Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/16/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Evy Dzúrikovej. v právnej veci žalobkyne K. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. 2, XXX XX L. nad E., N. republika, právne zastúpená JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, so sídlom Námestie SNP 17/29, 960 01 Zvolen, proti žalovanému S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. H. XXX/XX, XXX XX L. nad Hronom, právne zastúpený Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 235 926, o žalobe na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -151 zo dňa 13. 09. 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -151 zo dňa 13. 09. 2021 p o t v r d z u j e vo výrokoch I., II.

II. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -151 zo dňa 13. 09. 2021 vo výrokoch III., IV. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že: Žalobu v časti uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 1 343,56 € zamietol (výrok I.), žalobu na úhradu sumy 14 303,40 € titulom náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol (výrok II.), žalobu na úhradu sumy 5 000 € ako nemajetkovú ujmu za porušenie práva na ochranu života, zdravia a ľudskej dôstojnosti zamietol (výrok III.). Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 7.10.2015 domáhala od žalovaného náhrady. Žalobu zdôvodnila skutočnosťou, že žalovaný žalobkyňu úmyselne v priebehu ich spolužitia nakazil infekčnou hepatitídou typu C. Rozhodnutím Okresného súdu Žiar nad Hronom spisovej značky bol žalovaný uznaným vinným z prečinu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa a bol mu uložený trest. Žalobkyňa s nárokom na náhradu škody bola odkázaná na občianskoprávne konanie. Žalobkyňa uviedla, že pred zistením ochorenia na infekčnú hepatitídu typu C mala aktívny spoločenský, kultúrny, športový život, po pracovnej stránke sa venovala modelingu, čomu boli adekvátne i jej príjmy. Ochorenie na ňu malo devastačné účinky v súvislosti s nutnosťou užívania mimoriadne silných medikamentov, ktoré zle zdravotne a psychicky znášala. Konštatovala depresie, poškodenie chrupu, časté zvracanie, veľké bolesti v dutine brušnej, závažné kožné ochorenia, zhoršenie zraku, zlyhávanie pečene, zníženie počtu červených a bielych krviniek, ako aj dlhotrvajúcejšie dôsledky na zdravotný stav v súvislosti s vypadaním mihalníc a vlasov, a teda podstatné zníženie komfortnosti jej života. V oblasti rodinného a spoločenského života tvrdila podstatný zásah v súvislosti s obmedzením alebo úplným vylúčením možnosti založenia

si rodiny ako i obáv plynúcich z možnosti nakazenia tretej osoby. Konštatovala značné devastačné následky v súvislosti s ochorením na pracovný život, nakoľko vzhľadom na svoju profesiu po ochorení a nutnej medikamentóznej liečbe nemohla dovtedajšiu pracovnú činnosť vykonávať, čím došlo k podstatnému zníženiu jej príjmov. Žalobkyňa v priebehu konania upravila žalobu a uplatnila nárok z titulu hotových výdavkov súvisiacich s liečbou samotnej choroby vo výške 1 343,56 €, nároky plynúce z bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 14 303,40 € a nárok na nemajetkovú ujmu za porušenie práva na ochranu života, zdravia a ľudskej dôstojnosti vo výške 5 000 €. Okresný súd uznesením č.k. -119 zo dňa 02. 02. 2021 pripustil uvedenú zmenu žaloby.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, uviedol, že dôvody uvedené v žalobe sa nezakladajú na pravde. Charakter žalobkyne nie je vykreslený reálnym spôsobom, žalovaná bola od počiatku závislá od psychotropných a omamných látok, čo bolo na základe lekárskych správ konštatované už v roku 2004, žalobkyňa si tieto látky aplikovala do organizmu väčšinou perorálne, okrem žalovaného mala žalobkyňa viacero intímnych vzťahov s inými mužmi, ktoré teoreticky mohli byť dôvodom nákazy zistenej u žalobkyne. Čo sa týka rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. značky konštatoval, že sa jednalo o rozhodnutie, ktorým došlo k schváleniu dohody o vine a treste, kde takúto dohodu uzatvoril s prokurátorom len na nátlak samotnej žalobkyne, ktorá sa mu vyhrážala výkonom trestu odňatia slobody v prípade, že svoju vinu neuzná.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, na základe ktorého zistil skutkový stav. Zistil, že žalobkyňa z dôvodu pracovnej činnosti vykonávala prácu mimo územia Slovenskej republiky a to v Spojenom kráľovstve. Nesporná medzi účastníkmi konania zostala okolnosť, že asi v roku 2011 sa žalobkyňa vrátila na územie Slovenskej republiky, nadviazala známosť so žalovaným, spočiatku priateľského charakteru, neskôr táto známosť prerástla do intímneho vzťahu. Vzťah medzi účastníkmi konania trval od mesiaca jún 2011 nepretržite do mesiaca október 2012. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom spisovej značky zo dňa 05. 02. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 02. 2014, Okresný súd Žiar nad Hronom schválil dohodu o vine a treste uzatvorenú žalovaným, podľa ktorej bol žalovaný uznaný vinným z prečinu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa . Žalobkyňa ako poškodená bola týmto rozhodnutím odkázaná podľa s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

5. Okresný súd posúdil uplatnené nároky podľa , , , , , , , .

6. V súdenej veci okresný súd obranu žalovaného v tom smere, že sa v trestnom konaní jednalo o dohodu o vine a treste v rámci, ktorého nebolo vykonané žiadne dokazovanie, považoval za právne irelevantnú a účelovú s poukazom na ustanovenie (resp. v čase podania žaloby ustanovenie ).

7. Okresný súd skúmal existencie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a samotným vznikom škody a výšku uplatneného nároku, kde pri náhrade škody súd nie je viazaný ustanovením .

8. Z dostupnej zdravotnej dokumentácie žalobkyne okresný súd zistil, že už v roku 2003 bola hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici Kremnica s diagnózou schizofrénna psychóza s paranoidnými megalomanickými bludnymi obsahmi v myslení a poruchami správania. V anamnéze bolo uvedené užívanie pervitínu. Už v tomto čase bolo preukázané, že samotná žalobkyňa užívala psychotropné látky, tieto užívala i počas vzniku vzťahu so žalovaným. Vzťah žalobkyne so žalovaným intímneho charakteru trval od zimy 2011 do jesene 2012. Zo správy ošetrujúcej lekárky mal okresný súd preukázané, že dňa 19.10.2012 bola žalobkyňa vyšetrená v infektologickej ambulancii, pričom v čase prvého odberu krvi bola zistená serologická negativita na toto ochorenie, pozitivita žalobkyne bola preukázaná až dňa 23.9.2013, pričom bol verifikovaný genotyp HCV 3a. Teda takmer rok potom, čo žalobkyňa so žalovaným ukončili vzájomné spolužitie. Pri rešpektovaní záverov znaleckého posudku v súvislosti s inkubačnou dobou nakazenia sa vírusom hepatitídy C (výnimočne do piatich mesiacov) mal okresný súd za to, že je značne spochybnené tvrdenie žalobkyne, že príčinou vzniku infekčného ochorenia bol intímny vzťah žalovaného so žalobkyňou. Značnú pochybnosť o tvrdeniach žalobkyne v súvislosti s nákazou, ktorá mala byť iniciovaná intímnym vzťahom účastníkov konania, vniesli podľa okresného súdu odpovede znaleckej organizácie pod bodmi 1. - 3. znaleckého posudku. Znalecká

organizácia konštatuje, že v prípade prenosu vírusovej hepatitídy typu C sa riziko prenosu infekcie znižuje na minimálnu možnú mieru, pohlavným stykom dochádza k prenosu tohto ochorenia len zriedkavo a v prípade použitia prezervatívu sa toto riziko znižuje na minimálnu mieru. Znalecká organizácia taktiež konštatovala, že sexuálna promiskuita, užívanie intravenóznych drog, používanie injekčných striekačiek používaných spolu s ďalšími drogovo závislými osobami sú vysoko rizikovými aktivitami, pre možnosť infikovania sa vírusom hepatitídy C. V prípade, ak žalobkyňa praktizovala niektorú z uvedených aktivít nemožno u nej vylúčiť infikovanie sa vírusom hepatitídy C aj treťou osobou. Okresný súd uviedol, že žalobkyňa už v roku 2004 užívala psychotropné a omamné látky, minimálne pervitín. Podľa vyjadrenia účastníkov konania, túto činnosť praktizovala i počas trvania vzťahu so žalovaným. Z takto prevedeného dokazovania okresný súd uzavrel, že je značne spochybnený prenos hepatitídy typu C zo strany žalovaného na žalobkyňu. Žalovaný teda uniesol svoje dôkazné bremeno, uvedením liberačných dôvodov v zmysle ustanovenia , minimálne v rozsahu absencie preukázania jedného zo základných atribútov vzniku zodpovednosti za škodu, a to príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a samotným vznikom škody. Preto okresný súd žalobu vo všetkých čiastkovo uplatnených nárokoch zamietol.

9. Okresný súd naviac konštatoval, že čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody v súvislosti v vynaloženými nákladmi na liečbu v sumu 1 343,56 €, s týmto uplatneným nárokov nekorešpondujú prostriedky procesného útoku predložené žalobkyňou, preto i z tohto dôvodu v tejto časti žalobu zamietol. Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody v súvislosti s bolestným a sťažením spoločenského uplatnenia v celkovej výške 14 303,40 €, v tomto smere okresný súd konštatoval, že záverom znaleckého posudku v tomto smere bolo len hypotetické vyčíslenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom bodové ohodnotenie bolestného v danom prípade nebolo možné vzhľadom na priebeh skutkového deja určiť. Samotné hypotetické vyjadrenie sťaženia spoločenského uplatnenia nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu ohľadom výšky škody. Preto okresný súd i v tejto časti žalobu zamietol. Čo sa týka uplatneného nároku v zmysle ustanovenia , okresný súd konštatoval, že sa jedná o nárok, ktorý podlieha všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu v zmysle , i v tomto smere absentuje príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a ani výška uplatneného nároku na náhradu škody v tomto smere nebola žiadnym spôsobom reálne preukázaná. Dôvodom pre zamietnutie uplatnených nárokov bolo neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou ohľadom výšky uplatnených nárokov.

10. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav okresný súd žalobu žalobkyne zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania, okresný súd rozhodol podľa .

12. V súlade s , v lehote v súlade s podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobkyňa (nezastúpená právnym zástupcom), z jej podania nebolo zrejmé, čoho sa týka a čo sa s ním sleduje, resp. išlo o podanie neúplné, nezrozumiteľné podľa . Bez výzvy súdu žalobkyňa doplnila podaním zo dňa 19.04.2022 odvolanie. Odvolanie podala v súlade s , z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

13. Odvolateľka v odvolaní poukázala na to, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. bol žalovaný uznaný vinným a bol mu uložený trest za prečin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Žalovaný sa v trestnom konaní nebránil skutočnosťou, že by so žalovanou nebýval v rozhodnom čase, že bola nezamestnanou narkomankou, dílerkou drog, že zabezpečovala pre žalovaného drogy, mala ďalších príležitostných sexuálnych partnerov, ktorých striedala, požívala alkoholické nápoje. V znaleckom posudku bolo konštatované, že nemožno jednoznačne vylúčiť, že žalovaný nemohol byť zdrojom jej infekcie HCV do 01. 08. 2012, pričom tieto skutočnosti a dôkazy súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Preto namietala záver súdu, že je spochybnené tvrdenie žalobkyne, že príčinou jej nakazenia bol intímny vzťah žalovaného so žalobkyňou. Znalecká organizácia vypočítala aj hypotetické ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia s poukazom na následky prekonanej infekčnej choroby. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na sexuálnu promiskuitu

žalobkyne, užívanie intravenóznych drog, používanie injekčných striekačiek používaných spolu s ďalšími drogovo závislými osobami a že toto je vysoko riziková aktivita, pre možnosť infikovania sa vírusom hepatitídy C a teda, že u žalobkyne nemožno vylúčiť infikovanie sa vírusom hepatitídy C aj treťou osobou, a že vyplýva z lekárskych potvrdení, že už v roku 2004 užívala psychotropné a omamné látky, minimálne pervitín, ktorú činnosť mala praktizovať i počas trvania vzťahu žalobkyne so žalovaným a z toho mal okresný súd za to, že je značne spochybnený prenos hepatitídy typu C žalovaným na žalobkyňu, tak tieto závery súdu prvej inštancie vyvracia práve výsledok vyšetrenia v infektologickej ambulancii dňa 19. 10. 2012, ktorý pozitivitu žalobkyne nepotvrdil. Odvolateľka uviedla, že preukázala nárok na náhradu škody v súvislosti s vynaloženými nákladmi na liečbu hepatitídy typu C ako aj nárok na náhradu škody v súvislosti s bolestným a sťažením spoločenského uplatnenia v celkovej výške 14.303,40 €, keď vychádzala zo záverov znaleckého posudku vykonaného v konaní a tiež preukázala nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle , ktorý žalovaný žiadnym spôsobom nepopieral ani nerozporoval. Poukázala na to, že si uplatnila nárok v súvislosti s tým, že bola poškodená po psychickej stránke žalovaným, ktorý ju úmyselne infikoval nákazlivou infekčnou chorobou, a to vírusovou hepatitídou tipu C. Žalobkyňa v odvolaní namietala aj výrok rozhodnutia o náhrade trov konania, keď súd mal podľa odvolateľky rozhodnúť o trovách konania podľa a žalovanému nepriznať náhradu trov konania. V danom prípade existujú dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov žalovanému, čo spočíva v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach spočívajúcich v správaní a konaní samotnej žalobkyne, ktorá predmet sporu nezavinila a tiež to, že žalobkyni je poskytovaná právna pomoc prostredníctvom advokáta určeného centrom právnej pomoci.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že odvolanie neobsahuje náležitosti v zmysle . K doplnenému odvolaniu žalobkyne žalovaný uviedol, že poukazuje na a , podľa ktorých odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania a rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, odvolanie navrhol odmietnuť.

15. Krajský súd ako súd odvolací ( ), vzhľadom na odvolanie žalobkyne preskúmal vec v rozsahu podľa , 380 , bez nariadenia pojednávania v súlade s , rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s ako vecne správne v časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol nárok uplatnený žalobkyňou na náhradu škody vo výške 1.343,56 € a nárok titulom náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 14 303,40 € (výroky I., II.). V časti, ktorou okresný súd zamietol nárok žalobkyne na úhradu 5 000 € uplatnený titulom nemajetkovej ujmy odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v súlade s zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok III.), rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie aj v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok IV.).

16. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne, odvolací súd udáva, že žalobkyňa podala odvolanie v lehote v súlade s . Z odvolania žalobkyne, nebolo zrejmé, čoho sa týka a čo sa s ním sleduje, resp. išlo o podanie neúplné, nezrozumiteľné ( ). Bez výzvy súdu žalobkyňa doplnila odvolanie podaním dňa 19.04.2022. Odvolací súd vzhľadom na námietku žalovaného udáva, že lehotu na odvolanie a na rozšírenie rozsahu dôvodov odvolania ( a ) nemožno stotožňovať s lehotou na odstránenie vád odvolania. Ak k odstráneniu vád odvolania došlo do rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd ho musí (ako bezvadné) preskúmať, pričom nie je rozhodujúce, či k odstráneniu vady došlo po uplynutí lehoty na podanie odvolania (obdobne R 20/2014, aplikovateľné aj podľa ).

17. Predmetom preskúmania odvolacím súdom, vzhľadom na odvolanie žalobkyne sa stali všetky výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie.

18. V konaní bolo nesporne zistené, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 5. februára 2014 uznaný vinným, že od presnejšie nezistenej doby v mesiacoch jún 2011 do 19. 10. 2012 počas spoločného spolužitia s poškodenou Petrou Chrenkovou

- žalovanou, túto nakazil infekčnou nákazlivou chorobou, vírusovou hepatitídou typu C (HCV), pričom uvedenú chorobu jej úmyselne zamlčal, napriek jeho vedomosti, že je nositeľom tohto ochorenia, teda úmyselne spôsobil nebezpečenstvo šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, čím spáchal prečin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa , za čo bol sa odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka.

19. Preskúmal rozhodnutie okresného súdu v časti výrokov I, II, ktorými bolo rozhodnuté o nároku žalobkyne na náhradu škody vo výške 1.343,56 € v súvislosti s vynaloženými nákladmi na liečbu hepatitídy typu C a o nároku vo výške 14.303,40 € titulom náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v tejto časti vecne správne rozhodol, keď žalobu zamietol, z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou, nepreukázania výšky škody.

20. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vec posúdil, pokiaľ zamietol nárok uplatnený žalobkyňou, ktorým si uplatnila sumu 1.343,56 € v súvislosti s vynaloženými nákladmi na liečbu hepatitídy typu C a nárok vo výške 14.303,40 € titulom náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

21. Správne okresný súd posudzoval zistený skutkový stav pokiaľ ide o uvedené dva nároky na náhradu škody podľa a nasl. a žalobu v tejto časti zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o zaplatenie sumy titulom náhrady škody podľa má žalobca povinnosť - bremeno tvrdenia v tom, že žalovaný porušil právnu povinnosť, že žalobcovi vznikla škoda a v akej výške, tiež že škoda vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobkyňu teda zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno preukázania porušenia právnej povinnosti žalovaným, preukázania, že jej vznikla škoda a v akej výške, ako aj preukázania, že škoda jej vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného. Ak žalobkyňa nepreukáže, čo len jeden z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody súd žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou.

23. Súd prvej inštancie správne na základe vykonaného dokazovania v tejto časti zistil skutkový stav, ktorý aj správne posúdil. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o výške škody 1.343,56 €, ktorú si uplatnila v súvislosti s vynaloženými nákladmi na liečbu hepatitídy typu C, neuviedla skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné posúdiť oprávnenosť uplatneného nároku. Podľa opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, tak ako to v konaní urobila žalobkyňa. Bolo povinnosťou žalobkyne opísať rozhodujúce skutočnosti a na tieto tvrdené skutočnosti predložiť dôkazy preukazujúce ich pravdivosť (keďže žalovaný rozporoval uplatnené nároky), na základe, čoho by súd mohol posúdiť oprávnenosť nároku na náhradu škody. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby v tejto časti, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil.

24. Okresný súd dostatočne zistil skutkový stav a správne vec posúdil v časti uplatnenia nároku žalobkyňou na zaplatenie bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 14 303,40 €. Zo záverov znaleckého posudku okresný súd zistil, že bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia je možné vyčísliť len hypoteticky a bodové ohodnotenie bolestného v danom prípade nebolo možné vzhľadom na priebeh skutkového deja určiť. Hypotetické vyjadrenie sťaženia spoločenského uplatnenia v nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu ohľadom výšky škody. Preto okresný súd i v tejto časti vecne správne rozhodol, keď žalobu zamietol, pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou.

25. V ďalšom odvolací súd preskúmal rozhodnutie okresného súdu, v časti ktorou zamietol uplatnení nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Správne okresný súd vychádzal z toho, že v súlade s je viazaný rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo dňa 5.

februára 2014, na základe ktorého bol žalovaný uznaný vinným, že od presnejšie nezistenej doby v mesiacoch jún 2011 do 19. 10. 2012 počas spoločného spolužitia s poškodenou K. U. - žalovanou, túto nakazil infekčnou nákazlivou chorobou, vírusovou hepatitídou typu C (HCV), pričom uvedenú chorobu jej úmyselne zamlčal, napriek jeho vedomosti, že je nositeľom tohto ochorenia, teda úmyselne spôsobil nebezpečenstvo šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, čím spáchal prečin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa , za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka.

26. V súlade s súd je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ho spáchal; viazanosť sa vzťahuje iba na výrok, nie na odôvodnenie rozhodnutia. Z výroku o vine je nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin (priestupok, správny delikt) a kto ho spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu (priestupku) zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku.

27. Podľa pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu sa nevyžaduje nakazanie nebezpečnou nákazlivou ľudskou chorobou ani ublíženie na zdraví. Teda civilný súd nie je viazaný rozsudkom sp. zn. zo dňa 5. februára 2014, keď sa v skutkovej vete uvádza, že žalovaný nakazil žalobkyňu infekčnou nákazlivou chorobou. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že toto správne vyložil. Nebolo by síce správne nevziať do úvahy závery a zistenia urobené v tomto smere v trestnom konaní, avšak v občianskom sporovom konaní musia byť podľa potreby vykonané ďalšie dôkazy na zistenie rozhodných skutočností.

28. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné zistiť správnosť záveru súdu o zamietnutí nároku v tejto časti. Nie je možné zistiť akou úvahou sa okresný súd riadil, keď uviedol, že zo správy ošetrujúcej lekárky mal okresný súd preukázané, že dňa 19. 10. 2012 bola žalobkyňa vyšetrená v infektologickej ambulancii, pričom v čase prvého odberu krvi bola zistená serologická negativita na toto ochorenie, pozitivita žalobkyne bola preukázaná až dňa 23. 09. 2013, pričom bol verifikovaný genotyp HCV 3a. Teda takmer rok potom, čo žalobkyňa so žalovaným ukončili vzájomné spolužitie. Pri rešpektovaní záverov znaleckého posudku v súvislosti s inkubačnou dobou nakazenia sa vírusom hepatitídy C (výnimočne do piatich mesiacov) mal okresný súd za to, že je značne spochybnené tvrdenie žalobkyne, že príčinou vzniku infekčného ochorenia bol intímny vzťah žalovaného so žalobkyňou, pričom poukázal aj na znalecký posudok. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobkyňa už v roku 2004 užívala psychotropné a omamné látky, minimálne pervitín, túto činnosť praktizovala i počas trvania vzťahu žalobkyne so žalovaným. Z takto prevedeného dokazovania okresný súd uzavrel, že je značne spochybnený prenos hepatitídy typu C zo strany žalovaného na žalobkyňu. Na základe takto zisteného skutkového stavu okresný súd konštatoval, že žalovaný uniesol svoje dôkazné bremeno, uvedením liberačných dôvodov v zmysle ustanovenia , minimálne v rozsahu absencie preukázania jedného zo základných atribútov vzniku zodpovednosti za škodu, a to príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a samotným vznikom škody. Odvolateľka namietala, že v znaleckom posudku bolo konštatované, že nemožno jednoznačne vylúčiť, že žalovaný nemohol byť zdrojom infekcie HCV do 01. 08. 2012, pričom tieto skutočnosti a dôkazy súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Odvolací súd z obsahu znaleckého posudku zistil, že nemožno jednoznačne vylúčiť, že žalovaný nemohol byť zdrojom infekcie HCV u žalobkyne do 01. 08. 2012, s uvedeným sa okresný súd v rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že keďže žalobkyňa už v roku 2004 užívala psychotropné a omamné látky, minimálne pervitín a túto činnosť praktizovala i počas trvania vzťahu žalobkyne so žalovaným, je teda značne spochybnený prenos hepatitídy typu C zo strany žalovaného na žalobkyňu. Odvolací súd udáva, že uvedené činnosti v nie sú uvedené ako činnosti, ktoré by mohli viesť k prenosu hepatitídy typu C, a teda nie je zrejmé akou úvahou sa súd riadil, pri závere, že je značne spochybnený prenos hepatitídy typu C zo strany žalovaného na žalobkyňu. Pokiaľ okresný súd zamietol v tejto časti uplatnený nárok aj z dôvodu nepreukázania výšky škody, nesprávne vec právne posúdil, keďže žalobkyňa uplatnila nárok na nemajetkovú ujmu, čo správne súd prvej inštancie posudzoval podľa , 13 , avšak náhrada na nemajetkovú ujmu v peniazoch nie je exaktne merateľná a ani zistiteľná, súd pri jej určení ju v súlade s určí s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, t.j. na základe vlastnej úvahy. Ide o právnu normu založenú iba na

relatívne neurčitej (abstraktnej) hypotéze, súd výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch prizná v súlade s objektívnymi kritériami v súlade s aplikačnou praxou. Nárok nie je možné zamietnuť, z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala výšku škody, tak ako to vyložil okresný súd.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené neostala odvolaciemu súdu iná možnosť ako rozhodnutie okresného súdu v časti výroku III., ktorým okresný súd zamietol nárok žalobkyne na úhradu 5 000 €, uplatnený titulom nemajetkovej ujmy a závislom výroku o náhrade trov konania zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s pís. b) .

30. V ďalšom konaní okresný súd opätovne posúdi nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 5 000 €, uplatnený titulom nemajetkovej ujmy a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s . V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, okrem iného stručne uvedie na základe akých skutkových zistení a akej úvahy aplikoval použité ustanovenie zákona, dostatočným zrozumiteľným spôsobom uvedie výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení ().

31. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že ako už bolo uvedené vyššie okresný súd správne vychádzal z toho, že v súlade s nie je viazaný skutkovou vetou rozhodnutia v trestnom konaní, v časti že žalovaný nakazil žalobkyňu infekčnou nákazlivou chorobou. Podľa pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu sa nevyžaduje nakazanie nebezpečnou nákazlivou ľudskou chorobou ani ublíženie na zdraví.

32. Pri posudzovaní nároku žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v ďalšom konaní okresný súd bude vychádzať z hypotézy ustanovenia , 13 . Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch patrí žalobcovi v konaní o ochranu osobnosti iba za zákonom ustanovených podmienok ( ) a iba v zákonom ustanovenej výške ( ). Predpokladom pre priznania nároku je, že žalobkyňa preukáže, že 1/ žalovaný neoprávnene konal, že 2/ bolo zasiahnuté do jej osobnostných práv chránených ust. , ktoré žalobkyňa v konaní skutkovo vymedzila a považuje ich za zásah do jej chránených osobnostných práv, že 3/ do jej osobnostných práv bolo zasiahnuté v príčinnej súvislosti s tvrdeným neoprávneným konaním žalovaného, naviac priznanie uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ( ) podmieňuje tým, že kvalifikovaná ujma na osobnostných právach skutočne nastala a je so zásahom spojená nie iba ako možný (do úvahy prichádzajúci) následok, ale ako reálny a výsledkami dokazovania preukázaný dôsledok negatívneho pôsobenia zásahu na osobnosť fyzickej osoby (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ), predpokladom pre priznania nároku je teda tiež, že 4/ žalobkyňa preukáže aj dôsledok negatívneho pôsobenia zásahu na jej osobnosť. Dôkazné bremeno preukázania vyššie uvedených predpokladov pre priznania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je na žalobkyni. Pri rozhodovaní o tom, či bude priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch a v akej výške je potrebné aplikovať a v ich vzájomnej súvislosti.

33. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania ( ), zároveň vzhľadom na obsah odvolania žalobkyne posúdi aj prípadnú možnú aplikáciu ustanovenia . Odvolací súd poukazuje, na to, že pri rozhodovaní o trovách konania je povinnosťou súdu okrem iného skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia .

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ).