Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42CoPv/4/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej, a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci žalobcu CrossFit, LLC, 1500 Green Hills Road Suite 201, Scotts Valley, California 95066, USA, právne zast. advokátom Mgr. Martin Guttmann, MBA, advokát, so sídlom Palisády 36, 811 06 Bratislava, IČO: 51 838 818, proti žalovanému 1/ Landlord, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 775 886, právne zast. KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, žalovanému 2/ SPICYBROWN s. r. o., so sídlom T. G. Masaryka 608/34, 914 51 Trenčianske Teplice, IČO: 52 201 457, právne zast. Lex Fortis s.r.o., Rybárska 7683/2D, 911 01 Trenčín, IČO: 53 559 339, žalovanému 3/ LICITOR group, a.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 561, právne zast. TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, o porušovanie práv k obchodnému menu, o porušovanie práv k ochrannej známke, o zdržanie sa konania nekalej súťaže, náhradu škody a primeraného zadosťučinenia, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 17. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 17. júla 2023 potvrdzuje

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 1/, žalovanému 2/ a žalovanému 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v prvej časti výroku uložil žalovanému 1/, žalovanému 2/ a žalovanému 3/ povinnosť zdržať sa používania označenia CrossBeFit a nápadne podobných označení s ochrannými známkami Európskej únie (EUIPO) 5049192 „CROSSFIT“ a medzinárodnými ochrannými známkami (IR) 1131170 „CrossFit“, (IR) 1086145 „CROSSFIT“ v súvislosti s nasledovnými službami: organizovanie súťaží; organizovanie športových súťaží, organizovanie vedomostných alebo zábavných súťaží; požičiavanie a prenájom športového výstroja, náradia, športových potrieb s výnimkou dopravných prostriedkov; poskytovanie športových zariadení; informácie o možnostiach rekreácie; poskytovanie elektronických publikácií, online, bez možnosti stiahnutia, kopírovania; organizovanie kultúrnych alebo vzdelávacích výstav; organizovanie a vedenie kongresov; školenie, zábavné parky; telesná výchova; poskytovanie zariadení na oddych a rekreáciu; poskytovanie športovísk; organizovanie živých vystúpení, rezervácie vstupeniek na zábavné predstavenia; služby osobných trénerov; prenájom športových plôch; služby osobných trénerov (fitnes cvičenia); kurzy telesného cvičenia v triede 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

2. V druhej časti výroku uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť odstrániť označenie CrossBeFit a Crossfit a označenia zameniteľne podobné a nápadne podobné s ochrannými známkami Európskej únie

(EUlPO) 5049192 „CROSSFIT“ a medzinárodnými ochrannými známkami (IR) 1131170 „CrossFit“, (IR) 1086145 „CROSSFIT“ používané v súvislosti s niektorou z nasledovných služieb: organizovanie súťaží; organizovanie športových súťaží, organizovanie vedomostných alebo zábavných súťaží; požičiavanie a prenájom športového výstroja, náradia, športových potrieb s výnimkou dopravných prostriedkov; poskytovanie športových zariadení; informácie o možnostiach rekreácie; poskytovanie elektronických publikácií, online, bez možnosti stiahnutia, kopírovania; organizovanie kultúrnych alebo vzdelávacích výstav; organizovanie a vedenie kongresov; školenie, zábavné parky; telesná výchova; poskytovanie zariadení na oddych a rekreáciu; poskytovanie športovísk; organizovanie živých vystúpení, rezervácie vstupeniek na zábavné predstavenia; služby osobných trénerov; prenájom športových plôch; služby osobných trénerov (fitnes cvičenia); kurzy telesného cvičenia v triede 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, zo svojich propagačných a distribučných kanálov prostredníctvom ktorých predmetné služby ponúkajú, ako aj z obsahu internetovej stránky http://www.extremepark.sk/ do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

3. V tretej časti výroku uložil okresný súd žalovanému 3/ povinnosť odstrániť označenie CrossBeFit a Crossfit a označenia zameniteľne podobné a nápadne podobné s ochrannými známkami Európskej únie (EUIPO) 5049192 „CROSSFIT“ a medzinárodnými ochrannými známkami (IR) 1131170 „CrossFit“, (IR) 1086145 „CROSSFIT“ používané v súvislosti s niektorou z nasledovných služieb: organizovanie súťaží; organizovanie športových súťaží, organizovanie vedomostných alebo zábavných súťaží; požičiavanie a prenájom športového výstroja, náradia, športových potrieb s výnimkou dopravných prostriedkov; poskytovanie športových zariadení; informácie o možnostiach rekreácie; poskytovanie elektronických publikácií, online, bez možnosti stiahnutia, kopírovania; organizovanie kultúrnych alebo vzdelávacích výstav; organizovanie a vedenie kongresov; školenie, zábavné parky; telesná výchova; poskytovanie zariadení na oddych a rekreáciu; poskytovanie športovísk; organizovanie živých vystúpení, rezervácie vstupeniek na zábavné predstavenia; služby osobných trénerov; prenájom športových plôch; služby osobných trénerov (fitnes cvičenia); kurzy telesného cvičenia z obsahu internetovej stránky http:// www.crossbefit.sk do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Súd prvej inštancie v štvrtej časti výroku uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť na účet žalobcu náhradu škody vo výške 6.000,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v piatej časti výroku zaviazal žalovaného 1/, 2/ a 3 spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet žalobcu náhradu škody vo výške 6.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 30. 09. 2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

5. V šiestej časti výroku uložil žalovanému 1/, 2/ a 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet žalobcu primerané zadosťučinenie vo výške 10.000,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

6. V poslednej, siedmej časti výroku, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1/, 2/ a 3/ nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania žalobcu.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa pôvodne len voči žalovanému 1/ domáhal ochrany svojho obchodného mena, ochranných známok a ochrany pred nekalosúťažným konaním, a v nadväznosti na to aj priznania náhrady škody a primeraného zadosťučinenia.

8. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že medzi stranami nebol sporný skutkový stav, len bol odlišne interpretovaný. Žalobca je zahraničná právnická osoba so sídlom v USA, ktorá od roku 1996, kedy bola založená, používa obchodné meno CrossFit. Spoločnosť je známa najmä vďaka svojmu špecifickému tréningovému systému pozostávajúcemu z rôznych cielených cvikov s osobitným spôsobom a intenzitou ich vykonávania, rozširovanému formou poskytovania licencií a certifikátov. Žalobca je majiteľom ochrannej známky Európskej únie a nasledovných všeobecne známych medzinárodných ochranných známok, ktoré sa vzťahujú na tovary a služby, ako napríklad publikácie, elektronické a online vzdelávanie, tréningy a testovanie v oblasti fitness a zdravého životného štýlu, ktoré sú platné aj na území Slovenskej republiky, a to:

- slovná ochranná známka Európskej únie EUTM č. 5049192 CROSSFIT s prioritou ku dňu 02. 05. 2006, registrovaná pre triedy 9, 38 a 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb;

- slovná ochranná známka Európskej únie EUTM č. 012850673 CROSSFIT s prioritou ku dňu 06. 04. 2014, registrovaná pre triedy 16 a 28 medzinárodného triedenia tovarov a služieb;

- medzinárodná ochranná známka č. 11311170 CrossFit, registrovaná dňa 13. 07. 2011, registrovaná pre triedy 16 a 28 medzinárodného triedenia tovarov a služieb;

- medzinárodná ochranná známka č. 1086145 CROSSFIT, registrovaná dňa 13. 07. 2011, registrovaná pre triedu 25 medzinárodného triedenia tovarov a služieb;

- medzinárodná ochranná známka č. 1184251 CROSSFIT, registrovaná dňa 22. 10. 2013, registrovaná pre triedy 16 a 28 medzinárodného triedenia tovarov a služieb (ďalej len „ochranné známky“).

9. Žalovaný 1/ je obchodnou spoločnosťou, zapísanou do obchodného registra ku dňu 12. 05. 2007, ktorý v čase podania žaloby na svojej internetovej stránke používal označenie Crossfit, a to v súvislosti s prevádzkou osobitných priestorov tzv. Crossbefit zóny, keď podľa údajov na internetových stránkach minimálne od 18. 08. 2015 vo svojom zariadení Extreme park, nachádzajúcom sa v Žiline, je prevádzkované fitness zariadenie a fitness program s označením Crossbefit. 10. Najneskôr od 12. 04. 2019 prevádzkuje žalovaný 2/ športovo-rekreačný areál Extreme park v Žiline patriaci žalovanému 1/. Žalovaný 2/ podniká v priestoroch predmetného areálu od 12. 04. 2019, keď k uvedenému dátumu v priestoroch žalovaného 1/ zriadil žalovaný 2/ prevádzkareň s predmetom podnikania: Organizovanie športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí. Z informácií, ktoré sú uvedené na internetových stránkach www.spicybrown.sk/extreme-park-zilina, na stránkach www.extremepark/crossbefit.sk a www.crossbefit.sk, vyplýva, že sa v uvedenom areáli stále poskytuje Crossfit tréning a prevádzkujú sa osobitné priestory na jeho realizáciu.

11. Žalovaný 3/ je počnúc dňom 10. 01. 2018 držiteľom domény www.crossbefit.sk" www.crossbefit.sk.

12. Žalovaný 1/ vlastnil obrazovú ochrannú známku CROSSbeFIT, s dátumom zápisu 13. 06. 2016, registrovanú pre triedy medzinárodného triedenia tovarov a služieb 35, 43 a 41. Dňa 27. 03. 2018 vydal Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „ÚPV SR“) rozhodnutie zn. 242727/I-13-2018, ktorým vyhlásil napadnutú ochrannú známku žalovaného 1/ č. 242737 CROSS BE FIT za neplatnú pre nasledovné tovary a služby, pre ktoré bola pôvodne zapísaná v triede 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb: organizovanie súťaží, organizovanie športových súťaží, organizovanie vedomostných alebo zábavných súťaží; požičiavanie a prenájom športového výstroja, náradia, športových potrieb s výnimkou dopravných prostriedkov; poskytovanie športových zariadení; informácie o možnostiach rekreácie; poskytovanie elektronických publikácií, online, bez možnosti stiahnutia, kopírovania; organizovanie kultúrnych alebo vzdelávacích výstav; organizovanie a vedenie kongresov; školenie, zábavné parky; telesná výchova; poskytovanie zariadení na oddych a rekreáciu; poskytovanie športovísk; organizovanie živých vystúpení, rezervácie vstupeniek na zábavné predstavenia; služby osobných trénerov; prenájom športových plôch; služby osobných trénerov (fitnes cvičenia); kurzy telesného cvičenia. Rozhodnutím predsedu ÚPV SR zo dňa 22. 08. 2019 bol rozklad voči uvedenému rozhodnutiu zamietnutý a predmetné rozhodnutie bolo potvrdené.

13. Okresný súd konštatoval, že žalovaní založili svoju obranu na nedostatku dištinktívnosti ochranných známok žalobcu a tvrdení o tzv. zdruhovení označenia „crossfit“. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný 1/ ako vlastník a pôvodný prevádzkovateľ, a následne žalovaný 2/ ako súčasný prevádzkovateľ fitness zariadenia s označením CROSSbeFIT, v ktorom sa okrem iného realizuje aj fitness program s rovnakým pomenovaním, namietli zdruhovenie označenia „crossfit“, čím popreli známosť či exkluzivitu ochranných známok CrossFit a obchodného mena žalobcu, na strane druhej preberajú materiály žalobcu ohľadne crossfitu ako druhu cvičenia, a na žalobcu priamo odkazujú na svojich webstránkach (bližšie výtlačky z webových stránok www.crossbefit.sk zo dňa 25. 11. 2019).

14. Okresný súd označil za nespornú tú skutočnosť, že žalobca na území Slovenskej republiky v súvislosti s jeho ochrannými známkami a ich používaním poskytuje licencie subjektom, ktoré prevádzkujú fitnescentrá a v nich realizujú aj crossfit ako samotný druh cvičenia, avšak pod určitou gesciou žalobcu ako zakladateľa tohto druhu cvičenia.

15. K námietkam spochybňujúcim postavenie žalobcu ako súťažiteľa, ktorý údajne nie je v priamom súťažnom vzťahu so žalovanými, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako zahraničná právnická osoba je účastníkom hospodárskej súťaže, ktorý je oprávnený domáhať sa ochrany proti nekalej súťaži a proti akýmkoľvek činom, ktoré by mohli spôsobiť zámenu s podnikom či obchodnou činnosťou iného

súťažiteľa, k čomu môže reálne dôjsť, a čo žalobca preukázal predloženými dôkazmi týkajúcimi sa prezentácie jeho spoločnosti na stránkach crossbefit.sk žalovaného 3/, bez toho, aby niekedy mal žalobca s niektorým zo žalovaných akýkoľvek zmluvný vzťah a uzatvorenú licenčnú zmluvu, či tréneri pôsobiaci v eXtreme parku mali absolvovaný čo i len základný trénerský certifikát.

16. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že vzhľadom na zmenený skutkový stav už v konaní neposudzoval konflikt dvoch ochranných známok, ale konflikt označenia CROSSbeFIT, ktoré vyvoláva nebezpečenstvo zámeny práve s ochrannou známkou CROSSFIT vo vlastníctve žalobcu.

17. Okresný súd konštatoval, že žalovaní používajú označenie CrossBeFit a Crossfit v súvislosti s práve uvedenými službami, a to na svojich propagačných a distribučných kanáloch, prostredníctvom ktorých predmetné služby ponúkajú, ako aj na internetovej stránke http://www.extremepark.sk/ a v obsahu internetovej stránky http://www.crossbefit.sk, čím teda označujú rovnaký druh služieb vizuálne, ako aj foneticky a sémanticky podobným slovným prvkom „cross“ a „fit“ ako je ochranná známka žalobcu „CROSSFIT“.

18. Protiprávne konanie žalovaných vo forme jednočinného súbehu porušovania práv k ochrannej známke a nekalej súťaže je podľa súdu prvej inštancie založené na neoprávnenom používaní slovného prvku „cross“ a „fit“, keď z ustanovenia až 4 (ďalej len „“) vyplýva, že pri tomto type ochrany proti nekalej súťaži môže dôjsť k súbehu s ochranou poskytnutou ochranným známkam podľa . V týchto prípadoch sa postihnutý subjekt môže na súde domáhať ochrany podľa okolnosti prípadu súčasne tak podľa predpisov o nekalej súťaži, ako aj podľa osobitného predpisu (bližšie Rozsudok Najvyššieho súdu SR, č. k. Obdo v 69/99 z 21. 11. 2001). Podľa názoru súdu teda žalobca preukázal, že dochádza k neoprávnenému zásahu k právam z ochrannej známky žalobcu, ale aj k existencii pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti. Podľa ustálenej judikatúry totiž predstavuje pravdepodobnosť zámeny nebezpečenstvo, že sa verejnosť môže domnievať, že dotknuté tovary alebo služby pochádzajú od rovnakého subjektu, prípadne od podnikateľských subjektov hospodársky prepojených. Pri hodnotení celkového dojmu z označení „CROSSFIT“ a „CROSSbeFIT“ okresný súd vychádzal zo zhodného slovného prvku cross a fit obsiahnutého v posudzovaných označeniach. V každom z posudzovaných označení ide o prvok dominantný, ktorý je zároveň nositeľom rozlišovacej spôsobilosti, vzhľadom na postavenie prvku v celkovom kontexte posudzovaných označení, prvotnosť kontaktu, prednosť reprodukcie, intonáciu, prízvuk a originalitu vo vzťahu k označovaným službám. Vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi je preto zrejmá existencia nebezpečenstva zámeny založená na vysokej miere podobnosti označení z vizuálneho a sémantického hľadiska, strednej miere podobnosti z fonetického hľadiska, zhodnosti služieb a takmer zhodného celkového dojmu vyvolávaného porovnávanými označeniami. Podporne okresný súd poukázal aj na rozhodnutie ÚPV SR pri vyhlasovaní ochrannej známky žalovaného 1/ za neplatnú pre dotknuté tovary a služby, pre ktoré bola pôvodne táto ochranná známka zapísaná v triede 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. V súvislosti s používaním označenia CROSSbeFIT bola zistená vysoká podobnosť tohto označenia s ochrannou známkou Európskej únie č. 5049192 „CROSSFIT” o vlastníctve žalobcu, a to z fonetického a sémantického hľadiska, ako aj ich stredná miera podobnosti z vizuálneho hľadiska, čo má za následok, že v prípade priemernej pozornosti relevantnej verejnosti nie je možné vylúčiť existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi posudzovaným označením a ochrannou známkou žalobcu. Predmetné označenie totiž obsahuje slovné prvky „CROSS“ a „FIT“, ktoré predstavujú celú slovnú ochrannú známku, pričom tieto prvky sú spôsobilé vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti viesť k mylnej predstave o tom, že porovnávané označenie a ochranná známka pochádzajú od rovnakého subjektu alebo od ekonomicky prepojených subjektov. V prospech existencie pravdepodobnosti asociácie svedčí skutočnosť, že slovný prvok „CROSS“, tvoriaci danú ochrannú známku, predstavuje vo vzťahu k zapísaným službám prvok fantazijný, teda prvok s výraznejšou rozlišovacou spôsobilosťou, na základe ktorého si relevantný spotrebiteľ môže vytvoriť súvislosť medzi porovnávaným označením a touto ochrannou známkou.

19. S ohľadom na uvedené okresný súd konštatoval, že žalovaní používajú označenie CrossBeFit a Crossfit v súvislosti s práve uvedenými službami na svojich propagačných a distribučných kanáloch, prostredníctvom ktorých predmetné služby ponúkajú, ako aj na internetovej stránke http:// www.extremepark.sk/ a v obsahu internetovej stránky http://www.crossbefit.sk, a to bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, čím dochádza k vyvolaniu nebezpečenstva zámeny, že takto nimi označované služby pochádzajú od žalobcu ako vlastníka ochrannej známky, čo je porušením § 8

ods. 2 písm. b) , preto žalobcovi v tejto časti vyhovel a podľa uložil žalovaným povinnosť zdržať sa používania označenia CrossBeFit a nápadne podobných označení s ochrannými známkami Európskej únie (EUIPO) 5049192 „CROSSFIT“ a medzinárodnými ochrannými známkami (IR) 1131170 „CrossFit“, (IR) 1086145 „CROSSFIT“. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uložil aj povinnosť odstrániť uvedené označenia zo svojich propagačných a distribučných kanálov, prostredníctvom ktorých predmetné služby ponúkajú, ako aj z obsahu internetovej stránky http://www.extremepark.sk, ako aj označenia zameniteľne podobné a nápadne podobné s ochrannými známkami Európskej únie (EUlPO) 5049192 „CROSSFIT“ a medzinárodnými ochrannými známkami (IR) 1131170 „CrossFit“, (IR) 1086145 „CROSSFIT“. Žalovanému 3/ uložil okresný súd túto povinnosť vo vzťahu k internetovej stránke www.extremepark.sk" www.extremepark.sk.

20. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody súd prvej inštancie označil za primeraný, resp. zodpovedajúci obvyklej výške odmeny platenej za poskytnutie licencie za používanie ochrannej známky. Žalovaného 1/ zaviazal na náhradu škody v sume 6.000,-Eur za obdobie rokov 2017 a 2018, v ktorých prevádzkoval fitness zariadenie a fitness program s označením CROSSbeFIT a žalovaných 1/, 2/ a 3/ zaviazal rovnako na náhradu škody v sume 6.000,-Eur zodpovedajúcu výške odmeny za obdobie rokov 2019 a 2020, a to aj s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 30.09.2020 do zaplatenia. Súd prvej inštancie uviedol, že v prípade žalovaného 2/ dochádza k porušovaniu žalobcových práv minimálne od 12.04.2019, kedy si zriadil prevádzkáreň v priestoroch žalovaného 1/. V prípade žalovaného 3/ dochádza k porušovaniu žalobcových práv minimálne od 10.01.2018, kedy došlo k prevodu domény www.crossbefit.sk zo spoločnosti žalovaného 1/ na žalovaného 3/, keď výpis domény www.crossbefit.sk z databázy SK NIC a výpis z databázy zoznamdomén.sk preukazujú prevod a vlastníctvo domény crossbefit.sk na žalovaného 3/.

21. K otázke nemajetkovej ujmy priznanej žalobcovi v sume 10.000,-Eur súd prvej inštancie uviedol, že konanie žalovaných je spôsobilé oslabiť rozlišovaciu spôsobilosť tak ochrannej známky CROSSFIT žalobcu, ako aj oslabiť identifikovateľnosť služieb žalobcu (tzv. dilution – ujma na rozlišovacej spôsobilosti), čím taktiež dochádza k nedôvodnému využívaniu výhody z používania podobného označenia (tzv. free-riding - neoprávnené ťaženie/prospech z rozlišovacej spôsobilosti). Nakoľko namietané označenie „CROSSbeFIT“ neprijateľne prebralo v celku dominantnú slovnú časť ochrannej známky „CROSSFIT“, súd vyslovil názor, že priemerný spotrebiteľ môže neoprávnene považovať služby dvoch rozličných subjektov za služby pochádzajúce z jedného obchodného zdroja, čo je absolútne neakceptovateľné, pretože takéto konanie popiera elementárnu funkciu ochrannej známky, a to garantovať obchodný pôvod služieb a odlíšiť zdroj jednotlivých tovarov a služieb na trhu. Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo vzťahu k otázke rozptýlenia identity ochrannej známky, zníženiu atraktívnosti ochrannej známky a ťaženie, resp. parazitovanie na dobrej povesti ochrannej známky s tým, že aj ÚPV SR konštatoval ujmu na rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky. Žalobcom uplatnenú sumu primeraného zadosťučinenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyhodnotil súd prvej inštancie ako primeranú s ohľadom na intenzitu, rozsah a dĺžku trvania konania žalovaných, s neopomenutím ani skutočnosti, že napriek vyhláseniu ochrannej známky „CROSSbeFIT“ za neplatnú v časti konkrétnych služieb kategorizovaných v triede 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, žalovaní naďalej pokračovali v označovaní práve dotknutých služieb.

22. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa súd prvej inštancie v záujme učinenia zadosť vysporiadaniu sa s procesnou obranou žalovaných vyjadril aj k súdnym rozhodnutiam predloženým žalovaným. Vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho senátu Európskeho úradu pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo dňa 22. 06. 2020, sp. zn. R 325/2021, uviedol, že v konaní nebolo sporné, že ide o doposiaľ neprávoplatné rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté žalobou na všeobecnom súde Európskej únie dňa 18. 08. 2022, v rámci ktorého sa žalobca domáha jeho čiastočného zrušenia, preto označil za neprípustné, aby sa vyjadroval k záverom neprávoplatného rozhodnutia. Vo vzťahu k rozhodnutiu holandského súdu vo veci žaloby pre porušovanie ochrannej známky CrossFit používaním kolízneho označenia The CrossBox žalovaným VERENIGING VAN EXCLUSIEVE SPORTCENTRA súd uviedol, že v danom prípade ide o skutkovo odlišný základ ako ten, ktorý súd ustálil v rámci skutkového stavu veci v tomto konaní, nakoľko v tomto konaní nejde o konflikt dvoch zapísaných ochranných známok, ako v prípade predmetného konania, kde boli ako odlišné posúdené ochranné známky The a CrossFit. Súd tiež poukázal na to, že žalovaný podľa odôvodnenia haagskeho súdu nikdy neodkazoval na poskytovanie služby crossfit, na rozdiel od žalovaných v tomto konaní, keďže používal

označenie , pričom sa taktiež neprezentoval históriou spoločnosti žalobcu a ani nevyvolával nebezpečenstvo zámeny medzi označeniami služieb tým, že by zamieňal označenia The CrossBox a CrossFit, na rozdiel od konania žalovaných. Súd prvej inštancie považoval za nedôvodné prihliadnuť na predmetné rozhodnutie, nakoľko má k dispozícii rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR o čiastočnom vyhlásení neplatnosti ochrannej známky žalovaného 1/ CROSSbeFIT, kvôli ktorej tento súd prerušil konanie, a ktoré jednoznačne konštatovalo zameniteľnosť medzi CROSSbeFIT a CROSSFIT pre dotknuté služby v triede 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

23. V závere napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že mal za preukázané, že ochranné známky žalobcu v súčasnosti na území Slovenskej republiky disponujú dostatočným stupňom dištinktívnosti, ktorý by bol schopný identifikovať služby crossfitu jednak ako určitého druhu fitness programu, a zároveň ako služby pochádzajúce výlučne z obchodného zdroja žalobcu, pričom žalovaní nepreukázali zdruhovenie označenia crossfit, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

24. Proti rozhodnutiu okresného súdu podali odvolanie všetci traja žalovaní.

25. Žalovaný 1/ podal odvolanie voči výroku I., II. a IV. až VII. napadnutého rozsudku. V odvolaní namietol nesprávny procesný postup, ktorým súd prvej inštancie znemožnil uskutočnenie jemu patriacich procesných práv, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tiež namietol inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel na základe vykonaných dôkazov a aj neprávne právne posúdenie veci (, d), f) a h) ).

26. Žalovaný 1/ namietol, že súd nesprávne posúdil otázku zdruhovenia ochrannej známky žalobcu, nakoľko zdruhovenie je všeobecne známy pojem a podľa ho netreba dokazovať, preto sa dôkazné bremeno prenáša na žalobcu, aby ako vlastník ochrannej známky preukázal, že pojem nezruhovel. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.10.2014, sp.zn. . Podľa žalovaného 1/ priemerný slovenský spotrebiteľ nie je schopný identifikovať služby crossfitu, ako služby pochádzajúce výlučne z obchodného zdroja žalobcu a ako ochrannú známku žalobcu. Pojem „crossfit“ označil za druh pohybu, nakoľko spotrebiteľská verejnosť nevníma originalitu medzi ochrannou známkou a konkrétnymi službami označovanými touto ochrannou známkou. Podľa žalovaného 1/ sám žalobca prispel k strate originality svojej ochrannej známky nesprávnou licenčnou stratégiou, pričom aj na svojich stránkach zverejňuje súbory cvikov a tréningových plánov bez potreby zakúpenia licencie. Vzhľadom na to, uzatváranie licenčných zmlúv nemožno považovať za dôkaz, že ochranná známka nezdruhovela. Voľný prístup k tréningovým plánom má za následok, že priemerný spotrebiteľ nerozlišuje pôvod jednotlivých cvikov, ale vníma produkt ako celok bez potreby oboznamovania sa s históriou a pôvodom jednotlivých cvikov. Žalovaný 1/ poukázal aj na to, že crossfit v sebe zahŕňa aj iné druhy cvičení, čo u bežného spotrebiteľa vyvoláva pocit, že ide o individuálne zostavený tréningový plán, ktorý nespája so žalobcom.

27. Žalovaný 1/ namietol nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tej časti, kde konštatoval, že odkaz na internetové stránky fitplus.sk, biotechusa.sk a fitland.sk nepreukazuje zdruhovenie ochrannej známky žalobcu. Práve naopak, podľa žalovaného 1/ tento dôkaz preukazuje, že označenie „crossfit“ sa využíva vo vzťahu k spotrebiteľskej verejnosti ako označenie istých druhov cvikov (drepy, zdvihy, angličáky,...), nie označenie ochrannej známky žalobcu.

28. Žalovaný 1/ spochybnil aj otázku posúdenia súťažného vzťahu so žalobcom, nakoľko ak by aj bol žalobca účastníkom hospodárskej súťaže, nie je so žalovaným 1/ v súťažnom vzťahu, nakoľko spotrebitelia nepočítajú so žalobcom a žalovaným 1/ ako s alternatívou. V tejto súvislosti odkázal na závery Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.02.2008, sp.zn. , podľa ktorého „...pre naplnenie podmienok, ktoré vyžaduje generálna klauzula, je nevyhnutné, aby medzi rôznymi súťažiteľmi bol aj vzájomný súťažný vzťah. Tento vzťah môže byť vymedzený okrem iného aj vecne, keď súťažitelia dodávajú na trh zhodné, porovnateľné, alebo svojou funkciou vzájomne zastupiteľné výrobky. Rozhodné z tohto hľadiska je, aby s nimi ostatní účastníci počítali ako s alternatívou“. Zo žalobcom predložených partnerských zmlúv totiž vyplýva, že medzi stranami nevzniká žiadny sprostredkovateľský vzťah, partnerstvo, spoločný podnik, zamestnanecký vzťah ani tzv. franšízny vzťah, teda žalobca nijakým spôsobom neparticipuje na získavaní spotrebiteľov, neprofituje zo zisku licencovaných fitnescentier a tým pádom nie je so žalovaným 1/ vzájomným súťažiteľom v pravom zmysle slova, keďže nesúťažia o priazeň slovenského spotrebiteľa. Žalobca nevyvíja žiadnu aktivitu vo vzťahu k potencionálnym

zákazníkom, dostáva len paušálnu odmenu za poskytnutie licencie. O vzájomnom súťažení o zákazníka je možné hovoriť len v prípade licencovaného fitnescentra.

29. V nadväznosti na uvedené žalovaný 1/ namietol nedostatočné odôvodnenie záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný je účastníkom hospodárskej súťaže, a preto má právo domáhať sa ochrany proti nekalej súťaži. Žalovaný 1/ zastáva názor, že žalobca nie je podnikateľom podľa , a teda nemôže byť postavený na roveň slovenským osobám, preto mu podľa nemožno poskytnúť ochranu ustanoveniami o nekalej súťaži. Z uvedeného dôvodu označil rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti za zmätočné, nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Namietol použitie nesprávneho právneho predpisu a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, v súvislosti s čím poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.01.2021, sp.zn. .

30. Žalovaný 1/ namietol aj neodôvodnenosť primeraného zadosťučinenia. Podľa žalovaného 1/ by mal žalobca preukázať, aká nemajetková ujma mu nekalosúťažným konaním vznikla a ako sa nepriaznivo prejavila v jeho majetkovej, či nemajetkovej oblasti S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.z. (cit. V Uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 29.09.2016 sp.zn. -14) je zadosťučinenie v peniazoch namieste vtedy, ak oprávnenému vznikla aj iná než majetková ujma a ak by jeho nepeňažná forma neposkytovala primerané zadosťučinenie, ktoré je jednak vyrovnaním ujmy a jednak určitou sankciou za nekalosúťažné konanie). Súd prvej inštancie ju odvodil z konfliktného označenia spôsobilého oslabiť rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky. Súd mal skúmať, či priznaná výška majetkovej ujmy (priznaná náhrada škody) neposkytuje primerané zadosťučinenie, prípadne v nadväznosti na priznanú majetkovú ujmu, skúmať jej primeranosť. Žalobca má dôkazné bremeno ohľadom dôvodnosti uplatneného nároku primeraného zadosťučinenia, ale podľa žalovaného 1/ žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť- povinnosť tvrdenia vo vzťahu k primeranosti nemajetkovej ujmy. Súd zvolil pri posudzovaní rovnaké kritériá ako pri škode, rozsah, intenzitu a dĺžku trvania protiprávneho konania, teda nárok primerané zadosťučinenie svojim rozsahom pokrýva rovnakú časť ujmy ako nárok na náhradu škody, a preto žalovaný 1/ označil priznaný nárok za nadbytočný a neprimeraný. Žalobca len tvrdil, že vzhľadom na rozsah a povahu ujmy, ktorá je spôsobovaná na ochranných známkach a obchodnom mene žalobcu si uplatňuje nemajetkovú ujmu v sume 10 000 Eur a odkázal na výpis z registra ochranných známok a stránky žalovaného, v replike uviedol, že žalovaný svoje produkty a služby ponúka na národnej doméne najvyššej úrovne a má dosah na potenciálnych klientov nielen na území SR, ale aj v zahraničí, čím sa podieľa na rozomieľaní a znižovaní hodnoty ochranných známok, poškodzuje obchodné meno žalobcu a jeho dobrú povesť a vyvoláva klamlivý dojem, že patrí medzi oficiálnych licencovaných partnerov žalobcu a na pojednávaní žalobca uviedol, že uplatnené primerané zadosťučinenie je len symbolické vzhľadom na úmyselné používanie konfliktného označenia od roku 2016 napriek upozorneniam žalobcu. Súd zohľadnil ujmu na rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky, pri ktorej žalovaný 1/ uviedol, že ochranná známka už bola minimálna v dôsledku dlhodobej činnosti iných osôb, nie žalovaných.

31. Žalovaný 1/ vidí pochybenie súdu prvej inštancie aj v tom, že sám vyhodnocoval dôvodnosť a primeranosť nároku na primerané zadosťučinenie, nakoľko žalobca netvrdil existenciu dôvodov na uplatnenie nemajetkovej ujmy a jej primeranosti, ani sám v tomto smere nenavrhol žiaden dôkaz. Podľa žalovaného 1/ ide o prekvapivé rozhodnutie súdu a žalovaný nemal možnosť sa k aplikovaným kritériám vyjadriť a skutkovo ani právne argumentovať, čím bola narušená kontradiktórnosť konania. Žalobca nedôvodil svoj nárok stratou rozlišovacej spôsobilosti, ani nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom nemajetkovej ujmy a konaním žalovaných. V súvislosti s uvedeným žalovaný 1/ apeloval na princíp rovnosti zbraní (, ).

32. Vo vzťahu k nezohľadneniu rozhodnutia holandského súdu v Haagu vo veci žaloby o porušovanie ochrannej známky crossfit spoločnosťou Vereniging van exclusieve sportcentra používaním kolízneho označenia CrossBox žalovaný 1/ poukázal na bod 4.5 rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že Crossfit v predmetnom konaní tvrdil, že je spoločnosť známa svojim globálnym licenčným modelom, ako aj podujatiami CrossFit Games, čo tvrdil aj v tomto konaní a holandský súd konštatoval, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať povesť ochrannej známky a jej známosť v Európskej únii a ani počet telocviční využívajúcich licenčný model žalobcu s ničím nesúvisí, preto mu nemožno z hľadiska podielu ochrannej známky na trhu pripisovať žiadny význam, teda nepreukázal známosť ochrannej známky podľa § 9 ods. 2 písm. c) Nariadenia o ochranných známkach. Z uvedeného podľa žalovaného 1/ jednoznačne

vyplýva, že žalobcova ochranná známka nedisponuje žalobcom tvrdeným stupňom exkluzivity ani dobrým menom ako tvrdí žalobca.

33. Rovnako ako primerané zadosťučinenie žalovaný 1/ označil za nedostatočne preukázaný a odôvodnený aj súdom priznaný nárok na náhradu škody, nakoľko túto nemožno priznať len v nadväznosti na existenciu licenčných zmlúv, keďže žalobca nepreukázal vznik škody. Na základe jednej predloženej licenčnej zmluvy nemožno jednoznačne ustáliť výšku zvyčajnej odmeny za získanie licencie podľa .

34. V závere označil rozhodnutie súdu prvej inštancie za účelové, arbitrárne, v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalovaného 1/ sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi a vykonané dôkazy hodnotil ľubovoľne, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd sa nedostatočne zaoberal taktiež otázkou právneho posúdenia niektorých zákonných ustanovení, čo má za následok, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I., II. V.až VII. odvolaním napadol aj žalovaný 2/ z dôvodov podľa poukázal na to, že podľa žalobcu mal žalovaný 2 prevádzkovať celý areál Extreme parku v Žiline vrátane fitness centra/fitness zariadení, a teda že používať označenia „CROSSBEFIT“ alebo „CrossBeFit“ na označovanie fitness zariadenia a fitness programu športovo-rekreačného areálu Extreme park v Žiline. Žalovaný 2/ uviedol, že neprevádzkuje rekreačný areál Extreme park v Žiline ako celok a taktiež nemá nič spoločné s fitness zariadeniami a fitness programom športovo-rekreačného areálu a už vôbec pri svojom podnikaní nepoužíva označenia „CROSSBEFIT“ alebo „CrossBeFit“. Primárne sa venuje organizovaniu eventov, poskytovaniu cateringových služieb a najmä pohostinskou činnosťou. Predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 30.04.2020 bolo len bistro a kaviareň, zmrzlina, terasa 2x, paintballové ihrisko, vonkajšie detské ihrisko a plážové ihriská, aj to len do 31.05.2021 a bar, reštauráciu a kaviareň opätovne prevádzkoval od 26.01.2023, kedy opätovne uzavrel so žalovaným 1/ Zmluvu o nájme za účelom prevádzkovania pohostinskej činnosti a prevádzkovanie detského kútika. Po celý čas však žalovaný 2/ prevádzkuje reštauráciu Mundo (www.mundorestaurant.sk" www.mundorestaurant.sk).

36. Vzhľadom na uvedené žalovaný 2/ namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu. V prvostupňovom konaní svoju pasívnu legitimáciu nenamietal z dôvodu riešenia existenčných problémov spojených s covidom a priznal, že situáciu v súvislosti s jeho postavením v konaní podcenil, pričom sa spoliehal, že žalovaný 1/ ako prenajímateľ situáciu v konaní objasní. Pasívnu vecnú legitimáciu označil za imanentnú súčasť každého súdneho konania, preto by ju mal súd skúmať vždy, a to aj bez návrhu na skúmanie legitimácie (rozsudok NS SR sp.zn. ). Žalovaný 2/ v tejto súvislosti tiež poukázal na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.11.2018, sp. zn. a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.01.2012, sp.zn. .

37. Žalovaný 2/ vyslovil názor, že v konaní nebola dostatočne preskúmaná jeho pasívna vecná legitimácia. Na preskúmanie pasívnej vecnej legitimácie nestačilo preukázať zo strany žalobcu, že žalovaný 2/ vykonával podnikateľskú činnosť v priestoroch Extreme parku a za týmto účelom si na uvedenej adrese zriadil prevádzkareň k živnostiam „organizovanie športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí“ a „poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu“ Poukázal na to, že v Extreme parku ponúkal/ponúka pohostinskú činnosť a za tým účelom prevádzkoval/prevádzkuje v Extreme parku reštauráciu Mundo a zároveň sa venoval/venuje organizácii eventov a kultúrnych podujatí, avšak v rámci svojej podnikateľskej činnosti nikdy neužíval/ nepoužíval označenia „CROSSBEFIT“ alebo „CrossBeFit“ a nikdy neprevádzkoval fitness centrum či fitness zariadenia v Extreme parku a nikdy neorganizoval akýkoľvek fitness program v športovo- rekreačnom areáli Extreme park v Žiline.

38. Vzhľadom na uvedené žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie voči nemu zmenil tak, že žalobu zamietne.

39. Žalovaný 3/ v podanom odvolaní napadol I., II. a V.až VII. časť výroku s poukazom na ust. sti odvolania poukázal na nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie zdruhovenia ( ). Žalovaný 3/ zotrval na svojich vyjadreniach, že ochranná známka a obchodné meno žalobcu zdruhoveli, nakoľko spotrebitelia označenie CrossFit vnímajú ako druh športu. Podľa žalovaného 3/ súd opomenul kritéria zakotvené v ust. , teda že aj majiteľ ochrannej známky môže spôsobiť jej zdruhovenie. Sám zákon odporúča majiteľom odlíšiť známku od ponúkanej služby, aby nesplývali a nezamieňali sa a v prípade potreby vytvoriť iné druhové pomenovanie (rozsudok SD EÚ C-409/12 zo dňa 06.03.2014 vo veci „Kornspiz“) ako je to napr pri apple Inc., ktorý originálnym spôsobom pomenúva svoje produkty ako iPhone, čím sa odlišuje od iných smartfónov, teda produkt opatrený ochrannou známkou jablka pochádza od ich spoločnosti, inak by sa vystavil riziku zdruhovenia ako Cornflakes, Nylon, Yo-Yo, Linoleum alebo Molitan, Walkman. Toto môže viesť k zrušeniu práv priznaných majiteľovi ochrannej známky (C-409/12). Tieto kritériá však súd nezohľadnil. Licenčným zmluvám priznal súd prvej inštancie plnú dôkaznú silu o stave vnímania, ale už nevysvetlil akým spôsobom majú reálne vypovedať o psychickom vneme konečných užívateľov. Licenčné zmluvy hovoria o internom vzťahu k pridruženým telocvičniam, spotrebitelia doň prirodzene nevidia a neodvodia z nich, že žalobca existuje a že v konkrétnom prípade využívajú služby pochádzajúce práve od neho.

40. Žalovaný 3/ poukázal na to, že popis CrossFit na stránkach licenčných partnerov žalobcu sám o sebe zvádza spotrebiteľa k druhovému chápaniu označenia crossfit ako športu, pričom existujú aj podujatia zamerané na tento šport. Propaganda CrossFitu ako športu a cvičebného programu, ktorá pôsobí na spotrebiteľa z takmer všetkých strán, najmä pri vyhľadávaní na internete, sa zákonite podpíše na jeho vnímaní a všeobecnom chápaní pojmu ako druhu športu. Žalovaný 3/ poukázal na to, že ochranná známka nemá žiadne špecifické znaky, teda ide o jednoznačnú zámenu s generickým pojmom. Aj sám súd označuje crossfit ako pohybovú aktivitu, resp. druh športu za účelom popierania argumentácie žalovaných o zdruhovení (bod 26 rozsudku). Žalovaný 3/ tiež poukázal na ust. § 5 písm. a) autorského zákona, v zmysle ktorého tréningová metóda nepodlieha autorskoprávnej ochrane. Nie je nekalosúťažným konaním poskytnutie crossfitu ako tréningovej metódy, aj keď pomenovanie cvičenia vytvoril žalobca. Žalobca tiež znáša riziko a následky toho, že sa jeho ochranná známka a obchodné meno zhoduje s generickým pojmom tréningovej metódy. V nadväznosti na uvedené žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 1998, sp.zn. Obdo V. 26/98, v zmysle ktorého nekalosúťažným konaním nie je použitie časti obchodného mena, ktoré už právom používa iný súťažiteľ, ale ktoré nemá rozlišovaciu schopnosť, pretože ide o označenie druhové, a preto nespôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny alebo parazitovania na povesti. Výsledný vnem konečného užívateľa je kľúčom pre posúdenie schopnosti známky odlíšiť sa od všeobecného pomenovania. Súd prvej inštancie však vychádzal z toho, že označenie používané žalovanými znižuje rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky CrossFit, čo nemá výpovednú hodnotu pre posúdenie zdruhovenia, pretože základným predpokladom na použitie tejto interpretácie je práve to, že ochranná známka nezľudovela. Súdom zvolenou metódou sa dôvodí, či vzniká medzi stranami sporu riziko zámeny, parazitovania a podobne a k tomu smeruje aj judikatúra, na ktorú sa súd odvoláva v rozsudku. Preto ňou nemožno podoprieť referenčné závery. A keďže súd ani nepoužíva ďalšie kritéria ( ), jeho právne hodnotenie označil žalovaný 3/ vo výsledku jednak neúplné, a jednak vo vykonanej časti za nesprávne.

41. Žalovaný 3/ rovnako ako žalovaný 1/ poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , v zmysle ktorého je zdruhovenie notoriera, ktorej existencia sa nedokazuje, ale vyvracia na bremeno majiteľa, súd ju má len konštatovať. Je teda na majiteľovi ochrannej známky preukázať, že nezdruhovela. Ak sa teda súd odvážil konštatovať, že žalovaní sa dopustili nekalosúťažného konania, keď pomenúvali svoje služby všeobecnými pojmami „Cross“ a „Fit“, ktoré sú na to vlastne určené, potom svoj záver nepodoprel žiadnym konkrétnym dôkazom, ktorý by sa spoľahlivo zameral na vyvrátenie, že slovo CrossFit je notorieta. Na všeobecne známe skutočnosti mal súd prihliadnuť ex offo a dotvoriť skutkové zistenia, pričom súd sám vníma CrossFit ako šport.

42. Žalovaný 3/ namietol aj nedostatky odôvodnenia vo vzťahu k záverom súdu o neprihliadnutí na predložené rozhodnutia. Dôvod vylúčenia listiny dokazovania rozsudkom Holandského súdu označil žalovaný 3/ za objektívne nepochopiteľný, nakoľko žalobca sa považuje za globálneho dodávateľa a v predmetnom rozsudku boli vyslovené zásadné závery podstatné pre toto konanie, nie len skutočnosť, že išlo o spor dvoch ochranných známok. Naopak závery ÚPV SR súd prvého stupňa zohľadnil napriek

tomu, že v ňom bola konštatovaná podobnosť a zameniteľnosť ochranných známok. Skutočnosť, že rozhodnutie EUIPO nie je právoplatné nijakým spôsobom neznižuje relevanciu prijatých záverov pre toto konanie. V spojitosti s tým žalovaný 3/ uviedol, že súd prvej inštancie prerušil toto konanie za účelom rozhodnutia ÚPV SR, ale nie za účelom rozhodnutia EUIPO z dôvodu podania žaloby na Súdny dvor EÚ, predmetom ktorého je zrušenie žalobcovej ochrannej známky z dôvodu zdruhovenia. Takýto prístup súdu prvej inštancie označil žalovaný 3/ za selektívny, čo pôsobí jednostranne a rozporuplne. Z dôvodu nedostatočného odôvodnenia bolo porušené právo na spravodlivý proces.

43. V závere sa žalovaný 3/ pripojil k tvrdeniam žalovaného 1/ týkajúcim sa námietke súťažného vzťahu a dôvodnosti uplatnených nárokov žalobcu.

44. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného 1/ uviedol, že na danú situáciu nemožno aplikovať rozhodnutie a žalovaný 1/ ho interpretuje zavádzajúco, nakoľko v predmetnom konaní bola preskúmavaná zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu podľa . V tomto konaní však bolo tvrdenie o zdruhovení ochrannej známky len procesnou obranou žalovaného, nie návrhom na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, ktoré môže byť len predmetom správneho konania, preskúmania ktorého sa týka citované rozhodnutie. K tvrdeniu žalovaného 1/ ohľadom posúdenia pojmu crossfit ako pohybovej aktivity súd nekonštatoval, že v prípade označenia crossfit ide o všeobecne známu skutočnosť podľa , preto dôkazné bremeno ohľadom existencie ochrannej známky zostáva na žalovaných a podľa Nariadenia EP a Rady (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke platí domnienka jej platnosti.

45. V súvislosti s otázkou zdruhovenia ochrannej známky žalobca poukázal na Usmernenia EUIPO k ochranným známka Európskej únie (platné od marca 2023) k písm. b) Nariadenia EP a Rady (EÚ) 2017/1001 o EUTM – časť D Zrušenie, Oddiel 2, bod 2.3 Ú, ktoré v bode 2.3.1 upravujú dôkazné bremeno, v bode 2.3.4 pojem Obvyklé pomenovanie a v bode 2.3.5 je upravená obhajoba majiteľa ochrannej známky Európskej únie. Žalovaný 1/ namietol nesprávnu licenčnú stratégiu žalobcu, ktorá mala mať podľa žalovaného za následok stratu rozlišovacej spôsobilosti. Žalobca však oficiálne zverejnenie súborov cvikov a tréningových plánov označil za cielený marketingový ťah smerujúci k zvýšeniu popularity a rozširovania služieb prostredníctvom certifikovaných trénerov a partnerských fitnescentier. Žalovaný 1/ de facto svojimi vyjadreniami potvrdil súťažnú inšpiráciu produktami a ich používanie bez licencie a certifikácie. Klientelu si buduje prostredníctvom odcudzeného know-how a parazitovaním na povesti žalobcu. Nie nesprávny výber označenia „crossfit“, ale jeho všeobecná známosť a dobré meno žalobcu viedli žalovaného 1/ k registrovaniu ochrannej známky „Crossbefit“ na protiprávne a neodborné poskytovanie know-how žalobcu. Takéto konanie žalobcu ohrozuje goodwill žalobcu a mohlo by spôsobiť zníženie hodnoty a rozomieľanie ochranných známok žalobcu. Stratu rozlišovacej schopnosti popiera sám žalovaný 1/ , keď na svojich webstránkach odkazuje na zakladateľa, prvé telocvične a históriu žalobcu. Exkluzivitu ochranných známok žalobcu preukazujú samotné ochranné známky a žalobca vyslovil presvedčenie, že v konaní nebolo preukázané zdruhovenie ochranných známok.

46. K námietke žalovaného 1/ týkajúcej sa účastníctva žalobcu na hospodárskej súťaži žalobca uviedol, že je prítomný na území SR ako účastník hospodárskej súťaže formou poskytovaných licencií, internetových stránok a licencovaných fitnescentier, čo preukazujú aj predložené analytické údaje spoločnosti Google o návštevnosti webových stránok žalobcu. Tiež poukázal na Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva (Vyhláška MZV č. 64/1975 Zb), konkrétne čl. 8- obchodné meno a čl. 10 bis ods. 1 a 3, v zmysle ktorých sa žalobca môže domáhať ochrany pred nekalosúťažným konaním. Podporne citoval aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. , v zmysle ktorého aj prezentácia žalobcu na internetovej stránke žalovaného bez vzájomného zmluvného-distribútorského vzťahu je nekalosúťažným konaním.

47. Žalobca na námietku žalovaného o posúdení pravdepodobnosti zámeny označenia „CROSS BE FIT“ a ochrannej známky „CROSSFIT“ poukázal na vizuálne, foneticky a sémanticky podobné označenie slova „cross“ a „fit“, pričom treba vychádzať aj z právoplatného rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zn. 242727/I-13/2018 z 27.03.2018, ktorým vyhlásil ochrannú známku žalovaného č. 242737 za neplatnú pre tovary a služby v triede 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

48. Vo vzťahu k priznanému primeranému zadosťučineniu žalobca uviedol, že dôvodnosť primeraného zadosťučinenia žalobcu vychádza z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom a je podrobne popísané v odôvodnení rozsudku. Vychádza sa ujmy na rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky a neoprávneného ťaženia z rozlišovacej spôsobilosti. Nejde teda o nič nové, na čo by žalovaný 1/ údajne nemal možnosť v prvostupňovom konaní reagovať. Podľa žalobcu nemožno primerané zadosťučinenie porovnávať a už vôbec nie započítavať s náhradu škody a jeho výšku nie je nutné preukazovať a závisí len od citlivej úvahy súdu po zvážení okolností protiprávneho konania žalovaných. V tejto súvislosti poukázal a na rozhodovaciu prax Krajského súdu Banskej Bystrici, konkrétne na rozhodnutie (Develey Holding vs. Unica holding, „Kráľovská horčica“, str. 6 posledný odsek a str. 7) (Ashland Nederland BV vs. Valman SK, najmä str. 22 druhý odsek).

49. Žalobca vyslovil nesúhlas aj s tvrdením žalovaného 1/, že súd mal prihliadnuť na bod 4. 5 holandského rozhodnutia. Podľa žalobcu súd v predmetnej veci rozhodol vo veci žaloby pre porušovanie ochrannej známky CrossFit používaním kolízneho označenia "THE " žalovaným VERENIGING VAN EXCLUSIEVE SPORTCENTRA (v texte aj „VES“). V danej veci žalovaný podľa haagskeho súdu nikdy neodkazoval na poskytovanie služby crosfit, ani sa neprezentoval históriou spoločnosti žalobcu, nijakým spôsobom sa nesnažil priamo parazitovať na jeho povesti a ani nevyvoláva nebezpečenstvo zámeny medzi označeniami služieb tým, že by zamieňal označenie CrossBox a CrossFit, na rozdiel od konania žalovaného 1/ v tomto konaní. Za použiteľnú označil žalobca tú časť rozhodnutia holandského súdu, v, ktorej zamietol protinávrh žalovaného na zrušenie EUTM žalobcu preto, že sa označenie CROSSFIT stalo obvyklým.

50. Žalobca poukázal na to, že haagsky súd konštatoval, že ochranná známka EÚ CrossFit je platná; neexistuje pravdepodobnosť zámeny (str. 1 slovenského prekladu); „Keďže súd o nároku v protinávrhu rozhodol, že podmienky na zrušenie ochrannej známky neboli splnené, pri posudzovaní protinávrhu sa bude vychádzať z toho, že ochranná známka Crossfit je platná“ (str. 5 bod 4.3. slovenského prekladu). Pojednanie o protinávrhu začína na str. 4 bod 3.5. slovenského prekladu – ..združenie VES sa domáha toho, aby súd určil, že ochranná známka Corossfit pre triedu 41 zanikla podľa § 58 úvodnej časti a písm. b) Nariadenia o ochrannej známke Európskej únie.“ Vzhľadom na jednotný charakter EUTM podľa čl. 1 ods. 2 Nariadenia č. 2017/1001 o ochrannej známke EÚ, má jedine tento výrok určitú vypovedaciu hodnotu aj pre toto konanie. Ostatné výroky súdu sú aplikovateľné len na preukazovanú skutkovú situáciu v danom konaní v Holandsku. Na základe uvedeného žalobca vyslovil názor, že okresný súd postupoval správne keď prihliadal len na rozhodnutie ÚPV SR o čiastočnom vyhlásení neplatnosti ochrannej známky žalovaného 1/ CROSS BE FIT, napriek čomu žalovaný 1/ naďalej používal kolízne označenie. Z rozhodnutia ÚPV SR na strane 13 jednoznačne vyplýva, že existuje pravdepodobnosť zámeny na strane relevantnej spotrebiteľskej verejnosti vo vzťahu k predmetným službám v triede 41 a že sa spotrebiteľská verejnosť môže domnievať, že v prípade označenia CrossbeFit ide o ďalšie označenie žalobcu určené na označenie jeho služieb. Žalobca zdôraznil, že ÚPV SR sa vo svojom rozhodnutí vyrovnal aj s dištinktívnosťou označenia crossfit, keď konštatoval, že crossfit má rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu ku kolíznym službám a ďalej to zdôvodnil tým, že slovný prvok cross tvoriaci ochrannú známku žalobcu predstavuje vo vzťahu k zapísaným službám prvok fantazijný s vyššou rozlišovacou spôsobilosťou. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné duplicitne súdom ustáliť otázku rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky CROSSFIT.

51. K námietkam žalovaného 1/ týkajúcim sa nároku na náhradu škody žalobca uviedol, že tieto súd náležite zistil a výšku škody určil nie na základe jednej licenčnej zmluvy, ale na podklade viac ako desiatich licenčných zmlúv z rôznych rokov, ktoré žalobca v konaní predložil na CD. Mechanizmus výpočtu výšky škody prezentoval žalobca na pojednávaní dňa 17.05.2023, čo vyplýva zo strany 13 zápisnice z pojednávania. Výška náhrady škody bola počítaná za obdobie, pre ktoré má žalobca dôkazy o tom, že žalovaní porušovali a ohrozovali jeho práva duševného vlastníctva a dopúšťali sa nekalej súťaže. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že porušovanie žalobcovi práv v prípade žalovaného 1/ trvá minimálne od 18.08.2015, čo vyplýva priamo z internetových stránok a tvrdení žalovaného 1/, ktorý od uvedeného dátumu prevádzkuje fitness zariadenia a fitness program s označením „Crossbefit“, ktoré svojou náplňou a obsahom ako aj spôsobom vykonávania kopíruje tréningový program crossfit, a teda od tohto dátumu začala používať ochranné známky žalobcu. Podľa žalovaného rozhodnutie súdu netrpí vadami namietaných žalovaným 1/, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania.

52. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ žalobca reagoval a na námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 2/ tým, že zmluva o nájme a dodatok číslo 2 predložené žalovaným 2/ spolu s odvolaním neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom žalovaný 2/ v spore nepodal žiadne písomné vyjadrenie ani sa nezúčastnil na pojednávaní. Predložená zmluva o nájme zo dňa 30.04.2020 nie je kompletná, chýba dodatok číslo 1 a dodatok číslo 2 zo dňa 06.05.2021, teda presahuje rozhodné obdobie pre toto súdne konanie, ktoré bolo do konca roka 2020. Pokiaľ žalovaný 2/ tvrdí, že nie je pasívne vecne legitimovaný, bolo jeho povinnosťou tieto skutočnosti tvrdiť a preukázať v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak tak neurobil, je to na jeho ťarchu a jeho zodpovednosť. Svoje práva si mohol účinne brániť až do pojednávania dňa 17.05.2023, na ktorom sa nezúčastnil a ani svoju účasť neospravedlnil. Žalobca tiež poukázal na to, že zo žalovaným 2/ predloženého nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka zo dňa 13.11.2018 vyplýva, že námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ako obrany nemožno úspešne uplatniť v podanom odvolaní (ods. 11 a 33 nálezu). Podľa žalobcu mal súd v konaní riadne preukázanú pasívnu legitimáciu žalovaného 2/, čo dostatočne odôvodnil v odseku 14 napadnutého rozsudku. Toto tvrdenie nevyplývalo už zo skutočnosti, že žalovaný 2/ mal od 12.04.2019 v priestoroch žalovaného 1/ zriadenú prevádzkareň s predmetom podnikania "organizovanie športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí koniec úvodzoviek, ale aj s obsahu internetových stránok predloží iných žalobcom. Z informácií, ktoré boli uvedené na internetových stránkach https://www.spicybrown.sk/extreme-park-zilina na stránkach www.extremepark/crossbefit.sk a www.crossbefit.sk , súd správne zistil, že sa v areáli Extreme parku stále poskytoval nelegálny CrossFit tréning a prevádzkujú osobitné priestory na jeho realizáciu tzv. „Crossbefit zóny“.

53. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 3/ žalobca vo vzťahu k námietke zdruhovenia ochrannej známky a aplikácii rozhodnutia 3 a k otázke zohľadnenia rozhodnutia haagskeho súdu zopakoval argumentáciu k totožným námietkam žalovaného 1/.

54. K procesnej obrane žalovaného 3/ týkajúcej sa fotografie turistickej tabule vo Zwardoni (bod 8 odvolania) žalobca uviedol, že ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní a súd sa ňou nemôže zaoberať, nakoľko tento prostriedok procesnej obrany nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie. Na doplnenie uviedol, že ide o fotografiu z územia iného štátu, pričom žaloba sa týka výlučne práv žalobcu na území Slovenskej republiky a bola vyhotovená aj mimo rozhodného obdobia rokov 2017 až 2020 riešeného v žalobe.

55. V reakcii na tvrdenie žalovaného 3/, že nepovažuje používanie slovné označenie „CrossFit“, ktorej registrovanými ochrannými známkami žalobcu a aj obchodným menom žalobcu za nekalosúťažné konanie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Obdo V 26/98, pričom toto rozhodnutie iba cituje v časti právnej vety bez vysvetlenia, v čom je aplikovateľný na tento spor žalobca uviedol, že predmetné rozhodnutie rieši otázku existencie nekalej súťaže v súvislosti s používaním časti obchodného mena súťažiteľa (kartografia) iným súťažiteľom pri prezentácii svojej prevádzkarne, keď časť obchodného mena ako označenie druhové nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Žalobca uviedol, že toto rozhodnutie nemožno aplikovať, nakoľko obchodné meno žalobcu je súčasne registrovanými ochrannými známkami žalobcu a jeho rozlišovaciu spôsobilosť už vyriešil ÚPV SR keď konštatoval, že označenie „CrossFit“ nie je označením druhovým a má rozlišovaciu spôsobilosť.

56. Odvolaciu námietku žalovaného 3/ týkajúcu sa dôležitosti rozhodnutia EUIPO označil žalobca za neurčitú vo vzťahu ku konkretizácii rozhodnutia ako aj vznesenú po lehote na odvolanie, a preto by sa touto námietkou odvolací súd nemalzaoberať. Napriek tomu uviedol, že zrejme ide o rozhodnutie európskeho úradu pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo dňa 22.06.2022 sp.zn R 325/2021, predmetom, ktorého nie je priamo zrušenie žalobcovej ochrannej známky z dôvodu zdruhovenia, ale námietky podané žalobcom v konaní o prihláške EUTM „CROSSWOOD“ č. 018064486 prihlasovateľa PITK PELOTAS, S.L.. Zdôraznil, že ide o neprávoplatné rozhodnutie, ktoré bolo dňa 18.08.2022 napadnuté žalobou na všeobecnom súde Európskej únie, Z dôvodu nesprávnej zameniteľnosti označení rozvod a kros fit pre rozpor s ustanoveniami Nariadenia o EUTM, nesprávne posúdenie dištinktívnosti slovného prvku „CROSS“, nesprávne posúdenie situácie, že EUTM „CROSSFIT“ má dobré meno v Európskej únii. Žalobca zdôraznil, že ide o námietkové konanie s inou skutkovou a dôkaznou situáciou, keďže každé konanie pred EUIPO je jedinečné a vychádza sa z v konaní tvrdených a preukazovaných skutočností.

57. Žalobca označil odvolaciu námietku žalovaného 3 lenže sú tiež, že žalobca nie je súťažiteľom za natoľko všeobecný, že odvolací súd sa touto námietkou nemal vôbec zaoberať. Na doplnenie poukázal na argumentáciu žalobcu na pojednávaní dňa 17.05.2023, kde uviedol, že aj keď zahraničnou právnickou osobou podnikajúcou priamo na území Slovenskej republiky, môže sa domáhať ochrany podľa parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva, na základe článku 8 a 10 BIS ods. 1 a 3. Zároveň poukázal aj na citované rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. .

58. Na vyjadrenie žalobcu reagovali všetci traja žalovaní.

59. Žalovaný 1/ opätovne označil rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny, nezákonný a namietol, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam. Opätovne konštatoval nesprávne posúdenie zdruhovenia ochrannej známky a pojmu „crossfit“ vo vzťahu k vnímaniu priemerným slovenským spotrebiteľom. Jeho vyjadrenie de facto kopíruje argumentáciu odvolania. K vyjadreniu žalobcu, ktorým zverejňovanie súboru cvikov a tréningových plánov označil za súčasť cieleného marketingu žalovaný 1/ uviedol, že otázka poskytovaných služieb, teda či tréningové plány žalovaného 1/ kopírujú tréningové plány žalobcu nebola predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie. Za nesprávne označil závery súdu prvej inštancie, ktorý tvrdenie o nezdruhovení ochrannej známky žalobcu odvodil od uzatváraných licenčných zmlúv. Zotrval na názore, že spotrebiteľská verejnosť nespája pohybové cvičenia charakteristické pre crossfit so žalobcom a jeho ochrannou známkou. Žalobca nepreukázal ani totožnosť poskytovaných cvičení a tréningových plánov sporných strán. V tejto súvislosti namietol, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal otázkou miery podobnosti poskytovaných cvičení, resp. tréningových plánov, ako aj otázkou, či je vôbec možné považovať cvičenia a tréningové plány poskytované zo strany Žalobcu za jedinečné, výnimočné a jednoznačne odlíšiteľné. Nakoľko cvičenia, resp. tréningové plány poskytované Žalobcom sú zložené zo všeobecne notorických cvikov – Žalobca si snáď nemôže privlastňovať vlastníctvo cvikov ako je drep, posilňovanie s činkou (závažím) a pod.

60. K otázke súťažného vzťahu žalovaný 1/ uviedol, že žalobca neparticipuje na získavaní spotrebiteľov, neprofituje zo zisku ulica licencovaných fitness centier, a teda nie je vzájomným súťažiteľom so žalovaným 1/. Žalobca nevyvíja žiadnu aktivitu vo vzťahu k potencionálnym zákazníkom, dostáva len paušálnu odmenu za poskytovanie licencie, a preto zopakoval, že o súťažnom vzťahu možno hovoriť len v prípade licencovaného fitnesscentra.

61. Vo vzťahu k rozhodnutiu ÚPV SR žalovaný 1/ uviedol, že v zmysle ust. súd nie je viazaný predmetným rozhodnutím, teda sa mal sám vysporiadať so zisteným skutkovým vzťahom, teda nestačí prevziať závery vyplývajúce z rozhodnutia iného orgánu. Žalovaný 1/ poukázal aj na časový odstup 4 rokov od vydania rozhodnutia ÚPV SR, v rámci ktorého došlo k zmene vnímania žalobcu a žalovaného 1/ v očiach priemerných spotrebiteľov, čo by mal súd zohľadniť.

62. V závere vyjadrenia žalovaný 1/ označil rozhodnutie súdu prvej inštancie za neudržateľné a nedostatočné v otázke posúdenia niektorých zákonných ustanovení, preto zotrval na svojom návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

63. Žalovaný 2/ zopakoval svoje predchádzajúce námietky ohľadom absencie jeho pasívnej vecnej legitimácie, ktorú je súd povinný skúmať aj bez námietok, pričom z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by žalobca mohol voči nemu uplatňovať nejaké právo. Z internetových stránok (www.spicybrown.sk/ extreme-park-zilina, www.extremepark/crossbefit.sk, www.crossbefit.sk/), nevyplýva skutočnosť, že žalovaný 2/ akýmkoľvek spôsobom používal označenia „CROSSBEFIT“ alebo „CrossBeFit“ alebo mal akékoľvek dočinenie s prevádzkovaním, či užívaním fitness zariadenia alebo fitness programu v športovo- rekreačnom areáli Extreme park. V uvedenom areáli len prevádzkoval reštauráciu Mundo a objekty k nej prislúchajúce v zmysle predložených zmlúv. Vo vzťahu k nemu teda súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal pasívnu vecnú legitimáciu, preto zotrval na svojom návrhu na zamietnutie žaloby voči jeho osobe.

64. Žalovaný 3/ vo svojej reakcii na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu uviedol, že žalovaní nemusia navrhnúť zrušenie ochrannej známky na to, aby úspešne obhájili, že pojem zdruhovel. Tento záver nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, práve naopak, platnosť a zdruhovenie môžu existovať popri sebe a nevylučujú sa. K aplikácii čl. 127 Nariadenia žalovaný 3/ uviedol, že citované ustanovenie

chráni platnú ochrannú známku iba za predpokladu, že práva z nej vyplývajúce boli porušené alebo ohrozené. Fitnescentrum neparazituje na povesti ani nevyvoláva nebezpečenstvo zámeny, nakoľko sa neodvoláva na obchodné meno žalobcu, ani licencovaného partnera, len ponúka aktivitu, ktorú spotrebitelia poznajú ako crossfit práve vďaka propagande žalobcu na jeho webstránkach. Tréningová metóda nemá právnu ochranu. Tiež zdôraznil, že na stránke prezentuje históriu crossfitu bez toho, aby niečo preberal, transparentne prezentuje žalobcovu spoločnosť, minulosť crossfitu ako športu a pod. Ide len o informačný článok, z ktorého žalovaní nič nepreberajú.

65. Žalovaný 3/ znovu poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. Obdo V 26/98, v zmysle ktorého zákon nepozná výmaz zľudoveného obchodného mena, napriek tomu jeho druhové použitie nepredstavuje nekalú súťaž. Môže nastať situácia, keď pojem zdruhovie, ale nebude ho možné zrušiť, nakoľko majiteľ ochrannej známky urobil všetky opatrenia, aby tomu predchádzal. Za danej situácie môže poskytovať zdruhovený pojem, pretože zrušenie ochrannej známky je až najkrajnejším dôsledkom V Usmernení EUIPO je definované obvyklé pomenovanie, pričom z časti B, odd. 4, kapitola 5 vyplýva, že zdruhovenie môže viesť k zrušeniu, ale nie že je to povinnosť alebo obligatórna podmienka, z čoho vyplýva, že zrušenie ochrannej známky je len potencionálny následok.

66. Žalovaný 3/ tiež namietol, že súd neodpovedal na otázku, prečo nemožno použiť závery haagskeho súdu o nulovej rozlišovacej schopnosti ochrannej známky Crossfit . ÚPV len porovnával 2 ochranné známky, nevyhodnocoval rozlišovaciu schopnosť ochrannej známky. Z uvedeného dôvodu by bolo namieste prerušiť konanie, aby sa potvrdilo, či interpretácia druhového významu CrossFit odvolacím senátom EUIPO bola správna (odvolací senát vo veci CROSSWOD uznal túto ochrannú známku a zamietol žalobcove námietky v ods. 40 a 41 rozhodnutia EUIPO) V uvedenom konaní sa síce prejednával konflikt dvoch ochranných známok, ale tieto orgány dostatočne interpretovali druhové vnímanie Crossfitu.

67. Súd prvej inštancie v rozsudku neodkázal žalovaných na zrušenie ochrannej známky, len konštatoval nepreukázanie jej zdruhovenia, ktoré žalovaní údajne netvrdili ani nepreukázali, čo nezodpovedá podaniam žalovaných a ich dôkazným návrhom.

68. Vo vzťahu k predloženej fotografii z Poľska žalovaný 3/ uviedol, že žalobca svoje práva odvodzuje od európskej ochrannej známky a Poľsko je členom EÚ a nakoľko ide o nový dôkaz, argumentácia žalobcu je v tejto časti nedôvodná. V ostatnom žalovaný 3/ zotrval na svojich prechádzajúcich vyjadreniach.

69. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaných súhrnné vyjadrenie obsahovo takmer totožné s vyjadreniami k odvolaniu žalovaných. Reagoval na námietku žalovaného 1/, že predmetom dokazovania nebola otázka poskytovaných služieb. Túto námietku označil žalobca za neprípustnú z dôvodu neskorého uplatnenia, nakoľko jeho procesná obrana bola založená na zdruhovení ochrannej známky. Pre toto konanie je podľa žalobcu rozhodujúci neoprávnený zásah do práv z ochrannej známky a vyvolanie nebezpečenstva zámen. Žalobca netvrdil, že vlastní cviky, ale ochranné známky CrossFit zapísané mimo iných aj pre služby v triede 41. Zdôraznil, že ochrana registrovaných práv duševného vlastníctva je prísne formálna a žalobcovi prináleží z ochrannej známky vysoký stupeň formálnej ochrany. Súd je povinný tieto práva rešpektovať a zabezpečiť ich dodržiavanie zo strany porušovateľov. K tvrdeniu žalovaného 1/, ktorým spochybňuje rozhodnutie ÚPV SR žalobca uviedol, že práve žalovaný 1/ podal návrh na prerušenie konania už v štádiu vyjadrenia k žalobe. Tvrdenie žalovaného 1/ o zmene okolností vo vzťahu vnímania ochranných známok verejnosťou označil žalobca za účelové a prednesené až po lehote na podanie odvolania.

70. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného 2/ žalobca zopakoval, že žalovaný 2/ bol celé konanie pasívny a odkázal na svoje vyjadrenie k odvolaniu. K tvrdeniu o predmete podnikania žalobca poukázal na to, že žalovaný 2/ mal v priestoroch žalovaného 1/ prevádzkáreň s predmetom podnikania „Organizovanie športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí“ a z internetových stránok súd zistil, že tam poskytoval crossfit tréning a prevádzkoval priestory na jeho realizáciu, čo spadá do služieb v triede 41.

71. K odvolacej replike žalovaného 3/ žalobca uviedol, že síce je správne tvrdenie žalovaného 3/, že nie je povinnosťou žalovaného domáhať sa zrušenia ochrannej známky žalobcu, ale zdruhovenie pojmu nie je to isté ako zdruhovenie ochrannej známky. Súd nemôže konštatovať, že ochranná známka zdruhovela, na to slúžia inštitúty čl. 58, príp. 127 ods. 1 Nariadenia alebo § 34 zákona o

ochranných známkach. Žalovaný 3/ navodzuje dojem, že žalobca sa domáha ochrany svojej tréningovej metódy, ale ide o ochranu európskej ochrannej známky EUIPO a medzinárodných ochranných známok „CrossFit“ a „CROSSFIT“. Podľa žalobcu žalovaný 3/ nerozlišuje medzi právomocou a príslušnosťou na rozhodovanie o zrušení ochrannej známky z titulu zdruhovenia a rozhodovaním o rozlišovacej spôsobilosti označenia, ktoré sa navrhuje zapísať ako ochranná známka a zrušením ochrannej známky alebo jej vyhlásením za neplatnú. Žalovaný 3/ podľa žalobcu vykladá čl. 127 Nariadenia nesprávne, pretože práve poskytovanie crossfit tréningu je porušovaním ochrannej známky.

72. Žalobca poukázal na ust. , v zmysle ktorého, ak je ochranná známka zapísaná, má dostatočnú rozlišovaciu schopnosť/spôsobilosť až do jej zrušenia na návrh tretej osoby podľa alebo vyhlásenia za neplatnú . Uvedené vyplýva aj z Nariadenia, konkrétne , 58, 59. Žalobca uviedol, že môžu popri sebe existovať platná ochranná známka a subjektívny názor o jej zdruhovení, ktorý však bez prezentovania relevantným spôsobom a pred príslušným orgánom nemá vplyv na predmetné konanie. V súvislosti s jeho prítomnosťou na trhu v SR žalobca poukázal na Nariadenia, v zmysle ktorého používanie ochrannej známky so súhlasom majiteľa sa považuje za jej používanie majiteľom, čo vyplýva aj z ust. . Žalobca zdôraznil, že odvodzuje svoje práva z ochrannej známky, nie z obchodného mena, aj keď aj jeho obchodné meno požíva ochranu v zmysle Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva (Vyhláška MZV č. ) Aplikáciu rozhodnutia Obdo V 26/98 žalovaným 3/ žalobca označil za nepoužiteľnú z dôvodu odlišného skutkového stavu. Usmernenie, na ktoré žalovaný 3/ poukazuje v súvislosti so zrušením ochrannej známky ako potencionálnym následkom jej zdruhovenia toto podľa žalobcu vykladá účelovo nesprávne, pretože Usmernenie v tejto časti uvádza, že v niektorých prípadoch sa označenie, ktoré sa prihlasuje, stane obvyklým po dátume podania prihlášky. Zmeny vo význame označenia, v dôsledku ktorých sa označenie stane obvyklým po dátume podania prihlášky, nevedú k vyhláseniu neplatnosti ex tunc podľa článku 59 ods. 1 písm. a) nariadenia o Ú, ale môžu viesť k zrušeniu s účinnosťou ex nunc podľa článku 58 ods. 1 písm. b) nariadenia o Ú.

73. Podľa žalobcu žalovaný 3/ zavádzajúco interpretuje aj rozhodnutie Haagskeho súdu vo veci kolízneho používania označenia THE CROSS BOX, nakoľko protinávrh bol zamietnutý z dôvodu existencie európskej ochrannej známky CrossFit, ktorá je platná. Tiež ide o rozhodnutie zahraničného súdu nižšej inštancie, ktoré nie je pre naše súdy v ničom záväzné, a náš súd nemôže preberať čiastkové konštatovania iného súdu. Presadzovanie potreby zohľadnenia rozhodnutia Európskeho úradu pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo dňa 22.06.2022 sp. zn. R 325/2021 žalobca označil za zavádzajúce, nakoľko žalovaný 3/ z odôvodnenia tohto neprávoplatného rozhodnutia vyberá len jediné čiastkové tvrdenie. Je to rozhodnutie o námietkach podaných spoločnosťou žalobcu v konaní o prihláške EUTM CROSSWOD č. 018064486, nie vo veci zrušenia ani vyhlásenia ochrannej známky za neplatnú.

74. Žalobca tiež zdôraznil, že súd nemá edukatívnu povinnosť voči žalovaným o prostriedkoch ochrany ich práv. Svojím konaním sa žalovaní snažia minimalizovať dopad rozhodnutia ÚPV SR, ktorý vyhlásil ochrannú známku žalovaného 1/ za neplatnú, ale práve v tomto rozhodnutí bola potvrdená dištriktívna povaha ochrannej známky žalobcu, ktorú žalovaní v konaní nevyvrátili. Ide o európske ochranné známky, preto súd musí dbať na ich formálnu ochranu v zmysle čl. 10 bis ods. 1 a 3 Parížskeho dohovoru, ktorý ukladá povinnosť ochrany proti nekalej súťaži. Aj podľa Dohody TRIPS o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva majiteľ zaregistrovanej ochrannej známky má výlučné právo zabrániť všetkým tretím stranám, ktoré nemajú súhlas majiteľa, používať pri obchodnej činnosti rovnaké alebo podobné označenie pre tovary alebo služby, ktoré sú rovnaké alebo podobné tým, pre ktoré je ochranná známka registrovaná, a kde by takéto používanie malo za následok pravdepodobnosť zámeny. V prípade používania rovnakého označenia pre rovnaké tovary alebo služby sa pravdepodobnosť zámeny predpokladá (čl. 16 ods. 1).

75. S ohľadom na uvedené žalobca zotrval na tom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a žalovaných zaviazal na náhradu trov konania.

76. Dňa 25.04.2025 žalovaný 3/ znovu poukázal na rozhodnutie EUIPO vo veci CROSSWOOD, v rámci ktorého žalobca namietal zápis ochrannej známky CROSSWOOD, keď EUIPO dospela k záveru, že ochranná známka žalobcu už nedisponuje potrebnou rozlišovacou schopnosťou. Zároveň predložil rozhodnutie Všeobecného súdu EÚ, ktorý zamietol žalobu žalobcu CrossFit Inc s tým, že sa stotožnil

s závermi EUIPO o strate rozlišovacej spôsobilosti a zdruhovení ochrannej známky žalobcu, pričom nepriamo naráža na nedostatočné opatrenia na zachovanie rozpoznateľnosti ochrannej známky na trhu. Ide o rozhodnutie zverejnené vo vestníku Európskej únie až 22.01.2024, preto by mal súd naň prihliadať ako na novotu.

77. Žalobca v reakcii na predložené vyjadrenie žalovaného 3/ uviedol, že konanie vo veci CROSSWOOD je konaním o námietkach proti zápisu ochrannej známky a nemožno tieto závery prenášať do civilného konania. S poukazom na čl. 127 Nariadenia o ochranných známkach EÚ žalobca zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, že súd prvej inštancie rozhodol na základe platných ochranných známok, ktorých platnosť žiadny zo žalovaných nenapadol. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd podľa , preto má žalobca za to, že neexistuje zákonný dôvod, aby sa súd týmto rozsudkom zaoberal .

78. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia (ďalej len „“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením , rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ustanovenie ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa rdil.

79. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

80. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

81. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

82. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel na tom základe, že žalovaní používajú označenie CrossBeFit a Crossfit v súvislosti so službami uvedenými v triede 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, a to na svojich propagačných a distribučných kanáloch, prostredníctvom ktorých predmetné služby ponúkajú, ako aj na internetovej stránke http://www.extremepark.sk/ a v obsahu internetovej stránky http://www.crossbefit.sk, a to bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, čím dochádza k vyvolaniu nebezpečenstva zámeny, že takto nimi označované služby pochádzajú práve od žalobcu ako vlastníka ochrannej známky. Z uvedeného dôvodu uložil žalovaným povinnosť zdržať sa používania označenia CrossBeFit a nápadne podobných označení s ochrannými známkami žalobcu. Žalovanému 1/ a 2/ uložil povinnosť odstrániť označenie CrossBeFit a Crossfit a označení nápadne podobných s ochrannými známkami žalobcu zo svojich propagačných a distribučných kanálov prostredníctvom ktorých predmetné služby ponúkajú, ako aj z obsahu internetovej stránky http://www.extremepark.sk/. Žalovanému 3/ uložil povinnosť odstrániť označenie CrossBeFit a Crossfit a označení nápadne podobných s ochrannými známkami žalobcu cvičenia z obsahu internetovej stránky http://www.crossbefit.sk. Zároveň žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť na účet žalobcu náhradu škody vo výške 6.000,- Eur a žalovanému 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet žalobcu náhradu škody vo výške 6.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 30. 09. 2020 do zaplatenia a primerané zadosťučinenie vo výške 10.000,- Eur. Posledným výrokom uložil žalovaným povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

83. Podľa o ochranných známkach (v texte aj „“), majiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s ochrannou známkou značku ®.

84. Podľa , ak až 15 neustanovujú inak a bez toho, aby boli dotknuté práva nadobudnuté pred dňom podania prihlášky alebo pred dňom práva prednosti

ochrannej známky, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nesmú tretie osoby v obchodnom styku v spojení s tovarmi alebo so službami používať označenie a/ zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná známka zapísaná; b/ ak existuje z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením; c/ zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré meno, ak by používanie tohto označenia v spojení s tovarmi alebo so službami, ktoré sú zhodné, podobné alebo nepodobné tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažil z rozlišovacej spôsobilosti alebo z dobrého mena ochrannej známky, alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo jej dobrému menu.

85. Podľa , pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa e majiteľ ochrannej známky domáhať najmä, aby porušovanie práva alebo ohrozovanie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené.

86. Podľa , ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená škoda, majiteľ ochrannej známky má právo na jej náhradu vrátane ušlého zisku. Ak bola zásahom do práv podľa odseku 1 spôsobená nemajetková ujma, majiteľ ochrannej známky má právo na primerané zadosťučinenie, ktorým môže byť aj peňažné plnenie.10c) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku zásahu do práv podľa odseku 1 tým nie je dotknuté.

87. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel z dôvodu, že mal za to, že žalovaní neoprávnene zasahujú do práv žalobcu, ktorý je majiteľom medzinárodných ochranných známok a ochrannej známky EÚ majiteľa ochrannej známky - žalobcu, a to podľa .

88. K samotným odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd konštatuje, že nie sú spôsobilé pre prijatie záveru, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne.

89. Pokiaľ žalovaní v podanom odvolaní namietali zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku a tvrdili, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, znemožnil im uskutočnenie procesných práv a rozhodnutie označili za nepreskúmateľné a arbitrárne, odvolací súd uvádza, že okresný súd vo svojom rozhodnutí uviedol všetky požadované náležitosti, keď zhrnul skutkový stav zistený v konaní, vykonal dôkazy listinného charakteru predkladané stranami potrebné pre rozhodnutie, tieto dôkazy vo svojom rozhodnutí zhrnul a zároveň ich premietol do skutkových zistení, ktoré vyhodnotil a z logickej súvislosti jeho vyhodnotenia vyplynulo, čo ho viedlo k záveru formulovanému v napadnutých výrokoch rozhodnutia.

90. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojej stabilnej judikatúre opakovane vyjadril k povinnosti súdov odôvodniť svoje rozhodnutia a stanovil mantinely týchto odôvodnení. Odvolací súd preto preskúmal obsah odôvodnenia rozsudku okresného súdu v zmysle uvedenej judikatúry. S poukazom na nález Ústavného súdu SR a vychádzal odvolací súd z toho, že každá sporová strana má v zmysle SR právo na to, aby rozhodnutie súdu bolo dostatočne jasné a aby zrozumiteľne dalo odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Konkrétne náležitosti odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu sú upravené v , v zmysle ktorého okresný súd musí uviesť v odôvodnení rozhodnutia to, čoho sa žalobca domáha, aké skutočnosti tvrdí, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Okresný súd je povinný jasne a výstižne vysvetliť , ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne môže odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax. Dbá pritom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

91. K rozsahu odôvodnenia všeobecných súdov treba pripomenúť aj uznesenie NS SR sp.zn. , v zmysle ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Zároveň v zmysle má odvolací súd možnosť v prípade, ak považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, doplniť odôvodnenie okresného súdu v prípade, ak sa tento nezaoberal podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, resp. sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení. V takom prípade musí nahradiť odvolací súd túto povinnosť okresného súdu a sám sa vysporiadať s podstatnými tvrdeniami strán prednesenými na súde prvej inštancie, nie je to však dôvod pre zrušenie rozhodnutia okresného súdu, ktoré je inak vecne správne.

92. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil, že by v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu absentovali náležitosti vyžadované pre odôvodnenie rozhodnutí, a že by z tohto dôvodu bolo porušené právo žalovaných na spravodlivý súdny proces. Zároveň odôvodnenie rozhodnutia nevyhodnotil odvolací súd ako zmätočné, nesúrodé, nezrozumiteľné, pretože z myšlienkovej línie interpretovanej okresným súdom je možné zistiť bez ďalšieho, aké dôvody ho viedli k vyhoveniu žalobe. Rozhodnutie okresného súdu bolo postavené na skutkových zisteniach a ich právnom vyhodnotení, preto ho odvolací súd nepovažoval za svojvoľné alebo arbitrárne.

93. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia .

94. Odvolací súd sa preto podľa lom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania dopĺňa ďalšie dôvody, pričom vyhodnocuje iba tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napríklad nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.03.2005).

95. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne ustálil, že v konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom i. slovnej ochrannej známky Európskej únie EUTM č. 5049192 CROSSFIT s prioritou ku dňu 02. 05. 2006, registrovanej pre triedy 9, 38 a 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb; ii. slovnej ochrannej známky Európskej únie EUTM č. 012850673 CROSSFIT s prioritou ku dňu 06. 04. 2014, registrovanej pre triedy 16 a 28 medzinárodného triedenia tovarov a služieb; iii. medzinárodnej ochrannej známky č. 11311170 CrossFit, registrovanej dňa 13. 07. 2011, registrovanej pre triedy 16 a 28 medzinárodného triedenia tovarov a služieb; iv. medzinárodnej ochrannej známky č. 1086145 CROSSFIT, registrovanej dňa 13. 07. 2011, registrovanej pre triedu 25 medzinárodného triedenia tovarov a služieb; v. medzinárodnej ochrannej známky č. 1184251 CROSSFIT, registrovanej dňa 22. 10. 2013, registrovanej pre triedy 16 a 28 medzinárodného triedenia tovarov a služieb.

96. Žalobca je zahraničná právnická osoba so sídlom v USA, založená v roku 1996 odkedy nepretržite používa obchodné meno CrossFit. Spoločnosť vyvinula špecifický tréningový program pozostávajúci z rôznych cielených cvikov s osobitným spôsobom a intenzitou ich vykonávania, ktorý rozširuje formou poskytovania licencií a certifikátov. CrossFit je silový a kondičný program, skladajúci sa prevažne zo zmesi aeróbnych cvičení, kalisteniky (cvičenia s vlastnou váhou) a vzpierania. Žalobca poskytuje licenciu na používanie názvu „CrossFit“ pre posilňovne a fitnescentrá za ročný poplatok, trénerské osvedčenia po absolvovaní špeciálnych kurzov

97. Žalovaný 1/ v čase podania žaloby na svojej internetovej stránke (http://www.extremepark.sk/) používal označenie Crossfit v súvislosti s prevádzkou osobitných priestorov tzv. Crossbefit zóny, keď podľa údajov na internetových stránkach minimálne od 18. 08. 2015 vo svojom zariadení Extreme park v Žiline je prevádzkované fitness zariadenie a fitness program s označením „Crossbefit“. Žalovaný 2/ najneskôr od 12. 04. 2019 prevádzkuje športovo-rekreačný areál Extréme park v

Žiline patriaci žalovanému 1/ zriadením prevádzkarne s predmetom podnikania: Organizovanie športových, kultúrnych a iných spoločenských podujatí. Z informácií, ktoré sú uvedené na internetových stránkach https://www.spicybrown.sk/extreme-park-zilina, na stránkach www.extremepark/crossbefit.sk a www.crossbefit.sk vyplýva, že sa v uvedenom areáli stále poskytuje Crossfit tréning a prevádzkujú osobitné priestory na jeho realizáciu. Žalovaný 3/ je počnúc dňom 10. 01. 2018 držiteľom domény www.crossbefit.sk" www.crossbefit.sk.

98. Strany sporu teda podnikajú v oblasti poskytovania služieb spojených s pohybovými cvičeniami, metódami a tréningovými plánmi. Všetky strany sporu inzerujú ponuku svojich služieb prostredníctvom internetu. Žalovaní používajú na svojich internetových stránkach označenie crossfit chránené ochrannými známkami žalobcu, pričom ponúkajú služby v crossbefit zóne. Označenie crossbefit v sebe obsahuje slovo totožné nielen s obchodnými známkami žalobcu, ale aj s celým obchodným menom žalobcu. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná.

99. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, ako aj názoru vysloveného súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, podľa ktorého boli porušené práva žalobcu ako majiteľa medzinárodných slovných ochranných známok, ako aj ochranných známok EÚ ich neoprávneným používaním žalovanými na ich propagačných materiáloch a internetových stránkach bez súhlasu žalobcu, ktoré konanie je v rozpore so , ale zároveň napĺňa znaky nekalosúťažného konania. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že žalovaní neoprávnene používali označenie žalobcu chránené ochrannými známkami a napriek výzvam žalobcu od takéhoto konania neupustili hoci vedeli o existencii ochranných známok žalobcu. Žalovaní informovali na svojich internetových stránkach o crossfite ako o pohybovom cvičení bez súhlasu, či licencie poskytnutej žalobcom, a to v súvislosti s pohybovým cvičením ponúkaným v tzv. Crossbefit zóne. Už samotná skutočnosť, že žalovaní odkazujú na históriu žalobcu a súčasné používanie jeho ochrannej známky vykazuje znaky parazitovania na povesti žalobcu, ktoré je nekalosúťažným konaním ako konanie v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže. Takéto konanie je tiež z pohľadu identického okruhu spotrebiteľov poskytovaných služieb spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny žalobcu a žalovaného a nimi poskytovaných služieb. Otázku zameniteľnosti treba jednoznačne posudzovať ako otázku právnu, nie skutkovú a podstatnou skutočnosťou pre posúdenie tejto otázky je hľadisko priemerného spotrebiteľa s prihliadnutím na prostredie internetu, kde sú prezentované identické služby žalobcom aj žalovanými. Z uvedeného dôvodu sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalovaných ohľadom absencie súťažného vzťahu.

100. Vzhľadom k tomu, že v prípade žalobcu ide o medzinárodnú obchodnú spoločnosť s pôvodom v USA a svoje nároky si uplatňuje tak z medzinárodných ochranných známok, ako aj z európskych ochranných známok, je potrebné pri posudzovaní nároku žalobcu na tzv. známkovoprávnu ochranu konštatovať, že na území SR sa okrem národným ochranným známkam poskytuje aj ochrana medzinárodným ochranným známkam a ochranným známkam EÚ. Základné zásady medzinárodného práva duševného vlastníctva sú obsiahnuté v Parížskom dohovore na ochranu priemyselného vlastníctva zverejneného v Zbierke (v texte aj len „Parížsky dohovor“) a Dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS). Zásady ochrany práv súvisiacich s ochrannou známkou EÚ upravuje Nariadenie (EÚ) 2017/1001/EÚ o ochrannej známke Európskej únie (v texte aj len „Nariadenie“), ktoré umožňuje aplikáciu hmotnoprávnych ustanovení vnútroštátneho práva. Vnútroštátna právna úprava ochranných známok je obsiahnutá v o ochranných známkach a v spojitosti s ustanoveniami upravujúcich nekalosúťažné konanie. Tak ako z Parížskeho dohovoru, tak aj z Nariadenia vyplýva, že členské štáty sú povinné vo vzájomných vzťahoch si poskytovať právnu ochranu pred nekalou súťažou, ktorá odporuje poctivým zvyklostiam v priemysle alebo obchode. Táto ochrana vyplýva z a 10 bis Parížskeho dohovoru. Z citovaných ustanovení vyplýva aj povinnosť členských štátov zabezpečiť príslušníkom ostatných členských štátov uplatňovať svoje práva z nekalej súťaže v rovnakej miere ako je poskytovaná ochrana podľa vnútroštátneho práva. Táto zásada sa odzrkadlila aj v ust. . Žalobca už v žalobe oprel ochranu svojich práv vyplývajúcich z ochranných známok o Nariadenie (EÚ) 2017/1001/EÚ o ochrannej známke Európskej únie (, , a písm. a)) v spojení s . V priebehu konania tiež odkazoval na citované články Parížskeho dohovoru.

101. Napriek tomu, že žalobca nemá sídlo na území Slovenskej republiky, v konaní nebolo sporné, že má platne registrované slovné ochranné známky, ktoré žalovaní používajú bez jeho súhlasu a rovnako nebolo sporné, že žalobca svoje služby poskytuje prostredníctvom fitnescentier, s ktorými má uzavreté licenčné zmluvy oprávňujúce licencované fitnescentrá na poskytovanie služieb chránených ochrannými známkami. Odvolací súd zastáva názor, že zahraničná osoba poskytujúca na území SR licencie oprávňujúce tretie subjekty používať jeho ochranné známky má v zmysle ust. rovnaké možnosti podnikania ako aj právnej ochrany ako vnútroštátne subjekty podnikania. Za podnikanie treba jednoznačne označiť aj poskytovanie licencie, vykonávané bezpochyby za účelom dosiahnutia zisku. Používanie ochranných známok žalobcu žalovanými nasvedčuje zámeru a snahe žalovaných posilniť svoju súťažnú pozíciu na strane subjektov-fitnescentier ponúkajúcich služby na základe licencie poskytnutej žalobcom, čo vyplýva zo samotného odkazu na stránkach žalovaných na históriu žalobcu, resp. jeho ochranných známok, ako aj použite kolízneho označenia CrossBeFit. Takéto konanie vykazuje znaky konania odporujúceho poctivým zvyklostiam v obchode spôsobujúcim riziko zámeny služieb chránených ochrannými známkami žalobcu, voči ktorému je žalobcovi poskytovaná ochrana v zmysle tak Parížskeho dohovoru ako aj Nariadenia. Napriek tomu, že možno prisvedčiť námietke žalovaného 1/ o absencii priameho vzájomného súťažného vzťahu podľa vnútroštátneho práva, nemožno sa stotožniť s jeho tvrdením, že žalobca nie je účastníkom hospodárskej súťaže, nakoľko o priazeň spotrebiteľa sa uchádza na pôde internetu, ktoré je konkurenčným prostredím obidvoch strán sporu, čo má vplyv na dopyt a následne aj počet uzavretých licencií. Bez ohľadu na to, vzhľadom na konštatované porušovanie práv z ochranných známok, táto skutočnosť nemá zásadný vplyv na správnosť rozhodnutia, nakoľko žalobcovi plynú z porušovania práv k ochrannej známke rovnaké práva ako v prípade nekalosúťažného konania.

102. V tejto súvislosti ešte odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že odkaz na ochrannú známku, obchodné meno a históriu pohybového cvičenia crossfit nasvedčuje snahe žalovaných posilniť svoju súťažnú pozíciu v oblasti rovnakého okruhu poskytovaných služieb, čo má tiež vplyv na posudzovanie súťažného vzťahu (viď NS ČR zo dňa 23.10.2003).

103. Vo vzťahu k námietke žalovaného 1/ o nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia jeho záveru o účastníctve žalobcu na hospodárskej súťaži je vzhľadom na konštatované porušovanie práv k ochrannej známke a z neho vyplývajúce nároky, ktoré žalobcovi priznal celkom bez významu. Odvolací súd ďalej v tejto otázke poukazuje na to, že pojem hospodárska súťaž s ohľadom na otvorenosť podnikateľského prostredia treba vnímať ako proces stretu rôznych záujmov a subjektov v oblasti trhu, na ktorý vstupujú s cieľom získať prospech zvlášť za situácie, keď žalovaní používali označenie žalobcu chránené ochrannými známkami v súvislosti s poskytovaním rovnakých služieb a využívali know-how žalobcu, čím získali neoprávnenú výhodu nielen oproti iným súťažiteľom na trhu, ale neoprávnene získali prospech z rozlišovacej spôsobilosti chránenej ochrannou známkou žalobcu. Takýmto konaním žalovaní využívali obchodné úsilie vyvíjané žalobcom ako majiteľom ochrannej známky a ťažili z jej príťažlivosti a prestíže bez akejkoľvek náhrady.

104. Rozdiel medzi konaním bežným v hospodárskej súťaži oproti nekalosúťažnému konaniu spočíva v posúdení splnenia podmienky rozporu s dobrými mravmi súťaže. Žalovaní vedome použili obchodné meno a ochrannú známku žalobcu s tvrdením o zdruhovení označenia chráneného ochrannými známkami. Faktom je, že tak ako vnútroštátne právne predpisy, tak aj tie nadnárodné, či už európske alebo medzinárodné, poskytujú ochranným známkam absolútnu ochranu počas ich existencie. Samozrejme registrácia ochrannej známky, resp. ochrana práv z nej plynúca nie je neobmedzená. Existujú inštitúty, ktoré dokážu tento stav prelomiť. V žiadnom prípade však nie spôsobom, ktorý zvolili žalovaní. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu odkazujúcou na čl. 127 ods. 1 Nariadenia EP a Rady (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke Európskej únie, z ktorej vyplýva domnienka platnosti ochrannej známky, teda súdy pre ochranné známky EÚ zaobchádzajú s ochrannou známkou EÚ ako s platnou, pokiaľ jej platnosť nebude spochybnená odporcom formou vzájomného návrhu na zrušenie alebo na vyhlásenie neplatnosti.

105. V súvislosti s aplikáciou ust. a posudzovaním možnosti vyvolania zámeny na strane verejnosti preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď posudzoval zhodnosť, resp. podobnosť označenia „CossBeFit“ používaného žalovanými so slovnými ochrannými známkami žalobcu. Táto otázka má znovu svoj význam k posudzovaniu a kvalifikovaniu konania

žalovaných ako porušovania práv k ochrannej známke a uplatneným nárokom žalobcu z tzv. známkovoprávnej ochrany, nie vo vzťahu k námietke zdruhovenia pojmu a ochrannej známky, ktorá bez ďalšieho v tomto konaní nedokáže prelomiť ochranu plynúcu žalobcovi z platne registrovaných ochranných známok.

106. V súvislosti s otázkou zdruhovenia odvolací súd poukazuje na to, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno preukázania nimi tvrdeného zdruhovenia ochrannej známky. V prípade zdruhovenia ochranných známok, resp. označenia ide o tak závažný zásah do práv majiteľa ochrannej známky, že musí byť vierohodne preukázané, ako posúdenie tejto otázky vnímajú spotrebitelia. Sám žalovaný 1/ v odvolaní tvrdil, že priemerný slovenský spotrebiteľ nie je schopný identifikovať služby crossfitu ako služby pochádzajúce od žalobcu, pričom priemerný spotrebiteľ nerozlišuje pôvod jednotlivých cvikov. Žalovaný však toto svoje tvrdenie nijak nepreukázal, ani v konaní žiadne takéto dokazovanie nenavrhol, pričom skutkové závery obsiahnuté v predložených rozhodnutiach sú bez ďalšieho dôkazom nepostačujúcim na preukázanie tvrdeného zdruhovenia ochranných známok, resp. označenia žalobcu. Rovnako zdruhovenie nemožno preukázať ani odkazom žalovaných na internetové stránky fitplus.sk, biotechusa.sk a fitland.sk, nakoľko zdruhovenie ani stratu dištinktívnosti nemožno odvodiť ani z neoprávneného používania ochranných známok inými subjektmi. Faktom je, že dlhodobé používanie rovnakého označenia, či ochrannej známky na určitom druhu tovarov a služieb u spotrebiteľov automaticky vyvoláva predstavu o tomto druhu tovarov a služieb, no nemožno súhlasiť s tým, že tieto označenia, či dokonca ochranné známky, následkom uvedenej skúsenosti spotrebiteľa zdruhoveli, od čoho žalovaní odvodili svoje právo použiť označenie chránené ochrannými známkami žalobcu. Používanie označenia chráneného ochrannou známkou je predsa prirodzeným následkom marketingovej stratégie žalobcu a poskytovaním licencií na oprávnené používanie označenia chráneného ochrannými známkami žalobcu, čo viedlo aj žalovaných k používaniu chráneného označenia.

107. V súvislosti s povinnosťou preukázania tvrdeného zdruhovenia ochrannej známky zo strany žalovaných odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 29. apríla 2004 vo veci C-371/02, Björnekul-la Fruktindustrier AB proti Procordia Food AB, z ktorého vyplýva, že: „Článok 12 ods. 2 písm. a) prvej smernice Rady z 21. decembra 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že v prípadoch, keď sprostredkovatelia podieľajú na distribúcii tovaru spotrebiteľom alebo konečným užívateľom, ktorý je predmetom zapísanej ochrannej známky, príslušné skupiny osôb, ktorých názory majú byť zohľadnené pri určení, či sa táto ochranná známka stala bežným názvom v obchode pre príslušný výrobok, zahŕňajú všetkých spotrebiteľov a konečných užívateľov a v závislosti od charakteristík dotknutého trhu všetky obchodné subjekty, ktoré sa s týmto výrobkom obchodne zaoberajú“.

108. Zároveň z rozsudku Súdneho dvora zo dňa 06. marca 2014 vo veci C-409/12 Backaldrin Ősterreich The Kornspit z Company GmbH proti Pfahnl Backmittel GmbH vyplýva, že „Článok ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii ako je situácia vo veci samej, možno majiteľovi ochrannej známky zrušiť práva priznané touto ochrannou známkou vo vzťahu k výrobku, pre ktorý je zapísaná, ak sa v dôsledku konania alebo nekonania tohto majiteľa stala bežným názvom tohto výrobku z pohľadu len konečných užívateľov tejto ochrannej známky“.

109. Z uvedených judikátov jednoznačne vyplýva, že na preukázanie „zdruhovenia“ ochrannej známky je nutné „zdruhovenie“ ochrannej známky preukázať len z pohľadu konečných užívateľov tejto ochrannej známky, t.j. konečných spotrebiteľov, pričom žalovaní v tejto otázke neuniesli dôkazné bremeno.

110. Pre posúdenie veci odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené zohľadnenie rozhodnutia holandského súdu v Haagu, na ktoré odkazuje žalovaný 1/. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že závery iných všeobecných súdov nie sú pre súd záväzné v tomto konaní. Závery holandského súdu sú len zhodnotením výsledku dokazovania v inom konaní, a to ako správne uviedol žalobca, za úplne odlišnej skutkovej situácie. Žalovaný podľa odôvodnenia haagskeho súdu nikdy neodkazoval na poskytovanie služby crossfit, na rozdiel od žalovaných v tomto konaní, keďže používal označenie CrossBox, pričom sa taktiež neprezentoval históriou spoločnosti žalobcu a ani nevyvolával nebezpečenstvo zámeny medzi označeniami služieb tým, že by zamieňal označenia The CrossBox a

CrossFit, na rozdiel od konania žalovaných a ani nepoužíval celé slovné označenie ochrannej známky žalobcu. Záver súdu, že sa žalobcovi v predmetnom konaní nepodarilo preukázať povesť ochrannej známky a jej známosť v Európskej únii podľa § 9 ods. 2 písm. c) Nariadenia o ochranných známkach nepreukazuje tvrdenia žalovaných prezentované v tomto konaní. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že citované ustanovenie Nariadenia nie je relevantné pre toto konanie, nakoľko v tomto prípade ide o používanie označenia zhodného a zároveň aj podobného v súvislosti so zhodnými službami, pre ktoré sú ochranné známky žalobcu zapísané v triede 41 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Z uvedeného dôvodu pre toto konanie preto nie je podstatný ani tvrdený záver žalovaného 1/, že žalobcova ochranná známka nedisponuje žalobcom tvrdeným stupňom exkluzivity ani dobrým menom.

111. Z tohto dôvodu nepovažoval odvolací súd ani túto odvolaciu námietku žalovaného za dôvodnú.

112. Odvolací súd znovu poukazuje na to, že elementárnou funkciou ochrannej známky je jej rozlišovacia schopnosť a s tým súvisiaca garancia originality, pričom rozslišovacia spôsobilosť sa viaže nielen na označenia tovarov a služieb, ale aj výrobcov, či poskytovateľov v snahe umožniť okruhu spotrebiteľov rozlíšiť tovary a služby pochádzajúce od rôznych spotrebiteľov, čím je garantovaná identita ich pôvodu, pre ktoré je zapísaná. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 26.11.2013).

113. Len podporne uvádza odvolací súd definíciu ochrannej známky podľa judikatúry SD EU (C 102/77 Hoffmann - La Roche), podľa ktorej ochranná známka - značka je zárukou kvality a tradície, jej cieľom je v konkurenčnom boji presvedčiť zákazníka, aby dal prednosť určitému výrobku, je teda znakom spájaným s určitým podnikateľským subjektom, ktorý má k uprednostneniu určitého výrobku s zaručenou kvalitou či tradíciou. Cieľom známkového práva je predovšetkým ochrana majiteľov ochranných známok proti zámerom tretích osôb, ktoré môžu vytvorením rizika zámeny označenia medzi spotrebiteľmi usilovať o získanie nespravodlivej výhody z povesti, ktorú ochranná známka už skôr získala.

114. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky znamená, že táto ochranná známka je spôsobilá identifikovať tovary a služby, pre ktoré sa zápis žiada, ako tovary a služby pochádzajúce od určitého podniku, a teda odlíšiť ich od tovarov a služieb iných podnikov (tu napr. relevantné rozsudky SD EÚ zo 4. mája 1999, Windsurfing Chiemsee, C-108/97 a C-109/97, EU:C:1999:230, bod 46, a z 18. júna 2002, Philips, C-299/99, EU:C:2002:377, bod 35, definujúce distinktivitu ako základný prvok ochrannej známky). Odvolací súd poukazuje opätovne na to, že nebolo v konaní sporné, že žalobca má platne registrované ochranné známky, zo známkovoprávnej ochrany ktorých odvodzuje svoje žalobou uplatnené práva. Ani prípadné zrušenie ochranných známok žalobcov, by pre toto konanie nemali žiadny zásadný význam, nakoľko účinky zrušenia nastávajú pro futuro, preto nemožno považovať za dôvodnú ani námietku žalovaného 3/, že súd prvej inštancie neprerušil konanie do skončenia konania o zrušenie ochrannej známky z dôvodu jej zdruhovenia.

115. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že v prejednávanej veci aj s prihliadnutím na skutočnosť, že označenie „CrossBeFit“ ako aj „crossfit“ používané žalovanými vychádza z celého znenia slovných ochranných známok žalobcu, je zhodnosť, resp. podobnosť označenia používaného žalovanými s ochrannými známkami žalobcu natoľko zrejmá, že priemerný spotrebiteľ rozdiely medzi nimi nebude rozlišovať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. zo dňa 14.07.2007, v ktorom vyslovil záver, že spotrebiteľ vo väčšine prípadov nie je schopný priradiť konkrétnu ochrannú známku k obchodnej firme, resp. presne identifikovať podnikateľský subjekt, ktorý je výrobcom, či poskytovateľom služieb. Spotrebiteľ vníma ochrannú známku cez spotrebovaný výrobok či službu. Už aj samotná pravdepodobnosť, že by zápisom konfliktného označenia mohli poškodiť záujmy majiteľa zapísanej ochrannej známky sú dôvodom na odmietnutie zápisu konfliktného označenia aj pre iné triedy. Rovnako Najvyšší správny súd ČR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 06.12.2007 konštatoval, že za zhodné alebo podobné ochranné známky, v danom prípade rozumej označenia, možno považovať tie, ktoré potenciálne môžu na strane verejnosti vyvolať vzájomnú zámenu, či asociáciu v dôsledku fonetickej, vizuálnej, či významovej podobnosti, pričom pri konštatovaní nebezpečenstva zámeny môže byť rozhodná aj podobnosť len v jednom aspekte.

116. Vo vzťahu k námietke posúdenia zdruhovenia ochrannej známky odvolací súd primárne poukazuje na to, že posudzovanie otázky zdruhovenia má vplyv na existenciu a účinky ochrannej známky. Otázku zdruhovenia a existencie ochrannej známky v prípade, že je registrovaná ÚPV SR v zásade patrí do

právomoci ÚPV SR, v prípade európskych ochranných známok je to EUIPO a v prípade medzinárodných ochranných známok je to WIPO. Uvedené orgány rozhodujú o zápise označenia do registra ochranných známok, ako aj o neplatnosti ochrannej známky a zrušení ochrannej známky. V rámci predmetného konania, ktoré je osobitným správnym konaním môže oprávnený subjekt vzniesť námietky voči zápisu ochrannej známky, prípadne už registrovanú ochrannú známku napadnúť neplatnosťou alebo sa domáhať jej zrušenia. Existujú výnimky pripúšťajúce posudzovanie otázky zdruhovenia ochrannej známky všeobecným súdom. Tak ako už odvolací súd konštatoval vyššie, v predmetnom konaní žalovaní neosvedčili zdruhovenie ochranných známok žalobcu, nakoľko právom dovolené používanie ochrannej známky nemožno označiť za jej zdruhovenie.

117. Argumentácia žalovaných 1/ a 3/ založená na zdruhovení ochrannej známky je teda nedostatočná. V rámci takéhoto konania žalobca nepreukazuje, resp. nevyvracia procesnú obranu žalovaných o tom, že pojem chránený ochrannou známkou, resp. slovná ochranná známka nezdruhovela. Z uvedeného dôvodu nie je aplikovateľné ani rozhodnutie NS SR sp. zn. , na ktoré odkazujú žalovaní 1/ a 3/, v rámci ktorého Najvyšší súd SR preskúmaval rozhodnutie správneho súdu, ktorý zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ÚPV SR v konaní o zrušení slovnej ochrannej známky. Odvolací súd síce považuje za správnu námietku žalovaného 1/, že uzatváranie licenčných zmlúv nepreukazuje to, že ochranná známka nezdruhovela, nakoľko táto skutočnosť je relevantná vo vzťahu k posudzovaniu súťažného vzťahu, prípadne nárokov uplatnených z porušenia práv k ochrannej známke. Rovnako samé o sebe nevyvracajú zdruhovenie ochrannej známky ani odkazy na internetové stránky licencovaných partnerov, ale zároveň treba konštatovať, že tieto skutočnosti zdruhovenie ochrannej známky ani nepreukazujú. Odvolací súd opakovane uvádza, že akákoľvek argumentácia týkajúca sa zdruhovenia ochrannej známky žalobcu za danej skutkovej situácie nie je relevantná, nakoľko žalovaní priamo sami odkazujú na históriu žalobcu, čím potvrdzujú originalitu ochrannej známky žalobcu. Žalobca sa podanou žalobou nedomáha ochrany tréningovej metódy, ako tvrdili žalovaní, ale založil svoju žalobu na právach plynúcich mu z platnej ochrannej známky. Opačný prístup by bol popretím elementárnej ochrannej funkcie ochrannej známky. Žalovaní opierajú svoje tvrdenie o zdruhovení ochranných známok žalobcu o rozhodnutia, ktorými súd nie je viazaný. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú aj námietku žalovaného 1/ o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia vo vzťahu k posudzovaniu otázky zdruhovenia.

118. Porušovanie práv žalobcu k ochranným známkam zakladá právo žalobcu uplatniť si voči žalovaným okrem práva zdržať sa narušiteľského konania a odstránenia závadného stavu aj nárok reparačný a satisfakčný v podobe nároku na náhradu škody a primeraného zadosťučinenia. Vo vzťahu k námietke žalovaného 1/ (na argumentáciu ktorého sa odvoláva aj žalovaný 3/) týkajúceho sa nepreukázania a neodôvodnenia nároku na náhradu škody ako ujmy majetkovej vo forme ušlého zisku odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a dostatočne odôvodnené. Súd prvej inštancie správne pri určení výšky škody vychádzal z obvyklej výšky odmeny za poskytovanie licencie ( ). Takémuto výkladu svedčí aj judikatúra (C-99/15 vo veci Christian Liffers/Producciones Mandarina, S.L., a Gestevisión Telecinco, S.A.). Zo žalobcom predložených licencií je zrejmé, že licenciu na používanie jeho ochranných známok žalobca poskytoval za odplatu vo výške 3.000,-Eur ročne. Skutočnosť, že žalovaní nerozporovali používanie ochranných známok žalobcu a používali ich bez udelenia súhlasu žalobcu jednoznačne preukazuje, že žalobcovi spôsobili škodu v sume bežne inkasovanej odplaty za poskytovanie licencie.

119. Tvrdenie žalovaného 1/ o tom, že v prípade rozhodnutia o priznanom primeranom zadosťučinení ide o prekvapivé rozhodnutie odvolací súd vyhodnotil ako nesprávne, nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal z tvrdení žalobcu prezentovaných v priebehu celého konania. Žalovaní mali možnosť vyjadriť sa tak ako k tvrdeniu o rozomieľaní a znižovaní hodnoty ochranných známok tak aj k ujme na rozlišovacej schopnosti ochrannej známky, na ktoré poukazoval žalobca už v žalobe. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného 1/, že žalobca oslabením rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky neargumentoval. Priamo na pojednávaní sa žalobca o.i. vyjadril, že žalovaní svojím konaním znižujú „rozpoznávaciu“ schopnosť označenia Crossfit. Odvolací súd preto zastáva názor, že argumentácia súdu prvej inštancie nevychádza zo zásadne odlišných tvrdení žalobcu a rozhodnutie súdu prvej inštancie nevykazuje také nedostatky, aby ho bolo možné označiť ho za prekvapivé, či narúšajúce princíp rovnosti zbraní strán sporu.

120. V súvislosti s ďalšími odvolacími námietkami týkajúcimi sa primeraného zadosťučinenia odvolací súd uvádza, že už samotný pojem zadosťučinenie indikuje satisfakčnú povahu tohto inštitútu, a to ako v prípade porušenia práv k ochranným známkam ( ), tak aj v prípade nekalosúťažného konania ( ), ktoré nevylučuje ich súbeh. Zákonodarca umožnil nárok na primerané zadosťučinenie uplatniť a priznať aj popri nároku na náhradu škody. Napriek tomu, že formulácia vyššie citovaných ustanovení nasvedčuje uprednostneniu nemateriálnej satisfakcie, pripúšťa aj zadosťučinenie v peňažnej forme, pričom nevylučuje ani ich súbeh. Pre rozhodnutie je podstatné opísanie rozhodujúcich skutočností na priznanie nároku na primerané zadosťučinenie žalobcom. Primerané zadosťučinenie v peniazoch je namieste vtedy, ak žalobcovi vznikla aj iná než len majetková ujma, pričom rušivým konaním boli spôsobené následky, ktoré by nemateriálna satisfakcia nedokázala zvrátiť. (viď rozhodnutie Vrchního soudu v Praze sp. zn. ). Žalobca o.i. na pojednávaní dôvodil uplatnený nárok na primerané zadosťučinenie spôsobením nemateriálnej ujmy žalovanými ich konaním porušujúcim práva k ochrannej známke, ktoré je tiež konaním v rozpore so zákonom a dobrými mravmi hospodárskej súťaže, teda je nekalosúťažným konaním. Takéto konanie žalovaných má podľa žalobcu za následok rozomieľanie dištinktívnosti označenia Crossfit neodborným používaním ochrannej známky a parazitovaním na povesti žalobcu, ako aj používaním ochrannej známky žalobcu v rozpore s ustálenou licenčnou politikou žalobcu, ktoré má za následok znižovanie rozpoznávacej schopnosti označenia Crossfit chráneného ochrannými známkami. Dištinktivita, teda miera zameniteľnosti má vplyv na samotnú hodnotu ochrannej známky, ktorá určuje hodnotu ochrannej známky a jej neoprávneným použitím vzniká majiteľovi ochrannej známky ujma. Pri posudzovaní nároku na primerané zadosťučinenie v prípade ochrannej známky súd prvej inštancie správne vychádzal z neoprávneného zásadu do výlučných práv žalobcu plynúcich z ochranných známok, pričom takéto konanie je potrebné považovať za nekalosúťažné, vzhľadom na samotnú spôsobilosť konania privodiť majiteľovi ochrannej známky ujmu. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že žalobca vo vzťahu k preukázaniu vzniku nemateriálnej ujmy v konaní tiež tvrdil, že neoprávneným používaním jeho ochranných známok dochádza k poškodzovaniu nielen licencovaných fitnescentier, ale aj zhodného okruhu potencionálnych zákazníkov fitnescentra, u ktorých činnosť žalovaných môže vyvolať zámenu o pôvode a kvalite/odbornosti poskytovaných služieb.

121. Každé neoprávnené použitie chráneného označenia treťou osobou pre totožný druh výrobkov, či služieb vyvoláva nebezpečenstvo rozomieľania príznačnosti označenia pre jeho majiteľa a nebezpečenstvo zdruhovenia. Takouto činnosťou narušiteľ strháva na seba, bez toho, aby mal na to zákonný dôvod, výsledky predchádzajúcej dlhoročnej činnosti žalobcu a na ňom založil, parazitnou nekalou súťažou, úspešnosť svojho podnikania ponúkaním služieb konkurujúcich službám žalobcu chránených ochrannými známkami, používanie ktorých umožňuje žalobca tretím subjektom len na základe odplatne poskytnutej licencie, čo tvorí jeho podnikateľskú činnosť (Rozsudok Vrchního soudu v Prahe sp. zn. zo dňa 14.06.2004).

122. Súd prvej inštancie preto správne prisvedčil tvrdeniu žalobcu o vzniku nemateriálnej ujmy, pretože treba znovu zdôrazniť, že primerané zadosťučinenie je nárokom satisfakčným, ktorý slúži na reparáciu nemateriálnej ujmy, v dôsledku čoho má v podstate objektívny charakter (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 18.09.2002. Inak povedané zistenie porušenia práv k ochrannej známke, resp. nekalosúťažné konanie automaticky zakladá nárok na primerané zadosťučinenie a je na úvahe žalobcu, akú formu satisfakcie si zvolí.

123. K tvrdenému súbehu priznaného nároku na náhradu škody a primeraného zadosťučinenia odvolací súd uvádza, že ide o dva samostatné inštitúty, paralelné uplatnenie ktorých dotknutým osobám priznáva priamo zákon. V prípade nároku na náhradu škody ide skôr o reparačnú funkciu, nakoľko odškodňuje v zásade všetku spôsobenú škodu. Na rozdiel od toho primerané zadosťučinenie má nielen sankčnú a satisfakčnú funkciu, ale aj výchovnú, preto sa uhrádza primerane k okolnostiam konkrétneho prípadu. Z uvedeného dôvodu je výlučne na voľnej úvahe súdu priznať primerané zadosťučinenie po zvážení všetkých okolností prípadu. Výška primeraného zadosťučinenia sa nedokazuje ako v prípade nároku na náhradu škody. Od žalobcu sa len očakáva preukázanie porušenia jeho práv, od ktorých odvodzuje svoj nárok a argumentácia ohľadom uplatnenej výšky, o ktorej rozhoduje súd posudzovaním nielen okolností ako je závažnosť a intenzita rušivého konania, okruh subjektov, na ktorých má vplyv, otázka vedomosti porušovania práv, prípadne motív, či dĺžka. Súd prvej inštancie vo vzťahu k odôvodnenosti nároku na primerané zadosťučinenie odkázal na argumentáciu žalobcu, v nadväznosti na čo konštatoval neoprávnený zásah žalovaných do práv žalobcu, pričom pri posudzovaní primeranosti zohľadnil

intenzitu, rozsah a dĺžku trvania narušiteľskej činnosti žalovaných. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súd ČR sp.zn. zo dňa 05.05.2006)

124. Súd je povinný rešpektovať práva plynúce z ochrannej známky počas celého obdobia jej existencie, resp. registrácie, preto akákoľvek rozhodovacia činnosť iných súdov, či orgánov nemôže mať bez rozhodnutia o zrušení, či neplatnosti ochranných známok žalobcu za následok popretie absolútnych práv majiteľa ochranných známok. Žalovanými predkladané rozhodnutia môžu mať vplyv len na konanie týkajúce sa existencie ochranných známok, nie práv z nich plynúcich. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď prihliadol len na rozhodnutie ÚPV SR, výsledkom ktorého bolo vyhlásenie ochrannej známky žalovaného 1/ za čiastočne neplatné. Práve táto skutočnosť je dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie vzhliadol predmetné rozhodnutie za podstatné pre toto konanie. (viď aj bod 114 odôvodnenia)

125. Námietka žalovaného 1/, že sa súd nedostatočne zaoberal otázkou právneho posúdenia niektorých zákonných ustanovení je všeobecná a neurčitá a jeho odvolanie v tejto časti je možno označiť za blanketné (bez uvedenia konkrétnych dôvodov), preto ho nebolo možné v tejto časti preskúmať.

126. K odvolacím námietkam žalovaného 2/ odvolací súd uvádza, že tieto boli uplatnené oneskorene. Žalovaný 2/ poprvý krát reagoval na argumentáciu žalobcu až v odvolacom konaní, a to v podanom odvolaní, pričom nešlo o tvrdenia umožňujúce aplikáciu výnimky vyplývajúcej z ust. . Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanému 2/ boli opakovane doručované podania súdu prvej inštancie, na ktoré mal možnosť reagovať v priebehu konania na súde prvej inštancie. Žalovanému 2/ bolo doručené rozhodnutie o pripustení jeho osoby do konania na strane žalovaného dňa 06.10.2020. Predvolanie na pojednávanie na deň 17.05.2023 bolo žalovanému 2/ doručené spolu v výzvou na vyjadrenie v lehote 30 dní spolu so žalobou vrátane príloh dňa 06.10.2023. Žalovaný 2/ sa na pojednávaní nezúčastnil, ani na výzvu súdu nereagoval. Rovnako sa nezúčastnil ani na pojednávaní dňa 17.07.2023, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Ak prvostupňový súd rozhodol tak, že žalobe žalobcu vyhovel, znamená to, že na základe tvrdení žalobcu dospel k záveru, že žalovaný 2/ je pasívne vecne legitimovaný. Ak žalovaný 2/ v konaní na súde prvej inštancie nevzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie a ani neuviedol žiadne skutočnosti ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by jeho pasívnu vecnú legitimáciu spochybňovali, hoci túto možnosť jednoznačne mal, súd prvej inštancie vychádzal z tvrdení žalobcu deklarovaných predloženými dôkazmi, na základe ktorých dospel k záveru, že žalovaný 2/ je pasívne vecne legitimovaný. V zmysle ust. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Pokiaľ žalovaný 2/ nereagoval na žiadne podanie súdu prvej inštancie s odôvodnením, že sa spoliehal, že žalovaný 1/ ako prenajímateľ situáciu v konaní objasní, sám sa vystavil riziku, že súd prvej inštancie rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Na dôkazy a tvrdenia žalovaného 2/ predložené až v odvolacom konaní odvolací súd uvádza, že ide o novoty v odvolacom konaní, na ktoré súd v zmysle ust. nemohol prihliadnuť. Zároveň odvolací súd konštatuje, že je potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že ide o listinu z obdobia presahujúceho obdobie rozhodné pre toto konanie.

127. K rozhodnutiam, na ktoré odkazuje žalovaný 2/ v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že tieto vychádzajú z povinnosti súdu skúmať podmienky konania, a teda aj pasívnej vecnej legitimácie, pričom vyhovenie žalobe deklaruje ich splnenie. Pasívna vecná legitimácia vychádza z hmotno-právnej povinnosti žalovaného tvrdenej žalobcom, pričom aj odvolacia obrana žalovaného 2/ má hmotnoprávny základ. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ktorý skutkový stav ustálil z dôkazov predložených a navrhnutých do vyhlásenia dokazovania za skončené. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu sú jednoznačne zrejmé dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 2/. Tieto vyplývajú z napadnutého rozsudku, ale aj zo samotného obsahu spisu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nevzhliadol, že by bolo porušené právo žalovaného 2/ na spravodlivé súdne konanie, či právo na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany. Postup súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za súladný so zákonom, a to aj so zreteľom na základné princípy, na ktorých je postavené civilné sporové konanie. Obsah spisu nenasvedčuje tomu, že by žalovaný 2/ nebol oboznámený s obsahom žaloby, naopak svojím laxným prístupom k veci sa sám vzdal možnosti vyjadriť sa k tvrdeniam žalobcu

128. K odvolacím námietkam žalovaného 3/ odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaný 3/ argumentoval zdruhovením ochrannej známky a zameniteľnosťou označenia, v tejto súvislosti odkazuje na svoje

posúdenie tejto otázky v rámci odvolacích námietok žalovaného 1/, konkrétne k povahe a ochrane ochrannej známky, jej zmyslu a účelu. Ako neopodstatnené odvolací súd vyhodnotil aj odvolacie námietky žalovaného 3/ týkajúce sa tvrdenia, že tréningová metóda nepodlieha autorskoprávnej ochrane a odkazu na rozhodnutie NS SR sp.zn. Obdo V 26/98, nakoľko tieto tvrdenia nemajú vplyv na existenciu používania konfliktného označenia chráneného slovnou ochrannou známkou. Odvolací súd vo vzťahu k námietke s odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. znovu odkazuje na svoju argumentáciu k identickej námietke žalovaného 1/. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj odvolaciu námietku žalovaného 3/ o neprihliadnutí na rozsudok holandského súdu a opakovane odvolací súd odkazuje na svoje závery vyslovené pri obsahovo identickej námietke žalovaného 2/. Vo vzťahu k predloženej fotografii informačnej tabule v Poľsku odvolací súd uvádza, že odhliadnuc od toto, že tento prostriedok procesnej obrany bol uplatnený neskoro, táto skutočnosť nevyvracia porušovanie práv žalobcu plynúcich z ochranných známok žalovanými.

129. Žalovaný 1/ v odvolacej replike nad rámec svojich odvolacích námietok uviedol, že súd prvej inštancie neposudzoval obsah poskytovaných kondičných cvičení. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na skutočnosť, že predmetom konania bolo posudzovanie porušovania práv k slovnej ochrannej známke, používanie ktorej žalovaný 1/ nerozporoval. Žalobca sa domáhal ochrany proti používaniu jeho ochranných známok a označenia podobného jeho slovným ochranným známkach v súvislosti s poskytovaním kondičných cvičení. Pre posúdenie žalobného návrhu preto nie je podstatné, či ide o totožné cvičenia, ale či ide o používanie konfliktného označenia porušujúceho práva žalobcu vyplývajúcemu z jeho ochranných známok. Otázka posudzovania podobnosti poskytovaných cvičení bez ďalšieho nie je otázkou relevantnou pre toto konanie. Žalovaný v odvolacej replike tiež namietol zohľadnenie rozhodnutia ÚPV SR súdom prvej inštancie, na závery ktorého sa odvolával. Odvolací súd považuje takého posudzovanie zo strany súdu prvej inštancie za správne do tej miery, že súd vychádzal z rozhodnutia, predmetom ktorého bolo posúdenie neplatnosti ochrannej známky žalovaného 1/. De facto len táto skutočnosť bola pre rozhodnutie vo veci relevantná, pretože mala zásadný význam na posudzovanie skutkového stavu, nakoľko zmenila skutkový stav z pôvodného konfliktu viacerých ochranných známok, na používanie konfliktného označenia, ktoré má žalobca chránené ochrannými známkami, žalovanými. Žiada sa uviesť, že práve žalovaný 1/ podal návrh na prerušenie konania do skončenia konania o jeho ochrannej známke.

130. Žalovaný 2/ v odvolacej replike de facto zopakoval svoje odvolacie námietky o tom, že nemal nič spoločné s prevádzkovaním fitnes zariadenia alebo by užíval, či používal konfliktné označenia. V tejto súvislsoti odvolací súd odkazuje na svoje predchádzajúce vyjadrenia.

131. Žalovaný 3/ v odvolacej replike uviedol, že zdruhovenie a platnosť ochrannej známky môžu popri sebe existovať, preto žalovaní nemusia nevyhnutne navrhovať zrušenie ochrannej známky a ak označenie zdruhovelo, je možné obhájiť jeho používanie. Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, že zdruhovenie ochrannej známky v tomto konaní nebolo preukázané. Treba vychádzať z povahy ochrannej známky a jej zdruhovenie nie je to isté ako zdruhovenie pojmu, teda označenia, ktoré nie je chránené právom ochrannej známky. Z obsahu žaloby ani zo samotného konania nemožno vyvodiť záver, že žalobca sa domáha ochrany označenia, či tréningovej metódy, ale práv plynúcich mu z platnej ochrannej známky. Tieto práva majú absolútnu povahu a patria majiteľovi ochrannej známky počas celej existencie platnej ochrannej známky, a to až do jej zrušenia, napr. pre prípadné zdruhovenie pojmu. Treba však opakovane zdôrazniť, že majiteľovi patria práva plynúce z ochrannej známky až do momentu jej zrušenia, nezanikajú ex tunc ako v prípade vyhlásenia neplatnosti ochrannej známky. Z uvedeného dôvodu preto nemožno považovať za relevantné ani závery holandského súdu o nulovej rozlišovacej schopnosti ochrannej známky. Tieto závery môžu mať podpornú relevanciu, a to najmä v konaní o zápis ochrannej známky, či jej zrušení alebo vyhlásení za neplatnú. Na uvedenom je založená formálna ochrana práv plynúcich z ochranných známok. Z uvedeného dôvodu nemá vplyv na rozhodnutie ani rozhodnutie Všeobecného súdu EÚ T-506/22 (C/2024/734) zo dňa 29.11.2023, ktorý zamietol žalobu žalobcu CrossFit Inc. na zrušenie rozhodnutia odvolacieho senátu EUIPO z 22.06.2022 (R 325/2021-1) o zamietnutí námietky žalobcu proti zápisu obrazovej ochrannej známky CROSSWOD EQUIPMENT, ktoré predložil odvolaciemu súdu žalovaný 3/ (viď. bod 106 a nasl. odôvodnenia).

132. Odvolací súd na záver dopĺňa, že majiteľ ochrannej známky má výlučné právo označovať svoj tovar ochrannou známkou a má právo od každého, kto uvádza na trh tovar s označením zhodným alebo zameniteľným s ochrannou známkou, aby sa takéhoto konania zdržal alebo aby bolo takéto konanie

zakázané. Toto právo patrí majiteľovi ochrannej známky podľa § 8a o ochranných známkach, pričom majiteľovi ochrannej známky poskytuje ochranu pre prípad použitia alebo zameniteľného označenia, ale aj distribúcie takých tovarov alebo výrobkov. Bez súhlasu majiteľa ochrannej známky, nikto nemôže používať zhodné, ale ani zameniteľné označenie, ani rozširovať výrobky s takýmto označením na trhu.

133. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa rdil.

134. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania v zmysle v spojení s tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle súdny úradník súdu prvej inštancie.

135. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).