Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcov: 1. T. R., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, L. - Ť., 2. O. R., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, L. - Ť., 3. D. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/X, L., 4. G. R., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/X, L., 5. G. U., rod. R., nar. X.XX.XXXX, bytom G. XX, L., 6. B. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. XX, L., 7. C. R., nar. X.XX.XXXX, bytom U. T. XX, L., 8. C. W., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, L., 9. G. W., rod. R., bytom Ť. XX, L., 10. W. R., nar. XX.X.XXXX, bytom K. X, L., 11. G. R., rod. R.á, bytom Ť. XX, L., 12. C. Ď., rod. R., bytom D. XX, L., 13. C. R., nar. XX.X.XXXX, bytom G.Ň. XXX/XX, L., 14. G. R., rod. R., bytom Ť. XXXX/XX, L., 15. Q. F., rod. R., bytom L. XX, G., 16. I. C., rod. R., bytom U..E. XX/XX, E., 17. G.. K. E., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, D., 18. K. I., rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X, L., 19. Ľ. M., rod. W., nar. XX.X.XXXX, bytom Ť. XX, L., 20. G. M., A.. A., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX/XXX, L., všetci zastúpený JUDr. Máriom Hollerom, advokátom so sídlom Krmanova 16, Košice, proti žalovaným: 1. TJ VSŽ Košice, so sídlom v Mestskom Parku, zastúpený JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom so sídlom Šoltésovej 5, Košice, 2. Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, 3. TJ Športvýroba Košice s.r.o., so sídlom Rastislavova 104, Košice, 4. Telovýchovná jednota Košice, Rastislavova 104, Košice, IČO: 35 537 761, 5. PEJUS s.r.o., Rastislavova 104, Košice, IČO: 44 863 837 a 6. C. E., nar. X.X.XXXX, bytom R. X, L., o odstránenie neoprávnenej stavby, event. o zriadenie vecného bremena za finančnú náhradu, o odvolaní žalobcov a žalovaného 3/ proti rozsudku -720 z 30.1.2019 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalobu zamietol a II. žiadnej zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali (najprv voči žalovanému v 1. rade) uloženia povinnosti odstrániť, na náklady žalovaného, stavbu postavenú na pozemku parcelné číslo XXXX/X, ktorá bola zapísaná na Katastrálnom úrade v Košiciach na LV č. XXXXX (neskôr LV XXXXX) a nachádza sa v k.ú. L. - E.. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že na základe rozhodnutia odboru výstavby (bývalého) Obvodného národného výboru Košice I zo dňa 24. februára 1984 č.k. pod bodom 14. mala byť, parcela číslo 10616, zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 1181, (v časti) vo výmere 1320 m2, vyvlastnená K. R. rod. R.. Predmetná parcela je totožná s parcelou vedenou v katastri nehnuteľností ako časť parcely č. XXXX/X vedenej na LV č. XXXXX (teraz LV XXXXX), k.ú. L. - E.. V čase vydania rozhodnutia bola osoba, ktorej bola parcela vyvlastnená mŕtva - K. R. rod. R. zomrela dňa XX.XX.XXXX a tak táto v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia nemala spôsobilosť byť účastníkom správneho konania. Preto je uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie ničotným, irelevantným právnym aktom, ktorý nemal nikdy právne

účinky. Právnymi nástupcami a tým aj vlastníkmi predmetného pozemku, sú v zmysle rozhodnutia ŠN Košie D 583/52, D 847/64, a notárskej zápisnice zo dňa 30.06.1993, N 67/93, Nz 66/93 žalobcovia. So skutočnými vtedajšími vlastníkmi o vyvlastnení nik nejednal, je odôvodnený predpoklad, že mŕtve osoby boli v rozhodnutí uvedené zámerne, z dôvodu, aby sa VSŽ n.p. Košice vyhol povinnosti vyplatiť za vyvlastnené pozemky náhradu. Nikomu z vlastníkov nebola titulom náhrady za vyvlastnené pozemky vyplatená žiadna čiastka. Nikto z obyvateľov Ťahanoviec o vyvlastnení nevedel. Na nehnuteľnosti je bez súhlasu žalobcov postavený tenisový areál, ktorý vlastní žalovaný. Súd chronologickým spôsobom opísal ako medzičasom o žalobe rozhodol rozsudkom (-188) vyhláseným na pojednávaní 11.08.2008 pripustil späťvzatie žaloby žalobcami v 6. až 12. rade a konanie v tejto časti zastavil. Druhým výrokom zriadil časovo neobmedzené vecné bremeno na ťarchu žalobcov, ako spoluvlastníkov pozemkov, pôvodne zapísaného v pozemno-knižnej vložke XXXX, kat. územie L. - E., parc. č. XXXX o výmere 1320 m2, ktorému zodpovedá právo vlastníka stavby, zastavaná plocha stavba s.č. 3435 (žalovaného v 3. rade), na ktorom je táto postavená, nerušene užívať časť pozemku označeného ako diel č. 59 o výmere 62 m2 a diel č. 64 o výmere 71m2, v súčte 133 m2, ktoré diely sú vyznačené v geometrickom pláne, ako súčasti znaleckého posudku Ing. Milana Hačka, Phd., znalca z odboru geodézia a kartografia, č. posudku 15/2005, v znení doplnku č. 4, overeného správou katastra Košice zo dňa 21.11.2007, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Časť žaloby týkajúcu sa finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena vylúčil na samostatné konanie. Štvrtým výrokom zamietol žalobu vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade a v prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu k žalovanému v 3. rade zamietol a vyslovil, že o trovách účastníkov konania a štátu rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. Predmetný rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia. Krajský súd v Košiciach na základe odvolaní strán sporu uznesením z 02.09.2010 - 255 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, a to vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, vo výrokoch, ktorými bola žaloba zamietnutá a vo výrokoch o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Proti výroku, ktorým súd pripustil späťvzatie žaloby žalobcami v 6. až 12. rade a v tej časti konanie zastavil, odvolanie podané nebolo. Žalobcovia v písomnom podaní, doručenom súdu 13.03.2018, zohľadňujúc svoj návrh na pristúpenie ďalších subjektov na strane žalovaných, a vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 7/2016 Ing. Milana Hačka, PhD, navrhli súdu, aby zriadil v prospech žalovaných v 1., 2., 3., 4., 5. a 6. rade časovo neobmedzené vecné bremeno „IN REM" na ťarchu pozemku pôvodne zapísaného v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, katastrálne územie L. - E., pare. č. XXXXX vo vlastníctve žalobcov v 1. až 20. rade spočívajúce v práve neobmedzeného užívania nehnuteľností a to v rozsahu: parcely CKN č. XXXX/XXX o výmere 47m2, druh: ost. plochy odčlenenej od parcely CKN č. XXXX/XX o výmere 176m2, druh: ostatné plochy zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: Severné mesto ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 7/2016 Ing. Milana Hačka, PhD. zo dňa 16.9.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. zo dňa 26.8.2016 úradne overený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pod č. Gl-945/2016, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu, parcely CKN č. XXXX/XXX o výmere 214m2, druh: ost. plochy odčlenenej od parcely CKN č. XXXX/XX o výmere 3954m2, druh: ostatné plochy na LV č. XXXXX v katastrálnom území: Severné mesto ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 7/2016 Ing. Milana Hačka, PhD. zo dňa 16.9.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. zo dňa 26.8.2016 úradne overený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pod č. Gl-945/2016, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu, parcely CKN č. XXXX/XXX o výmere 31m2, druh: ost. plochy odčlenenej od parcely CKN č. XXXX/XX o výmere 1428m2, druh: ostatné plochy zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: Severné mesto ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 7/2016 Ing. Milana Hačka, PhD. zo dňa 16.9.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. zo dňa 26.8.2016 úradne overený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pod č. Gl-945/2016, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súd, parcely CKN č. XXXX/XXX o výmere 342m2, druh: ost. plochy odčlenenej od parcely CKN č. XXXX/XX o výmere 886m2, druh: ostatné plochy zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: E. G. v rozsahu ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 7/2016 Ing. Milana Hačka, PhD. zo dňa 16.9.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. zo dňa 26.8.2016 úradne overený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pod č. Gl-945/2016, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu, parcely CKN č. XXXX/XXX o výmere 72m2, druh: zast. plochy odčlenenej od parcely CKN č. XXXX/XX o výmere 134m2, druh: zast. plochy zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: E. G. ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 7/2016 Ing. Milana Hačka, PhD. zo dňa 16.9.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. zo dňa 26.8.2016 úradne overený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pod č. Gl-945/2016, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu, parcely CKN č. XXXX/XXX o výmere 350m2, druh: ost. plochy odčlenenej od parcely CKN č. XXXX/XX o výmere 935m2, druh: ostatné plochy zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: E. G. ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 7/2016 Ing. Milana Hačka, PhD. zo dňa 16.9.2016,

ktorého súčasťou je geometrický plán č. zo dňa 26.8.2016 úradne overený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pod č. Gl-945/2016, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu, parcely CKN č. XXXX/XXX o výmere 92m2, druh: zast. plochy odčlenenej od parcely CKN č. XXXX/XX o výmere 355m2, druh: zast. plochy na LV č. XXXXX v katastrálnom území: E. G. ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 7/2016 Ing. Milana Hačka, PhD. zo dňa 16.9.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. zo dňa 26.8.2016 úradne overený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pod č. Gl-945/2016, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu, parcely CKN č. XXXX/XXX o výmere 270m2, druh: ost. plochy odčlenenej od parcely CKN č. XXXX/XX o výmere 1.428m2, druh: ostatné plochy zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: E. G. ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 7/2016 Ing. Milana Hačka, PhD. zo dňa 16.9.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. zo dňa 26.8.2016 úradne overený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pod č. Gl-945/2016, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu, parcely CKN č. XXXX/XXX o výmere 73m2, druh: zast. plochy odčlenenej od parcely CKN č. XXXX/XX o výmere 781m2, druh: ostatné plochy zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: E. G. v rozsahu ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 7/2016 Ing. Milana Hačka, PhD. zo dňa 16.9.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. zo dňa 26.8.2016 úradne overený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pod č. Gl-945/2016, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu, parcely CKN č. XXXX/XXX o výmere 58m2, druh: ost. plochy odčlenenej od parcely CKN č. XXXX/ XX o výmere 3954m2, druh: ostatné plochy zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: E. G. ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 7/2016 Ing. Milana Hačka, PhD. zo dňa 16.9.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. zo dňa 26.8.2016 úradne overený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pod č. Gl-945/2016, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu, parcely CKN č. XXXX/ XXX o výmere 19m2, druh: ost. plochy odčlenenej od parcely CKN č. XXXX/X o výmere 557m2, druh: ostatné plochy zapísanej na LV č. XXXXX v katastrálnom území: E. G. ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 7/2016 Ing. Milana Hačka, PhD. zo dňa 16.9.2016, ktorého súčasťou je geometrický plán č. zo dňa 26.8.2016 úradne overený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pod č. Gl-945/2016, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia súdu, žalobcom v 1. až 20. rade uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do výkonu týchto práv žalovaných v 1., 2., 3., 4., 5. a 6. rade, žalovaným v 1., 2., 3., 4, 5., a 6. rade uložil povinnosť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatiť žalobcom v 1. až 4. rade sumu 2.147,47 eur, žalobcovi v 5. rade sumu 2.147,47 eur, žalobcovi v 6. rade sumu 2.147,47 eur, žalobcovi v 7. rade sumu 2.147,47 eur, žalobcovi v 8. rade sumu 5.726,58 eur, žalobcovi v 9. až 16. rade sumu 34.359,52 eur, žalobcovi v 17. rade sumu 4.294,94 eur, žalobcovi v 18. rade sumu 4.294,94 eur, žalobcovi v 19. rade sumu 5.726,58 eur a žalobcovi v 20. rade sumu 5.726,58 eur a v tej istej lehote im uhradiť trovy konania. Súd uznesením z 25.01.2019 č.k. -688 pripustil zmenu žaloby podľa návrhu žalobcov. Súd, po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z , , Obč. zák. poukázal na to, že žalobcovia sa domáhajú v zmysle c odstránenia stavby vo vlastníctve žalovaných, event. zriadenia vecného bremena na ťarchu žalobcov ako vlastníkov pozemku (v žalobe pôvodne označenom parc. č. XXXX/X) a v prospech žalovaných ako vlastníkov neoprávnených stavieb. Ako predbežnú otázku skúmal existenciu vlastníckeho práva žalobcov k pozemku, ku ktorému tvrdia svoje vlastníctvo a žiadajú odstránenie neoprávnenej stavby zriadenej na ňom , resp. k nemu zriadiť vecné bremeno v prospech žalovaných. Súd tiež skúmal, či tento pozemok je riadne označený a identifikovateľný. K nehnuteľnosti - pozemku, ktorého sa týka toto konanie uviedol, že toto konanie sa netýka celej pôvodnej parcely č.XXXXX (resp. XXXX/X, ako to označili žalobcovia v žalobe), k.ú. E. G. ale len „vyvlastnenej časti“, a že je nevyhnutné, aby bol pozemok (nehnuteľnosť) vo vzťahu ku ktorému sa žalobcovia domáhajú ochrany vlastníckeho práva, jednoznačne identifikovaný a nezameniteľný. Ďalej uviedol, že po vyvlastnení, došlo k oddeleniu predmetnej vyvlastnenej časti pozemku (o výmere 1320 m2) od pôvodnej parcely č.XXXXX zapísanej na pn. vložke č. XXXX k.ú. L. a k jej následnému splynutiu s ostatnými „vyvlastnenými“ časťami susediacich pozemkov a k vytvoreniu „nového“ pozemku - parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslo XXXX/X vo výmere 23064 m2, druh pozemku ostatné plochy následne po prechode majetku štátu na mesto Košice - zapísanej na LV č. XXXXX, k.ú. L.-E. (v prospech vlastníka Mesto Košice v podiele 1/1). Neskôr bola táto parcela XXXX/ X vo výmere 23064 m2 rozdelená na menšie parcely registra C, ktoré sú v súčasnosti vedené na LV č. XXXXX vo vlastníctve mesta Košice a evidované na katastrálnej mape ako: parcelné číslo XXXX/X vo výmere 525 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 786 m2, druh zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 33 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 1944 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 385 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/ XX vo výmere 3954 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 2352 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 781 m2, druh pozemku zastavané

plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 1315 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 36 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 29 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 176 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 176 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 86 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 888 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 134 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 935m2, druh pozemku ostatné plochy, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 355 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 1348m2, druh pozemku ostatné plochy, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 2962m2, druh pozemku ostatné plochy, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 28 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 1428 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 475 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria -parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 419 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 68 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 119 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 73 m2, druh pozemku ostatné plochy a parcelné číslo XXXX/ XX vo výmere 258 m2, druh pozemku ostatné plochy. Geometrickým plánom vypracovaného znalcom Ing. Milanom Hačkom, PhD k znaleckému posudku č. 15/2005 boli z parciel vo vlastníctve mesta Košice vedených na LV XXXXX (v časti, ktorá mala zodpovedať vyvlastnenej časti pôvodnej parcely XXXXXX vo výmere 1320 m2) boli vytvorené nové diely takto: z parcely XXXX/XX diel č. 56 o výmere 185 m2, z parcely 6993/51 diel č. 57 o výmere 27 m2, z parcely XXXX/XX diel č. 58 o výmere 297 m2, z parcely XXXX/XX diel č. 59 v rozsahu 62 m2, z parcely XXXX/XX diel č. 60 v rozsahu 303 m2, z parcely č. XXXX/XX diel č. 61 vo výmere 71 m2, z parcely č. XXXX/XX diel č. 62 vo výmere 241 m2, z parcely č. XXXX/XX diel č. 63 vo výmere 63 m2, z parcely č. XXXX/XX diel č. 64 vo výmere 50 m2, z parcely č. XXXX/X diel č. 65 vo výmere 21 m2, všetko vo výmere spolu 1320 m2. Uvedené nové rozčlenenie pozemku a vytvorenie nových dielov - malo byť technickým podkladom pre rozsudok, pre prípad ak by súd žalobe vyhovel a zriadil by vecné bremeno. Z dôvodu, že nebolo žalobe vyhovené - nedošlo k zápisu týchto dielov do katastra nehnuteľností a medzičasom uvedený geometrický plán stratil aktuálnosť a nemohol byť podkladom pre prípadný zápis vecného bremena. Zo Znaleckého posudku č. 12/2017 vyhotoveného znalcom Ing. Milanom Hačkom, PhD na návrh žalobcov súd zistil, že po spracovaní a vyhlásení ROEP v roku 2013, sa zmenili aj výmery dielov, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku č. 15/2005 a bola upravená plocha na 1568 m2 z pôvodných vyvlastnených 1320 m2, a znalcom vypracovaným geometrickým plánom za účelom oddelenia novovytvorených pozemkov parc. č. XXXX/ XXX - XXXX/XXX a zriadenia časovo neobmedzeného vecného bremena za náhradu na ťarchu žalobcov v prospech žalovaných boli vytvorené tieto nové parcely súboru CKN z parciel vo vlastníctve mesta Košice vedených na LV XXXXX (v časti, ktorá mala zodpovedať vyvlastnenej časti pôvodnej parcely XXXXX vo výmere 1320 m2, po vykonaní ROEP vo zväčšenej výmere 1568 m2 !!!) takto: novovytvorená parc. č. XXXX/XXX o výmere 47 m2, (podľa výkazu výmer je vytvorená z časti parcely CKN č. XXXX/XX

- vedenej na LV XXXXX v prospech Mesta Košice) novovytvorená parc. č. XXXX/XXX o výmere 214 m2, (podľa výkazu výmer je vytvorená z časti parcely CKN č. XXXX/XX vedenej na LV XXXXX v prospech Mesta Košice) novovytvorená parc. č. XXXX/XXX o výmere 31 m2, (podľa výkazu výmer je vytvorená z časti parcely CKN č. XXXX/XX vedenej na LV XXXXX v prospech Mesta Košice), novovytvorená parc. č. XXXX/XXX o výmere 345 m2, (podľa výkazu výmer je vytvorená z časti parcely CKN č. XXXX/XX vedenej na LV XXXXX v prospech Mesta Košice) novovytvorená parc. č. XXXX/XXX o výmere 72 m2, (podľa výkazu výmer je vytvorená z časti parcely CKN č. XXXX/XX vedenej na LV XXXXX v prospech Mesta Košice) novovytvorená parc. č. XXXX/XXX o výmere 350 m2, (podľa výkazu výmer je vytvorená z časti parcely CKN č. XXXX/XX vedenej na LV XXXXX v prospech Mesta Košice) novovytvorená parc. č. XXXX/XXX o výmere 92 m2, (podľa výkazu výmer je vytvorená z časti parcely CKN č. XXXX/XX vedenej na LV XXXXX v prospech Mesta Košice) novovytvorená parc. č. XXXX/XXX o výmere 270 m2, (podľa výkazu výmer je vytvorená z časti parcely CKN č. XXXX/XX vedenej na LV XXXXX v prospech Mesta Košice), druh pozemku ostatné plochy novovytvorená parc. č. XXXX/XXX o výmere 73 m2, (podľa výkazu výmer je vytvorená z časti parcely CKN č. XXXX/XX vedenej na LV XXXXX v prospech Mesta Košice), druh pozemku ostatné plochy novovytvorená parc. č. XXXX/XXX o výmere 58 m2, (podľa výkazu výmer je vytvorená z časti parcely CKN č. XXXX/XX vedenej na LV XXXXX v prospech Mesta Košice), druh pozemku ostatné plochy novovytvorená parc. č. XXXX/XXX o výmere 19 m2, (podľa výkazu výmer je vytvorená z časti parcely CKN č. XXXX/X vedenej na LV XXXXX v prospech Mesta Košice), druh pozemku ostatné plochy. Súd tu opäť dal do pozornosti, že po vykonaní ROEP a zohľadnení zmien výmer - súčet nevyvlastnenej časti - parc. č. XXXXX/XXX o výmere 2942 m2, + parc. č. XXXXX/XXX o výmere 293m2, + parc. č. XXXXX/XXX o výmere 683 m2, pôda, t.j. spolu 3.918 m2 a

vyvlastnenej časti - novovytvorené parcely parc. č. XXXX/XXX až XXXX/XXX, spolu vo výmere 1568 m2 = dáva spolu 5486 m2. Pričom pôvodná pozemnoknižná parcela XXXXX bola vo výmere 5287m2. Poukázal na to, že znalec (ani žalobcovia) sa s uvedeným nevysporiadali (znalec vykonal kontrolný súčet - tak, že spočítal výmeru nevyvlastnenej časti parc. č. XXXXX/XXX, XXXXX/XXX K. XXXXX/XXX upravenej po ROEP a nevyvlastnenej časti vo výmere pred ROEP - vo výmere 1320m2). Konštatoval, že k takto novo - vymedzeným parcelám (vo väčšej výmere ako bola vyvlastnená) žalobcovia tvrdia svoje vlastnícke právo. Opäť konštatoval - že toto rozdelenie - nie je zapísané v katastri nehnuteľnosti, že tento geometrický plán bol vyhotovený - ako technický podklad na zapísanie vecného bremena v prípade vyhovujúceho rozsudku a až v prípade vykonania záznamu spojeného so zápisom geometrického plánu tykajúceho sa vytvorenia nových parciel - formálne, vznikne daný pozemok ako vec v právnom zmysle slova. Poukázal na to, že žalovaný v 2. rade (mesto Košice) je stále v katastri nehnuteľnosti vedený ako vlastník parciel, z ktorých by mali vzniknúť tieto nové parcely. Konštatoval, že geometrický plán ako podklad súdneho rozhodnutia ako aj samotné rozhodnutie (výrok) súdu, by v prípade vyhovujúceho rozhodnutie - mali byť spôsobilé na zápis (spolu)vlastníckeho práva žalobcov, zriadenia vecného bremena na ťarchu žalobcov a v prospech žalovaných. Poukázal na stanovisko občiansko-právneho kolégia NS SSR 27.06.1972 R65/72, podľa ktorého zápis v evidencii nehnuteľnosti, ktorý má byť na základe zaslaného rozsudku zapísaný, má vyplývať z jeho výroku a nie iba z jeho dôvodov. Súd ďalej skúmal existencie vlastníckeho práva žalobcov a ich tvrdenie, že ich právny predchodcovia boli vlastníkmi pozemku, ktorý im bol vyvlastnený, pričom predmetná vyvlastňovacia vyhláška je ničotným právnym aktom, keďže vo vyvlastňovacom konaní bolo konané s mŕtvymi osobami, resp. v prípade žalobcov boli uvedené nesprávne adresy. Konštatoval, že v doterajšom konaní sa súdy v tejto veci najprv zaoberali otázkou, či sa možno domáhať ochrany vlastníckeho práva v takomto prípade, aj keď nebol použitý postup podľa reštitučných predpisov. Zdôraznil, že v uvedených veciach došlo k vývoju - zmene právneho názoru (v niektorých obdobných veciach boli žaloby zamietnuté z dôvodu, že žalobcovia si svoje nároky mali uplatniť v reštitučnom konaní), kde napokon Ústavný súd SR (v obdobnej veci - viď ods. č. 41) vyslovil že reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Uviedol, že aktuálne v Katastri nehnuteľností je ako vlastník vyvlastnených častí pôvodných parciel vedený žalovaný v 2. rade - mesto Košice. Ďalej konštatoval, že súd v občianskoprávnom konaní nie je viazaný zápisom vlastníctva v katastri nehnuteľností a existenciu vlastníctva môže posúdiť odlišne a to vrátane posudzovania predbežnej otázky. V občianskoprávnom konaní môže súd v rámci predbežnej otázky skúmať, či rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je ničotné (nulitné), rovnako môže skúmať, či pri rozhodnutí orgánu verejnej správy, ktorým malo dôjsť k prechodu vlastníctva bol pôvodný vlastník skutočným vlastníkom veci. K neúčinnosti vyvlastňovacieho konania ako predbežnú otázku potreboval vyriešiť žalobcami tvrdenú ničotnosť rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania mal zistené, že v správnom konaní, v ktorom bolo vydané predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie, správny orgán konal ako s účastníkmi s vlastníkmi vyvlastňovaných pozemkov, podľa údajov pozemkovej knihy. Vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo doručované individuálne jeho účastníkom. Podľa tvrdenia žalobcov aj svedkyne C.. T. C., vedúcej odboru výstavby ObNV Košice I. bolo vo forme verejnej vyhlášky len publikované na úradnej tabuli tohto úradu po dobu 15 dní. Z akého dôvodu, to nebolo preukázané. Z prejednávaných právnych vecí s touto problematikou vyplynulo, že aj v ostatných veciach štátny orgán vykonávajúci pôsobnosť stavebného úradu vykonal vyvlastnenie v tejto forme týmto spôsobom a rozhodnutie o vyvlastnení účastníkom konania nedoručil, zrejme si bol vedomí, že doručenie by nebolo možné. JUDr. C., vtedajšia vedúca odboru výstavby ObNV Košice I. uviedla, že stavebný úrad takto doručoval svoje rozhodnutie, že vlastníci poľnohospodárskej pôdy vtedy vlastníctvo neuplatňovali, súdy a notárske úrady v tom čase toto neprejednávali, že vo vyvlastňovacom rozhodnutí boli uvedené aj nežijúce osoby, teda vlastníci, lebo sa vychádzalo z údajov pozemkovej knihy. Spis ObNV Košice I., uvedenej spisovej značky s obsahom problematiky vyvlastnenia pozemkov občanom obce Ťahanovce pre výstavbu Tenisového areálu TJ VSŽ, Okresný úrad Košice I. z archívu nepredložil. Uzavrel, že toto rozhodnutie existovalo a dotklo sa vlastníckeho práva týchto občanov, vrátane žalobcov. V čase rozhodovania o vyvlastnení predmet účel, cieľ a podmienky vyvlastnenia upravoval až zak. č. Podľa tohto zákona na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie stavebný úrad bol povinný nariadiť ústne konanie a oznámiť účastníkom konania termín uskutočnenia ústneho konania písomne najmenej 15 dní vopred, alebo pri zvlášť rozsiahlych stavbách, s veľkým počtom účastníkov konania mohol upovedomiť účastníkov o ústnom konaní verejnou vyhláškou. Ústne konanie nebolo preukázané. Práve jeho význam je v tom, že umožňuje uplatnenie požiadaviek účastníkmi vyvlastňovacieho konania. Podľa zákona na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania bol povinný stavebný úrad vydať rozhodnutie o vyvlastnení. O tomto žalovaní tvrdili, že existovalo, že občanom obce Ťahanovce,

aj žalobcom malo byť známe, rovnako ako aj to, kde je vyvesené, že to je budova ObNV KE I (kde mala obec Ťahanovce patriť). Žalobcovia však tvrdili, že o vyvlastnení nevedeli, ani o rozhodnutí vo forme verejnej vyhlášky. Rozhodnutie nebolo doručené ani individuálne, a účinne ani vo forme verejnej vyhlášky. Nebola preukázaná ani výplata náhrady za vyvlastnenie, podľa § 111 stavebného zákona, alebo jej zloženie do notárskej úschovy. Toto konanie stavebného úradu v tom čase, viedol súd k úvahe o tom, že tvrdenia žalobcov sú pravdivé, že vyvlastnenie neprebehlo za podmienok vtedy platného zákona o stavebnom konaní a správnom konaní. Podľa zák. o správnom konaní o začatí konania správny orgán neupovedomil všetkých známych účastníkov konania, alebo tých, ktorých pobyt nebol známi a neupovedomil ich o začatí konania verejnou vyhláškou ani nenariadil ústne prejednanie. Žalovaní argumentovali, len verejnou vyhláškou, ktorou malo byť doručované rozhodnutie o vyvlastnení. Podľa citovaného zákona doručenie rozhodnutia sa vykoná do vlastných rúk, a podľa sa doručenie verejnou vyhláškou použije len v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný právny predpis. Urobil záver, že trvalé bydlisko vlastníkov malo byť správnemu orgánu známe, že nebol dôvod na doručovanie verejnou vyhláškou, alebo ustanoveným opatrovníkom. Súd doplnil, že v niektorých prípadoch úrad konal s osobami, ktoré boli vedené v pozn. vložke ako vlastníci, ale v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia už boli mŕtvi - tak je to aj v tomto prípade - vo vzťahu k vlastníkom pôvodnej parcely 10616, kde pôvodné dve vlastníčky s ktorými úrad konal, boli v čase vyvlastňovacieho konania mŕtve a tak, možno konštatovať, že úrad konal s niekým, kto už nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Súd v rámci posudzovania predbežnej otázky o vlastníctve žalobcov najprv konštatoval, že vyvlastňovacie rozhodnutie ako individuálny právny akt správneho orgánu /údajne doručované vyvesením na úradnej tabuli ObNV Košice I./, ktoré žijúcim pôvodným pozemnoknižným vlastníkom nebolo riadne doručené a v tomto prípade bolo konanie vedené voči mŕtvym osobám, nie je právne účinné. A teda vlastníctvo k predmetným pozemkom na základe citovaného vyvlastňovacieho rozhodnutia nikdy neprešlo na štát hore uvedeným postupom (vyvlastňovacím konaním). Súd tiež skúmal vydržanie vlastníckeho práva k spornému pozemku žalovaným v 2. rade mestom Košice, ktoré namietalo nadobudnutie vlastníckeho práva k pôvodne vyvlastnením pozemkom vydržaním. Z dokazovania mu vyplynulo, že vlastníctvo k vyvlastňovaným pozemkom malo byť odňaté v prospech štátu (vyvlastnenie), ku ktorým správu vykonával podnik VSŽ š.p. Na základe zák. sa mal vlastníkom nehnuteľností stať žalovaný v 2. rade, ktorý je ako vlastník v evidencii nehnuteľností doteraz zapísaný. Citujúc znenie , , , Obč. zák., v tomto prípade konštatoval, že vlastníctvo na základe o majetku obcí vyvlastňovacieho rozhodnutia nikdy neprešlo na štát hore uvedeným postupom (primárne vyvlastňovacím konaním) a preto vlastnícke právo vlastníkov uvedených v pozemnoknižnej vložke (resp. vlastníkom, ktorým v tom čase svedčalo vlastnícke právo) zostalo zachované a teda ani nemohlo Mesto Košice nadobudnúť vlastnícke právo na základe citovaného zákona od nevlastníka - štátu, ani štát nemohol byt dobromyseľným držiteľom predmetnej nehnuteľnosti, vzhľadom na neúčinné vyvlastnenie (štát vážnymi pochybeniami - konanie s mŕtvymi osobami a pod. spôsobil neúčinnosť vyvlastnenia). Pri nadobudnutí (prechode) „vlastníctva“ ex lege podľa zák. možno uvažovať o počiatku oprávnenej, dobromyseľnej držby zo strany Mesta, avšak do doručenia žaloby v týchto právnych veciach nemohla uplynúť žalovanému v 2. rade zákonom vyžadovaná vydržacia doba. Žalovaný v 2. rade tvrdí, že má za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydržanie vlastníckeho práva Mestom Košice dňa 27.03.1994, s čím sa súd nestotožnil, keďže v tomto prípade nie je možné započítať držbu predchádzajúceho vlastníka - štátu (nešlo o oprávnenú držbu). Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcov, že vyvlastňovacia vyhláška je neúčinný nulitným právnym aktom, ako aj s argumentáciou, že k vydržaniu vlastníckeho práva - mestom Košice nedošlo. Súd po skúmaní otázky - vlastníctva žalovaného v 2. rade, ktorému svedčí zápis v katastri nehnuteľností - otázky možného vydržania (čomu predchádzalo vyriešenie otázky - ničotnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia) ďalej skúmal, či žalobcovia (všetci) sú osobami oprávnenými domáhať sa ochrany žalobou podanou v zmysle Obč. zák., keďže žalobu o odstránenie stavby v zmysle Obč. zák. môže podať len vlastník, a teda či sú vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Súd preto skúmal, či svedčí jednotlivým konkrétnym osobám - žalobcom vlastnícke právo (zohľadňujúc vyššie uvedené - o neúčinnosti vyvl. rozhodnutia) - teda, či sa ochrany vlastníckeho práva domáhajú skutoční vlastníci.

2. Žalobcovia tvrdili, že sú právnymi nástupcami pôvodných pozemnoknižných vlastníkov a že sú preto i vlastníkmi predmetných pozemkov. Z výpisu z pozemkovej knihy, číslo vložky XXXX kat.úz. L. (č.l. 22) mu vyplynulo, že pod poradovým číslom 2 v časti A/Majetková podstata - bola vedená parcela č. XXXXX „Roľa Pod Zámkom“ vo výmere 5323 m2 a v časti B Vlastníctvo, pod poradovým číslom 3a bola zapísaná K. R. rod. R. v 1/4, pod porad. číslom číslom 3b bola zapísaná K. W. rod. R. v 1/4

titulom dedenia /05.10.1948 č.d. XXXX/, pod porad. číslom 5 W.Y. R. v 2/4 titulom dedenia /29.09.1959 č.d. XXXX/ a z týchto údajov vychádzal Okresný Úrad pri vyvlastňovaní a s týmito osobami konal vo vyvlastňovacom konaní. Aktuálni žalobcovia tvrdili, že sú právni nástupcovia po K. R. (pôvodná pozemnok. vlastníčka) a jej syna O. R. nar. XX.XX.XXXX (pôvodného žalobcu v 1. rade) sú: žalobca v 1. rade T. R., nar. XX.XX.XXXX, manželka vnuka, 2. O. R., nar. XX.XX.XXXX pravnuk, 3. D. R., nar. XX.XX.XXXX, pravnuk, 4. G. R., nar. XX.XX.XXXX, pravnuk, 5. G. U., nar. XX.XX.XXXX, vnučka a dcéra O. R., 6. B. R., nar. XX.XX.XXXX, vnuk a syn O. R., 7. C. R., nar. XX.XX.XXXX, vnuk a syn O. R., že právni nástupcovia po K. W. (pôvodná pozemnok. vlastníčka) a jej dcéry K. W., nar. XX.XX.XXXX (pôvodnej žalobkyne v 2. rade) sú: C. W., nar. XX.XX.XXXX, vnuk a syn K. W., právni nástupcovia po W. R. - pôvodnom pozemnoknižnom vlastníkovi a pôvodnom (v čase podania žaloby) žalobcovi v 3. rade: 9. G. W., XX.XX.XXXX, dcéra, 10. W. R., nar. XX.XX.XXXX, syn, 11. G. R., XX.XX.XXXX, dcéra, 12. C. Ď., XX.XX.XXXX, dcéra, 13. C. R., nar. XX.XX.XXXX, syn, 14. G. R., rod. R.á, manželka, 15. Q. F., nar. 10.12.1976, vnučka, 16. I. C., XX.XX.XXXX, vnučka, právni nástupcovia po K. R. (pôvodná pozemnok. vlastníčka) a jej vnuka Š. W. (pôvodného žalobcu v 4. rade), 17. G.. K. E., nar. XX.XX.XXXX, pravnučka a dcéra Š. W., právni nástupcovia po K. R. (pôvodná pozemnok. vlastníčka) a jej vnučky G. R. (pôvodnej žalobkyne v 5. rade) 18. K.F. I., nar. XX.XX.XXXX, pravnučka a dcéra G. R., právni nástupcovia po K. W. (pôvodná pozemnok. vlastníčka) a jej syna G. W., nar. XX.XX.XXXX (pôvodného žalobcu v 6. rade) 19. Ľ. M., nar. XX.XX.XXXX, vnučka a dcéra G. W., právni nástupcovia po K. W. (pôvodná pozemnok. vlastníčka) a jej dcéry G. A., nar. XX.XX.XXXX (pôvodného žalobcu v 7. rade) 20. G. M., nar. XX.XX.XXXX, vnučka a dcéra G.A. A.. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení predložili jednotlivé dedičské rozhodnutia.

3. Súd najprv skúmal, kto bol v čase vyvlastnenia vlastníkom predmetnej parcely, a to s poukazom na názor Ústavného súdu uvedený v náleze zo dňa 28.03.2012 č.k. -32 a vyslovený v obdobnej veci týkajúcej sa Tenisového areálu (ods. č. 39): „Zo základných zásad občianskeho práva možno potom vyvodiť, že v situácii, keď povinnej osobe (štátu) nesvedčí žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ostalo naďalej k nehnuteľnosti zachované vlastnícke právo toho subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom predo dňom zápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis v evidencii nehnuteľností tomu nezodpovedá.“ Urobil záver, že W. R. - pôvodnému pozemnoknižnému vlastníkovi (pôvodný žalobca) uvedenom vo vyvlastňovacej vyhláške, v čase vyvlastnenia svedčalo vlastnícke právo a keďže bol žijúcim vlastníkom predo dňom zápisu vlastníckeho práva štátu (na základe neúčinného vyvlastňovacieho rozhodnutia), ostalo mu zachované jeho vlastnícke právo aj po neúčinnom vyvlastnení. W. R. zomrel až počas trvania tohto konania dňa 06.05.2008. V čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia (1984) však - boli ostatné dve pozemnoknižné vlastníčky - uvedené vo vyvlastňovacej vyhláške, mŕtve: K. W. rod. R. zomrela XX.XX.XXXX a K. W. rod. R. zomrela XX.XX.XXXX. Zo žalobcami doloženého dedičského rozhodnutia sp. zn. vydaného Obvodným súdom Košice 2 dňa 28.07.1994 a 05.09.1994 (č.l. 600, 601) po neb. K. W. rod. R. (po pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčke), naposledy bývajúcej v Ťahanovciach 275, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, súd zistil, že majetok po poručiteľke nadobudli na základe schválenej dohody dedičov: G. W., nar. XX.XX.XXXX, v 1/3-ine z dedičstva, K. W., nar. XX.XX.XXXX, v 1/3 z dedičstva, G. A., nar. XX.XX.XXXX, v 1/3 z dedičstva. Poukázal na to, že predmetom prejednania v tomto dedičskom konaní bol majetok uvedený vo výrokovej časti (okrem iného majetku) aj: nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, kat. úz. L., parcela č. XXXXX m2 zapísané pod B3b na mene poručiteľky v 1/4, identifikované v KN podľa identifikácie č.j. 646/93 ako parc. XXXXX v užívaní JRD Družstevná, TJ VSŽ a Správa mestskej zelene - LV č. XXXXX. Z uvedeného súdu vyplynulo, že K. W. rod. R. - pôvodná pozemnoknižná vlastníčka, zomrela pred vyvlastňovacím konaním, avšak predmetná nehnuteľnosť nebola pred vyvlastňovacím konaním prejednaná v dedičskom konaní - a teda v tom čase (vyvlastnenia) nebolo známe - aké budú výsledky dedičského konania vo vzťahu k tejto vyvlastnenej nehnuteľnosti a kto v akom podiele je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Z uvedeného mu ďalej vyplynulo, že k prejednaniu dedičstva (1994) po neb. K. W. došlo až po vyvlastnení (1984) (aj keď neúčinnom) predmetných častí parciel, pričom následkom vyvlastnenia došlo k odčleneniu „vyvlastnených“ častí pôvodných parciel a vytvoreniu inej parcely s iným parcelným číslom vedenou na inom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností (KN). Súd mal zato, že vyvlastnená časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXXX o výmere 1320 m2 v čase dedičského konania už ako súčasť parcely XXXX/X o výmere 23064m2 nebola a ani nemohla byť predmetom dedičského konania - aj keď by mali dedičia vedomosť o vadnosti vyvlastňovacej vyhlášky - išlo by o sporné vlastníctvo k nehnuteľnosti, keďže v čase prejednávania dedičstva svedčal zápis v KN inému subjektu a žiaden orgán (v správnom alebo súdnom konaní) nezisťoval a rozhodnutím nevyslovil ničotnosť tohto právneho aktu. Z toho dôvodu - boli,

následne po vykonaní dedičského konania, žalobcovia zapísaný v KN ako vlastníci len k nevyvlastnenej časti parcely č. XXXXX vo výmere 4003 m2 - ktorá bola reálne predmetom prejednania v dedičskom konaní. Súd mal za to, že uvedené skutočnosti boli dedičom (žalobcom) v čase vydania dedičského rozhodnutia (05.09.1994) známe (napr. žalobca v obdobnej veci , jeden z iniciátorov podávania týchto žalôb vo vzťahu k Tenisovému areálu - B.. Y. sa už v roku 1992 (pred vydaním rozhodnutia v dedičskej veci) obrátil na TJ VSŽ Košice z dôvodu majetkoprávneho vysporiadania resp. vydania nehnuteľnosti). Poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie Obvodného národného výboru v Košiciach I pod č. 5882/83/84-Go zo dňa 20.02.1984 (vyvlastňovacia vyhláška) bolo Strediskom geodézie Košice - mesto zaevidované do katastra nehnuteľnosti dňa 27.05.1985 pod položkou zmien 389/1985. Ďalej uviedol, že dosiaľ nebolo žiadnym správnym, resp. súdnym rozhodnutím konštatovaná neúčinnosť/ničotnosť vyvlastňovacej vyhlášky a teda v čase dedičského prejednania platilo, že na základe vyvlastnenia svedčí vlastnícke právo štátu resp. Mestu Košice. A preto ani „široká“ formulácia výroku v dedičskom rozhodnutí (“...nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX kat. úz. L., parcela č. XXXXX zapísané pod B3b na mene poručiteľky...“) nemohla zabezpečiť či „garantovať“ nadobudnutie vlastníctva dedičom aj k „vyvlastnenej časti“ - v tom čase existujúcej pod iným parc. číslom. Zo žalobcami doloženého dedičského rozhodnutia (žalobcovia doložili až na výzvu súdu dňa 06.12.2018!) sp. zn. vydaného Obvodným súdom Košice 1 dňa 17.07.1995 (č.l. 604) po neb. K. R. rod. R. (po pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčke), naposledy bývajúcej v Ť. XXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, súd zistil, že majetok po poručiteľke nadobudli na základe zákona: O. R., nar. XX.XX.XXXX, v 1/2 z dedičstva - syn, Š. W., nar. XX.XX.XXXX, v 1/4 z dedičstva - vnučka a G. R.Á., nar. XX.XX.XXXX, v 1/4 z dedičstva - vnučka. Predmetom prejednania v tomto dedičskom konaní boli „nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, kat. úz. L., parcela č. XXXX, parcela č. XXXXX, parcela č. XXXXX m2 vo výmere 5323 m2 zapísané pod B3a na mene poručiteľky v 1/4, - so stavom v katastri nehnuteľností identifikované ako parc. č. 10616 - roľa vo výmere 4003 m2“. Z uvedeného súdu vyplynulo, že K. R. rod. R.“ - pôvodná pozemnoknižná vlastníčka, zomrela pred vyvlastňovacím konaním, avšak predmetná nehnuteľnosť nebola pred vyvlastňovacím konaním prejednaná v dedičskom konaní - a teda v tom čase (vyvlastnenia) nebolo známe - aké budú výsledky dedičského konania vo vzťahu k tejto vyvlastnenej nehnuteľnosti a kto v akom podiele je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Z uvedeného mu vyplynulo, že k prejednaniu dedičstva po neb. K. R. rod. R. došlo až po vyvlastnení (aj keď neúčinnom) predmetných častí parciel, pričom následkom vyvlastnenia došlo k odčleneniu „vyvlastnených“ častí pôvodných parciel a vytvoreniu inej parcely s iným parcelným číslom vedenou na inom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností (KN). Súd ma zato, že vyvlastnená časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXXX o výmere 1320 m2 v čase dedičského konania už ako súčasť parcely XXXX/X o výmere 23064m2 nebola a ani nemohla byť predmetom dedičského konania

- aj keď by mali dedičia vedomosť o vadnosti vyvlastňovacej vyhlášky - išlo by o sporné vlastníctvo k nehnuteľnosti, keďže v čase prejednávania dedičstva svedčal zápis v KN inému subjektu a žiaden orgán (v správnom alebo súdnom konaní) nezisťoval a rozhodnutím nevyslovil ničotnosť tohto právneho aktu. Z toho dôvodu - boli, následne po vykonaní dedičského konania, žalobcovia zapísaný v KN ako vlastníci len k nevyvlastnenej časti parcely č. XXXXX vo výmere 4003 m2 - ktorá bola reálne predmetom prejednania v dedičskom konaní. Súd mal za to, že uvedené skutočnosti - (že v nevyvlastnenej časti - im nesvedčí v KN vlastnícke právo a že v tejto časti nemohla byť nehnuteľnosť predmetom dedičského konania) boli dedičom - žalobcom, v čase vydania dedičského rozhodnutia (17.07.1995) známe (dedičské konanie bolo vedené a dedičské rozhodnutie bolo vydané - až počas trvania tohto konania - v ktorom žalobcovia žiadali vyriešiť ako predbežnú otázku - ich vlastníckeho práva, keďže išlo o spornú otázku).

4. Opätovne poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie Obvodného národného výboru v Košiciach I pod č. 5882/83/84-Go zo dňa 20.02.1984 (vyvlastňovacia vyhláška) bolo Strediskom geodézie Košice

- mesto zaevidované do katastra nehnuteľnosti dňa 27.05.1985 pod položkou zmien 389/1985 - čo vyplývalo aj z identifikácie - na ktorú poukázal Obvodný súd Košice I v dedičskom rozhodnutí sp.zn. . Zdôraznil, že dosiaľ nebolo žiadnym správnym, resp. súdnym rozhodnutím konštatovaná neúčinnosť/ničotnosť vyvlastňovacej vyhlášky a teda v čase dedičského prejednania platilo, že na základe vyvlastnenia svedčí vlastnícke právo štátu resp. Mestu Košice. A preto ani „široká“ formulácia výroku v dedičskom rozhodnutí sp. zn. nemohla zabezpečiť či „garantovať“ nadobudnutie vlastníctva dedičom („nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, kat. úz. L., ..., parcela č. XXXXX vo výmere 5323 m2 zapísané pod B3a na mene poručiteľky v 1/4, - so stavom v katastri nehnuteľností identifikované ako parc. č. XXXXX - roľa vo výmere 4003 m2“).Uvedenými dedičskými rozhodnutiami po neb. K. R. K. K. W., žalobcovia rade preukázali, že sú potomkami - dedičmi po neb. K. R. K. K. W., ktoré boli preukázateľne poslednými vlastníčkami predo dňom zápisu vlastníckeho

práva štátu. Z doložených dedičských rozhodnutí a okolnosti zápisu v KN, však vyplynulo, že predmetná vyvlastnená časť parcely č. 10616 nebola predmetom prejednania v dedičskom konaní po neb. K. R. K. K. W.. Žalobcovia na preukázanie svojho vlastníckeho práva k vyvlastnenej časti pôvodnej parcely č. XXXXX predložili k žalobe: Notársku zápisnicu N 67/93, Nz 669/93 zo dňa 30.06.1993 spísanú notárkou v zmysle o vyrovnaní znížených dedičských podielov vyplývajúcich z dedičského rozhodnutia ŠN Košice - mesto zo dňa 14.07.1964 č.k. D 874/64 po poručiteľke K. R. A.. R.. Súd tu konštatoval, že po oboznámení s obsahom predmetnej notárskej zápisnice zistil, že táto sa netýka nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania - netýka sa parc. č. XXXXX vedenej v pozn. kn. vl. XXXX - a teda ani nepreukazuje nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcami. (ods. 118). Ďalej súd uviedol, že počas súdneho konania zomreli pôvodný žalobca (v čase podania žaloby) v 1. rade O. W., pôvodná žalobkyňa v 2. rade K. W., pôvodný žalobca v 3. rade W. R., pôvodný žalobca v 4. rade Š. W., pôvodná žalobkyňa v 5. rade G. R., pôvodný žalobca v 6. rade G. W., pôvodná žalobkyňa v 7. rade G. A.. Počas konania zomrel aj právny nástupca pôvodného žalobcu O. W., nar. XX.XX.XXXX O. W. nar. XX.XX.XXXX (bližšie k obsahu dedičských rozhodnutí ods. 121 - 141). Všetky dedičské konania po týchto osobách prebehli počas tohto súdneho konania. Súd mal zato, že vyvlastnená časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXXX o výmere 1320 m2 v čase toho ktorého dedičského konania, už ako súčasť parcely XXXX/X o výmere 23064 m2, nebola a ani nemohla byť predmetom dedičského konania - aj keď by mali dedičia vedomosť o vadnosti vyvlastňovacej vyhlášky - išlo by o sporné vlastníctvo k nehnuteľnosti, keďže v čase prejednávania dedičstva svedčal zápis v KN inému subjektu a žiaden orgán (v správnom alebo súdnom konaní) nezisťoval a rozhodnutím nevyslovil ničotnosť tohto právneho aktu a zároveň samotní žalobcovia iniciovali a viedli toto súdne konanie, kde žiadali vyriešiť ako predbežnú otázku - vlastníctva k tomuto spornému pozemku. Z predmetných dedičských rozhodnutí mu jednoznačne vyplynulo, že predmetom dedičského konania bola len nevyvlastnená časť pôvodnej parcely XXXXX (pôvodne vo výmere 5323 m2) - označená ako parc. č. XXXXX vo výmere 4003 m2 vedená na LV č. XXXXX. V dedičských konaniach po vykonaní ROEP (dedičské konanie po neb. W. R. - sp.zn. , po neb. G. R. - sp.zn. , neb. Š. W. - sp.zn. , po neb. O. R., nar. XX.XX.XXXX - sp. zn. ) bola nevyvlastnená časť identifikovaná už ako nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. E. G. ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu parc. č. XXXXX/XXX orná pôda o výmere 2942 m2 a parc. č. XXXXX/XXX o výmere 293 m2 a parc. č. XXXXX/XXX - orná pôda 683 m2, (spolu už len vo výmere 3.918m2).

5. Súd ďalej konštatoval, že sporná parcela (vyvlastnená časť vo výmere 1320 m2 - aktuálne evidovaná na LV XXXXX v prospech zapísaného vlastníka Mesto Košice - malo by ísť o časť parciel „C“ KN č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X ) nebola predmetom dedičského konania - jedná sa o iný pozemok ako ten, ktorý bol zapísaný na LV XXXXX - je iný označením, výmerou, druhom pozemku, i hodnotou (pozri ocenenie nehnuteľností v jednotlivých dedičských konaniach). Žalobcovia mu preukázali, že ich právnym predchodcom svedčalo vlastnícke právo aj k vyvlastnenej časti parcely XXXXX, ale možno vzhľadom na obsah dedičských rozhodnutí, ktoré žalobcovia predložili a vzhľadom na okolnosti (zápis v KN svedčal inému subjektu) konštatoval, že nepreukázali, že predmetný pozemok (vyvlastnená časť) - ako predmet dedičstva bol po tom ktorom - nebohom poručiteľovi riadne prejednaný. K žalobcami predloženému výpisu z LV č. XXXXX (zápis na LV č. XXXXX v čase vyhotovenia znaleckého posudku Ing. Hačka č.7/2016), ktorý mal podľa žalobcov preukazovať ich vlastníctvo k spornému pozemku, uviedol, že je zjavné (vzhľadom na výmeru pozemku, ako aj s poukazom na identifikáciu), že na predmetnom LV bolo zapísané vlastníctvo žalobcov k časti pôvodnej parcely, ktorá nebola vyvlastnená a teda nemôže byť dôkazom preukazujúcim ich vlastnícke právo k pozemku, ktorý bol (i keď neúčinne) vyvlastnený a ani nie je na uvedenom liste vlastníctva evidovaný (v súčasnosti predmetný pozemok je súčasťou parciel zapísaných na LV č. XXXXX v prospech žalovaného 2.). Dodal, že aktuálne žalobcovia už nie sú spoluvlastníkmi nevyvlastnenej časti pôvodnej parcely č. XXXXX, resp. parc. č. XXXXX/XXX K. XXXXX/XXX (z dôvodu prevodu vlastníckeho práva - sú už v čase rozhodnutia súdu predmetné parcely vedené už na LV č. XXXXX v prospech vlastníka Kings Trade s.r.o.). Súd mal za to, žalobcovia, ktorí tvrdia, že im svedčí vlastnícke právo titulom dedenia po ich právnych predchodcoch, sa nemôžu bez ďalšieho v konaní úspešne domáhať, že sú vlastníkmi veci (domáhajú sa aby sa súd vysporiadal ako s predbežnou otázkou, že sú vlastníci), resp. sa úspešne domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva. Dôvodil, že dedičia z titulu svojho dedičského nároku sú vecne legitimovaný len na podanie žaloby, že poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom veci. Poukázal i na tvrdenie žalobcov v podaní, doručenom súdu 08.12.2016 (ods. č. 53), že „keďže po vykonaní ROEP už vyvlastnená časť parcely nebola predmetom dedenia, do súdneho konania vstupovali všetci zákonní právny nástupcovia po tom

ktorom zosnulom žalobcovi s tým, že si jeho nárok rozdelili a uplatňujú ho rovnakým dielom“. Súd mal za to, že dohoda a rozdelenie majetku po poručiteľovi medzi dedičmi - mimo dedičského konania nie je možná. Vychádzajúc z § 132 Obč. zák. zdôraznil, že v zmysle § 460 Obč. zák. sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Na význam tohto ustanovenia upozornil Najvyšší súd už v rozsudku z 27.04.2004 sp. zn. , v ktorom uviedol, že i keď sa dedičstvo nadobúda smrťou, nie sú tým bez ďalšieho určené konkrétne veci ani podiely, ktoré jednotlivý dedičia z dedičstva nadobúdajú. Právna úprava dedenia vychádza z uplatnenia úradnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva. Riešenie právnych vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti poručiteľa, patrí do právomoci súdu; vykonaním jednotlivých úkonov v konaní o dedičstve súd poveruje notára ako súdneho komisára. Kým sa konanie o dedičstve právoplatne neskončí takým spôsobom, že sa potvrdí nadobudnutie veci z dedičstva viacerým dedičom do podielového spoluvlastníctva, zostáva otvorená otázka, či ku vzniku spoluvlastníctva k tejto veci vôbec dôjde. V konaní o dedičstve môže dôjsť aj k vyporiadaniu (napr. dohode dedičov), podľa ktorého nadobudne vec iba jeden z dedičov. Vyporiadanie má spätnú účinnosť a jeho účinky nastávajú už ku dňu smrti poručiteľa. Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič nadobudol vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, nemôže sa dedič domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou o určenie vlastníctva (súd má za to, že ani ako vyriešenia predbežnej otázky v konaní o ochranu vlastníctva v zmysle ). Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi. Najvyšší súd dodáva, že princíp úradnej ingerencie do nadobúdania dedičstva, ktorá je v zmysle ustanovení až zverená súdu, akcentovali aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu (napr. rozsudok z 19.09.2007 sp. zn. , uznesenie z 31.01.2011 sp. zn. . Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená na názore, že ak nebol zachovaný postup upravený ustanoveniami až , nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha určenia, že je (spolu) vlastníkom veci patriacej do dedičstva. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.03.2014 sp. Zn. ). Ak je viac dedičov a dedičstvo ohľadne spornej veci nebolo ešte vyporiadané, nemôžu sa dedičia alebo jeden z nich bez ďalšieho domáhať, že sú vlastníkmi veci. Dedičia z titulu svojho dedičského nároku sú vecne legitimovaní len na podanie žaloby, že poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom veci. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.02. 2009, sp. zn. ). Podmienkou toho, aby súd mohol po smrti pôvodného žalobcu pokračovať s jeho právnymi nástupcami je, aby žaloba bola zmenená na primerané určenie. Súd, poukazujúc na predložené dedičské rozhodnutia, mal za to, že nemôže bez prejednania dedičstva konštatovať, že sú vlastníkmi majetku, ktorý vlastnil ich predchodca, preto v dôsledku smrti svojho právneho predchodcu mali žalobcova možnosť žalovať to, že uvedený spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi. Dedič sa nemôže s úspechom domáhať žalobou určenia (ani ako predbežnej otázky v konaní o ochranu vlastníckeho práva), že je vlastníkom veci (patriacej do dedičstva), pokiaľ táto vec nebola najskôr predmetom konania o dedičstve. Jednoznačne z doložených dedičských rozhodnutí vyplynulo, že predmetom prejednania bola len nevyvlastnená časť pôvodnej parcely (výmera, hodnota nehnuteľnosti), podľa názoru súdu nemožno vztiahnuť výsledky dedičského konania aj na „vyvlastnenú“ časť pozemku - pričom zjavne ide o iný druh pozemku, s inou hodnotou a inou výmerou ako ten, ktorý bol prejednaný v dedičských konaniach - pričom ani zo žiadneho doloženého dedičského rozhodnutia nevyplýva, žeby sa boli dedičia výslovne dohodli vo vzťahu k tejto vyvlastnenej časti. (fakticky by mohlo dôjsť napríklad k obídeniu niektorých dedičov - napr. aj v tomto prípade - ak by sa mali, podľa názoru žalobcov, vztiahnuť výsledky dedičského konania (dedičských dohôd) týkajúcich sa nevyvlastnenej parcely aj na vyvlastnené pozemky - pričom jednoznačne dedičské dohody sa týkali iba vyvlastnených častí, pričom následne do konania ako žalobcovia vstupovali len tí dedičia, ktorí nadobudli nevyvlastnenú časť tvrdiac, že sú tiež vlastníkmi vyvlastnenej časti, pričom okruh žalobcov je užší ako okruh dedičov prichádzajúcich do úvahy - po tom ktorom poslednom pozemnoknižnom vlastníkovi). Urobil záver, že žalobcov nemožno za takejto dôkaznej situácie považovať za vlastníkov pozemku, ku ktorému sa domáhajú zriadenia vecného bremena v prospech žalovaných a preto im nesvedčí aktívna legitimácia vyplývajúca z hmotného práva pre podanie takejto žaloby, preto žalobu zamietol. K spôsobilosti rozhodnutia na zápis do katastra nehnuteľností, poukázal na obsah podania, doručeného mu 13.03.2018, t.j. k navrhovanému petitu žaloby. Tu konštatoval, že geometrický plán ako podklad súdneho rozhodnutia ako aj samotné rozhodnutie (výrok) súdu - by v prípade vyhovujúceho rozhodnutie - mali byť spôsobilé na zápis vlastníckeho práva žalobcov, resp. na vykonanie zmeny vlastníka (aktuálne je vedené ako vlastník pozemkov mesto Košice) zriadenia vecného bremena na ťarchu žalobcov (ako vlastníkov pozemku) a v prospech žalovaných (ako vlastníkov stavby).Citujúc znenie , , prvá veta, , , , , , , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv (katastrálny

zákon), v znení novely č. , mal za to, že za takejto situácie, enunciát navrhovaný žalobcami - o zriadení vecného bremena v prospech vlastníkov stavieb na ťarchu žalobcov (žalobcovia výslovne odmietli v týchto konaniach domáhať sa vyslovenia výroku súdu o určení vlastníckeho práva/resp. že o určení, že patrí do dedičstva ...) by v prípade vyhovujúceho súdneho rozhodnutia nebol v zmysle úpravy katastrálneho zákona spôsobilý na zápis, keďže rozsudok súdu ako verejná listina, by vo výroku o zriadení vecného bremena na ťarchu žalobcov (ako vlastníkov pozemku ... presnejšie ako spoluvlastníkov, avšak bez ich bližšieho označenia, bez jednoznačného určenia ich spoluvlastníckych podielov, bez určenia ich vlastníckeho práva k novovytváraným parcelám pod.) nevychádzal z údajov katastra, keďže vlastnícke právo k pozemku aktuálne svedčí žalovanému v 2. rade a dosiaľ by nebolo súdom právoplatne konštatované (vo výroku), že predmetné právo svedčí inému (žalobcom). Mal za to, že samotné konštatovanie v odôvodnení súdneho rozhodnutia o tom, že vlastnícke právo ostalo pôvodným (pozemnoknižným) vlastníkom (ktorý vlastnili tieto nehnuteľnosti v čase vyvlastnenia) zachované, nestačí na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, že v konaní podľa (v tomto prípade) môže byť otázka vlastníctva riešená iba ako otázka predbežná, pričom súd sa s touto otázkou môže vysporiadať iba v odôvodnení rozhodnutia, nie v samotnom výroku. Aj keď v odôvodnení rozhodnutia predbežne konštatoval, že vyvlastňovacie rozhodnutie je neúčinné, takéto konštatovanie nie je spôsobilé spôsobiť zmenu .S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a jeho právnym účinkom (ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v zmysle katastrálneho zákona) mal za odôvodnený záver, že právne postavenie subjektov, ktoré tvrdia svoje vlastnícke právo v rozpore so zápisom je neisté a že bez požadovaného určenia by ich právo mohlo byť ohrozené ako aj práva ostatných subjektov v tomto konaní a preto podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností ( katastrálneho zákona) by mohlo byť súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Zdôraznil, že žalobcovia vo všetkých nerozhodnutých konaniach výslovne trvajú na svojej žalobe o zriadenie vecného bremena za náhradu bez formulovania „určovacieho výroku“ (- resp. že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po neb. ..“) a žiadajú, aby sa s nadobudnutím ich vlastníctva po ich právnom predchodcovi - bez vykonania dedičského konania - súd vysporiadal iba v odôvodnení rozhodnutia. Poukázal na to, že vzhľadom na postavenie žalobcov ako pánov sporu - je viazaný žalobcami navrhovaným - zvoleným spôsobom ochrany ich vlastníckeho práva - v tomto prípade žalobou o zriadenie vecného bremena podľa Obč. zák. Poukázal na to, že v zmysle stanoviska občiansko-právneho kolégia NS SSR 27.06.1972 R65/72 zápis v evidencii nehnuteľnosti, ktorý má byť na základe zaslaného rozsudku zapísaný, má vyplývať z jeho výroku a nie iba z jeho dôvodov. Mal za to, že nemožno snahu o „rýchlu“ nápravu krívd spôsobených nesprávnym rozhodnutím štátneho orgánu povýšiť nad dodržanie iných zákonných pravidiel a nad ochranu práv iných subjektov, ako ani nad zachovanie prehľadnosti a preukázateľnosti vlastníckych práv zápismi v katastri nehnuteľností (žalobcovia sa nebránia situácii, ak by súdne rozhodnutie nebolo zapísané do katastra nehnuteľnosti. V obdobnej veci - týkajúcej sa susednej vyvlastnenej časti pod Tenisovým areálom, kde súd v časti vyhovel a zriadil vecné bremeno (, rozsudok zo dňa 07.08.2008) - súdne rozhodnutie bolo Okresným úradom Košice, Katastrálny odbor vrátené a nebol vykonaný zápis s poukazom na to, že „listina nie je spôsobilá zápisu do KN ( a katastrálneho zákona) - podľa údajov KN žalobcovia nie sú vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, aj keď vo výroku rozsudku je uvedené, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi pozemku pôvodne zapísaného v pozemnoknižnej vložke. Zmena vlastníckeho práva a následne zápis vecného bremena je možný až po doplnení údajov o vlastníkoch, určenia spoluvlastníckych podielov a pod. - kat. zákona)“ Súd pre komplexnosť pohľadu uviedol, že žalobcovia v tejto obdobnej veci - (s rovnakým právnym zastúpením) sa napriek tomu, že (súdnym rozhodnutím zriadené) --vecné bremeno, nebolo zapísané v KN ako ani ich vlastnícke právo a ani nevykonali žiadne úkony, aby bolo ich vlastnícke právo zapísané v KN a teda žalobcovia reálne, ani nemôžu vykonávať práva (nemôžu s ním nakladať, ani ho užívať) a povinnosti vlastníkov pozemku (neplnia si napr. daňové povinnosti a pod.) a ani sa týchto svojich práv vlastníka nemôžu vzdať, resp. obmedziť (v rozsahu zriadeného vecného bremena v prospech žalovaných ako oprávnených z vecného bremena), a tým nemôžu žalovaným skutočne garantovať (ako vlastníci pozemku) realizáciu práv z vecného bremena; aktuálne dožadujú sa v súdnom konaní ( nárok vylúčený z ) od žalovaných zaplatenia finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena, čo v prípade úspechu v takomto konaní, by mohlo viesť k nespravodlivým situáciám a isto vzniknutú situáciu nemožno hodnotiť ako trvalé rozumné usporiadanie vzťahov, žalobcovia stále nie sú vedení ako vlastníci v katastri - v centrálnom registri vlastníckych vzťahov so záväznými údajmi, neplnia si povinnosti vlastníkov, požadujú finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena k pozemku, ku ktorému svedčí v KN vlastnícke právo inému subjektu (pričom napr. mesto Košice ako vlastník pozemkov evidovaný v KN sa úspešne na súde domáhal svojich práv ako

vlastník - ods. 46). O trovách konania rozhodol, vychádzajúc z , , a , Uviedol, že žalovaný 2. rade mal plný úspech vo veci, preto mu podľa a priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. V predmetnej veci súd, o.i., videl dôvody hodné osobitného zreteľa nielen v samotnej povahe tohto sporu, ale prihliadal aj na to, z akých dôvodov bol podaný tento návrh - náprava krívd spôsobených neúčinným rozhodnutím štátu a tiež aj na správanie účastníkov konania počas trvania tohto sporu. Prihliadol tiež na správanie žalovaných v 1. a 3. rade u ktorých mal za nesporné, že ide o subjekty personálne prepojené i s ďalšími žalovanými subjektmi v 4., 5. a 6. rade, kde žalovaní v 1. a 3. rade i ústavnými sťažnosťami vyjadrili nespokojnosť s dĺžkou konania, avšak oba subjekty svojim konaním (prevodom vlastníctva k stavbám počas konania) prispeli k dĺžke tohto konania. Z ich strany došlo k opakovaným prevodom na ďalšie subjekty, ktoré sú s nimi personálne prepojené - zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 3. rade a v r. 2010 zo žalovaného v 3. rade na tretí subjekt - Telovýchovná jednota Košice (žalovaný v 4. rade) a v roku 2018 na ďalšie personálne prepojené subjekty (žalovaného v 5. a 6. rade), pričom takéto konanie je spôsobilé výrazne sťažiť a predĺžiť priebeh dokazovania. Súdu sa vzhľadom na personálne prepojenie, okolnosti vykonaných prevodov (prebiehajúce súdne konania, otázka posudzovania areálu ako celku - pričom pri neskorších prevodoch boli prevádzané len jednotlivé stavby, ktoré nemôžu slúžiť na samostatný účel ako pre účely Tenisového areálu - napr. na C. E., nar. XXXX - dcéru konateľky a štatutárky žalovaných v 1., 3., 4., 5. rade žalovaný v 4. rade previedol stavbu „vodárnička“) javili uvedené prevody, úkony žalovaných subjektov zastúpených Ing. E. ako účelové. Za daných okolností považoval súd za spravodlivé, aby si každý z účastníkov konania svoje trovy konania znášal sám. A teda poukazujúc i na podiel žalovaných na priebeh (dĺžku) sporu, povahu okolnosti, na odstránenie neprimeranej tvrdosti, dospel k záveru, že, sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa a vyhodnotil, že je tu dôvod na aplikáciu a rozhodol tak, že nepriznal právo na náhradu trov konania žalovaným v 1 a 3. rade. Tiež konštatoval, že z obsahu spisu má za to, že trovy žalovanému v 2. a 4., 5.a 6. rade nevznikli a preto im ich nepriznal.

6. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia a žalovaný v 3. rade.

7. Žalobcovia v zákonnej lehote podali odvolanie proti výroku I. z dôvodov uvedených v , , , a , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Navrhli rozsudok zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať im náhradu trov celého konania alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nestotožnili sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, v rámci ktorých posudzoval predbežne otázku vlastníckeho práva žalobcov k spornému pozemku a skúmal, či je sporný pozemok riadne označený a identifikovateľný. Boli tiež toho názoru, že došlo k porušeniu ich procesný práv v dôsledku nevykonania navrhovaných dôkazov v zmysle ich podaní, čo aj súd sám konštatoval v bode 151. odôvodnenia rozsudku a absencie posúdenia tenisového areálu Anička ako jednej stavby, ktorou sa napriek opakovaným žiadostiam, ako aj odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal. Na spornom pozemku, ako aj ostatných pozemkoch v okolí je postavený tenisový areál, ktorý tvorí komplex tenisových kurtov, chodníkov, upravených trávnatých plôch, spevnených pozemkových úprav a štyri budovy - stavby. O ostatných častiach tenisového areálu sa žiadna formálna evidencia nevedie, napriek tomu je zrejmé, že tento tenisový areál existuje, je to hmotná vec, ktorá je jasne viditeľná, hmatateľná a nachádza sa aj na spornom pozemku. Ide teda o hromadnú vec. Ďalej žalobcovia boli toho názoru, že došlo k porušeniu procesných práv v dôsledku toho, že súd nedostatočne skúmal vzťah žalovaných k tenisovému areálu s cieľom ozrejmenia, ktorý z nich samostatne alebo spoločne s inými tenisový areál prevádzkuje, že všetci žalovaní sa vyjadrili, že tenisový areál neprevádzkujú, pričom je zrejmé, že vo vzťahu k žalovaným v 1., 3., 4., 5. a 6. rade sa jedná o personálne prepojené osoby, čo v konečnom dôsledku skonštatoval aj samotný súd (bod 245. odôvodnenia rozsudku). Poukázali na osobu Ing. E., ktorá ako osoba oprávnená konať za žalovaných v 1., 3., 4., 5. a 6. rade sa odmietla vyjadriť k skutkovej okolnosti, ktorá je podstatná pre rozhodnutie v tomto súdnom spore, či na pozemku vo vzťahu, ku ktorému sa vedie tento súdny spor a na ktorom sa nachádza časť tenisového areálu je tento prevádzkovaný niektorým, resp. spoločne niektorými žalovanými a Ing. E. ako zástupkyňa žalovaných v 1., 3., 4., 5. a 6. rade na uvedené sa

výslovne odmietla odpovedať a vyjadriť vo veci samej s tým, že daná otázka nezodpovedá predmetu súdneho sporu. Napokon uviedla, že žiadny zo žalovaných v 1., 3., 4., 5. a 6. rade tenisový areál, ktorý sa nachádza na pozemku, vo vzťahu ku ktorému sa vedie tento súdny spor neprevádzkuje, resp. neužíva. Žalobcovia tvrdili, že Ing. E. vo svojich výpovediach klamala. Z doposiaľ vykonaného dokazovania - písomností zabezpečených súdom v inom súdnom konaní a výpisov z evidencie katastra nehnuteľností súdu prvej inštancie mali za jednoznačne zrejmé a preukázané, že tenisový areál bol prevedený na Telovýchovnú jednotu Košice (IČO: 35 537 761) a následne dve jeho časti - budovy boli prevedené na PEJUS, s.r.o. (IČO: 44 863 837) a C. E., G.., nar. X.X.XXXX. Z uvedeného sa aktuálne javí, že tenisový areál spoluvlastnia Telovýchovná jednota Košice, PEJUS, s.r.o. a C. E., G.. Ak sú uvedené subjekty preukázateľne tvrdenými vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností (1) ako aj ostatných častí a pozemkových úprav, ktoré boli špecifikované v predložených zmluvách (2), všetko nasvedčuje tomu, že sa tieto subjekty úplne alebo pomerne podieľajú na prevádzkovaní tenisového areálu. O dôvodoch vedenia súdneho sporu voči ostatným účastníkom konania sa žalobcovia už vyjadrovali vo svojich predošlých vyjadreniach predložených súdu počas prvoinštančného konania (a súd to aj vo viacerých bodoch odôvodnenia rozsudku skonštatoval). Rovnako uviedli, že B.. E. (za žalovaných v 1., 3., 4., 5. a 6. rade) úplne účelovo dlhodobo odmieta vypovedať a poskytnúť potrebné informácie. Na webovej stránke www.tenisovekurtyanicka.sk <http://www.tenisovekurtyanicka.sk> je uvedený ako kontakt iba telefónne číslo +421 907 422 032 a adresa, na ktorej sa tenisové kurty nachádzajú - Kostolianska cesta, 040 01 Košice. Z webovej stránky nie je absolútne zrejmé, kto je jej prevádzkovateľom a kto tenisový areál skutočne prevádzkuje. Ďalej poukázali na to, že súd v bode 151. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že zamietol ďalšie návrhy žalobcov (skutkové okolnosti sú popísané v bodoch 1.4 až 1.9 tohto odvolania) a poukázal, že žalobcovia mali byť ostražití a promptne reagovať na zmeny v zápisoch v evidencii katastra nehnuteľností. Súd už počas prvostupňového konania uviedol, že zistil, že vlastníkom stavieb špecifikovaných v daných bodoch odôvodnenia rozsudku je Telovýchovná jednota Košice so sídlom Rastislavova 104, Košice. Súd na uvedenú skutočnosť upozornil právny zástupca žalobcov v obdobnom súdnom konaní ešte svojim písomným podaním z januára 2018, v ktorom podrobne popísal skutkovú situáciu, ako aj dôvody, prečo sa nepodarilo uvedenú skutočnosť zistiť skôr. Keďže zápis na príslušných listoch vlastníctva nebol úplný (chýbalo IČO), žiadali títo súd, aby si vyžiadal identifikáciu nového vlastníka, ako aj predloženie listín, čo bolo predmetom prevodu (či iba stavby evidované v katastri nehnuteľností alebo celý tenisový areál), aby následne mohli upraviť okruh strán sporu na strane žalovaných. To súd v tomto súdnom konaní neurobil, avšak v inom áno (). Na tomto mieste zdôraznili, že žalovaní v 1. a 3. rade sa opakovane odmietali skutkovo vyjadriť k predmetnej veci a zodpovedať na otázky kladené žalobcami na nariadených pojednávaniach, ako aj obsiahnutých v ich písomných vyjadreniach; spravidla neodpovedali vôbec, resp. „odsekli“, že sa nemajú k čomu vyjadrovať. Žalobcovia dlhodobo smerovali svoje dopyty najmä k ozrejmeniu užívacích vzťahov k tenisovému areálu, resp. jeho častiam, ktoré sa nezapisujú do evidencie katastra nehnuteľností. Celkom nepochopiteľný sa im javil trvalý postup súdu, ktorý takéto správanie žalovaných po celý čas toleroval a žiadnym spôsobom žalovaných v 1. a 3. rade nevyzval, aby si plnili svoje povinnosti ako strany sporu na strane žalovaných a bez povšimnutia ostalo aj to, že skutkové tvrdenia žalobcov žalovaní v 1. a 3. rade skutkovo žiadnym spôsobom nevyvracali. Tvrdili, že zo strany súdu nedošlo k správnej aplikácii Zdôraznili, že od začiatku tvrdili, že tenisový areál podľa ich názoru užíva žalovaný v 3. rade a to aj po roku 2010, ktorý to žiadnym spôsobom nerozporoval, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces.Ďalej uviedli, že ako to vyplýva zo zisteného skutkového stavu, pôvodní pozemnoknižní vlastníci (ďalej ako „Pôvodní vlastníci“) mali v podielovom spoluvlastníctve pozemok - parcelu EKN č. XXXXX o výmere 5323 m2, zapísaný v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX (v texte ako „pôvodný pozemok“). V roku 1984 došlo k vyvlastneniu časti pôvodného pozemku o tvrdenej veľkosti 1320 m2. V rámci vykonaného znaleckého dokazovania bolo zistené, že vyvlastnená výmera bola väčšia - 1568 m2 (v texte aj ako „sporný pozemok“), pričom dôvodom bolo presnejšie zameranie. Z uvedeného im vyplýva, že chybný údaj bol uvedený vo vyvlastňovacej vyhláške. Pokiaľ v ostatných súdnych sporoch došlo v dôsledku presnejšieho merania Ing. Hačkom k zmenšeniu výmer a k zníženiu hodnoty vecného bremena, súd na to žiadnym spôsobom nereagoval. Ak v tomto prípade, po prvý raz došlo k zmene vo výmere v prospech žalobcov, súd na to opakovane poukázal vo viacerých odôvodneniach rozsudku a vyhodnocuje to ako chybu a na ťarchu žalobcov, avšak bez akejkoľvek argumentácie. Tvrdili, že pokiaľ ide o výmeru okrajových/koncových parciel, uvedená skutočnosť je pre vedenie sporu nepodstatná, pretože tieto parcely predstavujú iba dôkaz za účelom preukázania dedenia. Navyše ich výmeru vôbec neurčoval ustanovený súdny znalec Ing. Milan Hačko, takáto výmere vyplýva z vtedy aktuálnych zápisov na LV. Poukázali na to, že pre vedenie

a rozhodovanie tohto sporu je podstatná zistená výmere vyvlastnenej časti pôvodného pozemku - sporný pozemok - k bodu 165. odôvodnenia rozsudku). Pôvodní vlastníci o vyvlastnení nevedeli. Keď sa celá situácia zverejnila, okamžite bola na súd podaná žaloba, ktorým bol iniciovaný tento súdny spor. Súd konštatoval, že uvedené vyvlastňovacie konanie je právne neúčinné (bod 177. odôvodnenia rozsudku) a pôvodní vlastníci neprestali byť vlastníkmi pôvodného pozemku v jeho pôvodnej výmere, teda aj sporného pozemku. Pôvodných vlastníkov súd špecifikuje v bode 189. odôvodnenia rozsudku. Po zapísaní vyvlastňovacieho konania do príslušnej pozemkovej evidencie boli pôvodní vlastníci evidovaní ako podieloví spoluvlastníci pozemku, ktorý sa parcelným číslom v celom rozsahu zhodoval s parcelným číslom pôvodného pozemku, ibaže jeho výmere bola zmenšená o výmeru, ktorá bola vyvlastnená. Z uvedeného dôvodu sa preto aj v prípade úmrtia niektorého z pôvodných vlastníkov stal predmetom dedenia spoluvlastnícky podiel na zostatkovej časti pôvodného pozemku. Uvedené im vyplýva aj z konštatovania súdu v odôvodnení rozsudku, čo nikdy nespochybňovali. Pôvodný pozemok predstavoval dlhý pás, z ktorého v rámci vyvlastňovacieho konania bola vyvlastnená jeho stredová časť - sporný pozemok. Pôvodným vlastníkom tak po vyvlastnení ostali oba konce daného pásu pozemku - pôvodného pozemku zmenšeného o sporný pozemok. Po realizácii ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) sa zmenilo formálne označenie zostatkovej časti pôvodného pozemku: z pozemku - parcely EKN č. XXXXX na pozemky - parcely CKN č. XXXXX/XXX, XXXXX/XXX K. XXXXX/XXX. Vzhľadom na uvedenú zmenu formálnej evidencie pozemkov sa po vykonaní ROEP už v dedičských rozhodnutiach nemohlo objavovať označenie pôvodného pozemku ako parcela EKN č. XXXXX, ale iba ako vyššie uvedené označenie parciel. Zistený rozdiel vo výmere zodpovedá prípustnej odchýlke z dôvodu používania presnejších meradiel. Uvedené opakovane skonštatoval aj súdny znalec Ing. Milan Hačko vo svojich znaleckých posudkoch. Súd opakovane v odôvodnení rozsudku uvádzal, že oplotená časť tenisového areálu nie je totožná s pôvodným pozemkom vytvoreným geometrickým plánom (bod 143. odôvodnenia rozsudku). Nie je zrejmé, komu je adresovaná táto výčitka, pretože súd ani v rámci súdneho konania nedal možnosť odstrániť ním zistený rozpor, na ktorý poukazoval, pričom v prípade nejasností sa uvedený rozpor mohol odstrániť jednoducho - vypočutím ustanoveného znalca a špecifikovaním časti novovzniknutých pozemkov, na ktorý sa tenisový areál, resp. jeho časť nachádza. Poukázali na to, že súdu riadne a včas predložili výpis z pozemkovoknižnej vložky č. 1181, ako aj všetky súvisiace dedičské rozhodnutia, že žiadnymi inými rozhodnutiami nedisponujú. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, že súdu predložili dedičské rozhodnutie po neb. K. R., A.. R. až 6.12.2018. Uvedené rozhodnutie bolo súdu predkladané bezprostredne po obdržaní, avšak súd ho nevedel v súdnom spise nájsť, preto požiadal ich právneho zástupcu, aby bolo do konania opätovne predložené všetky súvisiace dedičské rozhodnutia. Ako jeden z čiastkových dôvodov pre zamietnutie žaloby súd považoval absenciu určitosti označenia sporného pozemku (napr. v bode 161. odôvodnenia rozsudku je uvedená požiadavka súdu, aby bol pozemok jednoznačne identifikovateľný a nezameniteľný). Žalobcovia s uvedeným záverom absolútne nesúhlasia. Súd v bode 167. odôvodnenia rozsudku výslovne uviedol, že až zápisom geometrického plánu týkajúceho sa vytvorenia nových parciel - formálne vznikne daný pozemok ako vec v právnom slova zmysle. Žalobcovia túto skutočnosť nespochybňujú, za týmto účelom sa aj geometrické plány v súdnom konaní vyhotovovali (a prostredníctvom nich bol sporný pozemok na účely tohto súdneho konania a súvisiaceho zápisu do evidencie katastra nehnuteľností - jednoznačne a nezameniteľne identifikovaný). Nestotožňujú sa však so záverom súdu, že až vytvorením nového pozemku (na základe geometrického plánu) môže dôjsť k jeho formálnemu prejednaniu v dedičských konaniach. Žalobcovia majú za to, že sporný pozemok ako súčasť pôvodného pozemku bol riadne prededený a to aj bez toho, aby musel získať novú číselnú identifikáciu. Z obsahu odôvodnenia rozsudku tiež vyplýva, že súd uvádzal, že je podľa jeho názoru nevyhnutné, aby sa domáhali určenia vlastníckeho práva k spornému pozemku. Žalobcovia sú však toho názoru, že tento postup nie je nevyhnutný (ani hospodárny). Navyše by si to vyžadovalo pripustenie zmeny žalobného petitu (kde by súd vyhovieť nemusel) a vzniku poplatkovej povinnosti, ktorá by po 25 rokoch opätovne zaťažila iba žalobcov. Žalobcovia sú presvedčení, že nimi zvolený postup je jednoznačný, určitý a právne opodstatnený. Predmetom dedenia bol vždy pôvodný pozemok (ktorého súčasťou je sporný pozemok), ale po zapísaní právne neúčinného vyvlastnenia zmenšený o vyvlastnenú časť (čiže bol nesprávny údaj výlučne v časti jeho výmery) a po realizácii ROEP sa označenie parciel úplne zmenilo, kvôli prečíslovaniu. Žalobcovia sú toho názoru, že sporný pozemok bol v rámci jednotlivých dedičských konaní riadne prejednaný a bol predmetom dedenia. Podrobnejšia argumentácia v prospech tohto právneho záveru je obsiahnutá vo vyjadrení žalobcov zo dňa 12.3.2018 (vo vzťahu k viacerým bodom odôvodnenia rozsudku). Žalobcovia sú toho názoru, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Žalobcovia rovnako nesúhlasia so záverom súdu ,že nimi sformulovaný žalobný petit by nebol

spôsobilým pre zápis do evidencie katastra nehnuteľností. Na záver konštatovali, že napriek tomu, že súd vo veci meritórne rozhodol, meritórne spor ako taký nevyriešil. Opätovne sa žalobcovia po 25 rokoch dostali do situácie, keď bol ich nárok zamietnutý z iného dôvodu , ako je samotný predmet sporu a uplatnený nárok. Vo vzťahu k aktuálnemu postupu súdu, na základe ktorého došlo k zamietnutiu žaloby, uviedli, že predmetné súdne konanie sa vedie od roku 1994 a súčasní žalobcovia nastupovali po svojich právnych predchodcoch rovnakým spôsobom vyše 25 rokov. Súd pritom zakaždým musel rozhodovať, či bude alebo nebude pokračovať s danou osobou ako právnym nástupcom na strane žalobcov po smrti pôvodného účastníka, čiže musel mať za preukázané, či daný právny nástupca má alebo nemá právny vzťah k predmetu sporu. Počas tohto 25 ročného obdobia bol predmetný spor opakovane posudzovaný Krajským súdom v Košiciach ako odvolacím súdom, Najvyšším súdom SR ako dovolacím súdom a Ústavným súdom SR. Každý z týchto súdov bol ex offo povinný zaoberať sa otázkou aktívnej legitimácie pôvodných aj súčasných žalobcov, pričom žiadny z nich nikdy nedospel k záveru, že by títo neboli v tomto súdnom spore aktívne legitimovaní. Otázka aktívnej legitimácie je v rámci súdneho konania (či už podľa pôvodného , resp. dnešného ) skúmaná ako prvá a bazálna vec, bez potvrdenia ktorej nie je možné riešiť samotnú podstatu vedenia súdneho sporu. Nie je akceptovateľné, že sa tým súd bude zaoberať po 25 rokoch vedenia súdneho sporu. Žalobcovia majú za to, že zvolenie zamietnutia žaloby po 25 rokoch vedenia súdnych sporov, odôvodňujúc to nedostatkom aktívnej legitimácie bez toho, aby sa súd skutočne zaoberal právnou a skutkovou podstatou súdneho sporu, je ničím nepodložené a účelové a výslovne predstavuje presunutie problému na Krajský súd v Košiciach ako odvolacieho súdu. Uvedený postup je navyše jednoznačne možno považovať za prieťahy v konaní a odňatie možnosti realizácie práva na spravodlivý proces všetkých účastníkov tohto súdneho konania (aj na strane žalovaných). Poukázali na skutočnosť, že v dvoch obdobných prípadoch, ktoré neboli riešené v senáte JUDr. Moniky Dubjel, rozhodoval súd tak, že žalobe vo vzťahu k žalovaným v 4., 5. a 6. rade v celom rozsahu vyhovel a žalobu vo vzťahu k žalovaným v 1., 2., 3. rade v celom rozsahu zamietol. Jedná sa o súdne konania vedené na súde pod sp.zn. (rozsudok súdu prvej inštancie - Okresného súdu Košice I zo dňa 5.3.2019 č.k. ) a (rozsudok súdu prvej inštancie - Okresného súdu Košice I zo dňa 26.4.2019 č.k. -692). V nadväznosti na rozdiely v rozhodovaní vyššie uvedených vecí poukázali na závery Ústavného súdu SR, podľa ktorých princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia znamená, že rozhodnutie musí dať rovnakú odpoveď na určitú právnu otázku. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu v rovnakej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie je pokiaľ ju nemožno objektívne rozumne odôvodniť, ústavne neudržateľná (napr. , PL.ÚS 6/04).Vzhľadom ku zachovaniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia by mal odvolací súd vec právne posúdiť s ohľadom na nález a v ňom formulované právne názory Ústavného súdu, právna otázka v tejto veci je rovnaká. Zmätočným je odôvodnenie rozsudku, v ktorom súd konštatoval, že žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, avšak II. výrok rozsudku znie, že „žiadnej zo strán sporu súd nepriznáva náhradu trov konania“.

9. Proti výroku II. o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 3. rade z odvolacích dôvodov uvedených v a

10. Mal za to, že z hľadiska aplikácie okresný súd neposúdil celý komplex okolností relevantných pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa Poukázal na to, že takéto okolnosti v danej veci nie sú dané, že nejde o výnimočný prípad a že dôvody hodné osobitného zreteľa z hľadiska cit. ust. na strane žalobcov neexistujú. Tvrdil, že neexistuje jediný relevantný dôvod, aby bolo možné od neho spravodlivo vyžadovať, aby náklady konania znášal sám bez nároku na ich náhradu, keďže mal v konaní úspech a pre aplikáciu nie je žiadny dôvod. Považoval za potrebné poukázať tiež na to, že v súvislosti s právnym pojmom stavba použitým v je potrebné vychádzať z , ktorý tento pojem používa len ako definičný zákaz jedného druhu nehnuteľností, keďže neobsahuje definíciu pojmu stavby v zmysle uvedeného pravidla vyjadrujúceho požiadavku terminologickej jednotnosti právneho poriadku nie je dôvod, aby bol tento právny pojem vykladaný, resp. bol mu pripisovaný iný význam ako mu priradil , v ktorom je definovaný. Citujúc znenie , poukázal na to, že tejto definícii stavby nezodpovedá súdom prvej inštancie zavedený pojem areál, ktorý nemá ukotvenie v žiadnom právnom predpise a že súd nahradil pojem stavby pod pojmom areál a nekriticky prevzal účelovú a špekulatívnu argumentáciu žalobcov vo vzťahu medzi žalovanými . Z obsahu spisu a časového sledu úkonov vykonaných v súdnom konaní mal za jednoznačne zrejmé, že žiadnym spôsobom nezapríčinil neúmernú dĺžku konania, nesťažil a ani nepredĺžil priebeh konania. Poukázal na to, že na prieťahy v tomto konaní

podal aj ústavnú sťažnosť, citujúc z nálezu Ústavného súdu SR z 10.1.2019. Poukázal na to, že súd by mal mať vždy na zreteli, že nielen žalobcovia, ale aj žalovaní majú svoje ústavné práva a že on nemôže byť poškodzovaný za rozhodovania súdov v tomto konaní, za konania žalobcov v tomto konaní a ani obmedzený vo výkone svojich vlastníckych práv a to všetko v súdnom spore, kde súd 25 rokov konal so žalobcami bez vecnej aktívnej legitimácie. Poznamenal, že nemožno spravodlivo od žiadnej fyzickej alebo právnickej osoby očakávať, že svoje majetkové pomery za štvrťstoročie nezmení. Navrhol napádaný výrok rozsudku zmeniť a uložiť žalobcom povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne mu trovy konania v rozsahu 100%.

11. Žalovaný 3. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov, o.i. poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že na sporné časti pozemku nie je zriadená žiadna stavba vo vlastníctve žalovaného v 3. rade. Ďalej uviedol, že osobou oprávnenou podať takúto žalobu je vlastník pozemku, pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby zriadenej na pozemku. Ide o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby. Aktívna legitimácia v konaní svedčí len vlastníkovi pozemku a pasívne legitimácia len vlastníkovi neoprávnenej stavby. Základnou podmienkou domáhania sa ochrany vlastníckeho práva žalobou podľa je preukázanie, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku, na ktorom je postavená neoprávnená stavba. Osobou oprávnenou podať takúto žalobu je vlastník pozemku, pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby zriadenej na pozemku. Žalobcovia nevedia preukázať nadobudnutie vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom na spornej časti pozemku. Dedičské konanie je osobitným konaním upraveným v ust. až , resp. v súčasnosti v ust. až C.m.p. Zo žiadneho z ustanovení, ani , ani , či C.m.p. nevyplýva, že by v sporovom konaní, ktoré sa týka majetku, patriaceho do dedičstva po neb. vlastníkovi, mohol súd potvrdiť nadobudnutie tohto vlastníctva do úvahy prichádzajúcim dedičom vlastníka a nahradiť tak dedičské konanie. Takýto postup vylučovalo aj ust. , V priebehu konania a vykonávaného znaleckého dokazovania vo veci sa nesporne preukázalo, že medzi žalobcami a žalovaným v 3. rade neexistuje takýto hmotnoprávny vzťah a neexistuje ani žiadny iný vzťah. Ako na to poukazovali žalovaní, vrátane žalovaného v 3. rade v priebehu celého konania, žalobcovia žiadajú svojou žalobou zriadiť vecné bremeno na ťarchu nehnuteľností - pozemkov, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané ako vlastníctvo žalovaného v 2. rade. Na LV bol a stále je uvedený ako vlastník spornej časti pozemku žalovaný v 2. rade Mesto Košice a žalobcovia ani v deň vyhlásenia rozsudku nepreukázali opak. Samotná skutočnosť, že určitá osoba prichádza do úvahy ako zákonný dedič po poručiteľovi, neumožňuje súdu konať s ňou ako s vlastníkom toho majetku poručiteľa, nadobudnutie, ktorého nebolo v dedičskom konaní po poručiteľovi tejto osobe potvrdené, alebo nebola o tomto majetku uzatvorená medzi dedičmi dohoda, ktorú súd schválil. Bez rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva, či o schválení dedičskej dohody vo vzťahu, ku konkrétnemu majetku poručiteľa, nie je možné označiť osobu prichádzajúcu do úvahy, ako dedič poručiteľa a to bez ohľadu na to, či už nadobudnutie iného majetku po poručiteľovi jej bolo súdom potvrdené alebo ho nadobudla na základe súdom schválenej dedičskej dohody. Dedičské konanie je osobitným konaním upraveným v ust. až , resp. v súčasnosti v ust. až C.m.p. Zo žiadneho z ustanovení, ani , ani či C.m.p. nevyplýva, že by v sporovom konaní, ktoré sa týka majetku, patriaceho do dedičstva po neb. vlastníkovi, mohol súd potvrdiť nadobudnutie tohto vlastníctva do úvahy prichádzajúcim dedičom vlastníka a nahradiť tak dedičské konanie. Takýto postup vylučovalo aj ust. , Rozsah žaloby je presne vymedzený žalobným petitom a súd je v zmysle ods. 1 viazaný žalobným návrhom žalobcov, ktorý nemôže prekročiť. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. -278 zo dňa 8.9.2009 v právnej veci , ktorú žalobcovia uvádzajú ako obdobný súdny spor, kde sa v odôvodnení rozsudku na str. 10 uvádza, že nepatričná je aj námietka odvolateľov, že súd prvého stupňa mal posudzovať predmetnú vec- tenisový areál ako celok - lebo predmetom tohto konania bola od samého začiatku len parcela, ktorá bola vyvlastnená, o rozsahu 710 m2. Ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd je viazaný žalobným petitom, a tento nemohol nielen prvostupňový súd, ale ani odvolací súd prekročiť a rozhodnúť podľa Totiž podľa citovaného ustanovenia súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. V predmetnom súdnom spore nebol naplnený ani jeden z uvedený. Žalobcovia vedia, že podali nesprávnu žalobu a preto sa snažia svojimi vyjadreniami o vnímaní stavieb žalovaných ako jednej stavby len pre účel tohto konania, odpútať pozornosť súdu od základného problému, ktorým je žalobný petit podľa . Žalobcovia svojimi vyjadreniami o vnímaní stavieb žalovaných len potvrdzujú skutočnosť, že svoje prostriedky procesného útoku v tomto konaní založili len na nepravdivých tvrdeniach. Ani v jednom z obdobných súdnych sporov, ktoré uvádzajú žalobcovia,

nerozhodol súd o nároku žalobcov tak, ako sa o ňom žalobcovia domáhajú v tomto konaní. Žalobcovia vedia, že rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. z 26.4.2019, ako aj rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. z 5.3.2019 súd žalobu voči žalovanému v 3. rade zamietol. Preto ich argumentácia nie je na mieste. Žalobcovia sa uchyľujú k nepravdivým tvrdeniam o správaní sa žalovaných v 1., 3., 4., 5. a 6. rade v konaní z dôvodu, že žalobcovia si sú vedomí, že za daného skutkového a právneho stavu je zrejmé, že žalobcovia nevedia v konaní uniesť dôkazné bremeno a preto sa im veci v tomto konaní podľa ich vyjadrenia javia. Tieto ich vyjadrenia nemajú reálny základ a sú v rozpore so skutkovým stavom, ktorý je zrejmý zo spisu. Žalobcovia špekulatívne a účelovo vykresľujú vzťahy medzi žalovanými v 1., 3., 4., 5. a 6. rade len preto, aby vedeli pred súdom odôvodniť okruh žalovaných v konaní a aby mali možnosť získať neoprávnený majetkový prospech od všetkých uvedených žalovaných s ohľadom na trovy konania. Vyjadrenia žalobcov týkajúce sa predmetu kúpnych zmlúv, samostatnosti užívania stavieb žalovaného v 3. rade sú len ničím nepodložené názory žalobcov, ktoré sú v rozpore s listinami založenými v spise. Žalobcovia nevedia a ani nemôžu svojimi účelovými vyjadreniami zmeniť existujúci skutkový a právny stav. Žalovaný v 3. rade poukázal na názor vyslovený Ústavným súdom SR v náleze z 28.3.2012, kde sa uvádza, že nielen vlastnícke právo žalobcov, ale aj vlastnícke právo žalovaných požíva ústavnú a zákonnú ochranu, ktorý záver prevzal NS SR do svojho uznesenia sp.zn. (v obdobnej veci súdu sp.zn. ). Žalobcovia svojimi vyjadreniami v odvolaní len potvrdili to, čo tvrdí žalovaný v 3. rade, a to že žalobcovia sa snažia nezákonným spôsobom obísť dedičské konanie a tým aj platenie dane z dedičstva, katastrálne konanie z dôvodu iných vlastníkov vedených v katastri nehnuteľností, a to všetko v snahe získať neoprávnený majetkový prospech od všetkých žalovaných. K otázke platenia súdnych poplatkov žalobcami treba povedať, že súd v priebehu konania viackrát pripustil zmenu petitu žaloby aj s finančným vyčíslením náhrady za zriadenie vecného bremena a aj zmenu na strane žalobcov bez riešenia poplatkovej povinnosti žalobcov. Na záver uviedol, že nezákonným spôsobom sa nemôže založiť právne zákonný stav a preto súd nemôže vyhovieť žalobnému návrhu žalobcov.

12. Žalovaný v 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že žalobcovia nie sú a ani neboli aktívne legitimovaní na podanie žaloby podľa . Poukázal aj na osobitné konanie, ktorým je dedičské konanie upravené v až 175 zd , resp. v súčasnosti až 219 C.m.p. Zo žiadneho z ust. ani , ani či C.m.p. nevyplýva, že by v sporovom konaní , ktoré sa týka majetku, patriaceho do dedičstva po neb. vlastníkovi, mohol súd potvrdiť nadobudnutie tohto vlastníctva do úvahy prichádzajúcim dedičom vlastníka a nahradiť tak dedičské konanie. Takýto postup vylučovalo aj ust. , Vlastníkom spornej časti pozemku v kat. úz. E. G., obci L.-E., okrese Košice I, zapísanom v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX je žalovaný v 2. rade Mesto Košice. Žalobcovia ani v deň vyhlásenia rozsudku nepreukázali opak. Bez ohľadu na to, že práva zriadené súdnym rozhodnutím vznikajú právoplatnosťou súdneho rozhodnutia ( ) do katastra nehnuteľností, sa zapisujú v katastrálnom konaní. Citujúc znenie a Z.z, uviedol, že právny zástupca žalobcov sa viackrát vyjadril, že žalobcovia nechcú byť zapísaní na liste vlastníctva, ale chcú len zaplatiť za zriadenie vecného bremena. Za takého skutkového stavu nikdy nemôže dôjsť k oprávnenému nároku na odplatu za zriadenie vecného bremena. Žalovaný v 4. rade v tejto súvislosti poukázal na právoplatne skončenú vec vedenú pod sp.zn. . Listom z 22.7.2016 Okresný úrad Košice, katastrálny odbor vrátil súdu rozhodnutie (rozsudok zo 7.8.2008 a potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu) s tým, že do katastra nehnuteľností nebol zapísaný rozsudok a to z dôvodu, že listina nie je spôsobilá zápisu do KN- podľa údajov KN žalobcovia nie sú vlastníkmi dotknutých nehnuteľností. Žalobcovia sa snažia nezákonným spôsobom obísť dedičské konanie a tým aj platenie dane z dedičstva, katastrálne konanie z dôvodu iných vlastníkov vedených v katastri nehnuteľností a to všetko v snahe získať neoprávnený majetkový prospech od všetkých žalovaných. Žalobcovia si sú vedomí, že za daného skutkového a právneho stavu nevedia v konaní uniesť dôkazné bremeno a v tomto konaní sa im podľa ich vyjadrenia vzťahy medzi žalovanými v 1., 3., 4., 5., 6. rade javia. Žalovaný v 4. rade do konania na návrh žalobcov nevstúpil ako podielový spoluvlastník nehnuteľností. Vyjadrenia žalobcov týkajúce sa predmetu kúpnych zmlúv, samostatnosti užívania stavieb žalovaného v 3. rade sú len ničím nepodložené názory žalobcov, ktoré sú v rozpore s listinami založenými v spise. Žalobcovia nevedia a ani nemôžu svojimi účelovými vyjadreniami zmeniť existujúci skutkový a právny stav. Do konania zavedený pojem „areál“, ktorý nahradil pojem „stavby“ nemá ukotvenie v žiadnom právnom predpise. Z ust. vyplýva, že súd môže zriadiť za náhradu vecné bremeno, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku. Predpokladom pre také rozhodnutie súdu je, že vecné bremeno je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Osobou oprávnenou podať takúto žalobu je vlastník pozemku, pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby zriadenej na pozemku. Ide o hmotnoprávny vzťah

medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby. Aktívna legitimácia v konaní svedčí len vlastníkovi pozemku a pasívna legitimácia len vlastníkovi neoprávnenej stavby. V priebehu konania a vykonávaného znaleckého dokazovania vo veci sa nesporne preukázalo, že medzi žalobcami a žalovaným v 4. rade neexistuje takýto hmotnoprávny vzťah a neexistuje ani žiadny iný vzťah. Ďalej poukázal na to, že ani v jednom z obdobných súdnych sporov, ktoré uvádzajú žalobcovia vo svojom odvolaní, nerozhodol súd o nároku žalobcov tak, ako sa o ňom žalobcovia domáhajú v tomto konaní. Žalobcovia vedia, že žalovaný v 4. rade podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. z 26.4.2019, ako aj proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. z 5.3.2019. Preto argumentácia žalobcov týmito rozhodnutiami súdu nie je na mieste. Žalovaný v 4 .rade vstúpil do konania v roku 2018 na návrh žalobcov, ktorí v priebehu konania nepreukázali vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného v 4. rade v tomto konaní. Štatutárny zástupca združenia zastupuje žalovaného v 4. rade preto, lebo žiadny advokát nie je ochotný prevziať právnu vec, ktorá trvá takmer 25 rokov a to s tým, že súdy žalovaným svojvoľne nepriznávajú v obdobných veciach pri úspechu náhradu trov konania. K otázke platenia súdnych poplatkov žalobcami uviedol, že súd v priebehu konania viackrát pripustil zmenu petitu žaloby aj s finančným vyčíslením náhrady za zriadenie vecného bremena a aj zmenu na strane žalobcov , bez riešenia poplatkovej povinnosti žalobcov. Na záver uviedol, že nezákonným spôsobom sa nemôže založiť právne zákonný stav a preto súd nemôže vyhovieť žalobnému návrhu žalobcov.

13. Žalovaná v 6. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedla tie isté skutočnosti ako uvádzal žalovaný v 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov.

14. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaných v 3., 4., 5. a 6. rade k ich odvolaniu zotrvali na svojich doterajších prednesoch a na obsahu svojich podaní.

15. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 3. rade sa stotožnili s právnym aj skutkovým posúdením zo strany súdu prvej inštancie. Navyše poukázali na to, že žalovaný v 3. rade je spolu so žalovaným v 1., 4., 5. a 6. rade majetkovo prepojený a spoločne svojim správaním prispeli k skomplikovaniu celej situácie účelovými prevodmi majetku medzi sebou. Mali za to, že v tom prípade u žalovaného v 3. rade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania.

16. Žalovaní v 4., 5. a 6. rade k odvolaniu žalovaného v 3. rade proti výroku II. o trovách konania rozsudku, o.i. uviedli, že neexistuje jediný relevantný dôvod, aby bolo možné od žalovaného v 3. rade požadovať, aby náklady konania znášal sám, bez nároku na ich náhradu, keďže žalovaný v 3. rade mal v konaní úspech 100% a pre aplikáciu nie je daný žiadny dôvod.

17. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalobcov a žalovaného v 3. rade v rozsahu vyplývajúcom z a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa , , lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody ktoré aj odkazuje, na čom nič nemení podané odvolanie žalobcami ani žalovaným v 3. rade, v ktorom žalobcovia v podstate opakujú skutočnosti uvádzané už pred súdom prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa súd riadne a presvedčivo vyporiadal.

18. Žalobcovia v odvolaní uplatnili odvolacie dôvody uvedené v , , , a , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

20. Odvolací dôvod podľa ust. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať

eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

21. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí právo na prístup k súdu, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, právo vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami súdom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia.

22. Hoci porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu predstavuje pochybenie súdu, o naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, keď postup súdu znemožňujúci realizáciu procesných práv strany sporu dosiahne takú mieru, ktorá odôvodňuje záver, že v konaní došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo myť vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. , , , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. 24. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

25. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. (do 30.6.2016 s ust. ), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

26. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a (do 30.6.2016 z ust. až 135 ).

27. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

28. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody vo vzťahu k výroku o zamietnutí žaloby, nie sú naplnené.

29. Zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver.

30. Odvolací súd je názoru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je precízne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa Odvolacie námietky odvolateľov boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa

31. Poukazujúc na odvolací súd konštatuje, že vecne správne, mimoriadne podrobné sú dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Na zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:

32. Predmetom konania je uloženie povinnosti žalovaným odstrániť stavbu, postavenú na pozemku (v žalobe pôvodne označenom na parc. č. XXXX/X vedenej na LV č. XXXXX teraz LV č. XXXXX, k.ú. L.-E.), eventuálne zriadenie neobmedzeného vecného bremena k pozemku v prospech žalovaných na ťarchu žalobcov, ktorý by zodpovedal ich právu pozemok užívať za peňažnú náhradu vyčíslenú znaleckým posudkom, zmena petitu žaloby bola súdom pripustená uznesením z 25.1.2019. Ide o vlastnícku žalobu, ktorá má svoj základ v článku 20 ods. 1 , ale tiež v medzinárodných právnych aktoch, ako sú Všeobecná deklarácia ľudských práv, či Listina základných práv a slobôd alebo Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to pokiaľ ide o vnímanie vlastníckeho práva ako základného ľudského práva. Vlastnícke žaloby spadajú do skupiny právnych prostriedkov ochrany vlastníckeho práva a ich základná úprava je obsiahnutá v ustanovení . Pre úspech vlastníckej žaloby je nevyhnutné súčasné splnenie niekoľkých zákonných predpokladov, z ktorých jedným z nich je preukázanie vlastníckeho práva toho subjektu, ktorý sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva prostredníctvom vlastníckej žaloby. V začiatkoch konania bolo sporným posúdenie základu nároku, pokiaľ ide o zachovanie vlastníckeho práva tzv. pôvodným vlastníkom v súvislosti s neúčinným vyvlastnením a v súvislosti s uplatnením vlastníckych práv výlučne cez reštitučné predpisy. Z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 28.3.2012 vyplýva, že v situácii, keď povinnej osobe (štátu) nesvedčí žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ostalo naďalej k nehnuteľnosti zachované vlastnícke právo toho subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom predo dňom zápisu vlastníckeho práva štátu, hoci zápis o evidencii nehnuteľností tomu nezodpovedá. V okolnostiach prípadu sa ústavnému súdu javilo ako zjavne nespravodlivé trvať na právnom závere, že sa sťažovatelia (žalobcovia) nemôžu domáhať právnej ochrany podľa všeobecných právnych predpisov. Tento právny názor ústavného súdu síce rieši otázku zachovania vlastníckeho práva tým osobám, ktorým svedčalo vlastnícke právo predo dňom zápisu vlastníckeho práva štátu v dôsledku neúčinného vyvlastnenia, nerieši však automaticky odôvodnenosť žaloby, pretože úspešnosť každej vlastníckej žaloby si vyžaduje kumulatívne splnenie niekoľkých zákonných podmienok. Aj z prvého odseku strany 20 predmetného nálezu Ústavného súdu vyplýva, že: „akceptácia a viazanosť právnym názorom ústavného súdu nemusí znamenať, že sťažovatelia musia v konaní dosiahnuť plný úspech a viazanosť právnym názorom ústavného súdu nemusí jednoznačne viesť k inému rozhodnutiu, než aké bolo prijaté. Základom pre výrok tohto nálezu bolo predovšetkým zistenie ústavne nekonformného právneho posúdenia otázky (ne)aplikovateľnosti relevantných právnych predpisov v okolnostiach prípadu“.

33. Úspešnosť predmetnej žaloby ako vlastníckej žaloby preto závisela od žalobcami preukázanej aktívnej vecnej legitimácie. Aktívnou vecnou legitimáciou sa pritom rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2010, sp.zn. ). To, či žalobca bude v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.

34. Predmetom konania je stále žaloba žalobcov formulovaná nimi v zmenenej podobe, doručená súdu 13.3.2018 a súdom pripustená 25.1.2019. Bez ohľadu na ďalšie dôvody, správne zistené a uvádzané súdom prvej inštancie, nie je možné takejto žalobe vyhovieť a to práve z dôvodu neexistencie aktívnej legitimácie žalobcov v tomto spore. Je pravdou, že je postavený na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu, ktorým by predchádzal predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zmyslom citovanej právnej úpravy je aj predchádzanie prekvapeniu strán sporu v prípade možného iného právneho posúdenia veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené vyjadriť sa k argumentácii protistrany alebo k súdom vyslovenému predbežnému právnemu posúdeniu nároku. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní v priebehu konania namietali okrem iného nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcov. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie zamietol žalobu ako nedôvodnú, spadajú pod nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a preto v tomto smere nemožno hovoriť o prekvapivom alebo arbitrárnom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Žalobcovia, právne zastúpení preto mohli legitímne očakávať, že súd zamietne žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov.

35. Žalobcovia k posudzovaniu svojej aktívnej legitimácie zdôraznili, že predmetný spor bol opakovane posudzovaný odvolacím súdom, najvyšším súdom a tiež ústavným súdom, pričom každý z týchto súdov bol povinný ex offo zaoberať sa otázkou aktívnej legitimácie pôvodných a súčasných žalobcov, pričom žiadny z nich nikdy nedospel k záveru, že by títo neboli v tomto súdnom spore aktívne legitimovaní. K tomu odvolací súd uvádza, že súd nie je viazaný skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel pri svojom predchádzajúcom rozhodnutí. Z vyplýva len tá skutočnosť, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pokiaľ bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie rozhodnutie ( ), podobne to platí v prípade právneho názoru vysloveného dovolacím súdom v dovolacom konaní podľa ust. , okrem toho v konkrétnej prejednávanej veci súdy nižšej inštancie boli viazané právnym názorom ústavného súdu vyjadreného v náleze sp.zn. s tým, že podľa názoru odvolacieho súdu, žiaden zo súdov vyššej inštancie nevyslovil konkrétny právny názor ku aktívnej vecnej legitimácii aktuálnych žalobcov. Odvolací súd opätovne poukazuje na odôvodnenie nálezu ústavného súdu sp.zn. , pokiaľ ide o jeho prvý odsek strany 20 (pozri bod 56. odôvodnenia tohto rozsudku). Nenáležitým je argument odvolateľov, podľa ktorého, zvolenie zamietnutia žaloby po 25 rokoch vedenia súdnych sporov odôvodňujúc to nedostatkom aktívnej legitimácie bez toho, aby sa súd skutočne zaoberal právnou a skutkovou podstatou súdneho sporu, je ničím nepodložené a účelové a uvedený postup možno považovať za odňatie možnosti realizácie práva na spravodlivý proces.

36. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, na ktoré aj v celom rozsahu odkazuje a to predovšetkým na bod 201. a nasl., z ktorých o.i. aj vyplynulo, že K. R., pôvodná pozemnoknižná vlastníčka zomrela pred vyvlastňovacím konaním a že predmetná nehnuteľnosť nebola pred vyvlastňovacím konaním v dedičskom konaní a že teda v tom čase (vyvlastnenia) nebolo známe, aké budú výsledky dedičského konania vo vzťahu k tejto vyvlastnenej nehnuteľnosti a kto v akom podieli je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, že k prejednaniu dedičstva po neb. K. R. došlo až po vyvlastnení (aj keď neúčinnom) predmetných častí parciel, pričom následkom vyvlastnenia došlo k odčleneniu „vyvlastnených“ častí pôvodných parciel a vytvoreniu inej parcely s iným parc. č. vedenom na inom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Súd preto dospel k právnemu záveru, že vyvlastnená časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXXX o výmere 1320 m2 v čase dedičského konania už ako

súčasť parcely č. XXXX/X o výmere 23064 m2 nebola ani nemohla byť predmetom dedičského konania, aj keď by mali dedičia vedomosť o vadnosti vyvlastňovacej vyhlášky - išlo by o sporné vlastníctvo k nehnuteľnosti, keďže v čase prejednávania dedičstva svedčil zápis v KN inému subjektu a žiaden orgán (v správnom alebo súdnom konaní) nezisťoval a rozhodnutím nevyslovil nečinnosť tohto právneho aktu. Z toho dôvodu boli následne po vykonaní dedičského konania žalobcovia zapísaní v KN ako vlastníci len k nevyvlastnenej časti parcely č. XXXXX vo výmere 4003 m2, ktorá bola reálne predmetom prejednania v dedičskom konaní. Súd preto správne konštatoval, že dedičskými rozhodnutiami po neb. K. R. K. K. W. žalobcovia preukázali, že sú potomkami - dedičmi po neb. K. R. K. K. W., ktoré boli preukázateľne poslednými vlastníčkami predo dňom zápisu vlastníckeho práva štátu a z doložených dedičských rozhodnutí a okolností zápisu v KN však súdu vyplynulo, že predmetná vyvlastnená časť parcely č. XXXXX nebola predmetom prejednania v dedičskom konaní po neb. K. R. K. K. W.. Súd správne konštatoval aj po oboznámení sa s obsahom notárskej zápisnice N 67/93, Nz 669/93 z 30.6.1993, z ktorej zistil, že táto sa netýka nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania, že sa netýka parc. č. XXXXX vedenej v pozemnoknižnej vložke 1181 a teda ani nepreukazuje nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcami. Rovnako odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že počas súdneho konania zomrel pôvodný žalobca v čase podania žaloby v 1. rade O. W., pôvodná žalobkyňa v 2. rade K. W., pôvodný žalobca v 3. rade W. R., pôvodný žalobca v 4. rade Š. W., pôvodná žalobkyňa v 5. rade G. R., pôvodný žalobca v 6. rade G. W., pôvodná žalobkyňa v 7. rade G. A. a aj právny nástupca pôvodného žalobcu O. W., nar. XX.X.XXXX O. W., nar. XX.XX.XXXX, avšak všetky dedičské konania po týchto osobách prebehli počas tohto súdneho konania a súd dospel k správnemu záveru, že vyvlastnená časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXXX o výmere 1320 m2 v čase toho-ktorého dedičského konania už ako súčasť parcely XXXX/X o výmere 23064 m2 nebola a ani nemohla byť predmetom dedičského konania, aj keď by mali dediča vedomosť o vadnosti vyvlastňovacej vyhlášky. Išlo by o sporné vlastníctvo k nehnuteľnosti, keďže v čase prejednávania dedičstva svedčil zápis v KN inému subjektu a žiaden orgán (v správnom alebo v súdnom konaní) nezisťoval a rozhodnutím nevyslovil ničotnosť tohto právneho aktu a zároveň samotní žalobcovia iniciovali a viedli toto súdne konanie, kde žiadali vyriešiť ako predbežnú otázku k tomuto spornému pozemku. Súd dospel k správnemu záveru, že z predmetných dedičských rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že predmetom dedičského konania bola len nevyvlastnená časť pôvodnej parcely XXXXX (pôvodne vo výmere 5323 m2) označená ako parc. č. XXXXX vo výmere 4003 m2 vedená na LV č. XXXXX. Správny je záver súdu, že sporná parcela (vyvlastnená časť vo výmere 1320 m2 - aktuálne evidovaná na LV č. XXXXX v prospech zapísaného vlastníka Mesto Košice - malo ísť o časť parciel „C“ KN č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX K. XXXX/X) nebola predmetom dedičského konania, že sa jedná o iný pozemok ako ten, ktorý bol zapísaný na LV č. XXXXX - je iný označením, výmerom, druhom pozemku i hodnotou. Stotožniť sa je potrebné so záverom súdu, že žalobcovia nepreukázali, že ich právnym predchodcom svedčalo vlastnícke právo aj k vyvlastnenej časti parcely č. XXXXX a vzhľadom na obsah dedičských rozhodnutí, ktoré žalobcovia predložili a na okolnosti (zápis v KN svedčil inému subjektu) súd urobil správny záver, že nepreukázali, že predmetný pozemok (vyvlastnená časť) ako predmet dedičstva bol po tom-ktorom neb. poručiteľovi riadne prejednaný. Je potrebné poukázať na správny záver súdu, že žalobcovia, ktorí tvrdia, že im svedčí vlastnícke právo z titulu dedenia po ich právnych predchodcoch sa nemôžu bez ďalšieho v konaní úspešne domáhať, že sú vlastníkmi veci (domáhajú sa, aby súd sa vyporiadal s predbežnou otázkou, že sú vlastníci), resp. sa úspešne domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva, lebo dedičia z titulu svojho dedičského nároku sú vecne legitimovaní len na podanie žaloby, že poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom veci. Je správny záver súdu, že dohoda o rozdelení majetku po poručiteľovi medzi dedičmi mimo dedičského konania nie je možná. Sú správne závery súdu, že súd nemôže bez prejednania dedičstva konštatovať, že sú vlastníkmi majetku, ktorý vlastnil ich predchodca a preto v dôsledku smrti svojho právneho predchodcu mali žalobcovi možnosť žalovať to, že uvedený spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi a dedič sa s úspechom nemôže domáhať žalobou určenia (ani ako predbežnej otázky v konaní o ochranu vlastníckeho práva), že je vlastníkom veci (patriacej do dedičstva), pokiaľ táto vec nebola najskôr predmetom konania o dedičstve. Správny bol záver súdu, že žalobcov nemožno za takejto dôkaznej situácie považovať za vlastníkov pozemku, ku ktorému sa domáhajú zriadenia vecného bremena v prospech žalovaných a preto im nesvedčí aktívna legitimácia vyplývajúce z hmotného práva pre podanie takejto žaloby a preto súd správne žalobu zamietol.

37. Nedôvodné sú námietky žalobcov v odvolaní o tom, že z uvedeného je zrejmé, že predmetom dedenia bol vždy sporný pozemok, ale po zapísaní právne neúčinného vyvlastnenia, zmenšený o vyvlastnenú časť a že sporný pozemok bol v rámci jednotlivých dedičských konaní riadne prejednaný

a bol predmetom dedenia. Na to, aby bolo možné konštatovať, čo presne bolo predmetom dedičského prejednania, je v prípade nehnuteľností, konkrétne pozemku, potrebné upriamiť pozornosť na konkrétne údaje, ktoré pozemok nezameniteľným spôsobom identifikujú. Medzi tieto údaje nepochybne patria parcelné číslo, číslo pozemnoknižnej vložky alebo číslo LV s uvedením príslušného katastrálneho územia a pod., ale tiež konkrétna výmera, v akej bola parcela v dedičskom konaní prejednaná.

38. Odvolací súd opätovne uvádza, že aj keď sa dedičstvo nadobúda smrťou, nie sú tým bez ďalšieho určené konkrétne veci ani podiely, ktoré jednotliví dedičia z dedičstva nadobúdajú. Kým sa konanie o dedičstve právoplatne neskončí takým spôsobom, že sa potvrdí nadobudnutie veci z dedičstva viacerým dedičom do podielového spoluvlastníctva, zostáva otvorená otázka, či ku vzniku spoluvlastníctva k tejto veci vôbec dôjde. Pokiaľ nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič nadobudol vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, nemôže sa dedič domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou o určenie vlastníctva. Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi. Rozhodovacia prax je ustálená na názore, že ak nebol zachovaný postup upravený ust. až , nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha, že je (spolu) vlastníkom veci patriacej do dedičstva (časť odôvodnenia rozsudku NS SR z 31.3.2014 sp. zn. ).

39. Žalobcovia ďalej namietali nevykonanie navrhovaných dôkazov v zmysle ich podaní (bod 151. rozsudku) ohľadom stavu užívania tenisového areálu a prevodov pozemku, žalovaným v 3. rade. K uvedenej výhrade je potrebné uviesť, že súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania a nie je ani povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, pretože posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (, až 3 ), a nie sporových strán. Súd nie je viazaný dôkaznými návrhmi sporových strán a iba súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná ( ), preto za dôvodnú nemožno považovať námietku žalobcov, že súd prvej inštancie pochybil, resp. odňal žalobcom možnosť konať pred súdom, ak odmietol vykonať nimi navrhnutý dôkaz. Ak totiž navrhovaný dôkazný prostriedok podľa úsudku súdu prvej inštancie nemohol nijako zvrátiť záver v skutkových zisteniach nosných pre právne posúdenie sporu, nemožno samotnú okolnosť, že súd prvej inštancie nepristúpil k vykonaniu žalobcami navrhovaného dôkazu (resp. dôkazov), považovať za naplnenie odvolacieho dôvodu podľa .

40. Súdom zistený a konštatovaný nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcov sám osebe odôvodňuje zamietnutie žaloby z tohto dôvodu, bez toho, aby sa súd zaoberal splnením ďalších predpokladov úspešnosti predmetnej žaloby, teda aj bez toho aby súd doplnil dokazovanie o navrhované dôkazy, pretože žalobcovia navrhovali vykonať dôkazy vo vzťahu k posúdeniu pasívnej legitimácie žalovaných. Súdom prvej inštancie konštatované nepreukázanie aktívnej legitimácie na strane všetkých žalobcov, s ktorým sa odvolací súd zhoduje, odôvodňuje postup odvolacieho súdu, podľa ktorého nie je relevantným zaoberať sa tými odvolacími námietkami, ktorými odvolatelia vytýkajú súdu, že neposúdil Areál ako jeden celok.

41. Nedôvodná je tiež odvolacia námietka, podľa ktorej žalobcovia vytýkajú súdu, že tento považoval za nevyhnutné, aby sa vec riešila určovacou žalobou, pretože súd prvej inštancie zamietavý výrok nezaložil na neprípustnosti predmetnej žaloby z hľadiska zvoleného spôsobu a formy ochrany žalobcami tvrdených vlastníckych práv, ale žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie v spore. Odvolací súd sa v tomto v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie aj v časti o nespôsobilosti zápisu do katastra nehnuteľností žalobcami navrhovaného petitu.

42. Odvolací súd dospel k záveru, že preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie v časti odôvodňujúcej záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov, spĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutí podľa ust. , a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysvetlil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby primárne z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov a jeho argumentácia a dôvody, pre ktoré zamietol žalobu, sú vecné a zrozumiteľné a dávajú odpoveď na tie základné otázky, ktoré boli relevantnými na rozhodnutie. Podmienkou tzv. preskúmateľnosti napadnutého rozsudku nie je rozsiahlosť odôvodnenia, ale jeho výstižnosť.

43. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v jeho napadnutom zamietavom výroku ako vecne správny v zmysle ust. potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania ako súvisiaceho výroku, ktorého nesprávnosť okrem súvislosti s rozhodnutím vo veci samej konkrétne v odvolaní žalobcovia nenamietali. Z dôvodu, že žalovaný v 2. rade nepodal odvolanie voči výroku o trovách konania, ktorým mu súd vo výroku rozsudku náhradu trov konania nepriznal, aj keď v odôvodnení rozsudku konštatuje jeho úspešnosť a priznanie náhrady trov v rozsahu 100%, nebol tento výrok vo vzťahu k žalovanému 2. predmetom odvolacieho konania.

44. Odvolací súd sa zaoberal aj odvolaním žalovaného v 3. rade proti výroku rozsudku o trovách konania vo vzťahu k nemu. Súd prvej inštancie správne použil pre rozhodnutie o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcov a tohto žalovaného ust. a toto použitie dostatočne odôvodnil. S uvedenými dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a konštatuje, že ani v odvolaní uvedené skutočnosti nie sú spôsobilé zvrátiť správnosť tohto rozhodnutia a naopak, nepoužitie tohto ustanovenia by znamenalo voči žalobcom neprimeranú tvrdosť. Preto odvolací súd aj tento výrok podľa ako vecne správny potvrdil.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s

46. Žalobcovia neboli v odvolacom konaní vo veci samej úspešní, preto by mali úspešní žalovaní proti nim nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaným však trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli , pričom žalovaní 1. a 2. sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrili, preto im náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola. Žalovaný v 3. rade, bol o.i., v odvolacom konaní proti výroku o trovách konania neúspešný.

47. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).