Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
abd/374381.78d942.pdf
PDF · 106.73 KB
No categories available
1ObdoV/19/2007
Najvyšší súd 1 Obdo V 19/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Margity Fridovej a z členov senátu JUDr. Jany Zemaníkovej, JUDr. Anny
Markovej, JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Juraja Semana, v právnej veci navrhovateľa
H., IČO: X., zast. Mgr. G., proti odporcovi S., IČO: X., zast. JUDr. E., o zaplatenie
830 653 Sk s prísl., na dovolanie žalovaného proti rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 282/2005 zo dňa 13. decembra 2006, takto
rozhodol:
Rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 2 Obo 282/2005 zo dňa 13. decem-
bra 2006 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu
tak, že uložil žalovanému povinnosť, aby zaplatil žalobcovi 830 653 Sk so 17,6%
úrokom z omeškania ročne od 1.11.1998 do zaplatenia, ako aj trovy konania v sume
142 196,50 Sk. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že podľa jeho názoru krajský
súd pochybil, keď pri rozhodovaní vychádzal iba z predložených vyjadrení a dôkazov
žalovaného a v rozsudku sa vôbec nevysporiadal s právnou argumentáciou a dôkaz-
mi žalobcu. Súd prvého stupňa vôbec neprihliadol na právoplatné rozhodnutie
Protimonopolného úradu Slovenskej republiky z 11.1.2001, ktorého vecná správnosť
21 Obdo V 19/2007
bola potvrdená aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.10.2001
č.k. 6Sž 36/01. Súd prvého stupňa bol týmto rozhodnutím viazaný (§ 135 ods. 1
OSP), v ktorom bolo konštatované, že žalovaný sa dopustil diskriminácie žalobcu,
čím došlo k porušeniu povinnosti. Poukázal ďalej na znenie ustanovenia § 44 ods. 1,
§ 53, § 54 ods. 1 a § 757 Obchodného zákonníka s tým, že všeobecné vymedzenie
nekalej súťaže v citovanom ustanovení § 44 ods. 1 Obch. zák. obsahuje naplnenie
podmienky konania v hospodárskej súťaži, konanie v rozpore s dobrými mravmi
a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Účastníci
sú právnické osoby zaoberajúce sa podnikateľkou činnosťou, v predmete činnosti
okrem inej nákup a predaj motorovej nafty za účelom dosahovania zisku, preto
obidvaja účastníci sú súťažiteľmi v zmysle ust. § 41 Obch. zák. a ich konanie je
konanie v hospodárskej súťaži. Z rozhodnutia protimonopolného úradu zo dňa
11.1.2001 nepochybne vyplýva, že konanie žalovaného, spočívajúce v uplatňovaní
rozdielnych podmienok na relevantnom trhu dodávok motorovej nafty od výrobcu
k veľkoobchodníkom s motorovou naftou formou určenia odberného miesta
obchodným závodom v H., namiesto výrobného závodu žalovaného S., s tým
súvisiacich rozdielnych cenových a platobných podmienok došlo k znevýhodneniu
podnikateľa H., voči jednotlivým podnikateľom podnikajúcim na zhodnom trhu. Toto
konanie malo povahu zneužitia dominantného postavenia na relevantnom trhu
dodávok motorovej nafty od výrobcu k veľkoobchodníkom podľa § 7 ods. 5 písm. c/
zákona č. 188/1999 Z.z. Je nepochybné, že žalovaný má na zadefinovanom
relevantnom trhu dominantné postavenie. Podnikateľ žalobca na základe opatrení
žalovaného nemal možnosť odoberať motorovú naftu zo závodu V., ktorú predtým
odoberal v železničných cisternách, ale bol nútený odoberať motorovú naftu
v automobilových cisternách zo závodu v H., v dôsledku čoho bola konečná kúpna
cena motorovej nafty pre žalobcu vyššia oproti cene motorovej nafty dodávanej
závodom vo V., za ktorú odoberali iní konkurenti. Ďalšia nepriaznivá skutočnosť aj
podľa rozhodnutia protimonopolného úradu bola okolnosť, že žalobca musel platiť
zálohovo, oproti ostatným veľkoodberateľom a nebola zabezpečená pravidelnosť
a plynulosť dodávky takto dodávanej motorovej nafty. Protimonopolný úrad teda
konštatoval, že uplatňovaním rozdielnych podmienok dodávok motorovej nafty od
výrobcu k veľkoobchodníkom došlo k diskriminácii žalobcu voči svojim konkurentom
pôsobiacim na zhodnom trhu. Podľa názoru odvolacieho súdu
sa žalovaný dopustil protiprávneho konania, ako jedného z predpokladov
31 Obdo V 19/2007
zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného ustanovenia § 757 Obch. zák.
Z horeuvedených zistených porušení žalovaného je nepochybné, že žalovaný
sa dopustil protiprávneho konania, ktoré malo za následok vznik škody, lebo
opatreniami žalovaného konečná nákupná cena motorovej nafty pre žalobcu bola
vyššia oproti cene motorovej nafty dodávanej iným konkurentom v závode vo V.
Pokiaľ ide o výšku škody, táto je preukázaná žalobcom priloženými faktúrami,
ktorými bola účtovaná cena motorovej nafty odobratej iným spôsobom, ako pôvodne
zo železničných cisterien v závode vo V. Spochybnený prepočet kilogram – liter,
použitý pri motorovej nafte v závislosti od mernej hustoty, je podľa protimonopolného
úradu v tejto oblasti obvyklý a použitý aj v cenovej ponuke závodu vo V. Odvolací
súd s poukazom na skutkové okolnosti uvedené v rozhodnutí protimonopolného
úradu je toho názoru, že príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom
škody je daná, protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a vznikom škody. Podstata zneužitia dominantného postavenia žalovaného
nespočíva v neuzavretí kúpnych zmlúv so žalobcom. Odvolací súd konštatuje,
že diskriminácia v hospodárskej súťaži znamená uplatňovanie rozdielnych
obchodných podmienok voči súťažiteľom pri plnení rovnakého druhu, ktorými niektorí
súťažitelia sú znevýhodnení bez toho, aby pre rozdielny postup bol dôvod.
Diskriminácia patrí medzi skutkové podstaty narušovania hospodárskej súťaže a je
postihovaná v rámci generálnej klauzuly nekalej súťaže. Odvolací súd neuznal
námietku žalovaného, že spotrebitelia, resp. právnické osoby, ktorých práva boli
porušené nedovoleným obmedzovaním súťaže, si môžu právo na náhradu škody
uplatniť výlučne podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka,
ktorý v ustanovení § 373 a nasl. predovšetkým upravuje zodpovednosť za škodu
spôsobenú porušením povinnosti vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu. Odvolací súd
poukazuje na ustanovenie § 757 Obch. zák., ktoré rozširuje pôsobnosť rozsahu tejto
právnej úpravy aj na niektoré prípady porušenia mimozmluvnej povinnosti stanovenej
Obchodným zákonníkom, napríklad § 44 v spojitosti s § 53. Konanie, ktoré je
diskrimináciou podľa § 7 ods. 5 zákona o hospodárskej súťaži, naplňuje obe
skutkové podstaty zneužitia účasti na hospodárskej súťaži a porušuje mimozmluvné
povinnosti ustanovené Obchodným zákonníkom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
konaním, ktoré je diskrimináciou, sa podľa názoru odvolacieho súdu riadi
ustanoveniami § 757 a § 53 Obchodného zákonníka a nie Občianskym zákonníkom.
41 Obdo V 19/2007
Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd odvolanie žalobcu za dôvodné.
O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dovolanie. Namietal nesprávne právne
posúdenie a nesprávnu aplikáciu ustanovenia o nekalej súťaži v celom rozsahu
podľa § 44 ods. 1 Obch. zák. Je toho názoru, že je neprípustné právne kvalifikovať
porušenie povinností ustanovených v zákone o ochrane hospodárskej súťaže
za súčasné porušenie povinnosti zákazu nekalej súťaže podľa § 44 Obch. zák.
K tomu, či došlo konaním osoby, ktorá zneužila účasť na hospodárskej súťaži,
niektorým zo spôsobov nedovoleného obmedzovania hospodárskej súťaže v zmysle
zákona o ochrane hospodárskej súťaže súčasne aj k porušeniu § 44 ods. 1 Obch.
zák., teda generálnej klauzuly nekalej súťaže, je potrebné skúmať, či takéto konanie
napĺňa pojmové znaky nekalej súťaže v zmysle § 44 ods. 1 Obch. zák. V prejedná-
vanej veci navrhovateľ s odporcom nikdy nebol v súťažnom vzťahu, preto konanie
odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi nemôže byť kvalifikované podľa § 44 Obch. zák.
O konanie napĺňajúce znaky nekalej súťaže podľa § 44 ods. 1 pôjde aj v prípade
porušenia noriem verejného práva, alebo súkromného práva za predpokladu,
že dôsledkom takéhoto porušenia je získanie neodôvodnenej súťažnej výhody a tým
aj možnosti spôsobiť ujmu pre iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov. Medzi
účastníkmi konania v rozhodnom období takýto vzťah neexistoval a zo strany
odporcu nedošlo k naplneniu generálnej skutkovej podstaty nekalej súťaže podľa
§ 44 Obch. zák. Pre naplnenie generálnej klauzuly nekalosúťažného konania
v zmysle § 44 Obch. zák. je nevyhnutné, aby medzi navrhovateľom a odporcom
existoval súťažný vzťah. Navrhovateľa, ktorý bol, resp. je odberateľom pohonných
hmôt od odporcu, nie je možné považovať za súťažiteľa v zmysle § 44 ods. 1,
nakoľko medzi navrhovateľom a odporcom existuje záväzkový vzťah, ktorý je
potrebné odlišovať od súťažnoprávneho konania. Navrhovateľ a odporca neboli
v súťažnom vzťahu a nikdy neexistoval medzi nimi právny horizontálny vzťah. Tým,
že na základe obchodného rozhodnutia vedenia odporcu odporučil odporca
navrhovateľovi svoje iné obchodné miesto a následne s ním neuzavrel nové kúpne
zmluvy na odber motorovej nafty za rovnakých podmienok, ako mal navrhovateľ
dohodnuté s odporcom v predchádzajúcom období, odporca voči navrhovateľovi
neporušil žiaden záväzok vyplývajúci z právneho vzťahu. Odporca ďalej namieta,
že odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku zodpovednosti za škodu
51 Obdo V 19/2007
a nesprávne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka. K otázke posúdenia
rozhodného právneho predpisu, teda či otázka zodpovednosti za škodu sa má riadiť
ustanoveniami Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka, vrátane
k právnemu stanovisku odvolacieho súdu, že zodpovednosť za škodu spôsobenú
konaním, ktoré je nedovoleným obmedzovaním hospodárskej súťaže v zmysle
zákona o ochrane hospodárskej súťaže, sa riadi ustanoveniami § 757 a § 53
Obchodného zákonníka uvádza, že tak Obchodný zákonník, ako aj Občiansky
zákonník podmieňujú uplatnenie nároku na náhradu škody preukázaním
kumulatívneho splnenia zákonom predpokladaných podmienok. Rozdielom medzi
oboma právnymi úpravami je skutočnosť, že Občiansky zákonník, až na výnimky,
vyžaduje pre vyvodenie zodpovednosti subjektívnu zodpovednosť, kde na druhej
strane Obchodný zákonník upravuje objektívnu zodpovednosť za škodu. Rozdiel je
tiež v tom, že podľa Obchodného zákonníka je potrebné uplatniť nároky v štvorročnej
premlčacej dobe, kým podľa Občianskeho zákonníka je potrebné ich uplatniť
v subjektívnej dvojročnej a objektívnej trojročnej premlčacej dobe. Najvyšší súd
Slovenskej republiky sa v napadnutom rozsudku podľa názoru odporcu nesprávne
stotožnil s právnym záverom navrhovateľa a odvodil nárok navrhovateľa na náhradu
škody výlučne z § 53 Obch. zák. Odporca zastáva názor, že odvolací súd nesprávne
právne posúdil predmetnú vec a na základe nesprávneho posúdenia veci dospel aj
k nesprávnemu rozhodnutiu, nakoľko ustanovenie § 53 Obch. zák. priznáva nárok
na náhradu škody iba v prípade dokázanej nekalej súťaže, ktorou v žiadnom prípade
nie je zneužitie dominantného postavenia podnikateľa na relevantnom trhu podľa
zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Nie je možné právne kvalifikovať porušenie
povinností ustanovených v zákone o ochrane hospodárskej súťaže za súčasné
porušenie povinnosti zákazu nekalej súťaže podľa § 44 Obch. zák. Nesúhlasí tiež
s názorom odvolacieho súdu, ktorý právne preukazuje existenciu protiprávneho
úkonu v porušení právnej povinnosti v zmysle ustanovení §§ 44, 53, 373, 757 Obch.
zák., kde súd porušenie právnej povinnosti deklaruje konštatovaním Protimonopol-
ného úradu Slovenskej republiky vo výrokovej časti právoplatného rozhodnutia,
podľa ktorého práve v intenciách tohto zákona o ochrane hospodárskej súťaže
sa odporca dopustil konania majúceho povahu zneužitia dominantného postavenia
na relevantnom trhu a nie v intenciách Obchodného zákonníka. Zákon o ochrane
hospodárskej súťaže je právnou normou verejného práva. Z titulu jeho verejnopráv-
nej povahy potom rušiteľovi vzniká verejnoprávna, konkrétne právna zodpovednosť.
61 Obdo V 19/2007
Nezakladá súkromnoprávny nárok podnikateľa voči rušiteľovi zákona. V tejto
súvislosti potom odporca konštatuje, že nárok navrhovateľa v prípade, ak by pre jeho
posúdenie mali byť rozhodné ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne ako
navrhovateľ uvádza v § 415, je už premlčaný. Vznáša preto námietku premlčania.
Navrhuje, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, prejednal dovolanie
žalovaného podľa § 242 OSP po zistení, že dovolanie je podľa § 238 ods. 1 OSP
prípustné a napadnutý rozsudok podľa § 243b ods. 1 OSP zrušil a podľa odseku 2
tohto ustanovenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Vychádzal zo zistenia,
že predmetom sporu je žalobcom uplatnené právo na náhradu škody, ktorá bola
v priebehu konania ním kvalifikovaná ako náhrada škody spôsobená nekalosúťaž-
ným konaním žalovaného. Odvolací súd žalobe vyhovel a žalovaného na náhradu
uplatnenej škody zaviazal. Bol toho názoru, že boli splnené zákonom predpokladané
podmienky z dôvodu, že došlo k nekalosúťažnému konaniu zo strany žalovaného,
ktorý porušil svoje mimozmluvné povinnosti, a to zákaz zneužívať dominantné
postavenie na relevantnom trhu, povinnosť dbať na právne záväzné pravidlá
hospodárskej súťaže, povinnosť nezneužívať účasť na hospodárskej súťaži a zákaz
nekalej súťaže. V skutkových okolnostiach uvedených v rozhodnutí protimonopol-
ného úradu videl aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.
Výšku škody považoval za preukázanú žalobcom predloženými faktúrami, ktorými
bola účtovaná cena motorovej nafty odobratej iným spôsobom, ako pôvodne
zo železničných cisterien v závode vo V. Podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka
nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Nekalá súťaž sa zakazuje. Ustanovenie § 53 a nasledujúce upravuje právne
prostriedky ochrany proti nekalej súťaži pre osoby, ktorých práva boli nekalou
súťažou porušené alebo ohrozené. Ide teda o procesné nároky poškodených,
ktorými sa realizuje ich právo na ochranu proti nekalej súťaži. Musí však ísť
o nekalosúťažné konanie tak, ako je vymedzené v ustanovení § 44 ods. 1 Obch.
zák., upravujúce všeobecnú skutkovú podstatu nekalosúťažného konania, označova-
nú tiež ako generálna klauzula, ktorej pojmovými znakmi je konanie v hospodárskej
71 Obdo V 19/2007
súťaži, konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a konanie, ktoré je spôsobilé
privodiť iným súťažiteľom ujmu. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.
V predmetnom prípade tieto podmienky splnené nie sú. Obchodný zákonník v § 41
vymedzuje pojem „súťažiteľ“ ako fyzickú i právnickú osobu, ktorá sa zúčastňuje
hospodárskej súťaže s tým, že má právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť
v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu. Ukladá im povinnosť dbať
na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži
zneužívať. V konaní bolo zistené, že žalovaný nedovoleným spôsobom obmedzil
hospodársku súťaž, čo však bolo konštatované v rámci správneho konania
príslušnými orgánmi. Tým však nie sú automaticky naplnené aj skutkové znaky
nekalosúťažného konania. Pre naplnenie podmienok, ktoré vyžaduje generálna
klauzula, je nevyhnutné, aby medzi rôznymi súťažiteľmi bol aj vzájomný súťažný
vzťah. Tento vzťah môže byť vymedzený okrem iného aj vecne, keď súťažitelia
dodávajú na trh zhodné, porovnateľné, alebo svojou funkciou vzájomne zastupiteľné
výrobky. Rozhodné z tohto hľadiska je, aby s nimi ostatní účastníci počítali ako
s alternatívou. V danom prípade o takúto situáciu nejde. Účastníci tohto sporu nie sú
vo vzájomnom súťažnom vzťahu. Žalobca má v predmete svojej činnosti okrem
iného predaj pohonných hmôt, pričom žalovaný okrem iného v rámci predmetu svojej
činnosti vyrába výrobky z ropy a ich chemického spracovania – pohonné látky,
mazivá a pod. Žalovaný na rozdiel od žalobcu nenakupuje pohonné hmoty za účelom
ich ďalšieho predaja, ale je výrobcom týchto výrobkov. Postavenie účastníkov tohto
konania je na relevantnom trhu rozdielne a keďže z tohto pohľadu nie je medzi nimi
vzájomný súťažný vzťah, chýba jeden z predpokladov na vymedzenie nekalosúťaž-
ného konania. Keďže práva žalobcu neboli porušené nekalou súťažou, neprichá-
dzajú do úvahy ani právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži, teda v konkrét-
nom prípade právo na náhradu škody spôsobenej z tohto titulu. Dovolací súd bol
toho názoru, že odvolací súd neposúdil vec právne správne, ak právo žalobcovi
priznal z tohto titulu. Podľa § 243b ods. 1 OSP dovolací súd dovolanie rozsudkom
zamietne, ak dôjde k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, inak
napadnuté rozhodnutie zruší. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak dovolací súd
zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, vráti mu vec na ďalšie konanie. Dovolací súd
vzhľadom na uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Ostatnými námietkami dovolateľa sa nezaoberal, pretože pre posúdenie
rozhodnutia odvolacieho súdu nemali význam. Ak to bude odvolací súd považovať
81 Obdo V 19/2007
za potrebné, vezme ich do úvahy v novom rozhodnutí o veci samej, v ktorom
rozhodne aj o trovách dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. februára 2008
JUDr. Margita Fridová, v. r.
predsedníčka senátu