Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/100/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcov 1/ C. S., X.. A., E.. XX.X.XXXX, I. K. X. XX, 2/ A. S., X.. A., E.. XX.X.XXXX, I. K. X. XXX, 3/ P. A., E.. X.X.XXXX, I. K. X. XX, 4/ Š. B., E.. XX.X.XXXX, I. I. X. XX, 5/ A. U., X.. B., E.. X.X.XXXX, I. K. XXX, 6/ A. B., E.. X.X.XXXX, I. Č. XXX, 7/ U.. Z. I., E.. X.XX.XXXX, I. D. XXX, 8/ W. A., X.. I., E.. X.X.XXXX, I. K. X. XX, 9/ A. A., X.. G., E.. XX.XX.XXXX, I. K. X. XX, 10/ W. S., X.. G., E.. XX.X.XXXX, I. Y. XXX, 11/ O. I., E.. X.X.XXXX, I. D. X, zast. JUDr. Marekom Maslákom, PhD., advokátom, so sídlom Modra, Šúrska 5, 12/ A. I., E.. XX.X.XXXX, I. X. G. XXX, 13/ A. Z., X.. G., E.. XX.X.XXXX, I. K. X. XXX, žalobcovia 1-10, 12, 13 zastúpení JUDr. Jánom Farkašom, advokátom, so sídlom Michalovce, Námestie slobody 7, proti žalovanému Poľnohospodárskemu družstvu so sídlom Poruba pod Vihorlatom, IČO: 36 169 773, zast. Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Košice, Žižkova 4D, o určenie, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku -169 z 26.2.2020 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej tiež len „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % s tým, že žalobcovia sú povinní zaplatiť ich spoločne a nerozdielne.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX D..Ú.. K. X. a to parciel registra E č. XXX - trvalý trávnatý porast o výmere 28031 m2, č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 20026 m2, č. XXX - trvalý trávnatý porast o výmere 156439 m2, č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 683509 m2, č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 200470 m2, č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 181548 m2, č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 751 m2, č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 477 m2, č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 223 m2, č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 34 m2 s výškou podielu pod B1 - 1/1 z celku.

3. Skutkovo žalobu odôvodnili tým, že žalovaný nadobudol vlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam na základe vlastnej žiadosti z 15.5.2018 o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré bolo zapísané Okresným úradom Sobrance, katastrálny odbor pod Z-421/2018 a pod číslom zmeny 55/18. Žalobcovia popierajúci vlastníctvo žalovaného k nehnuteľnostiam uviedli, že podľa archívneho listu vlastníctva č. XXX obce Vyšné Remety, pôvodným vlastníkom súdených nehnuteľností bolo Jednotné

roľnícke družstvo Vyšné Remety s výškou podielu pod B1 - 1/1 z celku, ktoré nadobudlo vlastníctvo na základe pod č. denníka 385/1951. Toto družstvo však reálne nikdy neexistovalo, nemalo majetkovú podstatu a členskú základňu a nevykonávalo žiadnu činnosť, bolo založené len z politických dôvodov, pričom nehnuteľnosti naďalej užívalo pôvodné Pasienkové spoločenstvo Vyšné Remety, ktoré bralo z nehnuteľností úžitok. Mali za to, že dôkazom týchto tvrdení je posledná zápisnica v Urbárskej knihe na strane č. 393 z 9.9.1953, kde členovia Urbárskeho výboru určili pokuty za neoprávnený výrub na mieste samom. Ako vyplýva zo zápisu družstva pod Dr 169 Okresného súdu Prešov z 12.5.1951, Jednotné roľnícke družstvo vo Vyšných Remetách vzniklo týmto dňom, pričom vlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam nadobudlo uznesením Okresného súdu Sobrance zo 14.4.1951, t.j. ešte pred dňom svojho vzniku. K založeniu družstva JRD Vyšné Remety došlo za účinnosti stredného , ktorý neumožňoval nadobudnúť vlastníctvo neexistujúceho subjektu, resp. subjektu, ktorý by mal vzniknúť v budúcnosti. Žalobcovia týmito skutočnosťami namietajú prechod vlastníctva z Pasienkového spoločenstva Vyšné Remety na Jednotné roľnícke družstvo. Žalovaný nikdy nebol a nemohol byť právnym nástupcom pôvodného Jednotného roľníckeho družstva Vyšné Remety. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe odôvodňovali tým, že sú právoplatnými dedičmi po pôvodných pozemnoknižných vlastníkoch - urbárnikoch bývalého Pasienkového spoločenstva Vyšné Remety.

4. Súd po vykonaní dokazovania ustálil skutkový stav a zistil, že na LV č. XXX D..Ú.. K. X. ku dňu 9.12.2010 ako vlastník parciel č. XXX - trvalý trávnatý porast o výmere 28031 m2, č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 20026 m2, č. XXX - trvalý trávnatý porast o výmere 156439 m2, č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 683509 m2, č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 200470 m2, č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 181548 m2, č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 751 m2, č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 477 m2, č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 223 m2, č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 34 m2, bolo pod B1 evidované Jednotné roľnícke družstvo Vyšné Remety na základe č.d. 385/1951 - podľa zák. a na základe rozhodnutia o ROEP čís. spisu 2000/0010 evidované pod Z1339/2000. V súčasnosti je na LV č. XXX evidovaný žalovaný Poľnohospodárske družstvo Poruba pod Vihorlatom v podiele 1/1 na základe žiadosti o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z 15.5.2018 evidované pod Z421/2018. Z uznesenia Okresného súdu Sobrance zo 14.5.1951 zistil, že súd povolil v pozemnoknižnej vložke - zápisnici číslo 139 k.ú. Vyšné Remety na nehnuteľnosti Pasienkového spoločenstva vo Vyšnej Rybnici zapísané pod B 817 zápis, podľa ktorého sa v zmysle odpisujú parcely číslo XXX, XXX, XXX W. XXX a zapisujú sa do zápisnice číslo XXX bez tiarch a bremien a vkladá sa vlastnícke právo Jednotnému roľníckemu družstvu vo Vyšných Remetách. O zápise sa upovedomovalo Povereníctvo pôdohospodárstva, Slovenská rada družstiev, KNV v Prešove, ONV v Sobranciach, MNV vo Vyšných Remetoch, pracovná skupina KNV, JRD vo Vyšných Remetoch a Pasienkové spoločenstvo vo Vyšných Remetoch. Uznesením Okresného súdu Prešov z 12.5.1951 pod Dr. 169 bolo do podnikového registra zapísané Jednotné roľnícke družstvo vo Vyšných Remetách so sídlom Vyšné Remety. Uznesením Mestského súdu v Košiciach zo 17.2.1975 č. 20N25/75 vo veci zápisu do podnikového registra pod Dr 169 bolo nariadené previesť v podnikovom registri v oddiely Dr vložka 169 pri družstve Jednotné roľnícke družstvo Vyšné Remety zápis zmien tak, že sa opravovalo zápisové znenie uznesenia z 26.11.1974 tak, že sa uvedené družstvo vymazáva pre jeho zlúčenie do Jednotného roľníckeho družstva Vihorlat so sídlom vo Vyšnej Rybnici. Mestský súd v Košiciach uznesením z 26.11.1974 pod č. k zápisu v podnikovom registri Dr 169 nariadil pri Jednotnom roľníckom družstve Vyšné Remety so sídlom vo Vyšných Remetách zápis zmien tak, že sa vymazuje uvedené družstvo z podnikového registra pre jeho zrušenie resp. zánik zlúčením resp. prevodom do Štátneho majetku n.p. Michalovce. Okresný národný výboru v Michalovciach dňa 7.1.1975 žiadal Mestský súd v Košiciach o opravu rozhodnutia s tým, že Vyšné Remety nezaniklo prevodom do Štátneho majetku ale jeho zlúčením do Jednotného roľníckeho družstva Vihorlat so sídlom vo Vyšnej Rybnici. Súd ďalej z Dohody a zásad o rozdelení majetku, záväzkov, pohľadávok a členov Poľnohospodárskeho podielnického družstva Vihorlat vo Vyšnej Rybnici ku dňu 24.1.1997 zistil, že majetok tejto spoločnosti sa rozdelí medzi dve nástupnícke družstvá, a to Poľnohospodárske družstvo Poruba pod Vihorlatom a Roľnícke družstvo Poruba pod Vihorlatom, pričom v záverečnej časti dohody je rozdelenie majetku medzi jednotlivé družstvá, a to v častiach týkajúcich sa hmotného a nehmotného investičného majetku, finančných investícií, celkových zásob, pohľadávok, finančného majetku, vlastných zdrojov, cudzích zdrojov, krátkodobých záväzkov, bankových rezerv a rozdelenia základného imania, podľa priložených príloh k jednotlivým položkám. Podľa uznesenia Mestského súdu v Košiciach z 29.4.1976 Zpz 381/76 k zápisu Dr 431 pri Jednotnom roľníckom družstve Vyšná Rybnica so sídlom Vyšná Rybnica sa vykonal zápis zmien a zapísalo sa

zlúčenie družstiev a to Jednotného roľníckeho družstva Vihorlat so sídlom vo Vyšnej Rybnici, Jednotného roľníckeho družstva Poruba pod Vihorlatom a Jednotného roľníckeho družstva Jasenov do spoločne zlúčeného družstva s názvom Jednotné roľnícke družstvo Vihorlat sídlo Vyšná Rybnica. Mestský súd v Košiciach uznesením z 23.11.1976 Zpz 1121/76k k zápisu Dr 431 nariadil previesť v podnikovom registri vo vložke 431 pri názve Jednotné roľnícke družstvo Vihorlat so sídlom Vyšná Rybnica zápis zmien a zapísal sa opravený názov družstva v znení Jednotné roľnícke družstvo Vihorlat vo Vyšnej Rybnici. Prílohy obsahujú pod Dr 431 zo 14.7.1959 zápis družstva do podnikového registra, a to Jednotné roľnícke družstvo vo Vyšnej Rybnici so sídlom Vyšná Rybnica na základe žiadosti Jednotného roľníckeho družstva vo Vyšnej Rybnici a zápisnice z členskej schôdze konanej dňa 31.12.1959 a výmeru Okresného národného výboru č. 3499/1959 a družstvo sa zapísalo do podnikového registra s účinnosťou ku 18.7.1959, t.j. dňom podania žiadosti o zápis. Prílohy obsahujú už výpisy z podnikového registra z 22.5.1991 a to k vložke č. 431 týkajúcej sa Poľnohospodárskeho podielnického družstva Vihorlat so sídlom Vyšná Rybnica a taktiež výpis z uvedeného registra vo vložke č. 431 z októbra 1990, podľa ktorého bol deň zápisu družstva 4.8.1959, názov družstva Jednotné roľnícke družstvo Vihorlat vo Vyšnej Rybnici. Podľa výpisu z uznesenia č. 1/75 Jednotného roľníckeho družstva Vihorlat so sídlom vo Vyšnej Rybnici, zlučovacia členská schôdza Jednotného roľníckeho družstva Vihorlat, Jasenova a Poruby pod Vihorlatom bola konaná dňa 10.12.1975 v Remetských Hámroch a konštatovalo sa na nej, že dňom 10.12.1975 stávajú sa členovia zlúčených družstiev členmi novovytvoreného JRD, pre ktoré bol schválený názov Jednotné roľnícke družstvo Vihorlat, sídlo Vyšná Rybnica, okres Michalovce. Okresný národný výbor odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Michalovciach na základe uznesenia rady ONV č. 17/76 z 30.1.1976 schválil splynutie - zlúčenie JRD Poruba pod Vihorlatom, Jasenov a Vihorlat Vyšná Rybnica a ustanovil Jednotné roľnícke družstvo Vihorlat so sídlom vo Vyšnej Rybnici dňom 1.1.1976 a v ten istý deň bolo schválené zaniknutie JRD v Porube pod Vihorlatom JRD Vyšná Rybnica a taktiež aj zánik JRD v Jasenove. Uznesením Mestského súdu v Košiciach z 3.5.1976 k vložke obchodného registra Dr 47 pri názve Jednotné roľnícke družstvo Jasenov sa vymazalo uvedené družstvo z podnikového registra pre jeho zlúčenie a zánik, uznesením k zápisu Dr 61 z 3.5.1976 súd nariadil previesť v podnikovom registri vo vložke 61 pri názve Jednotné roľnícke družstvo Poruba pod Vihorlatom zápis zmien, a to výmaz družstva z podnikového registra pre jeho zlúčenie a zánik. Pri obidvoch uvedených záznamoch išlo o zlúčenie pod Jednotné roľnícke družstvo Vihorlat sídlo Vyšná Rybnica, ktoré je naďalej vedené v podnikovom registri pod vložkou Dr 431. Súd ďalej zistil, že Urbárska spoločnosť Vyšné Remety dňa 27.12.1993 podala na Pozemkovom úrade Michalovce „Žiadosť o navrátenie pozemkov“, a to lesných, podľa lesnej hospodárskej evidencie: dielec 387, 388a, 388b,389a, 389b v celkovej výmere 76,12 ha. Dňa 3.12.2004 si Urbárska spoločnosť uplatnila nárok na vrátenie pozemkov podľa , a to k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX D..Ú.. K. X..

5. Súd vo veci aplikoval ust. , , (ďalej len „“). Konštatoval, že vo veci ide o určovaciu žalobu podľa , preto prednostne zisťoval, či žalobcovia majú na podanej žalobe naliehavý právny záujem. Po preskúmaní tejto podstatnej náležitosti určovacej žaloby dospel k záveru, že žalobcovia na podanej žalobe naliehavý právny záujem nemajú. Argumentoval, že podľa ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak sa vyhovením určovacej žalobe zlepší právne postavenie žalujúcej strany alebo ak sa odstráni jeho právna neistota. V prejednávanej veci však ani prípadné vyhovenie žalobe podľa návrhu žalobcov by na ich právnom postavení k označeným nehnuteľnostiam nič nezmenilo. Žalobu súd preto zamietol.

6. Žalobcovia naliehavý právny záujem na žalobe, odôvodňovali tým, že sú právoplatnými dedičmi po pôvodných pozemnoknižných vlastníkoch - urbárnikoch bývalého Pasienkového spoločenstva Vyšné Remety. Tvrdili, že JRD Vyšné Remety nikdy neexistovalo, nemohlo preto nadobudnúť vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam a následne ani žalovaný. Súd tento právny názor žalobcov vyhodnotil ako nesprávny. Dôvodil, že Jednotné roľnícke družstvá vznikali v súlade s postupom podľa , a to schválením prípravných prác Ústrednou radou družstiev. Preto zápis do podnikového registra podľa mal len evidenčný a nie konštitutívny charakter. Poukázal na , podľa ktorého okresný súd zapíše vlastníctvo a iné práva k nehnuteľnému majetku na jednotné družstvo na jeho návrh bez tiarch s odvolaním sa na tento zákon. Návrh na vklad do pozemkovej knihy tak muselo podávať samotné jednotné roľnícke družstvo a ako vyplýva z textu uznesenia súdu, rozhodnutie sa doručovalo družstvu, samotnému pasienkovému spoločenstvu ale aj orgánom štátu. Podľa súdu je preto nepravdepodobné, aby sa zápis vykonal na základe návrhu neexistujúceho subjektu, navyše ak o zápise vlastníckeho práva

boli informované príslušné orgány štátu. Navyše existenciu družstva preukazujú aj uznesenia Mestského súdu v Košiciach, ktorý v podnikovom registri vyznačoval zmeny týkajúce sa JRD Vyšné Remety a následné zápisy v podnikovom registri preukazujú aj právne nástupníctvo žalovaného k pôvodne zapísanému JRD Vyšné Remety. K tvrdeniu žalobcov, že pasienkové spoločenstvo na nehnuteľnostiach hospodárilo ďalej, o čom podľa nich svedčí zápisnica v urbárskej knihe na strane 393 súd uviedol, že zo zápisu na pôvodnom liste vlastníctva v prospech JRD Vyšné Remety aj zo zápisu na súčasnom LV č. XXX vyplýva, že vlastnícke právo bolo zapísané podľa , z ktorého () vyplýva, že s prechodom vlastníctva na jednotné družstvá zanikajú urbáre, komposesoráty a obdobné právne útvary, na ktoré sa vzťahuje zák. čl. X/1913. Keďže bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech JRD Vyšné Remety do pozemkovej knihy na základe uznesenia Okresného súdu v Sobranciach zo 14.4.1951, logickým záverom je, že pasienkové spoločenstvo zaniklo zo zákona, preto nemohlo v roku 1953 vykonávať svoju činnosť. Predložený zápis v urbárskej knihe navyše neosvedčuje, že ide o hospodárenie na dotknutých pozemkoch. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tvoriacim majetok spoločenstva prešlo na Jednotné roľnícke družstvo Vyšné Remety podľa , preto vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nemôže patriť právnym predchodcom žalobcov a ani samotným žalobcom. Žalobcovia nemôžu mať žiadny právny záujem na určení, že žalovaný nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností a ak by sa aj preukázalo, že žalovaný nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností, na právnom postavení žalobcov vo vzťahu k nehnuteľnostiam by sa nič nezmenilo, pretože vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam prešlo v súlade s vtedy platnými zákonmi na JDR Vyšné Remety a následne na jeho právnych nástupcov. Prinavrátenie vlastníckeho práva pôvodným členom pasienkového spoločenstva, resp. ich právnym nástupcom, bolo možné iba v rámci reštitúcií podľa resp. Žalobcovia predložili súdu žiadosti urbárskej spoločnosti o prinavrátenie majetku z roku 1993 a 2004, avšak podľa zhodného vyjadrenia strán sporu im v rámci reštitúcii vyhovené nebolo. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že žalovaný nie je univerzálnym sukcesorom po Poľnohospodárskom podielnickom družstve Vihorlat vo Vyšnej Rybnici, pretože z rozdelenia majetku nevyplýva, že na žalovaného prešli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, súd mal túto argumentáciu za irelevantnú, pretože aj keby to bola pravda, žalobcom nepatrí k nehnuteľnostiam žiadne právo. Z dohody o rozdelení majetku medzi novovzniknuté družstvá však vyplýva, že súčasťou delenia bol v bode 1. aj Hmotný a nehmotný investičný majetok podľa prílohy č. 1. Nehnuteľnosti podľa Rámcovej účtovnej osnovy ( Zákona o účtovníctve, obdobne Zákona o účtovníctve účinného v čase rozdelenia PPD Vihorlat vo Vyšnej Rybnici) patria práve do hmotného majetku. Navyše dokazovať, že súčasťou rozdelenia hmotného majetku boli aj dotknuté nehnuteľnosti, presahuje rámec tohto konania vzhľadom na to, že žalobcovia nemajú na žalobe naliehavý právny záujem.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že ich priznal žalovanému (súd zjavne nesprávne uviedol, že „žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech“), ktorý mal vo veci plný úspech.

8. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia z odvolacích dôvodov podľa ust. , a t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytýkali súdu nesprávne vyhodnotenie naliehavosti právneho záujmu vo vzťahu k predmetu žaloby. Argumentovali, že negatórna žaloba má spravidla preventívny charakter a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a jednak vtedy, ak účinnejšie než iné právne prostriedky ochrany vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem sa v týchto sporoch skúma aj z hľadiska toho, ako sa určenie neplatnosti premietne do právnych pomerov žalobcov, pričom platí, že žalobu o určenie môže podať aj osoba, ktorá nebola účastníkom právneho úkonu, ak by vyhovenie žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie. Žalobcovia mali za to, že súd posúdil vecnú legitimáciu a naliehavý právny záujem na požadovanom určení v rozpore s hmotným právom, ktoré ani neskúmal. Citovali ust. 255 ods. 1 platného v čase 24.1.1997, kedy bolo uznesením prijatá Zásada a dohoda o rozdelení majetku, záväzkov, pohľadávok a členov Poľnohospodárskeho podielnického družstva „Vihorlat“ vo Vyšnej Rybnici, a dôvodili, že táto norma má kogentný charakter a ak pri rozdelení družstva členská schôdza neurčila ako sa imanie družstva rozdelí, teda presne aká časť imania prechádza na toho ktorého nástupcu, a ktorí členovia sa stanú členmi určitého právneho nástupcu, je také uznesenie

v rozpore so zákonom a v tejto časti je podľa právny úkon absolútne neplatný. V dôsledku toho žalovaný sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe absolútne neplatného právneho úkonu a súd pochybil keď túto skutočnosť neskúmal a zo zákona na ňu neprihliadol. Žalobný návrh, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností by odstránil spor o vlastnícke právo medzi stranami sporu. V prípade vyhovenia žalobe by bol ako vlastník zapísaný JRD Vyšné Remety ako neexistujúci subjekt a žalobcovia by sa mohli domáhať opravy chyby v katastrálnom operáte pre nesprávny zápis ROEP podľa katastrálneho zákona, ktorý proces obnovy vlastníckeho práva pre nich v súčasnosti nie je možný, keďže vlastníkom súdených nehnuteľností je žalovaný. Tento naliehavý právny záujem žalobcov ako dedičov pôvodného Pasienkového spoločenstva súd neskúmal. Súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal hmotnoprávnymi námietkami žalobcov, že znamenal obnovenie vlastníckeho práva členov pasienkových spoločenstiev. Jeho rozhodnutie teda spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a v nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zastával názor, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a navrhol jeho rozhodnutie potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas ( ), oprávnenými osobami (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.6.2021 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. .

11. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa , a , teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

13. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. predpokladá, že strana navrhla dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal. Tento odvolací dôvod súvisí s vyhodnotením potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania. Je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil súd iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak, nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

15. Uplatnené odvolacie dôvody neboli podľa názoru odvolacieho súdu naplnené. Argumenty žalobcov v odvolaní, sú vo svojej podstate len zopakovaním skutočností uvádzaných v ich vyjadreniach v konaní na súde prvej inštancie, ktoré však nemôžu viesť k inému rozhodnutiu vo veci, pretože súd dôkazy vykonané v nej vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel a závery, ktoré prijal, primerane a zrozumiteľne vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

17. Zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane tvrdení a námietok sporových strán. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a na doplnenie uvádza:

18. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

19. Predpokladom úspešnosti návrhu na začatie konania o určenie, či tu právo je alebo nie je, je teda podľa citovaného ustanovenia naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou. Ak súd dospeje k záveru, že podaná žaloba nie je procesné prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, lebo žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení vyjadrenom v petite žaloby, súd žalobu zamietne bez toho, aby pristúpil k skúmaniu vecnej opodstatnenosti žaloby.

20. Žalobcovia odôvodňovali naliehavý právny záujem na požadovanom negatívnom určení tým, že sú právnymi nástupcami bývalých urbárnikov pasienkového spoločenstva. V odvolaní doplnili, že požadovaným petitom by sa odstránil spor o vlastnícke právo medzi stranami sporu a v prípade kladného rozsudku by bol ako vlastník zapísaný JRD Vyšné Remety ako neexistujúcu subjekt a žalobcovia by sa mohli domáhať opravy chyby v katastrálnom operáte pre nesprávny zápis ROEP podľa § 59 ods. 2 písm. e/ katastrálneho zákona.

21. Podľa v znení zmien a doplnkov konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby.

22. Podľa § 59 ods. 2 písm. e/ katastrálneho zákona okresný úrad opraví údaje katastra zapísané na základe rozhodnutia o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov, ak ich nie je možné opraviť v lehote podľa osobitného predpisu.

23. Napriek tomu, že žalobcovia argumentáciu o naliehavom právnom záujme na negatívnej určovacej žalobe z dôvodu, že by sa v prípade jej úspešnosti mohli domáhať opravy chyby v katastrálnom operáte pre nesprávny zápis ROEP prvýkrát uplatnili až v odvolacom konaní (viď tzv. novoty v odvolacom konaní, na ktoré odvolací súd neprihliada), odvolací súd zdôrazňuje, že oprava chyby v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Inštitút opravy chyby podľa katastrálneho zákona slúži v podstate "iba" na zosúladenie údajov evidovaných v katastri s údajmi katastrálnej dokumentácie, preto sotva môže mať vykonanie opravy chyby vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práva. Vykonaním opravy chyby v katastrálnom operáte sa teda nezasahuje do právnych vzťahov k nehnuteľnosti. Vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte má teda čisto evidenčný charakter. Účelom konania o oprave chýb v katastrálnom operáte nie je riešenie vlastníckeho sporu, riešenie ktorého patrí výlučne do civilného sporového konania. Katastrálny orgán nemá oprávnenie v katastrálnom konaní podľa rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa vecných práv účastníkov. Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozhodnutie súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu. Spor o týchto otázkach je len v právomoci súdu v civilnom sporovom konaní a právnym prostriedkom na dosiahnutie zmeny údajov v katastri nehnuteľností je určovacia žaloba kladná alebo záporná. Podkladom na vykonanie zápisu práv k nehnuteľnostiam môže byť právoplatný rozsudok súdu, ktorým by súd vyhovel kladnej určovacej žalobe alebo zápornej určovacej žalobe (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu. Spor o týchto otázkach je len v právomoci súdu v civilnom sporovom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že ani táto, novouplatnená argumentácia žalobcov nepreukazuje ich naliehavý právny záujem na podanej negatívnej určovacej žalobe. S neexistenciou naliehavého právneho záujmu žalobcov odôvodňovaného tým, že sú právnymi nástupcami po bývalých urbárnikoch, sa vysporiadal súd prvej inštancie, s jeho právnym názorom sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach naň poukazuje ( ). Kladné rozhodnutie o negatívnom určení požadovanom žalobcami by mohlo byť prípadne podkladom pre výmaz žalovaného ako vlastníka sporných nehnuteľností, ale na druhej strane nemôže byť podkladom pre následný zápis žalobcov do katastra ako vlastníkov týchto nehnuteľností. Neisté právne postavenie žalobcov by sa vyhovením ich žalobe neodstránilo a ani domáhaním sa opravy chyby v katastrálnom operáte pre nesprávny zápis ROEP by sa ich vlastnícke právo nezaložilo a neboli by v katastri zapísaní ako vlastníci sporných nehnuteľností. Nimi požadovaným negatívnym určením sa v porovnaní s existujúcim stavom ich právne postavenie nezlepšuje, neodstraňuje sa ich neistota a nevylučuje sa ďalšie konanie o vlastníctve nehnuteľností. Žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) a súd preto správne žalobu zamietol. Treba poukázať na to, že pokiaľ žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení vyjadrenom v petite, súd bez skúmania vecnej opodstatnenosti žaloby túto zamietne (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , obdobne ).

25. K ďalším skutočnostiam uvádzaným v odvolaní odvolací súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. ). Z uvedeného dôvodu odvolací súd riešil len otázku naliehavého právneho záujmu žalobcov na podanej žalobe a nezaoberal sa ďalšími námietkami v odvolaní.

26. V súvislosti s prejavom nespokojnosti žalobcov s preskúmavaným rozsudkom odvolací súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, podľa ktorej nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (napr. <http://merit.slv.cz/II.US4/97>, <http://merit.slv.cz/II.US3/97>). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti (napr. <http://merit.slv.cz/I.US50/04>, <http://merit.slv.cz/III.US162/05>, ).

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava obsiahnutá v ust. v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a preto postačuje len odkázať cez na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

28. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania ( v spojení s ).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).