Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/231/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 13.09.2021, sudcom JUDr. Petrom Lukáčom v právnej veci žalobkyne K. U., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. J. X, XXX XX Ž. J. E., N. V. právne zastúpená JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka, so síslom ulica SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom proti žalovanému S. O., J.. XX.XX.XXXX, G. Z.. H. XXX/XX, XXX XX Ž. J. E., N. V. právne zastúpený advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., sídlo A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 235 926 o žalobe na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobkyne v časti uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 1 343,56 € z a m i e t a . II. Súd žalobu žalobkyne na úhradu sumy 14 303,40 € titulom náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia z a m i e t a . III. Súd žalobu žalobkyne na úhradu sumy 5 000 € ako nemajetkovú ujmu za porušenie práva na ochranu života, zdravia a ľudskej dôstojnosti z a m i e t a . IV. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 7.10.2015 prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáhala od žalovaného náhrady škody. Žalobu zdôvodnila skutočnosťou, že žalovaný žalobkyňu úmyselne v priebehu roka a pol spolužitia účastníkov konania nakazil infekčnou hepatitídou typu C, pričom mal vedomosť o tom, že pokiaľ sa o chorobe včas nedozvie, žalobkyňa umrie. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že o infekčnosti žalovaného sa dozvedela náhodne zo správy ošetrujúceho lekára, potom čo vykazovala známky nakazenia. Žalobkyňa konštatovala, že rozhodnutím Okresného súdu Žiar nad Hronom spisovej značky bola schválená dohoda o vine a treste žalovaného ohľadom prečinu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa , na základe ktorej dohody o vine a treste bol žalovaný uznaným vinným z prečinu podľa a tomuto bol uložený trest. Konštatovala okolnosť, že v zmysle bola žalobkyňa s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianskoprávne konanie. Žalovaná v žalobe konštatovala, že pred zistením ochorenia infekčnou hepatitídou typu C mala táto pomerne aktívny spoločenský kultúrny športový život, po pracovnej stránke sa venovala modelingu, ktorý vykonávala mimo územia Slovenskej republiky, čomu boli adekvátne i príjmy dosahované samotnou žalobkyňou pred zistením ochorenia. Konštatovala devastačné účinky ochorenia na samotné zdravie žalobkyne v súvislosti s nutnosťou užívania mimoriadne silných medikamentov, ktoré zle zdravotne a psychicky znášala. Konštatovala depresie vedúce až k možnosti suicídneho pokusu, poškodenie chrupu, časté zvracanie, veľké bolesti v dutine brušnej, závažné kožné ochorenia, zhoršenie až úplná strata zraku, zlyhávanie pečene, zníženie počtu červených a bielych krviniek. Konštatovala však i dlhotrvajúcejšie dôsledky na zdravotný stav samotnej žalobkyne v súvislosti s vypadaním mihalníc a vlasov a teda podstatné zníženie komfortnosti

života samotnej žalobkyne. V oblasti rodinného a spoločenského života konštatovala taktiež podstatný zásah spôsobený ochorením žalobkyne v súvislosti s obmedzením alebo úplným vylúčením možnosti založenia si rodiny ako i obáv plynúcich z možnosti nakazenia tretej osoby v čase keď o tomto ochorení, ktorým trpela ešte nevedela. Konštatovala značné devastačné následky v súvislosti s ochorením na pracovný život, nakoľko vzhľadom na svoju profesiu po ochorení a nutnej medikamentóznej liečbe nemohla doterajšiu pracovnú činnosť vykonávať, čím došlo k podstatnému zníženiu príjmov u žalobkyne. Žalobkyňa právne kvalifikovala uplatnený nárok, v zmysle ustanovenia (ďalej len „“) a nasledujúcich. Pasívnu legitimáciu na strane žalovaného odôvodňovala ustanovením , resp. po novej právnej úprave ustanovením (ďalej len „“). Žalobkyňa nároky rozčlenila jednak na náhradu škody vo forme náhrady za prežitú bolesť, resp. náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle platnej právnej úpravy v súlade so o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších právnych predpisov, jednak náhradu škody súvisiacu s vynaložením nákladov na liečbu ochorenia a v konečnom dôsledku na nemajetkovú ujmu za porušenie práva na ochranu zdravia a súkromia v zmysle všeobecných ustanovení a nasl. . Pôvodne žalobou uplatnila nárok na úhradu celkovo sumy 105 000 €. Po čiastočnom vykonaní dokazovania vo veci žalobkyňa upravila petit žaloby na nároky z titulu hotových výdavkov súvisiacich s liečbou samotnej choroby vo výške á 1 343,56 €, nároky plynúce z bolestného sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške á 14 303,40 €, resp. nároky z titulu ochrany života zdravia a ľudskej dôstojnosti vo výške á 5 000 €. Súd uznesením spisovej značky - 119 zo dňa 2.2.2021 pripustil zmenu žaloby. Naďalej konal o uplatnenom nároku podľa aktualizovaného petitu.

2. Žalovaný vo svojej výpovedi, resp. písomných podaniach žiadal žalobu žalobkyne v plnom rozsahu zamietnuť. Svoje stanovisko zdôvodnil okolnosťou, že čo sa týka dôvodov uvedených v samotnej žalobe tieto sa nezakladajú na pravde alebo sú značne skreslené. Konštatoval okolnosť, že čo sa týka spolužitia žalobkyne so žalovaným, títo v spoločnej domácnosti nikdy nežili, stretávali sa v byte vlastnícky patriacom žalovanému len sporadicky a to pre účely intímnych vzťahov, resp. s prihliadnutím na závislosť oboch účastníkov konania pre účely aplikácie omamných a psychotropných látok. Konštatoval okolnosť, že čo sa týka charakteru samotnej žalobkyne, tento nie je vykreslený reálnym spôsobom samotnej žalobe, žalovaná bola od počiatku závislá od psychotropných a omamných látok, čo bolo na základe lekárskych správ konštatované už v roku 2004. Taktiež konštatoval okolnosť, že žalobkyňa si tieto látky aplikovala do organizmu väčšinou pernosálne. Taktiež konštatoval skutočnosť, že okrem žalovaného mala žalobkyňa viacero intímnych vzťahov s inými mužmi, ktoré teoreticky mohli byť dôvodom nákazy zistenej u žalobkyne. Poprel skutočnosť tvrdenú samotnou žalobkyňou, že by sa táto dozvedela o pozitivite žalovaného na hepatitídu typu C až v mesiaci október 2012 náhodne. Konštatoval skutočnosť, že o tejto okolnosti bola uzrozumená už v začiatkoch ich vzťahu, resp. v čase keď priateľský vzťah prerastal do intímneho. Túto svoju okolnosť dokladoval i čestným prehlásením svojej matky podľa ktorého samotná matka žalovaného o tejto faktickej skutočnosti žalobkyňu upovedomila. V tomto smere upriamil pozornosť súdu i na čestné prehlásenie svedkyne S. H., ktorá jednoznačne potvrdila, že už v mesiaci jún 2012 žalobkyňa mala vhodiť do schránky svedkyne list v ktorom upozornila svedkyňu ako susedu žalovaného, že žalovaný trpí týmto závažným infekčným ochorením a preto je nutné si dať na túto osobu pozor. Čo sa týka rozhodnutia Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. značky konštatoval okolnosť, že sa jednalo o rozhodnutie, ktorým došlo k schváleniu dohody o vine a treste, kde takúto dohodu uzatvoril s prokurátorom len na nátlak samotnej žalobkyne, ktorá sa mala tomuto vyhrážať výkonom trestu odňatia slobody v prípade, že svoju vinu neuzná. Taktiež konštatoval okolnosť, že s tým, že sa mal dopustiť trestného činu nebol vnútorne ani fakticky uzrozumený. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom mal v úmysle podrobiť správnosti v rámci dovolacieho konania. Toto však neučinil.

3. Predvolaná svedkyňa pani O. O., J.. X.X.XXXX využila svoje zákonné právo ako osoba blízka účastníkovi konania odmietnuť svedeckú výpoveď.

4. Svedkyňa S. H. vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 12.1.2016 potvrdila okolnosť, že žalobkyňa v mesiaci jún 2012 vhodila tejto ako susede žalovaného do schránky list, v ktorom túto upozornila na okolnosť, že si má dávať pozor na osobu žalovaného z dôvodu toho, že tento je pozitívny na vysoko infekčné ochorenie hepatitídy typu C.

5. Súd v ďalšom vykonal dokazovanie i nariadením a oboznámením znaleckého posudku registrovaného pod číslom 323/2000 znaleckej organizácie vo odbore zdravotníctvo a farmácia inštitútu forenzných medicínskych expertíz. 6. Dokazovaním prevedeným na pojednávaní, výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením sa s prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany samotným znaleckým posudkom ako i ďalšími súvisiacimi dôkaznými prostriedkami mal súd preukázané, že čo sa týka žalobkyne, tá z dôvodu pracovnej činnosti vykonávala prácu mimo územia Slovenskej republiky a to v spojenom kráľovstve. Nesporná medzi účastníkmi konania zostala okolnosť, že asi v roku 2011 sa žalobkyňa vrátila na územie Slovenskej republiky, nadviazala známosť so žalovaným, spočiatku priateľského charakteru, neskôr táto známosť prerástla do intímneho vzťahu. Vzťah medzi účastníkmi konania trval od mesiaca jún 2011 nepretržite počas obdobie jeden a pol roka, cca do mesiaca október 2012, podľa tvrdenia žalobkyne sa jednalo o spolužitie, podľa tvrdenia žalovaného len o priateľský vzťah s prvkami intimity. Podľa tvrdenia žalobkyne, vzťah, ktorý prerástol do intímneho v zime roku 2011, bol narušený podstatným spôsobom vtedy, keď pri zdravotnej kontrole, ktorej bola účastná i samotná žalobkyňa, táto od ošetrujúceho lekára S.. H. zistila, že žalovaný trpí závažným infekčným ochorením hepatitídou typu C. Žalovaný tvrdil okolnosť, že žalobkyňa o tomto infekčnom ochorení, ktorým trpel v tom čase vedela od samotného počiatku vzniku vzťahu účastníkov konania. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom spisovej značky zo dňa 5.2.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.2.2014. Okresný súd Žiar nad Hronom schválil dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi žalovaným a prokurátorom Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom, podľa ktorej bol žalovaný uznaný vinným z prečinu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skušobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Žalobkyňa ako poškodená bola týmto rozhodnutím odkázaná podľa s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

7. V súdenej veci súd prioritne skúmal otázku dostatku, resp. nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného.

8. Podľa , súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal ako aj rozhodnutím o osobnom stave vzniku alebo zániku spoločnosti. (bývalé ustanovenie )

9. Vzťah trestného konania občianskeho súdneho konania, ktorý má základ v tom istom skutkovom deji charakterizuje Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí pod spisovou značkou , kde konštatuje, že zatiaľ čo v trestnom konaní treba na odsúdenie to, aby zástupca obžaloby preukázal všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu vrátane zavinenia, pričom platí zásada „in dudio pro reo“, v občianskom súdnom konaní vykonáva súd zásadne na návrh strán sporu vlastné dokazovanie, ktoré je oprávnený okrem rámca zákonom vymedzenej viazanosti hodnotiť nezávisle od výsledkov trestného alebo priestupkového konania, pričom dôkazné bremeno o tom, že škodu nezavinil má samotný žalovaný.

10. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

11. Podľa , škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.

12. Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

13. Podľa , pri škode na zdravý sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

14. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo.

15. Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné. Uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

16. Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a zdravia občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy.

17. Podľa , pokiaľ by sa nevzdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ustanovenia , najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

18. Súd konštatuje z obsahu samotnej žaloby, že nároky rozčlenené na body 1 - 4, vychádzajú v časti uplatneného nároku na náhradu škody v súvislosti s liečbou choroby z právnej kvalifikácie ustanovenia , v časti bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia z právnej kvalifikácie ustanovenia a teda podliehajú splneniu kogentných náležitostí ustanovenia ; v časti s ustanovení , resp. .

19. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú po a.) porušenie právnej povinnosti, po b.) existencia škody, po c.) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, po d.) zavinenie.

20. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané.

21. Pod pojmom škody treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Súčasťou náhrady škody sú však aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona, ide o bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a o nemajetkovú ujmu v zmysle ustanovenia . 22. Príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musia byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

23. Čo sa týka inštitútu zavinenia ako základného predpokladu všeobecnej zodpovednosti na náhradu škody, jedná sa o subjektívny charakter a tento je špecifikovaný psychickým vzťahom škodcu k protiprávnemu úkonu a ku samotnej škode. Pre splnenie podmienky zavinenia nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti.

24. Rešpektujúc ustanovenie , resp. v čase podania žaloby ustanovenie (procesnoprávny predpis), súd v súdenej veci konštatuje naplnenie základných atribútov vzniku zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti existenciu škody, resp. zavinenie. (rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. značka , ppl dňa 5.2.2014) V tomto smere súd konštatuje, že obrana žalovaného v tom smere, že sa jednalo o dohodu o vine a treste v rámci ktorého konania nebolo vykonané žiadne dokazovanie, považuje súd za právne irelevantnú a účelovú.

25. Súd v rámci dokazovania o uplatnených nárokoch však zameral dokazovanie na otázku existencie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a samotným vznikom škody, resp. v súvislosti s dokazovaním výšky uplatneného nároku, kde pri náhrade škody súd nie je viazaný ustanovením .

26. Z dostupnej zdravotnej dokumentácie samotnej žalobkyne, okrem iného vyplýva, že už v roku 2003 bola hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici Kremnica s diagnózou schizoformná psychóza s paranoidnými megalomanickými bludnými obsahmi v myslení a poruchami správania. V anamnéze bolo uvedené taktiež užívanie pervitínu. Už v tomto čase bolo preukázané, že samotná žalobkyňa užívala psychotropné látky. Podľa vyjadrenia oboch účastníkov konania tieto užívala i počas vzniku vzťahu so samotným žalovaným. Vzťah žalobkyne so žalovaným, intímneho charakteru, mal trvať od zimy 2011 do jesene 2012. Zo správy ošetrujúcej lekárky mal súd preukázané, že dňa 19.10.2012 bola žalobkyňa

vyšetrená v infektologickej ambulancii, pričom v čase prvého odberu krvi bola zistená serologická negativita na toto ochorenie. Zo správy ošetrujúceho lekára vyplynula pre súd okolnosť, že pozitivita žalobkyne bola preukázaná až dňa 23.9.2013 a to v zmysle prítomnosti vírusových častíc, pričom bol verifikovaný genotyp HCV 3a. Pozitivita samotnej žalobkyne na vírus hepatitídy C bol teda zistený až dňa 23.9.2013, teda takmer rok potom čo žalobkyňa so žalovaným ukončili vzájomné spolužitie. Pri rešpektovaní záverov znaleckého posudku v súvislosti s inkubačnou dobou nakazenia sa vírusom hepatitídy C (výnimočne do piatich mesiacov) je značne spochybnené tvrdenie samotnej žalobkyne, že príčinou vzniku infekčného ochorenia bol intímny vzťah žalovaného so žalobkyňou. Značnú pochybnosť o tvrdeniach samotnej žalobkyne v súvislosti s nákazou, ktorá mala byť iniciovaná intímnym vzťahom účastníkov konania, vniesli i odpovede znaleckej organizácie pod bodmi 1. - 3. znaleckého posudku. Znalecká organizácia konštatuje, že v prípade prenosu vírusovej hepatitídy typu C sa riziko prenosu infekcie znižuje na minimálnu možnú mieru, pohlavným stykom dochádza k prenosu tohto ochorenia len zriedkavo a v prípade použitia prezervatívu sa toto riziko znižuje na minimálnu mieru. Znalecká organizácia taktiež ďalej konštatuje, že sexuálne promiskuita, užívanie intravenóznych drog, používanie injekčných striekačiek používaných spolu s ďalšími drogovo závislými osobami sú vysoko rizikovými aktivitami, pre možnosť infikovania sa vírusom hepatitídy C. V prípade, ak žalobkyňa praktizovala niektorú z uvedených aktivít nemožno u nej vylúčiť infikovanie sa vírusom hepatitídy C aj treťou osobou. V tomto smere je nesporné, že žalobkyňa ako vyplýva z lekárskych potvrdení už v roku 2004 užívala psychotropné a omamné látky, minimálne pervitín. Podľa vyjadrenia účastníkov konania, túto činnosť praktizovala i počas trvania vzťahu žalobkyne so žalovaným. Samotná táto okolnosť vyplynula pre súd i z čestného prehlásenia svedkyne H.. Z takto prevedeného dokazovania vyplýva pre súd okolnosť, že je značne spochybnený prenos hepatitídy typu C zo strany žalovaného na žalobkyňu. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že žalovaný uniesol svoje dôkazné bremeno, uvedením liberačných dôvodov v zmysle ustanovenia , minimálne v rozsahu absencie preukázania jedného zo základných atribútov vzniku zodpovednosti za škodu a to príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a samotným vznikom škody. V zmysle ustanovenia , v prípade úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody musia byť splnené kumulovane všetky základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa názoru súdu na základe prevedeného dokazovania v súdenej veci tomu tak nebolo. Preto súd žalobu vo všetkých čiastkovo uplatnených nárokoch zamietol.

27. Súd však v ďalšom konštatuje, že ustanovenie , nezaväzuje civilný súd čo sa týka výšky uplatnených nárokov na náhradu škody. Žalobkyňa po viacerých zmenách špecifikovala výšku uplatnených nárokov na náhradu škody v konečnom dôsledku v mesiaci február 2021. súd rozhodol o zmene petitu žaloby uznesením zo dňa 2.2.2021 s právoplatnosťou ku dňu 19.2.2021. V tomto smere súd konštatuje, že čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody v súvislosti v vynaloženými nákladmi na liečbu zo strany samotnej žalovanej napriek špecifikácii uplatneného nároku v tejto časti na sumu 1 343,56 € s týmto uplatneným nárokov nekorešpondujú prostriedky procesného útoku predložené samotnou žalobkyňou. I z tohto dôvodu bol nútený súd v tejto časti žalobu zamietnuť. Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody v súvislosti s bolestným a sťažením spoločenského uplatnenia v celkovej výške 14 303,40 €, v tomto smere súd konštatuje právnu i faktickú skutočnosť, že závermi znaleckého posudku znaleckej organizácie v tomto smere bolo len hypotetické vyčíslenie bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom bodové ohodnotenie bolestného v danom prípade nebolo možné vzhľadom na priebeh skutkového deja určiť. Samotné hypotetické vyjadrenie sťaženia spoločenského uplatnenia nemôže byť riadnym podkladom pre všeobecne záväzné rozhodnutie súdu ohľadom výšky škody. Preto súd i v týchto dvoch častiach uplatneného nároku žalobu zamietol. Čo sa týka uplatneného nároku v zmysle ustanovenia , súd konštatuje, že sa taktiež jedná o nárok, ktorý podlieha všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu v zmysle , i v tomto smere súd konštatuje absenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou s odôvodnením z hora a zároveň konštatuje okolnosť, že výška uplatneného nároku na náhradu škody v tomto smere nebola žiadnym spôsobom reálne preukázaná. Dôvodom pre zamietnutie uplatnených nárokov bolo v danom prípade taktiež nedostatočné preukázanie, resp. unesenie dôkazného bremena zo strany žalobkyne ohľadom výšky uplatnených nárokov podľa žaloby. 28. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd žalobu žalobkyne zamietol.

29. O nároku na náhradu trov konania, súd rozhodol s použitím .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.