Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/241/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne R., bývajúcej v S.,

zastúpenej JUDr. J., advokátom so sídlom v S., proti žalovanému I., bývajúcemu v S.,

o určenie zániku práva spoločného nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Humenné pod

sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 3. júna 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove

z 3. júna 2008 sp. zn. a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom z 24. septembra 2007 č.k. -154 určil,

že právo spoločného nájmu žalobkyne a žalovaného k bytu č. X. nachádzajúceho sa

v bytovom dome č. X. na ulici K. v S. zaniklo trvalým opustením spoločnej domácnosti zo

strany žalovaného; žalovanému uložil v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť

žalobkyni trovy konania 11 520 Sk. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa

dostatočným spôsobom osvedčila naliehavý právny záujem na podaní žaloby s odôvodnením,

že jej postavenie je neisté a navyše žalovaný sa domáhal počas konania vstupu do bytu. Po

vyhodnotení dôkazov súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného došlo k trvalému

opusteniu spoločnej domácnosti, čomu nasvedčuje skutočnosť, že dňa 5. decembra 2004 si

zobral z bytu časť svojich osobných vecí a následne sa sám skontaktoval so žalobkyňou, túto

vyzval, aby mu pripravila všetky jeho osobné veci, ktoré v byte ostali a tieto si nakoniec

žalovaný aj zobral. O úmysle žalovaného opustiť spoločnú domácnosť svedčí aj skutočnosť,

že až do začatia súdneho konania sa žalovaný nedomáhal vstupu do bytu, tohto práva sa

domáhal až pod vplyvom podania žaloby o zrušenie spoločného nájmu k bytu. Žalovaný od

vysťahovania z bytu neprispel žalobkyni na nájomné a ani na platby za služby spojené

s užívaním bytu, týmto počínaním dal najavo, že sa prestal cítiť byť členom spoločnej

-2-3 Cdo 241/2008

domácnosti a nájomcom bytu. Tvrdenie žalovaného o tom, že mu žalobkyňa znemožnila

vstup do bytu po 2. decembri 2004 vymenením zámku na vchodových dverách bytu, súd

považoval za účelové, pretože žalovaný mal dostatok možnosti po 5. decembri 2004 sa

domáhať svojho práva v predmetnom byte bývať. Vychádzajúc z ,

ods. 1, , a (ďalej len „“) súd žalobe vyhovel,

pretože dospel k záveru o zániku spoločného nájmu bytu účastníkov konania trvalým

opustením spoločnej domácnosti zo strany žalovaného. O náhrade trov konania rozhodol súd

podľa ods. l a úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu vo výške 11 520 Sk.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom z 3. júna 2008 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol;

žalobkyni uložil v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť žalovanému 27 746 Sk.

V odôvodnení uviedol, že východiskom úspešnej určovacej žaloby podľa

je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Právny záujem žalobcu

musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom posúdenie naliehavého právneho záujmu je

otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená

nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého

právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok, aby súd žalobe mohol

vyhovieť. K tomu, či tu je právny záujem na určení sa prihliada vždy z úradnej povinnosti.

V prípade opustenia spoločnej domácnosti je namieste iba taká určovacia žaloba v zmysle

, ktorou kladným rozhodnutím o nej bude odstránený stav neistoty

právneho postavenia žalobkyne vo vzťahu k bytu a súčasne sa tým predíde aj prípadným

ďalším sporom. Žalobkyňa v určovacej žalobe nepreukázala naliehavý právny záujem na

žiadanom určení. Žalobkyňa tvrdí, že je výlučnou nájomníčkou bytu. Pokiaľ je to tak

a vyplýva to aj z výsledkov vykonaného dokazovania, niet naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2

v spojení s ods. l a úspešnému žalovanému priznal ich náhradu vo výške

27 746 Sk.

Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, ktoré odôvodnila tým, že

uvedené rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

) a súčasne jej bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Navrhla,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 3. júna 2008

sp. zn. zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Poukázala na to,

-3-3 Cdo 241/2008

že podľa jej názoru došlo k zániku spoločného nájmu k bytu podľa odsťahovaním

sa jej bývalého manžela z bytu a odnesením jeho vecí, čo však neakceptoval Mestský úrad

v S.. Žalovaný aj po odsťahovaní sa z bytu pred zamestnancami orgánu verejnej správy tvrdil,

že z bytu sa neodsťahoval, že naďalej v byte býva, a preto si nezmenil trvalé bydlisko.

Žalobkyňa chcela svoju bytovú otázku riešiť aj tým, že predmetný byt, v ktorom bývala

odkúpi, pretože podľa jej presvedčenia bola jeho výlučnou nájomníčkou. Z uvedeného je

zrejmé, že postavenie žalobkyne bolo počas celého obdobia po odsťahovaní sa z bytu jej

bývalého manžela neisté a teda od počiatku tu existoval dôvod na podanie žaloby podľa § 80

písm. c/ na určenie, že právo spoločného nájmu k bytu zaniklo. Odvolací súd založil

svoj rozsudok, v porovnaní so súdom prvého stupňa, na odlišnom právnom názore. Svoje

rozhodnutie nečakane založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, čím odňal

žalobkyni právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom súde.

K novým právnym záverom odvolacieho súdu sa žalobkyňa nemala možnosť vyjadriť

a prípadne predložiť nové dôkazy. Odvolací súd svojím postupom znemožnil žalobkyni

realizáciu jej procesných práv a odňal jej tak možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

Os.p.).

Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k doručenému dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru,

že dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

-4-3 Cdo 241/2008

Existenciu vád konania v zmysle dovolateľka nenamietala

a vada uvedenej povahy nevyšla najavo v dovolacom konaní.

Dovolateľka v dovolaní namietala, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ) v otázke existencie naliehavého

právneho záujmu v zmysle zároveň, že konanie trpí vadou podľa

písm. f/

So zreteľom na spoločný argumentačný rámec uplatnených dovolacích dôvodov

dovolací súd sa zaoberal otázkou, či napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ) v otázke existencie naliehavého právneho záujmu

v zmysle Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa

rozhodlo najmä o: a/ osobnom stave, b/ splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona,

z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určovacia žaloba ( ) má predovšetkým preventívny charakter - jej

účelom je spravidla poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho

vzťahu alebo práva [určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už

právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti (§ 80

písm. b/ )]. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy

považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života,

spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada,

že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam,

kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa , však neplatí vtedy, ak

žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má

naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade

-5-3 Cdo 241/2008

treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je

podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca

v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti

a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či

tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom

sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Nejde tu o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho

(akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny

záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha)

a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť

odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu

o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná

určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť

neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné

konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať

predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel

navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním

požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda

súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom

ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

V prejednávanej veci sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala určenia zániku práva

spoločného nájmu bytu ( ) v dôsledku opustenia spoločnej domácnosti žalovaným,

ktorý bol jej manželom. Žalobkyňa naliehavosť právneho záujmu na takejto určovacej žalobe

( ) pred odvolacím súdom odôvodňovala „ ... byty sa predávajú, pokiaľ

bude žalobe vyhovené, bude jedinou nájomkyňou bytu a bude len jej byt predaný. Pokiaľ

nebude vyhovené, potom budú obaja nájomcovia.“ ( č.l. 192 spisu).

Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci žalobkyňa v konaní dostatočne

odôvodnila existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že došlo k zániku práva

spoločného nájmu bytu, ktorého vlastníkom je mesto S., pretože tým bude odstránený stav

neistoty jej právneho postavenia k tomuto bytu vo vzťahu k žalovanému (spoločnému

nájomcovi), čím sa predíde prípadným právnym sporom ohľadne právnych pomerov

k predmetnému bytu.

-6-3 Cdo 241/2008

V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že v prípade zániku spoločného nájmu bytu

bývalých manželov podľa sa stáva jediným nájomcom druhý z manželov (obdobne

). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu môže žalobkyňa v uvedenom

rámci dosiahnuť pevný základ svojho právneho postavenia pri pozitívnom určením – že došlo

k zániku spoločného nájmu bytu.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolaním napadnutý

zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Najvyšší súd Slovenskej

republiky vzhľadom na uvedené svojím uznesením (viď ) zrušil rozsudok

odvolacieho súdu a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie ( ).

Vzhľadom na dôvod, pre ktorý došlo k zrušeniu rozhodnutia, nezaoberal sa dovolací súd

ďalšími námietkami dovolateľky.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. marca 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková