Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/2/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobcu: M.B.P. Prešov , s.r.o., Jarková 27/3085, 080 01 Prešov, IČO: 31 723 004, právne zastúpeného Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o., Mickiewiczova 2248/2, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 046 594, proti žalovanému: SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO: 31 718 523, právne zastúpenému PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o zaplatenie 6.751,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -270 zo dňa 15.07.2020 jednohlasne takto

rozhodol:

I. Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.05.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 6.751,49 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody a taktiež požadoval náhradu trov konania. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovaný ako bývalý správca bytového domu na schôdzi uskutočnenej dňa 25.04.2012 oboznámil vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu s potrebou realizácie produktu HRV - hydraulické vyregulovanie sústavy ústredného kúrenia bytového domu. Toto vlastníci bytov a nebytových priestorov odsúhlasili. Následne došlo k uzavretiu zmluvy o dielo dňa 09.05.2013, ktorú uzatvoril ako objednávateľ so zhotoviteľom H. R. - R. R., pričom žalovaný v zmysle tejto zmluvy uhradil cenu za dielo vo výške 13.131,07 eur. Dňa 18.06.2016 informoval žalovaný ako správca vlastníkov bytov o celkovej výške ceny realizácie produktu HRV, a to vo výške 19.882,56 eur, ktorú vlastníci uhradili formou splátok. Z toho vyplýva, že žalovaný uhradil zhotoviteľovi cenu za dielo vo výške 13.131,07 eur a vlastníci bytov uhradili žalovanému sumu 19.882,56 eur. Rozdiel v týchto sumách, teda predstavoval sumu 6.751,49 eur, čo podľa žalobcu predstavuje škodu pre vlastníkov bytov. Porušenie povinnosti žalovaného bolo podľa názoru žalobcu v danom prípade konštatované právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.10.2016 v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorým krajský súd zamietol žalobu žalovaného na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ústredného inšpektorátu R. S. A. zo dňa 07.07.2017. Žalobca poukázal na to, že škoda bola spôsobená úmyselne, a preto premlčacia lehota je v danom prípade desať rokov odo dňa kedy došlo k škodovej udalosti.

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“), rozhodol, cit.: „I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá povinnosť žalobcovi zaplatiť trovy žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovenia , , , , , podľa , podľa , , , podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Súd prvej inštancie taktiež rozhodol podľa , 10, 17 .

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo a právne odôvodnil tým, že v prvom rade súd považoval za nevyhnutné vysporiadať sa s námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú vzniesol žalovaný. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29. júna 2010). Novelou , , ktorým sa mení a dopĺňa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (účinná od 01. novembra 2018), boli do zákona vložené nové ustanovenia a , v zmysle ktorých správca (aj spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov) naďalej pri správe domu koná v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe pri zastupovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov na súde zákonodarca zmenil spôsob konania správcu (aj spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov) pri súdnych sporoch, a to tak, že správca zastupuje a koná vo vlastnom mene na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci. Z uvedeného vyplýva, že po tejto novele je správca aktívne alebo pasívne vecne legitimovaný zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov na súde vo vlastnom mene, no na ich účet. Správca preto bude sám účastníkom (stranou) konania (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 29.10.2019). S ohľadom na uvedené súd považoval žalobcu za aktívne vecne legitimovaného pre podanie žaloby. Súd v ďalšom považoval za nevyhnutné zodpovedať, či žalovaný realizoval projekt HRV v postavení správcu, alebo v postavení podnikateľa podnikajúceho v oblasti energetického manažmentu. V tomto smere sa súd stotožňuje s tým záverom, že žalovaný výmenu HRV realizoval ako správca bytového domu. Nasvedčuje tomu predovšetkým tá skutočnosť, že medzi vlastníkmi bytov a žalovaným ako subjektom podnikajúcim v oblasti energetického manažmentu nebola uzatvorená žiadna zmluva o obstaraní tohto produktu. Naopak zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov konanej dňa 25.04.2012 jasne vyplýva, že žalovaný na nej vystupoval v pozícii správcu. Tento záver je podporený aj rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, č. k. -57 zo dňa 21.10.2016, ktoré je súčasťou súdneho spisu. Rovnako má súd za to, že pokiaľ správca vykonáva činnosti v zmysle ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, za ktorých výkon mu prináleží odplata v zmysle zmluvy o výkone správy, nemôže o tých istých činnostiach tvrdiť že ich vykonal aj ako správca aj ako podnikateľ a žiadať za uvedené činnosti odplatu dvakrát. Inými slovami, ak je povinnosťou správcu obstarať služby alebo tovar v rámci výkonu správy, tak aj odplata za obstaranie týchto služieb a tovaru správcovi patrí v rámci výkonu správy. Správca nemôže tú istú vykonanú činnosť subsumovať aj pod výkon správy, ktorý je odplatný, a aj pod akúsi zmluvu o obstaraní veci, z ktorej následne znovu uplatní odplatu za to isté plnenie. Z uvedeného má súd za to, že hoci v danom prípade bolo zo strany Krajského súdu v Prešove a R. S. A. konštatované porušenie povinnosti správcu, uvedený zistený skutkový stav je z hľadiska právnej kvalifikácie skôr bezdôvodným obohatením než škodou. Žalovaný podľa názoru súdu nepreukázal, na základe akého právneho titulu si sumu 6.751,49 eur ponechal. V zmysle vyššie uvedeného totiž medzi žalovaným a vlastníkmi bytov neexistovala zmluva o obstaraní veci a uvedená suma rovnako nie je platbou za výkon správy. V ďalšom sa súd zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný. Žalovaný predovšetkým poukázal na to, že žalobca už pred 11.05.2015 musel vedieť o škode aj o tom, kto za ňu zodpovedá. Súd sa s týmto stotožnil. Podľa názoru súdu sám žalobca v žalobe uviedol, že suma 19.882,56 eur bola žalovanému vyplatená 26.06.2014. Dielo malo byť v zmysle zmluvy o dielo realizované dodávateľom H. R. - R. R. v priebehu roka 2013. Ako to vyplynulo z výpovede svedka E. J. na pojednávaní dňa 24.04.2019, asi rok na to, ako bolo schválené financovanie HRV a menil sa správca bytového domu „bolo odkomunikované, že tam je akýsi dlh, ktorý vznikol zafinancovaním toho hydraulického vyregulovania, ktorý mal byť vo výške 14-15.000,- eur... Vtedy si väčšina spoluvlastníkov uvedomila, že je tam akýsi splátkový produkt ... a vtedy sme sa na to bližšie pozreli...“ Následne na to podľa svedeckej výpovede podali podnet na kontrolu R. S. A.J., čomu zodpovedá aj záznam z vykonanej kontroly R. S. A. zo dňa 27.08.2014 a 04.11.2014 nachádzajúci sa v súdnom spise na č. l. 78 a nasl. Z uvedeného má súd za to, že vlastníci bytov a nebytových priestorov sa ako nositelia hmotnoprávneho nároku dozvedeli o bezdôvodnom obohatení a o tom, kto sa na ich úkor obohatil, najneskôr v priebehu roka 2014. Vzhľadom k tomu, že subjektívna premlčacia doba je v zmysle ustanovenia dva roky a žalobca právo na

súde uplatnil 11.05.2017, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčané Súd dodáva, že k rovnakému záveru by dospel aj vtedy, keby uplatnený nárok posúdil ako nárok na náhradu škody tak, ako to uvádza žalobca. Neobstojí argumentácia žalobcu o tom, že žalovaný škodu spôsobil úmyselne. Bez ohľadu na to, či ide o plynutie objektívnej a subjektívnej premlčacej doby podľa alebo 107 , súd má za to, že na to aby bol uplatňovaný nárok premlčaný stačí, ak uplynie jedna z týchto dôb, tzn. objektívna alebo subjektívna. V zmysle ustálenej judikatúry, ale aj teoreticko-právnych úvah, plynie subjektívna doba iba v rámci objektívnej. Z uvedeného vyplýva, že ak odo dňa kedy začala plynúť subjektívna doba (od dňa kedy sa dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá) už uplynuli dva roky a žalovaný vzniesol námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. (R9/1986). Rovnako neobstojí argument žalobcu o tom, že sa ako správca a teda zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov dozvedel o škode až z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.10.2016, pretože nebol účastníkom konaní vedených R. S. A. a až rozhodnutím krajského súdu mal za preukázané, že žalovaný spôsobil škodu. K uvedenému súd uvádza, že v zmysle vyššie citovaných záverov Najvyššieho súdu a Ústavného súdu je správca bytov nositeľom hmotnoprávneho nároku popri vlastníkoch bytov. Podľa názoru súdu je účelové na jednej strane odvodzovať hmotnoprávny nárok a aktívnu vecnú legitimáciu pre podanie žaloby zo vzťahu medzi správcom a vlastníkmi bytov, a na druhej strane tvrdiť, že tomuto hmotnoprávnemu nároku plynie iná premlčacia doba pre správcu a iná pre vlastníkov bytov. S ohľadom na vyššie uvedené preto súd nemal inú možnosť iba žalobu zamietnuť, a to s poukazom na námietku premlčania, ktorú žalovaný vzniesol pri prvom úkone.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia a podľa s tým, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to v súlade s ustanovením , podľa ktorého súdu prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

6. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel v celom rozsahu alebo aby vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie. Svoje odvolacie dôvody špecifikoval ustanovením § 365 ods. 1, písm. b), teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. f), teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písmeno h), teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej uviedol, že rozhodnutie prvého stupňa je nezrozumiteľné, nepreskúmateľné, zmätočné, nespĺňajúce zákonom a vyžadované náležitosti a požiadavky pre súdne rozhodnutie a jeho odôvodnenie. Z uvedeného vyplýva, že právo žalobcu na súdnu ochranu bolo porušené, keďže nie je zrejmé akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil, aké právne predpisy aplikoval pri posudzovaní daného prípadu a akým spôsobom vyhodnotil dôkazy vykonané v súdnom konaní, resp. dôkazy vyhodnocoval nesprávne. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že došlo k rozhodnutiu Slovenskej obchodnej inšpekcie a podľa jeho názoru toto vyriešilo prejudiciálnu otázku o tom, že vznikla škoda, v akej výške táto škoda vznikla a kto za ňu zodpovedá a rovnako aj príčinnú súvislosť. Žalobca sa mohol reálne dozvedieť o vzniku škody s účinnosťou najskôr dňa 21.10.2016, t. z. deň rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, č. k. -57, pretože až z tohto rozhodnutia mal žalobca za preukázané, že vznikla škoda, v akej výške vznikla, k tomu zodpovedajúca aj príčinná súvislosť vzniku škody. Navyše z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný spôsobil škodu úmyselne, čím premlčacia doba sa predlžuje na dobu 10 rokov, s čím sa súd prvého stupňa absolútne nevysporiadal a navyše vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného je podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že aj keby premlčacia doba začala plynúť dňom podania podnetu na R. S. A. ako to tvrdí súd prvého stupňa, majú za to, že premlčacia doba by týmto okamihom začala spočívať a neplynula by. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, predmetnú právnu vec nesprávne právne posúdil a odôvodnenie rozhodnutia je protichodné, keď na jednej strane súd prvého stupňa pripustil pochybenie žalovaného a na strane druhej žalobu zamietol pre údajné premlčanie, a to bez riadneho odôvodnenia. Podaná žaloba je preto dôvodná v celom rozsahu, je opodstatnená a má oporu nie len v zákone ale aj v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.10.2016, č. k. -57.

7. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru súdu prvej inštancie odôvodnil svoje stanovisko presvedčivou argumentáciou, a to tak právnou, ako aj skutkovou. To, že odôvodnenie napadnutého rozsudku žalobcovi nevyhovuje ešte neznamená, že ho nemožno

preskúmať alebo, že v ňom akékoľvek úvahy absentujú. Z predmetného odvolanie nie je možné vyčítať, v čom vidí žalobca ujmu na koncentrácii a rovnosti konania. Žalovaný nemá vedomosť, aby súd prvej inštancie explicitne vyjadril predbežný právny názor k otázke premlčania. Zároveň orgán R. S. A., ale ani správny súd nemá právomoc predmetné otázky riešiť, a preto súd nebol viazaný odôvodneniami týchto rozhodnutí. Žalobca podal žalobu s tvrdením, že predražením poskytnutej služby žalovaným, vznikla žalobcovi ujma v podobe preplatenej služby, avšak vôbec nepreukázal, za akú sumu by totožnú službu zabezpečil niekto iný v rozhodujúcom mieste a čase, ani sa to nesnažil preukázať a tým podľa jeho názoru neuniesol svoje dôkazné bremeno. Podanie podnetu na R. S. A. nemalo žiaden vplyv na plynutie premlčacej doby, skôr na fakt, že žalobca sa domnieva opak, teda potvrdzuje, že v čase podania podnetu si bol vedomým všetkých skutočností potrebných na uplatnenie domnelého práva, čím sa len potvrdzuje procesná obrana žalovaného, ako aj správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie. Podľa jeho názoru vlastníci bytov za uvedenej skutočnosti dozvedeli ešte v roku 2014 a ak boli podmienky uplynutia subjektívnej premlčacej doby splnené hoc aj u jedného vlastníka, musí sa mať za to, že sa to vzťahuje na všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome. Žalobca rovnako v podanom odvolaní nekonkretizoval na základe akých skutočností považuje vznesenú námietku premlčania za rozpornú s dobrými mravmi a podľa názoru žalovaného, keďže túto námietku ako aj skutočnosti, ktoré by ju podporovali žalobca neuplatnil pred súdom prvej inštancie v odvolacom konaní, na nich v zmyslel ustanovenia nie je možné prihliadať. Podľa názoru žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je zrozumiteľný a vysvetľuje prečo súd uplatnený nárok priznal, zároveň pre toto konanie neexistovali žiadne prejudiciálne vyhodnotené závery iného príslušného orgánu o vzniku a výške škody. Ak žalobca tvrdil, že mu vznikla ujma predražením diela, bol povinný predložiť na potvrdenie aspoň jeden príklad, ktorý by rovnaký rozsah plnenia v rovnakom mieste a čase ocenil nižšie. Žalobca v priebehu konania nepoprel, že žalovaný poskytol služby predstavujúce rozdiel v cene oproti subdodávateľovi a zároveň uplatnený nárok je premlčaný v dôsledku preukázaného uplynutia subjektívnej premlčacej doby dvoch rokov, a teda ho pred súdom nemožno priznať, a teda žalobca nepreukázal vznik škody, či bezdôvodného obohatenia a navyše si uplatňoval premlčací nárok. Z tohto dôvodu žalovaný požadoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

8. Sporové strany následne nevyužili možnosť podania písomnej odvolacej repliky alebo dupliky.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“), v zmysle zásad uvedených v ustanovení , vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

13. K odvolacej námietke, že rozsudok trpí nedostatkom riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia je nedostatočne odôvodnený, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, odvolací súd uvádza, že určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku, ktoré sú presne uvedené v ustanovení . Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť aj záväzná logická štruktúra odôvodnenia. Po preskúmaní rozhodnutia

súdu prvej inštancie odvolacím súdom možno konštatovať, že súd vydal rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky na odôvodnenie rozsudku podľa ustanovenia . Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu došlo. V prvom rade možno konštatovať, že sa súd prvej inštancie riadne zaoberal tým, čoho sa žalobca domáha, aké skutočnosti tvrdí a aké dôkazné prostriedky označil a riadne sa zaoberal vyjadreniami žalovaného a prostriedkami jeho procesnej obrany a taktiež posúdil čiastkové, skutkové tvrdenia strán a tieto sa aj snažil riadne vyhodnotiť. V odôvodnení svojho rozhodnutia však súd prvej inštancie neuviedol, ktoré z rozhodných skutkových okolností preukázané boli a ktoré nie, resp. správne z nich nevyvodil konkrétne právne závery, a to z dôvodu, ktorý bude nižšie uvedený, kde konkrétny nárok žalobcu posudzoval vo svojom rozhodnutí alternatívne takým spôsobom, že používal ustanovenia tak o náhrade škody ako aj o bezdôvodnom obohatení, z čoho nebolo zrejmé, či uplatnený nárok súd prvej inštancie pevne uzatvoril ako škodu alebo ako bezdôvodné obohatenie. Uvádzanie ustanovení oboch právnych inštitútov v samotnom rozhodnutí znie pre strany sporu zmätočne a nejednoznačne. Teda možno konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá riadne uvedené právne posúdenie veci, pričom pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, ktorej súd podriaďuje zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení svojho rozhodnutia síce súd prvej inštancie odcitoval právne normy, avšak v ďalšej časti odôvodnenia nevysvetlil, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto právnej normy. Zároveň používal ustanovenia o premlčacej lehote v zmysle a vo svojom rozhodnutí sa absolútne nevyporiadal so situáciou, kde v prípade takéhoto obchodnoprávneho sporu nevyužil ustanovenia o premlčaní v zmysle a nie . Z rozhodnutia teda nie je zrejmé, prečo súd premlčaciu dobu posudzoval v zmysle . Tu je potrebné podotknúť skutočnosť, že nie je podstatné, na ktorú premlčaciu dobu poukazujú sporové strany z dôvodu, že súd pozná právo, a teda použitie konkrétnej premlčacej lehoty, či už v zmysle Občianskeho alebo má aplikovať sám bez ohľadu na tvrdenia sporových strán. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd túto námietku považoval za dôvodnú.

14. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.

15. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa . Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

16. K námietke nesprávneho právneho posúdenia písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

17. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu došlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi, odvolací súd uvádza, že výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, obmedzil toto základné právo v spore s jeho podstatou a zmyslov ( , , , ). Tu odvolací súd poukazuje najmä na ods. č. 36 rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý iba uviedol, že neobstojí argumentácia žalobcu o tom, že žalovaný škodu spôsobil úmyselne. Súd prvej inštancie toto svoje tvrdenie v ďalšej časti odôvodnia svojho rozsudku vôbec bližšie nešpecifikoval a ani sa ním bližšie nezaoberal. Zároveň možno konštatovať, že v ods. č. 34 svojho rozhodnutia aplikuje subjektívnu premlčaciu dobu v zmysle ustanovenia , a teda lehotu dvojročnú pre právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom však bližšie nešpecifikuje, prečo použil ustanovenia o premlčaní a zároveň sa bližšie nezaoberá ani svojim právnym záverom, že vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčané.

18. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a z týchto dôvodov sú námietky žalobcu považované odvolacím súdom za dôvodné. Ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo zistených skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový sta. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis nesprávne alebo ho interpretoval nesprávne alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Obiter dictum odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu, keď je potrebné pri podávaní takejto žaloby rozlišovať medzi spoločenstvom vlastníkov a medzi správcom. Spoločenstvo vlastníkov je právnická osoba sui generis založená podľa súdom citovaného zákona o bytoch, len na účely správy bytového domu. Od väčšiny ostatných právnických osôb sa odlišuje najmä tými znakmi, že vzniká výlučne na účel stanovený osobitným zákonom, nemá generálnu právnu subjektivitu, ale tzv. špeciálnu právnu subjektivitu, čo znamená, že spoločenstvo môže vykonávať len také činnosti, ktoré vymedzuje zákon a iba v týchto veciach je oprávnené vykonávať svoje práva a zaväzovať sa v právnych vzťahoch, a to v zmysle § 7 ods. 1, § 7b ods. 1 zákona o bytoch. Vlastný majetok môže spoločenstvo nadobúdať len v obmedzenom rozsahu a výlučne na činnosti vymedzených v zákone a nemôže vlastniť nehnuteľnosti vrátene bytov, napr. v bytovom dome a zároveň vzniká na základe prejavu vôle väčšiny vlastníkov v dome ako aj nezávisle od vôle vlastníkov za podmienok stanovených zákonom. Naopak správca je na rozdiel od spoločenstva vlastníkov podnikateľským subjektom, ktorého hlavným cieľom a motívom je dosahovanie zisku, či už výlučne alebo aj prostredníctvom výkony správy domov podľa zákona o bytoch. Predmet činnosti, teda podnikania je správa a údržba bytového fondu, avšak v praxi majú často správcovia zapísaný aj inak formulovaný predmet podnikania. Postavenie a povinnosti správcu sú okrem zákona o bytoch regulované aj ďalšími súkromnoprávnymi a verejnoprávnymi právnymi predpismi. Zároveň správcom môže byť akákoľvek fyzická alebo právnická osoba spĺňajúca definíciu podnikateľa podľa za podmienky, že má v predmete činnosti alebo v predmete podnikania správu a údržbu bytového domu. Zároveň činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa zákona o bytoch. Správca, ktorý spravuje bytové domy musí byť zapísaný do zoznamu správcov, ktorý vedie Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s časťou odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedenej v ods. č. 28, kde súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ správca vykonáva činnosti v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, za ktorých výkon mu prináleží odplata v zmysle zmluvy o výkone správy, nemôže o tých istých činnostiach tvrdiť, že ich vykonal aj ako správca aj ako podnikateľ a žiadať za uvedené činnosti odplatu dvakrát. Správne súd prvej inštancie uviedol, že je povinnosťou správcu obstarať služby alebo tovar v rámci výkonu správy a z tohto dôvodu aj odplata za obstaranie týchto služieb a tovaru správcovi patrí v rámci výkonu správy, a teda správca nemôže tú istú vykonanú činnosť subsumovať aj pod výkon správy, ktorý je odplatný

a aj pod akúsi zmluvu o obstaraní veci, z ktorej si následne znovu uplatní odplatu za to isté plnenie. K polemike súdu prvej inštancie, že skutkový stav je z hľadiska právnej kvalifikácie skôr bezdôvodným obohatením než škodou, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na opísaný skutkový stav ako aj dôkaznú situáciu jednoznačne tento je potrebné zaradiť pod právny inštitút bezdôvodného obohatenia, nie pod právny inštitút škody.

20. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa vecou v zmysle právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, a to skutočnosťou, že v danom prípade sa jedná o bezdôvodné obohatenie a zároveň na uvedený prípad je potrebné existenciu bezdôvodného obohatenia posúdiť podľa , avšak samotné premlčanie a plynutie premlčacej lehoty je súd prvej inštancie povinný posudzovať v zmysle . V rámci vykonaného dokazovania zároveň súd prvej inštancie presne, jasne a zrozumiteľne uvedie začiatok a koniec plynutia premlčacej lehoty v zmysle , s tým, že riadne odôvodni skutočnosť, kedy sa nositelia hmotnoprávneho nároku dozvedeli o bezdôvodnom obohatení a o tom, kto sa na ich úkor obohatil.

22. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (ustanovenie ).

23. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie zároveň rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania v súlade s ustanovením .

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).