Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_TN-13S-73-2022.pdf
PDF · 128.67 KB
Case nature
Area
Subarea
TN-13S/73/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Ing. Lindy Kovandovej, LL.M. (sudkyne spravodajkyne) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. XX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Dukelská 941/10, priečinok 21, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, Bratislava 1, o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-03700/21-2022 zo dňa 18.05.2022, takto
rozhodol:
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žiadosťou o sprístupnenie informácie doručenou dňa 09.03.2022 Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava sa žalobca domáhal sprístupnenia nasledujúcich informácií: „1. Výkaz o stave zásob a výsledok hospodárenia pracoviska YURA II v ÚVTOS a ÚVV Ilava za 1. štvrťrok 2019. 2. Výrobný zámer pracoviska YURA II v ústave Ilava na r. 2019. 3. Záznam o žalobcovom poučení o povinnostiach, o spôsobe odmeňovania a výške pracovnej odmeny za požadované pracovné výkony (pracovisko YURA II), a to v ústave Ilava v r. 2019. 4. Rozhodnutie riaditeľa ústavu Ilava o mojom zaradení do pracovnej tarify v súvislosti so zaradením žalobcu na pracovisko YURA II v ústave Ilava v 2/2019 a 3/2019. 4 Denný výkaz o počte odsúdených na pracovisku YURA II v ústave Ilava za obdobie 2/2019 a 3/2019. 5. Týždenný pracovný lístok pre pracovisko YURA II v ústave Ilava za rok 2/2019 a 3/2019. 6. Zmenový výkaz pracoviska YURA II v ústave Ilava za 2/2019 a 3/2019. 7. Dochádzka odsúdených zaradených do práce na pracovisku YURA II za 2/2019 a 3/2019. 8. Harmonogram rozúčtovania pracovných odmien odsúdených v ústave Ilava za rok 2019. 9. Fotokópiu sťažnostného spisu ústavu Ilava č. ÚVTOSaÚVV-sť-OaO-45-6/13-2019 a č. ÚVTOSaÚVV-sť-OaO-19-5/13-2019.“
2. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava ako povinná osoba dňa 18.03.2022 sprístupnila žalobcovi informácie žiadané v bodoch 2. až 9. jeho žiadosti. Súčasne toho istého dňa vydala rozhodnutie o odmietnutí - nesprístupnení informácie sčasti, č. UVTOSaUVV-00954/13-IL-2022-6, ktorým vo výroku I. podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám nesprístupnila informácie žiadané v bode 1. žiadosti, pretože požadované informácie nemá k dispozícii a vo výroku II. podľa § 9 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám nesprístupnila základné čísla, mená a priezviská fyzických osôb – odsúdených (iných ako žiadateľ)
uvedených na sprístupnených písomnostiach, pretože tieto informácie sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzických osôb, osobitný zákon sprístupnenie žiadaných informácií nestanovuje a povinná osoba nedisponuje súhlasom dotknutých osôb.
3. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán k výroku I. uviedol, že výkaz o stave zásob a výsledok hospodárenia pracoviska YURA II za 1. štvrťrok 2019 nemá k dispozícii, keďže interný predpis zboru účinný v danom období jej ukladal povinnosť vyhotoviť výkaz o stave zásob a stanovovať výsledok hospodárenia za jednotlivé strediská vedľajšieho hospodárenia, nie za jednotlivé pracoviská. Z predmetných dokumentov nie je možné zistiť informácie týkajúce sa jednotlivých pracovísk a teda ani informácie o stave zásob a výsledku hospodárenia pracoviska YURA II. Výrok II. prvostupňový orgán bližšie odôvodnil aj tým, že žiadateľovi nesprístupnil základné čísla, mená a priezviská odsúdených fyzických osôb, pretože ich sprístupnením by došlo k zásahu do osobnej identity týchto fyzických osôb a zároveň k zverejneniu osobných informácií týkajúcich sa pracovného zaradenia, pričom ústavu Ilava nevyplýva povinnosť a bez súhlasu dotknutých osôb ani možnosť tieto informácie žiadateľovi sprístupniť.
4. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava č. UVTOSaUVV-00954/13-IL-2022-6 zo dňa 18.03.2022 vo vzťahu k výroku I. prvostupňového rozhodnutia. O jeho odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. GR ZVJS-03700/21-2022 zo dňa 18.05.2022. Žalovaný ako odvolací orgán sa stotožnil s nesprístupnením informácií žiadaných v bode 1. žiadosti žalobcu. Rozhodnutie orgánu prvého stupňa v tejto časti považoval za riadne odôvodnené a právnu úvahu, ktorou sa prvostupňový orgán riadil za súladnú s príslušnými právnymi predpismi. K odôvodneniu prvostupňového orgánu žalovaný ešte doplnil, že prvostupňový orgán ako povinná osoba viedol evidenciu hospodárenia stredísk vedľajšieho hospodárstva za 1. štvrťrok 2019 podľa RGR č. 28/2015 o zamestnávaní obvinených a odsúdených v znení neskorších predpisov (ďalej len „RGR č. 28/2015“). Podľa § 13 RGR č. 28/2015 povinná osoba na zabezpečenie priebežnej kontroly hospodárenia stredísk vedľajšieho hospodárstva štvrťročne spracovávala výkazy o stave zásob a výsledky hospodárenia v zmysle prílohy č. 5 a prílohy č. 6 za jednotlivé strediská, nie za jednotlivé pracoviská stredísk vedľajšieho hospodárstva. Pracovisko YURA je súčasťou strediska VH 27 – montážne práce. Povinná osoba teda nebola povinná vytvárať výkazy o stave zásob a výsledok hospodárenia samostatne pre pracovisko YURA II. Žalovaný preto rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava č. UVTOSaUVV-00954/13-IL-2022-6 zo dňa 18.03.2022 o odmietnutí – nesprístupnení informácie sčasti potvrdil.
Správna žaloba, žalobné body
5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-03700/21-2022 zo dňa 18.05.2022. Toto rozhodnutie napáda v celom rozsahu. V odôvodnení správnej žaloby žalobca opisuje priebeh administratívneho konania a podstatný obsah rozhodnutí vydaných orgánmi verejnej správy. Následne poukazuje na to, že účtovné zásady platia aj vo verejnej práve. Túto jeho námietku uvádzanú aj v jeho odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zjavne žalovaný odignoroval, ako keby ani nebola vznesená. Ďalej žalobca uvádza, že RGR č. 28/2015 je interný pokyn po služobnej línii, nič viac, nič menej. Povinná osoba má podľa neho povinnosť viesť riadne a preukazné účtovníctvo a to podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve ako aj podľa Opatrenia Ministerstva financií č. MF16786/2007-31, ktorým sa stanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky. RGR č. 28/2015 nie je relevantná právna norma, ktorá by bola vnútroorganizačným účtovníctvom a ktorá by mala možnosť zmeniť právnu úpravu týkajúcu sa postupov účtovania. Na tomto mieste možno podľa žalobcu vnímať svojvôľu žalovaného a zjavnú nesprávnosť právneho posúdenia veci. Žalobca tiež namieta absolútnu nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Podľa žalobcu niet pochýb o tom, že povinná osoba je (bola) povinná vytvárať analytické účty k syntetickým účtom, resp. viesť analytickú evidenciu a vyhotovením kópie relevantných častí analytickej evidencie (resp. účtov) možno spoľahlivo sprístupniť žalobcom požadované informácie.
Podľa tvrdenia žalobcu, orgány verejnej správy očividne klamú a zavádzajú resp. nekompetentne predstierajú, že vedú akési zmiešané účtovníctvo v rámci ktorého zmiešavajú všetky zásoby do jedného zberného koša bez možnosti spätnej kontroly. Aj v tomto vidí žalobca nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Napokon žalobca v podanej žalobe namietal aj to, že pokiaľ ústav Ilava v texte napadnutého rozhodnutia uviedol, že stredisko VH 27 – montážne práce malo v relevantnom období „cca 10 pracovísk“, jedná sa o snahu ústavu „zamlžiť“ odôvodnenie, ktoré je nepreskúmateľné.
6. Napokon žalobca v žalobe navrhuje vykonanie viacerých dôkazov a to: (i) aby súd vyžiadal od povinnej osoby, na účel overenia tvrdení žalovaného, kompletné účtovníctvo za I. kvartál 2019, týkajúce sa všetkých pracovísk v ÚVTOS Ilava, (ii) aby súd pribral do konania (ustanovil) znalca z odboru ekonómia – odvetvia účtovníctvo za účelom podania odborného vyjadrenia resp. znaleckého posudku, či súčasťou účtovníctva povinnej osoby sú údaje vecne súvisiace s pracoviskom YURA II (resp. YURA) v r. 2019 (1. Q), ergo či možno získať informácie o stave zásob a výsledku hospodárenia za 1. Q/2019 ako to požadoval žalobca v infožiadosti zo dňa 07.03.2022 z účtovníctva, (iii) aby súd vypočul kompetentnú osobu povinnej osoby zodpovednú za vedenie účtovníctva a to ku skutočnostiam týkajúcim sa danej veci (účtovania prípadov pracoviska YURA), identifikáciu vykoná Ústav Ilava, (iv) aby súd uložil povinnosť predložiť zo strany Ústavu Ilava kópiu zmluvy s objednávateľom prác vykonávaných na pracovisku YURA v r. 2019 v Ústave Ilava, vrátane faktúr za 1. Q a dodacích listov, (v) aby súd uložil povinnej osobe povinnosť predložiť súdu účtovný rozvrh Ústavu Ilava (na r. 2019), aby bolo možné identifikovať spojovacie účty preukazujúce nadväznosť medzi finančným účtovníctvom a vnútroorganizačným účtovníctvom pri jeho organizácii v samostatnom účtovnom okruhu (v rámci účtovných tried 8 a 9), (vi) aby súd uložil povinnosť povinnej osobe predložiť analytickú evidenciu podľa druhov (resp. podľa skupín) zásob na skladových kartách, ktorá slúži na identifikáciu zásob a obsahuje označenie, dátum obstarania, ocenenie a údaje o množstve zásob a to všetko za obdobie 1. Q 2019 vo vzťahu k pracoviskám Ústavu Ilava (stredisko VH 27 – montážne práce), (vii) aby súd uložil povinnosť povinnej osobe predložiť príslušnú účtovnú evidenciu vzťahujúcu sa k výnosom (tržby za vlastné výkony atď.), nákladom (osobné náklady atď.) a to všetko vo vzťahu k pracoviskám (strediska VH 27 – montážne práce) za 1. Q 2019, (viii) aby súd uložil žalovanému povinnosť predložiť účtovnú závierku Ústavu Ilava za rok 2019.
7. V záverečnom návrhu žalobca navrhoval, aby súd rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie. In eventum navrhoval, aby súd rozsudkom uložil povinnej osobe (ÚVTOS a ÚVV Ilava) povinnosť sprístupniť požadované informácie a to výkazy o stave zásob a výsledok hospodárenia pracoviska YURA II (resp. YURA) za 1. Q 2019.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 08.12.2022 tak, že vo vzťahu k žalobe zotrváva na dôvodoch nesprístupnenia informácií. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu v bode 9 žaloby (zhrnutým v bode 5. tohto rozhodnutia – pozn.) žalovaný uviedol, že žiadne ustanovenie zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znenie neskorších predpisov a ani Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky nestanovuje povinnosť viesť analytické účty k syntetickým účtom, resp. viesť analytickú evidenciu vo vzťahu k žalobcom žiadaným informáciám („výkaz o stave zásob a výsledok hospodárenia pracoviska YURA II v ÚVTOS a ÚVV Ilava za 1. štvrťrok 2019“). Povinná osoba najpodrobnejšie eviduje výsledok hospodárenia len pre strediská vedľajšieho hospodárstva a ďalšie analytické evidencie pre pracoviská nemá povinnosť viesť. Žalovaný uvádza, že pracovisko YURA je pracoviskom zmluvného partnera, preto zásoby – výrobky, s ktorými sa na pracovisku pracuje, nie sú vo vlastníctve povinnej osoby, ale vo vlastníctve zmluvného partnera.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
9. V replike žalobca uviedol, že stredisko vedľajšieho hospodárenia, o ktorom hovorí žalovaný, je akási jednotka ústavu na výkon trestu odňatia slobody, kde sú združené jednotlivé pracoviská, ktoré poskytujú služby či výrobu pre toho-ktorého objednávateľa prác/služieb. Ak žalovaný hovorí, že najpodrobnejšie eviduje výsledok hospodárenia, tak nevyhnutne musí viesť podrobnú účtovnú evidenciu pre každé jedno pracovisko. Súčasťou onoho strediska vedľajšieho hospodárstva bolo aj pracovisko YURA, pričom objednávateľom prác bola spoločnosť YURA Corporation Slovakia s.r.o., Púchovská cesta 413, 020 61 Lednické Rovne (IČO: 35913061). Podľa zmluvy č. ÚVTOS a ÚVV-25/34-2018 o vykonávaní prác, uzatvorenej medzi YURA a ÚVTOS a ÚVV Ilava sú podkladom na fakturovanie výkonové listy za uplynulý mesiac, ktoré vystavuje ústav a podpisuje pracovník YURA. To sa týka spracovaných výrobkov. K tomuto žalobca navrhol uložiť žalovanému povinnosť predložiť zmluvu uvedenú vyššie č. ÚVTOSaÚVV-25/34-2018. Podľa žalobcu nie je mysliteľné, aby akákoľvek účtovná jednotka vytvorila konsolidovaný celok a potom tvrdila, že nemá analytickú evidenciu za každú účtovnú operáciu a viedla len akési súhrnné čísla. Toto je podľa názoru žalobcu logický nezmysel a Ústav Ilava musí mať podrobné účty týkajúce sa pracoviska YURA a tieto mu nechce sprístupniť. Žalobca navrhoval ustanoviť znalca z odboru ekonómia, odvetvia účtovníctva, aby tento podal odborné vyjadrenie resp. znalecký posudok, aké dokumenty (účtovné) má ÚVTOS a ÚVV Ilava v účtovníctve a to práve vo vzťahu k pracovisku YURA za 1. štvrťrok 2019. Navrhoval aj výsluch vedúceho oddelenia ekonomiky ÚVTOS a ÚVV Ilava.
10. Žalovaný sa k replike žalobcu, doručenej mu dňa 22.08.2023, nevyjadril.
Posúdenie podstatných skutkových okolností a právnych argumentov správnym súdom
11. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
12. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) teda ako vecne a miestne príslušný správny súd podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe podanej správnej žaloby v režime § 177 a nasl. SSP preskúmal zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 30.07.2024.
13. Podľa § 107 ods. 1 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.
14. Podľa § 108 ods. 3 SSP, predvolanie sa musí predvolaným osobám doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej desať dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Táto lehota môže byť so súhlasom účastníkov konania skrátená. Kratšiu lehotu na prípravu možno určiť aj v konaniach, v ktorých je správny súd povinný rozhodnúť v lehotách počítaných na dni.
15. Podľa § 114 SSP, ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.
16. K nariadeniu pojednávania správny súd uvádza, že v správnej žalobe žalobca žiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej. Vzhľadom na časový odstup od podania žaloby a na skutočnosť, že nebolo zo strany správneho súdu potrebné osobne žalobcu vyslúchnuť a žalobcova účasť na pojednávaní nebola nevyhnutná, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca ako osoba vo výkone trestu odňatia slobody by si v takomto prípade musel sám požiadať o vykonanie eskorty na pojednávanie a znášať s tým spojené náklady, t. j. zvýšené trovy výkonu trestu v súlade s § 92 ods. 1 písm. a) zákona o výkone trestu, správny súd žalobcu výzvou zo dňa 12.06.2024 vyzval, aby sa v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril, či na nariadení pojednávania vo veci samej trvá. Predmetnú výzvu správneho súdu podľa doručenky žalobca prevzal dňa 19.06.2024, no v lehote určenej správnym súdom na výzvu nereagoval.
Správny súd teda vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 30.07.2024 o 09:00 hod. a to v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Termín pojednávania bol vytýčený s dostatočným časovým predstihom ešte dňa 02.07.2024 a podľa doručeniek založených v súdnom spise žalobca prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 10.07.2024 a žalovaný dňa 02.07.2024. Dňa 16.07.2024 bolo správnemu súdu doručené oznámenie žalobcu, v ktorom tento uvádzal, že netrvá na nariadení pojednávania v predmetnej právnej veci a vzhľadom na to, že správny súd už určil termín pojednávania na 30.07.2024, žalobca navrhoval, aby súd toto pojednávanie zrušil. V nadväznosti na oznámenie žalobcu správny súd zaslal žalobcovi oznámenie zo dňa 23.07.2024, v ktorom ho informoval o tom, že termín pojednávania už bol vytýčený, keďže žalobca na výzvu správneho súdu zo dňa 12.06.2024 v lehote nereagoval. Správny súd súčasne dal do pozornosti žalobcu, že jeho osobná prítomnosť na pojednávaní nie je nevyhnutná a súd v súlade s ust. § 114 SSP môže vec prejednať a rozhodnúť aj v neprítomnosti účastníkov konania v prípade, ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia. Dňa 29.07.2024 bolo správnemu súdu doručené ďalšie oznámenie žalobcu, v ktorom tento uviedol, že na svojej účasti na pojednávaní trvá. Pojednávania dňa 30.07.2024 sa však žalobca nezúčastnil, dostavila sa len poverená osoba za žalovaného. Doručenkami založenými v súdnom spise je preukázané, že žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené dňa 10.07.2024, teda mal zachovanú 10-dňovú zákonnú lehotu na prípravu na pojednávanie určenú ustanovením § 108 ods. 3 SSP, dokonca mal spolu dvadsať dní na to, aby si zabezpečil vykonanie eskorty na pojednávanie, v prípade, že trval na svojej osobnej účasti na ňom. Keďže žalobca sa z pojednávania žiadnym spôsobom neospravedlnil, s prihliadnutím na vyššie uvedené predseda senátu na pojednávaní skonštatoval, že sú splnené podmienky pre konanie v neprítomnosti žalobcu, po tichej porade senátu bolo vyhlásené uznesenie, že súd nariaďuje pojednávať v neprítomnosti žalobcu a pojednávanie bolo uskutočnené v súlade so zákonom.
17. Na tomto mieste správny súd ešte stručne uvádza k žiadosti žalobcu o zaslanie fotokópie správnej žaloby a žiadosti o nahliadnutie do súdneho spisu po doručení originálov administratívnych spisov, že oznámením zo dňa 09.07.2024, riadne doručeným žalobcovi dňa 12.07.2024, správny súd informoval žalobcu, že mu vie poskytnúť potrebné fotokópie z administratívneho či súdneho spisu za úhradu vecných nákladov s tým spojených v sume 0,50 EUR za každé tri strany a tiež ho informoval o jeho právach podľa § 81 ods. 1 SSP, t.j. o práve žalobcu nahliadnuť do spisu, robiť si z neho výpisy a odpisy alebo žiadať, aby mu bol takýto výpis alebo odpis vydaný, pričom stačí o tom informovať správny súd a iba si vopred telefonicky dohodnúť s vedúcim zamestnancom príslušného oddelenia dátum nahliadnutia do spisu. Na predmetné oznámenie žalobca nijako nereagoval a svoje právo nahliadnuť do spisu či požadovať z neho výpisy alebo odpisy nevyužil.
18. Po prejednaní veci samej správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP z nižšie uvedených dôvodov zamietol.
19. Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).
23. Podľa § 183 SSP, žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
24. Podľa čl. 26 ods. 1 až 5 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
25. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení relevantnom pre danú vec (ďalej len „zákon o slobode informácií“ alebo „zákon č. 211/2000 Z.z.“), tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
26. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
27. Podľa § 2 ods. 2 zákona o slobode informácií, povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona.
28. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
29. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
30. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného v súvislosti s nesprístupnením informácie žalobcovi, ktorou mal byť výkaz o stave zásob a výsledok hospodárenia pracoviska YURA II v ÚVTOS a ÚVV Ilava za 1. štvrťrok 2019. K nesprístupneniu tejto informácie došlo z dôvodu, že povinná osoba požadovanou informáciou nedisponovala, nakoľko pracovisko YURA II je len jedným z pracovísk strediska vedľajšieho hospodárstva označovaného ako VH 27 – montážne práce a povinná osoba viedla evidenciu a spracovávala výkazy o stave zásob a výsledky hospodárenia v zmysle normy RGR č. 28/2015 o zamestnávaní obvinených a odsúdených v z.n.p. za celé stredisko vedľajšieho hospodárstva ako celok, nie zvlášť za každé pracovisko. Povinná osoba tak nedisponovala požadovanou informáciou zvlášť za pracovisko YURA II.
31. Primárne správny súd uvádza, že zákon č. 211/2000 Z.z. predstavuje predpis verejného práva, upravujúci povinnosti povinných osôb pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených subjektov (žiadateľov). Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. je osobitným druhom administratívnoprávneho konania. Je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že povinné osoby sprístupňujú všetky informácie, okrem tých, u ktorých to zákon zakazuje. Zákaz však nemusí byť explicitne stanovený priamo zákonom č. 211/2000 Z. z., ale môže vyplývať aj z iných právnych predpisov verejného práva.
32. Ďalej správny súd poukazuje na to, že zo znenia ust. § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. vyplýva, že povinná osoba je povinná poskytovať len informácie, ktoré má k dispozícii. Zákon č. 211/2000 Z.z. v žiadnom jeho ustanovení neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľov informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Takisto jej zákon neukladá povinnosť spracovávať už existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné, resp. nové informácie.
33. Okrem uvedeného správny súd dáva do pozornosti, že právo na informácie musí byť v rovnováhe s princípom dobrej verejnej správy. Je potrebné zdôrazniť, že verejná správa nemá byť samoúčelná, ale jej cieľom je služba občanom, vrátane poskytovania informácií, s ktorými verejná správa pri výkone svojej pôsobnosti pracuje (disponuje). Cieľom verejnej správy je právna regulácia v oblasti verejnoprávnych vzťahov, ktorých občania sú súčasťou, pretože žijú, pracujú a zdržiavajú sa v oblasti právneho celku (štátu). Taktiež ani právo na informácie nie je samoúčelné, ale má umožniť žiadateľom čo najväčšiu právnu pohodu a komfort orientovať sa a uplatňovať práva v jednotlivých úsekoch verejnej správy (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/5/2013 zo dňa 12.03.2014). Princíp dobrej verejnej správy vyžaduje, aby orgány verejnej správy riadne a včas plnili zákonom uloženú informačnú povinnosť, pričom platí, že ak má informácia pôvod v oblasti verejnej správy, v ktorej povinná osoba vykonáva rozhodovaciu činnosť, implicitne, charakterom informácie je daný aj právny záujem na jej poskytnutí. Súd si je vedomý toho, že pri posúdení sprístupnenia informácií povinnou osobou nie je možné zákon č. 211/2000 Z.z. aplikovať ako izolovaný právny predpis, ale je potrebné zároveň vyhodnotiť, či sprístupnením informácie nedôjde k ohrozeniu iného záujmu štátu. Extenzívnym výkladom uvedeného zákona by bolo možné rozšíriť informačnú povinnosť povinných osôb na akýkoľvek údaj, ktorý majú k dispozícii. V tom prípade však dochádza k výraznému narušeniu princípu dobrej verejnej správy.
34. Správny súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, v ktorej viackrát zaujali stanovisko, že obsahom základného práva na prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žiadateľa (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. II. ÚS 10/99, II. ÚS 184/03, II. ÚS 514/2010). Ústava SR v čl. 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Súd zdôrazňuje, že právo na informácie je právom ústavným, nie však právom absolútnym a možno ho obmedziť, ak tak ustanoví zákon. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžik/3/2020 zo dňa 26.05.2021, bod 26 princíp prístupu k informácii znamená možnosť pozrieť sa na údaje, ktoré u povinnej osoby ,,ležia“ a s ktorými povinná osoba pracuje. Informáciou sa myslí to, čo sa u povinnej osoby v okamžiku opýtania nachádza alebo čo má k dispozícii.
35. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd poznamenáva, že zo zákona č. 211/2000 Z.z. nevyplýva povinnosť povinného subjektu získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály, požadované žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Rovnako z tohto zákona nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb.
36. V tomto smere správny súd poukazuje na pomerne rozsiahlu judikatúru tak Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej zo znenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo byť spracovanie údajov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám. (Rozsudok NS SR sp zn. 8Sži/2/2010 zo dňa 09.12.2010.)
37. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžik/3/2020 zo dňa 26.5.2021, bod 25, informácia má v zásade nehmotný charakter a ide o určitú objektívnu skutočnosť, ktorá je v evidencii a dispozičnej sfére povinnej osoby.
38. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že pracovisko YURA II je len jedným z pracovísk strediska vedľajšieho hospodárstva označovaného ako VH 27 – montážne práce a povinná osoba viedla evidenciu a spracovávala výkazy o stave zásob a výsledky hospodárenia v zmysle normy RGR č. 28/2015 o zamestnávaní obvinených a odsúdených v z.n.p. za celé stredisko vedľajšieho hospodárstva ako celok, nie zvlášť za každé pracovisko. Povinná osoba tak nedisponovala žalobcom požadovanou informáciou zvlášť za pracovisko YURA II. V danej veci preto musel správny súd s poukazom na vyššie uvedené konštatovať, že v prípade žalobcom požadovanej informácie, ktorá mu nebola poskytnutá, nešlo o informáciu, s ktorou povinná osoba pracuje a disponuje v zmysle § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií.
39. Pokiaľ žalobca v konaní namietal, že podľa jeho názoru povinná osoba požadovanou informáciou, teda výkazom o stave zásob a výsledku hospodárenia za 1. štvrťrok 2019 samostatne za pracovisko YURA II mala disponovať, v tomto smere správny súd poukazuje na to, že v konaní pred správnym súdom o všeobecnej správnej žalobe platí prísna koncentračná zásada a žalobca je povinný už v správnej žalobe uviesť konkrétne dôvody podanej žaloby. Správny súd v tomto prípade nie je oprávnený ísť nad rámec žalobných bodov uvádzaných v správnej žalobe a ani za žalobcu domýšľať, ktoré ustanovenia zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z.n.p. alebo Opatrenia Ministerstva financií SR č. MF/16786/2007-31, ktorými sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky, mali byť podľa žalobcu porušené a akým konkrétnym spôsobom. Je úlohou žalobcu, aby jasne a presne konkretizoval žalobné body aj s prepojením na konkrétne okolnosti veci samej. Všeobecné konštatovania žalobcu tak ako ich tento uvádza v podanej správnej žalobe nie sú postačujúce.
40. Pokiaľ žalobca v súvislosti s vyjadrením žalovaného o tom, že povinná osoba mala cca desať pracovísk, namietal, že žalovaný tento počet presne nepozná a že ide o akúsi snahu „zamlžovať“ informácie používaním neurčitých pojmov, správny súd poukazuje na to, že v administratívnom spise, do ktorého mohol žalobca ako účastník konania na základe vlastnej žiadosti podľa potreby nahliadnuť, sa nachádza informácia, že počet pracovísk v stredisku VH-27 v prvom štvrťroku 2019 bol nasledovný: v januári 9 pracovísk, vo februári 10 pracovísk a v marci 10 pracovísk. Preto v odôvodnení rozhodnutia o nesprístupnení informácie sčasti sa uvádzal priemerný počet za daný štvrťrok, teda cca 10 pracovísk. Údaj v znení „cca 10 pracovísk“ uvádzaný v rozhodnutiach orgánov verejnej správy nijako nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, napokon tento údaj pre rozhodnutie vo veci nemal ani žiadny význam.
41. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zahŕňa a hodnotí všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na výhrady žalobcu. Súd v procese preskúmavania predmetného rozhodnutia nevzhliadol absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej správy vo veci rozhodol, a ktoré by mali za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalovaný vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodnil a zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré nebolo možné žiadosti žalobcu v napadnutej časti vyhovieť a to aj v kontexte s účelom a zmyslom zákona č. 211/2000 Z.z., vec po právnej stránke správne vyhodnotil a aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z.. Skutočnosť, že žalobca sa s dôvodmi nesprístupnenia požadovanej informácie uvedenými v rozhodnutí žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa nestotožnil, nemôže viesť sama o sebe k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia či nesprávnom právnom posúdení veci.
42. Pokiaľ ide o návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania správny súd podotýka, že nie je jeho úlohou vykonávať dokazovanie v tomto smere, či povinná osoba mala, alebo nemala požadované informácie k
dispozícii, pretože nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva a teda jeho úlohou je vykonávať súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní. Návrhy žalobcu teda správny súd zamietol.
43. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, že správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
44. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.
45. Tento rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).