Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/20/2007

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne : O. M., bývajúcej v D., proti

žalovaným : 1/ J. Č., bývajúcemu v D., 2/ K. Č., bývajúcemu v D. a 3/ A. Č., bývajúcej v D.,

všetkým zastúpeným JUDr. D. D., advokátom v P., o určenie, že žalovaní nie sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn.

, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica z 25. septembra 2006 č. k. -123

a rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 2. mája 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica z 25. septembra 2006 č. k. -123

a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 2. mája 2007 sp. zn. z r u š u j e a vec

vracia Okresnému súdu Považská Bystrica na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 25. septembra 2006 č. k. -123

určil, že žalovaní nie sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti PKN parcely č. X. zapísanej

2

vo vložke X. kat. úz. D., ktorá je totožná s parcelami KN č. X. - zastavaná plocha o výmere X. m

2

a parc. KN č. X. zastavaná plocha o výmere X. m, každý v podiely . Žalovaným

uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 11.234,- Sk. Svoje

rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynul

záver, že žalovaní nie sú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností - pozemkov, nakoľko

vlastníctvo nenadobudli vydržaním pre chýbajúcu podmienku vydržania, dobromyseľnosť

v tom, že im tieto nehnuteľnosti patria. Vydržaním nadobudli vlastníctvo

k predmetným nehnuteľnostiam rodičia žalobkyne a právneho predchodcu žalovaných 1/ a 2/ na

základe viacerých neformálnych právnych úkonov, a sú preto predmetom dedenia po oboch.

K uvedenému záveru dospel na základe skutočností, že pred zápisom žalovanej 3/ a jej manžela,

právneho predchodcu žalovaných 1/ a 2/, do pozemkovej knihy vlastníkmi predmetných

nehnuteľností, ich obaja neužívali ako vlastné a vedeli, že tieto nehnuteľnosti patria rodičom

žalobkyne, ktorá je sestrou právneho predchodcu žalovaných 1/ a 2/. Zápis vlastníckeho práva

v prospech právneho predchodcu žalovaných 1/ a 2/, v súčasnosti zomrelého bývalého manžela

žalovanej 3/ a žalovanej 3/, každému v podiely 20016/40680, na základe skutočnej držby kúpy

a zámeny v pozemkovej knihe, bol vykonaný na základe uznesenia Okresného súdu Považská

Bystrica Č. d. 359/62 zo dňa 29.05.1963. K zápisu vlastníckeho práva k pozemku vedenému

v pozemkovej knihe pod parcelným číslom X. zapísanému vo vložke X. katastrálneho územia D.

na žalovanú 3/ a jej manžela, právneho predchodcu žalovaných 1/ a 2/, brata žalobkyne, došlo v

súvislosti s tým, že právny predchodca žalovaných 1/ a 2/ a žalovaná 3/ začali so stavbou

rodinného domu na parcele, na ktorej stál aj pôvodný rodičovský dom súpisné číslo X., ktorý bez

pozemku je vo vlastníctve žalobkyne. K tomuto pozemku v celosti bolo zapísané vlastnícke

právo otca žalovaných 1/ a 2/ a žalovanej 3/, a to aj k časti, na ktorej sa nachádza dom žalobkyne,

pričom na ňom je postavený aj dom súpisné číslo X., vlastnícky patriaci žalovaným.

Z dokazovania vyplynula aj nerozpornosť užívania pozemku žalovanou 3/ a právnym

predchodcom žalovaných 1/ a 2/, ktorí si nikdy nerobili nárok na celú pozemnoknižnú parcelu,

spolu so žalobkyňou ju užívali, každý z účastníkov ako príslušenstvo k svojmu rodinnému domu

až do roku 1984, kedy manžel žalovanej 3/ daroval rodičovský dom žalobkyni. Výrok o práve na

náhradu trov konania odôvodnil úspešnosťou žalobkyne v konaní ( ), a výšku

náhrady trov poplatkovou povinnosťou z návrhu a jej právnym zastúpením advokátkou.

Krajský súd v Trenčíne o odvolaní žalovaných rozhodol rozsudkom z 2. mája 2007 sp. zn.

, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa podľa potvrdil. O práve na

náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tým spôsobom, že žalobkyni nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovým a právnym záverom súdu prvého stupňa,

že vzhľadom k chýbajúcej podmienke nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam vydržaním právnym predchodcom žalovaných 1/ a 2/ a jeho vtedajšej manželky,

žalovanej 3/, spočívajúcej v dobromyseľnosti v tom, že im nehnuteľnosti vlastnícky patria,

nenadobudli vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na základe Č. d. 359/62 na základe

skutočnej držby, pretože v čase povolenia tohto zápisu do pozemkovej knihy žalobkyňa bývala

v rodičovskom dome s. č. X. a užívala túto domovú nehnuteľnosť spolu s príslušenstvom a otec

žalovaných 1/ a 2/ a žalovaná 3/ vedeli, že nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, nakoľko

vedeli o tom, že užívajú nehnuteľnosť patriacu rodičom žalobkyne a právneho predchodcu

žalovaných 1/ a 2/, pričom túto nehnuteľnosť užívala aj žalobkyňa titulom bývania v rodinnom

dome s. č. X. na parc. č. X.. Vlastnícke právo mohli nadobudnúť vydržaním iba rodičia

žalobkyne a starí rodičia žalovaných 1/ a 2/, napriek tomu ich nadobudli do vlastníctva otec

žalovaných 1/ a 2/ a žalovaná 3/. Žalovaní preto dobromyseľne neužívali nehnuteľnosti zapísané

pod parc. č. X. a parc. č. X.. Tieto patria do dedičstva po rodičoch žalobkyne a právneho

predchodcu žalovaných 1/ a 2/. Výrok o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania

v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni odôvodnil jej vzdaním sa prisúdenia náhrady trov (§ 224

ods. 1 a ).

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet žalovaných podal mimoriadne

dovolanie proti obom rozsudkom súdov nižších stupňov. Navrhol oba rozsudky uvedených súdov

zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil

nesprávnym právnym posúdením veci ( ) oboma súdmi nižších

stupňov, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov účastníkov konania -

podnecovateľov mimoriadneho dovolania, nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami

( ). Podmienkou procesnej prípustnosti určovacích žalôb je existencia

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ( ), ktorý sa viaže na

konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom

dosiahne odstránenie spornosti žalobcovho práva a neistoty v jeho právnom vzťahu.

V preskúmavanej veci niet naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení, že

žalovaní 1/, 2/ a 3/ nie sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, pretože ani

na základe žalobkyňou požadovaného negatívneho určenia spoluvlastníckeho práva žalovaných,

nepríde k zmene právneho postavenia žalobkyne. Žalobkyňa odôvodňovala naliehavý právny

záujem na požadovanom určení rozpormi v užívaní predmetných nehnuteľností so žalovanými

a možnosťou vyriešiť si vlastnícke právo k nim vydaním osvedčenia podľa § 63 zákona

č. Podľa názoru generálneho prokurátora Slovenskej republiky, účelom podanej

žaloby sa javí zbavenie sa zákonnej povinnosti žalobkyne predložiť vyjadrenia žalovaných, že

nemajú k vzniku jej vlastníckeho práva výhrady v zmysle § 63 písm. a/ ods. 1 Notárskeho

poriadku, podľa ktorého k osvedčeniu o vydržaní sa predkladajú vyjadrenia osôb, ktorým

posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

Z dokazovania v danej veci vyplynulo, že žalovaná 3/ a právny predchodca žalovaných 1/ a 2/

sú zapísaní vlastníkmi predmetného pozemku PKN X. vo vložke X., k. ú. D. s tým,

že pozemková kniha v zmysle katastrálneho zákona je

archívnym dokumentom s trvalou dokumentárnou hodnotou, pričom v zmysle § 1 ods. 1 tohto

zákona o definovaní katastra nehnuteľností geometrickým určením, súpisom a popisom

nehnuteľností možno dovodiť, že pozemková kniha nie je katastrom nehnuteľností, a preto

pre vydanie osvedčenia v zmysle § 63 písm. a/ odsek 1 Notárskeho poriadku nie sú potrebné

vyjadrenia vlastníkov zapísaných v pozemkovej knihe. Podanou žalobou žalobkyňa žiadala určiť,

že žalovaní nie sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov v podiely 40032/40680,

ktorý predstavuje podiel zapísaný do pozemkovej knihy na základe rozhodnutia Č. d. 359/62.

Vlastníctvo žalovaných v podiely 648/40680 k predmetným nehnuteľnostiam, ktorého vlastníctvo

bolo do pozemkovej knihy zapísané žalovanej 3/ a právnemu predchodcovi žalovaných 1/ a 2/

na základe Č. d. X./1964, žalobkyňa nespochybnila. Preto aj v prípade, ak by pre vydanie

osvedčenia o vydržaní podľa § 63 Notárskeho poriadku boli potrebné vyjadrenia vlastníkov

zapísaných v pozemkovej knihe, resp. ich právnych nástupcov, z titulu nesporného podielu

648/40680, vyjadrenie žalovanej 3/ je potrebným. Z uvedeného vyplýva, že vydaným rozsudkom

sa žalobkyňou deklarované neisté právne postavenie nezlepšilo a podmienky stanovené v § 63

Notárskeho poriadku pre vydanie osvedčenia o vydržaní sa pre ňu nezmenili, pretože rozsudok

súdu o negatívnom určení spoluvlastníctva žalovaných nemôže byť spôsobilým zlepšiť právne

postavenie žalobkyne, ktorá svoje vlastnícke právo nepreukazuje na ňu znejúcim tzv.

nadobúdacím titulom (napr. kúpnou zmluvou alebo súdnym rozhodnutím) a dosiaľ nebola nikdy

výslovne zapísaná vlastníčkou predmetných nehnuteľností v príslušnej evidencii právnych

vzťahov k nehnuteľnostiam. Takýmto negatívnym určením sa existujúci právny stav žalobkyne

nezlepší, uspokojivo sa neodstráni jej neistota v danom právnom vzťahu a nevylučuje ďalšie

konania o vlastníctve predmetných nehnuteľností. Podľa generálneho prokurátora Slovenskej

republiky spornou je aj vykonateľnosť predmetného rozsudku, pretože Správa katastra

pozemkovú knihu ako archívny dokument s trvalou dokumentárnou hodnotou spravuje, vydáva

z nej výpisy, nezapisuje však do nej žiadne zmeny, z ktorých skutočností vychodí záver,

že predmetným rozsudkom s negatívnym určením vlastníctva nemožno dosiahnuť zmenu

zapísaných vlastníkov v pozemkovej knihe. Mimoriadny dovolateľ poukázal aj na rozpor oboch

rozsudkov súdov nižších stupňov s ustanovením , pretože okresný súd

nerozhodol o celom návrhu, nakoľko nerozhodol o časti návrhu žalobkyne zo dňa 20.08.2006,

ktorým žiadala určiť, že žalovaná 3/ nie je podielovou spoluvlastníčkou predmetných

nehnuteľností v podiely 10008/40680 a krajský súd potvrdil tento neúplný rozsudok súdu prvého

stupňa.

Žalobkyňa sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrila.

Žalovaní vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedli, že žalobkyňa nepreukázala

v konaní v zmysle naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že žalovaní nie

sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných dvoch pozemkových nehnuteľností a jej negatórna

žaloba nemôže byť úspešnou pre nesplnenie procesnej podmienky jej prípustnosti, nakoľko

žalobe vyhovujúcim rozsudkom sa jej právne postavenie nezmení, pretože sa ním nevyrieši obsah

spornosti právneho vzťahu účastníkov, ktorým je vlastníctvo dvoch predmetných nehnuteľností.

Žalovaní 1/ a 2/ zdedili v dedičskom konaní po ich právnom predchodcovi, otcovi, predmetné

nehnuteľnosti v príslušnom podiely v roku 1986 a odvtedy sú dobromyseľní v tom, že majú

zákonný titul o nadobudnutí vlastníctva. Nelogickým považovali záver oboch súdov, že právny

predchodca žalovaných 1/ a 2/ a jeho vtedajšia manželka, žalovaná 3/, nadobudli vlastníctvo len

k časti parcely č. X. zapísanej v pozemkovej knihe vo vložke X., v súčasnosti totožnej

s pozemkom parc. č. X., ktorý je v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. V rozpore

so skutočnosťou je aj záver oboch súdov, že žalobkyňa užívala nepretržite predmetné

nehnuteľnosti, nakoľko od roku 1962 žila v Košiciach. Mylným je podľa ich názoru aj záver, že

predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po rodičoch žalobkyne (ich starých rodičoch),

nakoľko predmetné nehnuteľnosti darovali rodičia ich otca, právneho predchodcu žalovaných 1/

a 2/ ich otcovi a jeho vtedajšej manželke, žalovanej 3/.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a

ods. 3 ), po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( ) generálny

prokurátor Slovenskej republiky ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( v spojení s ), preskúmal napadnuté

rozsudky okresného i krajského súdu v rozsahu podľa v spojení s

ods. 1 a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a) v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, a c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný

rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi.

Obligatórne ( v spojení s ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

Dovolacím dôvodom uplatneným mimoriadnym dovolaním je nesprávne právne

posúdenie veci oboma súdmi nižších stupňov ( ), spočívajúcom v

nesprávnej aplikácii ustanovenie vo veci samej.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie veci, ktoré je dôvodom dovolania, môže spočívať v tom, že súd vec posúdil podľa

nesprávneho právneho predpisu, alebo že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil,

prípadne ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnym právnym posúdením veci

je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania odôvodneného nesprávnym právnym

posúdením veci ( ) je posúdiť, či okresný súd i krajský súd na

zistený skutkový stav použili správnu právnu normu a či ju správne interpretovali. Nesprávne

právne posúdenie veci je spôsobilým dovolacím dôvodom vtedy, ak bolo rozhodujúce pre

rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, t. j. ak na takomto právnom posúdení

napadnuté rozhodnutia spočívajú.

Povinnosťou súdov je interpretovať jednotlivé ustanovenia

predovšetkým z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných základných práv a

slobôd.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem.

Predpokladom úspešnosti návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo

právo je či nie je v zmysle sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci

majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní

o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu

alebo práva, o ktoré v konaní ide. Citované ustanovenie však nestanovuje, že v určovacom petite

môže ísť len o určenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným alebo o právo žalobcu voči

žalovanému. Nemožno preto vylúčiť prípustnosť toho, že predmetom určovacieho petitu bude

právny vzťah medzi žalovaným (ktorý je odporcom navrhovateľa) a treťou osobou. Podmienkou

úspechu takéhoto návrhu je, že určenie existencie tohto právneho vzťahu, ktorého subjektom je

tretia osoba, ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému, pretože inak by žalobca

nemohol mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Právny záujem žalobcu musí

byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Naliehavosť právneho záujmu je

charakterizovaná určitými aspektmi : žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva či

právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania

je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje

ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý

nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp.

ohrozenie práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam,

kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho

právne postavenie stalo neistým; žaloba domáhajúca sa určenia nemôže byť spravidla

opodstatnená tam, kde je možné žalovať splnenie povinnosti. Vyslovený predpoklad však

nemožno chápať všeobecne. Ak totiž žalobca preukáže, že má právny záujem na tom, aby bolo

určené určité právo alebo právny pomer, hoci by mohol žalovať priamo na splnenie povinnosti,

nemožno mu určovaciu žalobu odoprieť. Rozsudok súdu znejúci na plnenie nevyhnutne obsahuje

určenie práva alebo právneho vzťahu, ale toto určenie sa uvedie iba v odôvodnení rozsudku ako

predpoklad pre výrok na plnenie. Za nedovolenú pri možnosti žaloby na plnenie možno

považovať určovaciu žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života ale len na

zbytočné rozmnožovanie sporov. Ak sa určením, že tu právny vzťah alebo právo je, či nie je,

vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu (a predíde sa tak žalobe na

plnenie), je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná tiež žaloba na splnenie

povinnosti podľa Naliehavý právny záujem podľa je

daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným,

ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno iným

právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Povinnosť

preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý

právny záujem zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať

skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo

je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť

právneho záujmu predpokladaná citovaným zákonným ustanovením nachádza svoje vyjadrenie

v petite, ktorý žalobca vo svojom návrhu zvolil. Určovacou žalobou sa žalobca nedomáha

prisúdenia plnenia, nedomáha sa teda vydania exekučného titulu, ale vydania autoritatívneho

výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovania žaloba) alebo že tu

nie je (negatívna určovacia žaloba). Žalobca podaním určovacej žaloby vyjadruje, že mu

k ochrane práva postačí jeho určenie – danie mu istoty práva. Požadované určenie sa pritom

nemôže týkať existencie alebo neexistencie samotnej právnej skutočnosti ale len práva alebo

právneho vzťahu. Pri určovacích žalobách na rozdiel od žalôb na plnenie sa zdôrazňuje ich

preventívny charakter a význam. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej

kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou

a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. V našom

procesnom práve platí zásada, že ak súd zamieta žalobu o určenie, či tu právo alebo právny vzťah

je či nie je pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takom určení, je logicky vylúčené,

aby súčasne žalobu preskúmal po stránke vecnej. Návrhmi podľa nie sú

návrhy, ktorými sa síce žiada určenie právneho vzťahu alebo práva, avšak u ktorých existencia

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vyplýva priamo z právneho predpisu.

Z uvedeného vyplýva, že súčasťou právneho posúdenia veci súdom je v prípade určovacej

žaloby aj posúdenie jej procesnej prípustnosti z hľadiska preukázania naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení ( ). Právny záver, ktorý súd zaujme pri

posudzovaní určovacej žaloby z hľadiska opodstatnenosti ňou uplatnených nárokov, zahŕňa

v sebe (aj bez výslovného vyjadrenia) tiež záver súdu o existencii naliehavého právneho záujmu

žalobkyne na požadovanom určení. Tým, že súd prvého stupňa v danej veci vecne preskúmal

nárok žalobkyne na určenie neexistencie spoluvlastníckeho práva žalovaných k nehnuteľnostiam,

vyjadril nepriamo svoj záver, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na negatívnom určení

spoluvlastníckeho práva žalovaných k nehnuteľnostiam. Posúdiť, či napadnutý rozsudok spočíva

na správnom právnom posúdení veci, znamenalo teda v danej veci preskúmať správnosť (súdom

prvého stupňa síce výslovne nevyjadreného, ale inak jednoznačne zaujatého) záveru, že

žalobkyňa má naliehavý právny záujem na negatívnom určení spoluvlastníckeho práva

žalovaných k nehnuteľnostiam. Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219

potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti, možno dospieť k záveru, že za správny

považoval nielen zistený skutkový stav, ale aj jeho právne posúdenie, t. zn. aj právne posúdenie

procesnej prípustnosti tejto negatívnej žaloby, a tým splnenie podmienky danosti naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení (aj vecnej legitimácie).

Žalobkyňa odôvodňovala naliehavý právny záujem na požadovanom negatívnom určení

rozpormi v užívaní predmetných nehnuteľností so žalovanými a možnosťou vyriešiť si svoje

vlastnícke právo vydaním osvedčenia podľa

Podľa o notároch a notárskej činnosti

(Notársky poriadok) osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo

o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice.

Notárska zápisnica musí obsahovať vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa

osobitného predpisu ( ), najmä okolnosti odôvodňujúce začatie

oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá vyjadrenia

osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti

alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby

známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

výhrady.

Z vykonaného dokazovania vyplynula skutočnosť, že právny predchodca žalovaných 1/ a

2/ a žalovaná 3/ sú zapísaní vlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku parcelné č. X. zapísanej vo

vložke č. X. k. ú. D.. Pozemková kniha je v zmysle

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny

zákon) archívnym dokumentom s trvalou dokumentárnou hodnotou. Kataster nehnuteľností je

definovaný § 1 ods. 1 katastrálneho zákona ako geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností.

Pozemková kniha a kataster nehnuteľností sú odlišnými dokumentmi, a pozemková kniha

nie je preto katastrom nehnuteľností, a pre vydanie osvedčenia v zmysle § 63 písm. a/ ods. 1

Notárskeho poriadku nie je potrebné vyjadrenie vlastníkov zapísaných v pozemkovej knihe.

Podanou žalobou žalobkyňa žiadala určiť, že žalovaní nie sú podielovými spoluvlastníkmi

predmetného pozemku celkovo v podiely , ktorý predstavuje podiel zapísaný do

pozemkovej knihy na základe Č. d. 359/62. V pozemkovej knihe sú pritom zapísaní podielovými

spoluvlastníkmi právny predchodca žalovaných 1/ a 2/ a žalovaná 3/ aj v podiely 648/40 680,

zapísaných do pozemkovej knihy na základe rozhodnutia Č. d. X./1964, ktoré žalobkyňa

nespochybnila. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, ak by pre vydanie osvedčenia o vydržaní

podľa § 63 písm. a/ ods. 1 Notárskeho poriadku bolo potrebné vyjadrenie vlastníkov zapísaných

v pozemkovej knihe, z titulu nesporného vlastníctva žalovanej 3/ v podiely 648/40 680 by

vyjadrenie žalovanej 3/ bolo v zmysle citovaného zákonného ustanovenia potrebným.

Z uvedeného vyplýva, že vydaným rozsudkom sa žalobkyňou deklarované neisté právne

postavenie nezmenilo a podmienky stanovené v § 63 písm. a/ ods. 1 Notárskeho poriadku pre

vydanie osvedčenia o vydržaní sa pre ňu nezmenili, pretože aj naďalej by musela pre vydanie

osvedčenia o vydržaní predmetnej nehnuteľnosti predložiť vyjadrenie súhlasu žalovanej 3/ so

vznikom vlastníckeho práva žalobkyne.

Rozsudok súdu negatívne určujúci, že žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, nemôže

byť spôsobilým zmeniť (zlepšiť) právne postavenie žalobkyne, ktorá svoje vlastnícke právo

nepreukazuje na ňu znejúcim tzv. nadobúdacím titulom (napr. kúpnou zmluvou alebo súdnym

rozhodnutím) a dosiaľ nebola zapísaná vlastníčkou predmetných nehnuteľností v príslušnej

evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Takýmto negatívnym určením sa v porovnaní

s existujúcim stavom právne postavenie žalobkyne nezlepšuje, uspokojivo sa neodstraňuje jej

neistota v danom právnom vlastníckom vzťahu, pretrváva naďalej a nevylučuje ďalšie konania

o vlastníctve predmetných nehnuteľností. Spornou je aj vykonateľnosť predmetného negatívne

spoluvlastníctvo určujúceho rozsudku, pretože Správa katastra pozemkovú knihu ako archívny

dokument s trvalou dokumentárnou hodnotou spravuje, vydáva z neho výpisy, nezapisuje však

do nej žiadne zmeny. Takýmto rozsudkom nemožno dosiahnuť zmenu zapísaných vlastníkov

v pozemkovej knihe. Preto aj v prípade, ak by bolo pre vydanie osvedčenia o vydržaní potrebným

vyjadrenie vlastníkov zapísaných v pozemkovej knihe, zapísanými vlastníkmi k pozemku aj po

vydaní rozsudku zostanú právny predchodca žalovaných 1/ a 2/ a žalovaná 3/, pričom vydaný

rozsudok nezbavuje žalobkyňu povinnosti stanovej v ustanovení § 63 písm. a/ ods. 1 Notárskeho

poriadku predložiť k osvedčeniu o vydržaní vyjadrenie zapísaných vlastníkov, resp. ich právnych

nástupcov.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudky okresného súdu i krajského súdu spočívajú na

nesprávnom právnom posúdení veci v tom, že o žalobe o negatívnom určení spoluvlastníctva

žalovaných k nehnuteľnosti je možné rozhodnúť meritórne, pretože je splnenou podmienka

existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení. Dovolací súd

dospel k záveru, že vzhľadom k nesplneniu podmienky procesnej prípustnosti predmetnej žaloby

spočívajúcej v neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom negatívnom určení,

nie je žaloba procesne prípustná a vec nie je možné súdom meritórne prejednať a rozhodnúť.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa

v spojení s , keďže jeho podanie vyžadovala ochrana

práv a zákonom chránených záujmov účastníkov konania a túto ochranu nie je možné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudky okresného i krajského súdu v zmysle

a v spojení s zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému

súdu s tým, že právny názor vyslovený v tomto uznesení je preň záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d

ods. 1 ).

Záverom dovolací súd uvádza k námietke obsiahnutej v mimoriadnom dovolaní, že

oba súdy nižších stupňov postupovali v rozpore s ustanovením , pretože

nerozhodli o celej prejednávanej veci, nakoľko nerozhodli o časti návrhu žalobkyne, ktorým

žiadala určiť, že žalovaná 3/ nie je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v podiely

, že uvedená skutočnosť nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudkov vydaných

okresným a krajským súdom. V predmetnej veci môže byť predmetom mimoriadneho dovolania,

a tým aj možnej nápravy prostredníctvom dovolacieho prieskumu, iba konkrétny (existujúci)

výrok, ktorý tvorí súčasť výrokovej časti napadnutých rozsudkov súdu prvého stupňa

i odvolacieho súdu. V skutočnosti mimoriadnym dovolaním sa obom súdom nižších stupňov

vytýka absencia rozhodnutia (t. j. nerozhodnutie). Z ustanovenia vyplýva, že

rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. V prípade, že súd prvého stupňa a ani

odvolací súd nerozhodol o všetkých nárokoch žalobkyňou uplatnených v konaní, hoci tak bol

podľa citovaného zákonného ustanovenia povinný urobiť, nemožno sa domáhať nápravy tohto

nedostatku prostredníctvom mimoriadneho dovolania. Prostriedkom k náprave v takomto prípade

nie je mimoriadne dovolanie ale návrh na doplnenie rozsudku v zmysle Predmetom

dovolania môže byť iba výrok, ktorý bol súdom vydaný, a nie výrok neexistujúci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. decembra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: