Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/122/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky L. K., bývajúcej v S.,

proti odporcovi Ing. J. K., bývajúcemu v B., o zvýšenie výživného, vedenej na Okresnom

súde Humenné pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove zo dňa 17. decembra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

zo 17. decembra 2009 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom z 11. mája 2009 č.k. -165 zmenil

rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. -389 z 3. mája 2001 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Co z 29. septembra 2003 tak, ţe

zvýšil výţivné navrhovateľky zo sumy 900,-- Sk na sumu 89,62 € (2 700,-- Sk) s účinnosťou

od podania návrhu, t.j. od 27. augusta 2007, ktoré uloţil odporcovi zasielať navrhovateľke

vţdy k prvému dňu v mesiaci. Nedoplatok na zvýšenom výţivnom za čas od 27. augusta 2007

do 11. mája 2009 vo výške 1 314,47 € (39 600,-- Sk) zaviazal odporcu zaplatiť

v pravidelných mesačných splátkach po 33,19 € (1 000,-- Sk) počnúc mesiacom jún 2009 tak,

ţe odporcovi uloţil povinnosť zasielať splátky spolu s beţným výţivným k rukám

navrhovateľky. Vo zvyšku návrh zamietol. Zamietol aj protinávrh odporcu na zníţenie

výţivného a na určenie vyţivovacej povinnosti do 25. roku veku navrhovateľky. Ďalším

výrokom rozhodol, ţe trovy konania účastníkom nepriznáva. Z vykonaného dokazovania mal

za preukázané, ţe navrhovateľka je študentkou denného štúdia B. a v akademickom roku

2007/2008 bola študentkou jej 3. ročníka. Za prvý ročník zaplatila školné vo výške 55 000,--

Sk, za 2. ročník 2007 57 000,-- Sk a za 3. ročník školné 63 000,- Sk. Zo zmluvy o účasti

(účinkovaní) v programe V. vyplynulo, ţe účastník v uvedenom programe dostal v

hrubom finančnom vyjadrení sumu 5 000,-- Sk. K. potvrdila, ţe navrhovateľka je jej

študentkou a v akademickom roku 2007/2008 poţiadala o prerušenie štúdia zo sociálnych

dôvodov. Po zhodnotení listinných dôkazov a výpovedí účastníkov konania dospel k záveru,

ţe navrhovateľka, ktorá je plnoletá, nie je schopná samostatne sa ţiviť, pretoţe je študentkou

vysokých škôl a štúdiom sa pripravuje na budúce povolanie a skôr určené výţivné v roku

2003 nepostačuje na úhradu jej nákladov spojených so štúdiom, výţivou a zdravotným

stavom. Matka navrhovateľky vzhľadom na jej sociálnu situáciu, spôsobenú aj dlhodobou

nezamestnanosťou, nedokáţe pokryť všetky náklady dcéry, aj keď inú vyţivovaciu povinnosť

nemá. Odporca podľa potvrdenia z jeho sluţobného úradu mal príjem priemerne mesačne

15 836,25 Sk. Má 3 synov, z ktorých jeden je uţ plnoletý a bol prijatý na vysokoškolské

štúdium. Ostatní dvaja synovia odporcu sú vo veku 17 a 14 rokov. Manţelka odporcu je

podnikateľka. Po spriemerovaní jej príjem mesačne predstavuje 9 100,- Sk. Uzavrel, ţe je

potrebné vyţivovaciu povinnosť určenú v prospech navrhovateľky predchádzajúcim

rozhodnutím zvýšiť na sumu 2 700,-- Sk od 27. augusta 2007. Vysokoškolské štúdium

znamená reálne zvýšené náklady vo všetkých oblastiach študentského ţivota, a to aj pri

vynaloţení maximálnej miery skromnosti a zníţení potrieb. Na druhej strane poznamenal, ţe

pokiaľ navrhovateľka sa rozhodla študovať aj na druhej vysokej škole, ktorá je navyše školou

súkromnou, musí si byť aj sama vedomá nutnosti obstarať si finančné prostriedky na štúdium

vlastnou iniciatívou. Preto priznal navrhovateľke výţivné od podania návrhu vo výške

2 700,-- Sk a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Nedoplatok na výţivnom, ktorý

vyčíslil na 1 314,47 €, umoţnil odporcovi splácať pravidelnými mesačnými splátkami.

Umoţnenie splácania dlţného nedoplatku podmienil, ţe odporca má aktuálnu vyţivovaciu

povinnosť voči trom deťom z terajšieho manţelstva a navyše ku dňu rozhodovania vo veci

ešte nebol úplne splatený ani nedoplatok výţivného vzniknutý v dôsledku posledného

rozhodovania súdu o zvýšení výţivného. Z týchto dôvodov zamietol aj protinávrh odporcu

na zníţenie výţivného a na určenie vyţivovacej povinnosti do veku 25 rokov navrhovateľky.

Výrok o nepriznaní náhrady trov konania súd prvého stupňa odôvodnil tým, ţe trovy

účastníkom nevznikli, ani si ich neuplatnili.

Krajský súd v Prešove (odvolací súd) rozsudkom zo 17. decembra 2009 sp. zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výţivného tak, ţe

vyţivovaciu povinnosť odporcu pre navrhovateľku určenú rozsudkom Okresného súdu

Humenné sp. zn. -389 z 3. mája 2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Prešove sp. zn. z 29. septembra 2003 za čas od 27. augusta 2007

do 30. septembra 2009 zvýšil zo sumy 900,-- Sk na sumu 70 € mesačne. Nedoplatok na

zvýšenom výţivnom za uvedené obdobie vo výške 1 008,07 € uloţil odporcovi zaplatiť

navrhovateľke v splátkach po 30 € mesačne počnúc mesiacom január 2010 aţ do zaplatenia,

vţdy najneskôr do 15-teho dňa v mesiaci pod následkom straty výhod splátok. Potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh

navrhovateľky na zvýšenie výţivného za obdobie od 27. augusta 2007 do 30. septembra 2009

zamietnutý, ako aj vo výroku, ktorým bol vzájomný návrh odporcu na zníţenie výţivného

za toto obdobie zamietnutý. Zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch, ktorými bolo

rozhodnuté o zvýšení výţivného za čas od 1. októbra 2009 do budúcna i vo výroku, ktorý bol

zamietnutý protinávrh odporcu na zníţenie a zrušenie výţivného od 1. októbra 2009

do budúcna a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a konania ktoré mu

predchádzalo, po zopakovaní dokazovania výsluchom odporcu, oboznámením spisu

Okresného súdu Humenné sp. zn. , oboznámení správy K. z 19. februára 2008 a zo

7. novembra 2008 a správy B. n.o. z 2. apríla 2009 dospel k záveru, ţe je potrebné čiastočne

rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť, čiastočne potvrdiť a čiastočne zrušiť a vrátiť vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Konštatoval, ţe pomery účastníkov oproti stavu, ktorý

bol v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výţivnom odôvodňujú zmenu rozhodnutia

o výţivnom. Dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa správne uzavrel, ţe od 27. augusta 2007

je moţné zmeniť predchádzajúce rozhodnutie, ktorým bola určovaná vyţivovacia povinnosť

pre navrhovateľku zo strany odporcu. Na rozdiel od súdu prvého stupňa uviedol, ţe

odôvodneným potrebám navrhovateľky a moţnostiam a schopnostiam odporcu z jeho

preukázateľne zisteného príjmu v rozhodnom období, ktorý predstavoval sumu od 15 800,--

Sk do 17 000,-- Sk pri vyţivovacích povinnostiach k ešte trom nezaopatreným deťom,

zodpovedá v období od 27. augusta 2007 do 30. septembra 2009 suma vo výške 70 €

mesačne. Rozsah vyţivovacej povinnosti presahujúcu túto sumu by nezodpovedal

moţnostiam a schopnostiam povinného, a preto rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe

rozhodol o zvýšení výţivného na 70 € mesačne a rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho

vyhovujúcej časti presahujúcej sumu 70 € zamietol. Z dôvodu, ţe uţ súd prvého stupňa

zamietol návrh navrhovateľky nad sumu 2 700,-- Sk mesačne, v tejto časti hodnotil

rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne, preto ho v zmysle ustanovenia

za obdobie od 27. augusta 2007 do 30. septembra 2009 potvrdil. Zároveň s poukazom na

skutočnosti, ktoré majú vplyv na určovanie výšky výţivného a na trvanie vyţivovacej

povinnosti potvrdil aj výrok, ktorým bol zamietnutý návrh odporcu na zníţenie výţivného za

obdobie od 27. augusta 2007 do 30. septembra 2009. Povaţoval však za dôleţité objasniť

skutočnosť, či navrhovateľka ukončila štúdium na K. v októbri 2009 ako to tvrdil odporca

v odvolacom konaní, v akom odbore ukončila štúdium, aké mala moţnosti sa zamestnať vo

vyštudovanom odbore, či vyvíjala aktivity, aby sa zamestnala, či a ako boli ovplyvnené jej

schopnosti uspokojovať jej ţivotné potreby ukončením štúdia. Preto rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení výţivného za čas od 1. októbra 2009 do budúcna

a vo výroku, ktorým bol zamietnutý protinávrh odporcu na zvýšenie a zrušenie vyţivovacej

povinnosti od 1. októbra 2009 do budúcna a vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu

zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka, ktorého

prípustnosť odôvodnila tým, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať

pred súdom ( ). V dovolaní namietala predovšetkým postup

odvolacieho súdu, ktorý napriek jej ospravedlneniu sa z pojednávania nariadeného

na 17. decembra 2009 z dôvodu študijných povinností (termín zápočtu z predmetu súdne

lekárstvo) a poţiadavke o vytýčenie nového termínu pojednávania predmetné pojednávanie

vykonal, čím jej odňal moţnosť konať pred súdom. V dôvodoch dovolania ďalej namietala, ţe

odvolací súd nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil v celom rozsahu a potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa v časti zvýšenia výţivného od 1. októbra 2009 do budúcna, nedoplatku na výţivnom

za obdobie od 27. augusta do 11. mája 2009 a zaviazal odporcu platiť polovicu školného

od školského roku 2007/2008 do skončenia magisterského štúdia.

Odporca navrhol dovolanie navrhovateľky ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V zmysle dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených

zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudkov o obmedzení

alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní

rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí

rodičovstva alebo osvojení.

Vzhľadom k hore uvedenému, dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie proti

rozsudku, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci upravenej zákonom o rodine (zvýšenie

výţivného na plnoleté dieťaťa podľa a nasl. v platnom znení) nie

je prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

So zreteľom na navrhovateľkou tvrdený dôvod dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe konanie trpí vadou

uvedenou v

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.

Podľa , vety prvej , kaţdý má právo, aby sa

jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestanným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva

je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdom

konaní zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, ţe

ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie,

na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie

musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu ( ).

Je potom na účastníkovi, či svoje právo vyuţije, ale nie.

Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom kaţdého

účastníka konania a to v kaţdom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak,

ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení druhá veta

určuje len jednu výnimku z toho práva účastníka, za ktorej sa môţe vec prejednať i v jeho

neprítomnosti - t.j. ak riadne predvolaný účastník sa na pojednávanie nedostavil a nepoţiadal

z dôleţitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa

riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu

o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom

na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Ţiadosť o odročenie pojednávania je podloţená dôleţitým dôvodom pre odročenie

pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom

k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu

neumoţňujú sa na pojednávaní zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy

a súčasne sú váţne (dôleţité, ospravedlniteľné), ako z hľadísk objektívnych i subjektívnych.

Súd má pritom zváţiť závaţnosť dôvodov na odročenie pojednávania. V kaţdom prípade

musí mať na zreteli práva účastníkov konania, ku ktorým nepochybne patrí právo

na prejednanie veci v ich prítomnosti (prítomnosti ich právnych zástupcov).

Z obsahu spisu podľa dovolacieho súdu vyplýva, ţe navrhovateľka svoju

neprítomnosť na odvolacom pojednávaní odôvodnila stanoveným termínom pre zápočet

z predmetu súdne lekárstvo, ktorý jej bol oznámený dva dni predtým a ktorý bol jediným

termínom, ktorého bolo nevyhnutné sa ho zúčastniť.

V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd skonštatoval, ţe dôleţitosť dôvodu, pre ktorý

účastník konania ţiada o odročenie pojednávania, musí súd posudzovať so zreteľom na všetky

okolnosti, pričom je potrebné prihliadať aj na to, aké prekáţky bránili účastníkovi v účasti

na predtým nariadených pojednávaniach a v neposlednom rade aj na to, či tvrdenú prekáţku

včas účastník preukázal. V prejednávanej veci ako dôvod, pre ktorý neodročil pojednávanie

napriek ţiadosti navrhovateľky uviedol, ţe navrhovateľka nepreukázala súdu

ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý ţiadala o odročenie pojednávania.

Postup odvolacieho súdu pri neakceptovaní ospravedlnenia navrhovateľky z účasti

na pojednávaní a nevyhovení jej ţiadosti o odročenie pojednávania vzhľadom na

nepreloţenie potvrdenia o termíne skúšky sa javí dovolaciemu príliš formalisticky. Účelom

právnej úpravy týkajúcej sa formalít a podmienok konania, ktoré musia byť dodrţané, je

zaistiť riadny chod spravodlivosti a najmä rešpektovaní právnej istoty, ktorá je jedným zo

základných prvkov výsadného postavenia práva. Uplatnené obmedzenia a výklad však nesmú

obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom, alebo v takej miere, ţe by uvedené

právo bolo zasiahnuté v samej svojej podstate. Aj keď právo podlieha zákonným

podmienkam, súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť prehnanému

formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu. Podľa názoru dovolacieho

súdu postupoval odvolací súd príliš formalisticky, keď pokračoval v konaní z dôvodu, ţe

navrhovateľka nepreukázala dôleţitý dôvod na odročenie pojednávania, čím znemoţnil

navrhovateľke právo na spravodlivý proces.

Jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania, je tieţ princíp rovnosti

zbraní, ktorý okrem iného vyţaduje, aby kaţdý účastník mal primeranú moţnosť predloţiť

svoje návrhy za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie neţ podmienky, za ktorých

touto moţnosťou disponuje druhý účastník (viď rozsudky ESĽP Ankerl v. Švajšiarsko,

1996 – V, s. 1567, Helle v. Fínsko, 1997 – VIII, s. 2928 a pod.).

Odvolací súd na svojom pojednávaní dňa 17. decembra 2009, na ktorom vo veci

rozhodol a vyhlásil dovolaním napadnutý rozsudok, vykonal dokazovanie výsluchom

odporcu, ktoré skutočnosti uviedol i v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, ţe navrhovateľke bola

odňatá moţnosť pred odvolacím súdom konať tým, ţe vo veci prebehlo pojednávanie bez jej

účasti i keď k uvedenému postupu neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 101 ods. 2

, čím súd neumoţnil navrhovateľke zúčastniť sa vykonania dokazovania a vyjadriť sa

ku všetkým vykonaným dôkazom. Týmto postupom zaťaţil konanie vadou podľa § 237

písm. f/ O.s p.

Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami navrhovateľky

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. júla 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská