Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)f58/372892.a1e564.pdf
PDF · 115.67 KB
No categories available
5Cdo/106/2008
Najvyšší súd 5 Cdo 106/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : M. P., bývajúci v B.,
v dovolacom konaní zastúpený JUDr. J. P., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v P.,
proti žalovaným : 1/ Mgr. M. P., bývajúca v P., v dovolacom konaní zastúpená JUDr. J. M.,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v P. a 2/ Obec T., o určenie vlastníctva, ktorá
vec sa viedla na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 15 C 71/2001, o dovolaní žalovanej 1/
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. januára 2008 sp.zn. 8 Co 2/2007, 8 Co
15/2008, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21. januára 2008 sp.zn. 8 Co 2/2007,
8 Co 15/2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 14. júna 2004 č.k. 15 C 71/01-
103, v spojení s dopĺňacím uznesením z 11. decembra 2006 č.k. 15 C 71/2001-154, určil, že
žalobca (pôvodne JUDr. L. P.) je výlučným vlastníkom častí pozemku parc.č. X., zapísaného
na LV č. X. a pozemku parc.č. X. zapísaného na LV č. X. v kat. území H., ohraničených
2
v znaleckom posudku J. G. č. 4/03 z 5. decembra 2003 bodmi ABFEDA vo výmere X. m
2
a bodmi BCGFB vo výmere X. m. Žalovanej 1/ uložil povinnosť žalobcovi vydať do troch
dní časť parc.č. X., zapísanej na LV č. X. kat. územia H., ktorej zodpovedá plocha vyznačená
v znaleckom posudku znalca J. G. č. 4/03 z 5. decembra 2003 bodmi ABFEDA a časť parc.č.
X., zapísanej na LV č. X. kat. územia H., ktorej zodpovedá plocha vyznačená v znaleckom
posudku znalca J. G. č. 4/03 z 5. decembra 2003 bodmi ABJIHA. Žalovanej 2/ uložil
povinnosť vydať žalobcovi do troch dní časť parc.č. X., zapísanej na LV č. X. kat. územia H.,
ktorej zodpovedá plocha vyznačená v znaleckom posudku znalca J. G. č. 4/03 z 5. decembra
2003 bodmi BCGFB a časť parc.č. X., zapísanej na LV č. X. kat. územia H., ktorej zodpovedá
plocha vyznačená v znaleckom posudku znalca J. G. č. 4/03 z 5. decembra 2003 bodmi
BCKJB. Žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi a štátu v rovnakej lehote aj náhradu
ich trov. Súd prvého stupňa tak rozhodol majúc za to, že žalobca nadobudol vlastnícke právo
k častiam predmetných pozemkov vydržaním. Reagujúc na obranu žalovaných, že
nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním bránilo zistenie, že pozemky, k častiam ktorých
sa žalobca domáhal určenia svojho vlastníckeho práva, boli vo vlastníctve štátu a ako také
nemohli byť predmetom vydržania, súd prvého stupňa uviedol, že prijatím novely
Občianskeho zákonníka, vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb., „dané obmedzenie odpadlo“.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa a jeho dopĺňaciemu uzneseniu žalované podali
odvolanie. Opravný prostriedok odôvodnili tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a že hodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania
je nelogické. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, poukázali v celom rozsahu na vyjadrenie
žalovanej 1/ z 24. marca 2004.
Krajský súd v Prešove (odvolací súd) rozsudkom z 21. januára 2008 sp.zn.
8 Co 2/2007, 8 Co 15/2008 potvrdil rozsudok a dopĺňacie uznesenie súdu prvého stupňa
a žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Dospel
k záveru, že súd nižšieho stupňa náležite zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny
právny záver. Poukázal na vecne správne dôvody napadnutého rozsudku. V odôvodnení
svojho rozsudku, odvolávajúc sa na ustanovenie § 205 ods. 3 O.s.p., tiež uviedol, že sa
nezaoberal odvolacím dôvodom, že sporné pozemky boli majetkom štátu a že voči štátu
nebolo vydržanie možné. Žalované totiž rozšírili odvolanie o tento odvolací dôvod až
na pojednávaní 21. januára 2008, t.j. po uplynutí lehoty na odvolanie.
Proti rozsudku odvolacieho súdu žalovaná 1/ podala dovolanie. Navrhla napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd
jej odňal možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa
žalovanej 1/ spočíva táto vada konania v tom, že odvolací súd s poukazom na ustanovenie
§ 205 ods. 3 O.s.p. neprihliadol na právnu námietku jej zástupcu, že žalobca nemohol vydržať
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, keďže tieto boli vo vlastníctve štátu, hoci
pre aplikáciu predmetného ustanovenia tu neboli zákonné podmienky. Uviedla, že uvedená
výhrada nebola v konaní nová; žalované ju predniesli už v konaní pred súdom prvého stupňa.
Dodala, že „išlo predsa o otázku právne zásadného významu, ktorú súd prvého stupňa obišiel
bez povšimnutia resp. s výkladom, že ide o majetok v užívaní socialistickej organizácie (M.
N. V. nie je socialistickou organizáciou, ale správcom majetku štátu) a odvolací súd sa vyhol
riešeniu tejto otázky s tým, že som to neuviedla do odvolania.“
Žalobca a žalovaná 2/ sa k dovolaniu žalovanej 1/ nevyjadrili; žalobca M. P.
v dovolacom konaní predložil súdu iba plnomocenstvo pre ním zvoleného zástupcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), postupujúc
podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenie § 372p ods. 1 O.s.p.
k úpravám účinným od 15. októbra 2008 na základe zákona č. 384/2008 Z.z.), po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, pretože podľa ustanovenia § 236 ods. 1
O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to
pripúšťa zákon.
Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením, pripúšťa
ustanovenie § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie,
v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných, v ňom vymenovaných
procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného spôsobu začatia
konania, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo nesprávne obsadeným súdom). Na tieto vady konania odvolacieho súdu prihliada
dovolací súd vždy, t.j. aj vtedy, ako to účastník v dovolaní výslovne nenamieta (§ 242 ods. 1
druhá veta O.s.p.).
Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania
podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa odňala možnosť konať pred súdom).
Žalovaná 1/ vidí túto vadu konania odvolacieho súdu v tom, že odvolací súd, aplikujúc
na zistenú procesnú situáciu ustanovenie § 205 ods. 3 O.s.p., odmietol zaoberať sa námietkou
jej zástupcu, že žalobca nemohol vydržať vlastnícke právo k častiam sporných nehnuteľností,
keďže tieto boli vo vlastníctve štátu, hoci pre aplikáciu predmetného procesného ustanovenia
tu neboli zákonné podmienky.
Žalovaná 1/ vytýka túto vadu konania dôvodne.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Uplynutím lehoty na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa upravovať nielen rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania (dôvodová správa vysvetľuje
túto úpravu tým, že zákon vyčerpávajúco vypočítava prípustné odvolacie dôvody, a preto
dopĺňanie dôvodov odvolania aj po uplynutí lehoty na odvolanie je zbytočné).
Odvolací súd ale predmetné ustanovenie nesprávne aplikoval na jestvujúci procesný
stav.
V odôvodnení svojho rozhodnutia, okrem iného, uviedol : „Žalovaní v 1. a 2. rade
na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 21. januára 2008 rozšírili dôvody odvolania s tým,
že sporný majetok bol majetkom štátu, pričom vydržanie voči štátu nie je možné.“ K tomu,
na inom mieste v odôvodnení svojho rozsudku, uviedol : „Čo sa týka rozšírenia dôvodov
odvolania na pojednávaní žalovaných v 1. a 2. rade, odvolací súd poukazuje na ust. § 205
ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie a keďže žalovaní v 1. a 2. rade dôvody odvolania
rozšírili po uplynutí lehoty na odvolanie, odvolací súd sa s týmito dôvodmi odvolania
nemohol zaoberať.“
Záver odvolacieho súdu, že žalované rozšírili dôvody odvolania po uplynutí lehoty
na odvolanie, až na pojednávaní odvolacieho súdu, nemá oporu v spise súdu prvého stupňa
vedenom v predmetnej právnej veci.
Žalované v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa (č.l. 108 spisu), okrem iného,
uviedli : „Pokiaľ ide o právne posúdenie veci poukazujeme v celom rozsahu na vyjadrenie
žalovanej v 1/ rade zo dňa 24.3.2004.“
Vo vyjadrení z 24. marca 2004 (č.l. 96 spisu) žalovaných 1/ a 2/ (nielen žalovanej 1/,
ako je to nesprávne uvedené v odvolaní) je tiež uvedené : „Podľa nášho názoru
pre rozhodnutie súdu nie je dôležité, či žalobca užíval, alebo neužíval pozemok tak, ako to
tvrdí v svojej žalobe. Dôležité je to, kto bol účastníkom v konaní 14 C 412/84. Žaloba
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bola podaná Čsl. štátom - MNV v T..
Niet pochýb o tom, že spoluvlastnícky podiel vlastnil Československý štát. Výrokom
rozsudku bola potom štátu prisúdená do výlučného vlastníctva parcela X., X.. Že išlo
o majetok štátu niet pochýb a proti štátu nebolo možné vydržať vlastnícke právo. Túto
skutočnosť neprerušila ani novela OZ č. 131/82 Zb., ktorá začala platiť od 1.4.1983. V § 134
ods. 3 citovanej novely sa jasne uvádza, že vydržaním nemožno nadobudnúť vec z majetku
v socialistickom vlastníctve. Poukazuje aj na hospodársky zákonník č. 109/64 Zb., jeho § 10 –
citujeme : právo na ochranu socialistického spoločenského vlastníctva proti neoprávneným
zásahom, najmä právo na vydanie veci voči tomu, kto ju neoprávnene zadržuje, nezaniká
uplynutím času. Aj novela OZ č. 509/91 Zb. v prechodných a záverečných ustanoveniach
§ 872 ods. 6 upravuje započítanie vydržacej doby, avšak iba k pozemkom, kde na základe
doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom
užívaní pozemkov, čo korešponduje s ust. § 134 ods. 2 zák.č. 131/82 Zb. Ani stanovisko NS
SR č. 83 uverejnené v Zb. stanovísk 5/02 nezmenilo tento názor, pretože aj v citovanom
stanovisku sa nepresne konštatuje, že držba sa nevzťahovala na právnické osoby
a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve.“
Z uvedeného je zrejmé, že žalované v procesnom úkone (vyjadrení) z 24. marca 2004,
na ktorý sa „v celom rozsahu“ odvolali v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa,
uplatnili námietku, že sporný majetok bol majetkom štátu a vydržanie voči štátu nebolo
možné. Rozsah dôvodov ich odvolania bol tak vymedzený, okrem iného, obsahom ich
vyjadrenia z 24. marca 2004. Tým, že na pojednávaní odvolacieho súdu (znovu) uplatnili
námietku nespôsobilého predmetu vydržania, nerozšírili dôvody svojho dovolania, ako
nesprávne ustálil odvolací súd.
Odvolací súd tým, že odvolávajúc sa na ustanovenie § 205 ods. 3 O.s.p., odmietol sa
zaoberať jedným z dôvodov odvolania žalovaných, hoci pre taký postup tu neboli žiadne
zákonné dôvody, odňal žalovanej 1/ možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p.
Konanie odvolacieho súdu je naostatok postihnuté aj tzv. inou (v ustanovení § 237
O.s.p. neuvedenou) vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 107 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v znení do 15. októbra 2008, ak účastník stratí
spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi
podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať
(ods. 1). Konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením
konania o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je,
pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo (ods. 2). Konanie súd preruší
najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje
s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby
sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr (ods. 3).
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Uvedené pravidlá platia aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že pôvodný žalobca JUDr. L. P. po
vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo určené, že je výlučným vlastníkom časti
nehnuteľností a žalovaným bola uložená povinnosť vydať mu predmetné časti nehnuteľností,
dňa X. zomrel.
Odvolací súd, po tom, ako mu bol predložený rovnopis osvedčenia o dedičstve
zo 14. decembra 2005 č.k. 38 D 1499/2004-61, D not 136/2004, v záhlaví svojho rozsudku,
ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, označil za žalobcu M. P., syna pôvodného
žalovaného JUDr. L. P.. Z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že ako ďalší dedičia
po poručiteľovi JUDr. L. P. prichádzali do úvahy jeho manželka JUDr. M. P. a deti JUDr. L.
K. a Ing. M. P..
Ak je viac dedičov a dedičstvo ohľadne spornej veci nebolo ešte vyporiadané, nemôžu
sa dedičia alebo jeden z nich bez ďalšieho domáhať, že sú vlastníkmi veci. Dedičia z titulu
svojho dedičského nároku sú vecne legitimovaní len na podanie žaloby, že poručiteľ bol
v čase svojej smrti vlastníkom veci.
Podmienkou toho, aby súd mohol po smrti pôvodného žalobcu pokračovať s jeho
právnym nástupcom je, aby žaloba bola zmenená na primerané určenie. O tom súd v rámci
opatrení urobených podľa ustanovenia § 104 ods. 2 O.s.p. nového žalobcu (žalobcov)
primerane poučí. Ak súd tak neurobí a naďalej koná o pôvodnej žalobe na určenie vlastníctva
žalobcu, ktorý stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, zaťaží svoje konanie inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
So zreteľom na výskyt týchto vád konania odvolacieho súdu je dovolanie žalovanej 1/
nielen prípustné, ale tiež dôvodné, lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom týmito
procesnými vadami nemôže byť považované za správne. Dovolací súd preto dovolaním
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove v celom rozsahu uznesením zrušil podľa
§ 243b ods. 2 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z. a vec mu vrátil na ďalšie konanie
(§ 243b ods. 3 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. februára 2009
JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková