Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/106/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : M. P., bývajúci v B.,

v dovolacom konaní zastúpený JUDr. J. P., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v P.,

proti žalovaným : 1/ Mgr. M. P., bývajúca v P., v dovolacom konaní zastúpená JUDr. J. M.,

advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v P. a 2/ Obec T., o určenie vlastníctva, ktorá

vec sa viedla na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. , o dovolaní žalovanej 1/

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 21. januára 2008 sp.zn. , 8 Co

15/2008, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21. januára 2008 sp.zn. ,

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 14. júna 2004 č.k. 15 C 71/01-

103, v spojení s dopĺňacím uznesením z 11. decembra 2006 č.k. -154, určil, že

žalobca (pôvodne JUDr. L. P.) je výlučným vlastníkom častí pozemku parc.č. X., zapísaného

na LV č. X. a pozemku parc.č. X. zapísaného na LV č. X. v kat. území H., ohraničených

2

v znaleckom posudku J. G. č. 4/03 z 5. decembra 2003 bodmi ABFEDA vo výmere X. m

2

a bodmi BCGFB vo výmere X. m. Žalovanej 1/ uložil povinnosť žalobcovi vydať do troch

dní časť parc.č. X., zapísanej na LV č. X. kat. územia H., ktorej zodpovedá plocha vyznačená

v znaleckom posudku znalca J. G. č. 4/03 z 5. decembra 2003 bodmi ABFEDA a časť parc.č.

X., zapísanej na LV č. X. kat. územia H., ktorej zodpovedá plocha vyznačená v znaleckom

posudku znalca J. G. č. 4/03 z 5. decembra 2003 bodmi ABJIHA. Žalovanej 2/ uložil

povinnosť vydať žalobcovi do troch dní časť parc.č. X., zapísanej na LV č. X. kat. územia H.,

ktorej zodpovedá plocha vyznačená v znaleckom posudku znalca J. G. č. 4/03 z 5. decembra

2003 bodmi BCGFB a časť parc.č. X., zapísanej na LV č. X. kat. územia H., ktorej zodpovedá

plocha vyznačená v znaleckom posudku znalca J. G. č. 4/03 z 5. decembra 2003 bodmi

BCKJB. Žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi a štátu v rovnakej lehote aj náhradu

ich trov. Súd prvého stupňa tak rozhodol majúc za to, že žalobca nadobudol vlastnícke právo

k častiam predmetných pozemkov vydržaním. Reagujúc na obranu žalovaných, že

nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním bránilo zistenie, že pozemky, k častiam ktorých

sa žalobca domáhal určenia svojho vlastníckeho práva, boli vo vlastníctve štátu a ako také

nemohli byť predmetom vydržania, súd prvého stupňa uviedol, že prijatím novely

, vykonanej , „dané obmedzenie odpadlo“.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa a jeho dopĺňaciemu uzneseniu žalované podali

odvolanie. Opravný prostriedok odôvodnili tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci a že hodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania

je nelogické. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, poukázali v celom rozsahu na vyjadrenie

žalovanej 1/ z 24. marca 2004.

Krajský súd v Prešove (odvolací súd) rozsudkom z 21. januára 2008 sp.zn.

, potvrdil rozsudok a dopĺňacie uznesenie súdu prvého stupňa

a žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Dospel

k záveru, že súd nižšieho stupňa náležite zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny

právny záver. Poukázal na vecne správne dôvody napadnutého rozsudku. V odôvodnení

svojho rozsudku, odvolávajúc sa na ustanovenie , tiež uviedol, že sa

nezaoberal odvolacím dôvodom, že sporné pozemky boli majetkom štátu a že voči štátu

nebolo vydržanie možné. Žalované totiž rozšírili odvolanie o tento odvolací dôvod až

na pojednávaní 21. januára 2008, t.j. po uplynutí lehoty na odvolanie.

Proti rozsudku odvolacieho súdu žalovaná 1/ podala dovolanie. Navrhla napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd

jej odňal možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia Podľa

žalovanej 1/ spočíva táto vada konania v tom, že odvolací súd s poukazom na ustanovenie

neprihliadol na právnu námietku jej zástupcu, že žalobca nemohol vydržať

vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, keďže tieto boli vo vlastníctve štátu, hoci

pre aplikáciu predmetného ustanovenia tu neboli zákonné podmienky. Uviedla, že uvedená

výhrada nebola v konaní nová; žalované ju predniesli už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Dodala, že „išlo predsa o otázku právne zásadného významu, ktorú súd prvého stupňa obišiel

bez povšimnutia resp. s výkladom, že ide o majetok v užívaní socialistickej organizácie (M.

N. V. nie je socialistickou organizáciou, ale správcom majetku štátu) a odvolací súd sa vyhol

riešeniu tejto otázky s tým, že som to neuviedla do odvolania.“

Žalobca a žalovaná 2/ sa k dovolaniu žalovanej 1/ nevyjadrili; žalobca M. P.

v dovolacom konaní predložil súdu iba plnomocenstvo pre ním zvoleného zástupcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), postupujúc

podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 15. októbra 2008 na základe ), po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, pretože podľa ustanovenia § 236 ods. 1

dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to

pripúšťa zákon.

Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením, pripúšťa

ustanovenie až g/ dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných, v ňom vymenovaných

procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného spôsobu začatia

konania, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo nesprávne obsadeným súdom). Na tieto vady konania odvolacieho súdu prihliada

dovolací súd vždy, t.j. aj vtedy, ako to účastník v dovolaní výslovne nenamieta (§ 242 ods. 1

druhá veta ).

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

podľa (účastníkovi konania sa odňala možnosť konať pred súdom).

Žalovaná 1/ vidí túto vadu konania odvolacieho súdu v tom, že odvolací súd, aplikujúc

na zistenú procesnú situáciu ustanovenie , odmietol zaoberať sa námietkou

jej zástupcu, že žalobca nemohol vydržať vlastnícke právo k častiam sporných nehnuteľností,

keďže tieto boli vo vlastníctve štátu, hoci pre aplikáciu predmetného procesného ustanovenia

tu neboli zákonné podmienky.

Žalovaná 1/ vytýka túto vadu konania dôvodne.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Uplynutím lehoty na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa upravovať nielen rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, ale aj dopĺňať dôvody odvolania (dôvodová správa vysvetľuje

túto úpravu tým, že zákon vyčerpávajúco vypočítava prípustné odvolacie dôvody, a preto

dopĺňanie dôvodov odvolania aj po uplynutí lehoty na odvolanie je zbytočné).

Odvolací súd ale predmetné ustanovenie nesprávne aplikoval na jestvujúci procesný

stav.

V odôvodnení svojho rozhodnutia, okrem iného, uviedol : „Žalovaní v 1. a 2. rade

na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 21. januára 2008 rozšírili dôvody odvolania s tým,

že sporný majetok bol majetkom štátu, pričom vydržanie voči štátu nie je možné.“ K tomu,

na inom mieste v odôvodnení svojho rozsudku, uviedol : „Čo sa týka rozšírenia dôvodov

odvolania na pojednávaní žalovaných v 1. a 2. rade, odvolací súd poukazuje na ust. § 205

ods. 3 , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie a keďže žalovaní v 1. a 2. rade dôvody odvolania

rozšírili po uplynutí lehoty na odvolanie, odvolací súd sa s týmito dôvodmi odvolania

nemohol zaoberať.“

Záver odvolacieho súdu, že žalované rozšírili dôvody odvolania po uplynutí lehoty

na odvolanie, až na pojednávaní odvolacieho súdu, nemá oporu v spise súdu prvého stupňa

vedenom v predmetnej právnej veci.

Žalované v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa (č.l. 108 spisu), okrem iného,

uviedli : „Pokiaľ ide o právne posúdenie veci poukazujeme v celom rozsahu na vyjadrenie

žalovanej v 1/ rade zo dňa 24.3.2004.“

Vo vyjadrení z 24. marca 2004 (č.l. 96 spisu) žalovaných 1/ a 2/ (nielen žalovanej 1/,

ako je to nesprávne uvedené v odvolaní) je tiež uvedené : „Podľa nášho názoru

pre rozhodnutie súdu nie je dôležité, či žalobca užíval, alebo neužíval pozemok tak, ako to

tvrdí v svojej žalobe. Dôležité je to, kto bol účastníkom v konaní . Žaloba

o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bola podaná Čsl. štátom - MNV v T..

Niet pochýb o tom, že spoluvlastnícky podiel vlastnil Československý štát. Výrokom

rozsudku bola potom štátu prisúdená do výlučného vlastníctva parcela X., X.. Že išlo

o majetok štátu niet pochýb a proti štátu nebolo možné vydržať vlastnícke právo. Túto

skutočnosť neprerušila ani novela č. 131/82 Zb., ktorá začala platiť od 1.4.1983. V

ods. 3 citovanej novely sa jasne uvádza, že vydržaním nemožno nadobudnúť vec z majetku

v socialistickom vlastníctve. Poukazuje aj na hospodársky zákonník č. 109/64 Zb., jeho § 10 –

citujeme : právo na ochranu socialistického spoločenského vlastníctva proti neoprávneným

zásahom, najmä právo na vydanie veci voči tomu, kto ju neoprávnene zadržuje, nezaniká

uplynutím času. Aj novela č. 509/91 Zb. v prechodných a záverečných ustanoveniach

§ 872 ods. 6 upravuje započítanie vydržacej doby, avšak iba k pozemkom, kde na základe

doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom

užívaní pozemkov, čo korešponduje s ust. § 134 ods. 2 zák.č. 131/82 Zb. Ani stanovisko NS

SR č. 83 uverejnené v Zb. stanovísk 5/02 nezmenilo tento názor, pretože aj v citovanom

stanovisku sa nepresne konštatuje, že držba sa nevzťahovala na právnické osoby

a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve.“

Z uvedeného je zrejmé, že žalované v procesnom úkone (vyjadrení) z 24. marca 2004,

na ktorý sa „v celom rozsahu“ odvolali v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa,

uplatnili námietku, že sporný majetok bol majetkom štátu a vydržanie voči štátu nebolo

možné. Rozsah dôvodov ich odvolania bol tak vymedzený, okrem iného, obsahom ich

vyjadrenia z 24. marca 2004. Tým, že na pojednávaní odvolacieho súdu (znovu) uplatnili

námietku nespôsobilého predmetu vydržania, nerozšírili dôvody svojho dovolania, ako

nesprávne ustálil odvolací súd.

Odvolací súd tým, že odvolávajúc sa na ustanovenie , odmietol sa

zaoberať jedným z dôvodov odvolania žalovaných, hoci pre taký postup tu neboli žiadne

zákonné dôvody, odňal žalovanej 1/ možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237

písm. f/

Konanie odvolacieho súdu je naostatok postihnuté aj tzv. inou (v ustanovení § 237

neuvedenou) vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa , a v znení do 15. októbra 2008, ak účastník stratí

spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi

podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať

(ods. 1). Konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením

konania o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je,

pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo (ods. 2). Konanie súd preruší

najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje

s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby

sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr (ods. 3).

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Uvedené pravidlá platia aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu ( ).

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že pôvodný žalobca JUDr. L. P. po

vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo určené, že je výlučným vlastníkom časti

nehnuteľností a žalovaným bola uložená povinnosť vydať mu predmetné časti nehnuteľností,

dňa X. zomrel.

Odvolací súd, po tom, ako mu bol predložený rovnopis osvedčenia o dedičstve

zo 14. decembra 2005 č.k. -61, D not 136/2004, v záhlaví svojho rozsudku,

ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, označil za žalobcu M. P., syna pôvodného

žalovaného JUDr. L. P.. Z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že ako ďalší dedičia

po poručiteľovi JUDr. L. P. prichádzali do úvahy jeho manželka JUDr. M. P. a deti JUDr. L.

K. a Ing. M. P..

Ak je viac dedičov a dedičstvo ohľadne spornej veci nebolo ešte vyporiadané, nemôžu

sa dedičia alebo jeden z nich bez ďalšieho domáhať, že sú vlastníkmi veci. Dedičia z titulu

svojho dedičského nároku sú vecne legitimovaní len na podanie žaloby, že poručiteľ bol

v čase svojej smrti vlastníkom veci.

Podmienkou toho, aby súd mohol po smrti pôvodného žalobcu pokračovať s jeho

právnym nástupcom je, aby žaloba bola zmenená na primerané určenie. O tom súd v rámci

opatrení urobených podľa ustanovenia nového žalobcu (žalobcov)

primerane poučí. Ak súd tak neurobí a naďalej koná o pôvodnej žalobe na určenie vlastníctva

žalobcu, ktorý stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, zaťaží svoje konanie inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

So zreteľom na výskyt týchto vád konania odvolacieho súdu je dovolanie žalovanej 1/

nielen prípustné, ale tiež dôvodné, lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom týmito

procesnými vadami nemôže byť považované za správne. Dovolací súd preto dovolaním

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove v celom rozsahu uznesením zrušil podľa

v znení a vec mu vrátil na ďalšie konanie

( v znení ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. februára 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková