Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/125/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, trvalý pobyt C. D. XXX/X, E., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., Ernestova bašta 2, Nové Zámky, IČO: 36 857 751, proti žalovanej: C. F., nar. X. XXXX XXXX, trvalý pobyt C. D. XXX/X, E., zastúpenej advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o zaplatenie 3.319,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 14. mája 2024 č. k. -300, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku (II.) o zamietnutí žaloby vo zvyšku a v treťom výroku (III.) o trovách konania r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil v časti o 620,92 eur s príslušenstvom; výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , (0/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu (1/2) k nehnuteľnostiam (rodinný dom, vedľajšia stavba a pozemky zapísané ako záhrada a zastavaná plocha na LV č. XXX, katastrálne územie E.) v zmysle , z dôvodu, že žalovaná v novembri 2019 vymenila zámky na dome a odmietla žalobcovi poskytnúť nové kľúče, pričom od uvedenej doby je žalobcovi bránené dom užívať a osobné veci si prevzal za asistencie polície. Žalovaná sa v spore bránila poukazom na opustenie spoločnej domácnosti žalobcom dňa 9. júna 2019, ktorý neprejavil vôľu užívať spoločné nehnuteľnosti, v dôsledku čoho predpokladala konkludentnú dohodu, že nehnuteľnosti bude užívať výlučne sama. Potvrdila výmenu zámkov na dverách v novembri 2019 s tvrdením, že žalobca v jej neprítomnosti vstúpil do domu s cudzími osobami a manipuloval s plynovým kotlom bez jej vedomia a súhlasu. Žalobca podľa žalovanej neprejavil vôľu užívať spoločné nehnuteľnosti ani v liste z 13. marca 2023, ktorým sa domáhal vyplatenia peňažnej sumy, nie však prístupu do nehnuteľnosti, ani vydania kľúčov. Žalobcovi nebráni v užívaní spoločného majetku, v dôsledku čoho mu nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie peňažnej náhrady titulom nadužívania spoločnej veci nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. 1.1 Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ spoluvlastník neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu napriek tomu, že by mu v tom ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov bránil, nárok na náhradu za neužívanie mu nevzniká. Len samotná skutočnosť, že žalovaná by bez ďalšieho užívala predmetné nehnuteľnosti, nemôže byť dôvodom na uplatnenie peňažnej náhrady žalobcom. Právo na poskytnutie peňažnej náhrady patrí len z užívania veci fakticky vylúčenému spoluvlastníkovi (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21.2.2013). 1.2 Predpokladom úspechu žaloby o vyplatenie náhrady za neužívanie spoluvlastníckeho podielu je preto nielen existencia podielového vlastníctva a užívanie druhým, resp. ďalším spoluvlastníkom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu, ale aj to, že spoluvlastník, ktorý žiada náhradu za neužívanie,

mal záujem spoločnú vec vo výške svojho spoluvlastníckeho podielu užívať, ale nemohol, lebo mu v tom bránil spoluvlastník, od ktorého náhradu požaduje. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti (9.6.2019) zo spoločných nehnuteľností užíva záhradu a dielňu/garáž, nie však rodinný dom. Spornou skutočnosťou však podľa názoru súdu bolo, či žalobca mal záujem dom užívať a či mu v tom žalovaná bránila. 1.3 Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoj záujem spoločný rodinný dom užívať. Uvedená skutočnosť mala vyplývať predovšetkým z jeho výpovede na pojednávaní 21.3.2024, kedy uviedol, že vstupu do domu sa od decembra 2019 nedomáhal, t. j. nedomáhal sa vstupu do domu za účelom jeho užívania, čomu zodpovedá výpoveď žalobcu na Obvodnom oddelení Policajného zboru SR Veľký Meder zo dňa 15.11.2021 (v ktorej uviedol, že od roku 2021 sa do domu ani nepokúšal vojsť). Keďže žalobca si uplatnil nárok na náhradu za obdobie od 16.5.2021 (do 16.5.2023), nemohol potom súd prijať iný záver, než o absencii záujmu žalobcu spoločný rodinný dom užívať (resp. ho užívať spoločne so žalovanou) Tomu mal zodpovedať i prednes právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, že od žalobcu nemožno spravodlivo očakávať, že by nehnuteľnosti obýval spoločne so žalovanou. Vzhľadom na úroveň vzájomných vzťahov súd pripustil, že ide o logický argument, ktorý však nemohol zohľadniť po právnej stránke veci. 1.4 Súd prvej inštancie preto uzavrel, že nebol naplnený už prvotný predpoklad pre priznanie uplatneného nároku, pričom druhý z predpokladov (bránenie žalobcovi v užívaní spoločného rodinného domu žalovanou) by mal význam len pri súčasnom splnení prvého predpokladu, hoci sa sám o sebe súdu javil ako pravdepodobný. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaná bez vedomia žalobcu ako pracovníčka banky uzavrela v jeho mene viacero úverových zmlúv, čo vyústilo do jej trestného stíhania (sp. zn. ) a vyvolalo medzi stranami viacero konfliktných situácií (strany konania vedú aj spor o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam a vzájomné rozpory sa prejavili aj v rodinnoprávnej sfére). S poukazom na neschopnosť strán vecne spolu komunikovať, za súčasného zasahovania rodinných príslušníkov oboch strán, je podľa záveru súdu vysoko pravdepodobné, že žalovaná sa skutočne dopúšťala schválností opisovaných žalobcom a svedkami v zápisniciach Obvodného oddelenia Policajného zboru, ako i právnym zástupcom žalobcu (ponechanie kľúčov v zámkoch) a v prípade existencie záujmu žalobcu užívať rodinný dom na bývanie, by tomu pravdepodobne bránila. 1.5 K čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom vo výške 620,92 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne od 21.3.2023 do zaplatenia došlo z dôvodu, že žalobca mal prístup do vedľajšej stavby, v dôsledku čoho v uvedenej časti súd konanie zastavil podľa ( v znení neskorších predpisov). Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ustanovením , nepriznaním náhrady trov konania žiadnej zo strán, argumentujúc, že spor vedú medzi sebou osoby blízke, a k jeho vyvolaniu prispeli svojim správaním obidve strany. Preto priznanie náhrady trov konania jednej z nich by vzájomné vzťahy mohlo ešte viac zhoršiť.

2. Proti tomuto rozsudku voči výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku (II.) a voči výroku o trovách konania (III.) podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmenu vyhovením žalobe a priznaním nároku na náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil ustanovením u prvej inštancie príliš reštriktívny a formalistický postup pri rozhodovaní a hodnotení dôkazov, v súvislosti s jeho záverom o absencii záujmu žalobcu užívať spoločný rodinný dom, ktorý u neho pretrváva od roku 2019 a v ktorom mu žalovaná doposiaľ bráni. Jeho snaha je zrejmá z trestných oznámení, ktoré doposiaľ podal orgánom činným v trestnom konaní, ale aj z vyjadrení žalovanej v danom spore, ako aj v spore vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. (o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam). Zo zvukového záznamu na pojednávaní 14.5.2024 vyplýva vyjadrenie žalovanej o nutnosti ohlásiť jej príchod do domu či do záhrady. Aj na tomto pojednávaní bola vyzvaná žalovaná na odovzdanie kľúčov, tiež písomne, no zrejme zámerne podala nesprávne kľúče, ktorými sa vymenený zámok nedal otvoriť. Po pojednávaní sa žalobca pokúsil vstúpiť s odovzdaným kľúčom do rodinného domu spolu so znalcom Ing. Motúzom, no do domu sa nedostali. 2.1 O pokusoch žalobcu využívať rodinný dom svedčia nielen podané trestné oznámenia, ktoré by nepodával, ak by nemal pretrvávajúci záujem využívať rodinný dom, ale aj prebiehajúce konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré bol nútený iniciovať práve z tohto dôvodu. Dôkazom je tiež odpoveď na žiadosť súdu zo dňa 16.4.2024 OO PZ Veľký Meder č. ORPZ-DS-OPP5-2024-001151-035, v ktorom žalobca argumentoval, že chodil do záhrady pestovať a udržiavať hrozno, no do domu nechodí, pretože mu to nebolo umožnené. Žalobca zdôraznil, že v zmysle vlastníckych oprávnení užívanie domu neznamená len prespávanie či bývanie

v rodinnom dome, ale je potrebné pod ním rozumieť možnosť kedykoľvek vstúpiť do domu a uskladniť si v ňom veci, odložiť alebo vziať si z neho čokoľvek podľa potreby. Ak by nemal žalobca záujem dom užívať, nepodával by opakovane niekoľko trestných oznámení. 2.2 Zo zápisnice a výsluchu žalobcu zo dňa 15.11.2021 vyplýva, že počas využívania záhrady a garáže, kde mal uložené náradie, mu bol znemožnený prístup do rodinného domu nielen žalovanou, ale aj jej sestrou. Za významnú okolnosť, ktorú súd prvej inštancie nevzal do úvahy považoval žalobca správanie žalovanej, ktorá ho fyzicky napadla a opakovane mu hrozila väzením, za napadnutie, ktoré sa snažila vyprovokovať. Konanie žalovanej je preto potrebné považovať za znemožnenie užívania rodinného domu v rozsahu spoluvlastníckeho podielu. V záujme vlastnej bezpečnosti nemal žalobca inú možnosť ako vstúpiť do spoločného domu v sprievode svojich príbuzných, resp. polície. 2.3 Žalobca namietal v odvolaní nevykonanie navrhnutého dôkazu výsluchom svedka svojho brata, ktorý mal vypovedať aj o okolnostiach, kedy sa pokúšal žalobca vstúpiť do rodinného domu, ale trestné oznámenie v týchto prípadoch podané nebolo. Súd prvej inštancie neopodstatnene tento dôkazný návrh označil za nehospodárny, pretože nie všetky udalosti sú obsahom zápisnice o jeho výsluchu v trestnom konaní. 2.4 Žalobca dal do pozornosti súdom prvej inštancie vyslovený predbežný právny názor, ktorým označil nárok žalobcu za dôvodný, keďže nebolo možné od neho spravodlivo očakávať, aby v dome aj býval. Poukázal aj na záver súdu o vysokej pravdepodobnosti, že žalovaná sa skutočne dopúšťala popisovaných schválností, v snahe oslabiť záujem žalobcu o spoločné nehnuteľnosti. Vzhľadom na osobitné okolnosti konkrétneho prípadu, bolo potrebné podľa žalobcu vyhodnotiť skutkový stav v danej veci komplexne. Zákon neupravuje povinnosť vlastníka bývať v domovej nehnuteľnosti, pričom jej užívanie predpokladá neobmedzený prístup k vlastnému majetku.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správny potvrdiť. Z odvolania žalobcu nevyplýva, kedy napadnutý rozsudok prevzal, ani to, kedy bolo odvolanie podané na súd (právny zástupca zrejme zámerne neprevzal rozhodnutie z elektronickej schránky obratom, aby získal čas na ďalšie dôvody pre podanie odvolania). Žalobca dobrovoľne opustil spoločnú domácnosť 9.6.2019 a postupne si následne odsťahoval zo spoločnej nehnuteľnosti svoje veci. Nedomáhal sa užívania spoločného rodinného domu. Na pojednávaní 31.3.2024 uviedol, že vstupu do domu sa nedomáhal, čo mu odporučila polícia. Užíval záhradu, dvor a dielňu, a preto v podstate nemal dôvod do domu sa vracať. Býval u brata. Do domu sa nedostal, nie však preto, že by mu žalovaná odovzdala nevhodný kľúč, ale z dôvodu, že kľúč bol v zámku z vnútra. Kľúče žalobcovi odovzdala po pojednávaní v inej sporovej veci, za prítomnosti právnych zástupcov 24.6.2024, kedy na otázku, akú má žalobca predstavu o užívaní spoločného domu, nevedel odpovedať. Vo vzťahu k trestnému konaniu platí prezumpcia neviny. Posledné veci zo spoločného domu si žalobca zobral 7.12.2019 za asistencie brata a orgánov polície. So žalobcom sa nikdy nedohodla na spoločnom užívaní domu, o takúto dohodu záujem nemal. Nedomáhal sa ani prístupu k domu cez hlavné vchodové dvere. Vydania kľúčov sa začal domáhať až po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Žalobca nepreukázal v danom spore, že mal záujem spoločne dom užívať.

4. Žalobca v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní. Zákonné pravidlá doručovania a preberania elektronických zásielok nie je možné prispôsobiť predstavám žalovanej strany. V čase spracovania odvolania žalovaná naďalej zamedzovala žalobcovi prístup k nehnuteľnosti. Svoje konanie ospravedlňuje údajnou zábudlivosťou v súvislosti s ponechaním kľúčov v zámku z interiérovej strany spoločného domu. Príslušníci polície žalobcovi odporúčali, aby do domu nevstupoval sám bez svedka. Väčšina osobných vecí žalobcu sa doposiaľ nachádza v spoločnom dome, do ktorého mu nebolo umožnené vstúpiť. Dňa 7.12.2009 sa žalobcovi podarilo odniesť z domu len dve vrecia s oblečením, za asistencie polície. K okolnostiam odovzdania kľúčov od nehnuteľnosti (7.6.2024) žalobca uviedol, že žalovaná odmietla odovzdať kľúče v prítomnosti brata žalobcu a nesúhlasila, aby k tomu došlo za prítomnosti príslušníkov polície. Žalobca nehnuteľnosť neopustil z vlastnej vôle, ale preto, že žalovaná na neho vyvíjala každodenný nátlak, aby spoločnú nehnuteľnosť predali a z finančných prostriedkov sa splatili dlhy žalovanej, o čom svedčí textová správa od G. F. zo dňa 17.6.2019. Žalovaná mala mnoho príležitostí, aby žalobcovi umožnila vstúpiť do nehnuteľnosti a užívať ju v rozsahu spoluvlastníckeho podielu. Kľúče od spoločného domu žiadal žalobca od žalovanej aj dňa 1.3.2020, no neboli mu odovzdané, pričom zámky od zvyšných vstupov do domu dala žalovaná vymeniť potom, ako žalobcovi odovzdala kľúč od hlavného vchodu.

5. Žalovaná v odvolacej duplike zotrvala na svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Poprela výmenu všetkých troch zámkov. Žalobca vo výpovedi na pojednávaní 21.3.2024 uviedol, že podmienky na spoločné užívanie má v spoločnom dome so žalovanou lepšie, ale spoločného užívania sa napriek tomu nedomáhal. Po odovzdaní kľúčov od vchodových dverí, na ktorých vymenila zámok, inú výmenu nevykonala. Dňa 6.8.2024 žalovaná navrhla žalobcovi užívať jednu izbu, samostatné WC a ostatné časti domu spoločne.

6. Proti tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania (III.) podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc jeho zrušenie a priznanie jej náhrady trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci, pretože vo veci bola daná aplikácia ustanovenia , teda zásady úspechu. Pre použitie sa vyžadujú výnimočné okolnosti a dôvody, za ktoré sa v aplikačnej praxi pokladajú najmä sociálne aspekty. Takéto dôvody v danej veci súd nezistil. Súdom označené správanie sa strán konania neodôvodňuje žiadnu výnimočnosť z hľadiska náhrady trov konania.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu označil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, za správne.

8. Odvolací súd podľa po zistení, že odvolania boli podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie žalobcu obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej je dôvodné.

9. Žalobca v odvolaní namietal nedostatočné vyhodnotenie všetkých vykonaných dôkazov vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcom, nepreukázaním záujmu rodinný dom užívať, ktorý bol súdom kvalifikovaný ako jeden z predpokladov úspechu žaloby o vyplatenie náhrady za neužívanie spoluvlastníckeho podielu. Pri posudzovaní skutkového stavu súd nesprávne stotožnil oprávnenie vlastníka nehnuteľnosť užívať, výlučne s bývaním (prenocovávaním) v ňom a opakované domáhanie sa vstupu žalobcu do rodinného domu, nedôvodne oddelil od úsilia o jeho užívanie.

10. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia . Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem, ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časť), alebo z rozhodnutia väčšinového vlastníka, alebo či ide o faktický stav. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci, ale rozhodujúca môže byť aj úžitková (hospodárska) hodnota užívanej veci (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

11. V sporovom konaní súd postupuje v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ohľadom ktorých nesie každá zo strán dôkazné bremeno, pričom preukázaný skutkový stav je vždy výsledkom dôkaznej aktivity strán konania. Súd potom rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov (ako i na základe skutočnosti, ktoré neboli medzi stranami sporné).

12. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti alebo hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy podávajú správu, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazov poskytovaných správ podľa druhu dôkazných prostriedkov a spôsobu, akým sa podľa zákona realizuje (porov. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. ).

13. Dôležité je pritom to, že hodnotiaca úvaha súdu musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo.

14. Ak konajúci súd nepojme do vyhodnocovania dokazovania všetky relevantné dôkazy a preukázané skutočnosti, z hľadiska predmetu konania a nevysporiada sa s nimi, potom je daná i objektívna prekážka pre záver o tom, či posúdil unesenie dôkazného bremena oboch sporových strán správne (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ). Na uvedené potom nadväzuje nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

15. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva (odsek 33), že súd prvej inštancie svoj záver o nepreukázaní záujmu žalobcu spoločný rodinným dom užívať opieral o výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 21.3.2024 (kedy mal uviesť, že vstupu do domu sa od decembra 2019 nedomáhal), ako i o obsah výsluchu žalobcu pred Obvodným oddelením Policajného zboru SR Veľký Meder zo dňa 15.11.2021 (z ktorého malo vyplývať, že od roku 2021 sa žalobca do domu ani nepokúšal vojsť). Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca už v žalobe a neskôr i v ďalších svojich podaniach preukazoval a odvodzoval svoju dlhodobú snahu (od novembra 2019, kedy došlo k výmene zámku na vchodových dverách rodinného domu zo strany žalovanej), domôcť sa vstupu do spoločného rodinného domu s cieľom jeho užívania, prostredníctvom jednotlivých trestných oznámení, podaných v roku 2019 a v roku 2021, ktoré v spore predložil, s poukazom i na zápisnice o svojich výsluchoch (najmä zápisnica o výsluchu svedka-poškodeného zo dňa 15.11.2021 pred OO PZ SR Veľký Meder) ako i ďalšie iniciované súdne konania (osobitne návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam).

16. Zo zápisnice o výsluchu žalobcu ako svedka poškodeného na Obvodnom oddelení Policajného zboru SR Veľký Meder zo dňa 15.11.2021 ORP-377/VM-DS-2021 (č.l. 34) bolo zistené, že na otázku povereného príslušníka policajného zboru, či si žalobca uplatnil svoje právo užívať dom právnou cestou, prípadne na základe ustanovení a pod., žalobca vo svojej odpovedi poukázal na podané trestné oznámenie z roku 2021 prostredníctvom svojho advokáta, podaného na žalovanú na Okresnej prokuratúre Dunajská Streda. Z oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin zo dňa 20.5.2021, adresovaného Okresnej prokuratúre Dunajská Streda (č.l. 160 a nasl.), ktorým žalobca podal trestné oznámenie na žalovanú, jej sestru G. F. a A. B. mladšieho, narodeného X.X.XXXX, z dôvodu možného naplnenia skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu podľa , vyplýva zdôvodnenie trestného oznámenia žalobcu tým, že od posledného rozhodnutia (dňa 7.12.2019 podal trestné oznámenie na rovnakom skutkovom základe, ktoré bolo uznesením č. ORP-959/VM-DS-2019 zo dňa 23.12.2019 odmietnuté) sa konanie označených páchateľov ešte viac zintenzívnilo, uvedené osoby v protiprávnom konaní pokračujú, v dôsledku čoho bol žalobca nútený domáhať sa týmto spôsobom ochrany svojich práv v súvislosti s užívaním svojho vlastníctva (konanie páchateľov bolo zaznamenané aj policajnými hliadkami napr. dňa 30.8.2020, 12.9.2020, 3.4.2021).

17. V uvedenom podaní žalobca jednoznačne vymedzil, že neoprávneným bránením v užívaní nehnuteľností sa rozumie nielen znemožnenie užívania domu ako celku, cez fyzickú a slovnú agresiu páchateľov, ale aj výmena zámku za účelom zabránenia vstupu do domu, keďže tieto osoby mu znemožňujú riadnym a obvyklým spôsobom dom užívať, k čomu je ako spoluvlastník bez obmedzení oprávnený. Súčasne žalobca uviedol svoju argumentáciu ohľadom preferencie prostriedkov trestného práva, pred využitím civilnoprávnej žaloby, v súvislosti s domáhaním sa užívania spoločnej nehnuteľnosti.

18. Vzhľadom na spornú skutočnosť existencie záujmu žalobcu spoločný rodinný dom užívať, absentoval v rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho odôvodnení argumentačný základ týkajúci sa vyhodnotenia dokazovania, ktorými strany konania preukazovali svoje tvrdenia ohľadom uvedenej spornej skutočnosti, v rámci celého komplexu jednotlivých dôkazov, teda aj listín týkajúcich sa sporných skutočností.

19. Povinnosťou súdu je vždy vyrovnať sa s argumentmi sporových strán, vrátane predložených dôkazných prostriedkov, majúcich vplyv na rozhodnutie súdu. Práve z odôvodnenia rozhodnutia sa má strana dozvedieť o dôvodoch prijatia či odmietnutia svojho argumentu. Súd má vysvetliť prečo pokladal za rozhodujúce dôkazy nimi uvedené a naopak, prečo nepovažoval za rozhodné dôkazy svedčiace opačným záverom (Rc 4/1968). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd

prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval, pretože chýbal argumentačný základ, ktorý by odvolací súd preskúmal, vo vzťahu k vyhodnoteniu dokazovania spornej skutočnosti (záujmu žalobcu spoločnú nehnuteľnosť užívať), vzhľadom na jednotlivé dôkazné prostriedky, vrátane listín, teda aj trestných oznámení, zápisníc a rozhodnutí príslušných orgánov činných v trestnom konaní.

20. Odvolací súd pripomína, že všeobecný súd je pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, preto nie je prípustný selektívny výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

21. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, keď v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil (porov. ZSP 37/2010).

22. Obsahom hodnotenia dôkazov je aj opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú, alebo sa vylučujú.

23. Z dôvodu chýbajúceho argumentačného základu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, bolo potrebné považovať namietaný záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní záujmu žalovaného na užívaní spoločného rodinného domu za predčasný a bez opory vo vykonanom dokazovaní.

24. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia vysvetľuje akým spôsobom a z akých dôvodov súd dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu a preto zákon na obsah odôvodnenia rozsudku stanovuje zákonné požiadavky, aby bola z neho zrejmá opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 813).

25. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. ) pokiaľ súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. ). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. , , ).

26. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

27. S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedalo požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia

28. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (sp. zn. ). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj rôznymi vážnymi deficitmi v dokazovaní, medzi ktoré patrí aj tzv. opomenutý dôkaz (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

29. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec

tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s a SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenutý dôkaz) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť (sp. zn. ).

30. V posudzovanej veci súd prvej inštancie odôvodnil nevykonanie žalobcom navrhnutého dôkazu výsluchom svedka H. B. (brata žalobcu), už vykonaním jeho výsluchu v pozícii svedka pred iným orgánom (OO PZ SR Veľký Meder) k rovnakým skutočnostiam, v dôsledku čoho sa stal tento dôkaz nadbytočný.

31. Vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu, že navrhovaný svedok sa mal vyjadriť k spornej skutočnosti záujmu žalobcu rodinný dom užívať (ako i ku konkrétnemu konaniu žalovanej, a to v súvislosti aj s udalosťami, kedy sa žalobca pokúšal vstúpiť do rodinného domu, no trestné oznámenie nepodával), ale predovšetkým na procesné i obsahové odlišnosti výsluchu svedka pred orgánmi činnými v trestnom konaní a v civilnom sporovom konaní, záver súdu prvej inštancie o nadbytočnosti dôkazu nebol akceptovateľným a v kontexte vyššie uvedeného sporná skutočnosť záujmu žalobcu užívať spoločné nehnuteľnosti nebola bez dôvodných pochybností overená či vyvrátená.

32. Ak súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožnil tým žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (porov. nález Ústavného súdu SR sp. zn. ). Vyššie označená dôkazná vada (opomenutý dôkaz) teda dosahovala intenzitu, ktorá zakladá porušenie práva na spravodlivý proces a súčasne odôvodňuje záver o opodstatnenosti podaného odvolania.

33. Podľa odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane konania, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktoré konanie nenahrádza prvoinštančné konanie.

34. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia v súlade s procesnými pravidlami ( a ), a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo ( ), podriadiť preukázaný skutkový stav pod relevantné ustanovenia právnej normy.

35. Vyhodnotenie dôkazného bremena pritom predpokladá náležité hodnotenie dôkazov úvahou súdu. Hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, má vychádzať z preukázaného skutkového stavu veci, a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe, pričom výsledky hodnotenia dôkazov ( ) musia byť súčasťou odôvodnenia rozsudku. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá najskôr posúdenie jeho hodnovernosti, s uvedením právnej úvahy, bez mechanického preberania argumentácie strany konania.

36. Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu SR napr. sp. zn. , ).

37. V písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia súd preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol, dbajúc tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

38. Zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vzťahovalo aj na závislý výrok o náhrade trov konania, v dôsledku čoho nebol dôvod zaoberať sa odvolacími námietkami vo vzťahu k napadnutému výroku

o náhrade trov konania (meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie, od ktorého závisel výrok o náhrade trov konania, bolo zrušené).

39. Je potrebné však uviesť, že aplikácia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu alebo zásady zavinenia v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Má pritom ísť o prípad spočívajúci v okolnostiach danej veci, alebo aj v okolnostiach u strán sporu (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

40. Pri posudzovaní týchto okolností hodných osobitného zreteľa je prihliadané na osobné, majetkové a zárobkové a iné pomery strán sporu, tiež na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Zvažujú sa okolnosti konkrétneho prípadu, a to na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či od neho možno spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

41. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí pritom vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Záver súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dané v konkrétnej veci dôvody hodné osobitného zreteľa, musí preto vychádzať zo starostlivého posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci vrátane posúdenia pomerov účastníkov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ), k čomu v posudzovanej veci nedošlo.

42. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je ustanovenie aplikované, by malo byť precízne (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

43. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

44. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.