Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)250/381274.ce50c0.pdf
PDF · 100.4 KB
No categories available
3Cdo/180/2011
Najvyšší súd 3 Cdo 180/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke E. P., narodenej
X., naposledy bývajúcej v X.P. a zomrelej X., za účasti dedičov 1/ JUDr. M. P., bývajúceho
v X.P., 2/ M. Š., bývajúcej v P., 3/ M. P., bývajúceho v X.P., vedenej na Okresnom súde
Považská Bystrica pod sp. zn. 10 D 979/2006, na dovolanie dediča 1/ JUDr. M. P. proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 31. marca 2011 sp. zn. 19 CoD 7/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Dedičom 2/ a 3/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Považská Bystrica uznesením z 24. januára 2011 č.k. 10 D 979/2006-285
schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva tak, že nadobúdateľom celého dedičstva
uvedeného v súpise, t.j. zostatku na účte v Centrálnom depozitári CP SR, a.s.,
č. X., a to 10 CP – V.K. i. f., a.s., ISIN S., v hodnote 3,32 €, ½-ice bytu č. 2, vo vchode č. 5,
prízemie bytového domu č. X., postaveného na parc. KNC X., spolu s podielom ½-ice
z 8217/402652-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, v k.ú. P. B.,
v hodnote 14 937,26 €, ½-ice z 8217/402652-in parc. KNC X. – zastavané plochy vo výmere
X. m², v k.ú. P. B. v hodnote 96,34 € a poručiteľkiných podielov v nehnuteľnostiach
uvedených v súpise v odôvodnení tohto uznesenia na LV X., X., X., X., X., X. v k.ú. S., spolu
v hodnote 308,64 €, je pozostalý manžel JUDr. M. P. bez povinnosti výplatku ustupujúcim
spoludedičom. Ďalej dedičom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu
30,50 € súdneho poplatku, určil odmenu notára v celkovej sume 273,70 €, na zaplatenie ktorej
zaviazal dediča JUDr. M. P., a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania.
Na odvolanie dediča 1/ JUDr. M. P. Krajský súd v Trenčíne uznesením z 31. marca
2011 sp. zn. 19 CoD 7/2011 napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že tento
dedič sa nedôvodne domáha zníženia ceny pozemkov, ktoré sú predmetom dedičstva na cenu
z roku 1998, kedy bolo vykonané dedičské konanie po rodičoch poručiteľky. Pre určenie
všeobecnej ceny majetku je rozhodujúci okamih smrti poručiteľky a súd prvého stupňa
správne vychádzal z ceny, za ktorú by bolo možné v čase smrti poručiteľky (rok 2006) tento
majetok predať za dodržania cenových predpisov, ktorú zistil pomocou znalca. V postupe
súdu prvého stupňa pri zisťovaní všeobecnej ceny majetku odvolací súd nezistil žiadne
nedostatky. Odvolací súd za právne irelevantnú považoval námietku odvolateľa, ktorou sa
domáhal vylúčenia sumy 3,32 € za CP – V. K. z aktív dedičstva z dôvodu, že táto spoločnosť
má voči nemu dlh 10 €, ako i že poručiteľke neposielali žiadne dividendy a uviedol, že
prípadné nároky z uvedeného vzťahu vyplývajúce môžu byť predmetom výlučne iného
konania. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za správne aj v časti
o náhrade trov konania a poukázal na to, že konanie o dedičstve je konaním nesporovým,
ktoré možno začať aj bez návrhu a v takýchto konania nemá v zmysle § 146 ods. l písm. a/
O.s.p. žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku a zákon z tejto
zásady neumožňuje žiadnu výnimku.
Potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu napadol dedič 1/ JUDr. M. P. dovolaním,
v ktorom uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu pokiaľ
ide o určenie ceny pozemkov v k.ú. S., nakoľko súd prvého stupňa v rozhodnutí vôbec
neuviedol, na základe akého dôkazu určil cenu štvornásobne vyššiu oproti cene v roku 1998,
ako i s jeho závermi pokiaľ ide CP-V. K. a trovy konania. Ďalej uviedol, že odvolací súd sa
nevyporiadal v odôvodnení rozhodnutia so všetkými jeho v odvolaní uvedenými námietkami
smerujúcimi k neúplne zistenému skutkovému stavu súdom prvého stupňa. Žiadal obe
uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Dedičia 2/ a 3/ sa k dovolaniu dediča 1/ nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. l O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1
O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu
prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na
zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dedič 1/ JUDr. M. P. napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, nejde ale o potvrdzujúce uznesenie uvedené
v ustanovení § 239 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na to jeho dovolanie v zmysle § 239 ods. 1 a 2
O.s.p. prípustné nie je. Prípustnosť tohto opravného prostriedku dovolateľa by prichádzala do
úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z vád uvedených v § 237 O.s.p. Na vady tejto
povahy je dovolací súd povinný prihliadnuť bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v dovolaní
namietané (§ 242 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. nenamietal a ich existencia
nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení
nemožno vyvodiť.
Pokiaľ dovolateľ argumentoval tým, že rozhodnutie súdu spočíva na neúplnom zistení
skutkového stavu, vytýka nesprávnosti, ktoré i keby k nim prípadne došlo (dovolací súd vec
z tohto hľadiska nepreskúmaval), nemali by za následok procesnú vadu konania relevantnú
v zmysle § 237 O.s.p., výlučne ktorá by v danom prípade mohla založiť prípustnosť jeho
dovolania.
Obdobne, pokiaľ namieta nepreskúmateľnosť uznesenia odvolacieho súdu, dovolací
súd poukazuje na to, že vytýkanou je tu tzv. iná vada konania (viď R 111/1998), ktorá je síce
relevantný dovolací dôvod, ktorý ale možno úspešne uplatniť len v procesne prípustnom
dovolaní. Sama táto vada nezakladá prípustnosť dovolania.
K námietke dovolateľa, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav
aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci nie je procesnou
vadou konania v zmysle § 237 O.s.p., výlučne ktorá by v danom prípade mohla založiť
prípustnosť jeho dovolania. Nesprávne právne posúdenie je relevantný dovolací dôvod, ktorý
možno úspešne uplatniť len v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad v preskúmavanej
veci nejde). Samo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá prípustnosť dovolania (viď aj
R 43/2003).
Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
v prejednávanej veci je dovolanie dediča 1/ JUDr. M. P. podľa Občianskeho súdneho
poriadku procesne neprípustné. So zreteľom na to jeho mimoriadny opravný prostriedok
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci
proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, sa nemohol zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní nebol dedič 1/ procesne úspešný a právo na náhradu trov
dovolacieho konania vzniklo ostatným dedičom (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal dedičom 2/ a 3/ náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na ich náhradu (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. novembra 2011
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková