Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6S-129-2019.pdf
PDF · 135.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/129/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX, XXX XX Ž., toho času ÚVTOS a ÚVV Ilava, so sídlom Mierové Námestie 1, 019 17 Ilava, zastúpený advokátom JUDr. Michal Magdolen, so sídlom Farská 28, 949 01 Nitra, zapísaný v zozname SAK pod č. 7268, IČO: 50 105 566, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: KM-OLVS-69/2019/RK zo dňa 31.05.2019, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Krajský súd v Bratislave žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Rozhodnutia správnych orgánov.
1. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) ako povinná osoba podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSPI“), podľa § 17 ods. 1, § 18 ods. 2 ZoSPI a podľa § 32, § 46, § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) o žiadosti žalobcu zo dňa 23.03.2019 v časti II, v ktorej žiadal o poskytnutie informácií/oznámení:
- „koľko oznámení na moju osobu a v súvislosti s mojou osobou policajné orgány prijali od väzenských orgánov, väznice Ilava... od januára 2017 do dnes,
- ktoré policajné orgány tieto veci prešetrovali a/alebo stále prešetrujú. Pod akými číslami/značkami,
- koľko z týchto vecí/vyšetrovaní už boli ukončené a s akým výsledkom,
- koľko z týchto vecí/vyšetrovaní sa stále vedú/riešia. Informácie žiadam poskytnúť - na podklade zákona o voľnom prístupe k informáciám, ak aj na podklade všetkých ostatných právnych predpisov SR, ktoré mi umožňujú/dávajú právo tieto informácie žiadať a aj právo ich dostať poskytnuté, písomnou formou/poštou/listom.“
rozhodnutím KM-TO-2019/003990-005 zo dňa 08.04.2019, podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 1 ZoSPI odmietlo žiadosť, nakoľko požadovanú informáciu nemá k dispozícii a nemá vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, poukazujúc pri rozhodovaní na zásadu zákazu zneužitia práva.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodla ministerka vnútra Slovenskej republiky pod Číslom: KM-OLVS-69/2019/RK zo dňa 31.05.2019 tak, že rozklad zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.
II. Žaloba.
3. V zákonnej lehote žalobou priamo podanou žalobcom, doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.06.2019, následne doplnenou právnym zástupcom žalobcu dňa 24.10.2019, sa žalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia ministerky vnútra Slovenskej republiky Číslo: KM-OLVS-69/2019/RK zo dňa 31.05.2019, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré považuje za nepreskúmateľné, skutkový stav veci nebol zistený v dostatočnom rozsahu a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Predmetné rozhodnutia žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
4. Žalobca uviedol, že už v rozklade namietal, že predmetom jeho žiadosti sú zásahy, ktoré voči jeho osobe vykonali policajné a vyšetrovacie orgány formou vyšetrovaní, prešetrovaní, lustrovaní, pričom zasiahli do žalobcových práv a slobôd bez jeho vedomia. Žalobca má za to, že je neprípustné, aby mu orgány štátu zatajovali existenciu týchto zásahov, ich množstvo a výsledok týchto zásahov. Žalobca nevidí žiadnu zákonnú prekážku, ktorá by bránila sprístupneniu požadovaných informácií, nakoľko tieto sa týkajú výlučne jeho osoby.
5. K odôvodneniu rozhodnutia žalovaného, že uvedené informácie nemá k dispozícii a zároveň ani nemá vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, ako aj, že predmet žiadosti sa spája s náročným a rozsiahlym vyhľadávaním informácií, ktoré môžu, ale zároveň nemusia byť rozptýlené na útvaroch Policajného zboru v celoštátnom meradle a ak by povinná osoba žiadosti vyhovela, predstavovalo by to neprimerané časové i personálne zaťaženie žalovaného, žalobca po tom, čo citoval ust. § 17 ods. 2 ZoSPI, má zato, že z citovaného zákonného ustanovenia možno dedukovať, že ZoSPI predpokladá pri sprístupňovaní informácií situáciu, kedy požadované informácie budú väčšieho počtu, rôzneho druhu a umiestnené na rozličných miestach. Preto odôvodnenie žalovaného nepovažuje za relevantný dôvod pre odmietnutie žiadosti. Ani časová náročnosť vyhľadania informácií nie je dôvodom pre ich nesprístupnenie. Podľa názoru žalobcu, zhromaždením už existujúcich informácií, nedôjde k vytvoreniu nových informácií, nakoľko stačí iba mechanické vyhľadanie a zhromaždenie požadovaných údajov/informácií, ktoré sa u žalovaného nachádzajú, alebo sa nachádzajú u inej povinnej osoby, od ktorej ich môže žalovaný získať. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sži/1/2011 zo dňa 15.12.2011, v ktorom najvyšší súd uviedol „Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho a tým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má tiež priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie... Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informácií robí občanom problémy, sú pre nich demotivujúce ...“ Rovnako žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/5/2013 zo dňa 27.11.2012, v ktorom najvyšší súd uviedol „Právo na informáciu musí byť v rovnováhe s princípom dobrej verejnej správy. Je potrebné zdôrazniť, že verejná správa nemá byť samoúčelná, ale jej cieľom je služba občanom, vrátane poskytovania informácií, s ktorými verejná správa pri výkone svojej pôsobnosti pracuje (disponuje). “
6. Žalobca tvrdí, že ÚVTOS Ilava podal na žalobcu niekoľko oznámení, ktoré boli postúpené Ministerstvu vnútra SR, čo dokazujú záznamy ÚVTOS Ilava i písomné vyjadrenie GR ZVJS v konaní pred Krajským súdom v Trenčíne pod sp.zn. 11S/124/2019. To, že boli realizované podania voči osobe žalobcu zo strany ÚVTOS Ilava, vyplýva z uznesenia Národnej kriminálnej agentúry č. PPZ-939/NKA-PZ-ZA-2018 zo dňa 12.08.2018, v ktorom sa uvádza, že ÚVTOS Ilava podal na žalobcu dňa 29.12.2017 „udanie“ policajným orgánom, spolu so spisom ÚVTOS Ilava č. ÚVTOS a ÚVV 7/19-IL-2017-1. Z uvedeného je podľa názoru žalobcu zrejmé, že ÚVTOS Ilava podal na žalobcu niekoľko oznámení, ktoré boli postúpené policajným orgánom, teda Ministerstvu vnútra SR. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že žalovaný ako povinná osoba má požadované informácie k dispozícií, prípadne má vedomosť o tom kde je možné požadované informácie získať. Takýmto konaním žalovaného došlo k porušeniu Ústavou garantovaného práva žalobcu na informácie, v dôsledku čoho žalobca nemôže realizovať svoje právo a brániť sa voči krivým obvineniam. Na základe vyššie uvedeného, žalobca je názoru, že ÚVTOS Ilava podal niekoľko oznámení na osobu žalobcu, ktoré sa policajnými orgánmi nepotvrdili a oznámenia o tom, ako bolo rozhodnuté, boli doručované výhradne ÚVTOS Ilava.
III. Vyjadrenie žalovaného.
7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním z 28.01.2020 s tým, že považuje rozhodnutia za zákonné a riadne odôvodnené, vydané v súlade so zákonom, žalobu navrhol zamietnuť.
8. S poukazom na obsah žaloby, ktorú podal žalobca dňa 12.06.2019 a jej doplnenie prostredníctvom právneho zástupcu dňa 24.10.2019, žalovaný je názoru, že žaloba neobsahuje náležitosti v súlade s § 182 Správneho súdneho poriadku (žalobca neuviedol údaj, kedy mu bolo napadnuté rozhodnutie doručené, neuviedol dôvody žaloby z ktorých by bolo zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné), preto v súlade s § 183 Správneho súdneho poriadku, nie je možné prihliadať na doplnenie správnej žaloby zo dňa 24.10.2019 (žaloba bola podaná na súd 12.06.2019).
9. Napriek uvedenému, sa žalovaný z opatrnosti vyjadril k žalobe a jej doplneniu s tým, že argumenty žalobcu, ktorými popiera zákonnosť konania žalovaného, sú založené na absolútne nesprávnom vnímaní zmyslu, filozofie a účelu ZoSPI, ktorý má slúžiť na poskytovanie informácií, ktoré majú povinné osoby v dispozícii, na ktoré sa nevzťahuje prepiata náročnosť vyhľadávania, čím by štátny orgán upúšťal od primárnych úloh, ktoré sú mu uložené zákonom, a to výlučne v prospech jednotlivej žiadosti, pri ktorej sú vytvorené legitímne hranice žiadosti nevyhovieť. Žalobca obsahom svojej žiadosti, povýšil uspokojenie jednotlivého práva na informácie nad iné celospoločenské záujmy, keďže v konečných konzekvenciách sa žiadosť týka orgánov, ktoré realizujú represiu trestnej činnosti.
10. K argumentácii prostredníctvom § 17 ods. 2 ZoSPI, kde žalobca odkázal na problematiku lehôt na vybavenie žiadosti a legitimitu predĺženia týchto lehôt z dôvodu vyhľadávania a zberu väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti, kedy náročnosť vyhľadania informácií nie je dôvodom pre ich nesprístupnenie, pričom v prípade žalovaného by išlo iba o mechanické vyhľadanie a zhromaždenie, žalovaný uviedol, že žiadosť nesmerovala ku konkrétnemu útvaru Policajného zboru, v ktorého podmienkach by boli informácie pravdepodobne zistiteľné. Žalobca svoju požiadavku na sprístupnenie informácií určil tak všeobecne, čo v praxi znamená adresnosť vo vzťahu k útvarom Policajného zboru, čím žiadosť nadobudla celoštátny rozmer a nie príslušnosť národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, ako sa to žalobca snaží v ostatnom texte správnej žaloby prezentovať. Z konštrukcie žiadosti ako napr. „z oznámenia v súvislosti s mojou osobou“ vyplynulo, že z rôznych dôvodov a na rôznych bázach mohli (avšak nemuseli) byť podania subjektov Zboru väzenskej a justičnej stráže doručované rôznym útvarom Policajného zboru podľa skutkových okolností a miesta konania, a rovnako mohli byť vyhodnocované podľa diferentných zákonných úprav (nielen v trestnoprávnych intenciách). Žalovaný zdôraznil, že žiadosť predstavuje generálny charakter a jej vetná konštrukcia (použitie čiarky) „od väzenských orgánov, väznice Ilava“, naznačuje akýkoľvek „väzenský orgán“ a nielen Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Ilave.
11. Žalovaný tiež poukázal na doplnenie žaloby právnym zástupcom žalobcu, ktorý prezentuje informácie, ktoré sa zjavne dozvedel ex post, od žalobcu, avšak tieto informácie zo žiadosti neplynuli.
12. S tvrdením, že by v podmienkach žalovaného išlo o mechanické vyhľadanie informácií, žalovaný nesúhlasí, nakoľko by to vyžadovalo zapojenie väčšieho počtu osôb na vyhľadávanie informácií, ktoré by v konečnom dôsledku ani nemuseli predstavovať korektný výstup zhodný so skutočnosťou. Dokonca údaje v informačných systémoch žalovaného, by nebolo možné hodnotiť k otázke výstupu za korektné, keďže vstupné dáta, v závislosti od rôznych subjektívnych a objektívnych vplyvov, nemusia identifikovať okolnosti žiadané žalobcom ako žiadateľom. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že pokiaľ by aj požadované informácie boli v dispozícii povinnej osoby v korektnej, úplnej a pravdivej forme, žalovaný, ako povinná osoba by zrejme nepristúpila k ich sprístupneniu z dôvodu obmedzujúceho ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) ZoSPI. V takom prípade nie je rozhodujúce, že sa žiadosť týka priamo osoby žalobcu ako žiadateľa, nakoľko ZoSPI je konštruovaný tak, že nekategorizuje subjekty žiadateľov podľa kritéria vzťahu k veci a subjekty žiadosti sú pri rozhodovaní o rovnakom merite v rovnakom čase vnímané totožne, hoc by sa ich vec týkala. Podstatným a teda rozhodujúcim by bol fakt, že žiadosť nepriaznivo ingeruje do plnenia úloh Policajného zboru, ktoré sú prísne určené zákonom o Policajnom zbore a rovnako nepriaznivo vstupuje do účelu trestného konania. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) ZoSPI definuje, ktoré z informácií sú povinne sprístupňované (týmito sú výlučne a len v podmienkach žalovaného rozhodnutia policajta podľa piateho dielu druhej hlavy druhej
časti Trestného poriadku a informácia o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku). Uvedené je však irelevantné, nakoľko žalovaný požadované informácie tak, ako požadoval žalobca, nemal v dispozícii a preto uplatnil postup podľa § 15 ods. 1 ZoSPI.
13. Žalovaný poukázal na prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu v ktorom k otázke extrémne náročného vyhľadávania informácií a k otázke inštitútu zneužitia práva odkázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sži/2/2010 z 09.12.2010, sp.zn. 4 Sžso/31/2008 z 26.02.2009, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7S/33/2009 z 30.09.2009 a vo vyjadrení k žalobe aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sži/4/2014 z 12.03.2014.
14. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mohol získať do dispozície požadované informácie na základe dožiadania vo vzťahu k príslušným orgánom Zboru väzenskej a justičnej stráže, žalovaný citoval ust. § 2 ZoSPI, z ktorého nevyplýva povinnej osobe povinnosť, resp. zákon povinnej osobe neukladá zabezpečovať si informácie od iných povinných osôb alebo iných subjektov. Neexistoval ani dôvod na postúpenie žiadosti inej povinnej osobe, keďže jej prvá časť smerovala k zisteniu, či Policajný zbor podania eviduje a ak áno, žiadateľ požadoval sprievodné informácie (číslo konania, stav konania..). Týmito údajmi by zjavne nedisponovala ani iná povinná osoba. V tejto súvislosti žalovaný tiež uviedol, že podstatou odmietnutia žiadosti bol rozsah možných adresátov v rámci útvarov Policajného zboru, v žiadnom prípade nie vedomosť žalovaného o existencii informácií, ktoré by nemal vôľu zabezpečiť a koncentrovať pre účely vyhovenia žiadosti.
15. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný má požadované informácie vo svojej dispozícii a odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sži/1/2011 z 15.12.2011, vo vzťahu k požadovanému sprístupneniu informácií, nemá relevanciu, keďže žalobca požadoval informácie o podaniach štátnych inštitúcií vo vzťahu k útvarom Policajného zboru, a tieto sa mali týkať podozrení z trestného konania, prípadne iných protiprávnych konaní. Otázka podania alebo nepodania trestného oznámenia podlieha obmedzujúcemu ustanoveniu § 11 ods. 1 písm. d) ZoSPI. Napriek uvedenému, žalovaný opäť zdôraznil, že požadované informácie nemal vo svojej dispozícii.
16. Žalobcom označený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sži/5/2013 z 27.11.2012, žalovaný v kontexte preskúmavanej veci, považuje za irelevantný, nakoľko základom odmietnutia žiadosti bol jej celoštátny rozmer.
17. Žalovaný uviedol, že žalobca účelovo vyhľadáva a predkladá súdu rôzne segmenty informácií, avšak bez vnímania zmyslu práva na informácie, ktoré je založené na princípe takých informácií, ktoré má povinná osoba v určitej komplexnej forme v dispozícii. Uvedené žalovaný uviedol v súvislosti s návrhom žalobcu na pripojenie spisu trestného konania ČVS: PPZ-939/NKA-PZ-ZA-2018 a spisu konania pred Krajským súdom v Trenčíne sp.zn. 11S/124/2019. V súlade s národnou judikatúrou a sekundárnym právom Európskej únie (smernice), v intenciách vnímania pojmu „informácia“ tak, aby nebolo identifikované zneužitie práva, nemožno v predmetnej veci konštatovať, že požadovaná informácia existuje. V týchto medziach je argumentácia žalobcu nedostatočná a v otázkach navrhnutých dôkazov irelevantná.
IV. Replika žalobcu.
18. Žalobca v replike zo dňa 21.02.2020 nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, nakoľko žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, resp. zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom, v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentáciu žalovaného nemožno považovať za dostačujúcu a presvedčivú.
19. Žalobca namieta porušenie Ústavou garantovaného práva na informácie a taktiež poukazuje na skutočnosť, že tým nemôže realizovať svoje právo a brániť sa voči prípadným krivým obvineniam, nakoľko z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že hoci aj, ak by žalovaný nemal požadované informácie k dispozícii, má vedomosť o tom, kde je možné požadované informácie získať. K argumentácii žalovaného s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. d) ZoSPI, že ani keby požadované informácie mal k dispozícii, nemôže ich žalobcovi poskytnúť, vzhľadom k vylúčeniu informácií o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom
chránené záujmy, žalobca má zato, že informácie, ktoré požaduje ohľadom počtu podaných oznámení na jeho osobu s vyčlenením, ktoré z uvedených nie sú skončené, nie je v rozpore s uvedeným ustanovením ZoSPI, nakoľko ich sprístupnením (počtu) neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Práve naopak, ich nesprístupnením môžu byť ohrozené práva a právom chránené záujmy žalobcu.
20. K tvrdeniu žalovaného, že nie je daná vážnosť vôle žalobcu na získaní požadovaných informácií, ale skutočným zámerom žalobcu je zneužitie práva na informácie, žalobca uviedol, že je zjavne daná vážnosť vôle žalobcu na skutočnostiach ktoré sa ho týkajú, za účelom čoho sa snaží využiť prostriedky dané zákonom všetkým občanom bez rozdielu. Žalobca tiež konštatoval, že z ustanovenia § 17 ods. 2 ZoSPI je zjavné, že zákonodarca predpokladá situáciu vyhľadávania a zberu väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií na inom mieste ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť a skutočnosť, že žalovaný túto môže zrealizovať iba za dlhšieho trvania alebo za spolupráce viacerých osôb, čo nemá nijaký vplyv na to, že žalobca má na požadované informácie právo.
21. Žalobca v žalobe odkazuje na trestné veci, ktoré žalovaný považuje za nedôvodné, pričom sú podľa názoru žalobcu významné, nakoľko na ich základe možno preukázať, že bolo uskutočnených niekoľko oznámení na žalobcu, čo iba potvrdzuje opodstatnenosť žalobcovho záujmu a vážnosti jeho vôle na sprístupnení požadovaných informácií.
V. Duplika žalovaného.
22. Žalovaný v duplike zo dňa 03.03.2020 sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia a opäť zdôraznil, že žiadosť žalobcu nesmerovala ku konkrétnemu útvaru Policajného zboru, v ktorého podmienkach by boli informácie pravdepodobne zistiteľné. Zo žiadosti a jej konštrukcie plynulo, že z rôznych dôvodov a na rôznych bázach mohli (avšak nemuseli) byť podania Zboru väzenskej a justičnej stráže doručované rôznym útvarom Policajného zboru podľa skutkových okolností a miesta konania, a rovnako mohli byť vyhodnocované podľa diferentných zákonných úprav (nielen v trestnoprávnych intenciách). Tvrdenie žalobcu, že by v podmienkach žalovaného išlo o mechanické vyhľadanie informácií, je v týchto excentrických podmienkach neprijateľné. Znamenalo by to zapojenie väčšieho počtu osôb na vyhľadávanie informácií, ktoré by v konečnom dôsledku ani nemuseli predstavovať korektný výstup zhodný so skutočnosťou. Žalovaný opäť zdôraznil, že pokiaľ by aj požadované informácie boli v dispozícii povinnej osoby v korektnej, úplnej a pravdivej forme, žalovaný, ako povinná osoba by tieto zrejme nesprístupnila z dôvodu obmedzujúceho ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) ZoSPI.
23. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mohol získať do dispozície požadované informácie na základe dožiadania od príslušných orgánov Zboru väzenskej a justičnej stráže, žalovaný zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v svojom vyjadrení k žalobe s dôrazom na skutočnosť, že ZoSPI neukladá žalovanému ako povinnej osobe, zabezpečovať si informácie od iných povinných osôb alebo iných subjektov. Žalovaný zotrval na svojom názore, že konaním žalovaného išlo o uplatnenie zákonného postupu podľa § 15 ods. 1 ZoSPI, keďže požadované informácie nemal vo svojej dispozícii.
VI. Administratívne konanie.
24. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 29.03.2019 bolo Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky ako povinnej osobe, doručené podanie žalobcu označené ako „Odpoveď na výzvu, žiadosť o poskytnutie informácií a iné ...“, ktoré bolo v časti II. vyhodnotené ako žiadosť o informácie podľa ZoSPI. Z internej komunikácie, listu Prezídia PZ, úrad kriminálnej polície zo dňa 04.04.2019 pod č. PPZ-KP-AO-2019/027187-004 vyplýva, že žiadosť žalobcu v časti II. bola vyhodnotená ako žiadosť o poskytnutie informácií, ktorá obsahovala otázky:
- „koľko oznámení na moju osobu a v súvislosti s mojou osobou policajné orgány prijali od väzenských orgánov, väznice Ilava... od januára 2017 do dnes,
- ktoré policajné orgány tieto veci prešetrovali a/alebo stále prešetrujú, pod akými číslami/značkami,
- koľko z týchto vecí/vyšetrovaní už boli ukončené a s akým výsledkom,
- koľko z týchto vecí/vyšetrovaní sa stále vedú/riešia.“ V informačnom systéme „Denník vyšetrovacích spisov“ k uvedeným otázkam žiadateľa bolo zistené, že v systéme sa nenachádzajú záznamy týkajúce sa podnetov orgánov Zboru väzenskej a justičnej stráže voči osobe žiadateľa v období od januára 2017 ku dňu 04.04.2019.
25. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, PPZ, národná kriminálna agentúra listom zo dňa 05.04.2019 pod č. PPZ-NKA-16-105/2019-PZ vypracovalo návrh rozhodnutia s tým, že žiadosť je treba odmietnuť podľa § 15 ods. 1 ZoSPI. Následne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, kancelária ministra vnútra SR, tlačový odbor vydalo rozhodnutie KM-TO-2019/003990-005 zo dňa 08.04.2019, ktorým podľa § 15 ods.1 v spojení s § 3 ods. 1 ZoSPI odmietlo žiadosť, nakoľko požadovanú informáciu nemá k dispozícii a nemá vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, poukazujúc pri rozhodovaní na zásadu zákazu zneužitia práva.
26. Žalobca podal proti predmetnému rozhodnutiu dňa 18.04.2019 rozklad, v ktorom uviedol, že predmetom jeho žiadosti sú zásahy, ktoré policajné a vyšetrovacie orgány vykonali formou vyšetrovaní, prešetrovaní, lustrovaní, ktoré mali zasiahnuť do jeho práv a slobôd bez vedomia žalobcu. Z tohto dôvodu je neprípustné, aby mu orgány štátu zatajovali existenciu týchto zásahov, ich množstvo a výsledok týchto zásahov. Ďalej v rozklade žalobca uviedol, že všetky požadované informácie sa týkajú výlučne jeho osoby, takže neexistuje žiadna zákonná prekážka ani iná prekážka, ktorá by bránila v poskytnutí požadovaných informácií. Žalobca uviedol, že predmetom jeho žiadosti je, aby príslušné orgány poskytli údaje, ktoré doposiaľ utajujú a to, koľko takých „oznámení“ na jeho osobu bolo podaných, či išlo o oznámenia priamo na jeho osobu alebo vo veci, resp. konania, ktorého sa mal dopustiť, či orgány vyšetrovali jeho osobu alebo iba vec, resp. konanie, ktorého sa mal dopustiť. Žalobca špecifikoval, čo myslel označením „moja osoba“, resp. „v súvislosti s mojou osobou“ a má zato, že osoba je špecifikovaná jasne, nespochybniteľne a rovnako je jednoznačne vymedzené obdobie, za ktoré požadoval predmetné informácie, teda od januára 2017 do dnešného dňa. V závere rozkladu žalobca uviedol, že povinná osoba podľa neho má k dispozícii požadované informácie a je povinná mu ich sprístupniť.
27. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, PPZ, národná kriminálna agentúra listom zo dňa 26.04.2019 pod č. PPZ-NKA-16-132/2019-PZ vypracovalo stanovisko k rozkladu, v závere ktorého navrhlo podľa § 59 ods. 2 SP rozklad zamietnuť a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdiť. Následne internou komunikáciou Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, kancelária ministra vnútra SR, tlačový odbor, listom KM-TO-2019/003990-009 zo dňa 20.05.2019 vypracovalo stanovisko pre kanceláriu ministra vnútra SR pre rozhodnutie o podanom rozklade so záverom, aby bol rozklad zamietnutý a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdené. Na základe vyššie uvedeného, ministerka vnútra Slovenskej republiky pod Číslom: KM-OLVS-69/2019/RK dňa 31.05.2019 rozhodla tak, že rozklad zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.
VII. Verejné vyhlásenie rozsudku.
28. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 24.06.2021, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci, súdom boli poučení, ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
VIII. Právne posúdenie veci.
29. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
30. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
31. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
33. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.
34. Podľa čl.2 ods.2 zák.č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
35. Podľa čl.26 ods.1 zák.č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
36. Podľa § 1 zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
37. Podľa § 2 ods.1 zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
38. Podľa § 3 ods.1 zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
39. Podľa § 15 ods.1 zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím ( § 18).
40. Podľa §17 ods. 1 zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmych pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dna odstránenia nedostatkov žiadosti podľa §14 ods. 2 a 3, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. Podľa § 18 ods. 2 vety prvej zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.
42. Podľa § 22 ods. 1 zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
43. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
44. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
45. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
IX. Závery správneho súdu.
46. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu, ktorými nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie v zmysle ZoSPI z dôvodu, že správny orgán požadovanú informáciu nemá k dispozícii a nemá vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, s poukazom na zásadu zákazu zneužitia práva.
47. ZoSPI v § 1 upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám a obmedzenie práva na slobodný prístup k informáciám zase upravuje v § 8 až § 13. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre viackrát zaujal stanovisko, že obsahom základného práva na prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99, sp.zn. II. ÚS 184/03, sp.zn. II. ÚS 514/2010).
48. V merite veci je potrené sa zaoberať otázkou práva na informácie, ktoré je definované v § 3 ods.1 ZoSPI, ktorý v súlade s čl. 26 Ústavy SR ustanovuje osobný rozsah práva na informácie, v zmysle ktorého má právo na prístup k informáciám „každý“. Z tohto pravidla však existujú výnimky, ktoré síce nepopierajú právo na informácie, ale predpokladajú osobitné vlastnosti žiadateľov a im zodpovedajúci spôsob sprístupnenia informácií. Rovnako je potrebné venovať pozornosť i pojmu „informácia“, ktorý v ZoSPI nie je definovaný, preto treba vychádzať z logického výkladu v synergii so ZoSPI, únijných aktov, odporúčaní Rady Európy a nemalý význam má aj existujúca judikatúra. Principiálne podľa názoru správneho súdu pod pojem "informácia" možno zaradiť dokumenty a záznamy (zápisnice zo schôdzí, texty schválených dokumentov, materiály predložené na rokovaniach, uznesenia, rozhodnutia, nákresy, obrazové dokumenty, kópie listín s požadovanými informáciami, kópie zo spisov a dokumentácie, správa, údaj a pod.). Keďže výpočet príkladov nie je možný, v praxi treba vychádzať vždy z aktuálnej dostupnej judikatúry ako sú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/16/2004, sp. zn. 1SžoNS/1/2006, sp. zn. 2Sžo/19/2008, sp. zn. 5Sži/4/2010 v ktorých najvyšší súd uviedol, že podľa obsahu slova je informáciou správa, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ získanie nového poznania. Zo znenia zákona nemožno vyvodiť, že informáciou je aj poskytovanie obsahu spisu alebo rôznych dokumentov a ich kópií o právnych úkonoch (kúpne či iné zmluvy), ktoré sú súhrnom množstva údajov a dojednaní rôznej povahy, požívajúcich rôznu ochranu, voči tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania ani subjektmi právnych vzťahov založených uvedenými úkonmi (nie sú zmluvnými stranami).
49. Ďalšou otázkou je pojem „mať k dispozícii“, čo znamená že povinná osoba má povinnosť sprístupniť informáciu ktorú drží a s ktorou pracuje, t.j., že povinná osoba má požadované informácie k dispozícii (§ 3 ods. 1 ZoSPI), s negatórnym vymedzením obmedzenia sprístupnenia informácie alebo nesprístupnenie informácie (§ 11 ZoSPI). Inak povedané, oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozšírený výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie, zmenila na spracovanie požadovaných informácií, čo nie je účelom zákona o informáciách. Z uvedeného vyplýva, že štátny orgán ako povinná osoba poskytne na základe žiadosti tie informácie, ktoré sú spracované v čase podania žiadosti. Ide napríklad o informácie, ktoré povinná osoba pri svojej činnosti používa, využíva alebo s ktorými narába. Nejde iba o tie informácie, ktoré povinná osoba sama vytvorila, ale aj o tie, ktoré boli povinnej osobe postúpené inými osobami alebo organizáciami. ZoSPI neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti informácie, ktoré v momente podania žiadosti ešte neexistujú. Sprístupnenie takýchto informácií môže povinná osoba
odmietnuť z dôvodu, že ich nemá k dispozícii (napr. ak ide o spracovanie analýz, stanovísk, vytvorenie prehľadov, ktoré v momente podania žiadosti o informácie vôbec neexistovali alebo neexistovali podľa kritérií stanovených žiadateľom).
50. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 4. tohto rozhodnutia, že zásahy, ktoré voči jeho osobe vykonali policajné a vyšetrovacie orgány formou vyšetrovaní, prešetrovaní, lustrovaní, je neprípustné, aby mu orgány štátu nesprístupnili existenciu týchto zásahov, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. S poukazom na formuláciu žiadosti špecifikovanej v odsekoch 1. a 24. tohto rozhodnutia, ktorá je formulovaná tak všeobecne a široko, že s odkazom na odsek 48. tohto rozhodnutia možno jednoznačne konštatovať, že informácie ktoré žalobca požadoval sprístupniť sú takého charakteru, ktoré žalovanému ako povinnej osobe v čase podania žiadosti neboli známe. Správny orgán nedisponoval s databázou požadovaných informácií formulovaných v žiadosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že každá databáza je tvorená informáciami usporiadaných podľa rôznych kritérií tak, že zadaním príkazu sa v nej požadovaná informácia zobrazí, vyberie a povinná osoba požadovanú informáciu sprístupní. Toto ale nie je prípad žalovaného, nakoľko ako sám uviedol, informáciami požadovanými žalobcom v svojom informačnom systéme nedisponuje a ani nemá vedomosť, kde možno žalobcom požadované informácie získať.
51. Námietky žalobcu uvedené v odseku 5. tohto rozhodnutia, že s poukazom na ust. § 17 ods. 2 ZoSPI možno dedukovať, že ZoSPI predpokladá pri sprístupňovaní informácií situáciu, kedy požadované informácie budú väčšieho počtu, rôzneho druhu a umiestnené na rozličných miestach, ani časová náročnosť vyhľadania informácií nie je dôvodom pre ich nesprístupnenie a odkaz na rozsudok NS SR sp. zn. 5 Sži/1/2011 zo dňa 15.12.2011 a sp. zn. 3Sži/5/2013 zo dňa 27.11.2012, súd vyhodnotil ako nedôvodné. K prvej časti námietky súd v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie v predchádzajúcom odseku to rozhodnutia, ktoré dopĺňa v tom, že predmet žiadosti sa spája s náročným a rozsiahlym vyhľadávaním informácií, ktoré môžu, ale zároveň nemusia byť rozptýlené na útvaroch Policajného zboru v celoštátnom meradle, pričom zo znenia ZoSPI nemožno vyvodiť, že oprávnenou informáciou, ktorú je povinná osoba povinná poskytnúť, je aj poskytnutie informácie, ktoré by si vyžadovalo spracovanie viacerých údajov z viacerých databáz, čím by povinná osoba musela vykonať také operácie, na základe ktorých by došlo k vytvoreniu kvalitatívne odlišných alebo nových informácií. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/190/2008 z 27.05.2009) Vo vzťahu k rozsudku NS SR sp. zn. 5 Sži/1/2011 zo dňa 15.12.2011 na ktorý žalobca poukazuje je súd názoru, že jeho aplikácia k preskúmavanej veci nie je dôvodná, keďže v predmetnom rozhodnutí išlo o nezverejnenie rozhodnutia o odmietnutí podnetu pre podozrenie z trestného činu, ktoré v danej veci bolo rozhodnutím konečným (proti nemu nebola podaná sťažnosť ani nedošlo k jeho zrušeniu dozorujúcim prokurátorom) a preto nezodpovedá zákonným obmedzeniam uvedeným v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d) ZoSPI. Vo vzťahu k rozsudku NS SR sp. zn. 3 Sži/5/2013 zo dňa 27.11.2012 na ktorý žalobca poukazuje je súd názoru, že jeho aplikácia k preskúmavanej veci je vytrhnutá z kontextu predmetného rozhodnutia, keďže v predmetnom rozhodnutí išlo o posúdenie otázky ktorou bola kvalita informácie, ktorú žalobkyňa žiadala sprístupniť podľa ZoSPI s prijatým záverom, že v danom prípade nešlo o informáciu s ktorou žalovaný pracuje a disponuje na zverenom úseku štátnej správy. A práve v tomto kontexte najvyšší súd vychádzal z toho, že právo na informáciu musí byť v rovnováhe s princípom dobrej verejnej správy a verejná správa nemá byť samoúčelná, ale jej cieľom je služba občanom, vrátane poskytovania informácií, s ktorými pri výkone svojej pôsobnosti pracuje (disponuje).
52. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, že ÚVTOS Ilava podal na žalobcu niekoľko oznámení, čo dokazujú záznamy ÚVTOS Ilava i písomné vyjadrenie GR ZVJS v konaní pred Krajským súdom v Trenčíne pod sp.zn. 11S/124/2019 a že boli realizované podania voči žalobcovi zo strany ÚVTOS Ilava, čo vyplýva z uznesenia Národnej kriminálnej agentúry č. PPZ-939/NKA-PZ-ZA-2018 zo dňa 12.08.2018, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V kontexte predmetnej námietky súd opäť poukazuje na účel práva na informácie v zmysle ZoSPI, ktoré je založené na princípe takých informácií, ktoré má povinná osoba v určitej komplexnej forme v dispozícii. Preto označenie konaní s návrhom na pripojenie spisov, z ktorých je údajne zrejmé, že ÚVTOS Ilava podal na žalobcu niekoľko oznámení, nejde o sprístupnenie informácie ktorou povinná osoba v čase podania žiadosti disponuje (informáciou disponuje bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby), t.zn. nejde o sprístupnenie takej informácie
ako má na mysli ZoSPI. Predmetný zákon neukladá automaticky povinnosť vytvárať povinnej osobe na základe žiadosti o sprístupnenie informácie, také informácie, ktoré je potrebné ešte len vytvoriť a neboli v momente podania žiadosti vytvorené, rovnako povinná osoba nie je povinná vytvárať databázu informácií, ktorými pri podaní žiadosti nedisponuje. ZoSPI neukladá povinnej osobe také povinnosti, podľa ktorých by musela vykonať také operácie požadované žiadateľom, na základe čoho by boli vytvorené kvalitatívne odlišné alebo dokonca nové informácie, resp. by si vyžadovali spracovanie viacerých údajov z viacerých databáz, ktoré žalovaný nemá k dispozícii. 53. K ostatným námietkam správny súd konštatuje, že súd nemusí dávať odpoveď na všetky námietky žalobcu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, a pokiaľ súd jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje to na zaručenie riadneho a spravodlivého procesu. (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04 a I. ÚS 117/05)
54. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán správne podľa obsahu žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií posúdili, riadne zistili skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne vec posúdili s použitím príslušných zákonných ustanovení. Súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vytvára dostatočné právne východiská pre výrok napadnutého rozhodnutia, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
X. Trovy konania.
55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).