Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoCsp/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Žilina, Hodžova č. 11, proti žalovanému: T. Š. W. D. I. O. É. O. F. , B. J. XX.X.XXXX, O. X. X., Š. Č.. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 4.718,36 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 21. mája 2019, č.k. -89, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 21. mája 2019, č.k. -89, vo výrokoch II., III. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 21.5.2019, č.k. -89, vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.799,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.997,16 € od 19.1.2016 do 7.3.2016, zo sumy 2.499,66 € od 8.3.2016 do 28.11.2016, zo sumy 1.799,66 € od 29.11.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a napokon vo výroku III. nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 5.915,86 € spolu s úrokom v sume 275,28 €, s úrokom z omeškania v sume 4,16 €, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.915,86 € od 19.1.2016 do zaplatenia a zo sumy 275,28 € od 19.1.2016 do zaplatenia. Skutkovým základom je úverová zmluva uzavretá dňa 11.10.2012, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 7.000,-- €, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky žalobcu. Náležitosť podľa bola upravená v bode 1.2 zmluvy v spojení s bodom 2.5.3. obchodných podmienok, z ktorých vyplývalo anuitné splácanie úveru. Bonita žalovaného bola zo strany žalobcu overená pred poskytnutím úveru a žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto žalobca podaním zo dňa 18.1.2016 podľa , v súlade s úverovou zmluvou a obchodnými podmienkami, rozhodol o predčasnej splatnosti úveru. Pohľadávka žalobcu ku dňu predčasného splatenia úveru pozostávala z istiny v sume 5.915,86 €, úrokov v sume 275,28 €, úrokov z omeškania v sume 4,16 €, poplatkov v sume 60,-- €, ktoré si žalobca neuplatnil; po zosplatnení úveru žalovaný nevykonal žiadnu úhradu. Podaním zo dňa 2.1.2017, pred doručením žaloby žalovanému, žalobca zobral žalobu späť v časti uplatnenej istiny v sume 1.197,50 € z dôvodu, že dňa 7.3.2016 žalovaný uhradil sumu 497,50 € a dňa 15.6.2016 sumu 700,-- €. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostali nároky žalobcu v sume 4.718,36 € - istina, úroky v sume 275,28 €, úroky z omeškania v sume 4,16 €, úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.915,86 € od 19.1.2016

do 7.3.2016, zo sumy 5.418,36 € od 8.3.2016 do 28.11.2016, zo sumy 4.718,36 € od 29.11.2016 do zaplatenia. S odkazom na ustanovenie , súd prvej inštancie o čiastočnom späťvzatí žaloby nerozhodoval a ďalej konal už len o zvyšku žalobcom uplatneného nároku. 1.2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Medzi stranami sporu bola uzavretá dňa 11.10.2012 úverová zmluva č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol (bezúčelový/splatenie záväzkov klienta) úver v sume 7.000,-- €, dohodnutý bol poplatok za správu úverového účtu v sume 1,99 € mesačne (nebol súčasťou anuitnej splátky úveru), celková čiastka, ktorú musel dlžník splatiť, bola uvedená v sume 13.875,60 € ako súčet výšky úveru a ostatných nákladov úveru (zodpovedala súčtu 120 anuitných mesačných splátok + 120 mesačných poplatkov za správu úverového účtu), úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 14,90 % ročne, termín splatnosti 1. anuitnej splátky bol dohodnutý na deň 15.11.2012, termín splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 17.10.2022, výška RPMN bola uvedená 16,74 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy bola uvedená 12,55 %, zmluvné strany si dohodli úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nesplatenej anuitnej splátky do jej zaplatenia. Podľa bodu 4.2.1. zmluvy o úvere v spojení s bodom I.1 písm. a/ obchodných podmienok žalobca bol oprávnený žiadať predčasné splatenie úveru s príslušenstvom, ak bol žalovaný v omeškaní s úhradou čo i len jednej splátky po dobu aspoň troch mesiacov. Dňa 19.8.2015 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok v sume 239,48 € v lehote do 24.8.2015 a zároveň ho upozornil aj na možnosť zosplatnenia celého úveru. Dňa 18.1.2016 žalobca úver zosplatnil a vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 6.255,30 € s príslušenstvom. Do 16.9.2015 žalovaný uhradil na úverový účet žalobcovi sumu 3.977,40 € zodpovedajúcu úverovým splátkam v počte 36, namiesto 4.091,04 € (36 x 113,64 €). Do zosplatnenia úveru ku dňu 18.1.2016 žalovaný uhradil žalobcovi ďalšími splátkami sumu 296,27 €, teda spolu 4.273,67 €, namiesto 4.545,60 € (40 x 113,64 €). V ďalšom období (po dni 18.1.2016) žalovaný uhradil žalobcovi dňa 7.3.2016 sumu 497,50 € a po podaní žaloby (dňa 20.6.2016) dňa 26.11.2016 žalovaný zaplatil sumu 700,-- €. Do 28.11.2016 (čo zodpovedá 48 splátkam) žalovaný zaplatil žalobcovi celkovú sumu 5.471,17 € [namiesto 5.454,72 € (48 x 113,64 €)]. 1.3. Právne súd prvej inštancie dôvodil ustanovením , , veta prvá, ods. l veta prvá, druhá, , , , , ods. l, , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy), ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 4, . Súd tiež odkázal na najnovšiu ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. veci vedené pod sp.zn. , , ), podľa ktorej uvedené zákonné ustanovenie treba vykladať tak, že „v zmluvách uzatváraných podľa nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky)“, pričom tento svoj názor Najvyšší súd Slovenskej republiky založil na potrebe „eurokonformného“ výkladu tohto zákonného ustanovenia tak, aby bolo súladné so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady č. 87/102/ EHS, ktorá takéto členenie splátky spotrebiteľského úveru nevyžaduje. Jednou zo základných zásad civilného sporového konania je legitímne očakávanie strany sporu, že jej spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Uvedená požiadavka však neznamená, že súd rozhodujúci o skutkovo a právne obdobnej, resp. rovnakej, veci, musí mechanicky vyriešiť spor spôsobom vyjadreným najvyššími súdnymi autoritami. V takom prípade je však takýto „odklon“ od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít podmienený náležitým a dôkladným odôvodnením, inak by súd porušil princíp právnej istoty vyplývajúci zo základného práva na súdnu ochranu podľa , (nález zo dňa 15. júna 2016, č. k. -40). 1.4. Nadväzne na uvedené súd prvej inštancie dôvodil, že záver pri rozhodovacej činnosti všeobecného súdu je neaplikovateľný. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, v spore medzi jednotlivcami, teda aj spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom, v zásade platí zákaz priameho účinku Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady č. 87/102/EHS. Priamy účinok Smernice je možný len v spore medzi jednotlivcami a štátom, kedy sa jednotlivec dovoláva svojho práva vyplývajúceho zo Smernice priamo voči štátu (vec Marshall C-152/84 zo dňa 26.2.1986, Faccini Dori C-91/92 zo dňa 14.7.1994 alebo Seda Kűcűkdeveci C-555/07). V konkrétnom prípade však súd rozhodoval spor medzi jednotlivcami, a preto nebolo možné Smernici priznať priamy účinok a do úvahy pripadal jej nepriamy

účinok. Súd tak musel skúmať, či vnútroštátny možno vykladať „eurokonformne“, s použitím výkladových metód uznaných vnútroštátnym právom (jazyková, systematická, logická, teleologická, historická a komparatívna...) a pokúsiť sa dospieť k výsledku požadovaného Smernicou. Z jazykového (gramatického) výkladu jednoznačne vyplýva požiadavka členenia splátok úveru na istinu, úroky a poplatky. Pri použití komparatívnej výkladovej metódy musí súd dospieť k záveru, že nepoužíva rovnakú terminológiu ako Smernica a ide o požiadavku presahujúcu rámec Smernice, ktorá vyžadovala úplnú harmonizáciu, resp. úplný súlad zákona so Smernicou. To znamená, že v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, i keď v rozpore so Smernicou, jednoznačne vyžadoval, aby v zmluvách o spotrebiteľských úveroch bola splátka úveru členená na istinu, úrok a iné poplatky. Ak by súd pri výklade tohto zákonného ustanovenia priznal Smernici nepriamy účinok, došiel by k výkladu, ktorý by bol v rozpore s vnútroštátnym právom a doslova by zlomil vnútroštátne právo a nahradil ho Smernicou. Súd pri aplikácii a výklade vnútroštátnej normy nemôže narušiť princípy právneho štátu, hlavne princíp právnej istoty, teda stav, v ktorom môže každý očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. V tomto prípade pred spomínaným rozhodnutím Súdneho dvora vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej bolo množstvo rozhodnutí súdov oboch inštancií, ktoré toto zákonné ustanovenie vykladali tak, že splátka úveru musí obsahovať členenie na splátku istiny, úroku a iných poplatkov. Zmena nastala až potom, ako mnohé súdy, pod vplyvom uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, začali spomínané zákonné ustanovenie vykladať „eurokonformne“. Takýto „eurkonformný“ výklad je však v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej nemožno vnútroštátne právo, aj keď je v rozpore so Smernicou, pretože nebola správne transponovaná, vykladať „eurokonformne“, teda nahradiť výslovné znenie vnútroštátneho zákona znením Smernice a dospieť tak k výkladu vnútroštátneho práva, ktoré je contra legem. Potom takýto odklon od ustálenej súdnej praxe súdov prvej a druhej inštancie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré následne mnohé nižšie súdy odkazovali, bol rozporný so zaužívanou rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ, a teda takýto výklad zákonného ustanovenia nemôže obstáť. Súd nemôže pochybenie zákonodarcu nahradiť priamym, resp. nepriamym, účinkom Smernice. Navyše, uvedené pochybenie zákonodarcu, ktorým nezabezpečil úplnú harmonizáciu Smernice, sledovalo v konečnom dôsledku len posilnenie postavenia spotrebiteľa a jeho zvýšenú ochranu. Aj podľa platí (), že zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sa nesmú odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa, rovnako sa spotrebiteľ nemôže dopredu vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva a navyše vždy v prípade pochybností o výklade zmluvy súd musí použiť výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Požiadavka o členení splátok úveru, aj keď vychádzajúca z nesprávnej transpozície Smernice, bola súčasťou od počiatku jeho účinnosti až do 31.8.2018, avšak mnoho subjektov poskytujúcich úvery, či už nebankovým alebo bankovým spôsobom, tieto požiadavky, ktorých jediným účelom bolo poskytnúť spotrebiteľom zvýšenú ochranu, nerešpektovali, porušovali tým a konali v neprospech spotrebiteľa. Takéto protiprávne konanie veriteľov z minulosti sa v zmysle týchto najnovších rozhodnutí vyšších súdnych autorít Slovenskej republiky legitimizuje, práve použitím výkladu v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ a princípmi obsiahnutými v . Pointa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit c/a Biírová spočívala v upozornení na nesúlad Smernice s vnútroštátnym právom a nie v požiadavke vykladať vnútroštátne právo contra legem, resp. nahradenia znenia vnútroštátneho s účinnosťou od 1.9.2018 odstránený, čo znamená, že na zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 1.9.2018 sa nebude požiadavka členenia splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky už vzťahovať. Na podporu týchto záverov súd poukázal na rozhodnutie súdneho dvora EÚ vo veci Adeneler, C-212/04, v ktorom sa konštatuje, že „...povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva.“ 1.5. V predmetnej veci zostalo nesporné, že strany sporu dňa 11.10.2012 uzatvorením zmluvy o úvere v písomnej forme založili obchodnoprávny vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jej uzatváraní použil právny režim , okrem tých práv a povinností, ktoré neupravuje a na ktoré sa v zmysle použil právny režim resp. právna úprava obsiahnutá v . Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže žalobca vystupoval ako dodávateľ podľa Občianskeho

zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa , išlo podľa o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú podľa osobitného zákona (), upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere, účinný v čase jej uzatvorenia. Absencia podstatných náležitostí má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, údaj o výške, počte a termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj správny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), vypočítaný podľa , ktorý predstavuje pre spotrebiteľa jeden z najdôležitejších indikátorov ceny úveru. Údaj o RPMN umožňuje porovnanie výhodnosti úverov/pôžičiek z pohľadu vynaložených nákladov spotrebiteľa na ich splácanie a v tomto smere je pre spotrebiteľa významnejšou informáciou ako údaj o výške úrokov. Preto nesprávne uvedenie RPMN v zmluve je rovnako sankcionované následkom straty práva veriteľa na úroky a akékoľvek iné poplatky z úveru (, , , , ). Súd dospel k záveru, že zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným neobsahovala informácie o tom, v akej výške dlžník pri každej splátke splatnej 15. dňa v mesiaci zaplatí na istine úveru, na úroky a ďalšie poplatky dohodnuté v zmluve, konkrétne napr. za vedenie úverového účtu (1,99 €), ktorý podľa zmluvy nebol súčasťou splátky, avšak bol splatný mesačne po dobu celého trvania úverového vzťahu (čl. 5 zmluvy, do úplného splatenia všetkých záväzkov). Zo zmluvy takýto údaj nevyplýval vôbec a dojednanie o možnosti požiadať veriteľa o výpis formou amortizačnej tabuľky, s ohľadom na vyššie uvedené závery, túto zákonnú požiadavku nemôže nahradiť. Žalobca poskytol žalovanému len údaj o celkovej mesačnej splátke, ktorá nekonkretizovala v akom poradí, výške a termínoch ju bude priraďovať k nesplatenému zostatku istiny úveru, úrokov, prípadne iných poplatkov. Z prehľadu splácania úveru žalobcom pritom vyplývalo, že niektoré splátky boli evidované v rôznych dňoch a sumách, vyjadrených až eurocentami (napr. dňa 15.4.2013 suma 1,99 €, dňa 16.4.2013 suma 111,65 €, ...dňa 15.8.2013 suma 14,60 €, dňa 21.11.2013 suma 99,04 €...), resp. dvomi sumami v jeden deň, z čoho nie je zrejmé, či takýmto spôsobom splácal úver žalovaný, alebo si ich zúčtovával žalobca sám (nap. z účtu žalovaného) a priraďoval zúčtované sumy splátky na záväzky žalovaného, vrátane úrokov z omeškania z takto zúčtovaných splátok. Súd však vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v tomto smere už nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Okrem toho v danom prípade pri prepočte RPMN podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (s použitím kalkulačky RPMN pri zadaní výšky úveru, výšky splátky a počtu splátok) zistil, že tá bola nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa. V zmluve bol uvedený údaj o RPMN vo výške 16,74 %, avšak mal byť správne uvedený údaj vo výške 16,79 %. Navyše údaj o RPMN bol v zmluve uvedený iba v skratke, čo nie je pre bežného spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľným údajom a často unikne pozornosti a spotrebiteľ si ho môže vysvetliť iným spôsobom. Preto podľa názoru súdu aj z tohto dôvodu nebola naplnená vyžadovaná informačná povinnosť poskytovateľa úveru. Na základe toho súd konštatoval, že v zmluve o úvere bola v neprospech spotrebiteľa nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov, z ktorého dôvodu sa zmluva podľa rovnako považuje za bezúročnú a bez poplatkov. 1.6. Vo vzťahu k omeškaniu žalovaného súd prvej inštancie dôvodil tým, že vzhľadom k tomu, že žalobcom poskytnutý úver treba považovať podľa , za bezúročný a bez poplatkov, žalobca sa mohol úspešne domáhať len vrátenia nesplatenej istiny úveru (bez úrokov a iných poplatkov) a zákonných úrokov z omeškania z dlžnej istiny úveru, teda len rozdiel v sume 1.799,66 €, medzi poskytnutým úverom 7.000,-- € a sumou, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil splátkami spolu v sume 5.200,34 €. Žalovaný sa s platením peňažného záväzku dostal do omeškania, a tak mu vznikla povinnosť platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania v zmluvne dohodnutej výške 8 % ročne zo sumy 2.997,16 € (z istiny úveru po odpočítaní úhrad žalovaného v sume 4.005,74 €, ktoré realizoval do zosplatnenia úveru) od 19.1.2016 do 7.3.2016; zo sumy 2.499,66 € (po odpočítaní ďalšej úhrady žalovaného v sume 497,50 € dňa 7.3.2016) od 8.3.2016 do 28.11.2016, zo sumy 1.799,66 € (po odpočítaní ďalšej úhrady žalovaného v sume 700,-- € dňa 28.11.2016) od 29.11.2016 do zaplatenia. V presahujúcom rozsahu uplatnený nárok žalobcu potom ako nedôvodný zamietol. 1.7. Žalovanému, ako úspešnej strane sporu v rozsahu 23,72 % [rozdiel medzi úspechom žalovaného a neúspechom žalobcu (61,18 % - 38,14 %)], nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli ( ods. l, ods. l ).

2. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch II., III. podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). V zmluve, v bode 1.2., je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov,

iných poplatkov. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Ustanovenie v rozhodnom znení nevyžaduje rozčlenenie mesačnej splátky spotrebiteľského úveru na jednotlivé zložky dlhu osobitne s prislúchajúcimi dátumami splatnosti. Aktuálne znenie zákona nie je v rozpore so Smernicou č. 2008/48/ES. Podľa názoru žalobcu zmyslom a účelom právnej úpravy spotrebiteľských úverov je informovanosť spotrebiteľa zakladajúcej sa na jednoznačnom vymedzení rozsahu záväzku. Tento cieľ je naplnený aj bez toho, aby bol spotrebiteľ pri uzatvorení zmluvy informovaný v číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky, pokiaľ z ostatných ustanovení zmluvy musí byť rozsah záväzku priemernému spotrebiteľovi zrejmý. Prísnejší výklad príslušných zákonných ustanovení je v rozpore s predmetnou Smernicou ES. V odvolaní odkázal na dôvodovú správu k zákonu o spotrebiteľských úveroch, návrh generálnej advokátky Eleanor Sharpston prednesený dňa 9.6.2016 - vec C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, rozsudok Súdneho dvora EÚ v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/4/ES, stanovisko odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 18.4.2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, na uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.2.2017, č.k. -60, zo dňa 27.7.2017, č.k. -63, zo dňa 2.5.2017, č.k. -75, zo dňa 24.10.2017, č.k. -76, na uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.2.2017, č.k. -46, zo dňa 28.3.2017, č.k. -57, zo dňa 14.8.2017, č.k. -109, zo dňa 27.11.2017, č.k. -105, na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.9.2017, č.k. -122, zo dňa 10.7.2017, č.k. -66, zo dňa 29.11.2017, č.k. -103, na uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.11.2017, č.k. -117, zo dňa 7.6.2017, č.k. -92, na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.1.2018, č.k. -104, na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.2.2018, sp.zn. , zo dňa 17.4.2018, sp.zn. , zo dňa 23.4.2018, sp.zn. , zo dňa 23.4.2018, sp.zn. , zo dňa 26.9.2018, sp.zn. , zo dňa 29.10.2018, sp.zn. , zo dňa 22.11.2018, sp.zn. , zo dňa 21.12.2018, sp.zn. , zo dňa 30.1.2019, sp.zn. . Osobitne odkázal na ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republike ohľadne splnenia náležitosti podľa , konkrétne na uznesenie zo dňa 22.2.2018, sp.zn. , uznesenie zo dňa 23.4.2018, č.k. -201, uznesenie zo dňa 17.4.2018, sp.zn. , uznsenie zo dňa 26.9.2018, sp.zn. , uznesenie zo dňa 29.10.2018, sp.zn. , uznesenie zo dňa 21.12.2018, sp.zn. , zo dňa 22.11.2018, sp.zn. , uznesenie zo dňa 30.1.2019, sp.zn. , zo dňa 23.4.2018, sp.zn. . Odlišný právny názor súdov nižšieho stupňa vo vzťahu k rozhodnutiam dovolacieho súdu nie je vylúčený, avšak v danej právnej veci nie je prijateľný, pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo a výslovne odpovedal, jeho odpovede sú v súlade s odpoveďou Súdneho dvora a predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax, tieto odpovede nesmú súdy nižšieho stupňa ignorovať, ale naopak predstavujú záväzný návod pre výklad a aplikáciu príslušnej zákonnej úpravy. Pretrvávajúca súdna prax nižších súdov, v rámci ktorej súdy zotrvávajú v danej právnej veci na svojich záveroch protichodných ustálenej súdnej praxi dovolacieho súdu predstavuje rozpor so zásadami civilného konania (porušuje zásadu procesnej ekonómie, zásadu právnej istoty, právo na súdnu ochranu, princíp prednosti záväzných aktov EÚ pred vnútroštátnymi zákonmi, záväznosť výkladu Súdneho dvora EÚ v oblasti úplnej harmonizácie). Zmluva umožňovala jednoduchým spôsobom priemernému spotrebiteľovi poznať všetky rozhodujúce parametre spotrebiteľského úveru, podmienky jeho splácania, vrátane nákladov a splatností umožňujúcich jednoduché porovnanie predmetných podmienok oproti iným spotrebiteľským úverom na trhu, čo bolo cieľom Smernice č. 2008/48/ES, ako aj príslušnej zákonnej úpravy. Za vecne správny a v súlade so zákonom považuje výpočet RPMN uvedený v úverovej zmluve. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí podložil použitím kalkulačky RMPN, podľa ktorej bola RPMN 16,79 % a nie 16,74 % ako bolo uvedené v zmluve. Podľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy sa RPMN vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 tohto zákona. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či súd použil výpočet RPMN stanovený zákonom, a teda či RPMN uvedená v zmluve je skutočne nesprávna; len odkaz na kalkulačku je nepresvedčivý. Má za to, že rozsudok nie je náležite, jasne a určite, odôvodnený, ak zamieta nárok a svoj názor nepodloží žiadnou argumentáciou. Zároveň odvolateľ uviedol znenie základnej rovnice podľa , ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ním vypočítaná RPMN vychádza z daného vzorca a zohľadňuje presný dátum čerpania

prostriedkov úveru, prípady, kedy dátum splátky pripadne na deň pracovného pokoja, pri ktorých sa dátum reálnej splátky časovo posúva na neskorší pracovný deň, čo môže spôsobiť nesúlad vo výpočte oproti výpočtom uvedeným prvostupňovým súdom, nakoľko kalkulačka uvádzaná súdom nezohľadňuje minimálne presný deň čerpania a nie je zrejmé, či zohľadňuje dni pracovného pokoja. Rovnica, podľa ktorej sa počíta RPMN v zmysle , vyžaduje dátum čerpania úveru. Keďže tento údaj súd nemal k dispozícii, je zrejmé, že nemohol RPMN správne vypočítať. V tejto súvislosti odkázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.11.2017, č.k. -103, zo dňa 24.4.2018, č.k. -90, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.1.2018, sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.2.2018, č.k. -54, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.3.2018, č.k. -99, zo dňa 14.6.2018, č.k. -154, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.5.2019, sp.zn. . Odvolaciemu súdu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zmeniť tak, že jeho návrhu vyhovie aj v zamietnutom rozsahu a žalovaného zaviaže uhradiť dlh v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku; žiadal priznať náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný odvolanie nepodal, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [ ods. l, ods. 2, , ( účinný od 1.7.2016), ďalej len , ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený ; ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. augusta 2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (, , , ). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, a vo výroku o trovách konania, potvrdil ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a pre úplnosť odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

5.1. Predmetom tohoto sporu (v spotrebiteľskej veci), po čiastočnom späťvzatí žaloby, zostal nárok žalobcu v sume 4.718,36 € - istina, úroky v sume 275,28 €, úroky z omeškania v sume 4,16 €, úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 5.915,86 € od 19.1.2016 do 7.3.2016, zo sumy 5.418,36 € od 8.3.2016 do 28.11.2016, zo sumy 4.718,36 € od 29.11.2016 do zaplatenia. 5.2. Žalobca zostal úspešný v časti týkajúcej sa zaplatenie sumy 1.799,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.997,16 € od 19.1.2016 do 7.3.2016, zo sumy 2.499,66 € od 8.3.2016 do 28.11.2016, zo sumy 1.799,66 € od 29.11.2016 do zaplatenia. 5.3. Súd žalobu vo zvyšku zamietol dôvodiac, že úver bol bezúročný a bezpoplatkový, v uplatňovaných úrokoch v sume 275,28 €, v uplatňovaných úrokoch z omeškania v sume 4,16 €, v prevyšujúcej časti priznanej istiny v sume 1.799,66 € a priznaných úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.997,16 € od 19.1.2016 do 7.3.2016, zo sumy 2.499,66 € od 8.3.2016 do 28.11.2016, sumy 1.799,66 € od 29.11.2016 do zaplatenia. Zostalo nepochybné, že úver bol zosplatnený ku dňu 18.1.2016, po tomto dni dňa 7.3.2016 žalovaný zaplatil sumu 497,50 €, dňa 15.6.2016 sumu 700,-- €, žaloba bola podaná na súde dňa 20.6.2016. Žalobca v odvolaní namietal (len) posúdenie úveru súdom prvej inštancie ako bezpoplatkový a bezúročný, výpočet RPMN, nedostatočné odôvodnenie rozsudku.

6. Absencia čo i len jednej podstatnej náležitosti úverovej zmluvy upravená v , v o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spôsobuje, že takýto úver je bez poplatkov a bez úrokov. 6.1. Je notorietou, že podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy pri spotrebiteľských úveroch bola a naďalej je aj správne uvedená výška RPMN. V prejednávanej veci táto požiadavka zákonodarcu absentuje, a teda už len táto skutočnosť je spôsobilá odôvodniť (správny) záver súdu prvej inštancie o bezpoplatkovosti a bezúročnosti žalobcom žalovanému poskytnutého spotrebiteľského úveru. RPMN vypočítaná podľa predstavuje pre spotrebiteľa jeden z najdôležitejších indikátorov ceny úveru. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, v zhode so súdom prvej inštancie, údaj o RPMN umožňuje porovnanie výhodnosti úverov/pôžičiek z pohľadu vynaložených nákladov spotrebiteľa na ich splácanie a v tomto smere je pre spotrebiteľa významnejšou informáciou

ako údaj o výške úrokov. Preto nesprávne uvedenie RPMN v zmluve je rovnako sankcionované následkom straty práva veriteľa na úroky a akékoľvek iné poplatky z úveru (, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy). Súd prvej inštancie odôvodnil, ako dospel k záveru, že RPMN v úverovej zmluve je nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa (podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, s použitím kalkulačky RPMN pri zadaní výšky úveru, výšky splátky a počtu splátok), že v zmluve bol uvedený údaj o RPMN vo výške 16,74 %, avšak mal byť správne uvedený údaj vo výške 16,79 %; tiež že údaj o RPMN bol v zmluve uvedený iba v skratke, čo nie je pre bežného spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľným údajom a často unikne pozornosti a spotrebiteľ si ho môže vysvetliť iným spôsobom, a že teda aj z tohto dôvodu nebola naplnená vyžadovaná informačná povinnosť poskytovateľa úveru. 6.2. Odvolateľ sa podrobne venoval (len) v rozsudku súdu uvádzaným skutočnostiam o rozčlenení mesačnej splátky spotrebiteľského úveru na jednotlivé zložky dlhu osobitne s prislúchajúcimi dátumami splatnosti. Síce namietal tvrdenie súdu prvej inštancie aj ohľadne nesprávne uvedenej RPMN, uviedol zákonný vzorec jej výpočtu, avšak z úverovej zmluvy vôbec nevyplýva presný spôsob jej určenia, a tento nevyplýva ani z odvolania. Nevyvrátil tak tvrdenie súdu o RPMN. 6.3. Odvolateľ namietal správnosť rozsudku súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania, avšak z odvolania nevyplýva, z akých dôvodov, skutkových a právnych. Odvolací súd z tohto dôvodu osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku vo výroku o trovách konania; tým viac, keď žalovaný odvolanie nepodal. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje , podľa ktorého nemožno rozhodnúť nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.

7. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení , takú ani sám odvolateľ netvrdil, na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.

8. Žalovaný namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku. Naopak rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia V ňom dal súd prvej inštancie jasnú, presnú, kvalifikovanú odpoveď, prečo žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ].

9. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

10. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l, , v spojení s Žalovanému úspešnému v odvolacom konaní nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, nežiadal trovy odvolacieho konania priznať (, ods. l ).

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).