Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/48/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcov: 1. G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., C. XXXX/XX, 2. A. I., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., C. XXXX/XX, 3. K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, 4. H. N., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zast. advokátom JUDr. Jánom Sopiakom, Štefánikova 17, Humenné proti žalovanej N. R., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, zast. advokátom JUDr. Martinom Kirňakom, Vajanského 43, Prešov, o určenie vlastníckeho práva k pozemkom a hranice medzi pozemkami, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 18C/125/2009-663 zo dňa 13.02.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že hranica medzi pozemkami žalobcov v 1. až 4. rade a medzi pozemkami žalovanej prebieha po priamke znázornenej na znaleckom posudku znalca Q.. K. E. č. XX/XXXX a jeho geometrickom pláne č. XX/XXXX overenou Správou katastra J. dňa 09.09.2010. Rozhodol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely F. XX/ X záhrada vo výmere 69 m2, že žalobca v 3. rade je výlučným vlastníkom parcely F. XX/X zastavaná plocha o výmere 36 m2 a parcely F. XX/X záhrada vo výmere 53 m2 a žalobkyňa v 4. rade je výlučnou vlastníčkou parcely F. XX/X zastavané plochy o výmere 50 m2, všetky tieto parcely boli vytvorené geometrickým plánom uvedeným pod bodom I. výroku rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanej. Štátu priznal náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanej. Rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pôvodnými vlastníkmi sporných nehnuteľností boli právni predchodcovia žalobcov a žalovanej K. N. a K. B.. Nehnuteľnosti zapísané na I. XXX a XX v k.ú. F. ako mpč. XX/X a XX/X pôvodní vlastníci nadobudli v roku 1950. Časť nehnuteľností predtým zapísaných v I. XXX nadobudli žalobcovia a nehnuteľnosti predtým zapísané v I. XX nadobudla do vlastníctva žalovaná. Hranica medzi uvedenými pozemkami do roku 1975, kedy v obci F. bolo vykonané THM, bola v katastrálnej mape vyznačená ako priamka tiahnuca sa po celej dĺžke pozemkov od potoka po miestnu cestu. Na tejto hranici bol postavený plot pôvodne drevený v 50. rokoch, po určitom čase opravovaný a nakoniec vymenený za plot pozostávajúci zo železných kolíkov osadených v betóne. Tento plot tvorí hranicu medzi pozemkami doposiaľ. Po vykonanom THM nedopatrením na katastrálnej mape bola hranica medzi pozemkami patriacim žalobcom a žalovanej vyznačená zlomom zasahujúcim do pozemku patriaceho žalobcom. Zo znaleckého posudku Q.. K. E. a z kontrolného posudku Q.. L. vyplýva, že právna hranica medzi pozemkami patriacim žalobcom a žalovanej prechádza bodmi nachádzajúcimi sa na existujúcom oplotení. Z toho vyplýva, že hranica zakreslená v katastrálnej mape právne neexistuje, a preto súd žalobe vyhovel. Chybné zobrazenie polohy hraníc bolo spôsobené nedodržaním technologického postupu pri tvorbe mapy fotogrametrickou metódou. Bod č. XXX bol vyhotovený chybne vo vzdialenosti 7,23 m od miesta fotogrametrického signálu. Uvedené je zakreslené v prílohe č. 1 doplnku ku znaleckému posudku Q. K. E.. Žalovaná žiadnym relevantným dôkazom nepodložila svoje tvrdenia o lomenej hranici medzi stranami sporu. Znaleckými posudkami bolo preukázané, že pri THM došlo k nesprávnemu zobrazeniu hranice medzi stranami sporu a že geometrické plány po roku 1975 nanovo neurčovali polohu hranice, ale iba mechanicky preberali formálny zákres. Vzhľadom na to, že skutočná hranica medzi pozemkami strán sporu nie je totožná s hranicou zakreslenou v katastrálnej mape, je žalovaná vedená ako vlastníčka aj časti nehnuteľnosti, ktoré nemohla nadobudnúť do vlastníctva, nakoľko neboli vo vlastníctve jej právnych predchodcov. Tieto boli geometrickým plánom vypracovaným Q.. E. vyčlenené a boli im dané nové parcelné čísla. Novovytvorené parcely patria žalobcom, pretože títo ich nadobudli od svojich právnych predchodcov na základe darovacích zmlúv a žalobkyňa v 4. rade aj na základe kúpnej zmluvy. Každý zo žalobcov nadobudol vlastnícke právo k pozemkom, ktoré boli predmetom právnych úkonov, ale aj k novovytvoreným parcelám na základe týchto darovacích zmlúv a žalobkyňa v 4. rade aj na základe kúpnej zmluvy. Platnosť zmlúv nebola spochybnená, boli riadne registrované a na základe nich bol vykonaný aj vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Pokiaľ žalobcovia disponujú platným právnym titulom, na základe ktorého nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nie je potrebné, ale je zbytočné a nemožné dokazovať nadobudnutie vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám vydržaním. Pokiaľ dochádzalo k prevodom nehnuteľnosti, prevod sa týkal aj novovytvorených parciel, pretože aj na tieto sa vzťahovali zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Ak žalovaná nesúhlasila s prikázaním novovytvorených parciel do vlastníctva žalobcov, mala preukázať na základe akého titulu nadobudla novovytvorené parcely. Žalovaná iba poukazovala na chybné geometrické plány vypracované po roku 1975, ale s týmito zákon nespája vznik vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie poukázal na to, že parcela nie je predmetom vlastníctva, je to iba údaj katastra a predstavuje zobrazenie pozemku v katastrálnej mape. Vlastník môže vlastniť iba fyzickú nehnuteľnosť a nie parcelu, ktorá predstavuje priemet pozemku na mape. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie § 255 ods. 1 CSP, rovnako aj trovy štátu odôvodnil tým, že v konaní boli úspešní žalobcovia a žalovaná ako neúspešná strana má povinnosť uhradiť trovy konania.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a presvedčivé, je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Z rozhodnutia vyplýva, že žalovaná nesúhlasila s prikázaním novovytvorených parciel do vlastníctva žalobcov a súd je toho názoru, že to bola žalovaná, ktorá mala preukázať titul nadobudnutia novovytvorených parciel. Z logických dôvodov žalovaná v tomto smere nemala povinnosť uniesť dôkazné bremeno, nakoľko je vlastníčkou novovytvorených parciel, ktoré sú súčasťou parcely v jej vlastníctve. Žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem a súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku vôbec o ňom nezmienil. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nepreukázali, že splnili podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním k novovytvoreným parcelám. Rozhodnutie považuje za prekvapivé, nakoľko v priebehu konania strany sporu boli opakovane súdom vyzývané na vyjadrenie sa k rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove, predovšetkým k úlohe súdu prvej inštancie týkajúcich sa dokazovania v tom smere, či v momente, kedy sa ujali držby predmetných nehnuteľností žalobcovia, mohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním k tej časti susedného pozemku, ktorého vlastníctvo nenadobudli titulom, ktorý je uvedený na LV. Krajský súd veľmi dôsledne a precízne uviedol podmienky, za splnenia ktorých by mohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcami vydržaním, súd tieto dôkazy absolútne nevykonal. Ďalej poukázala na to, že podľa rozhodnutia odvolacieho súdu žalobcovia mali preukázať titul nadobudnutia novovytvorených parciel. Z listín jednoznačne vyplýva, že žalovaná v súlade s platnými právnymi predpismi nadobudla vlastnícke právo aj k novovytvoreným parcelám. Súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že výmera sporných pozemkov z pozemkovej knihy sa prikázaním novovytvorených parciel do vlastníctva žalobcov nezmení, nakoľko pozemnoknižné dáta o jednotlivých parcelách neboli záväzné. Súd opomenul dôležitý dôkaz, a to rozhodnutie Katastrálneho úradu v I. zo 16.05.2007 O z ktorého vyplýva, že do roku 1975 parcely vo vlastníctve žalobcov a žalobkyne neboli zamerané v teréne. K ich zameraniu došlo až v roku 1975 pri THM podľa stavu v teréne, kedy právni predchodcovia strán sporu boli riadne podpísaní na čiastkovom protokole č. XX. V prešetrovacom náčrte je zobrazený priebeh hraníc podľa stavu evidovaného v tom čase v Evidencii nehnuteľností s tým, že po vyhlásení platnosti operátu po THM nadobudol právoplatnosť nový operát, a tým bolo zadefinované geometrické a pólové určenie v teréne týchto parciel. Závery súdu nemajú podľa žalovanej oporu ani v súčasnej judikatúre, pričom poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Poprad z 25.09.2013 12C/81/2008 a rozsudok NS SR 3Cdo/217/2016 z 12.12.2017. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil, resp. aby ho zmenil a žalobu zamietol.

3. Žalobcovia sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Pozemok je konkrétna časť povrchu zeme oddelená hranicami, je to „fyzická nehnuteľnosť" - vec v zmysle práva. Parcela je znázornenie pozemku na katastrálnej mape, nie je to vec. Pri nadobúdaní vlastníctva k nehnuteľnostiam zmluvou sa vlastníctvo nadobúda zápisom do katastra nehnuteľností, pričom kataster zapisuje vlastníctvo k parcelám, nie k pozemkom. Vo väčšine prípadov je pozemok totožný so svojim zákresom v katastri (parcelou) a zápisom do katastra sa nadobúda vlastníctvo k pozemku. V prípade, že pozemok a parcela nie sú totožné, zápisom do katastra sa nadobúda len pozemok zodpovedajúci parcele. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že vlastnícka hranica medzi pozemkami žalobcov a žalovanej prechádzala od dávnej minulosti po priamke a znalec hodnoverne vysvetlil aj to, prečo po roku 1975 došlo k vytvoreniu lomu na tejto priamke (že sa tak stalo omylom). Následkom tohto omylu bola zmena v katastrálnej mape - zmena parciel znázorňujúcich pozemky strán („zmenšenie" pozemkov právnych predchodcov žalobcov). Žalobcovia nadobudli pozemky zmluvami až po roku 1975, a teda ich vlastníctvo mohlo byť na základe zmlúv zapísané len k takým parcelám, ktoré boli zakreslené v Katastri nehnuteľnosti. Parciel, ktoré sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, sa zmluvy netýkali z dôvodu neprávne zakreslenej hranice, ale v skutočnosti strany zmluvy boli presvedčené, že sa ich zmluvy týkajú. Žalobcovia však nemohli týmito zmluvami nadobudnúť pozemky, ktoré neboli totožné s parcelami znázornenými v katastrálnej mape. Preto je nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že tieto nehnuteľnosti, ktoré znalec znázornil na geometrickom pláne, nadobudli žalobcovia zmluvami a následným zápisom.

5. Do úvahy však prichádza nadobudnutie vlastníckeho práva k týmto pozemkom vydržaním. Žalobcovia boli dobromyseľní v držbe týchto nehnuteľností, pričom dobromyseľnosť získali na základe zmlúv, ktoré uzatvorili vychádzajúc z toho, že fyzické hranice pozemkov sú im známe a sú nesporné. Formálne predmetom zmlúv neboli pozemky, ktorým zodpovedajú parcely XX/X, XX/X a XX/X znázornené na geometrickom pláne Q.. E.. Bolo však preukázané, že tieto pozemky žalobcovia držia a užívajú ako vlastné - v konaní bolo preukázané, že faktická hranica užívania je medzi účastníkmi až doteraz tvorená plotom, ktorý stojí na tom istom mieste už od 50. rokov. Vydržacia doba začala plynúť žalobcom od uzatvorenia zmluvy, teda žalobcovia v 1. a 2. rade od roku 1989, žalobca v 3. rade od roku 1998, žalobkyňa v 4. rade od roku 1988 (po započítaní držby právneho predchodcu), a teda do podania žaloby uplynulo viac ako 10 rokov nepretržitej pokojnej držby. Uvedené nehnuteľnosti žalobcovia teda vydržali do svojho vlastníctva po uplynutí 10 rokov držby. Výmera týchto pozemkov je menšia ako 50 % z výmery celých pozemkov, ktoré mienili žalobcovia zmluvou nadobudnúť (čo vyplýva z doplnku znaleckého posudku Q. L.). Vydržanie v danom prípade prichádza do úvahy aj napriek rozhodnutiu publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov č. 6/2015 (rozhodnutie č. 73). Aj toto rozhodnutie totiž pripúšťa existenciu ospravedlniteľného omylu skutkového, ale aj právneho. Omyl žalobcov bol podľa názoru odvolacieho súdu ospravedlniteľný, pretože vychádzali z toho, že vlastnícka hranica je totožná so známou hranicou v prírode, ktorá nebola medzi stranami sporná. Žalobcovia teda nemuseli pri nadobudnutí veci kontrolovať tvar a umiestnenie svojho pozemku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preskúmateľné, vyplýva z neho dostatočne na základe akých skutkových a právnych okolností súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Odvolací súd v celom rozsahu vychádza zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

6. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalovaná neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešným žalobcom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.