Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 169 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (232)b39/366560.fb64a0.pdf
PDF · 127.21 KB
No categories available
5Cdo/122/2010
Najvyšší súd 5 Cdo 122/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky L. K., bývajúcej v S.,
proti odporcovi Ing. J. K., bývajúcemu v B., o zvýšenie výživného, vedenej na Okresnom
súde Humenné pod sp. zn. 17 C 158/2007, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 17. decembra 2009 sp. zn. 14 Co 63/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo 17. decembra 2009 sp. zn. 14 Co 63/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Humenné rozsudkom z 11. mája 2009 č.k. 17 C 158/2007-165 zmenil
rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. P 151/1989-389 z 3. mája 2001 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Co P 2/2003 z 29. septembra 2003 tak, ţe
zvýšil výţivné navrhovateľky zo sumy 900,-- Sk na sumu 89,62 € (2 700,-- Sk) s účinnosťou
od podania návrhu, t.j. od 27. augusta 2007, ktoré uloţil odporcovi zasielať navrhovateľke
vţdy k prvému dňu v mesiaci. Nedoplatok na zvýšenom výţivnom za čas od 27. augusta 2007
do 11. mája 2009 vo výške 1 314,47 € (39 600,-- Sk) zaviazal odporcu zaplatiť
v pravidelných mesačných splátkach po 33,19 € (1 000,-- Sk) počnúc mesiacom jún 2009 tak,
ţe odporcovi uloţil povinnosť zasielať splátky spolu s beţným výţivným k rukám
navrhovateľky. Vo zvyšku návrh zamietol. Zamietol aj protinávrh odporcu na zníţenie
výţivného a na určenie vyţivovacej povinnosti do 25. roku veku navrhovateľky. Ďalším
výrokom rozhodol, ţe trovy konania účastníkom nepriznáva. Z vykonaného dokazovania mal
za preukázané, ţe navrhovateľka je študentkou denného štúdia B. a v akademickom roku
2007/2008 bola študentkou jej 3. ročníka. Za prvý ročník zaplatila školné vo výške 55 000,--
Sk, za 2. ročník 2007 57 000,-- Sk a za 3. ročník školné 63 000,- Sk. Zo zmluvy o účasti
(účinkovaní) v programe V. vyplynulo, ţe účastník v uvedenom programe dostal v
hrubom finančnom vyjadrení sumu 5 000,-- Sk. K. potvrdila, ţe navrhovateľka je jej
študentkou a v akademickom roku 2007/2008 poţiadala o prerušenie štúdia zo sociálnych
dôvodov. Po zhodnotení listinných dôkazov a výpovedí účastníkov konania dospel k záveru,
ţe navrhovateľka, ktorá je plnoletá, nie je schopná samostatne sa ţiviť, pretoţe je študentkou
vysokých škôl a štúdiom sa pripravuje na budúce povolanie a skôr určené výţivné v roku
2003 nepostačuje na úhradu jej nákladov spojených so štúdiom, výţivou a zdravotným
stavom. Matka navrhovateľky vzhľadom na jej sociálnu situáciu, spôsobenú aj dlhodobou
nezamestnanosťou, nedokáţe pokryť všetky náklady dcéry, aj keď inú vyţivovaciu povinnosť
nemá. Odporca podľa potvrdenia z jeho sluţobného úradu mal príjem priemerne mesačne
15 836,25 Sk. Má 3 synov, z ktorých jeden je uţ plnoletý a bol prijatý na vysokoškolské
štúdium. Ostatní dvaja synovia odporcu sú vo veku 17 a 14 rokov. Manţelka odporcu je
podnikateľka. Po spriemerovaní jej príjem mesačne predstavuje 9 100,- Sk. Uzavrel, ţe je
potrebné vyţivovaciu povinnosť určenú v prospech navrhovateľky predchádzajúcim
rozhodnutím zvýšiť na sumu 2 700,-- Sk od 27. augusta 2007. Vysokoškolské štúdium
znamená reálne zvýšené náklady vo všetkých oblastiach študentského ţivota, a to aj pri
vynaloţení maximálnej miery skromnosti a zníţení potrieb. Na druhej strane poznamenal, ţe
pokiaľ navrhovateľka sa rozhodla študovať aj na druhej vysokej škole, ktorá je navyše školou
súkromnou, musí si byť aj sama vedomá nutnosti obstarať si finančné prostriedky na štúdium
vlastnou iniciatívou. Preto priznal navrhovateľke výţivné od podania návrhu vo výške
2 700,-- Sk a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Nedoplatok na výţivnom, ktorý
vyčíslil na 1 314,47 €, umoţnil odporcovi splácať pravidelnými mesačnými splátkami.
Umoţnenie splácania dlţného nedoplatku podmienil, ţe odporca má aktuálnu vyţivovaciu
povinnosť voči trom deťom z terajšieho manţelstva a navyše ku dňu rozhodovania vo veci
ešte nebol úplne splatený ani nedoplatok výţivného vzniknutý v dôsledku posledného
rozhodovania súdu o zvýšení výţivného. Z týchto dôvodov zamietol aj protinávrh odporcu
na zníţenie výţivného a na určenie vyţivovacej povinnosti do veku 25 rokov navrhovateľky.
Výrok o nepriznaní náhrady trov konania súd prvého stupňa odôvodnil tým, ţe trovy
účastníkom nevznikli, ani si ich neuplatnili.
Krajský súd v Prešove (odvolací súd) rozsudkom zo 17. decembra 2009 sp. zn.
14 Co 63/2009 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výţivného tak, ţe
vyţivovaciu povinnosť odporcu pre navrhovateľku určenú rozsudkom Okresného súdu
Humenné sp. zn. P 151/1989-389 z 3. mája 2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 4 CoP 2/2003 z 29. septembra 2003 za čas od 27. augusta 2007
do 30. septembra 2009 zvýšil zo sumy 900,-- Sk na sumu 70 € mesačne. Nedoplatok na
zvýšenom výţivnom za uvedené obdobie vo výške 1 008,07 € uloţil odporcovi zaplatiť
navrhovateľke v splátkach po 30 € mesačne počnúc mesiacom január 2010 aţ do zaplatenia,
vţdy najneskôr do 15-teho dňa v mesiaci pod následkom straty výhod splátok. Potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh
navrhovateľky na zvýšenie výţivného za obdobie od 27. augusta 2007 do 30. septembra 2009
zamietnutý, ako aj vo výroku, ktorým bol vzájomný návrh odporcu na zníţenie výţivného
za toto obdobie zamietnutý. Zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými bolo
rozhodnuté o zvýšení výţivného za čas od 1. októbra 2009 do budúcna i vo výroku, ktorý bol
zamietnutý protinávrh odporcu na zníţenie a zrušenie výţivného od 1. októbra 2009
do budúcna a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a konania ktoré mu
predchádzalo, po zopakovaní dokazovania výsluchom odporcu, oboznámením spisu
Okresného súdu Humenné sp. zn. P 151/89, oboznámení správy K. z 19. februára 2008 a zo
7. novembra 2008 a správy B. n.o. z 2. apríla 2009 dospel k záveru, ţe je potrebné čiastočne
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť, čiastočne potvrdiť a čiastočne zrušiť a vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Konštatoval, ţe pomery účastníkov oproti stavu, ktorý
bol v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výţivnom odôvodňujú zmenu rozhodnutia
o výţivnom. Dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa správne uzavrel, ţe od 27. augusta 2007
je moţné zmeniť predchádzajúce rozhodnutie, ktorým bola určovaná vyţivovacia povinnosť
pre navrhovateľku zo strany odporcu. Na rozdiel od súdu prvého stupňa uviedol, ţe
odôvodneným potrebám navrhovateľky a moţnostiam a schopnostiam odporcu z jeho
preukázateľne zisteného príjmu v rozhodnom období, ktorý predstavoval sumu od 15 800,--
Sk do 17 000,-- Sk pri vyţivovacích povinnostiach k ešte trom nezaopatreným deťom,
zodpovedá v období od 27. augusta 2007 do 30. septembra 2009 suma vo výške 70 €
mesačne. Rozsah vyţivovacej povinnosti presahujúcu túto sumu by nezodpovedal
moţnostiam a schopnostiam povinného, a preto rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe
rozhodol o zvýšení výţivného na 70 € mesačne a rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho
vyhovujúcej časti presahujúcej sumu 70 € zamietol. Z dôvodu, ţe uţ súd prvého stupňa
zamietol návrh navrhovateľky nad sumu 2 700,-- Sk mesačne, v tejto časti hodnotil
rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p.
za obdobie od 27. augusta 2007 do 30. septembra 2009 potvrdil. Zároveň s poukazom na
skutočnosti, ktoré majú vplyv na určovanie výšky výţivného a na trvanie vyţivovacej
povinnosti potvrdil aj výrok, ktorým bol zamietnutý návrh odporcu na zníţenie výţivného za
obdobie od 27. augusta 2007 do 30. septembra 2009. Povaţoval však za dôleţité objasniť
skutočnosť, či navrhovateľka ukončila štúdium na K. v októbri 2009 ako to tvrdil odporca
v odvolacom konaní, v akom odbore ukončila štúdium, aké mala moţnosti sa zamestnať vo
vyštudovanom odbore, či vyvíjala aktivity, aby sa zamestnala, či a ako boli ovplyvnené jej
schopnosti uspokojovať jej ţivotné potreby ukončením štúdia. Preto rozsudok súdu prvého
stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení výţivného za čas od 1. októbra 2009 do budúcna
a vo výroku, ktorým bol zamietnutý protinávrh odporcu na zvýšenie a zrušenie vyţivovacej
povinnosti od 1. októbra 2009 do budúcna a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka, ktorého
prípustnosť odôvodnila tým, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať
pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). V dovolaní namietala predovšetkým postup
odvolacieho súdu, ktorý napriek jej ospravedlneniu sa z pojednávania nariadeného
na 17. decembra 2009 z dôvodu študijných povinností (termín zápočtu z predmetu súdne
lekárstvo) a poţiadavke o vytýčenie nového termínu pojednávania predmetné pojednávanie
vykonal, čím jej odňal moţnosť konať pred súdom. V dôvodoch dovolania ďalej namietala, ţe
odvolací súd nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil v celom rozsahu a potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa v časti zvýšenia výţivného od 1. októbra 2009 do budúcna, nedoplatku na výţivnom
za obdobie od 27. augusta do 11. mája 2009 a zaviazal odporcu platiť polovicu školného
od školského roku 2007/2008 do skončenia magisterského štúdia.
Odporca navrhol dovolanie navrhovateľky ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
V zmysle § 238 ods. 4 O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených
zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudkov o obmedzení
alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní
rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí
rodičovstva alebo osvojení.
Vzhľadom k hore uvedenému, dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie proti
rozsudku, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci upravenej zákonom o rodine (zvýšenie
výţivného na plnoleté dieťaťa podľa § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z.z. v platnom znení) nie
je prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
So zreteľom na navrhovateľkou tvrdený dôvod dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe konanie trpí vadou
uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti
konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe
zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.
Podľa čl. 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky, kaţdý má právo, aby sa
jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol
vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má
právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestanným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno
brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva
je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie
v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. II ÚS 85/06).
Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdom
konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, ţe
ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie,
na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie
musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu (§115 ods. 2 O.s.p.).
Je potom na účastníkovi, či svoje právo vyuţije, ale nie.
Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom kaţdého
účastníka konania a to v kaţdom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak,
ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení § 101 ods. 2 druhá veta O.s.p.
určuje len jednu výnimku z toho práva účastníka, za ktorej sa môţe vec prejednať i v jeho
neprítomnosti - t.j. ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepoţiadal
z dôleţitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu
o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Ţiadosť o odročenie pojednávania je podloţená dôleţitým dôvodom pre odročenie
pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom
k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu
neumoţňujú sa na pojednávaní zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy
a súčasne sú váţne (dôleţité, ospravedlniteľné), ako z hľadísk objektívnych i subjektívnych.
Súd má pritom zváţiť závaţnosť dôvodov na odročenie pojednávania. V kaţdom prípade
musí mať na zreteli práva účastníkov konania, ku ktorým nepochybne patrí právo
na prejednanie veci v ich prítomnosti (prítomnosti ich právnych zástupcov).
Z obsahu spisu podľa dovolacieho súdu vyplýva, ţe navrhovateľka svoju
neprítomnosť na odvolacom pojednávaní odôvodnila stanoveným termínom pre zápočet
z predmetu súdne lekárstvo, ktorý jej bol oznámený dva dni predtým a ktorý bol jediným
termínom, ktorého bolo nevyhnutné sa ho zúčastniť.
V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd skonštatoval, ţe dôleţitosť dôvodu, pre ktorý
účastník konania ţiada o odročenie pojednávania, musí súd posudzovať so zreteľom na všetky
okolnosti, pričom je potrebné prihliadať aj na to, aké prekáţky bránili účastníkovi v účasti
na predtým nariadených pojednávaniach a v neposlednom rade aj na to, či tvrdenú prekáţku
včas účastník preukázal. V prejednávanej veci ako dôvod, pre ktorý neodročil pojednávanie
napriek ţiadosti navrhovateľky uviedol, ţe navrhovateľka nepreukázala súdu
ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý ţiadala o odročenie pojednávania.
Postup odvolacieho súdu pri neakceptovaní ospravedlnenia navrhovateľky z účasti
na pojednávaní a nevyhovení jej ţiadosti o odročenie pojednávania vzhľadom na
nepreloţenie potvrdenia o termíne skúšky sa javí dovolaciemu príliš formalisticky. Účelom
právnej úpravy týkajúcej sa formalít a podmienok konania, ktoré musia byť dodrţané, je
zaistiť riadny chod spravodlivosti a najmä rešpektovaní právnej istoty, ktorá je jedným zo
základných prvkov výsadného postavenia práva. Uplatnené obmedzenia a výklad však nesmú
obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom, alebo v takej miere, ţe by uvedené
právo bolo zasiahnuté v samej svojej podstate. Aj keď právo podlieha zákonným
podmienkam, súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť prehnanému
formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu. Podľa názoru dovolacieho
súdu postupoval odvolací súd príliš formalisticky, keď pokračoval v konaní z dôvodu, ţe
navrhovateľka nepreukázala dôleţitý dôvod na odročenie pojednávania, čím znemoţnil
navrhovateľke právo na spravodlivý proces.
Jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania, je tieţ princíp rovnosti
zbraní, ktorý okrem iného vyţaduje, aby kaţdý účastník mal primeranú moţnosť predloţiť
svoje návrhy za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie neţ podmienky, za ktorých
touto moţnosťou disponuje druhý účastník (viď rozsudky ESĽP Ankerl v. Švajšiarsko,
1996 – V, s. 1567, Helle v. Fínsko, 1997 – VIII, s. 2928 a pod.).
Odvolací súd na svojom pojednávaní dňa 17. decembra 2009, na ktorom vo veci
rozhodol a vyhlásil dovolaním napadnutý rozsudok, vykonal dokazovanie výsluchom
odporcu, ktoré skutočnosti uviedol i v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, ţe navrhovateľke bola
odňatá moţnosť pred odvolacím súdom konať tým, ţe vo veci prebehlo pojednávanie bez jej
účasti i keď k uvedenému postupu neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 101 ods. 2
O.s.p., čím súd neumoţnil navrhovateľke zúčastniť sa vykonania dokazovania a vyjadriť sa
ku všetkým vykonaným dôkazom. Týmto postupom zaťaţil konanie vadou podľa § 237
písm. f/ O.s p.
Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť
povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami navrhovateľky
uvedenými v dovolaní.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
podľa § 243b ods. 1, 4 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. júla 2010
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská