotný žalobca, ktorý v rámci elektronickej komunikácie so žalovaným uviedol dňa 14.02.2020 (teda 15 dní pred ukončením ním uvádzanej spolupráce), že sa poisteniu už 2 roky nevenuje s tým, že firmu, pre ktorú mal pracovať žalobca rieši na "únii".
28. Navyše žalobca do dnešného dňa nepredložil okresnému súdu žiadnu sprostredkovateľskú zmluvu, na ktorej vypovedanie poukazuje (napriek tomu, že z výpovede predloženej žalobcom nevyplýva, ktorej zmluvy sa uvedená výpoveď týkala), ako ani ďalšie doklady preukazujúce oprávnenie vykonávať túto jeho činnosť na území Švajčiarska. Z vyššie uvedených vyjadrení samotného žalobcu tak vyplýva, že žalobca sa ním uvádzanom rozhodnom čase nemal venovať predmetu poistenia a že mal mať problémy so samotnou spoločnosťou, ktorá mala byť jeho zamestnávateľom problémy už pred uverejnením žalovaným publikovaným článkom. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu o ukončení spolupráce žalobcu so spoločnosťou SVD Schweizerischer Versicherungsdienstleister AG práve v dôsledku publikovania ním namietaného článku zo strany žalovaného za účelové a nepreukázané. Žalobca zároveň žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas jeho pôsobenia skutočne uzatvoril 300 poistných zmlúv s tým, že žalovaný aj naďalej poukazuje na reakcie a komentáre na sociálnej sieti Facebook (na ktorej mimochodom pôsobil žalobca v rámci svojej pracovnej, resp. živnostenskej činnosti), z ktorých vyplývajú negatívne skúsenosti od viacerých od seba nezávislých diskutérov so službami žalobcu. Žalobca taktiež neuviedol a ani nepreukázal, prečo by diskutéri na sociálnej sieti, na ktorej pôsobil v rámci svojej činnosti aj samotný žalobca, mali mať bez riadneho dôvodu snahu poškodiť žalobcu na dobrom mene.
29. K žalobcom predloženej e-mailovej správe zo dňa 10.03.2020 od subjektu UNIA Oberwallis adresovanej spoločnosti SVD Schweizerischer Versicherungsdientleiste AG, vyplýva, že medzi žalobcom a menovanou spoločnosťou bol vedený spor k otázke vyplatenia sprostredkovateľských provízií (žalobca nesprávne v podanom vyjadrení uvádza výplatné pásky) s tým, že z podania žalobcu a ním predložených príloh nevyplýva samotný výsledok týchto jednaní. V prípade žalobcom predložených dokladov, ktoré boli zo strany žalobcu označené v jeho podaní ako výplatné pásky, žalovaný uvádza, že sa nejednalo o výplatné pásky, ale o výpočty provízií za sprostredkované poistné zmluvy. Navyše v prípade žalobcom predložených provízií zo sprostredkovania poistných zmlúv vyplýva, že tieto sa týkali iba žalobcom vybraných mesiacov v rokoch 2016, 2017 a 2018, a teda nie rozhodného roka 2020, kedy bol zo strany žalovaného publikovaný článok, ktorého sa týka toto súdne konanie.
30. Žalovaný sa taktiež nestotožňuje ani s tvrdeniami žalobcu, v rámci ktorých žalobca namietol vyjadrenia pána Y. H. s uvedením nasledovného: "Žalobca uvádza, že žiadna z jeho zmlúv nebola uzatváraná na obdobie 5 rokov, okrem prípadov pripoistenia, ktoré sa robilo osobitne prostredníctvom Dodatku k poistnej zmluve. Slováci väčšinou mali záujem o pripoistenie, nakoľko pre nich platilo aj za hranicami Slovenskej republiky. Pripoistenie bolo v sume 27,--, 30,--CHF mesačne. Tvrdenia Y. H. sú nelogické, nakoľko k sume 600,--,700,--CHF za rok nie je možné dôjsť žiadnym výpočtom. Poistnú zmluvu bolo možné, tak ako všade na svete, možné meniť každý rok". Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že pri sprostredkovaní iba základného zdravotného poistenia (Krankenversicherung) nemajú sprostredkovatelia vo Švajčiarsku žiadne provízie. Aby sprostredkovateľ dosiahol od poisťovne províziu, musí podpísať s klientom k zdravotnému poisteniu aj pripoistenie (Zusatzversicherung). Čím na dlhšie obdobie sa pripoistenie podpíše, tým je provízia vyššia. Zo žalobcom predloženého výpočtu provízií pritom vyplýva, že drvivá väčšina zmlúv zdravotného pripoistenia bola podpísaná s klientom na 5 rokov. V danom prípade tak žalovaný považuje tvrdenia žalobcu, v rámci ktorých žalobca tvrdí, že neuzatváral zmluvy na 5 rokov za nesprávne a nekorešpondujúce s ním predloženými dokladmi. Čo sa týka samotného pána Y. H. zo žalobcom predložených výpočtov provízií vyplýva, že v prípade menovaného klienta (žalobca nedostatočne anonymizoval meno klienta) mal žalobca obdržať províziu vo výške 700,--CHF. Nakoľko je potrebné počítať aj s províziou spoločnosti SVD Schweizerischer Versicherungsdienstleister AG celková suma na províziách za sprostredkovanie poistenia tak môže predstavovať aj sumu 1 000,--CHF. Ak by sa vychádzalo z tvrdení žalobcu, podľa ktorých by mesačná platba na poistnom mala predstavovať sumu 27,-- až 30,--CHF, tak by za obdobie 5 rokov samotná poisťovňa získala od klienta poistné v celkovej výške iba 1 800,--CHF s tým, že by na províziách vyplatila žalobcovi a vyššie uvedenej spoločnosti približne 1 000,--CHF so zostatkom 800,--CHF pre poisťovňu (ktorá je povinná vytvárať poistnú rezervu pre prípadné poistné plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti), čo sa javí ako vysoko nepravdepodobné.
31. Žalovaný zároveň v súvislosti s overovaním si jednotlivých skutočností týkajúcich sa publikovaného článku uviedol, že oslovoval aj viacerých respondentov s tým, že nepublikoval negatívne skúsenosti všetkých z nich. Ako príklad ďalšieho respondenta poukazuje žalovaný na komunikáciu s pánom H. N., ktorý sa v tejto súvislosti taktiež vyjadril k negatívnym skúsenostiam s uzatvorením poistnej zmluve sprostredkovanej zo strany žalobcu.
32. Vzhľadom na uvedené má tak žalovaný za to, že tu existovali dôvodné pochybnosti k postupom žalobcu ohľadom uzatvárania jednotlivých poistných zmlúv, ktoré boli spôsobilé tvoriť predmet verejného záujmu na publikovaní žalobcom namietaného článku. Žalovaný pritom v tejto súvislosti uvádza, že nevýhodnosť zmlúv nie je článkom a ani samotnými klientmi definovaná ako obsahový problém, ale problém je definovaný verbálnymi dohodami a komunikáciou, ktoré uvádzali klientov podľa ich vlastných slov pri podpise zmlúv do omylu. Vo viacerých prípadoch sa klienti vyjadrovali, že najzávažnejším problémom bola tá skutočnosť, že im mal byť zamlčaný fakt, že ako klienti podpisujú zmluvu na zdravotné pripoistenie (Zusatzversicherung) na 5 rokov, z čoho finančne aj podľa predloženého rozpisu provízií ťažil žalobca. Dôvera klientov v rámci krajanského poradenstva a ich jazyková indispozícia sa samozrejme na tejto situácii podieľali vo veľkej miere. Žalovaný pritom v nadväznosti na uvedené apeloval v žalobcom namietanom článku na čitateľov, aby požadovali od finančných sprostredkovateľov podávanie dôležitých informácií k uzatváraným poistným zmluvám vždy písomne.
33. K poukazu strany žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/278/20112 v rámci jej vyjadrenia k otázkam KTO a KDE žalovaný uvádza, že v rámci predmetného rozsudku Krajský súd v Trnave zvýraznil potrebu ochrany práva žalovaného na slobodu prejavu, keď okrem žalobcom citovaných záverov súdu prvej inštancie zdôraznil, že "kľúčovou otázkou pre aplikáciu ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka je správny výklad čl. 10 dohovoru, ktorý jednoznačne ako prioritné preferuje právo na slobodu prejavu". Navyše potreba ochrany práva na slobodu prejavu Krajský súd v Trnave zvýraznil v samotnom výroku predmetného rozhodnutia, ktorým potvrdil zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie, ktorou bola zamietnutá žaloba smerujúca proti článku publikovaného žalovaným periodikom. S prihliadnutím na vyššie opísané skutočnosti, ako aj argumentáciu žalovaného v jeho predošlom vyjadrení má žalovaný za to, že dôvodnosť uprednostnenia ochrany slobody prejavu žalovaného pred žalobcom uplatňovanými osobnostnými práva potvrdzujú aj žalobcom citované závery predmetného rozhodnutia (v danom prípade závery súdu prvej inštancie). Žalovaný pritom sprostredkoval názory a hodnotiace úsudky diskutérov sociálnej siete Facebook týkajúce sa služieb žalobcu, ktoré mali byť zo strany žalobcu poskytované aj prostredníctvom sociálnej siete Facebook.
Uvedené skutočnosti žalovaný podporil aj výpismi z predmetnej diskusie, ako aj overovaním uvedených skutočností priamo u diskutujúcich. Žalovaný má pritom za to, že ním prezentované hodnotiace úsudky nie je možné podrobiť testu pravdivosti.
34. K námietkam žalobcu týkajúcim sa otázky O KOM žalovaný uvádza, že sa aj naďalej pridržiava svojej doterajšej argumentácie, v rámci ktorej má za to, že žalobcu bolo nutné považovať za osobu verejne známu, na základe čoho žalobca v súvislosti s kritikou vyslovenou na adresu jeho činnosti v oblasti poisťovníctva musí zniesť väčšiu mieru kritiky. Žalovaný v tejto súvislosti opätovne poukazuje na vyjadrenia samotného žalobcu prezentované v ním podanej žalobe, v rámci ktorých uviedol, že "klientelu získaval predovšetkým na internete - na sociálnej sieti Facebook, v skupine, v ktorej sa združovali Slováci a Česi vo Švajčiarsku" a teda, že bol aktívne verejne činnou osobou v rámci internetových sietí na základe čoho sa stal na uvedených sieťach v predmetných skupinách osobou verejne známou, a to v súvislosti s poskytovaním služieb obchodníka s poistnými produktmi. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že aj osoba, ktorá síce sama svojim postavením nie je verejnou osobou, sa môže vlastným konaním stať osobou verejne známou a v dôsledku toho musí uniesť väčšiu mieru tolerancie voči informáciám zverejňovaným o svojej osobe. Žalovaný pritom opätovne poukázal aj na tú skutočnosť, že v prípade žalobcu sa jednalo v označenej komunite o osobu verejne známu, čo potvrdili aj diskusie k otázke položenej v rámci diskusnej skupiny na sociálnej sieti Facebook, z ktorých namietaný článok vychádza, v rámci ktorých sa ich účastníci sami vyjadrovali k uzatváraniu poistných zmlúv okrem iného aj zo strany žalobcu a v ktorých títo účastníci publikovali svoje osobné skúsenosti s obchodnou činnosťou žalobcu.
35. K otázkam ČO, KEDY a AKO žalovaný poukázal opätovne na tú skutočnosť, že v prípade žalobcom namietaného článku sa jednalo o hodnotiace úsudky spojené s témou negatívnych skúseností Slovákov pracujúcich vo Švajčiarsku, ktorí mali nepríjemné skúsenosti s uzavretím poistných zmlúv, ktoré sa z ich pohľadu ukázali byť nevýhodnými, resp. s procesom ich uzatvárania. Žalovaný tak ako informačné médium, ktorému patrí v nadväznosti na ochranu slobody slova zvýšená ochrana, uverejnil v namietanom článku informácie o veciach dôležitého verejného záujmu (otázky negatívnych skúseností Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku s procesom uzatvárania nevýhodných poistných zmlúv), ktorý opodstatňoval ich publikáciu. Má tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že disponoval zákonnou licenciou na zverejnenie informácií o žalobcovi týkajúcich sa jeho verejného pôsobenia v rámci poskytovania poistných produktov a problémov spojených s otázkou dojednávania poistných zmlúv Slovákov pracujúcich a žijúcich vo Švajčiarsku v žalobcom označenom článku s tým, že v danom prípade má právo žalovaného na slobodu prejavu prednosť pred žalobcom namietaným právom na ochranu osobnosti.
36. Žalovaný na pojednávaní súdu dňa 01.06.2021 prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že v danom prípade má prednosť právo žalovaného na slobodu prejavu pred žalobcom namietaným právom na ochranu osobnosti. Má za to, že nedošlo zo strany žalobcu k dôvodnosti preukázania požadovaných nárokov, aj čo sa týka zverejnenia ospravedlnenia, aj náhrady nemajetkovej ujmy. Má za to, že použitie fotografie žalobcu nie je predmetom tejto žaloby. Keďže žalobca pravidelne využíval portál žalovaného na prezentovanie svojich služieb, dokonca tam mal zverejnenú reklamu, z tohto dôvodu sa na tomto portáli stal osobou verejne známou, a to v súvislosti poskytovaním služieb obchodníka s poistnými produktmi. Daný článok bol súčasťou dlhodobejšej témy, ktorou sa žalovaný zaoberal v súvislosti s poisteniami Slovákov vo Švajčiarsku. Pristúpil k tomu z dôvodu, že na sociálnych sieťach bola často kritika spojená s tým, že poistní agenti často zavádzajú a nepovedia celú pravdu o zmluvách, ktoré klientom predkladajú. Keďže ide o obsiahle dokumenty je naozaj nevyhnutné, aby poistný agent dôsledne informoval klientov aké práva a povinnosti im zo zmlúv vyplývajú. Práve na osobu žalobcu sa opakovane vzťahovali námietky zavádzania. Žalovaný si prečítal komentáre, oslovil priamo ľudí, ktorí tieto námietky mali, bližšie mu to vysvetlili, teda sa správal ako zodpovedný novinár, overil si informácie jednak u ľudí, ktorí tieto námietky mali a taktiež dal priestor samotnému žalobcovi, aby sa k týmto námietkam dôsledne vyjadril. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že došlo ku kvalifikovanému zásahu, nie je ani zrejmé aká veľká čitateľnosť tohto článku bola, neuviedol žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, či naozaj došlo k vypovedaniu sprostredkovateľskej zmluvy v dôsledku uverejnenia tohto článku. Čo sa týka uverejnenej fotografie, po podaní žaloby ju žalovaný z portálu stiahol.
37. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prečítaním výpisu z Obchodného registra SR na žalovaného, konverzácie medzi stranami sporu z aplikácie Whatsapp, článku Krajanské služby pána K.E. alebo ako sa nepozerať dozadu zo dňa 17.02.2020, vypovedania sprostredkovateľskej zmluvy, výplatných pások, reakcie pána K. G., Y. H., článku "Nedajte sa nachytať poisťovacím poradcom", "Aké otázky si položiť, než uzavriete zdravotné poistenie vo Švajčiarsku", odpovede žalobcu zo dňa 16.02.2020, vyjadrenia Y. H., K. F., H. N., S. H.V. a zistil nasledovný skutkový stav:
38. Z výpisu Obchodného registra SR na žalovaného je preukázané, že jedným z konateľov a spoločníkom žalovaného je F. H..
39. Z výpisu z konverzácie z aplikácie Whatsapp, ktorú predložil žalobca (č. l. 10 až spisu) je preukázané, že F. H., jeden zo spoločníkov a konateľov žalovaného oslovil žalobcu s tým, že dostal podnet na článok o jeho krajanských službách v oblasti poisťovníctva, tak sa tomu venuje, pričom viacerí Slováci žijúci vo Švajčiarsku mu napísali svoj príbeh s negatívnou skúsenosťou, ktorá sa týka jeho služieb. Predtým ako to zverejní na slovak.ch, by mu tiež chcel dať priestor na vyjadrenie s tým, že ak má záujem nech mu napíše odpovede na jeho otázky do 14.02.2020. Išlo v počte o 8 otázok (č. l. 15 spisu opak), následne (č. l. 16 spisu) F. H. žalobcovi napísal, že zrejme ho teraz dobieha minulosť, nevie posúdiť súčasnosť, článok bude o ňom, s jeho menom a fotkou. Článok mu dopredu nepošle, určite ho niekto vyzdieľa, predpokladá. Na to žalobca reagoval, že mu napísal, že nebude tam jeho fotka, a ani to nebude o ňom, a že nechápe, že zrazu je to o ňom. Ďalej z konverzácie vyplýva, že po zverejnení článku žalobca mu napísal, že nie sú dôkazy, aby on niekoho obabral, čo sa ani nestalo, že má za sebou stovky spokojných klientov, a je normálne, že sa nájde aj pár výnimiek, pričom špiní jeho meno a zverejňuje jeho fotografiu bez jeho súhlasu a osobné údaje (č. l. 10 spisu).
40. Dňa 17.02.2020 zverejnil F. H. na internetovej stránke www.slovak.ch článok o žalobcovi s názvom "Krajanské služby pána K. alebo ako sa nepozerať dozadu" (č. l. 191-192 spisu).
41. Z predloženého prekladu výpovede sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 29.02.2020 (č. l. 138 spisu) je preukázané, že spoločnosť SVD Schweizerischer Versicherungsdienstleister AG, Grabenstrasse 4, CH-9320 Arbon, Švajčiarsko, žalobcovi s okamžitou platnosťou ukončila jeho sprostredkovateľskú zmluvu a príslušné prílohy s tým, že vrátenie provízie v prípade zostatku na jeho účte v ich prospech budú pravidelne fakturované v mesačných splátkach od prvého do desiateho dňa s podrobným výpisom. Splatnosť je 30 dní po doručení. Bez písomného oznámenia v tejto lehote sa faktúra a všetky uvedené položky považujú za schválené. Žalobca taktiež súdu predložil preklad (č. l. 142 spisu) splnomocnenca Birgit Imboden, UNIA Oberwallis, z ktorého je zrejmé, že žalobca ich poveril ochranou jeho záujmov. Jeho sprostredkovateľská zmluva bola ukončená s okamžitou platnosťou listom z 29.02.2020 s tým, že mu boli vopred zaslané dva výplatné lístky s pripomienkou, že by mal splatiť provízie vo výške 900,-- CHF a 43 955,30 CHF. K listu však bolo pripojené iba vyúčtovanie provízií, resp. jej zrušenie od pani F. K.. Žalobca túto zmluvu nepodpísal ako sprostredkovateľ. Požadujú, aby obratom zaslali sumarizáciu požadovaných 43 955,30 CHF a taktiež podrobný zoznam provízií, ktoré žalobca dostal.
42. Z predložených listinných dôkazov - výplatných pások žalobcu (č. l. 118 až 122 spisu) má súd preukázané vyplácanie provízií žalobcovi za obdobie od 01.09.2017 do 30.09.2017, od 01.10.2017 do 31.10.2017, od 01.06.2018 do 30.06.2018, od 01.07.2018 do 31.07.2018, od 01.08.2018 do 31.08.2018.
43. Z listinného dôkazu predloženého žalovaným a to z reakcie pána K. G. je zrejmá komunikácia medzi F. H., spoločníkom a konateľom žalovaného a K. G. o tom, že žalobca podal podnet na políciu za ohováranie (č. l. 102 spisu), taktiež komunikáciu s menom U. H., pričom malo ísť zrejme o Y. H. zo dňa 14.02.2020. K. G. v komunikácii s F. H. uviedol, že si práve prečítal, že ten "poctivý" a poškodený poisťovák podal podnet na políciu za ohováranie alebo niečo také s otázkou, či je možné, že bude musieť ísť vypovedať na políciu, ďalej, že ak by k niečomu došlo bojí sa, že nebude vedieť dokázať, nakoľko textovú komunikáciu nemá, ale len toľko čo s ním volal a tiež už vyhodil ofertu. Y. H. v komunikácií F. H. píše, že písal - zrejme žalobca na stránke Česi a Slováci vo Švajčiarsku, že robí poistky, a keďže tu akurát začal robiť, tak ho kontaktoval, potom mu párkrát volal cez Messenger a dohodli sa na nejakej základnej poistke do 250,--CHF mesačne, a že ak bude chcieť zostať dlhodobo, tak nie je problém niečo zmeniť, resp. pripoistiť. Zmluvu mu poslal poštou na podpísanie, lenže asi po cca polroku mu prišiel šek na 600,-- až 700,--CHF za nejaké pripoistenie, lenže on sa s ním dohodol, že chce základné, takže ho chcel kontaktovať, ale profil na facebooku už nenašiel. No rok na to prišla priateľka sem za ním a
zohnala tiež cez facebook poisťováka, ktorý prišiel osobne a tomu ukázal jeho zmluvu, aby mu spravil novú poistku, a keď sa on pozrel na zmluvu, povedal že to nejde, že má zmluvu na 5 rokov.
44. Žalovaný do súdneho spisu predložil aj odpoveď žalobcu na jeho otázky zo dňa 16.02.2020 (č. l. 108 spisu).
45. Žalovaný do súdneho spisu predložil odpoveď Y. H. na jeho otázku, aké dôvody môžu byť prípustné bez následnej sankcie, aby klienti vypovedali zmluvu na svoje zdravotné pripoistenie vo Švajčiarsku, kde odpoveď znela, že klient vo Švajčiarsku môže zmluvu o zdravotnom poistení vypovedať len v prípade, ak opustí Švajčiarsko oficiálnou cestou alebo po dlhodobejšom neplnení si svojich platobných povinností mu vypovedá pripoistenie samotná poisťovňa.
46. Žalovaný taktiež do súdneho spisu predložil komunikáciu s K. F., ktorej sa v komunikácii spýtal, či bola niekedy vo Švajčiarsku poistená cez žalobcu, akú s ním mala skúsenosť, či stále ešte má uzatvorenú zmluvu, ktorú s ním uzatvorila, či čítala o ňom článok, ktorý zverejnil, na čo mu uviedla, že mala uzatvorenú zmluvu prostredníctvom žalobcu aj ona, aj jej manžel viac-menej s negatívnou skúsenosťou, zmluvu má na 5 rokov, článok nečítala iba komenty čo boli na Facebooku. Zo strany žalobcu bola neochota komunikácie po uzavretí zmluvy.
47. Žalovaný taktiež predložil do súdneho spisu komunikáciu s H. N., v ktorej sa ho spytoval, či bol vo Švajčiarsku poistený pri žalobcovi, na ktorú mu odpovedal, že bohužiaľ áno, že mu poisťoval auto a rozdiel bol v cene poistky až o 30 %, proste nepovedal celú pravdu, ale klamal. Zdravotnú poistku u neho nemal uzatvorenú.
48. Žalobca na pojednávaní súdu do súdneho spisu predložil dôkaz, a to komunikáciu s S. H., ktorého vyjadrenie žalovaný použil v rámci svojho sporného článku o žalobcovi, z ktorej komunikácie vyplýva, že pána S. H. oslovil sám žalovaný s tým, aby napísal čo sa medzi nimi stalo.
49. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
50. Podľa § 12 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
51. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
52. Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má každý právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.
53. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
54. Podľa článku 26 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
55. Podľa § 153 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
56. Podľa § 154 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
57. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
58. Žaloba podľa jej obsahu a petitu žaloby, je kumuláciou dvoch samostatných procesných nárokov, práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka, t. j. žaloby na určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (§ 137 písm. d) CSP) a práva na nemajetkovú ujmu vyjadrenú v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. žaloby na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP).
59. V prejednávanej veci súd vychádzal z § 11 Občianskeho zákonníka, ktorý priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zákon nedefinuje pojem zásah ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie, ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi sú predovšetkým neoprávnenosť zásahu a jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na chránené osobnostné práva fyzickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom a poškodením (ohrozením) niektorého z osobnostných práv musí byť vzťah príčinnej súvislosti. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, je podmienený tým, že ide o zásah neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu nositeľom uvedeného oprávnenia (subjektom ochrany), je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom, ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných práv (je pôvodcom, resp. subjektom zásahu). Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako tiež zistenie, že žalovaný sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za zásah do jeho chránených osobnostných práv. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v tom ktorom konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný).
60. Súd považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že pokiaľ pre vznik práva na ochranu osobnosti je postačujúca i len možnosť, že určitým konaním bolo zasiahnuté do osobnostných práv (táto možnosť vyplýva z objektívnej podstaty toho - ktorého konania vykazujúceho znaky zásahu do osobnostných práv, a preto sa nedokazuje dôkaznými prostriedkami), pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sama táto možnosť nie je postačujúca, lebo Občiansky zákonník priznanie uvedenej náhrady podmieňuje tým, že kvalifikovaná ujma na osobnostných právach skutočne
nastala a je so zásahom spojená nie iba ako možný (do úvahy prichádzajúci) následok, ale ako reálny a výsledkami dokazovania preukázaný dôsledok negatívneho pôsobenia zásahu na osobnosť fyzickej osoby (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/180/2011).
61. Pri zásahu do osobnostných práv na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, súkromia a dobrej povesti písomným alebo ústnym prejavom dochádza ku konfliktu s právom na slobodu prejavu, ktoré zaručuje článok 26 Ústavy SR a článok 10 Dohovoru. Česká a Slovenská Federatívna Republika pri ratifikácii Dohovoru uznala na základe vzájomnosti právomoc ESĽP podľa článku 46 Dohovoru, ktorého právomoc podľa článku 32 Dohovoru zahŕňa všetky otázky, týkajúce sa výkladu a aplikácie Dohovoru a jeho protokolov. ESĽP v rámci všeobecných princípov, obsiahnutých v článku 10 Dohovoru, ako ich stanovuje judikatúra, zdôrazňuje, že právo na slobodu prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov existencie demokratickej spoločnosti a jednu z hlavných podmienok pre rozvoj tejto spoločnosti i rozvoj každého človeka. S výhradou článku 10 ods. 2 Dohovoru sa vzťahuje nielen na "informácie", alebo "myšlienky", ktoré sú prijímané priaznivo alebo sú považované za neurážlivé alebo neutrálne, ale aj tie, ktoré útočia, šokujú, či znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Také sú požiadavky plurality, tolerancie a ducha otvorenosti, bez ktorých niet "demokratickej spoločnosti". Táto sloboda podlieha obmedzeniam, stanoveným v článku 10 ods.2, ktoré ale musia byť chápané striktne. Potreba akýchkoľvek obmedzení musí byť presvedčivo zistená (napr. Nilsen a Johnsen proti Nórsku sťažnosť č.23118/93, Lingens proti Rakúsku, rozsudok z 08.07.1986). Zásah do práva osoby na slobodu prejavu predstavuje porušenie článku 10, pokiaľ nespadá do jednej z výnimiek stanovených v ods. 2 tohto článku. Je preto nutné skúmať, či zásah bol "ustanovený zákonom", či "sledoval jeden alebo viacero cieľov, ktoré sú podľa článku 10 ods.2 legitímne" a či bol "nevyhnutný v demokratickej spoločnosti" z pohľadu vyššie uvedených cieľov (napr. Sunday Times proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 26.04.1979). Prídavné meno "nevyhnutný" v zmysle článku 10 ods. 2 zahŕňa existenciu "naliehavej spoločenskej potreby". Zmluvné štáty majú určitú voľnosť v úvahe, či taká potreba existuje, avšak táto ide ruka v ruke s európskou kontrolou, týkajúcou sa aj rozhodnutí, vydaných nezávislým súdom (napr. Janowski proti Poľsku sťažnosť č. 25716/94). ESĽP zdôraznil, že sloboda tlače tiež zahŕňa podporu určitému stupňu nadsázky alebo dokonca provokácie (napr. rozsudok vo veci Prager a Oberschlick proti Rakúsku z 26.04.1995, rozsudok vo veci Bladet Tromso a Stensaas proti Nórsku sťažnosť č.21980/93). Právo na slobodu prejavu, vyjadrovania treba využívať tak, aby nebolo porušené právo podľa článku 6 ods.2 Dohovoru, teda prezumpcia neviny platí až do momentu zákonného uznania viny (napr. Du Roy a Malaurie proti Francúzsku sťažnosť č. 34000/96, Worm proti Rakúsku, rozsudok z 29.08.1997). ESĽP zdôrazňuje nutnosť rozlišovať medzi vyhláseniami faktov a hodnotiacimi úsudkami. Existenciu skutočnosti (faktu) možno dokázať, pravdivosť hodnotiaceho úsudku nie. ESĽP opakovane uviedol (napr. rozsudok De Haes a Gijsels proti Belgicku z 24.02.1997, vo veci Pedersen a Baadsgaard proti Dánsku sťažnosť č.12697/01, rozsudok vo veci Feldek proti Slovenskej republike z 12.07.2001), že klasifikácia vyhlásenia ako skutočnosti alebo ako hodnotiaceho úsudku je záležitosťou, ktorá v prvom rade patrí do rámca voľnej úvahy vnútroštátnych orgánov, najmä vnútroštátnych súdov. Avšak aj keď je vyhlásenie hodnotiacim úsudkom, musí existovať dostatočný skutkový základ, ktorý takýto úsudok podporuje, inak bude tento úsudok neprimeraný. ESĽP opakovane zdôraznil, že hranice prijateľnej kritiky sú širšie vo vzťahu k politikom (v širšom zmysle k osobám verejného záujmu) ako takým, než vo vzťahu k súkromnej osobe. Na rozdiel od súkromnej osoby verejne činná osoba, resp. osoba majúca reprezentovať verejný záujem sa nevyhnutne a vedome vystavuje prísnej kontrole každého jeho slova a skutku tak zo strany novinárov ako aj celej verejnosti a následne musí preukázať vyššiu mieru tolerancie (obdobne napr. Lingens proti Rakúsku rozsudok z 08.07.1986 a ďalšie).
62. Súd poznamenáva, že vždy je potrebné starostlivo zvážiť, či v konkrétnom prípade zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý sa navonok javí ako oprávnený, nie je v skutočnosti dôvodom, ktorý túto neoprávnenosť zásahu vylučuje. Neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby je vylúčený tam, kde je takýto zásah s ohľadom na zabezpečenie priority verejných záujmov výslovne dovolený, resp. kde je jeho možnosť predpokladaná zákonom. Neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby je vylúčený tiež tam, kde k zásahu došlo v rámci výkonu subjektívneho práva, konkrétne predovšetkým pri výkone práva na slobodu prejavu a šírení informácií, vyslovenie názoru a menovite pri výkone práva kritiky. Do kategórie prípadov, kedy nejde o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby patrí i výkon práva kritiky. Výkon práva kritiky však vylučuje protiprávnosť zásahu len za predpokladu, že táto kritika je právu prípustná (oprávnená, dovolená, legitímna). To v prvom rade znamená, že pri nej nie sú prekročené medze vecnej kritiky (kritika vychádza z objektívne overiteľných pravdivých faktov a logicky z nej odvodzujúce adekvátne hodnotiace úvahy), ďalej že ide o kritiku konkrétnu (hodnotiace úvahy sú
podoprené potrebnými konkrétnymi faktami) a nakoniec, že kritika je zároveň primeraná čo do obsahu a formy, t. j. že nevybočuje použitými výrazmi, formuláciami a spojením v rámci všeobecne rešpektovaných pravidiel slušnosti a zo spoločensky uznávaného cieľa. Pri kritike verejnej záležitosti platí z hľadiska ústavného prezumpcia, že ide o kritiku ústavne konformnú. Ide o výraz demokratického princípu. Na druhej strane je potrebné rozlišovať medzi hodnotiacim úsudkom na strane jednej a tvrdení skutočnosti (fakty, skutkové tvrdenia) na strane druhej, pretože u každej z nich ide o iné podmienky prípustnosti. Hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor pôvodcu, t. j. názor opierajúci sa o vlastné subjektívne kritéria. Ten nie je možné akokoľvek dokazovať.
63. V rámci právneho posúdenia veci (ako súčasť testu proporcionality) súd zisťoval, nakoľko k porušeniu práva žalobcu malo dôjsť zverejnením sporného článku o ňom, či sa jedná o fakt alebo o hodnotiaci úsudok, resp. o ich kombináciu. Skutkové tvrdenia sa totiž opierajú o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná a v zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný skresľujúco. Z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde. Porušenie práva môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti v očiach ostatných fyzických a právnických osôb, a to treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. Na rozdiel od skutkového tvrdenia, hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora k danému faktu, zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných subjektívnych kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutým sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby, kde treba rozlišovať medzi kritikou prípustnou a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva fyzickej osoby. Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností, konkrétnosť kritiky znamená, že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti a primeranosť kritiky znamená, či nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu. Práva na ochranu osobnosti sa môžu domáhať samozrejme aj osoby tzv. verejného záujmu (verejne činné osoby), no kritériá posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v ich prípadoch omnoho mäkšie v prospech pôvodcov týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba vystupujúca na verejnej scéne musí počítať s tým, že bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej profesionálny, ako aj súkromný život a súčasne ho hodnotí, zvlášť ak ide o osobu, ktorá spravuje verejné záležitosti.
64. Z vykonaného dokazovania, najmä z listinných dôkazov, ktoré do súdneho spisu boli predložené, a to z článku uverejneného žalovaným dňa 17.02.2020 na internetovej stránke www.slovak.ch, s názvom "Krajanské služby pána K. alebo ako sa nepozerať dozadu", ako aj z písomných otázok a odpovedí žalobcu na otázky žalovaného (č. l. 108 spisu) mal súd preukázané, že z 8 položených otázok žalovaného pre žalobcu za účelom napísania článku, bola uverejnená len odpoveď na otázku číslo 5, kde žalovaný odpovedal: "nikdy sa u mňa nepodpisovala zmluva s inými podmienkami ako som klientovi navrhol, teda obsah zmluvy vysvetlil", a v ostatnom, väčšom rozsahu sa článok venoval len názoru žalovaného na osobu žalobcu, nielen problémom, ktoré môžu mať slovenskí občania v prípade uzatvárania poistných zmlúv súvisiacich s ich cestou alebo výkonom práce vo Švajčiarsku, tak ako to uviedol vo svojom vyjadrení žalovaný, resp. uvedením reakcií troch konkrétnych prispievateľov, ktorí poukázali na negatívne skúsenosti so žalobcom. Pokiaľ žalovaný uvádza, že v článku citoval konkrétne vyjadrenia uvedených prispievateľov, ktorí prezentovali svoje negatívne skúsenosti so žalobcom, súd udáva, že ide iba výlučne o uvedenie troch citácií osôb Y. H., S. H.V., K. G., ostatné osoby sú označené len ako "nahnevaný klient, nahnevaná čitateľka". Je zrejmé, že žalovaný je aj prevádzkovateľom internetového portálu www.slovak.ch, kde bol uverejnený článok, ktorý je predmetom sporu, čo medzi stranami sporu sporné nebolo. Súd je toho názoru, že článok žalovaného o žalobcovi predstavuje hodnotiaci úsudok, teda názor žalovaného opierajúci sa o vlastné subjektívne kritériá.
65. Čo sa týka testu proporcionality (nález Ústavného súdu SR zo dňa 15.12.2009 IIÚS/152/08), k otázke KTO, súd udáva, že žalovaný ako informačné médium a prevádzkovateľ internetového portálu www.slovak.ch, zverejnil článok o žalobcovi s názvom "Krajanské služby pána K. alebo ako sa nepozerať
dozadu", s uverejnením jeho fotografie, pričom aj keď má žalovaný postavenie média, kde je žalovaný nositeľom zvýšenej ochrany slobody slova, súd má za to, že je prípustné zverejniť hodnotiace úsudky i oprávnenú kritiku, avšak musí ísť o pravdivé skutočnosti a vychádzajúce z nich závery. V danom prípade z vykonaného dokazovania sa nepreukázalo, že by žalovaný zverejnil pravdivé údaje, pretože uvedené údaje nie sú podložené jediným priamym svedectvom s reálnou dokumentáciou.
66. K otázke O KOM, sa súd nestotožnil s tvrdením žalovaného, že u žalobcu sa jednalo o osobu verejne známu, ktorá by mala zniesť vyššiu mieru kritiky vo vzťahu k jej činnosti. Súd je toho názoru, že napriek tomu, že žalobca poskytoval služby v oblasti poisťovníctva, nemožno o ňom hovoriť ako o osobe verejného záujmu, nakoľko okrem Facebookovej komunity ho nikto nepoznal a bol známy len v kruhu uvedených osôb. Súd ďalej uvádza, že hranice akceptovateľnej kritiky sú najširšie u politikov a najužšie u "bežných občanov". V posudzovanom prípade namietaný článok obsahoval informácie o žalobcovi ako bežnom občanovi poskytujúceho služby v oblasti poisťovníctva v komunite Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku, t. j. nesporne osoby, ktorá nemá postavenie verejného záujmu. V posudzovanom prípade je zjavné, že namietaný článok sa týka žalobcu, pretože v ňom bol identifikovaný výslovným uvedením jeho mena a priezviska ako aj uverejnením jeho fotografie a poisťovacej spoločnosti pre ktorú pracoval.
67. K otázke ČO, súd je toho názoru, že uvedený článok predstavuje hodnotiaci úsudok žalovaného, ktorý chcel poukázať na to, že je vo verejnom záujme, aby téma uzatvárania nevýhodných poistných zmlúv bola považovaná za tému verejného záujmu. Podľa názoru súdu by bolo vo verejnom záujme poukázať na takúto tému aj ju rozoberať, ak by tam boli uvádzané pravdivé tvrdenia, čo, ale v konaní nebolo preukázané. Aj keď išlo podľa názoru súdu o hodnotiaci úsudok, vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkazy pravdy, musí však vychádzať z dostatočného faktického základu. (viď odsek 62, 63).
68. K otázke KDE, KEDY A AKO, článok bol uverejnený žalovaným 17.02.2020, pričom bol uverejnený na stránke www.slovak.ch, ktorá sa týka Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku, ako článok "Krajanské služby pána K. alebo ako sa nepozerať dozadu", kde vo vrchnej časti sa nachádza veľká fotografia žalobcu. Vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým je vyššia ochrana osobnostných práv.
69. Občiansky zákonník pre úspešnosť uplatnenia práva na ochranu osobnosti nevyžaduje zavinenie, či už úmyselné alebo nedbanlivostné, občiansko-právna ochrana je založená na objektívnom princípe. Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občiansko-právnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a podobne.), jednak prejavy osobnej povahy (napríklad podobizne, zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne.
70. V predmetnom konaní dôkazné bremeno bolo na strane žalovaného, ktorý musel dokázať, že jeho tvrdenia v spornom článku o žalobcovi sú pravdivé. Žalovaným predložené listinné dôkazy v podobe jeho komunikácie s osobami označenými menom Y. H. a K. G. nepotvrdzujú, že všetci klienti žalobcu s ním boli nespokojní, naviac žalovaný nepreukázal, že s uvedenými osobami žalobca uzatváral nevýhodné zmluvy, hoci na ňom v tomto smere bolo dôkazné bremeno, pričom v článku uviedol, že: "mnoho Slovákov sa sťažovalo na podobné (zlé skúsenosti) so žalobcom", avšak preukázal len tvrdenia troch nespokojných klientov a šesť komentárov zo sociálnej siete Facebook. Nie je ani zrejmé, či všetky uvedené osoby existovali, a tak ako súd uviedol vyššie, či žalobca s nimi uzatvoril poistné zmluvy. Naviac podľa tvrdenia žalobcu, osoby ktoré mali komentovať príspevok na sociálnej sieti, ktoré predložil žalovaný, nikdy nemali s ním uzatvorenú poistnú zmluvu, a tieto osoby žalobca ani nepozná.
71. Na základe uvedených skutočností, keďže zo strany žalovaného nedošlo k preukázaniu pravdivosti svojich tvrdení v článku, ktorý zverejnil o žalobcovi, znamená to opak, teda že napísal o ňom nepravdivé tvrdenia a tým aj neoprávnene zasiahol do jeho práv na ochranu osobnosti. Článok, ktorý zverejnil žalovaný na internetovom portáli slovak.ch, dňa 17.02.2020 o žalobcovi bol spôsobilý zasiahnuť, aj zasiahol do osobnostných práv žalobcu do občianskej cti, dôstojnosti a súkromia, a preto má žalobca právo, aby mu zo strany žalovaného bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia, ktoré od neho žalobca požaduje. Ako súd uviedol už vyššie, článok žalovaného o
žalobcovi predstavuje hodnotiaci úsudok, teda subjektívny názor žalovaného, ktorý nemožno dokazovať, avšak je potrebné skúmať čo mal preukázať žalovaný, že sa zakladal na pravdivej informácii. Podľa názoru súdu prezentácia v danom článku bola neprimeraná, spôsobila zneuctenie, zosmiešnenie žalobcu a vybočila z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu. K porušeniu osobnostných práv žalobcu došlo o to viac, že žalovaný zverejnil pri spornom článku aj jeho meno, priezvisko, fotografiu a jeho zamestnávateľa, čo po podaní žaloby ako sám uviedol odstránil. Žalovaný však pravdivosť tvrdení, ktoré zverejnil v článku, a ktoré zasiahli do práva na ochranu osobnosti žalobcu, žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal. V konaní sa preukázalo, že zo strany žalovaného bolo zasiahnuté aj do práva žalobcu na ochranu podobizne - fotografickej snímky, ktorú žalovaný uverejnil v rámci sporného článku bez súhlasu žalobcu. Z uvedených dôvodov súd žalobe, v ktorej sa žalobca domáhal primeraného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia od žalovaného vyhovel a zaviazal žalovaného na uverejnenie ospravedlnenia žalobcovi na portáli slovak.ch v požadovanom znení, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.
72. Predmetom konania bola aj náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,--Eur, ktorú súd v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka môže priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.
73. Čo sa týka uplatňovaného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, podmienka jej priznania je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce, pričom dôkazné bremeno sa tu prenáša na žalobcu, ktorý má preukázať dôsledok negatívneho pôsobenia zásahu na jeho osobnosť. Z vykonaného dokazovania však súd nemal preukázané, že by žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že predmetný uverejnený článok žalovaným, ktorým došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv spôsobil tak, ako tvrdí rozviazanie jeho pracovného pomeru dňa 23.02.2020 (vypovedanie sprostredkovateľskej zmluvy). Zo žiadneho dôkazu, ktorý bol predložený a produkovaný zo strany žalobcu súd nezistil priamu príčinnú súvislosť s uverejnením článku a s výpoveďou jeho sprostredkovateľskej zmluvy. Naopak v odpovediach na otázky žalovaného, ktoré mali byť uverejnené v článku (č. l. 108) sám uvádza, že už neponúka a ani neuzatvára s ľuďmi žiadne poistné zmluvy a v súčasnej dobe už nepracuje ako poisťovací agent, pracovný pomer ukončil koncom roku 2018 a začal sa naplno venovať predaju nehnuteľností, áut vo Švajčiarsku. Tieto skutočnosti však na pojednávaní súdu dňa 01.06.2021 poprel, uviedol, že žalovanému to napísal len z toho dôvodu, aby mal od neho pokoj. Z listinného dôkazu (výpoveď sprostredkovateľskej zmluvy) nevyplýva, že by táto výpoveď priamo súvisela s uverejnením článku žalovaného, teda žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi zásahom do osobnostných práv zo strany žalovaného a ním uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 20 000,--Eur. V tomto smere bola preto žaloba žalobcu nedôvodná. Súd návrh na doplnenie dokazovania, ktoré by znamenalo aj odročenie pojednávania zo strany žalobcu, kde chcel doplniť dokazovanie predložením dôkazu, že na žalobcu neboli len negatívne komentáre, ale aj pozitívne, udáva že v rámci koncentrácie konania nešlo o nové skutočnosti, ktoré by vyplynuli z pojednávania, žalobca tieto listinné dôkazy mohol predložiť spolu so žalobou, resp. v priebehu konania. Súd preto tento dôkaz nevykonal s poukazom na § 153 CSP.
74. Podľa § 255 ods. 1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
75. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
76. Súd ohľadne prvého výroku zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi žalovaného, nakoľko v tejto časti bol neúspešný, naopak čo sa týka druhého výroku, kde bola žaloba zamietnutá, súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému ako úspešnej strane sporu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.