Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sži/2/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členiek senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny

Adamcovej v právnej veci žalobcu: E., O. Z., so sídlom T., B., IČO: X., zastúpeného Mgr. V.

Š., advokátom so sídlom Z., B., proti žalovanému: Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej

republiky, so sídlom Priemyselná 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívnych

rozhodnutí žalovaného, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

-23 zo dňa 01. decembra 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.

-23 zo dňa 01. decembra 2009, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 01. decembra 2009, č.k. -23 Krajský súd

v Bratislave zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného obsiahnutého v liste zo dňa 03. júna 2008 č. 2987/2008, ako aj fiktívneho

rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu

a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že žalovaný v lehote stanovenej

v o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon

č. “) žalobcovi oznámil e-mailom dňa 16. mája 2008, kde sa ním požadované

informácie nachádzajú. Vyslovil názor, že žalovaný sprístupnil žalobcovi požadované

informácie, ktoré mal k dispozícii, z čoho vyvodil, že povinnosť žalovaného bola splnená.

Mal za to, že žalovaný spracoval výsledky kontroly na základe podkladov, ktoré mu dali

kontrolované subjekty a že pri vypracovaní správy o výsledkoch kontroly vychádzal iba

z podkladov, ktoré mu dali k dispozícii kontrolované subjekty. Žalovaný poskytol žalobcovi

výsledky kontrol bez zásahu zo strany žalovaného tak, ako ich mal k dispozícii. Podotkol, že

žalovaný postupoval v súlade s o Najvyššom kontrolnom úrade

Slovenskej republiky (ďalej len „“), z ktorého vyplýva, že žalovaný

predkladá kontrolovanej osobe protokol o výsledku kontroly, resp. záznam o výsledku

kontroly. Doplnil, že tretím osobám (žalobcovi) sa predkladá správa o výsledku kontroly,

ktorá obsahuje všetky dôležité zistenia uvedené v protokole o výsledku kontroly. Z hľadiska

posúdenia veci podľa hmotného práva, základným predpokladom úspešnosti žiadosti žalobcu

o sprístupnenie informácií je, že žalovaný má požadované informácie k dispozícii. Dospel

k záveru, že žalovaný v danom prípade by disponoval požadovanými informáciami okrem

iného aj vtedy, ak s nimi aj pri svojej činnosti pracuje, resp. ak sú predmetom jeho činnosti.

Keďže žalovaný spracováva kontrolu a vypracováva správu o výsledkoch kontroly na základe

podkladov, ktoré obdŕžal od kontrolovaného subjektu a tento dal k dispozícii žalovanému

zmluvy s označením subjektov X, Y a Z, žalovaný nevykonal zásah do označenia subjektu,

pretože s takouto informáciou nepracuje a nemôže ju dať ani žalobcovi k dispozícii. Ohľadom

otázky, či žalobca v prípade rozhodnutia mal podať odvolanie alebo rozklad, súd dospel

k záveru, že žalovaný nie je ústredným orgánom štátnej správy (

o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy), ale je štátny orgán

zriadený , teda v tomto postavení nemá nadriadený orgán a preto

proti jeho rozhodnutiam je možné podať rozklad v zmysle

o správnom konaní.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobou napadnuté rozhodnutia zruší

a žalobcovi prizná náhradu trov súdneho konania. Namietal, že nežiadal o sprístupnenie

správy o výsledku kontroly, ale žiadal sprístupnenie „kópií rozhodnutí alebo iných výsledkov

kontroly“, nakoľko žalovaný sa svojvoľne rozhodol sprístupniť „správu o výsledku kontroly“,

ktorá v porovnaní s protokolom o výsledku kontroly obsahuje menej informácií. Dodal, že

podľa tvrdenia žalovaného správa o výsledku kontroly „sa“ predkladá tretím osobám, z čoho

je zrejmé, že ide o informačne ochudobnený dokument, ktorý žalovaný vytvoril za účelom

jeho poskytovania tretím osobám. Poukázal na ust. ,

v zmysle ktorého má žalobca právo na sprístupnenie všetkých informácií okrem vyhradených

a preto žalovaný nemôže svoju zákonnú povinnosť sprístupňovať informácie obchádzať tým,

že si vytvorí oklieštené verzie dokumentov, ktoré mieni predkladať žiadateľom.

Ohľadom tvrdenia žalovaného, že správa o výsledku kontroly, ktorú má k dispozícii,

neobsahuje nijaké identifikačné údaje o obchodných spoločnostiach uviedol, že táto obchádza

podstatnú skutočnosť a síce, že žalobca nežiadal tento konkrétny dokument, ale informácie

o výsledku kontroly bez ohľadu na formu, či spôsob ich zachytenia. Namietal teda, že

žalovaný žalobcovi nesprístupnil všetky informácie o výsledku kontroly, pričom tieto sa

v plnom rozsahu nachádzajú v protokole o výsledku kontroly. Žalovaný vyhovel žiadosti

žalobcu iba čiastočne, keďže z dvoch dokumentov obsahujúcich informácie o kontrole,

žalobcovi sprístupnil dokument s menším rozsahom informácií. Mal za to, že pokiaľ žalovaný

časť informácií nesprístupnil, mal vydať riadne rozhodnutie o čiastočnom nesprístupnení

informácie, v ktorom by vysvetlil dôvody nesprístupnenia. Nakoľko žalovaný takto

nepostupoval, v zmysle ust. vznikla fikcia zamietavého

rozhodnutia, ktorú žalobca správne napadol rozkladom.

Krajskému súdu vyčítal, že ust. , ktoré uvádza

v odôvodnení, ani žiadne iné ustanovenie citovaného zákona neuvádza nič o „správe

o výsledku kontroly“, ktorá by „sa“ mala predkladať tretím osobám. Dodal, že ust. § 15

ods. 12, písm. e/ , ktoré mal zrejme súd na mysli, iba ukladá

kontrolórom povinnosť predložiť kontrolovanému subjektu protokol o výsledku kontroly,

nehovorí však nič o tom, aké informácie, či dokumenty sa majú predkladať tretím osobám.

Preto je potrebné v plnom rozsahu aplikovať ust. ,

Z.z., ktoré vylučuje zo sprístupňovania informácie o kontrole, okrem informácií o výsledku

kontroly, ktoré žiadal žalobca.

V závere odvolania uviedol, že tvrdenie súdu, že „kontrolovaný subjekt dal

k dispozícii žalovanému zmluvy s označením subjektov X, Y, Z a žalovaný nevykonal zásah

do označenia subjektu, pretože s takouto informáciou nepracuje a nemôže ju dať ani

žalobcovi k dispozícii“, nemá oporu v administratívnom spise alebo prednesoch, či podaniach

účastníkov konania. Mal za to, že uvedená situácia de iure ani nastať nemôže, keďže ust. § 17

a kontrolovanému subjektu nedovoľuje poskytnúť dokumenty

s vylúčenými informáciami, naopak podľa ust. ,

sú kontrolóri dokonca oprávnení preberať originály dokladov, z ktorých nič vylúčené byť

nemôže, nakoľko už by nešlo o originál, ale o pozmeňovaný dokument.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu vyslovil, že rozsudok Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. zo dňa 01. decembra 2009 považuje za vecne správny

a navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol. Vyjadril nesúhlas s tvrdením

žalobcu, že žalovaný „sa svojvoľne rozhodol sprístupniť správu o výsledku kontroly“ a že

„si vytvorí oklieštené verzie dokumentov, ktoré mieni predkladať žiadateľom“, keďže

žalovaný podľa je povinný odovzdať protokol o výsledku kontroly

štatutárnemu orgánu kontrolovaného subjektu (, )

a súčasne je povinný oznámiť kontrolou zistené nedostatky príslušnému orgánu (§ 20 a § 20a

). Toto oznámenie o výsledkoch kontroly sa realizuje formou „správ

o výsledkoch kontroly“. Z uvedených ustanovení vyplýva, že priamo zo zákona je žalovaný

povinný vyhotovovať dva dokumenty o výsledkoch kontroly, a to protokol aj správu. Ďalej

uviedol, že žalobca svoju žiadosť formuloval tak, že žiadal o sprístupnenie „kópií rozhodnutí

alebo iných výsledkov kontroly“. Žalovaný nie je orgánom štátnej správy a preto

o výsledkoch kontroly nevydáva rozhodnutia v zmysle správneho poriadku, ale len protokol

a správu. Nakoľko žalobca presne neurčil, ktorý dokument konkrétne žiada, ani nežiadal

výslovne protokol a ani z jeho formulácie žiadosti nevyplýva, že žiada „všetky“ výsledky

kontroly, mal žalovaný za to, že vyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií tým, že

mu sprístupnil správu o výsledku kontroly. Vyslovil názor, že žalobca sa mylne domnieva, že

sprístupnením správy o výsledku kontroly bolo len čiastočne vyhovené jeho žiadosti, nakoľko

žalovaný v nej označil subjekty písmenami X, Y a Z, pričom skutočnosť, že sa mýli, osvedčil

žalovaný doložením časopisu „Spravodajca Najvyššieho kontrolného úradu SR“ zo dňa

30. septembra 2002, v ktorom bola zverejnená správa presne v takom istom znení, ako bola

predložená žalobcovi, t.j. subjekty sú anonymizované. Anonymizovanie subjektov vyplýva

z povinnosti žalovaného uloženej mu v ust. ,

Žalovaný, ako povinná osoba podľa je povinný sprístupňovať iba

také informácie, ktoré má v čase prijatia žiadosti o sprístupnenie informácie k dispozícii.

Žiaden právny predpis mu neukladá povinnosť akýmkoľvek spôsobom upravovať alebo

spracovávať informácie, ktoré má v čase prijatia žiadosti k dispozícii. Už by totiž išlo o nové

informácie, ktoré by vznikli až po prijatí žiadosti. Na základe uvedeného žalovaný dospel

k záveru, že poskytol žalobcovi informácie v súlade so zákonom. Doplnil, že žalobca mal

možnosť žiadať o sprístupnenie protokolu o výsledku kontroly a podotkol, že predmetný

protokol o výsledku kontroly mu už bol v celom rozsahu sprístupnený na základe jeho

obdobnej žiadosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 09. decembra 2010 ( a ).

Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa

04. augusta 2008 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného obsiahnutého v liste

č. 2987/2008 zo dňa 03. júna 2008, ako aj fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktorým

zamietol rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. K fikcii vydania zamietavých

rozhodnutí prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu došlo podľa žalobcu

podľa a , nakoľko žalovaný neposkytol

požadované informácie v plnom rozsahu, keď v zaslaných dokumentoch boli názvy

právnických osôb nahradené písmenami X, Y a Z.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté

(, ).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho

práva ide.

Z ustanovenia vyplýva, v ktorých prípadoch sa môže účastník

správneho konania domáhať preskúmania rozhodnutia správneho orgánu súdom. Všeobecné

súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v správnom

konaní, ktorými správny orgán zasahuje do práv a povinností fyzickej osoby alebo právnickej

osoby.

Z obsahu žiadosti o informáciu zo dňa 29. apríla 2008 vyplýva, že žalobca ňou žiadal

o zaslanie „kópií rozhodnutí alebo iných výsledkov kontroly, ktoré sa uskutočnili v súvislosti

s projektom P. S. X., v rámci ktorého bola vyhlásená medzinárodná otvorená súťaž na

dodávku tovarov J. S. O. E., ktorého súčasťou bola aj časť L. a bola vyhlásená dňa 02. mája

2001. V rámci projektu boli uzavreté kontrakty S. č. X. a S. X. – J. S. O. E. - L. P. O. E.“.

Zaujímal sa o kontroly vykonané žalovaným na Úrade vlády SR, ktoré boli obsahom

dokumentov pochádzajúcich z Najvyššieho kontrolného úradu. Išlo o dokumenty:

- č.p.: 5094/2002/2.2/PL zo dňa 20. augusta 2002;

- č.p.: 6316/2002/2.2/PL zo dňa 16. októbra 2002;

- č.p.: 6697/2003/2.3/GN zo dňa 25. novembra 2003;

- č.p.: 1193/2004/2.3/LE zo dňa 13. februára 2004.

Zákon o informáciách pojem „informácia“ nedefinuje. Podľa obsahu slova je

informáciou správa, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba

odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola známa. Informácia je

základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ získanie nového poznania.

Zo znenia zákona o informáciách však nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo

byť spracovanie údajov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie

žiada. Takisto nevyplýva zo zákona o informáciách možnosť (tretích osôb) získania napríklad

rôznych dokumentov o právnych úkonoch, ktoré sú súhrnom množstva údajov či dohôd

a postupov rozličného charakteru, požívajúcich rôznu právnu ochranu.

Rovnako z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala

povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca

spracovávať materiály, požadované žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich

originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Rovnako zo zákona o informáciách

nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony,

ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo

vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať

len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii,

a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba

musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať

oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie

informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona

o informáciách. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej

neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon

určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Marila by sa tým výkonná aj riadiaca funkcia

nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu verejnej správy

by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú a ani ju nevykonávajú.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom žiadosti o poskytnutie

informácií bolo zaslanie kópií rozhodnutí alebo iných výsledkov vykonanej kontroly, pričom

dňa 16. mája 2008 bola žalobcovi Správa o výsledku kontroly nakladania s finančnými

prostriedkami v rámci programu P. prostredníctvom e-mailu poskytnutá. Odvolací súd

konštatuje, že žalovaný spracoval výsledky kontroly na základe podkladov, ktoré mu dal

k dispozícii kontrolovaný subjekt. Keďže tento predložil žalovanému zmluvy s označením

subjektov X, Y a Z, žalovaný nezasahoval do označenia subjektu. S takýmito informáciami

(konkrétne názvy subjektov) nepracoval a preto ich nemohol žalobcovi sprístupniť.

Požadované informácie boli žalobcovi predložené tak, ako ich žalovaný eviduje a má uložené,

teda na zaslaných informáciách nebolo nič zmenené.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný postupoval správne, keď žalobcovi poskytol

správu o výsledkoch kontroly nakladania s finančnými prostriedkami v podobe ako je

u žalovaného evidovaná, nakoľko zo nevyplýva žalovanému

povinnosť zhromaždiť a vyhľadať pre žalobcu informácie, ktoré sa v ich originálnej podobe

v jeho dokumentácii nenachádzajú. Uvedeným postupom došlo k sprístupneniu informácií

v plnom rozsahu, preto neobstojí názor žalobcu, že jeho žiadosti bolo vyhovené iba čiastočne

a teda nebola splnená ani zákonná podmienka na vydanie písomného rozhodnutia podľa § 18

ods. 2

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval

námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré

nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave ako vecne správny podľa veta druhá a

potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení

s veta prvá ).

Na margo veci Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že v prípade vydania

prvostupňového rozhodnutia žalovaného by bolo možné ako opravný prostriedok proti nemu

podať odvolanie. Uvedené odvolací súd odvodzuje zo znenia ust. § 19 ods. 2 zákona

č. , ktoré upravuje odvolanie proti rozhodnutiu povinnej osoby. Podanie

rozkladu pripúšťa len proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy (§ 21 zákona

č. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy), avšak

žalovaný je štátnym orgánom vo svojej kontrolnej činnosti nezávislým, zriadený zákonom

č. Použitie všeobecných predpisov o správnom konaní pre riešenie tejto otázky

je vylúčené v zmysle ust. , keď citovaný zákon obsahuje

špeciálnu úpravu, odkazujúcu na podanie odvolania v stanovenom prípade.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa a s poukazom na veta prvá

a tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca nebol

v odvolacom konaní úspešný a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 09. decembra 2010

JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská