Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 384/2018
PDF · 239.51 KB
No categories available
III. ÚS 384/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2019 v senáte
zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra
Mamojku vo veci sťažnosti , ,
zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, pre namietané
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 817/1994 takto
rozhodol:
1. Základné právo , na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 C 817/1994 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 817/1994
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a primerané finančné
zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I
p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť
trovy konania v sume 585,75 € (slovom päťstoosemdesiatpäť eur
a sedemdesiatpäť centov) na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Ivety Rajtákovej,
Štúrova 20, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
zo 16. októbra 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20,
Košice, v ktorej namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Košice I (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
15 C 817/1994 (ďalej aj „napadnuté konanie“), s ktorým bolo spojené aj konanie okresného
súdu vedené pod sp. zn. 15 C 258/1994.
2. Sťažovateľka v sťažnosti okrem podrobného opisu doterajšieho priebehu
napadnutého konania poukázala na neprimeranú dĺžku napadnutého konania, nečinnosť
a neefektívny postup okresného súdu.
3. V sťažnosti sťažovateľka ďalej okrem iného uviedla:
«Na Okresnom súde Košice I sa vedie pod sp. zn. 15C/817/1994 konanie, v ktorom
sa žalobcovia, pôvodne žalobou podanou dňa 12. 5. 1994 domáhali odstránenia stavby
vo vlastníctve žalovanej v 1. rade. V priebehu konania žalobcovia upravili svoj návrh tak,
že v prípade, že odstránenie stavby nie je účelné, žiadajú zriadiť vecné bremeno na ich
ťarchu v prospech žalovanej v 1. rade. V priebehu konania žalovaná v 1. rade
previedla nehnuteľnosti, ktorých
sa konanie týka kúpnymi zmluvami na sťažovateľku. Žalobcovia v súvislosti s tým, zmenili
návrh a dožadujú sa zriadenia vecného bremena na svoju ťarchu v prospech žalovanej v 1.
rade, žalovaného v 2. rade - Mesta Košice a žalovanej v 3. rade - sťažovateľky. Súd
pripustil zmenu návrhu a sťažovateľka je účastníčkou konania (teraz stranou sporu) v
predmetnom konaní od 17. 6. 2004.
Porušenie práva žalovanej v 1. rade na konanie bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I v konaní sp. zn.
15C/817/1994 už bolo predmetom konania pred ústavným súdom. Ústavný súd svojim
nálezom sp. zn. II. ÚS 284/08 zo dňa 27. 11. 2018 rozhodol tak, že namietané práva
žalovanej v 2. rade porušené boli a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk
a náhradu trov konania.
Napriek uvedenému, konanie, ktoré začalo v roku 1994 nie je ani po 23,5 roku
od jeho začatia a ani po 9 rokoch od vydania označeného nálezu ústavného súdu
právoplatne skončené.
Napriek uvedenému konštatovaniu ústavného súdu konanie nie je ani po viac
ako9 rokoch od vydania nálezu ústavného súdu obsahujúce toto hodnotenie ústavného súdu
právoplatne skončené.
V konaní trvajúcom viac než 23,5 roka, v ktorom je sťažovateľka účastníčkou
konania (stranou sporu) bol vynesený jediný prvostupňový rozsudok. Znalecké dokazovanie,
bez ktorého celkom zjavne nebolo možné vo veci rozhodnúť, bolo nariadené 26. 4. 2016,
teda po takmer 22 rokoch od začatia konania. Pre sťažovateľku je pritom rozhodnutie
v predmetnej veci doslova existenčnou záležitosťou, keďže sa týka otázok, či sťažovateľka
bude súdom zaviazaná na úhradu náhrady za zriadenie vecného bremena, ktoré so zreteľom
na skutočnosť, že sa nehnuteľnosti nachádzajú v centre Košíc, môže mať pre sťažovateľku
likvidačný charakter.»
4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci
jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Právo sťažovateľky
- na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky,
- na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
bolo postupom Okresného súdu Košice I vo veci sp. zn. 15C/817/1994 porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Košice I pokračovať
v porušovaní namietaných práv sťažovateľov.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Košice I, aby konal
vo veci sp. zn. 15C/817/1994 bez prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie
vo výške 10 000 Eur.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“
5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním
sp. zn. 1 SprV 447/2018 doručeným ústavnému súdu 17. júla 2018, v ktorom predseda
okresného okrem iného uviedol:
„Z obsahu spisu som zistil, že vec sa po právnej aj skutkovej stránke javí byť
zložitejšou. Predmetné konanie si vyžiadalo rozhodovanie o zmene žalobného návrhu,
o pristúpení ďalších účastníkov do konania, vo veci bolo potrebné viackrát nariadiť
znalecké dokazovanie. Na okresnom súde sa vedie viac sporov s totožným predmetom
konania, preto z dôvodu hospodárnosti konania boli tieto spory za účelom nariadenia
znaleckého dokazovania spájané na spoločné konanie a následne vylučované na samostatné
konania.
Správanie účastníkov konania neovplyvnilo podstatným spôsobom dĺžku doterajšieho
konania.
V niektorých obdobiach v dôsledku zmien v osobe zákonného sudcu sa vyskytli aj na
strane súdu kratšie obdobia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti. Táto skutočnosť však
nevylučuje zodpovednosť súdu za celkovú dĺžku konania. Samotný postup súdu v konaní
po 23 rokoch trvania sporu ťažko hodnotiť a zdôvodňovať. Táto dĺžka konania je z hľadiska
ústavnoprávneho neakceptovateľná.“
6. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľka zaujala svoje stanovisko
v podaní doručenom ústavnému súdu 19. novembra 2018, v ktorom okrem iného uviedla:
„Z vyjadrenie predsedu súdu je zrejmá chronológia konania, z ktorej vyplýva, že vec
nie je ani po 23 rokoch od začatia konania skončená.
V tejto súvislosti sťažovateľka, tak ako v ústavnej sťažnosti, opätovne zdôrazňuje,
že prieťahy v predmetnom konaní boli konštatované už v náleze Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 284/08 zo dňa 27. 11. 2008, v ktorom tento rozhodol o porušení práva na konanie
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
Sťažovateľka zdôrazňuje, že povinnosť konať efektívne a bez prieťahov vyplýva súdu
priamo z konkrétnych ustanovení procesných predpisov, na ktoré poukázala vo svojej
ústavnej sťažnosti. V predmetnom konaní však ústavný súd v označenom náleze osobitne
prikázal súdu konať bez prieťahov. Napriek tomu, po 10 rokoch od vydania tohto príkazu,
nie je konanie právoplatne skončené.
Nemožno súhlasiť s vyjadrením predsedu okresného súdu, že vec je po právnej
i skutkovej stránke zložitá. Predmetom konania je odstránenie stavby, neskôr zriadenie
vecného bremena. Ide teda o konanie, ktoré je štandardnou súčasťou rozhodovacej činnosti
súdov v oblasti občianskeho práva, ku ktorému existuje bohatá judikatúra a pomerne
ustálená právna úprava. Samotná skutočnosť, že vo veci bolo opakovane nariadené
znalecké dokazovanie významným spôsobom neovplyvnila dĺžku konania.
Na druhej strane, v prípade, že súdom ustanovený znalec nedodržal lehotu
na podanie znaleckého posudku, súd mal k dispozícii účinný prostriedok na to, aby vyvodil
za takýto postup voči znalcovi dôsledky.“
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
8. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 9. júla 2018 k sťažnosti bol aj prehľad
procesných úkonov vykonaných v doterajšom priebehu napadnutého konania, z ktorých
vyplýva:
„Konanie vo veci sp. zn. 15C/817/1994 sa začalo 10.10.1994. Predmetom konania
bolo pôvodne odstránenie stavby vo vlastníctve sťažovateľky - žalovanej v 1. rade
a po pripustení zmeny žaloby je predmetom konania zriadenie vecného bremena v prospech
žalovaných v 1. až 6. rade.
Dňa 10.10.1994 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi
.
Výzvou zo dňa 4.4.1995 súd vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku
za návrh vo výške 500.-Sk a žalovanému doručil rovnopis žaloby, aby sa k nej písomne
vyjadril.
Následne bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni
Uznesením č.k. 15C/817/1994-11 z 27.7.2000 súd na návrh žalobcu pripustil,
aby do konania na strane žalovaného pristúpil ďalší účastník a to Mesto Košice, so sídlom
Trieda SNP 48/A, Košice.
Po zabezpečení prípravy pojednávania, súd nariadil prvé pojednávanie
na 25.10.2000. Na tomto pojednávaní súd vec prejednal a pojednávanie odročil na neurčito
za účelom upresnenia okruhu účastníkov po jednotlivých žalobcoch, resp. ich právnych
nástupcoch.
Dňa 3.4.2003 bol spis pridelený na rozhodnutie sudcovi .
Následne bol spis pridelený na rozhodnutie sudkyni .
Dňa 23.3.2004 súd vec prejednal a pojednávanie odročil na 17.6.2004 za účelom
doplnenia dokazovania.
Uznesením č.k. 15C/817/1994-93 z 17.6.2004 súd na návrh žalobcov pripustil,
aby do konania na strane žalovaných pristúpil ďalší účastník a to T
, so sídlom .
Na pojednávaní dňa 17.6.2004 súd vec prejednal a pojednávanie odročil na
neurčito, za účelom doručenia uznesenia o pristúpení ďalšieho účastníka do konania
účastníkom konania a rozhodol o prípadnom znaleckom dokazovaní vo veci podľa návrhu
žalobcov.
Uznesením č.k. 15C/289/1994-150 z 11.11.2004 v spojení s uznesením č.k.
15C/289/1994 z 22.7.2005 spojil na spoločné konanie veci sp. zn. 15C/313/1994,
18C/417/1994, 15C/681/1994, 15C/805/1994, 15C/806/1994, 15C/817/1994, 15C/821/1994
15C/252/1994, 15C/792/1994, 15C/830/1994, 15C/258/1994, 15C/789/1994,
15C/790/1994, 15C/820/1994, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 15C/289/1994 pre účely
znaleckého dokazovania. Zároveň súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia a kartografia. Znalec
doručil súdu znalecký posudok 29.12.2005 a vyúčtovanie odmeny za jeho vypracovanie.
Uznesením č.k. 15C/289/1994-261 z 25.5.2006 súd nariadil znalecké dokazovanie
znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvia oceňovanie
nehnuteľností. Znalkyňa doručila súdu znalecký posudok zo dňa 3.10.2006 a vyúčtovanie
odmeny za jeho vypracovanie.
Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 3.4.2007 . Na tomto pojednávaní vec
prejednal a pojednávanie odročil na neurčito.
Na výzvu súdu doručil znalec doplnený znalecký posudok
zo dňa 22.11.2007 a vyúčtovanie odmeny za jeho doplnenie.
Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 16.5.2008. Na tomto pojednávaní vec
prejednal a pojednávanie odročil na 3.6.2008 za účelom doplnenia dokazovania.
Pojednávanie nariadené na 3.6.2008 bolo bez prejednania veci odročené
na 11.8.2008.
Na pojednávaní 11.8.2008 súd po prejednaní veci vyhlásil rozsudok, ktorým zriadil
vecné bremeno na ťarchu žalobcov v prospech žalovanej v 2. rade a vec týkajúcu
sa náhrady za zriadenie vecného bremena vylúčil na samostatné konanie.
Proti rozsudku podali dňa 29.10.2008 odvolanie žalobcovia, dňa 10.11.2008
žalovaný v 3. rade a dňa 11.11.2008 žalovaný v 2. rade.
Uznesením č.k. 15C/817/1994-218 z 24.11.2008 súd k rozsudku č. k. 15C/817/1994-
188 z 11.8.2008 pripojil geometrický plán ako súčasť znaleckého posudku
znalca z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia a kartografia,
č. posudku 15/2005.
Dňa 14.1.2009 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach za účelom
rozhodnutia o odvolaní žalobcov a žalovaných v 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu
Košice I č. k. 15C/817/1994-188 z 11.8.2008.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 3Co/l7/2009-255 z 2.9.2010 rozsudok
prvého stupňa zrušil v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Spis bol vrátený Okresnému súdu Košice I 5.10.2010.
Dňa 27.1.2011 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni
.
Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 12.12.2011. Po prejednaní veci súd
pojednávanie odročil na neurčito.
Uznesením č.k. 15C/817/1994-307 z 21.12.2011 súd spojil vec sp. zn. 15C/817/1994
s vecou sp. zn. 15C/258/1994 na spoločné konanie, ktoré sa viedlo pod sp. zn.
Dňa 5.11.2015 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni
.
Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 16.11.2015 pod sp. zn. 15C/258/1994.
Toto pojednávanie súd odročil na neurčito za účelom predloženia ďalších listinných
dôkazov.
Dňa 2.12.2015 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni
.
Uznesením č.k. 15C/258/1994-567 z 26.4.2016 súd nariadil znalecké dokazovanie
znalcom . Znalecký posudok č. 7/2016 podal znalec na Okresný súd
Košice I 5.10.2016.
Pojednávanie nariadené na 28.3.2018 bolo odročené z dôvodu potreby rozhodnutia
o návrhu žalobcov na rozšírenie okruhu žalovaných.
Uznesením č.k. 15C/817/1994-472 z 27.3.2018 súd na návrh žalobcov pripustil,
aby do konania na strane žalovaných pristúpil ďalší účastník a to žalovaný v 4. rade
, , žalovaný v 5. rade
a žalovaná v 6. rade , , bytom
.
Uznesením č.k. 15C/817/1994-474 z 27.3.2018 súd priznal znalcovi
odmenu za vypracovanie znaleckého posudku č. 7/2016.
Uznesením č.k. 15C/817/1994-487 z 19.4.2018 súd uložil žalovaným v 4. 5. a 6. rade
povinnosť vyjadriť sa k žalobe zo dňa 2.12.1995.“
Ústavný súd z predloženého súdneho spisu okresného súdu zistil, že ostatným
úkonom vo veci je nariadenie pojednávania na 19. október 2018, ktoré na základe
informácie okresného súdu bolo odročené na 28. november 2018. Aktuálne je ďalšie
pojednávanie nariadené na 30. január 2019.
9. Obsah zapožičaného spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v podanej
sťažnosti a vo vyjadrení okresného súdu k sťažnosti, ktoré ústavný súd považuje
za preukázané.
III.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
12. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
13 Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.
Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).
14. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho
konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných
záväzkov Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo
na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť
odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu
v primeranej dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).
15. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania
a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje
pri namietaní porušenia práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02,
16. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, predmetom konania
pred okresným súdom je rozhodovanie sporu o odstránenie neoprávnenej stavby, neskôr
alternatívne aj o zriadenie vecného bremena. Vzhľadom na nutnosť nariadenia znaleckého
dokazovania, ako aj vzhľadom na vstupovanie ďalších účastníkov do konania je možné
priznať určitú mieru skutkovej zložitosti napadnutého konania, ktorou však nie je možné
ospravedlniť extrémnu dĺžku konania, ktoré nie je právoplatne skončené ani po viac ako
23 rokoch od jeho začiatku, keď navyše od nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 284/08
zo 4. septembra 2008, ktorý vyslovil, že postupom v konaní okresného súdu (v tom čase
vedenom pod sp. zn. 15 C 258/94) došlo k zbytočným prieťahom, uplynulo už viac ako
10 rokov. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov.
17. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd posudzoval, bolo správanie účastníkov
konania. Ústavný súd konštatuje, že pri preskúmavaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou
by sťažovateľka v preskúmavanej časti napadnutého konania prispela k zbytočným
prieťahom, čo potvrdil aj predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti, keď v uvedenej
súvislosti uviedol, že „Správanie účastníkov konania neovplyvnilo podstatným spôsobom
dĺžku doterajšieho konania“.
18. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom
konaní v období od vstupu sťažovateľky do konania na strane odporcov (17. jún 2004).
Ústavný súd pri hodnotení zohľadnil aj celkovú dĺžku napadnutého konania, ktorá
je z ústavnoprávneho pohľadu neakceptovateľná (takmer 24 rokov) a hraničiaca
až s odmietnutím spravodlivosti. Vzhľadom na uvedené nebolo potrebné osobitne hodnotiť
jednotlivé procesné úkony vykonané v priebehu napadnutého konania. Ústavný súd taktiež
poukazuje na to, že samotný predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti, hodnotiac
priebeh napadnutého konania, uviedol, že „samotný postup súdu v konaní po 23 rokoch
trvania sporu ťažko hodnotiť a zdôvodňovať. Táto dĺžka konania je z hľadiska
ústavnoprávneho neakceptovateľná“.
19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru,
že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené
pod sp. zn. 15 C 817/1994, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
20. Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 C 817/1994, prikázal mu, aby v záujme zavŕšenia ochrany
označených práv vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka.
IV.
21. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
22. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, ale aj nemusí
priznať finančné zadosťučinenie osobe domáhajúcej sa ochrany svojich práv na ústavnom
súde.
23. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného
zadosťučinenia v sume 10 000 € z dôvodu, že extrémne dlhú dobu sa nachádza v stave
právnej neistoty.
24. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
25. S prihliadnutím na to, že napadnuté konanie nebolo skončené ani po takmer
10 rokoch od nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 284/08 zo 4. septembra 2008
konštatujúcom vo vzťahu k inému účastníkovi, že došlo k prieťahom v napadnutom konaní
a s prihliadnutím na celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého konania (takmer 24 rokov),
ale vzhľadom aj na skutočnosť, že sťažovateľka vstúpila do konania až na základe
uznesenia okresného súdu zo 17. júna 2004, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 €
za primerané finančné zadosťučinenie.
26. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátkou
JUDr. Ivetou Rajtákovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému
účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
27. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá bola 921 €.
28. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,
podanie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11
ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za tri úkony právnej
služby vykonané v roku 2018 predstavuje spolu s režijným paušálom (3 x 9,21 €) sumu
488,13 €. Právna zástupkyňa sťažovateľky je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len
„DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], preto bola
uvedená suma zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho
zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume
585,72 €.
29. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľky v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.
30. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. februára 2019