Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19C-72-2019.pdf
PDF · 121.94 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/72/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcov: 1. C. 2. A. 3. P. 4. K., 5. A. 6. A., 7. U. 8. W., 9. A., 10. W., 11. O. 12. A., 13. A. zastúpených JUDr. Jánom Farkašom, advokátom, Námestie slobody 7, Michalovce proti žalovanému Poľnohospodárske družstvo so sídlom Poruba pod Vihorlatom, IČO: 36 169 773, 072 32 Poruba pod Vihorlatom zastúpenému JUDr. Emíliou Haberovou, advokátkou, Fialkova 3593/5, 071 01 Michalovce , o určenie, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I. Žalobu žalobcov proti žalovanému zamieta.
II. Priznáva žalovanému ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov v pomere 100%, ktoré sú povinní nahradiť žalovanému žalobcovia spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu 26.9.2019 domáhali proti žalovanému určenia, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. K. a to parciel registra E č. 328 - trvalý trávnatý porast o výmere 28031 m2, č. 340/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 20026 m2, č. 401 - trvalý trávnatý porast o výmere 156439 m2, č. 644/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 683509 m2, č. 644/2
- trvalý trávnatý porast o výmere 200470 m2, č. 644/3 - trvalý trávnatý porast o výmere 181548 m2, č. 644/5 - trvalý trávnatý porast o výmere 751 m2, č. 644/6 - trvalý trávnatý porast o výmere 477 m2, č. 644/7 - trvalý trávnatý porast o výmere 223 m2, č. 644/9 - trvalý trávnatý porast o výmere 34 m2 s výškou podielu pod B1 - 1/1 z celku. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný nadobudol vlastníctvo k súdeným nehnuteľnostiam na základe vlastnej žiadosti o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.5.2018, ktoré vlastníctvo bolo zapísané Okresným úradom Sobrance, katastrálny odbor pod Z-421/2018 a pod číslom zmeny 55/18. Žalobcovia popierajú vlastníctvo žalovaného k súdeným nehnuteľnostiam. Ako vyplýva z archívneho listu vlastníctva č. XXX obce K., pôvodným vlastníkom súdených nehnuteľností bolo Jednotné roľnícke družstvo Vyšné Remety s výškou podielu pod B1 - 1/1 z celku, ktoré nadobudlo vlastníctvo na základe § 3 ods. 4 zák. č. 81/1949 Zb. pod č. denníka 385/1951. Toto družstvo reálne nikdy neexistovalo, nemalo majetkovú podstatu a členskú základňu a nevykonávalo žiadnu činnosť. Bolo založené len z dôvodov politických, pričom súdené nehnuteľností naďalej užívalo pôvodné Pasienkové spoločenstvo Vyšné Remety a bralo z nehnuteľností úžitok. Dôkazom týchto tvrdení je posledná zápisnica v Urbárskej knihe na strane č. 393, zo dňa 9.9.1953, kde členovia Urbárskeho výboru určili pokuty za neoprávnený výrub na mieste samom. Podľa § 3 ods. 4 Zákona č. 81/1949 Zb., Okresný súd zapíše vlastníctvo a iné práva k nehnuteľnému majetku uvedenému v § 2 na Jednotné roľnícke družstvo na jeho návrh bez tiarch, s odvolaním sa na tento zákon. Ako vyplýva zo zápisu družstva pod Dr 169 Okresného súdu v Prešove zo dňa 12.5.1951, Jednotné roľnícke družstvo vo Vyšných Remetách vzniklo týmto dňom, pričom vlastníctvo k súdeným nehnuteľnostiam nadobudlo uznesením Okresného súdu v Sobranciach zo dňa 14.4.1951, t.j. ešte pred dňom svojho
vzniku. K založeniu družstvo JRD Vyšné Remety došlo za účinnosti Stredného občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., ktorý neumožňoval nadobudnúť vlastníctvo neexistujúceho subjektu, resp. subjektu, ktorý by mal vzniknúť v budúcnosti, s výnimkou nasciturusa podľa § 5 Stredného Občianskeho zákonníka. Vyššie označenými skutočnosťami namietajú prechod vlastníctva z Pasienkového spoločenstva Vyšné Remety na Jednotné roľnícke družstvo. Žalovaný nikdy nebol a nemohol byť právnym nástupcom pôvodného Jednotného roľníckeho družstva Vyšné Remety. Keďže doklady, ktoré predložili k žiadosti o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoria tzv. neverejnú časť katastra, žalobcovia nemajú právo na vyhotovenie kópií z tejto časti. Preto žiadali súd, aby vyžiadal žiadosť o zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného vrátane všetkých kópií. Po oboznámení sa s obsahom žiadosti a jej príloh upresnia dôvody, prečo popierajú právne nástupníctvo žalovaného po JRD Vyšné Remety.
2.Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na prejednaní tejto veci z dôvodu, že sú právoplatnými dedičmi po pôvodných pozemnoknižných vlastníkov - urbárnikoch bývalého Pasienkového spoločenstva Vyšné Remety. Žalobkyňa v 1. rade C. je právna nástupkyňa po pôvodnom pozemnoknižnom vlastníkovi pod B199 pôvodnej pozemnoknižnej vložky č. 139 k.ú. K. neb. K.. Žalobcovia v 2. rade A. a v 3. rade P., sú právnymi nástupcami po pôvodnom pozemnoknižnom vlastníkovi pod B473, B472, B372, B364 pôvodnej pozemnoknižnej vložky č. 139 k.ú. K. neb. O.. Žalobcovia v 4. rade K., v 5. rade A. a v 6. rade A. sú ďalšími právnymi nástupcami po pôvodnom pozemnoknižnom vlastníkovi pod B473, B472, B372, B364 pôvodnej pozemnoknižnej vložky č. 139 k.ú. K. neb. O.. Žalobcovia v 7. rade U. a v 8. rade W. sú právnymi nástupcami po W. na základe uznesenia Štátneho notárstva zo dňa 17.7.1980, č.k. D828/80, ktorá počas svojho života v roku 1938 odkúpila podiel od pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčky W. Žalobkyňa v 9. rade A., je jednou z právnych nástupcov po pôvodnom pozemnoknižnom vlastníkovi pod B809 a 345 pôvodnej pozemnoknižnej vložky č. 139 k.ú. K. neb. O. Žalobkyňa v 10. rade W. je právnou nástupkyňou po pôvodnom pozemnoknižnom vlastníkovi pod B498 pôvodnej pozemnoknižnej vložky č. 139 k.ú. K. Žalobcovia v 11. rade O. a v 12. rade A. sú právnymi nástupcami po pôvodnom pozemnoknižnom vlastníkovi pod B491 pôvodnej pozemnoknižnej vložky č. 139 k.ú. K. neb. W. 3.V snahe zosúladiť skutočný stav so stavom právnym, žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 19.11.2018 navrhli žalovanému Dohodu o urovnaní, ktorú žalovaný listom zo dňa 10.12.2018 odmietol.
4.Žalobcovia na preukázanie svojho nároku predložili aktuálny LV č. XXX k.ú. K. výpis z Urbárskej knihy str. 393, Zápis družstva Dr 169, uznesenie Okresného súdu Sobrance zo dňa 14.4.1951,výťah z pozostalostnej zápisnice D 25/1955, uznesenie OS Michalovce 21D/287/2015, výťah z pozostalostnej zápisnice D 130/1948, osvedčenie o dedičstve Dnot 122/2007, rozhodnutie ŠN Michalovce, D633/77, kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 17.3.1938, uznesenie ŠN Michalovce D828/80, rozhodnutie ŠN Michalovce D25/79, osvedčenie o dedičstve Dnot 180/2006, výťah z pozostalostnej zápisnice D399/1947 navrhol pripojiť spis tunajšieho súdu D1016/77 a D670/83, výťah z pozostalostnej zápisnice D93/1946, rozhodnutie ŠN Michalovce D288/73, list žalobcov z 19.11.2018 a list žalovaného z 10.12.2018.
5.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 4.11.2019 uviedol, že žaloba je účelová a absolútne nedôvodná. Je evidentné, že Urbárska spoločnosť Vyšné Remety vznikla na základe zákonného článku X/1913 a zákonom č. 81/1949 Zb. o úprave pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov došlo k zrušeniu tejto spoločnosti a podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona súčasne s prechodom vlastníctva k majetku uvedenému v § 2 na jednotné družstvá zanikajú urbáre, komposesoráty a podobné právne útvary, na ktoré sa vzťahuje zák. X/1913. Uznesením Okresného súdu v Sobranciach č. d. 385/51 sa uvádza, že súd povoľuje v pozemnoknižnej zápisnici č. 139 kat. územia K. na nehnuteľnosti Pasienkového spoločenstva vo Vyšných Remetoch zapísané pod B811 zápis tak, že podľa ods. 4 § 3 zákona zo dňa 7.4.1949 číslo 81 Zb. odpisujú sa parcely č. 328, 340, 401, 644 a zapisujú sa do zápisnice č. 637 bez tiarch a bremien, ktoré zostanú v pôvodnej zápisnici. Zároveň sa vložilo vlastnícke právo Jednotnému roľníckemu družstvu vo K.. Na JRD Vyšné Remety ako právneho nástupcu pôvodnej Urbárskej spoločnosti prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam pôvodne zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 637 k.ú. K., miestopisné číslo 328 kultúry pasienok pod Karnu vo výmere 28834 m2, č. 340 pasienok pri Moste vo výmere 22619 m2, č. 401 pasienok pri Moste a Bukovinka vo výmere 102933 m2 a 644 Galova a Roveň vo výmere 121542 m2, ktoré v časti B pod por.č. vlastníctvo bolo vložené dňa 13.3.1951 č.d. 385 podľa ods. 4 § 3 zo dňa 7.4.1949 č. 81 Zb. n.SNR zo 139-tej pozemnoknižnej zápisnice sem pod A.I. 1-4 prenesenú nemovitosť vkladá sa vlastnícke právo Jednotnému Roľníckemu družstvu vo Vyšných Remetách. Tento zápis do
pozemkovej knihy mal konštitutívny charakter. Jednotné roľnícke družstvo vo Vyšných Remetoch - právny predchodca žalovaného vzniklo za účinnosti zák. č. 69/1949 Zb.. Poukázali na ust. § 3 ods. 2 Zákona č. 81/1949 Zb., v zmysle ktorého za nehnuteľný majetok, ktorý prechádzal na jednotné družstvo podľa § 2, poskytne jednotné družstvo náhradu podľa ust. § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 46/1948 Zb. a doterajší vlastníci sa zo zákona stávajú členmi jednotného družstva. Poukázali na ust. § 5 Zákona č. 69/1949 Zb. a uviedli, že dňom schválenia je jednotné družstvo založené a až následne dochádza k zápisu v registri. JRD vo Vyšných Remetách vzniklo dňom schválenia prípravného výboru JRD Slovenskou radou družstiev č.j. 469/50 zo dňa 12.9.1950, na základe ktorého došlo k jeho následnému zápisu do podnikového registra. Zo zákona č. 81/1949 Zb. vyplýva, že iba na družstvá zriadené podľa zákona č. 69/1949 Zb. dňom ich vzniku prechádza vlastníctvo k majetku uvedenému v § 2 cit. zák. Na základe uvedeného je evidentné, že JRD vo Vyšných Remetách sa dňom svojho vzniku stalo oprávneným vlastníkom sporných nehnuteľností a jeho vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam bolo preukázané aj pri ostatnej ROEP vykonanej katastrálnym odborom Okresného úradu v Sobranciach a to rozhodnutím č. So 2000/0010 Z-1339/2000.
6.Akékoľvek pokusy o obnovenie vlastníctva ex lege zrušením zákona č. 69/1949 Zb. zákonom č. 49/1959 Zb. nemá oporu v platnom právnom stave. Tento zákon sa vzťahoval na ďalší rozvoj poľnohospodárskeho družstevníctva ale nerevidoval účinky zák. č. 81/1949 Zb. a ust. § 24 ods. 1 zákona č. 49/1959 Zb. sa vzťahuje iba na právne vzťahy vzniknuté po účinnosti tohto zákona. Nakoľko zákonom č. 81/1949 Zb. boli zrušené všetky urbáre, komposesoráty a podobné právne útvary, na ktoré sa vzťahu zákon č. X/1913 a ich majetok prešiel s účinnosťou tohto zákona do vlastníctva jednotného roľníckeho družstva, je irelevantné, že zákon č. 69/1949 Zb. bol neskôr zrušený. Žalovaný sa stal oprávneným vlastníkom sporných nehnuteľností ako právny nástupca pôvodného Jednotného roľníckeho družstva Vyšné Remety. Navrhujú preto súdu, aby žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil uznesenie Okresného súdu v Sobranciach č.d. 385/51, pozemnoknižnú zápisnicu 637 k.ú. K., výpis z LV č. XXX k.ú. K..
7.Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 13.12.2019 uviedli, že predovšetkým nemožno zamieňať prevod vlastníctva tak ako to má na mysli ust. § 1 Zákona č. 81/1949 Zb. s právnym nástupníctvom, je pravda, že podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona sa členom družstva bez členskej prihlášky stala každá fyzická osoba, ktorá bola vlastníkom nehnuteľného majetku uvedeného v § 2, avšak len za splnenia podmienky, že je výkonným roľníkom alebo svojou účasťou môže prispieť k dosiahnutiu cieľov jednotného roľníckeho družstva. V relevantnom období prechodu vlastníctva z urbariátu na JRD dňa 14.4.1951, sa väčšina bývalých urbarníkov nestala členom JRD a to aj bez členskej prihlášky z dôvodu, že nespĺňala kvalifikačné predpoklady uvedené v § 2 ods. 1,2 cit. zákona. Časť z nich sa nachádzala mimo územia vtedajšej ČSR alebo odišla za prácou mimo miesta svojho bydliska. Je teda zrejmé, že členská základňa zanikajúceho urbariátu nebola totožná s členskou základňou JRD Vyšné Remety, z ktorého dôvodu JRD Vyšné Remety nemožno považovať za právneho nástupcu urbárskej spoločnosti, len na základe prevodu majetku. Bývalým urbarníkom nebola poskytnutá žiadna náhrada podľa ust. § 9 ods. 1,2 Zákona č. 46/1948 Zb. Tiež nesúhlasili s právnym názorom, že akékoľvek pokusy o obnovenie vlastníctva ex lege zrušením zákona č. 69/1949 Zb. zák. č. 49/1959 Zb. nemá oporu v platnom práve. Podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, sporné nehnuteľnosti mali byť vydané v zmysle vyš. cit. právnej normy, nakoľko prešli na inú právnickú osobu v dôsledku jej odňatia bez náhrady. Podľa konštantnej judikatúry súdov, reštitučné zákony boli prijaté kvôli zjednodušenému prinavráteniu vlastníctva a neuplatnením reštitúcie vlastnícke práva nezanikajú. Hlavný dôvod, o ktorý opierajú žalobcovia žalobný návrh je skutočnosť uvedená v čl. II bod 3 žalobného návrhu, t.j. že PD Poruba pod Vihorlatom nie je právnym nástupcom pôvodného vlastníka Jednotného roľníckeho družstva Vyšné Remety. Žalovaný súdené nehnuteľností nenadobudol v súlade s ust. § 132 Občianskeho zákonníka. Nadobúdanie vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu je rozmanité, avšak v každom prípade sa vyžaduje vydanie individuálneho právneho aktu a právomoc štátneho orgánu na vydanie takéhoto rozhodnutia. Poukázali ďalej na znenie ust. § 5 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a na právotvorné účinky zápisu vkladu podľa katastrálneho zákona a občianskeho zákonníka poukázal na ust. § 34 katastrálneho zákona, ktorý taxatívne vymedzuje, v ktorých prípadoch sa práva do katastra nehnuteľností zapisujú záznamom.
8. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a zistil tento skutkový stav:
9.Na LV č. XXX k.ú. K. ku dňu 9.12.2010 bol ako vlastník parciel č. 328 - trvalý trávnatý porast o výmere 28031 m2, č. 340/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 20026 m2, č. 401 - trvalý trávnatý porast o výmere 156439 m2, č. 644/1 - trvalý trávnatý porast o výmere 683509 m2, č. 644/2 - trvalý trávnatý porast o výmere 200470 m2, č. 644/3 - trvalý trávnatý porast o výmere 181548 m2, č. 644/5 - trvalý trávnatý porast o výmere 751 m2, č. 644/6 - trvalý trávnatý porast o výmere 477 m2, č. 644/7 - trvalý trávnatý porast o výmere 223 m2, č. 644/9 - trvalý trávnatý porast o výmere 34 m2, boli evidované pod B1 Jednotné roľnícke družstvo Vyšné Remety a to na základe č.d. 385/1951 - podľa odstavca 4 § 3 Zák. zo dňa 7.4.1949 č. 81 Zb. a na základe rozhodnutia o ROEP čís. spisu 2000/0010 evidované pod Z1339/2000. V súčasnosti je na LV č. XXX evidovaný žalovaný a to Poľnohospodárske družstvo Poruba pod Vihorlatom v podiele 1/1 a to na základe žiadosti o zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.5.2018 evidované pod Z421/2018.
10.Z uznesenia Okresného súdu v Sobranciach zo dňa 14.5.1951 bolo zistené, že súd povolil v pozemnoknižnej vložke - zápisnici číslo 139 k.ú. K. na nehnuteľnosti Pasienkového spoločenstva vo Vyšnej Rybnici zapísané pod B 817 tento zápis: Podľa ods. 4 § 3 zák. č. zo dňa 7.apríla 1949 číslo 81 Sb. SNR, odpisujú sa parcely číslo 328, 340, 401 a 644, a zapisujú sa do zápisnice číslo 637 bez tiarch a bremien a vkladá sa vlastnícke právo Jednotnému roľníckemu družstvu vo Vyšných Remetách. O zápise sa upovedomovalo Povereníctvo pôdohospodárstva, Slovenská rada družtiev, KNV v Prešove, ONV v Sobranciach, MNV vo Vyšných Remetoch, pracovná skupina KNV, JRD vo Vyšných Remetoch a Pasienkové spoločenstvo vo Vyšných Remetoch. Z uznesenia Okresného súdu v Prešove zo dňa 12.5.1951 bolo zistené, že pod Dr. 169 bolo do podnikového registra zapísané Jednotné roľnícke družstvo vo Vyšných Remetách so sídlom Vyšné Remety.
11.Žalobcovia predložili kópiu zápisnice podpísanú predsedom urbáru zo dňa 9.9.1953 na písanú vo Vyšných Remetách, ktorá má dokazovať, že boli uložené pokuty členom urbariátu za neoprávnené výruby.
12.Z uznesenie Mestského súdu v Košiciach zo dňa 17.2.1975 č. 20N25/75 týkajúceho sa zápisu do podnikového registra pod Dr 169 vyplýva, že uvedený súd nariadil previesť v podnikovom registri v oddiely Dr vložka 169 pri družstve Jednotné roľnícke družstvo Vyšné Remety zápis zmien tak, že sa opravovalo zápisové znenie uznesenia zo dňa 26.11.1974 tak, že sa uvedené družstvo vymazáva pre jeho zlúčenie do Jednotného roľníckeho družstva Vihorlat so sídlom vo Vyšnej Rybnici.
13.Mestský súd v Košiciach uznesením zo dňa 26.11.1974 pod č. 20N 892/74 k zápisu v podnikovom registri Dr 169 nariadil pri Jednotnom roľníckom družstve Vyšné Remety so sídlom vo Vyšných Remetách zápis zmien tak, že sa vymazuje uvedené družstvo z podnikového registra pre jeho zrušenie resp. zánik zlúčením resp. prevodom do Štátneho majetku n.p. Michalovce. S uvedeným korešponduje aj list Okresného národného výboru v Michalovciach zo dňa 7.1.1975 adresovaný Mestskému súdu v Košiciach, ktorým žiadali opravu rozhodnutia s tým, že Vyšné Remety nezaniklo prevodom do Štátneho majetku ale jeho zlúčením do Jednotného roľníckeho družstva Vihorlat so sídlom vo Vyšnej Rybnici.
14. Z Dohody a zásad o rozdelení majetku, záväzkov, pohľadávok a členov Poľnohospodárskeho podielnického družstva Vihorlat vo Vyšnej Rybnici ku dňu 24.1.1997, bolo zistené, že majetok tejto spoločnosti sa rozdelí medzi dve nástupnícke družstvá, a to Poľnohospodárske družstvo Poruba pod Vihorlatom a Roľnícke družstvo Poruba pod Vihorlatom, pričom v záverečnej časti dohody je rozdelenie majetku medzi jednotlivé družstvá, a to v častiach týkajúcich sa hmotného a nehmotného investičného majetku, finančných investícií, celkových zásob, pohľadávok, finančného majetku, vlastných zdrojov, cudzích zdrojov, krátkodobých záväzkov, bankových rezerv a rozdelenia základného imania, a to podľa priložených príloh k jednotlivým položkám.
15.Podľa uznesenia Mestského súdu v Košiciach zo dňa 29.4.1976 Zpz 381/76 k zápisu Dr 431 pri Jednotnom roľníckom družstve Vyšná Rybnica so sídlom Vyšná Rybnica sa vykoná tento zápis zmien a zapisuje sa zlúčenie družstiev a to Jednotné roľnícke družstvo Vihorlat so sídlom vo Vyšnej Rybnici, Jednotné roľnícke družstvo Poruba pod Vihorlatom a Jednotné roľnícke družstvo Jasenov do spoločne zlúčeného družstva s názvom Jednotné roľnícke družstvo Vihorlat sídlo Vyšná Rybnica.
16.Podľa uznesenia Mestského súdu v Košiciach zo dňa 23.11.1976 Zpz 1121/76 k zápisu Dr 431 súd nariadil previesť v podnikovom registri vo vložke 431 pri názve Jednotné roľnícke družstvo Vihorlat so
sídlom Vyšná Rybnica zápis zmien a zapisuje sa opravený názov družstva v znení Jednotné roľnícke družstvo Vihorlat vo Vyšnej Rybnici. Ďalej prílohy obsahujú pod Dr 431 zo dňa 14.7.1959 zápis družstva do podnikového registra, a to Jednotné roľnícke družstvo vo Vyšnej Rybnici so sídlom Vyšná Rybnica na základe žiadosti Jednotného roľníckeho družstva vo Vyšnej Rybnici a zápisnice z členskej schôdze konanej dňa 31.12.1959 a výmeru Okresného národného výboru č. 3499/1959 a zapisuje sa toto družstvo do podnikového registra s účinnosťou ku 18.7.1959, to je dňom podania žiadosti o zápis. Prílohy obsahujú už výpisy z podnikového registra zo dňa 22.5.1991 a to k vložke č. 431 týkajúci sa Poľnohospodárskeho podielnického družstva Vihorlat so sídlom Vyšná Rybnica a taktiež výpis z uvedeného registra vo vložke č. 431 z októbra 1990, podľa ktorého bol deň zápisu družstva 4.8.1959, názov družstva Jednotné roľnícke družstvo Vihorlat vo Vyšnej Rybnici.
17.Z uznesenia č. 1/75 ako výpis z uznesenia Jednotného roľníckeho družstva Vihorlat so sídlom vo Vyšnej Rybnici bolo zistené, že zlučovacia členská schôdza Jednotného roľníckeho družstva Vihorlat, Jasenova a Poruby pod Vihorlatom konaná dňa 10.12.1975 v Remetských Hámroch konštatuje, že v záujme efektívneho rozvoja poľnohospodárskej výroby k zlúčeniu družstiev bol daný jednomyselný súhlas členskej schôdze do Jednotných roľníckych družstiev Vihorlat Vyšná Rybnica, Jasenov a Poruby pod Vihorlatom, pričom schvaľuje zlúčenie Jednotných roľníckych družstiev Vihorlat, Vyšná Rybnica, Jasenov a Poruba takto, že dňom 10.12.1975 po stránke riadiacej a plánovacej dňom 1.1.1976 po stránke hospodárskej a majetkovej dňom 10.12.1975 stávajú sa členovia zlúčených družstiev členmi novovytvoreného JRD, dňom 10.12.1975 v dôsledku zániku JRD ukončujú sa pracovné pomery so zamestnancami na základe výpovede alebo dohody a pre novovytvorené JRD schvaľuje sa názov Jednotné roľnícke družstvo Vihorlat, sídlo Vyšná Rybnica, okres Michalovce.
18. Z rozhodnutie Okresného národného výboru v Michalovciach zo dňa 19.2.1976 č. Pôd. 48/76 bolo zistené, že Okresný národný výbor odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Michalovciach na základe uznesenia rady ONV č. 17/76 zo dňa 30.1.1976 v zmysle ust. § 8, 98 a 99 zák. č. 122/1975 Zb. schvaľuje splynutie - zlúčenie JRD Poruba pod Vihorlatom, Jasenov a Vihorlat Vyšná Rybnica a ustanovuje Jednotné roľnícke družstvo Vihorlat so sídlom vo Vyšnej Rybnici dňom 1.1.1976. Následne na to boli vydané v ten istý deň pod uvedeným číslom rozhodnutia, podľa ktorých bolo schválené v zmysle ust. § 100 Zákona č. 122/75 Zb. zaniknutie JRD v Porube pod Vihorlatom dňom 31.12.1975 a uvedeným dňom aj zaniknutie JRD Vyšná Rybnica a taktiež aj zánik JRD v Jasenove uvedeným dňom.
19.Podľa uznesenia Mestského súdu v Košiciach zo dňa 3.5.1976 k vložke obchodného registra Dr 47 pri názve Jednotné roľnícke družstvo Jasenov sa vymazuje uvedené družstvo z podnikového registra pre jeho zlúčenie a zánik. Uznesenie k zápisu Dr 61 zo dňa 3.5.1976 - ten istý súd nariadil previesť v podnikovom registri vo vložke 61 pri názve Jednotné roľnícke družstvo Poruba pod Vihorlatom zápis zmien, a to výmaz družstva z podnikového registra pre jeho zlúčenie a zánik. Pri obidvoch uvedených záznamoch išlo o zlúčenie pod Jednotné roľnícke družstvo Vihorlat sídlo Vyšná Rybnica, ktoré je naďalej vedené v podnikovom registri pod vložkou Dr 431.
20.Z dokladov predložených žalobcami bolo zistené, že Urbárska spoločnosť Vyšné Remety dňa 27.12.1993 podala na Pozemkovom úrade Michalovce „Žiadosť o navrátenie pozemkov“, a to lesných, podľa lesnej hospodárskej evidencie: dielec 387, 388a, 388b,389a, 389b v celkovej výmere 76,12 ha. Dňa 3.12.2004 si Urbárska spoločnosť uplatnila nárok na vrátenie pozemkov podľa zák. č. 503/2003 Z.z., a to k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. 470 k.ú. Vyšné Remety.
21.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 132 Občianskeho zákonníka
(1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
(2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
22.Žalobcovia sa domáhali určenia, že žalovaný nie je vlastníkom časti nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX k.ú. K.. Keďže ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, súd v prvom rade zisťoval, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že u žalobcov na určovacej žalobe naliehavý právny záujem nie je daný. Podľa ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak sa vyhovením určovacej žalobe zlepší právne postavenie žalujúcej strany alebo ak sa odstráni jeho právna neistota. Ani vyhovenie žalobe podľa návrhu žalobcov by na ich právnom postavení nič nezmenilo.
23.Žalobcovia tvrdili, že majú naliehavý právny záujem na žalobe, pretože sú právoplatnými dedičmi po pôvodných pozemnoknižných vlastníkoch - urbárnikoch bývalého Pasienkového spoločenstva Vyšné Remety. Dôvodom podania žaloby bol právny názor žalobcov, že žalovaný nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Tvrdia, že pôvodný vlastník žalovaných nehnuteľností JRD Vyšné Remety nikdy neexistovalo, preto nemohlo nadobudnúť vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam a teda namietajú prechod vlastníctva z pasienkového spoločenstva na družstvo a následne na žalovaného. Tento právny názor žalobcov však nie je správny. Ako súd uvádzal aj v uznesení o zamietnutí návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, žalobcovia sami preukazujú existenciu JRD vo Vyšných Remetoch výpisom z podnikového registra zo dňa 12.5.1951 vykonaného v zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 69/49 Sb. Jednotné roľnícke družstvá vznikali v súlade s § 18 ods. 2 zák. č. 141/1950 Zb. postupom podľa § 5 zák. č. 69/1949 Sb., a to schválením prípravných prác Ústrednou radou družstiev, preto zápis do podnikového registra podľa zák. č. 100/1950 Zb. mal len evidenčný nie konštitutívny charakter. Súd tiež poukazuje na znenie ustanovenia § 3 ods. 4 zák. č. 89/1949 Sb., podľa ktorého okresný súd zapíše vlastníctvo a iné práva k nehnuteľnému majetku na jednotné družstvo na jeho návrh bez tiarch s odvolaním sa na tento zákon. Návrh na vklad do pozemkovej knihy tak muselo podávať samotné jednotné roľnícke družstvo a ako vyplýva z textu uznesenia súdu, rozhodnutie sa doručovalo družstvu, samotnému pasienkovému spoločenstvu, ale aj orgánom štátu. Je preto nepravdepodobné, aby sa zápis vykonal na základe návrhu neexistujúceho subjektu, navyše ak o zápise vlastníckeho práva boli informované vtedy príslušné orgány štátu.
24.Existenciu družstva preukazujú aj uznesenia Mestského súdu v Košiciach, ktorý v podnikovom registri vyznačoval zmeny týkajúce sa JRD Vyšné Remety. Následné zápisy v podnikovom registri preukazujú aj právne nástupníctvo žalovaného k pôvodne zapísanému JRD Vyšné Remety. Z uznesenia Mestského súdu v Košiciach zo dňa 26.11.1974 vyplýva, že JRD Vyšné Remety bolo vymazané z podnikového registra pre jeho zánik zlúčením do Jednotného roľníckeho družstva Vihorlat so sídlom vo Vyšnej Rybnici. Rozhodnutím ONV v Michalovciach zo dňa 19.2.1976 došlo k zlúčeniu JRD Poruba pod Vihorlatom, Jasenov a Vihorlat Vyšná Rybnica a ustanovilo sa JRD Vihorlat so sídlom vo Vyšnej Rybnici dňom 1.1.1976. Z uznesenia Mestského súdu v Košiciach zo dňa 29.4.1976 vyplýva, že došlo k zlúčeniu troch družstiev, a to: Jednotné roľnícke družstvo Vihorlat so sídlom vo Vyšnej Rybnici, Jednotné roľnícke družstvo Poruba pod Vihorlatom a Jednotné roľnícke družstvo Jasenov, do spoločne zlúčeného družstva s názvom Jednotné roľnícke družstvo Vihorlat so sídlom Vyšná Rybnica. Z výpisu z podnikového registra zo dňa 25.5.1991 vyplýva, že JRD Vihorlat so sídlom Vyšná Rybnica malo názov Poľnohospodárske podielnicke družstvo „Vihorlat“ so sídlom vo Vyšnej Rybnici (ide o zápisy v podnikovom registri pod totožnou registráciou Dr 431 s totožným IČO: 197823). PPD Vihorlat so sídlom vo Vyšnej Rybnici zaniklo rozdelením na dve družstvá, a to Poľnohospodárske družstvo so sídlom Poruba pod Vihorlatom (teda žalovaný) a Roľnícke družstvo so sídlom Poruba pod Vihorlatom. Právne nástupníctvo žalovaného k pôvodnému JRD Vyšné Remety je tak preukázané.
25.Žalobcovia ďalej tvrdia, že pasienkové spoločenstvo na nehnuteľnostiach hospodárilo ďalej, o čom svedčí zápisnica v urbárskej knihe na strane 393. Súd k tomu udáva, že zo zápisu na pôvodnom liste vlastníctva v prospech JRD Vyšné Remety aj zo zápisu na súčasnom LV č. XXX vyplýva, že vlastnícke právo bolo zapísané podľa § 3 ods. 4 zák. č. 81/1949. Z citovaného zákona z ustanovenia § 3 ods. 1 vyplýva, že s prechodom vlastníctva na jednotné družstvá zanikajú urbáre, komposesoráty a
obdobné právne útvary, na ktoré sa vzťahuje zák. čl. X/1913. Keďže bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech JRD Vyšné Remety do pozemkovej knihy na základe uznesenia Okresného súdu v Sobranciach zo dňa 14.4.1951, logickým záverom je, že pasienkové spoločenstvo zaniklo zo zákona, preto nemohlo v roku 1953 vykonávať svoju činnosť. Predložený zápis v urbárskej knihe navyše neosvedčuje, že ide o hospodárenie na dotknutých pozemkoch.
26.Súd mal preto preukázané, že pasienkové spoločenstvo z vyššie uvedených dôvodov zaniklo zo zákona a vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tvoriacim majetok spoločenstva prešlo na Jednotné roľnícke družstvo Vyšné Remety podľa odstavca 4 § 3 zák. zo dňa 7.4.1949 č. 81 Sb.SNR, preto vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nemôže patriť právnym predchodcom žalobcov a teda ani samotným žalobcom. Z uvedeného dôvodu žalobcovia nemôžu mať žiadny právny záujem na určení, že žalovaný nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Ak by sa aj preukázalo, že žalovaný nie je vlastníkom dotknutých nehnuteľností, na právnom postavení žalobcov vo vzťahu k súdeným nehnuteľnostiam by sa nič nezmenilo, pretože vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam prešlo v súlade s vtedy platnými zákonmi na JDR Vyšné Remety a následne na jeho právnych nástupcov. Prinavrátenie vlastníckeho práva pôvodným členom pasienkového spoločenstva, resp. ich právnym nástupcom bolo možné iba v rámci reštitúcií podľa zák. č. 229/1991 Zb. resp. zák. č. 503/2003 Z.z. Žalobcovia predložili súdu žiadosti urbárskej spoločnosti o prinavrátenia majetku, a to z roku 1993 a 2004, avšak podľa zhodného vyjadrenia strán sporu im v rámci reštitúcii vyhovené nebolo. Z ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zák. č. 229/1991 Zb. vyplýva, že vydať pozemky bolo možné aj v tom prípade, ak došlo k ich odňatiu postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Ak pozemky pasienkovému spoločenstvu boli odňaté bez náhrady, vydať pozemky bolo možné iba v rámci reštitučného konania. Obdobná úprava sa týkala aj vydávania pozemkov podľa zák. č. 503/2003 Z.z. (§ 3 ods. 1 písm. d). Ak teda nedošlo k vydaniu nehnuteľností v rámci reštitúcií na základe špeciálnych zákonov, prinavrátenie (určenie) vlastníckeho práva pôvodným vlastníkom nie je možné podľa všeobecnej úpravy (Občiansky zákonník).
27.Žalobcovia tiež po vykonanom dokazovaní poukazovali na skutočnosť, že žalovaný nie je univerzálnym sukcesorom po Poľnohospodárskom podielníckom družstve Vihorlat vo Vyšnej Rybnici, pretože z rozdelenia majetku nevyplýva, že na žalovaného prešli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Uvedená argumentácia vzhľadom na vyššie uvedené nie je právne relevantná, pretože aj keby tvrdenie žalobcov bolo pravdivé, žalobcom nepatrí k nehnuteľnostiam žiadne právo. Z dohody o rozdelení majetku medzi novovzniknuté družstvá však vyplýva, že súčasťou delenia bol v bode 1. aj Hmotný a nehmotný investičný majetok podľa prílohy č. 1. Nehnuteľnosti podľa Rámcovej účtovnej osnovy (§ 13 Zákona o účtovníctve, obdobne § 38 Zákona o účtovníctve účinného v čase rozdelenia PPD Vihorlat vo Vyšnej Rybnici) patria práve do hmotného majetku. Dokazovať, že súčasťou rozdelenia hmotného majetku boli aj dotknuté nehnuteľnosti, presahuje rámec tohto konania vzhľadom na to, že žalobcovia nemajú na žalobe naliehavý právny záujem.
28.Súd preto dospel k záveru, že žalobcovia nemajú na určovacej žalobe naliehavý právny záujem, preto žalobu zamietol.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.