Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

71S/25/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna v právnej veci žalobcu: P.. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Z. XXX/XX, XXX XX V. A. proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP1-2018/014585-002/6GM zo dňa 28. marca 2018 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Žalovanému náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca ako žiadateľ žiadosťou zo dňa 28.02.2018 doručenou v ten istý deň Okresnému úradu Veľký Krtíš, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „povinná osoba“) označenou ako „Žiadosť o sprístupnenie informácií nahliadnutím do spisu a o umožnenie si robiť kópie zo spisu na základe informačného zákona“ žiadal podľa s poukazom na , o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), (ďalej aj „“ alebo „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám“ alebo „Zákon o slobode informácií“) o sprístupnenie informácií nahliadnutím do spisu a o umožnenie robiť si kópie zo spisu vo veci žalobcom (ako oznamovateľom) dňa 08.01.2018 oznámeného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „Zákon o priestupkoch“). Predmetným oznámením žalobca ako oznamovateľ žiadal, aby príslušný orgán verejnej správy začal priestupkové konanie proti F.. P. G., riaditeľke Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb Veľký Krtíš a F.. U. B., vedúcej sociálno-zdravotného úseku Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb Veľký Krtíš.

2. Prvostupňový orgán verejnej správy ako povinná osoba Rozhodnutím č. OU-VK- OO-2018/002521-001 zo dňa 07.03.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“) o predmetnej žiadosti žiadateľa zo dňa 28.02.2018 rozhodol tak, že žalobcovi požadované informácie uvedené v žiadosti týkajúce sa nahliadnutia do priestupkového spisu a umožnenia zhotoviť si kópie zo spisu vo veci priestupku podľa (obvinená F.. U. B., vedúca sociálno-zdravotného úseku Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb Veľký Krtíš a obvinená F.. P. G., riaditeľka Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb Veľký Krtíš) nesprístupní. Rozhodnutie odôvodnil tým, že za žiadosť o poskytnutie informácie nie je možné považovať žiadosť o poskytnutie celého spisu orgánu verejnej správy, pretože právo na takéto poskytnutie spisov patrí len subjektom v zákone presne uvedeným. Vo vzťahu k nahliadaniu do úradných spisov uviedol, že sa

neaplikujú ustanovenia Zákona o slobode informácií, ale na uplatňovanie tohto procesného práva sa vzťahuje osobitná právna úprava obsiahnutá v o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “), podľa ktorého účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Poukázal súčasne na Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Z uvedeného vyvodil, že povinnosť správneho orgánu poskytnúť fotokópie úradných spisov je v zásade viazaná na procesné postavenie žiadateľa v danom konaní. Ak žiadateľ o takúto informáciu nemá procesné postavenie, ktoré vyžaduje zákon, je na úvahe správneho orgánu, či mu fotokópie úradných spisov sprístupní alebo nie a aj to za predpokladu, že žiadateľ o informáciu preukáže odôvodnenosť svojej požiadavky. Keďže žiadateľ v žiadosti výslovne uviedol, že žiada informácie sprístupniť ako oznamovateľ - svedok v priestupkovej veci, neexistuje relevantný dôvod, ktorý by mu umožňoval do spisu nahliadnuť a zhotoviť si kópie. Za podmienok stanovených v Zákona o priestupkoch (ak o to oznamovateľ požiada), môže správny orgán upovedomiť oznamovateľa o urobených opatreniach. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že nemohol sprístupniť žiadateľovi všetky ním požadované informácie, a preto s poukazom na Zákona o slobodnom prístupe k informáciám vydal predmetné rozhodnutie.

3. Žiadateľ (žalobca) v zákonnej 15-dňovej lehote podal proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým Rozhodnutím č. OU-BB-OOP1-2018/014585-002/6GM zo dňa 28.03.2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že rozhodnutie povinnej osoby bolo vydané v súlade s právnymi predpismi. Ďalej uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom povinnej osoby, v zmysle ktorého nebolo možné predmetnej žiadosti žalobcu vyhovieť a informácie požadované žiadateľom sprístupniť. V odôvodnení zopakoval argumentáciu prvostupňového orgánu verejnej správy uvedenú v prvostupňovom rozhodnutí i v bode 2 tohto rozsudku. Navyše uviedol, že podľa § 72 Zákona o priestupkoch účastníkmi priestupkového konania sú: obvinený z priestupku, poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci a navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Podľa § 68 ods. 1 Zákona o priestupkoch priestupky podľa § 42a a § 49 ods. 1 písm. a/ sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka a priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g/ Zákona o priestupkoch sa prejednáva len na návrh poškodenej osoby, jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka, ak je poškodená osoba vo vzťahu k páchateľovi priestupku blízkou osobou a k ublíženiu na zdraví alebo spôsobeniu škody na majetku došlo iba tejto blízkej osobe, prípadne aj páchateľovi priestupku. Žalovaný konštatoval, že keďže Zákon o priestupkoch obsahuje taxatívny výpočet subjektov vystupujúcich v priestupkovom konaní ako účastníci konania, nie je možné okruh účastníkov konania svojvoľne rozširovať a priznať postavenie účastníka konania aj subjektu (napr. oznamovateľovi alebo svedkovi), ktorý nie je uvedený v ust. Zákona o priestupkoch. Žalovaný mal za to, že povinná osoba (prvostupňový orgán verejnej správy) preto postupoval v súlade so zákonom, keď vo veci žiadosti žalobcu z 28.02.2018 vydal rozhodnutie podľa , nakoľko v prípade žiadosti o nahliadnutie do administratívnych spisov a vyhotovovanie kópií zo spisov platí stav špeciality právneho režimu podľa Správneho poriadku. Žalovaný argumentoval, že ak sa teda vo vzťahu k nahliadaniu do úradných spisov uplatňuje režim podľa špeciálnej právnej úpravy ustanovenej Správnym poriadkom, nie je možné súbežne aplikovať aj ustanovenia z dôvodu, že aplikácia tohto zákona, podľa ktorého má každý aj bez preukázania dôvodu alebo záujmu právo na prístup k informáciám v dispozícii povinnej osoby, by v takomto prípade bola popretím režimu podľa Správneho poriadku, ktorý tieto práva priznáva len subjektom výslovne špecifikovaným. Keďže žiadateľ (žalobca) v danej veci nemá postavenie účastníka konania, zástupcu účastníka konania a ani zúčastnenej osoby, prvostupňový orgán v postavení povinnej osoby by podľa žalovaného mohol vyhovieť žiadosti žalobcu o nahliadnutie do predmetného spisu a vyhotovenie kópií zo spisu za predpokladu, že by o uvedené požiadal podľa Správneho poriadku a preukázal by odôvodnenosť svojej požiadavky. Žalovaný zároveň skonštatoval, že žiadateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Na základe predložených podkladov sa preto žalovaný

stotožnil s právnym názorom povinnej osoby, ktorá svojím prvostupňovým rozhodnutím vydaným na základe žiadosti žiadateľa (žalobcu) zo dňa 28.02.2018 nevyhovela.

Žaloba

4. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 11.04.2018 v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o nesprístupnení požadovaných informácií žiadateľovi uvedených v žiadosti zo dňa 28.02.2018. Žalobca v žalobe poukázal na priebeh administratívneho konania, na prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy i rozhodnutie žalovaného a zopakoval argumentáciu uvedenú v žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 28.02.2018 s tým, že opätovne poukázal na ustanovenia a a , v zmysle ktorých požiadal o sprístupnenie informácií nahliadnutím do priestupkového spisu a o umožnenie robiť si kópie zo spisu vo veci oznámeného priestupku. Mal za to, že je potrebné prihliadnuť aj na a a 5 SR, ktoré žalobcovi zaručujú slobodu prejavu a právo na informácie, pričom orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Poukázal na to, že podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon, pričom zákon o správnom konaní , ani priestupkový zákon neobsahujú ustanovenie o zákaze sprístupnenia požadovanej informácie. Tvrdil, že má právo na to, aby bolo vyhovené jeho žiadosti na sprístupnenie požadovaných informácií požadovanou formou. Ďalej namietal, že prvostupňový orgán nepostupoval právne a vecne správne, keď nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií v zmysle Zákona o slobode informácií a vydal rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií a rovnako žalovaný vydal nezákonné rozhodnutie, ak prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy o nesprístupnení požadovaných informácií potvrdil. Argumentoval, že má právo na vyhovenie jeho žiadosti na sprístupnenie požadovaných informácií požadovanou formou a žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil.

Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení pridržiaval právneho názoru uvedeného v napadnutom rozhodnutí a vzhľadom na to, že obsah podanej žaloby sa v zásade zhoduje s argumentáciou žalobcu obsiahnutou v už podanom odvolaní, žalovaný odkázal na text odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom sú uvedené rozhodné skutočnosti a úvahy, ktoré žalovaného viedli k vydaniu žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný navyše poukázal na osobitný právny režim vyplývajúci zo Zákona o priestupkoch, ktorý v ust. § 89a ods. 3 precizuje údaje o priestupku a jeho páchateľovi pre účely evidencie priestupkov. V ods. 4 uvedeného ustanovenia zároveň taxatívne špecifikuje subjekty, ktorým sa poskytujú údaje z evidencie priestupkov. Podľa § 89a ods. 9 cit. zákona sa na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov nevzťahujú ustanovenia osobitného Zákona o sprístupňovaní informácií. Podľa § 89a ods. 10 cit. zákona je evidencia priestupkov neverejná. Žalovaný preto vyslovil názor, že sprístupnením požadovaných informácií žalobcovi v rozsahu jeho žiadosti z 28.02.2018 by došlo zároveň k sprístupneniu údajov tvoriacich neverejnú evidenciu priestupkov, čo by bolo obchádzaním uvedených ustanovení Zákona o priestupkoch. Žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, a preto navrhol žalobu zamietnuť.

Replika žalobcu

6. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že právny názor uvedený v napadnutom rozhodnutí žalovaného je nesprávny pre rozpor so Zákonom o slobode informácií a s ústavným právom žalobcu na informácie, a preto žalovaný konal protizákonne, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o nesprístupnení požadovaných informácií nahliadnutím do priestupkového spisu č. OU- VK-OVVS-2018/000905. Žalobca ďalej uviedol, že ako oznamovateľ priestupku vo svojom procesnom postavení má záujem dozvedieť sa o výsledku vybavenia ním oznamovanej priestupkovej veci, a keďže sa mu rozhodnutie o procesnom ukončení konania v priestupkovej veci nedoručuje ani neoznamuje, jediná možnosť získať informácie o konaní a o spôsobe vybavenia resp. procesného ukončenia ním oznamovanej veci je len nahliadnutie do spisu. Vyslovil názor, že má právo získať požadované informácie.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici o podanej žalobe rozhodol Rozsudkom sp. zn. -38 zo dňa 09.08.2018 tak, že „Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov Banská Bystrica č. OU-BB-OOP1-2018/014585-002/6GM zo dňa 28.03.2018 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.“ Zároveň rozhodol, že „Žalovaný je povinný v plnom rozsahu

nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.“. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť. Súčasne podal návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR Uznesením č. k. zo dňa 09.01.2019 tak, že návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol. Následne Najvyšší súd SR Uznesením č. k. -74 zo dňa 28.05.2020 (ďalej aj „Uznesenie“) postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, pričom mu predložil nasledujúce otázky, ktorých posúdenie na rozhodnutie veci bolo podľa názoru senátu NS SR rozhodujúce: „a) je možné považovať administratívny spis orgánu verejnej správy za informáciu, ktorú má v zmysle ust. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) povinná osoba k dispozícii?“ „b) v prípade, ak je odpoveď na otázku a) negatívna; aké sú minimálne kvalitatívne požiadavky na špecifikáciu informácie nachádzajúcej sa v administratívnom spise orgánu verejnej správy v zmysle ust. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)?“. Z odôvodnenia predmetného Uznesenia NS SR okrem iného vyplýva, že tento ustálil, že predmetom žiadosti o poskytnutie informácií je kompletný administratívny spis orgánu verejnej správy vo veci žalobcom oznámeného podozrenia zo spáchania priestupku. Zároveň v bode 12 predmetného Uznesenia senát 8S poukázal na skutočnosť, že na najvyššom súde bolo pod sp. zn. vedené konanie totožných účastníkov, ktorého predmetom je totožný skutkový a právny stav - zamietnutá žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie - sprístupnenie kompletného administratívneho spisu orgánu verejnej správy vo veci žalobcom oznámeného podozrenia zo spáchania priestupku, pričom v konaní vedenom na kasačnom súde pod sp. zn. kasačný súd rozhodoval o kasačnej sťažnosti sťažovateľa voči rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -43 z 10.05.2018, ktorým tento zrušil rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov č. OU-BB-OOP1-2017/030328-002/6GM z 23.10.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to tak, že túto zamietol. S poukazom na relevantnú časť odôvodnenia predmetného Rozsudku NS SR sp. zn. z 30.04.2019 senát 8S uviedol, že z predmetného rozsudku vyplýva záver, že všeobecná úprava nahliadania do administratívnych spisov orgánov verejnej správy v zmysle Správneho poriadku má svoj osobitný špecifický režim, ktorý nie je možné spájať s nemožnosťou sprístupnenia informácií z administratívnych spisov podľa ustanovení Zákona o slobode informácií; avšak citované rozhodnutie nerieši právnu otázku, či kompletný administratívny spis orgánu verejnej správy je možné považovať za informáciu, ktorú má v zmysle Zákona o slobode informácií povinná osoba k dispozícii. Senát 8S nespochybnil záver o paralelnej aplikácii ustanovení Zákona o slobode informácií a toho ktorého procesného kódexu, však považoval za zásadnú otázku, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní riešiť, a to vymedzenie, či administratívny spis orgánu verejnej správy je možné považovať za informáciu, ktorú má v zmysle Zákona o slobode informácií povinná osoba k dispozícii. V tejto súvislosti poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax NS SR (napr. Rozsudky vo veciach sp. zn. , , , a , ako aj a , v ktorých bol definovaný pojem „informácie“), ako aj na Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn.7As/124/2017 z 12.04.2018, podľa ktorého:„Judikatura rovněž dovodila, že žádá-li žadatel (včetně účastníka řízení) o zaslání kopie celého spisu, jde podle obsahu o žádost o nahlédnutí do spisu podle správního řádu, a je proto třeba postupovat v režimu tohoto ustanovení jako zvláštní úpravy ve smyslu informačního zákona (viz např. rozsudky Nejvyššího správního soudu ze dne 13.8.2008, č. j. -78, nebo ze dne 13.12.2012, č. j. -23). Právo na informace ze správního spisu náleží v plném a neomezeném rozsahu vždy účastníkům správního řízení a jejich zástupcům (a nově též podpůrci podle an. zákona č. 89/2012 Sb., občanského zákoníku); jiným osobám jen tehdy, prokážou-li právní zájem nebo jiný vážný důvod a nebude-li tím porušeno právo některého z účastníků, popřípadě dalších dotčených osob nebo veřejný zájem. Nespadá-li daná osoba pod definici upravenou v a správního řádu, může sice žádat o informaci, která je součástí správního spisu, podle informačního zákona, avšak tímto ůsobem jí bude poskytnuta jen taková konkrétní informace, o kterou sama požádá; široce vymezené právo na přístup k celému správnímu spisu se zde neuplatní (více viz rozsudek Nejvyššího správního soudu ze dne 11.8.2009, č. j. -106)“. Uvedené závery korešpondujú s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý vyslovil, že: „Nemožno považovať za žiadosť o poskytnutie informácie žiadosť o poskytnutie celého spisu žalovaného. Právo na takéto poskytnutie spisov patrí len osobám v zákone presne uvedeným (napr. nadriadený orgán, súd a pod.). Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že môže požiadať o nahliadnutie do všetkých úradných spisov, v ktorých sa nachádzajú žiadosti

o platbu a príslušné projekty, je potrebné uviesť, že nahliadanie do úradných spisov nepodlieha úprave Zákona o slobode informácií, ale sa riadi pomerne prísnym režimom ustanovenia až 4 o správnom konaní v znení neskorších predpisov . Takáto žalobcova žiadosť by preto musela byť posúdená zo všetkých hľadísk uvedeného zákonného ustanovenia, aby nedošlo k porušeniu zákonom chránených práv iných subjektov“. Ďalej poukázal na neverejnosť konania o priestupku a na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého „V prípade neverejného rokovania nemôže dôjsť ku prijímaniu informácií akýmkoľvek spôsobom z takého rokovania vrátane technických prostriedkov a nemôže dôjsť ani ku rozširovaniu takýchto informácií“. Vzhľadom na uvedené senát 8S uviedol, že nepovažuje kompletný administratívny spis orgánu verejnej správy za informáciu, ktorú má v zmysle Zákona o slobode informácií povinná osoba k dispozícii. Žiadosť o poskytnutie informácie bola dostatočne určitá na to, aby bez akýchkoľvek pochybností vymedzila požadovaný rozsah sprístupnenej informácie ako kompletný administratívny spis orgánu verejnej správy, a preto nebol dôvod, aby žalovaný resp. povinná osoba postupom podľa Zákona o slobode informácií vyzýval žalobcu (žiadateľa) na opravu/doplnenie/spresnenie požadovanej informácie ( Zákona o slobode informácií). V uvedenom rozsahu sa senát 8S stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. V bode 20 predmetného Uznesenia senát 8S uviedol, že sa mieni odkloniť od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30. apríla 2019, pričom vyslovil domnienku, že zodpovedanie otázky a) je pre ďalší postup v konaní kľúčové. V tomto smere poukázal na rozsah rôznych informácií, ktoré sú obsahom administratívneho spisu orgánu verejnej správy, najmä na informácie, ktoré podliehajú obmedzeniu v rozsahu až Zákona o slobode informácií, a preto považoval požiadavku na sprístupnenie kompletného administratívneho spisu orgánu verejnej správy za rozpornú so zmyslom a účelom Zákonom o ochrane informácií, ako aj ústavno-právnym rámcom práva na informácie podľa Článkov 26, 45 a 34 SR. V prípade, ak by veľký senát Najvyššieho súdu SR dospel k totožnému záveru ako senát 8S, a teda, že kompletný administratívny spis orgánu verejnej správy nemožno považovať za informáciu, ktorú má v zmysle ust. Zákona o slobode informácií povinnosť mať k dispozícii, je na mieste vzhľadom na dlhodobo judikovaný záver o paralelnej aplikácii ustanovení Zákona o slobode informácií a toho-ktorého procesného kódexu, kvalitatívne vymedziť (otázka b)), aké minimálne kvalitatívne požiadavky na špecifikáciu informácie nachádzajúcej sa v administratívnom spise orgánu verejnej správy v zmysle Zákona o slobode informácií.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte správneho kolégia Rozsudkom sp. zn. -89 zo dňa 06.07.2021 o kasačnej sťažnosti žalovaného proti Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -38 zo dňa 09.08.2018 rozhodol tak, že predmetný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia k senátom 8S predloženej otázke, či je možné považovať administratívny spis orgánu verejnej správy za informáciu v danej prejednávanej priestupkovej veci, ktorú má v zmysle Zákona o slobode informácií povinná osoba k dispozícii, aj s poukazom na relevantné ustanovenia , Zákona o slobode informácií, Správneho poriadku a Zákona o priestupkoch ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR dospel veľký senát k záveru, že „Administratívny spis orgánu verejnej správy nie je možné považovať v priestupkovej agende v zmysle priestupkového zákona za informáciu, ktorú hoci má v zmysle zákona o slobode informácií povinná osoba k dispozícii, vo všeobecnosti za prístupnú a verejnú“. Vo vzťahu k druhej predloženej otázke senátom 8S veľký senát konštatoval nedostatok právomoci na rozhodovanie o danej otázke, keďže v tejto časti absentovalo riadne skutkové a právne vymedzenie otázky, ktorou sa mal veľký senát zaoberať. Veľký senát v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil názor, že je nevyhnuté rozlišovať slobodný prístup k informáciám v kontexte verejnej správy, ktorý znamená, že každá osoba má právo požiadať o verejne prístupné informácie na základe info žiadosti, od zásady informovanosti v správnom konaní, resp. trestaní v zmysle osobitných právnych predpisov, ktorá sa na jednej strane týka verejne prístupných informácií širokej verejnosti, na druhej strane sa týka príliš citlivých informácií, ktoré sú prístupné iba účastníkom konania alebo osobám zúčastneným na konaní. Ďalej poukázal na článok 17 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, ktorý obdobne ako SR hovorí, že štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon. V zmysle vyššie uvedeného je týmto špeciálnym, resp. osobitným zákonom napr. ( v znení neskorších predpisov /ďalej len „“/), ktorý upravuje poskytovanie informácií v , pričom z vyplýva, že právo na informácie nemôže byť neobmedzené, lebo jeho výkon by ohrozoval iné práva zaručené a inými právnymi predpismi (napr. nedotknuteľnosť súkromia, listové tajomstvá a pod.). V tomto odseku je upravené právo

orgánov činných v trestnom konaní a súdu utajiť skutočnosti, ktorých zverejnenie by mohlo zmariť proces vyšetrovania a objasnenie trestnej veci. Ak by poskytnutie informácií porušilo alebo ohrozilo vyššie uvedené záujmy, vtedy orgán činný v trestnom konaní a súd odmietnu poskytnutie informácie. Tieto ustanovenia týkajúce sa poskytovania informácií a rešpektovania prezumcie neviny by sa mali podľa názoru veľkého senátu uvedenom v predmetnom rozsudku za použitia analógie legis primerane aplikovať i na otázky správneho trestania v oblasti verejnej správy. o priestupkoch v znení neskorších predpisov má naviac v aj špeciálne ustanovenie, v zmysle ktorého priestupkové orgány nie sú povinné poskytovať informácie podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám (až na vymenované výnimky podľa osobitných priestupkových zákonov). Veľký senát v bode 74 predmetného Rozsudku uviedol, že Zákon o slobodnom prístupe k informáciám obsahuje v , určité obmedzenia prístupu k informáciám, keď dôvodí: „Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu, vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu a informáciu o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon, alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy“. Veľký senát preto vzhľadom na uvedené skutočnosti vyslovil názor, že ust. , infozákona sa vzhľadom na charakter konania a na rešpektovanie prezumcie neviny tiež analogicky vzťahuje aj na správne trestanie v oblasti verejnej správy pri prejednávaní priestupkovej agendy. Veľký senát Najvyššieho súdu SR v predmetnom Rozsudku poukázal aj na ust. Správneho poriadku a konštatoval, že v súvislosti so zásadami informovanosti v administratívnom trestaní zohráva ust. Správneho poriadku významnú úlohu, pretože sa subsidiárne vzťahuje a má presah i na konania týkajúce sa i vecí správnych konaní, resp. priestupkových, a teda vôbec vecí správnych deliktov. Veľký senát považoval pre komplexné zdokumentovanie predmetnej problematiky za potrebné dať do pozornosti nesporne i ustanovenie Zákona o priestupkoch, v ktorom je zakotvená evidencia priestupkových vecí. Z priestupkového zákona vyplýva, že správny orgán, ktorý je príslušný prejednať priestupok vrátane jeho prejednania v blokovom konaní, vedie evidenciu priestupkov, pričom ustanovenie priestupkového zákona uvádza, na ktoré účely sa evidencia priestupkov vedie a ods. 4 citovaného ustanovenia uvádza subjekty, ktorým sa poskytujú údaje z evidencie priestupkov, pričom z Zákona o priestupkoch nesporne vyplýva, že subjekt žalobcu, hoci v pozícii oznamovateľa priestupku, nie je teda oprávnenou osobou, ktorej by mal a mohol správny orgán poskytnúť požadované informácie. Z odseku 9 citovaného ust. Zákona o priestupkoch vyplýva, že na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií. Odsek 10 citovaného ustanovenia výslovne stanovuje, že evidencia priestupkov je neverejná, čo v podstate znamená, že údaje o páchateľovi a o jeho priestupku (pozri ) sú tajné. Zásada, že evidencia priestupkov je neverejná (tajná) súvisí s úpravou odseku 9, v zmysle ktorého platí, že na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií, ktorý vychádza zo zásady, že „čo nie je tajné, je verejné“. Údaje o páchateľovi - fyzickej osobe a o jeho priestupku sú neverejné a sprístupňujú sa len tým subjektom, ktoré sú uvedené v odseku 4. Z odseku 11 citovaného ust. Zákona o priestupkoch vyplýva, že ustanovenie odsekov 2 až 10 sa nevzťahujú na priestupky, o ktorých sa vedie evidencia podľa osobitného predpisu. O takýto prípad v preskúmavanej veci nejde. V tomto odseku sú zakotvené výnimky v tom zmysle, že ustanovenia odsekov 2 až 10 z ust. Zákona o priestupkoch sa nevzťahujú na priestupky, o ktorých sa vedie evidencia podľa osobitného predpisu. Tieto osobitné predpisy sú v priestupkovom zákone vymenované. Veľký senát na základe uvedených dôvodov dospel k záveru, že kasačná sťažnosť bola dôvodná, pretože krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, preto veľký senát rozhodol vo veci meritórne a Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -38 zo dňa 09.08.2018 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, pričom uviedol, že úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodnúť s poukazom na to, že právnym názorom veľkého senátu kasačného súdu je krajský súd viazaný ( ) a uložil krajskému súdu rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov kasačného konania podľa .

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa vec opätovne prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a po prejednaní veci (súc viazaný právnym názorom veľkého senátu kasačného súdu vysloveným v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. -89 zo dňa 6. júla 2021 v zmysle ) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 6. októbra

2022 v súlade s veta druhá , pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici oznámené dňa 9 septembra 2022 ( ).

10. Podľa , v znení (ďalej len „“) (1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

11. Podľa , (1) Ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona 12) alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, 12) ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. 12) (2) Porušením alebo ohrozením bankového tajomstva nie je zverejnenie zmluvy podľa .

12. Podľa , Z .z. (1) Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. 13) Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 14) (2) Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, 9) povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. 16) Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. 13)

13. Podľa (1) Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak d) sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, 24) rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy,

14. Podľa , a Z. z (1) Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. (2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. (3) Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

15. Podľa , (1) Informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. (9) Povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy alebo odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie.

16. Podľa žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa a a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje

informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa , , Z .z. (1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. (2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (). (3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ().

18. Podľa , (1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa . Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. (4) Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona. 27)

19. Podľa § 23 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. (2) Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

20. Podľa § 51 Zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4)

21. Podľa § 67 ods. 4 Zákona o priestupkoch ak o to požiada oznamovateľ, upovedomí ho správny orgán do jedného mesiaca od oznámenia o urobených opatreniach.

22. Podľa § 72 Zákona o priestupkoch v konaní o priestupku sú účastníkmi konania a) obvinený z priestupku, b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci, d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.

23. Podľa § 89a ods. 1, 4, 9, 10 Zákona o priestupkoch (1) Správny orgán, ktorý je príslušný prejednať priestupok vrátane jeho prejednania v blokovom konaní, vedie evidenciu priestupkov. Ústrednú evidenciu priestupkov vedie ústredný orgán štátnej správy podľa § 89. (4) Údaje z evidencie priestupkov sa poskytujú a) osobe uvedenej v evidencii, b) súdom, c) orgánom činným v trestnom konaní, d) orgánom oprávneným objasňovať priestupky a správnym orgánom oprávneným prejednávať priestupky aj podľa osobitného zákona, e) iným orgánom, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon, 16) f) súdom, justičným a správnym orgánom iných štátov. (9) Na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií. 18) (10) Evidencia priestupkov je neverejná.

24. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25. Podľa a (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

26. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

27. Podľa (1) Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. (2) Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

28. Podľa SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

29. Podľa , 4, 5 SR (1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. (5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnej argumentácie 30. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil Rozhodnutie Okresného úradu Veľký Krtíš, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OÚ-VK-00-2018/002521-001 zo dňa 07.03.2018, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 3 ods. 1, a Zákona o slobode informácií požadované informácie žiadateľovi uvedené v žiadosti týkajúce sa nahliadnutia do priestupkového spisu a umožnenia zhotoviť si kópie zo spisu vo veci priestupku podľa , o priestupkoch - obvinená F.. U. B., vedúca sociálno-zdravotného úseku Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb Veľký Krtíš a obvinená F.. P. G., riaditeľka Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb Veľký Krtíš, nesprístupnil. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, keď nevyhovel odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, pričom argumentoval len všeobecne, že zo Zákona o slobodnom prístupe k informáciám i z mu vyplýva právo na sprístupnenie požadovaných informácií požadovanou formou a pokiaľ žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie zhodne ako prvostupňový orgán verejnej správy tým, že žalobca nemá procesné postavenie vyžadované zákonom (Zákon o priestupkoch) na to, aby mohol nahliadať do priestupkového spisu a zhotovovať si z neho kópie, nerozhodol právne a vecne správne. Žalobca v žalobe teda namietal, že žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy nepostupovali právne a vecne správne, keď nevyhoveli jeho žiadosti o poskytnutie informácií v zmysle Zákona o slobode informácií, t. j. namietal nesprávne právne posúdenie veci, avšak bez toho, aby konkrétne namietal a argumentoval, na základe ktorých skutočností túto námietku uplatňuje, resp. na základe akej právnej argumentácie odvodzuje. Žalobca v správnej žalobe len všeobecne uviedol, že „na základe skutočností uvedených v žiadosti o sprístupnenie informácií nahliadnutím do spisu (vedeného vo veci ním oznámeného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa Zákona o priestupkoch voči osobám F.. G. a F.. B.) a umožnením urobenia si kópie zo spisu vo veci oznámeného priestupku, mu vzniklo

právo na vyhovenie jeho žiadosti.“ Vo vzťahu k takto (všeobecne) formulovanému tvrdeniu žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadnu právnu ani skutkovú argumentáciu. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov neumožňujú správnemu súdu uskutočniť súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi správnej žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne vedený. Žalobcom v žalobe uvedené všeobecne formulované žalobné námietky je tak možné považovať za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom orgánov verejnej správy. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétnu argumentáciu viažucu sa k skutkovým a právnym záverom žalovaného.

31. Správny súd napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, viazaný právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v zrušujúcom Rozsudku sp. zn. zo dňa 6. júla 2021, k všeobecne uplatnenej námietke žalobcu uvádza: Zo žiadosti o sprístupnenie informácie vyplýva, že je v nej vymedzený rozsah sprístupnenej informácie ako kompletný administratívny spis orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti je podstatným vyriešenie otázky, či je možné považovať administratívny spis orgánu verejnej správy za informáciu, ktorú má v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o slobode informácií povinná osoba k dispozícii. Správny súd (aj s prihliadnutím na judikatúru NS SR a na závery Rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 6. júla 2021) poukazuje na to, že otázkou posudzovania pojmu „informácia“ sa zaoberal najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudky sp. zn. , sp. zn. ), z ktorej vyplýva záver, že zo znenia Zákona o slobode informácií nemožno vyvodiť, že informáciou je aj poskytovanie obsahu spisu alebo rôznych dokumentov a ich kópií o právnych úkonoch (kúpne zmluvy či iné zmluvy), ktoré sú súhrnom množstva údajov a ujednaní rôznej povahy, požívajúcich rôznu ochranu. Žalobca v preskúmavanom prípade žiadal o poskytnutie informácií (z priestupkového spisu) nahliadnutím do spisu a umožnením mu vyhotoviť kópie zo spisu. Z ust. § 16 ods. 1 Zákona o slobode informácií vyplýva, že informácie sa sprístupňujú o.i. nahliadnutím do spisu, vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, t. j. cit. ustanovenie Zákona o slobode informácií (na ktoré v žiadosti i v správnej žalobe žalobca bez akejkoľvek ďalšej právnej a skutkovej argumentácie poukázal) upravuje len spôsob resp. jeden zo spôsobov poskytnutia informácií, avšak len za predpokladu, že žalobca požiada o poskytnutie takej informácie, ktorú mu povinná osoba (orgán verejnej správy) je povinná poskytnúť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že tento spôsob poskytnutia informácie (nahliadnutie do spisu) bude pripadať do úvahy v takom prípade, kedy je (konkrétna) informácia zrejmá zo spisu, ale žiadateľovi nesvedčí právo nahliadať do spisu v zmysle § 23 Správneho poriadku /ako je tomu v preskúmavanom prípade, keďže nejde o priestupkový spis v jeho vlastnej veci, resp. nejde o spis vedený v administratívnom (priestupkovom) konaní, v ktorom by bol žiadateľ (žalobca) účastníkom tohto konania/.

32. Ustanovenie § 23 Správneho poriadku je konkretizáciou zásady súčinnosti orgánu verejnej správy s účastníkom konania. Oprávnenie týkajúce sa účastníka konania sa vzťahuje aj na jeho zástupcu a zúčastnenú osobu (). Ustanovenie o práve účastníka konania nazerať do spisu sa vzťahuje aj na dožiadaný orgán a orgán, ktorý preskúmava rozhodnutie. Nakoľko neupravuje, čo tvorí obsah spisu, ani zásady jeho vedenia, je potrebné uviesť, že spisom sa vo všeobecnosti rozumie súbor všetkých písomností zhromaždených správnym orgánom vzťahujúcich sa k tej istej veci. Ide najmä o podania, vyjadrenia účastníkov, výpovede svedkov, zápisnice z ústneho pojednávania, znalecké posudky, stanoviská dotknutých štátnych orgánov a obcí, plnomocenstvá, doklady o doručení písomností a pod. Účastník konania môže požiadať aj o vyhotovenie odpisu (fotokópie) písomnej informácie zo spisov. Uvedená problematika nazerania do spisov podľa Správneho poriadku a z neho vyplývajúce oprávnenie účastníkov konania realizovať toto svoje právo, ktoré je súčasne konfrontované s právom na informácie, sa premietla aj do judikatúry správnych súdov. Najvyšší súd SR v prijatom judikáte č. R26/2017 (sp. zn. ) konštatoval, že všeobecná úprava nahliadania do administratívnych spisov orgánov verejnej správy v zmysle o správnom konaní v znení neskorších predpisov má svoj osobitný špecifický režim, ktorý nie je možné spájať s nemožnosťou sprístupnenia informácií z katastrálnych spisov podľa ustanovení o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, a preto nemožno inštitút nahliadania do spisov považovať na účely za akúsi špeciálnu formu zverejňovania informácií, ktoré by odôvodňovalo obmedzenie slobodného prístupu k informáciám. (viď aj body 56 a 57 Rozsudku NS SR sp. zn.

). Je teda možné konštatovať, že z ustanovenia § 23 Správneho poriadku vyplýva oprávnenie účastníkovi konania nahliadať do spisov a robiť si z nich odpisy a výpisy, pričom spis tvorí súbor všetkých listín zhromaždených orgánom verejnej správy vzťahujúcim sa k tej istej veci. Tak ako bolo vyššie uvedené, problematika nahliadania do spisov je riešená v judikatúre Najvyššieho súdu SR (R26/2017- sp. zn. , sp. zn. ), z ktorej jednoznačne vyplýva, že oprávnenie účastníka administratívneho konania na nazeranie do spisov a podkladov je v pomere špeciality k všeobecnému právu na poskytnutie informácií podľa Zákona o slobode informácií. Úlohou Zákona o slobode informácií nie je zabezpečovať prístup k informáciám účastníkov administratívneho konania vo veciach týkajúcich sa prebiehajúceho administratívneho konania. Rozsah prístupu účastníkov by mal byť širší ako žiadateľov podľa Zákona o slobode informácií, ktorí nie sú účastníkmi administratívneho konania. Najvyšší súd SR v Rozsudku sp. zn. zo dňa 6. júla 2020 v preskúmavanom prípade deklaroval, že právo účastníka správneho konania na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia je širšie a za podmienok ustanovených Správnym poriadkom zahŕňa prístup k všetkým podkladom správneho konania, ktorý správny orgán použil na rozhodnutie. V preskúmavanom prípade je nepochybné, že žalobca (žiadateľ) nebol účastníkom priestupkového konania v zmysle § 72 Zákona o priestupkoch (bol oznamovateľom priestupku). Z cit. Rozsudku NS SR sp. zn. je zrejmé, že tento sa venoval otázke sprístupňovania informácií o súkromí alebo osobných údajov, pričom konštatoval, že „zber údajov ku konkrétnej fyzickej osobe resp. ku konkrétnym fyzickým osobám, u ktorých uvedie žiadateľ meno a priezvisko, je získavaním ďalších identifikačných znakov. Takéto žiadosti nekorešpondujú so zákonnou úpravou Zákona o slobode informácií. Je neprípustné vybavovať žiadosti o informácie ku konkrétnym fyzickým osobám. Uvedený prístup žiadateľov je v rozpore aj so základným právom zaručujúcim nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia.“ V tejto súvislosti je potrebné poukázať na Uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 25.11.2009, v zmysle ktorého, ak žiadateľ požiadal o sprístupnenie informácií o súkromí alebo osobných údajov (resp. dokumentov obsahujúcich tieto údaje), povinná osoba ich podľa § 9 ods. 1 a 2 Zákona o slobode informácií sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (osoby, ktorej sa týka informácia o súkromí alebo osobný údaj). V tejto súvislosti je súčasne potrebné zdôrazniť, že súčasťou každého administratívneho spisu resp. písomností, ktorými je administratívny spis tvorený, sú aj osobné údaje účastníkov administratívneho konania.

33. V preskúmavanej veci bolo zároveň potrebné prihliadnuť aj na neverejnosť priestupkového konania. Tak ako uviedol aj NS SR v cit. Rozsudku sp. zn. (bod 64) „Zákon o slobode informácií je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že povinné osoby sprístupňujú všetky informácie, okrem tých, u ktorých to zákon zakazuje. Zákaz však nemusí byť explicitne ustanovený priamo Zákonom o slobode informácií, ale môže vyplývať z iných právnych predpisov verejného práva.“ Vo vzťahu k uvedenej otázke je potrebné poukázať na Rozsudok NS SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že „ak predmetná informácia má pôvod v konaní, ktoré osobitné zákony označujú za neverejné, potom sa na sprístupnenie vzťahuje implicitné obmedzenie sprístupnenia informácií na základe tohto osobitného zákona“ (porovnaj bod 65 Rozsudku NS SR sp. zn. ). Vzhľadom na uvedené NS SR v bode 66 cit. rozsudku sp. zn. , (ktorým je správny súd v preskúmavanej veci viazaný) konštatoval, že „administratívny spis orgánu verejnej správy nie je možné považovať v priestupkovej agende v zmysle § 89a Zákona o priestupkoch za informáciu, ktorú hoci má v zmysle § 3 ods. 1 Zákona o slobode informácií povinná osoba k dispozícii, vo všeobecnosti za prístupnú a verejnú.“ Správny súd preto s poukazom na závery predmetného Rozsudku NS SR sp. zn. (bod 68) konštatuje, že je nevyhnutné rozlišovať slobodný prístup k informáciám v kontexte verejnej správy, ktorý znamená, že každá osoba má právo požiadať o verejne prístupné informácie na základe infožiadosti, od zásady informovanosti v správnom konaní, resp. trestaní v zmysle osobitných právnych predpisov, ktorá sa na jednej strane týka verejne prístupných informácií širokej verejnosti, no na druhej strane sa týka príliš citlivých informácií, ktoré sú prístupné iba účastníkom konania, alebo osobám zúčastneným na konaní.

34. Správny súd súčasne poukazuje na čl. 17 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, ako aj na SR, v zmysle ktorého štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a vykonanie ustanoví zákon. Tak, ako je uvedené aj v bodoch 70-72 Rozsudku NS SR sp. zn. , „v zmysle vyššie uvedeného je týmto špeciálnym, resp. osobitným zákonom, napr. , v znení neskorších predpisov. upravuje poskytovanie informácií vo svojom . V zmysle orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť

o trestnom konaní podľa tohto zákona poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Pri tomto informovaní však musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva, alebo telekomunikačného tajomstva. Podľa ods. 2 pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje, ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä... Z ust. vyplýva, že ak by poskytnutie informácie porušilo alebo ohrozilo záujmy uvedené v ods. 1 alebo 2, orgán činný v trestnom konaní a súd odmietnu poskytnutie informácie. Z ods. 2 vyplýva, že právo na informácie nemôže byť neobmedzené, lebo jeho výkon by ohrozoval iné práva zaručené a inými právnymi predpismi (napr. nedotknuteľnosť súkromia, listové tajomstvá a pod.). V tomto odseku je upravené právo orgánov činných v trestnom konaní a súdu utajiť skutočnosti, ktorých zverejnenie by mohlo zmariť proces vyšetrovania a objasnenie trestnej veci (pozri , veľký komentár tretie aktualizované vydanie, autori prof. JUDr. Jozef Čentéš, PhD. a kolektív, vydané vo vydavateľstve Eurokódex, Bratislava, marec 2017). Ak by poskytnutie informácie porušilo alebo ohrozilo vyššie uvedené záujmy, vtedy orgán činný v trestnom konaní (OČTK) a súd odmietnu poskytnutie informácie. Tieto ustanovenia týkajúce sa poskytovania informácií a rešpektovania prezumpcie neviny by sa mali za použitia analógie legis primerane aplikovať i na otázky správneho trestania v oblasti verejnej správy. Podľa názoru vysloveného v Rozsudku NS SR sp. zn. , ktorým je správny súd v preskúmavanom prípade viazaný, je možné konštatovať, že „ak by poskytnutie informácií porušilo alebo ohrozilo právo zaručené a inými právnymi predpismi, vtedy je OČTK (i súd) oprávnený odmietnuť poskytnutie informácií. Tieto ustanovenia týkajúce sa poskytovania informácií a rešpektovania prezumpcie neviny by sa mali za použitia analógie legis primerane aplikovať aj na otázky správneho trestania v oblasti verejnej správy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na Zákon o priestupkoch, ktorý má v špeciálne ustanovenie, v zmysle ktorého priestupkové orgány nie sú povinné poskytovať informácie podľa Zákona o slobode informácií (až na vymenované výnimky podľa osobitných priestupkových zákonov). Z ustanovenia Zákona o slobodnom prístupe k informáciám rovnako vyplývajú určité obmedzenia prístupu k informáciám, pričom podľa názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v Rozsudku sp. zn. (bod 75) „Ustanovenie Zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa vzhľadom na charakter konania a na rešpektovanie prezumpcie neviny tiež analogicky vzťahuje aj na správne trestanie v oblasti verejnej správy pri prejednávaní priestupkovej agendy. Je preto potrebné prihliadnuť aj na Zákona o priestupkoch, z ktorého vyplýva povinnosť pre orgány verejnej správy viesť evidenciu priestupkových vecí, pričom táto sa vedie pre účely stanovené v Zákona o priestupkoch. Zákon o priestupkoch v ustanovuje, ktorým subjektom sa údaje z evidencie priestupkov poskytujú (ide o osobu uvedenú v evidencii, súd, orgány činné v trestnom konaní, orgány oprávnené objasňovať priestupky a správne orgány oprávnené prejednávať priestupky aj podľa osobitného zákona, iné orgány, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon a súdy, justičné a správne orgány iných štátov). Z ust. Zákona o priestupkoch nesporne vyplýva, že žalobca v pozícii oznamovateľa priestupku nie je oprávnenou osobou, ktorej by orgán verejnej správy prejednávajúci priestupok mohol poskytnúť požadované informácie, keďže z ust. Zákona o priestupkoch vyplýva, ktoré údaje o priestupku a jeho páchateľovi obsahuje evidencia a takéto údaje sú súčasťou administratívneho spisu, do ktorého požiadal žalobca nahliadnuť a zároveň žiadal sprístupniť informácie podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z Zákona o priestupkoch priamo vyplýva, že na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií.“

35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj vyslovené právne názory vyjadrené v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 6. júla 2021, ktorým je správny súd v preskúmavanej veci viazaný v zmysle , je možné vyvodiť záver, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím, ktoré je predmetom preskúmavacieho konania, potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o nesprístupnení informácií žalobcu (žiadateľa) na základe jeho žiadosti.

36. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalovaný odôvodnil nesprístupnenie žalobcom požadovaných informácií poukazom na to, že „za žiadosť o poskytnutie informácie nie je možné považovať žiadosť o sprístupnenie celého spisu orgánu verejnej správy, pretože právo na takéto sprístupnenie spisu patrí len subjektom v zákone presne uvedeným“, pričom poukázal na ust. § 23 Správneho poriadku, ktoré upravuje postup pri nahliadaní do spisov, v závislosti od procesného postavenia žiadateľa v danom

konaní. V preskúmavanom prípade žalobca (žiadateľ o poskytnutie informácií nahliadnutím do spisu) nebol účastníkom administratívneho (priestupkového) konania v zmysle § 72 Zákona o priestupkoch, bol oznamovateľom priestupku. (Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná). Rozsah prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy je limitovaný dôvodmi uvedenými žalobcom v správnej žalobe uplatnenými v zákonnej lehote na podanie správnej žaloby ( a ). Žalobca v žalobe (bez konkrétnej argumentácie) namietal nesprávne právne posúdenie veci, avšak v správnej žalobe nenamietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov alebo pre jeho nezrozumiteľnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, výlučne z dôvodov uplatnených v žalobe dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy) v súlade so zákonom, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa zamietol.

37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a contrario, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania len v prípade, ak mal žalobca vo veci úspech celkom alebo sčasti. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

38. O trovách kasačného konania správny súd rozhodol podľa a contrario, keďže nezistil dôvody pre aplikáciu a navyše žalovanému trovy kasačného konania nevznikli.

39. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.