Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-43-2024.pdf
PDF · 152.65 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/43/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 2/ H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 3/ J. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX E. F. G., všetci práv. zast.: JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou, Strojárska 3998, 069 01 Snina, proti žalovaným: 1/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X/X, XXX XX E. F. G., zast. K. B. K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 2/ N. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX M., 3/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX M., 4/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX C., 5/ H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, XXX XX M., všetci žalovaní v 2. -5. rade právne zast. JUDr. Andreou Havlátovou Rajczyovou, advokátkou, Masarykova 12, 040 01 Košice, 6/ B. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 7/ M. P. - M. L. Q., M. M. M. E. XX, XXX XX E., A.: XX XXX XXX, 8/ K. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 9/ R. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 10/ E. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 11/ J. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XXX, XXX XX E. F. G., 12/ L. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 13/ L. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 14/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 15/ J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/X, XXX XX E. F. G., 16/ B. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 17/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/X, XXX XX K. F. G., 18/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 19/ T. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 20/ T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX E. F. G., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 9C/55/2019-569 zo dňa 03.05.2024 takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Priznáva žalovaným v 2. až 5. rade voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
III. Ostatným žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:
„I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaným v 1. až v 7. rade súd p r i z n á v a voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku vo veci samej. Žalovaným v 8. až v 20. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcom nepriznáva.“
2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie jednak Uhorským obyčajových právom, ktoré platilo na území Slovenska v období od roku 1855 do roku 1950, zákonom č. 141/1950 Zb. takzvaný Stredný Občiansky zákonník, a to § 115, § 116 ods. 1 a 2, § 145 a § 566, ďalej ustanoveniami § 129, § 130 a § 134 ods. 1 až 4, § 872 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. teda Občianskeho zákonníka vrátane novely č. 131/1982 Zb.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že po vyhlásení prvého rozsudku, ktorý bol zrušený odvolacím Krajským súdom v Prešove a po doplnení dokazovania nedošlo k zmene skutkového a právneho stavu v uvedenom spore a strany už nemali ďalšie návrhy na dokazovanie a toto bolo uznesením súdu vyhlásené za skončené (zákonná koncentrácia). V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení súd prvej inštancie konštatoval, že žalobu je potrebné zamietnuť, a to z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia a neuniesli dôkazné bremeno. Naopak žalovaní, a to predovšetkým žalovaná v 1. rade a žalovaní v 2. až 7. rade (teda dotknutí vlastníci zapísaní na LV) preukázali svoju procesnú obranu a uniesli dôkazné bremeno. Žalovaní v 8. až v 20. rade sú prípadní dedičia.
4. Konkrétne žalobcovia nepreukázali splnenie podmienok pre vydržanie podľa vyššie uvedených právnych predpisov, či už Uhorského obyčajového práva, stredného Občianskeho zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Nebolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti vytvorenej geometrickým plánom zo strany ich právnej predchodkyni nebohej O. C., P. E. a to na základe reálnej deľby a vydržania a ani iný právny titul. Žalobcovia nepreukázali reálnu deľbu, nijako ju nešpecifikovali, neuviedli čas tejto reálnej deľby, neuviedli účastníkov tejto reálnej deľby a neuviedli a nešpecifikovali presne ani nehnuteľnosti - pozemky, ktorých sa mala reálna deľba týkať. V konaní síce žalobcovia preukázali Kúpnou zmluvou č. XXXX O. K. XX.XX.XXXX, že nebohá O. C. ich právna predchodkyňa kúpila spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX k nehnuteľnostiam zapísaných v PKV č. XXX v k. ú. M., čo vyplýva aj z uvedených PKV listinných dôkazov a nebolo to medzi stranami sporné. Podstatné však je, že v zmysle geometrického plánu, ktorým bola žalovaná parcela vytvorená a ktorý doložil žalobca vyplýva, že novovytvorená parcela č. XXXX/X o výmere 4 584 m2 v k. ú. M. vznikla z pôvodných parciel U. č. XXXX/XX zapásaných na LV č. XXXXX, U. V. XXXX/XX zapísané na LV č. XXXX a U. V. XXXX/XX zapísané na LV č. XXXXX v k. ú. M.. Z doložených listín, tak ako sú špecifikované vyššie jednoznačne vyplýva, že novovytvorená parcela U. V. XXXX/X bola vytvorená aj z parciel, ktoré nikdy neboli zapísané k pôvodnej PKV č. XXX v k. ú. M., ku ktorým právna predchodkyňa žalobcov získala spoluvlastnícky podiel podľa vyššie uvedenej kúpnej zmluvy o veľkosti 6/24. Konkrétne žalovaná v 1. rade je vlastníčkou parcely U. V. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXXX v k. ú. M., v podiele 1/3, pričom pôvodne táto parcela nebola zapísaná v PKV č. XXX v k. ú. M. ale v PKV č.XXX, k. ú. M.. Právna predchodkyňa žalobcov tak nemohla vstúpiť do dobromyseľnej oprávnenej držby k uvedenej parcele a nemala nastať ani reálna deľba a predovšetkým nemohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele, ako to tvrdia žalobcovia. Z toho je zrejmé, že žalobcovia do skončenia dokazovania neodstránili rozpory vo svojich tvrdeniach podstatné pre posúdenie vydržania a to, že ich nebohá právna predchodkyňa odkúpila podiel 6/24 k parcelám zapísaných v PKV č. XXX v k. ú. M., avšak novovytvorená parcela U. V. XXXX/X, ktorá je predmetom sporu bola vytvorená z parciel, ktoré neboli predmetom tejto kúpnej zmluvy, neboli zapísané v PKV č. XXX v k. ú. M.. Naopak žalovaní v 1. až 7. rade preukázali právny titul nadobudnutia u seba a u ich právnych predchodcov, spoluvlastníckeho podielu k uvedeným parcelám, preukázali prechod vlastníckeho práva z právnych predchodcov na seba. Je zrejmé, že žalovaní v 2. až. 5. rade podľa LV č. XXXXX sú podielovými spoluvlastníkmi parcely U. V. XXXX/XX v k. ú. M., ktorú nadobudli od svojho právneho predchodcu a pôvodne ich starý otec L. C. kúpil túto parcelu v roku 1937 podľa doloženej kúpnej zmluvy. Táto parcela pritom nebola zapísaná v PKV č. XXX v k. ú. M., ku ktorej nadobudla spoluvlastnícky podiel 6/24 právna predchodkyňa žalobcov, pričom podľa geometrického plánu doloženého žalobcami novovytvorená sporná parcela č. XXXX/X bola vytvorená aj z tejto parcely. Rovnako súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaní v 2. až. 6. rade poukázali na to, že nie je pravda, že uvedenú parcelu užívali
len žalobcovia a ich právni predchodcovia. Uviedli, že tam chodili kosiť trávu aj oni, až dokedy to nezavrel štátny majetok a rovnako tam chodila aj žalovaná v 1. rade, respektíve jej právna predchodkyňa. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcami tvrdený skutkový a právny stav, že v iných súdnych konaniach sú už iní podieloví spoluvlastníci, vysporiadali svoje vlastnícke právo, čo má podľa tvrdenia žalobcov preukázať reálnu deľbu aj k uvedenej novovytvorenej parcele, ktorá je predmetom sporu, nebola preukázaná. Z pripojených súdnych spisov a rozsudkov Okresného súdu Humenné nie je preukázaná reálna deľba spornej novovytvorenej parcele, ktorá je predmetom tohto sporu. Konkrétne z týchto rozsudkov akurát vyplýva, a to predovšetkým z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 11C/1538/1992 zo dňa 01.03.1993, že si právna predchodkyňa žalobcov nebohá O. C. ako žalobkyňa vysporiadala práve svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6/24 týmto rozsudkom a súdnym konaním, čo korešponduje s vyššie uvedenou kúpnou zmluvou, ktorou získala spoluvlastnícky podiel 6/24 k parcelám zapísaných v PKV č. XXX v k. ú. M., avšak nie iné nehnuteľnosti, predovšetkým nie spornú nehnuteľnosť, ktorá bola vytvorená aj z iných parciel, nie len z parciel zapísaných v PKV č. XXX. Súd prvej inštancie pritom poukázal na uvedený spis sp.zn. 11C/1538/1992, z ktorého rozsudku, ani zo žaloby a spisu nevyplýva žiadna reálna deľba nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu, vstup do držby, právny titul, dobromyseľnosť, oprávnenosť a podobne. Súd prvej inštancie teda konštatoval, že žalobcovia nepreukázali do skončenia dokazovania (sudcovská zákonná koncentrácia) oprávnenosť a dobromyseľnosť pri vstupe do držby sporného pozemku u ich právnej predchodkyne, nepreukázali reálnu deľbu ani iný právny titul pre vydržanie vlastníckeho práva. Nepreukázali časový moment, kedy došlo k reálnej deľbe, akých parciel, akých spoluvlastníkov, pričom uvedené nebolo zapísané ani do evidencií nehnuteľností a teda nemohli nastať účinky vydržania, či už podľa Uhorského obyčajového práva, stredného Občianskeho zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Okrem toho, že novovytvorená parcela bola vytvorená aj z parciel zapísaných pôvodne v PKV č. XXX v k. ú. M., a to č. XXX/XX, V. XXXX/X W. V. XXXX/X, ale aj z iných parciel nezapísaných v tejto PKV (právna predchodkyňa žalobcov pritom nadobudla spoluvlastnícky podiel 6/24 podľa vyššie uvedenej kúpnej zmluvy len k parcelám zapísaných v PKV č. XXX v k. ú. M.). Okrem toho súd prvej inštancie poukázal aj na to, že v konaní nebolo sporné, že žalobcovia dostali podľa zákona o pozemkových úpravách č.330/1991Zb. časť tejto uvedenej parcely do tzv. náhradného užívania (sami to potvrdili na pojednávaní), s čim musela vysloviť súhlas vlastníčka na LV a aj z toho vyplýva, že ani samotný žalobcovia neboli dobromyseľní a vedeli, že sa nejedná o oprávnenú držbu. Vedeli, že ich právna predchodkyňa, nebohá C. nebola vlastníčkou. Samotné užívanie pozemkov žalobcami, respektíve právnymi predchodcami nestačí na nadobudnutie vlastníckeho práva k vydržaniu, tak ako je to uvedené vyššie. Okrem toho žalovaní v 1. až 6. rade preukázali, že na uvedenú nehnuteľnosť chodili aj oni, pokiaľ ju neprevzal do užívania Štátny majetok. Súhlasné vyjadrenia so žalobou podali žalovaní v 8. až 20. rade, súd prvej inštancie však poukázal na to, že už zo samotnej žaloby, pretože to uviedli žalobcovia vyplýva, že sa jedná o ich príbuzné osoby, budúcich dedičov, teda súd prvej inštancie pri ich súhlasnom vyjadrení postupoval tak ,že nemajú relevantné právne informácie o vydržaní a užívaní týchto pozemkov, čo aj niektorí potvrdili vo svojich vyjadreniach, respektíve na pojednávaní. Rovnako z výsluchu svedkov navrhnutých žalobcami, nevyplýva reálna deľba ale len užívanie nehnuteľnosti, tak ako to vyplýva z ich výpovedí. K okruhu strán konania súd prvej inštancie uviedol, že z doložených listinných dôkazov, úmrtných listov, rodných listov, konaní o dedičstvách vyplýva, že stranami tohto sporu sú všetky dotknuté osoby, teda nie len účastníci prípadného dedičského konania po O. C. - žalovaní v 8. až v 20.rade, ale aj osoby zapísané na listoch vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci, respektíve výluční vlastníci dotknutých parciel, respektíve v prípade neznámych osôb - M. L. Q.. Z vyššie uvedených listinných dôkazov je zrejme, že GP vytvorená sporná parcela č. XXXX/X bola vytvorená z pôvodných parciel U. V. XXXX/XX zapísaná na LV č. XXXXX, U. V. XXXX/XX zapísaná na LV č. XXXX a z parcely U. V. XXXX/XX zapísaná na LV č. XXXXX, k.ú. M., pričom parcela U. V. XXXX/ XX, druh TTP, 7519m3, zapísaná na LV č. XXXXX v spoluvlastníctve žalovanej v 1.rade a spol. bola pôvodne zapísaná v PKV č.XXX k.ú. M. a nie v PKV č. XXX, ako to tvrdia žalobcovia, pričom ich právna predchodkyňa získala kúpnou zmluvou podiel 6/24 len k parcelám zapísaným na PKV č. XXX. Rovnako sa javí ako dôvodná, aj ďalšia obrana žalovaných v 2. až v 5.rade a to vydržaním, vzhľadom na splnenie Občianskym zákonom požadovaných podmienok pre vydržanie u týchto žalovaných, keď vstúpili do oprávnenej a dobromyseľnej držby na základe právnych titulov - rozhodnutí o dedičstve, tak ako sú vyššie špecifikované a uplynutím 10-ročnej vydržacej doby. K ich vydržaniu pritom došlo až po tzv. reálnej deľbe a vydržaní, tvrdenej no nepreukázanej žalobcami u ich nebohej právnej predchodkyne.
Podstatné je aj to, že v tomto prípade sa jedná o tzv. nerozlučné procesné spoločenstvo a teda stačí nepreukázanie žaloby voči jednému zo žalovaných, čo má dopad na všetkých žalovaných. Stranami sporu musia byť všetci dotknutí vlastníci, spoluvlastníci a dedičia.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. § 255 a § 262 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). Úspešným žalovaným v 1. až 7. rade priznal súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v celom rozsahu. Vo vzťahu k žalovaným v 8. až 20. rade súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože títo v podstate so žalobou súhlasili a potvrdili žalobcami uvedený skutkový a právny stav v žalobe a ide o príbuzných žalobcov, možných dedičov po nebohej poručiteľke C..
6. Proti tomuto rozsudku včas podali odvolanie žalobcovia v 1. až 3. rade. Právne odôvodnili svoje odvolanie ktoré podali proti obom výrokom ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore s vykonaným dokazovaním, nie je presvedčivé, je arbitrárne a prekvapivé. Skutkový stav, tak ako popísal súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení nekorešponduje s vykonaným dokazovaním a taktiež žalobcovia majú zato, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s podstatnými skutočnosťami a to oprávnenosťou a dobromyseľnosťou pri vstupe do držby sporného pozemku u právnej predchodkyne žalobcov, preukázaní reálnej deľby a kedy došlo k reálnej deľbe, akých parciel, akých spoluvlastníkov sa mala reálna deľba týkať. Žalobcovia zastávali názor, že reálna deľba bola jednoznačne preukázaná výpoveďami žalobcov,vyjadrením žalovaného v 8. rade, 9. rade, 10. rade, 11. rade, 12. rade, v 13. rade, 14. rade, 15. rade, 16. rade, 17. rade, 18. rade, 19. rade, 20. rade zo dňa 24.03.2022, výsluchom svedkov W. K. a B. X. a reálna deľba vyplýva aj z odôvodnení súdnych rozhodnutí sp.zn. 11C/1538/92 a 9C/399/92, kde je presne uvedené, že pozemnoknižná parcela bola už v roku 1943 takto rozdelená ....Taktiež na bližší popis reálnej deľby, žalobcovia poukazovali na svoje vyjadrenie zo dňa 22.02. 2022 spolu s prílohami, kde uviedli: „Z pôvodnej pozemnoknižnej mapy katastrálneho územia M. (PRÍLOHA č. 1) vyplýva poloha pozemkov pôvodných pozemnoknižných parciel č. XXXX – H. D., V. XXXX- D. L. U. W. V. XXXX – M.. Uvedené pozemnoknižné parcely sú zapísané v PKV č. XXX (ČL 212 súdneho spisu), pod por. č. 76, 78 a 79 z ktorých nie je známa výmera pre zlý technický stav PKV, no na ČL 225 súdneho spisu pod por. č. 77, 79 a 80 sú uvedené aj výmery pozemkov mpč. XXXX - 15 504 m2, mpč. XXXX - 21 923 m2 a mpč. XXXX – 23 396 m2. Z ďalších nasledujúcich zápisov a vyplýva to aj zo samotnej pozemnoknižnej mapy, že postupne dochádzalo k rozdeľovaniu vyššie uvedených parciel a k vzniku množstva nových s novými podlomeninami, ku ktorým si väčšina žalovaných usporiadal vlastnícke vzťahy. Z PRÍLOHY č. 2 – Uznesenia Okresného súdu v Bratislave (č.d. 960/25) zo dňa 24.3. 1924 vyplýva, že súd nariaďuje na základe 21. kúpnopredajných zmlúv, aby sa v PKV č. XXX pod B 43 odčlenili podľa nákresu parcely, okrem iných 4749/14-1 o výmere 10 901 m2, 4751/2-8 o výmere 7140 m2 a 4752/3-1 o výmere 295 m2. Následne došlo 5.5. 1925 k vkladu vlastníckeho práva za kúpnu cenu 6000 Kčs k týmto parcelám z PKV XXX do PKV č. XXX titulom kúpy pre 4 vlastníkov: L. E., vdovu O. B., J. E. a B. E., pre každého 1. Nebohá O. C., právny predchodca žalobcov a žalovaných v 8. rade až 19. rade dňa XX.XX.XXXX na základe Kúpno-odpredajnej smluvy č. XXXX (ČL 9-10 súdneho spisu) kúpila od L. E. spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 na nehnuteľnostiach, zapísaných v PKV č. XXX za cenu 1500 Kč (t.j. 1 z hodnoty parciel v celku, 6000 Kčs). Nebohá O. C., sa na základe predmetnej kúpnej zmluvy považovala za vlastníčku a vykonávala k tomu všetky prináležiace vlastnícke práva. Spoluvlastníctvo právnej predchodkyne žalobcov, a ostatných žalovaných k parcelám mpč. XXXX/XX-X, XXXX/X-X W. XXXX/X-X zapísaným v PKV č. XXX, bolo zrušené v minulosti reálnou deľbou medzi pôvodnými spoluvlastníkmi, tak ako to vyplýva z dokazovania v pripojených spisoch, a to v roku 1943, z rozsudkov pripojených k žalobe (ČL 17-18-19 súdneho spisu) a z čestných vyhlásení svedkov. Dôkazom je aj súčasný stav užívania po právnych predchodcoch pôvodných pozemnoknižných vlastníkoch (PRÍLOHA č. 3) tak ako je zakreslený. Reálne vyčlenenú časť po L. E. užíva rodina žalobcov, a teda Haburajová, po vdove O. B. rodina K., po J. E. rodina V. a C. (parcela G. XXXX/X - PRÍLOHA č. 4) a po B. E. rodina Bednárová PRÍLOHA č. 5). Takéto užívanie potvrdzujú svedkovia. Takéto reálne užívanie potvrdzujú aj geometrické plány, ktoré boli súčasťami rozsudkov (parcela G. XXXX/X - PRÍLOHA č. 4).“ Z vykonaného dokazovania, žalobcovia sú toho názoru, že ich právna predchodkyňa, O. C., sa na základe Kúpno-odpredajnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX cítila vlastníčkou a následne bolo spoluvlastníctvo právnej predchodkyne žalobcov, a ostatných žalovaných k parcelám mpč. XXXX/XX-X, XXXX/X-X W.
XXXX/X-X zrušené reálnou deľbou. Žalobcovia opätovne dávali do pozornosti Rozhodnutie č. 911/1932 uverejneného v Úradnej zbierke rozhodnutí NS ČSR treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných v pozemkovej knihe na mená spoluvlastníkov v ideálnych, podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodou strán o deľbe, poprípade o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; na platnosť takejto deľby nevplýva ani okolnosť, že niektoré časti z nehnuteľnosti má v spoločnej držbe viac spoluvlastníkov, iné časti zase majú jednotliví spoluvlastníci vo výlučnej držbe. Takáto dohoda mohla byť uzavretá aj mlčky (konkludentným činom).“. Ak vydržacia doba neuplynula do 31.12.1950, platilo, že skončila uplynutím pôvodnej lehoty, najneskoršie však 31.12.1960 (§ 566 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.). A aj keď právna predchodkyňa užívala aj niektoré časti pozemnoknižných parciel, ktoré neboli predmetom Kúpno-odpredajnej smluvy zo dňa XX.XX.XXXX, tak ich užívala nerušene a dobromyseľne s vedomím, že jej vlastnícky patria. V rámci dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že sporný pozemok právna predchodkyňa žalobcov užívala nerušene, dobromyseľne, nikým nebola rušená a nikto si nerobil na sporný pozemok nárok. Právna predchodkyňa žalobcov a po nej žalobcovia užívala presne v takom stave ako bol vytvorený predmetným geometrickým plánom. V súvislosti s vyššie uvedeným žalobcovia dali do pozornosti odvolaciemu súdu uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/123/2004 zo dňa 09.04.2015, z ktorého citovali a ďalej rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 22Cdo/954/2005, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 22Cdo/1843/2000, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23Co/48/2018 zo dňa 27.03.2019, z ktorých odôvodnenia citovali. Podľa žalobcov súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočnosti, že žalobcovia dostali podľa zákona o pozemkových úpravách č. 330/1991 Zb. časť tejto uvedenej parcely do tzv. náhradného užívania a že určitý čas sporný pozemok užíval aj Štátny majetok. Uvedené skutočnosti sú v danej právnej veci právne irelevantne, nakoľko predmetom sporu je, že právna predchodkyňa žalobcov bola ku dňu smrti vlastníčkou, t. j. k 03.11.1986 a užívanie Štátnym majetkom neprerušuje priebeh vydržacej doby. K tomu citovali R 44/1996. V žiadnom prípade žalobcovia nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie ako dôvodnou obranou žalovaných v 2. až v 5. rade, a to vydržaním, nakoľko z vykonaného dokazovania nebolo preukázané užívanie sporného pozemku nikým zo žalovaných, ako jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho vydržania. Ba práve naopak, v rámci dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že sporný pozemok užívala výlučne rodina žalobcov a predtým ich právna predchodkyňa. To, že zo žalovaných nikto neužíval sporný pozemok vyplýva aj bodu 4. odôvodnenia odvolaním napádaného rozsudku. Súdna úvaha, ktorú súd použil pri svojom rozhodnutí, musí vychádzať z hodnotenia dôkazov zistených v rámci súdneho konania, nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti, s logickým preskúmateľným a jednoznačným záverom čo v danom prípade nie je splnené.
7. Preto mali žalobcovia v 1. až 3. rade za to, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav nesprávne, dôkazy vyhodnotil nesprávne a následne posúdil právny stav nesprávne na základe čoho dospel k nesprávnym záverom tak skutkovým ako aj právnym. Preto navrhli rozsudok v súlade s ustanovením § 385 CSP zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo rozsudok zrušiť a vrátiť vec na prejednanie súdu prvej inštancie. Zároveň žiadali vo vzťahu k žalovaným v 1. a 7. rade priznať im nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie i odvolacích trov v rozsahu 100 %.
8. K odvolaniu bolo pripojené i odvolanie označené ako dopĺňajúca výpoveď H. C., zrejme žalobcu v 2. rade, ktorý poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Humenné dňa 01.03.1993, keď ma súd rozhodnúť, že pozemok na majetkovej podstate 767 patrí do dedičstva po nebohej O. C., preto sa pýtal, kde je pravda. Uviedol, že podľa kúpnej zmluvy parcely na majetkovej podstate 767 kúpila O. C. a ďalší spoluvlastníci - B. K., rodina V., rodina E., rodina V. a E. dodnes pozemky majetkovej podstaty XXX užívajú. Pozemok o rozlohe 4584 m2 na majetkovej podstate XXX O. C. užívala pri potoku E. a vedľa O. C. užíval 4584 m2 ďalší spolumajiteľ majetkovej podstaty XXX rodina K., čo má potvrdzovať 22 svedkov v podpísaných výpovediach. Posledný rozsudok však bol zamietnutý. Ak bol zamietnutý nárok prečo ponechal rodinu V. a E. na majetkovej podstate XXX a žalobcov nie. Prečo je rodina C. a K. na katastri teraz vedená na parcele XXXX/XX a namiesto 4584 m2 majú len 1700 m2. Preto sa pýta, čo podľa kúpnej zmluvy O. C. rodina K. kúpila. Zároveň priložil dedenú rozlohu po J., ktorú dedila pani M., že nemôžu byť vlastníkmi parciel o rozlohe 1,7 hektára, keď videli len 0,72 hektára po J.. Mali by doložiť dedičské konania a svedkov, že to užívali, a to aj pozemky žalobcov pri potoku E.. Pani M. s dcérou K. 02.07.2007 predali parcely po J. V. L. XXXX/X pánu P.. Po predaji osvedčili parcely rodiny C. a K. a už v tom istom roku 16.10.2007 ich osvedčila K. H., aby ich mohla odpredať pánovi P., pretože susedila s parcelami pána P.. Rodina C. a K. nespochybňujú vlastníctvo pani M., ale polohou a rozlohu. Nevedela, kde bola cesta, aké stromy a niečo tam bolo skrátka nič.
9. K odvolaniu žalobcov v 1. a 3. rade sa vyjadrili žalovaní v 2. až 5. rade. Považovali odvolanie žalobcov za nedôvodné, nakoľko napádaný rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Mali za to že v danom prípade existuje absencia naliehavého právneho záujmu na určení požadovanom žalobou z dôvodov neskoršieho vydržania na strane žalovaných. Konštatovali, že naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.
Konštatovali, že:
1/ Vlastnícke právo žalovaných v 2. – 5. rade, ani ich právnych predchodcov nebolo až do podania žaloby, t. j. do roku 2019 spochybnené
2/ Žalovaní v 2. – 5. rade disponujú počnúc rokom 1995 verejnou listinou – uznesením o dedičstve, ktoré deklaruje ich vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú predmetom žaloby (viď číslo listu 162)
3/ Žalovaní v 2. – 5. rade disponujú počnúc rokom 2007 potvrdením ich vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú predmetom žaloby, aj z titulu vykonaných pozemkovoknižných úprav (viď údaj na LV v rámci čísla listu 169) zo strany žalovaných došlo (bez ohľadu na ich právnych predchodcov) v časovom období rokov 1995 až 2019 k vydržaniu vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú predmetom žaloby. Z uvedeného dôvodu – aj v prípade, že by celá žalobná argumentácia žalobcov bola správna – a súd by určil, že sporné pozemky patria do dedičstva po právnej predchodkyni žalobcov – žalovaní by boli po právoplatnom rozhodnutí v dedičskom konaní, dňom zápisu vlastníckeho práva žalobcov do katastra nehnuteľností, oprávnení podať voči žalobcom žalobu na určenie vlastníckeho práva na základe ich vydržania, v rámci ktorej by neexistoval relevantný dôvod na jej zamietnutie. Rozsudok, ktorého sa žalobcovia domáhajú, by bol pre nich nielenže neužitočný, ale z hľadiska právnej istoty aj kontraproduktívny – nakoľko by vyvolal ďalší súdny spor. Predbežnou otázkou v rámci predmetného sporu je teda otázka, či určeniu, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, nebráni vydržanie zo strany žalovaných. Žalovaní majú za to, že tomuto určeniu bráni ich vydržanie z vyššie uvedených dôvodov. Na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnej predchodkyni tak žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem. K odvolacej námietke žalobcov spočívajúcej v tom, že nebolo preukázané užívanie pozemkov zo strany žalovaných, a teda nemohlo dôjsť k ich vydržaniu uvádzajú žalovaní nasledovné: Podmienky vydržania nemožno v súčasnosti vyhodnocovať na základe tých istých kritérií, ako pred niekoľkými desiatkami rokov. Žalovaní majú vedomosť o tom, že sporné pozemky užívali ich právni predchodcovia, čo sami konštatujú v rámci svojich vyjadrení, resp. odvolania z roku 2022. V súčasnosti, kedy sa poľnohospodárske užívanie pozemkov jednotlivcami vyskytuje v minimálnej miere, postačuje ako požiadavka oprávnenej držby iba objektívna vedomosť o verejnej listine a existencia zápisu na liste vlastníctva. Vlastník nie je povinný svoj pozemok aktívne užívať – obrábať. Na podporu svojich tvrdení žalovaní v 2. až 5. rade poukázali na bod 20, 22 a 23 Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 151/2016 z 03. mája 2017 publikovaného pod N - 20/2017, z ktorého citovali okrem iného to, že v rozhodnutí o určení, že vec patrí do dedičstva sa musí deklarovať existencia právneho vzťahu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia podľa § 154 ods. 1 OSP teraz § 217 ods. 1 CSP. Pokiaľ taký právny vzťah už neexistuje nemôže mať ani návrh na určenie, že vec patrí do dedičstva po zomrelom poručiteľovi úspech. Ústavný súd nevidel žiadny rozumný dôvod prečo by sa otázka dobrej viery sťažovateľov, ktorí tvrdia, že nadobudli predmetné nehnuteľnosti dobromyseľne nemohla skúmať v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, a to cez splnenie procesnej podmienky, ktorou je naliehavý právny záujem na určení.
10. Ďalej žalovaní v 2. až 5. rade poukázali na nepreukázanie právneho vzťahu právnej predchodkyne žalobcov k KV 676, kde boli evidované pozemky, voči ktorým smeruje žaloba. Pre prípad, že sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalovaných uvedenou v rámci predchádzajúceho bodu teda nedostatku naliehavého právneho záujmu, žalovaní v 2. až 5. rade subsidiárne uviedli svoju procesnú obranu voči argumentácii žalobcov týkajúcu sa vydržania dotknutých pozemkov zo strany právnych predchodcov žalobcov. Procesný útok žalobcov založený na dôkazoch o užívaní pozemkov ich právnymi predchodcami a predložením kúpnej zmluvy z roku 1932 je nedostatočný, ani neobstojí, nakoľko:
a) Právna predchodkyňa žalobcov mala kúpnou zmluvou z roku 1932 kúpiť spoluvlastnícky podiel na parcelách zapísaných v PKV č. XXX
b) Pozemky dotknuté touto žalobou však neboli zapísané v PKV XXX, avšak v PKV XXX. K zápisu právnej predchodkyne žalobcov do PKV XXX nikdy nedošlo.
c) Samotné subjektívne presvedčenie právnej predchodkyne žalobcov o tom, že jej nehnuteľnosť patrí, nebolo dostačujúce pre vydržanie ani za účinnosti právnej úpravy pred rokom 1992. Žalobcovia sa domáhajú určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na základe vydržania podloženého tzv. „dobromyseľnosťou contra tabulas“ – t. j. dobromyseľnosťou napriek zápisu v pozemkových knihách, či listoch vlastníctva. Dobromyseľnosť contra tabulas však pokrýva iba výnimočné prípady, v rámci ktorých je vždy vyžadovaná aspoň minimálna miera objektívnosti tejto dobromyseľnosti. Aplikačná prax za minimálnu mieru objektívnosti tejto dobromyseľnosti však nepovažuje iba uzavretie zmluvy, spojené s nerušeným užívaním nehnuteľnosti. V tejto súvislosti žalovaní v 2. až 5. rade poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 12/2010 zo dňa 30.03.2011, z ktorého citovali. Zároveň žalovaní v 2. až 5. rade poukázali na charakter žalobného návrhu a procesnú obranu ostatných subjektov na strane žalovaných, ktorých zo subjektov na strane žalovaných vytvárať nerozlučné procesné spoločenstvo. Pokiaľ teda súd vzhliadne dôvod pre zamietnutie žaloby aspoň u jedného zo žalovaných je potrebné zamietnuť žalobu ako celok. Následne žalovaní v 2. až 7. rade citovali z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 151/2016 03. mája 2017 publikovaného pod N - 2C/2017. Následne žalovaní v 2. až 5. rade konštatovali, že keby aj všetky tvrdenia žalobcov o skutočnostiach, ktoré sa udiali pred desiatkami rokov boli pravdou, tak žalobcom a ich právnym predchodcom ponúkal právny poriadok desiatky rokov možnosti, prostredníctvom ktorých sa mali domáhať svojho domnelého vlastníckeho práva. Uvedené platí najmä o období po roku 1990, v ktorom platili značne zjednodušené dočasné pravidlá pre osvedčenie a vydržaní nehnuteľnosti. Žaloba bola podaná až v roku 2019. Žalovaní sú presvedčení o vlastníckom práve ich právnych predchodcov a taktiež o svojom vlastníckom práve k dotknutým nehnuteľnostiam. Preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok v zmysle § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.
11. K vyjadreniu žalovaných v 2. až 5. rade sa vyjadrili žalobcovia v 1. až 3. rade. Uviedli, že majú za to, že aj napriek rozsiahlej argumentácií žalovaných v 2. - 5. rade v danej právnej veci nie je absencia naliehavého právneho záujmu na určení požadovanom žalobou, nakoľko žalobcovia nemajú možnosť domáhať sa svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva. Podľa judikatúry je naliehavý právny záujem na určovacej žalobe napr. daný, ak žalobca popiera pravdivosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, pretože iným spôsobom sa zmeny údajov domôcť nemôže. Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2007, sp.zn. 1Cdo 91/2006 vyplýva, že naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: • odporcom je popieraná existencia(neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi) • jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom • jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Tvrdenie žalovaných v 2. – 5. rade: „zo strany žalovaných došlo (bez ohľadu na ich právnych predchodcov) v časovom období rokov 1995 až 2019 k vydržaniu vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú predmetom žaloby“, nemá oporu v právnych predpisoch, nakoľko z vykonaného dokazovania nebolo preukázané užívanie sporného pozemku nikým zo žalovaných, ako jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho vydržania. Ba práve naopak, v rámci dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že sporný pozemok užívala výlučne rodina žalobcov a predtým ich právna predchodkyňa. To, že zo žalovaných nikto neužíval sporný pozemok vyplýva aj bodu 4. odôvodnenia odvolaním napádaného rozsudku. Predsa bez reálneho užívania nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku vydržaním. To, žalovaní v 2. – 5. rade od roku 1995 disponujú uznesením o dedičstve a nikdy neužívali (ani ich právni predchodcovia) predmet sporu, preukazuje to, že ide o formálne zapísaných vlastníkov v katastri nehnuteľnosti. Žalobcovia podali žalobu až v roku 2019 z dôvodu, že mali zato, že vlastníkmi sporného pozemku sú oni, nakoľko ho roky nerušene užívali a pred nimi sporný pozemok užívala nerušene, dobromyseľne právna predchodkyňa žalobcov, nikým nebola rušená a nikto si nerobil na sporný pozemok nárok. Právna predchodkyňa žalobcov a po nej žalobcovia užívali presne v takom stave ako bol vytvorený predmetným geometrickým plánom. Zároveň žalobcovia uviedli, že vo zvyšku zotrvávajú na svojej argumentácii obsiahnutej v odvolaní. Zároveň zotrvali na svojom odvolacom návrhu
čo do zmeny rozsudku a vyhoveniu žalobe alebo navrhli rozsudok zrušiť a vrátiť vec na prejednanie súdu prvej inštancie. Zároveň žiadali náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
12. K vyjadreniu žalobcov v 1. až 3. rade k vyjadreniu žalovaných v 2. až 5. rade sa znova vyjadrili žalovaní v 2. až 5. rade. Uviedli, že pokiaľ žalobcovia vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu poukazujú na právny záver uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/96/2006 tento právny názor je všeobecný a nereflektuje neskorší posun v judikatúre aj s prihliadnutím na špecifikum sporu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Naopak právny názor uvedený v rámci Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 151/2016 z 03. mája 2017 publikovaného pod N - 20/2017 reflektuje aj špecifiká sporu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva spočívajúce v predbežnosti prípadného rozsudku vo vzťahu ku konečnému usporiadaniu vlastníckych vzťahov a chrániť tak neskorších vydržateľov, v danom prípade žalovaných v 2. až 5. rade pred vyvolaním ďalšieho sporu o určenie, kde by sa museli domáhať určenia svojho vlastníckeho práva. V zmysle bodu č. 4 napadaného rozsudku sa žalovaní jasne vyjadrili, že ich právni predchodcovia aktívne obhospodarovali predmetnú parcelu. V dnešnej dobe však nemožno rozumne požadovať, aby žalovaní t.j. tí, ktorí sú zapísaní viac než 10 rokov na liste vlastníctva ako vlastníci mali pre vydržanie aktívne obhospodarovať ornú pôdu. Zákon nehovorí o užívaní pozemku iba o držbe t.j. zmysle § 129 Občianskeho zákonníka o nakladaní s vecou, respektíve vykonávaní práva súvisiaceho s vecou. Už len dlhodobou vedomosťou o vlastníckom práve, dlhodobým figurovaním na liste vlastníctva a dlhodobým platením dane z nehnuteľnosti je požiadavka držby nehnuteľnosti splnená. Prijatie výkladu žalobcov o absencii poľnohospodárskeho užívania pozemku už vôbec nemožno vzťahovať k Slovenskej republike ako žalovanému v 7. rade, ktorý je s ostatnými žalovanými v nerozlučnom procesnom spoločenstve a vzhľadom na jeho právnu povahu nemožno od neho vyžadovať aktívne užívanie ornej pôdy. V tejto súvislosti poukázali žalovaní v 2. až 5. rade na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo 204/2013, z ktorého vyplýva, že držbu veci nevylučuje ani užívanie veci inou osobou než držiteľom na základe vecného alebo záväzkového práva poprípade i bez právneho dôvodu. Zároveň žalovaní v 2. až 5. rade upriamili pozornosť na svoju ďalšiu argumentáciu a zotrvali na názore o potrebe potvrdiť napádaný rozsudok.
13. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.
14. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 12.06.2025 a zistil, že odvolanie žalobcov v 1. až 3. rade nie je dôvodné.
15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).
17. K námietke o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu
nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi má odvolací súd za to, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).
18. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov podľa ust. § 365 ods. 1 CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.
19. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
20. Žalobcovia podali na súd prvej inštancie žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej O. C. P. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Jedná sa o novovytvorený pozemok k.ú. M. U. - G. L. V. XXXX/X - orná pôda o výmere 4584 m2 vytvorený geometrickým plánom č. XXXXXXXX
- XXX/XXXX O. K. XX.XX.XXXX z pôvodných parciel: U. - T. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXXX, U. - T. V. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX a U. - T. V. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXXX k. ú. M..
21. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie tak ako to uviedol v bode 14 svojho odôvodnenia, že žalobcovia nepreukázali splnenie podmienok pre vydržanie podľa právnych predpisov, či už Uhorského obyčajového práva, Stredného Občianskeho zákonníka alebo terajšieho Občianskeho zákonníka. Nebolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti vytvorenej geometrickým plánom zo strany ich právnej predchodkyne nebohej O. C. P. E., a to na základe reálnej deľby a vydržania a ani iný právny titul. Žalobcom sa nepodarilo preukázať reálnu deľbu, nijako ju nešpecifikovali, neuviedli čas tejto reálnej deľby, neuviedli účastníkov tejto reálnej deľby a neuviedli a nešpecifikovali presne ani nehnuteľnosti - pozemky, ktorých sa mala reálna deľba týkať. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že novovytvorená parcela U. V. XXXX/X bola vytvorená aj z parciel, ktoré nikdy neboli zapísané v pôvodnej PKV č. XXX k. ú. M., ku ktorým právna predchodkyňa
žalobcov získala spoluvlastnícky podiel podľa kúpnej zmluvy vo veľkosti 6/24. Žalovaná v 1. rade je skutočne vlastníčkou parcely U. - T. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXXX v k. ú. M. v podiele 1/3, pričom pôvodne táto parcela nebola zapísaná v PKV č. XXX v k. ú. M., ale v PKV č. XXX k. ú. M.. Pteto právna predchodkyňa žalobcov nemohla vstúpiť do dobromyseľnej oprávnenej držby k uvedenej parcele a nemohla nastať ani reálna deľba a predovšetkým nemohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele ako to tvrdia žalobcovia. Možno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobcovia do skončenia dokazovania neodstránili rozpory vo svojich tvrdeniach podstatné pre posúdenie vydržania, a to, že ich nebohá právna predchodkyňa odkúpila podiel 6/24 k parcelám zapísaným v PKV č. XXX v k. ú. M., avšak novovytvorená parcela U. - G. V. XXXX/X, ktorá je predmetom sporu bola vytvorená z parciel, ktoré neboli predmetom tejto kúpnej zmluvy, neboli zapísané v PKV č. XXX k. ú. M.. Žalovaní v 1. až 7. rade i podľa názoru odvolacieho súdu preukázali právny titul nadobudnutia u seba a u svojich právnych predchodcov spoluvlastníckeho podielu k parcelám. Preukázali prechod vlastníckeho práva z právnych predchodcov na seba. Žalovaní v 2. až 5. rade podľa LV č. XXXXX sú podielovými spoluvlastníkmi parcely U. - T. V. XXXX/XX v k. ú. M., ktorú nadobudli od svojho právneho predchodcu a pôvodne ich starý otec L. C. kúpil túto parcelu v roku XXXX podľa doloženej kúpnej zmluvy. Táto parcela pritom nebola zapísaná v PKV č. XXX k. ú. M., ku ktorej nadobudla spoluvlastnícky podiel 6/24 právna predchodkyňa žalobcov. Podľa geometrického plánu doloženého žalobcami novovytvorená sporná parcela č. XXXX/X bola vytvorená aj z tejto parcely. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že z pripojených súdnych spisov a rozsudkov Okresného súdu Humenné nie je preukázaná reálna deľba spornej novovytvorenej parcely, ktorá je predmetom sporu. Možno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že z týchto rozsudkov predovšetkým z rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 11C/1538/1992 zo dňa 01.03.1993 vyplýva, že si právna predchodkyňa žalobcov O. C. ako žalobkyňa vysporiadala práve svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6/24 čo korešponduje s kúpnou zmluvou a získala spoluvlastnícky podiel 6/24 k parcelám zapísaným v PKV č. XXX k. ú. M.. Parcela U.
- T. V. XXXX/XX zapísaná na LV č. XXXXX v k. ú. M., ktorej je vlastníčkou žalovaná v 1. rade v podiele 1/3 však bola pôvodne zapísané v PKV XXX k. ú. M. F. L. L. XXX U. Y. M..
22. Zároveň odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že z výsluchu svedkov navrhnutých žalobcami nevyplýva reálna deľba nehnuteľností, ale len užívanie nehnuteľností čo na vstup do držby nepostačuje.
23. Odvolací súd nemá výhrady ani k názoru súdu prvej inštancie, ktorému sa javí ako dôvodná aj ďalšia obrana žalovaných v 2. až 5. rade, a to vydržanie nehnuteľnosti vzhľadom na splnenie Občianskym zákonníkom požadovaných podmienok pre vydržanie. Správny je i argument súdu prvej inštancie, že sa jedná o tzv. nerozlučné procesné spoločenstvo, a teda stačí nepreukázanie žaloby voči jednému zo žalovaných čo má dopad na všetkých žalovaných.
24. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval správne právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré aj primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.
25. Správnemu výroku I. o zamietnutí žaloby zodpovedá i správny výrok II. o trovách konania, keď súd prvej inštancie priznal žalovaným v 1. až 7. rade voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a keď žalovaným v 8. až 20. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcom nepriznal. Tu odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie čo do výroku o trovách konania v bode 15.
26. Pretože odvolací súd v konaní pred súdom prvej inštancie a pri odvolacom prieskume nezistil naplnenie odvolacích dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP tak ako ich namietali žalobcovia v 1. až 3. rade vo svojom odvolaní postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil. (výrok I.)
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným v 2. až 5. rade, ktorí sa vyjadrovali k odvolaniu a vznikli im trovy odvolacieho konania priznal odvolací súd nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu vo vzťahu k neúspešným žalobcom s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP (výrok II.). Z dôvodu, že ostatným žalovaným zo spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, k odvolaniu sa nevyjadrili odvolací súd vyslovil, že ostatným žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Vo vzťahu k uvedenému výroku III. aplikoval odvolací súd zásadu hospodárnosti v konaní. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa ust. § 257 CSP. Takéto dôvody stranami neboli ani tvrdené ani preukazované.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).