Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 25 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (34)a56/361502.c6fb32.pdf
PDF · 125.98 KB
No categories available
4Cdo/267/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 267/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ľ. B., bývajúcej v B., 2/
RNDr. A. B., CSc., bývajúceho v I., 3/ A. M., bývajúcej v A., 4/ I. B., bývajúceho v B., 5/ A.
M., bývajúcej v P., 6/ M. M., bývajúceho v P.P., 7/ B. M., bývajúceho v P., 8/ R. M.,
bývajúceho v P., 9/ I. M., bývajúceho v P., 10/ Ing. B. Š., bývajúceho v T., 11/ PhDr. D. S.,
bývajúcej v N. a 12/ MUDr. S. Š. Š., bývajúceho v U., prechodne v Č., ţalobcovia 1/ aţ 11/
zastúpení JUDr. R. H., advokátom so sídlom v B., a ţalobca 12/ zastúpený JUDr. M. C.,
advokátkou so sídlom v N., proti ţalovanému H., so sídlom v B., o určenie vlastníctva,
vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C 99/2003, o dovolaní ţalobcov proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. mája 2009 sp. zn. 8 Co 189/2007 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 14. mája
2009 sp. zn. 8 Co 189/2007 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I 7.5.2003 sa ţalobkyňa 1/ (pôvodne
označená ako ţalobkyňa 2/) a právna predchodkyňa ţalobcov 2/ aţ 4/ A. B. (ako pôvodná
ţalobkyňa 1/) domáhali voči pôvodnému ţalovanému B.B.M. určenia neplatnosti darovacej
zmluvy uzavretej v roku X. ich právnymi predchodcami A. J. (predtým M.), rod. K., G. K. a J.
K. ako darcami a Československým štátom ako obdarovaným, týkajúcej sa okrem pozemkov
aj nehnuteľnosti - stavby súpisného čísla X., zapísanej v katastri nehnuteľností pre kat. úz.
B.B. na liste vlastníctva č. X. a postavenej na pozemku parcela č. X. - zastavaná plocha vo
2
výmere X. m, zapísanému v katastri nehnuteľností pre kat. úz. B.B. na liste vlastníctva č.
X.. Zároveň sa domáhali určenia, ţe označená nehnuteľnosť (stavba) patrí do dedičstva po A.
J., G. K. a J. K., a to u kaţdého v rozsahu jednej tretiny.
V ţalobe uviedli, ţe v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
15 C 70/92 sa spolu s M., B., R. a I. M. podľa § 5 ods. 4 zákona č. 87/1991 Zb. o
mimosúdnych rehabilitáciách (ďalej len „zákon č. 87/1991 Zb.“) domáhali vydania
nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre kat. úz. B.B. na liste vlastníctva č. X.
2
ako pozemok parcela č. X. - ostatná plocha vo výmere X. ma parcela č. X. - zastavaná
2
plocha vo výmere X. ma ako stavba domu súpisného čísla X. postavená na pozemku parcela
č. X.. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 16. januára 2001 sp. zn. 15 Co 262/2000,
ktorým bol zmenený ţalobu zamietajúci rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 9. septembra
1997 č. k. 15 C 70/92-134, bolo ich ţalobe vyhovené tak, ţe ţalovanej B.B.M. bola uloţená
povinnosť vydať im v príslušných podieloch do vlastníctva nehnuteľnosti zapísané v katastri
nehnuteľností pre kat. úz. B.B. na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. - ostatná plocha vo
2 2
výmere X. ma parcela č. X. - zastavaná plocha vo výmere X. m. Hoci podľa odôvodnenia
rozsudku bola ţaloba dôvodná v celom rozsahu, krajský súd opomenul rozhodnúť aj o vydaní
nehnuteľnosti - stavby, t.j. domu súpisného čísla X., postaveného na parcele č. X.. Ich návrh
na opravu rozsudku uznesením z 30. decembra 2002 sp. zn. 15 Co 262/2000 zamietol s tým,
ţe v časti predmetu konania, o ktorej nebolo rozhodnuté, bude potrebné vec znovu prejednať
na základe nového návrhu. Preto sú nútení domáhať sa nového rozhodnutia vo forme
poţadovaných určení, ktorým ak by bolo vyhovené, tak by získali vlastníctvo k predmetnej
stavbe (domu) dedením. V súvislosti s tým uviedli, ţe v reštitučnom konaní bolo ustálené, ţe
ich právni predchodcovia uzavreli darovaciu zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, preto podľa § 37 vtedy platného Občianskeho zákonníka (zákona č. 141/1950
Zb.) bola táto zmluva neplatná a vlastníctvo pôvodných vlastníkov zostalo zachované.
V priebehu konania pôvodná ţalobkyňa A. B. dňa X. zomrela, preto súd pokračoval v
konaní s jej dedičmi - ţalobcami 2/ aţ 4/ a zároveň na návrh ţalobcov uznesením z 8. apríla
2005 č. k. 16 C 99/2003-61 pripustil, aby do konania na strane ţalovanej pristúpilo H., so
sídlom v B., a to ako ţalovaný 2/. Na ďalší návrh ţalobcov 1/ aţ 4/ Okresný súd Bratislava
I uznesením z 13. apríla 2006 č. k. 16 C 99/2003-107 pripustil, aby do konania na strane
ţalobcov pristúpili A. M., M. M., B. M., R. M., I. M., Ing. B. Š., PhDr. D. S. a Z. Š. ako
ţalobcovia 5/ aţ 12/. Súčasne pripustil zmenu ţaloby tak, ţe ţalobcovia sa ňou domáhajú
určenia podielového spoluvlastníctva v príslušných spoluvlastníckych podieloch k
nehnuteľnosti - stavbe súpisného čísla X., zapísanej v katastri nehnuteľností pre kat. úz. B.B.
na liste vlastníctva č. X. a postavenej na pozemku parcela X., zapísanému na liste vlastníctva
č. X.. Napokon uznesením z 26. októbra 2006 sp. zn. 16 C 99/2003-125 konanie voči B.B.M.
ako pôvodne ţalovanej 1/ zastavil a to z dôvodu späťvzatia ţaloby voči tomuto subjektu.
Po vydaní vyššie uvedených procesných rozhodnutí a vykonaní dokazovania Okresný
súd Bratislava I rozsudkom z 18. januára 2007 č. k. 16 C 99/2003-149 rozhodol o ţalobe tak,
ţe jej v plnom rozsahu vyhovel, t.j. určil v príslušných podieloch podielové spoluvlastníctvo
ţalobcov 1/ aţ 11/ a Z. Š. ako ţalobkyne 12/ (ţalobcov nesprávne označil poradovým číslom
2/ aţ 13/) k označenej stavbe a uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť im náhradu trov
konania. Opodstatnenosť ţaloby vyvodil z právneho záveru, ţe právni predchodcovia
ţalobcov darovali predmetnú nehnuteľnosť štátu neplatne, pretoţe darovacie vyhlásenie
urobili v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. V dôsledku toho nestratili vlastnícke
právo a ţalobcovia ho po nich nadobudli dedením. V odôvodnení rozsudku tieţ uviedol, ţe
dôvodom ţaloby bola skutočnosť, ţe v reštitučnom konaní, predmetom ktorého bolo aj
vydanie tejto nehnuteľnosti, a v ktorom bolo reštitučnému návrhu vyhovené, súd opomenul
pri špecifikácii jednotlivých vydávaných nehnuteľností uviesť pri parcele č. X. aj text „stavba
súp. č. X.“.
Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal odvolanie ţalovaný. V priebehu
odvolacieho konania ţalobcovia 1/ aţ 11/ oznámili súdu, ţe Z. Š. (pôvodná ţalobkyňa 12/)
dňa X. zomrela, a keďţe predmetom konania je majetkové právo, budú v konaní pokračovať
jej dedičia, ktorými sú ţalobcovia 10// a 11/. Zároveň navrhli úpravu petitu ţaloby tak, ţe
pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel Z. Š., tento patrí do dedičstva po nej.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací na odvolacom pojednávaní najprv pripustil
navrhnutú zmenu petitu ţaloby (pokiaľ ide o podiel Z. Š.) a rozsudkom zo 14. mája 2009
sp. zn. 8 Co 189/2007 rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa pôvodnej ţalobkyne
12/ Z. Š. zrušil a konanie zastavil a vo zvyšnej vyhovujúcej časti ho zmenil tak, ţe ţalobu
zamietol. Zároveň rozhodol o povinnosti ţalobcov 1/ aţ 11/ zaplatiť ţalovanému náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania. Zamietnutie ţaloby odôvodnil tým, ţe ţalobou o
určenie vlastníckeho práva nemoţno obchádzať zmysel a účel reštitučného zákonodarstva,
a ţe naliehavý právny záujem na určovacej ţalobe nie je daný, ak právne vzťahy mali byť
dotknuté pred desiatkami rokov. V takýchto prípadoch určovacia ţaloba nie je nástrojom
nastolenia právnej istoty, ale smeruje k jej narušeniu. V predmetnej veci to potom znamená,
ţe ak by poţadovanému určeniu bolo vyhovené, došlo by k obchádzaniu zmyslu a účelu
reštitučného zákona (zákona č. 87/1991 Zb.), keďţe ţalobcovia v reštitučnom konaní neboli
úspešní len v dôsledku svojej nepozornosti vo vzťahu k domovej nehnuteľnosti. Neúspech
v konaní o navrátenie odňatého majetku nezakladá právo opakovane sa domáhať rovnakého
práva v novom konaní. Okrem toho určovacou ţalobou nemoţno obchádzať dedičské
konanie, preto predmetom určovacej ţaloby mohlo byť len určenie, ţe právni predchodcovia
ţalobcov boli ku dňu smrti podielovými spoluvlastníkmi označenej nehnuteľnosti.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia 1/ aţ 11/.
Ţiadali, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí ţaloby zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili nesprávnym právnym posúdením
veci odvolacím súdom. Poukazovali na to, ţe určovacou ţalobou neobchádzali ani
v najmenšom reštitučné predpisy, ale postupovali podľa nich, ţe nie v dôsledku ich
nepozornosti, ale v dôsledku evidentného porušenia zákona zo strany súdu v reštitučnom
konaní nebolo vo výroku rozsudku rozhodnuté aj o vydaní stavby. Namietali, ţe mali
naliehavý právny záujem na poţadovanom určení, pretoţe ako vlastník spornej nehnuteľnosti
je v katastri nehnuteľností vedený ţalovaný. Uviedli tieţ, ţe ide o neobvyklý prípad
poškodenia ich práv z viny iného štátneho orgánu a ţe odvolací súd neprihliadol na špecifiká
tohto sporu.
Ţalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.
V priebehu dovolacieho konania písomným podaním z 23.12.2009 MUDr. S. Š. B.
oznámil, ţe je popri ţalobcoch 10/ a 11/ tieţ dedičom pôvodnej ţalobkyne 12/ Z. Š., a ţe
z tohto dôvodu vstupuje do konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenými
osobami (účastníkmi konania, pričom za účastníka konania treba povaţovať aj ţalobcu 13/
ako ďalšieho dediča po zomrelej Z. Š., a vzhľadom na nerozlučné spoločenstvo dedičov
menovanej v konaní treba dovolanie ţalobcov 10/ a 11/ povaţovať aj za dovolanie ţalobcu
13/) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je prípustné
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.),
preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. moţno dovolanie odôvodniť len niektorým
alebo niektorými z dôvodov taxatívne v ňom určených. Z obsahu dovolania v predmetnej veci
vyplýva, ţe dovolatelia uplatnili dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t. j. ţe
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav,
ku ktorému môţe dôjsť buď pouţitím iného právneho predpisu, neţ ktorý mal byť správne
pouţitý, alebo síce aplikáciou správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom,
alebo nesprávnou aplikáciou správneho právneho predpisu na zistený skutkový stav.
V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, ţe v reštitučnom konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15 C 70/92 rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave zo 16. januára 2001 sp. zn. 15 Co 262/2000, ktorý nadobudol právoplatnosť
16. marca 2001, bola ţalovanej v tomto konaní, t.j. B.B.M., uloţená povinnosť vydať
ţalobcom 1/, 6/, 7/, 8/, 9/ a právnej predchodkyni ţalobcov 2/, 3/ a 4/ A. B. do vlastníctva
v príslušných podieloch nehnuteľnosti, zapísané v katastri nehnuteľností pre kat. úz. B.B.
2
na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. - ostatná plocha vo výmere X. ma parcela č. X. -
2
zastavaná plocha vo výmere X. m. V odôvodnení tohto rozsudku bolo výslovne uvedené, ţe
predmetom reštitučného nároku uplatneného podľa § 5 ods. 4 zákona č. 87/1991 Zb. bolo
vydanie pozemkov parcela č. X. a parcela č. X. a tieţ vydanie stavby - obytného domu
súpisné číslo X., postavenej na pozemku parcela č. X., a ţe ţalobný nárok bol dôvodný,
ţalobe bolo vyhovené a ţalobcovia (osoby, ktoré boli ţalobcami v reštitučnom konaní) boli
úspešní. Ďalej bolo zistené, ţe uznesením Krajského súdu v Bratislave z 30. decembra 2002
sp. zn. 15 Co 262/2000 bol zamietnutý návrh ţalobcov 1/, 6/, 7/, 8/ a 9/ a A. B. na opravu
výroku uvedeného rozsudku krajského súdu tak, aby v ňom bola uvedená aj stavba súpisné
číslo X.. V tomto uznesení krajský súd uviedol, ţe vec je potrebné znovu prejednať na
základe nového návrhu, ktorý však bliţšie nijako nekonkretizoval. Na základe označeného
rozsudku krajského súdu bolo v katastri nehnuteľností zapísané v prospech ţalobcov 1/, 6/, 7/,
8/ a 9/ a A. B. len vlastnícke právo k pozemkom, nie však aj vlastnícke právo k stavbe.
Vlastnícke právo k stavbe zostalo zapísané v prospech ţalovaného.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu bolo podľa názoru dovolacieho súdu
pre posúdenie určovacej ţaloby rozhodujúce, ţe dôvodom jej podania bolo odstránenie stavu
právnej neistoty, ktorý nastal v dôsledku nepresného, resp. neúplného výroku rozsudku
Krajského súdu v Bratislave vydaného v reštitučnej veci.
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu
k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.).
Rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci (§ 152 ods. 2 veta prvá
O.s.p.).
V zmysle § 157 ods. 1 a 2 O.s.p. sa v písomnom vyhotovení rozsudku uvedie okrem
iného aj znenie výroku a odôvodnenie, pričom v odôvodnení sa uvedie, čoho sa ţalobca
domáhal a ako súd vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku musí byť presvedčivé, teda
musí byť z neho predovšetkým zrejmé, či súd rozhodol o celej veci a prečo rozhodol tak ako
rozhodol.
Zásada spravodlivej ochrany práv vyplývajúca z citovaného ustanovenia § 1 O.s.p.
vyţaduje, aby občianske súdne konanie ako celok bolo spravodlivé. Spravodlivosť musí byť
vţdy prítomná v procese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje právo, ako hodnotový činiteľ
spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Pri zisťovaní a formulovaní
odpovede súdu, čo je konkrétnym právom v prejednávanej veci, musí byť tento hodnotový
činiteľ rešpektovaný v maximálnej miere. Pre nachádzanie práva je nevyhnutné vychádzať
z individuálnych okolností kaţdého jednotlivého prípadu. Mnohé prípady a ich špecifické
okolnosti môţu byť značne komplikované a netypické, to však nezbavuje súd povinnosti
urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, aj keď sa to môţe zdať zloţité.
So zreteľom na skutočnosť, ţe nepresný, resp. neúplný výrok rozsudku v reštitučnej
veci nebol opravený z dôvodu viazanosti súdu vyhláseným výrokom, a ţe opakované
uplatnenie reštitučného nároku vzhľadom na prekluzívnu lehotu vyplývajúcu z § 5 ods. 4
zákona č. 87/1991 Zb. (pozri z hľadiska komparatívneho výkladu nález Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 81/97 z 26.10.1998 publikovaný v Zbierke nálezov
a uznesení Ústavného súdu Českej republiky zväzok 12, pod č. 62 str. 493) neprichádzalo
do úvahy, bolo potrebné interpretovať ustanovenia §§ 152 ods. 2 veta prvá a 157 ods. 1 a 2
O.s.p. takým spôsobom, aby bolo naplnené legitímne očakávanie úspešného účastníka
v reštitučnej veci na rešpektovaní konštitutívnych účinkov právoplatného rozsudku
o prinavrátení vlastníctva k veciam, ktoré boli nepochybne predmetom reštitučného konania.
Keďţe výrok rozsudku musí byť odôvodnený a to ako pri vyhlásení rozsudku, tak aj v jeho
písomnom vyhotovení, moţno prípadné nejasnosti a nepresnosti výroku preklenúť jeho
posudzovaním v spojitosti s inak nepochybnými dôvodmi rozsudku. V prejednávanej veci táto
interpretácia znamená, ţe ak podľa odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo 16. januára 2001 sp. zn. 15 Co 262/2000 bolo predmetom uplatneného reštitučného nároku
nielen vydanie pozemkov, ale aj vydanie stavby, a ţaloba bola ako celok dôvodná a účastníci
na ţalujúcej strane boli v tomto konaní v plnom rozsahu úspešní (o tejto skutočnosti nemohol
mať pochybnosti ţiaden z účastníkov, teda ani ţalovaný), treba mať za to, ţe výrokom tohto
rozsudku bolo ţalobcom 1/, 6/, 7/, 8/ a 9/ a právnej predchodkyni ţalobcov 2/, 3/ a 4/ A. B.
prinavrátené nielen vlastnícke právo k pozemkom parcela č. X. a X., ale aj vlastnícke právo k
stavbe súpisného čísla X., postavenej na pozemku parcela č. X. Vlastnícke právo týchto osôb
treba preto odvodzovať od tejto právnej skutočnosti (t.j. od konštitutívnych účinkov
právoplatného rozsudku v reštitučnej veci) a nie od vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov.
V dôsledku uvedeného právny názor odvolacieho súdu o nedostatku naliehavého
právneho záujmu na určovacej ţalobe pre obchádzanie reštitučných predpisov a z dôvodu, ţe
ňou majú byť dotknuté právne vzťahy hlboko do minulosti, nebol správny. Určovacia ţaloba
nebola v rozpore so zmyslom a účelom zákona č. 87/1991 Zb., pretoţe reštitučný nárok bol
riadne uplatnený a bol aj priznaný, a netýkala sa právnych vzťahov, ktoré mali byť dotknuté
pred desiatkami rokov, ale bola reakciou na právnu neistotu vyvolanú nepresným,
resp. neúplným výrokom rozsudku súdu v reštitučnej veci. V konkrétnych okolnostiach bola
práve takáto ţaloba účinným prostriedkom na odstránenie stavu právnej neistoty vyvolanej
týmto rozsudkom a na dosiahnutie zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v súlade
so skutočnosťou. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 2 O.s.p.). Odvolací rozsudok zrušil v celom rozsahu, teda
aj vo výroku o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa a zastavení konania voči pôvodnej
ţalobkyni 12/ Z. Š.. Tento výrok bol totiţ zmätočný, keď odvolací súd na jednej strane po
smrti tejto ţalobkyne pokračoval v konaní so ţalobcami 10/ a 11/ ako s jej dedičmi a pripustil
zmenu ţaloby tak, ţe do dedičstva po nej patrí spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti,
a na druhej strane konanie vo vzťahu k nej zastavil. Pretoţe predmetom konania bolo určenie
majetkového práva, malo byť v konaní pokračované s dedičmi menovanej, medzi ktorých
patrí aj ţalobca 13/.
Dovolací súd povaţuje za potrebné poznamenať, ţe právoplatným rozsudkom
v reštitučnej veci bolo prinavrátené vlastníctvo k stavbe (obytnému domu) súp. č. X.
ţalobcom 1/, 6/, 7/, 8/ a 9/ a právnej predchodkyni ţalobcov 2/, 3/ a 4/. Preto určovacia ţaloba
je dôvodná (pokiaľ medzičasom nedošlo k ďalším zmenám vo vlastníctve) len vo vzťahu
k týmto ţalobcom, pričom ţalobcom 2/, 3/ a 4/ ako právnym nástupcom A. B. treba podľa
zásady spravodlivej ochrany práv umoţniť, aby upresnili petit ţaloby tak, aby zodpovedal
platnej právnej úprave, ktorá vychádza z princípu úradnej ingerencie pri nadobudnutí
dedičstva. Táto ingerencia znamená, ţe dedičstvo po kaţdom poručiteľovi musí byť súdom
prejednané a musí byť o ňom rozhodnuté. I keď dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, aţ
po skončení dedičského konania sa stane zrejmým, kto v skutočnosti dedičstvo nadobudol.
V prípade smrti účastníka domáhajúceho sa určenia svojho vlastníckeho, resp.
spoluvlastníckeho práva a pokračovaní v konaní s jeho dedičmi, môţe byť predmetom
konania len určenie, ţe zomrelý bol v čase smrti vlastníkom, resp. spoluvlastníkom označenej
veci.
Vzhľadom na doterajšiu dĺţku celého konania vrátane reštitučného konania ako aj
na skutočnosť, ţe napriek dôvodnosti reštitučného nároku, osoby, ktorým bolo prinavrátené
vlastnícke právo, resp. ich právni nástupcovia, nemôţu reálne vykonávať obsah tohto práva,
je potrebné v ďalšom konaní rozhodnúť vo veci neodkladne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2011
JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová