Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Cob-13-2021.pdf
PDF · 122.83 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v spore žalobcu: Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru 5043/2, 080 01 Prešov, IČO: 37870475, proti žalovanej: G.. P. O. - Y. P., X. P. F. O. XX, XXX XX M., G.: XXXXXXXX, právne zastúpenej JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom, so sídlom Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO: 42032954, o vypratanie nehnuteľnosti a zaplatenie 7.546,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/73/2019-168 z 15. októbra 2020 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.
II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov 20. augusta 2019 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľnosť - pozemok, parcelu registra „I.“, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2668 m2 zapísaný na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Prešov, Katastrálnym odborom pre k. ú. F., obec F., okres F., demontovať kamerový systém na objekte so súpisným číslom XXXX nachádzajúcom sa na parcele číslo XXX/X, zapísanom na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Prešov, Katastrálnym odborom pre k. ú. F., obec F., okres F. a odovzdať nehnuteľnosť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj zaplatiť žalobcovi 7.546,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 7,07 % ročne od 19. marca 2018 do zaplatenia na bankový účet č. X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že 09. septembra 2010 uzatvoril ako prenajímateľ so žalovanou ako nájomníčkou zmluvu o prenájme nehnuteľného majetku PSK, ktorá bola neskôr zmenená dodatkom č. X/XXXX zo 16. decembra 2010, dodatkom č. X/XXXX z 29. júna 2012, dodatkom č. X/XXXX zo 04. augusta 2014 a dodatkom č. X zo 07. júla 2015 (ďalej len „zmluva o prenájme“). Predmetom tejto zmluvy bol prenájom nehnuteľného majetku v jeho vlastníctve, a to pozemku - parcela registra „I.“, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2668 m2 za účelom vybudovania a prevádzkovania plateného systému na tomto pozemku a kamerového systému na objekte nachádzajúcom sa na parcele číslo XXX/X, ktorý je taktiež v jeho vlastníctve. Zmluva o prenájme bola uzatvorená na dobu určitú od 15. septembra 2010 do 14. septembra 2030. Keďže žalovaná v priebehu trvania nájomného vzťahu porušila povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o prenájme, listom z 12. marca 2018 doručeným žalovanej 19. marca 2018 od zmluvy odstúpil. V dôsledku toho žalovaná 03. apríla 2018 podala na Okresný súd Prešov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a súd uznesením, sp. zn. 22Cb/68/2018 z 02. mája 2018 nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého bol okrem iného povinný strpieť podmienky zmluvy do právoplatného skončenia konania vo veci samej a žalovaná
bola povinná v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o nájme nehnuteľného majetku PSK z 09. septembra 2010 v znení jej dodatkov a o určenie, že nájomný vzťah založený touto zmluvou trvá aj naďalej. Na základe takejto žaloby, ktorú žalovaná doručila Okresnému súdu Prešov 25. júna 2018, bolo vedené konanie pod sp. zn. 22Cb/116/2018, ktoré však bolo pre nezaplatenie súdneho poplatku ani na výzvu súdu zastavené a vec bola 03. júla 2019, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zamietnutí sťažnosti žalovanej proti uzneseniu o zastavení konania, právoplatne skončená. Za týchto okolností považuje odstúpenie od zmluvy za platné a nájomný vzťah za ukončený k 19. marcu 2018. Keďže právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí sťažnosti žalovanej proti uzneseniu o zastavení konania zaniklo aj neodkladné opatrenie, žalovaná užíva jeho nehnuteľnosti protiprávne a bez právneho dôvodu. Listom z 22. júla 2019 vyzval žalovanú na vypratanie nehnuteľnosti a na zaplatenie 7.333,- eur. Žalovaná nehnuteľnosti nevypratala a ním požadovanú sumu mu nezaplatila. V zmluve o prenájme sa so žalovanou dohodli na postupnom započítavaní hodnoty kamerového systému a parkovacieho systému z ceny nájomného. Dodatkom č. X/XXXX k zmluve o prenájme bolo definitívne určené, že ročný nájom vo výške 1.100,- eur sa každoročne upraví o sumu 1.000,- eur až do doby úplného splatenia hodnoty kamerového a parkovacieho systému, ktorého hodnota predstavuje 16.419,07 eur. Po uplynutí doby zápočtu hodnoty kamerového a parkovacieho systému sa mal kamerový a parkovací systém stať jeho majetkom a žalovaná mala platiť ročné nájomné vo výške 1.100,- eur. Odstúpením od zmluvy o prenájme nedošlo k uplynutiu doby zápočtu a nestal sa vlastníkom kamerového a parkovacieho systému, ktorý je až doposiaľ vo vlastníctve žalovanej. Napriek tomu do doby odstúpenia od zmluvy o prenájme započítal žalovanej do nájomného hodnotu kamerového a parkovacieho systému vo výške 7.546,70 eur, ktorá pozostáva zo sumy 7.333,- eur započítanej do konca roka 2017 a zo sumy 213,70 eur započítanej za obdobie od 01. januára 2018 do 19. marca 2018. Z dôvodu, že na základe zmluvy o prenájme plnil iba on, v súlade s ustanovením § 351 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) žalovaná je povinná toto plnenie mu vrátiť s úrokmi z omeškania vo výške 7,07 % ročne od 19. marca 2018 do zaplatenia.
3. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 22Cb/83/2019, zamietol žalobu a priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
4. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 8, ods. 9, § 265, § 266 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 344, § 345, § 346, § 347, § 348, § 349, § 350, § 351 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 1. februára 2013, § 663, § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že strany sporu 09. septembra 2010 uzatvorili zmluvu o prenájme, predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľného majetku vo vlastníctve žalobcu, a to pozemku - parcela registra „I.“, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2668 m2 za účelom vybudovania a prevádzkovania plateného systému na tomto pozemku a kamerového systému na objekte nachádzajúcom sa na parcele číslo XXX/X, ktorý je taktiež vo vlastníctve žalobcu. Zmluva o prenájme bola uzatvorená na dobu určitú od 15. septembra 2010 do 14. septembra 2030. Podľa článku II. zmluvy o prenájme nájomca predložil v rámci obchodnej súťaže návrh na prenájom nehnuteľného majetku PSK, súčasťou ktorého je aj projekt parkoviska. Dokumenty podľa predchádzajúcej vety sú pre nájomcu pri realizácii nájmu záväzné a prípadné odchýlky sú možne len po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa. Podľa článku III. ods. 2. zmluvy o prenájme nájomný vzťah založený touto zmluvou sa skončí: a) uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný, b) písomnou dohodou zmluvných strán, c) odstúpením od zmluvy v prípade neplnenia podmienok podľa čl. V. tejto zmluvy. Ďalšie dôvody pre odstúpenie od zmluvy boli upravené v čl. III. ods. 3 zmluvy o prenájme. Žalobca listom z 12. marca 2018 doručeným žalovanej 19. marca 2018 od zmluvy odstúpil z troch dôvodov. Prvým dôvodom bolo, že žalovaná jednostranným konaním porušila článok II. ods. 3. zmluvy o prenájme tým, že zmenila počet a rozmiestnenie parkovacích miest určených dokumentmi bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa a článok V. ods. 1. písm. a), keď nezabezpečila inštaláciu dopravného značenia v súlade s projektom. Ako druhý dôvod žalobca v liste, ktorým odstúpil od zmluvy uviedol, že žalovaná znížila počet kamier kamerového systému, čím porušila článok II. ods. 3. zmluvy o prenájme a článok V. ods. 1 písm. c) zmluvy o prenájme, pretože nenainštalovala kamerový systém v súlade s dokumentmi a nenainštalovala funkčný kamerový systém, keďže zistil, že
kamery kamerového systému sú odpojené od internetovej siete a záznamové zariadenia sú vypnuté od napájacej siete. Tretím dôvodom bolo, že žalovaná vôbec nevykonávala zimnú údržbu prenajatých priestorov (napríklad 17. januára 2018, 22. januára 2018, 13. februára 2018 a 21. februára 2018), čím sa mala dopustiť porušenia článku V. ods. 1. písm. d) zmluvy o prenájme. Žalobca listom z 22. júla 2019 vyzval žalovanú na vypratanie nehnuteľnosti a na zaplatenie 7.333,- eur. Žalovaná doposiaľ nehnuteľnosti nevypratala a sumu požadovanú žalobcom žalobcovi neuhradila. V zmluve o prenájme sa strany sporu dohodli na postupnom započítavaní hodnoty kamerového systému a parkovacieho systému z ceny nájomného. Dodatkom č. X/XXXX k zmluve o prenájme bolo definitívne určené, že ročný nájom vo výške 1.100,- eur sa každoročne upraví o sumu 1.000,- eur až do doby úplného splatenia hodnoty kamerového a parkovacieho systému, ktorého hodnota predstavuje 16.419,07 eur. Po uplynutí doby zápočtu hodnoty kamerového a parkovacieho systému sa mal kamerový a parkovací systém stať majetkom žalobcu a žalovaná mala žalobcovi platiť ročné nájomné vo výške 1.100,- eur. Do doby odstúpenia od zmluvy o prenájme žalobca započítal žalovanej do nájomného hodnotu kamerového a parkovacieho systému vo výške 7.546,70 eur, a teda vlastníčkou kamerového a parkovacieho systému je žalovaná.
6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaná v priebehu trvania nájomného vzťahu porušila povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o prenájme a že dôvody uvedené žalobcom v liste z 12. marca 2018, ktorým od zmluvy odstúpil, sú dôvodné. Bez porušenia zmluvných povinností, s ktorých porušením je spojená možnosť odstúpiť od zmluvy, je potrebné žalobcovo odstúpenie od zmluvy považovať za neúčinné, teda za také, ktoré nemohlo vyvolať právne následky, ktoré sa spájajú len s riadnym účinným odstúpením od zmluvy, ktoré sa vykoná v súvislosti so skutočným porušením povinnosti druhej zmluvnej strany. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca v priebehu dokazovania nepredložil súdu kompletnú dokumentáciu, ktorá mu bola v rámci verejnej obchodnej súťaže predložená nájomníčkou a od ktorej sa potom v zmluve o prenájme odvíjali povinnosti žalovanej. V priebehu dokazovania žalobca predložil len čiastkové listiny
- projekt parkoviska, aj to len alternatívu č. 1, z čoho vyplýva, že bola aj nejaká ďalšia alternatíva. Žalobca súdu neozrejmil, ktorá alternatíva bola pre žalovanú záväzná, kto bol oprávnený určiť, ktorá alternatíva je pre žalovanú záväzná, kedy sa tak malo stať, resp. že predložená alternatíva č. 1 je alternatívou predloženou žalovanou v rámci predmetnej verejnej obchodnej súťaže a že je pre ňu aj záväzná. Porušenie článku II. ods. 3. zmluvy o prenájme vyššie uvedeným spôsobom by v danom prípade mohlo byť dôvodom pre odstúpenie od tejto zmluvy, ale nie podľa článku III. ods. 2. písm. c) zmluvy o prenájme, ale len podľa článku III. ods. 3 písm. a), v ktorom sa pred odstúpením od zmluvy vyžaduje písomná výzva, ktorú však žalobca zjavne nezrealizoval. Článok V. ods. 1. písm. a) zmluvy o prenájme ukladal žalovanej povinnosť zabezpečiť inštaláciu dopravného značenia v súlade s projektom do troch mesiacov odo dňa účinnosti tejto zmluvy. V danom prípade pre posúdenie či došlo alebo nedošlo k porušeniu povinnosti žalovanej chýba ustálenie toho, aký bol záväzný projekt, podľa ktorého mala žalovaná postupovať, a teda ako mala žalovaná inštalovať dopravné značenie. Žalobca tiež nepredložil žiadne dôkazy o tom, kedy žalovaná prvýkrát zrealizovala dopravné značenie po uzatvorení zmluvy (zo žalovanou predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že zrealizované bolo) a či už pri tomto prvotnom vyznačení dopravného značenia porušila projekt alebo či prvotné dopravné značenie bolo zrealizované riadne a včas a až následne došlo k zmene dopravného značenia a rozmiestnenia parkovacích miest v rozpore so záväzným projektom. Ak by prvotné značenie bolo vykonané riadne a včas a až následne bolo preznačené v rozpore so záväzným projektom, nebol by to už dôvod na odstúpenie od zmluvy podľa článku III. ods. 2. písm. c) zmluvy o prenájme, ale opäť len podľa článku III. ods. 3. písm. a), v ktorom sa pred odstúpením od zmluvy vyžaduje písomná výzva, ktorú však žalobca zjavne nezrealizoval. Žalobca vôbec nezameral svoje dokazovanie v tom smere, ako bolo vyhotovené prvotné dopravné značenie. Nepreukázal ani to, že by na parkovisku v čase jeho odstúpenia od zmluvy nebolo žiadne dopravné značenie. Na základe ním predložených fotografií poukazoval len na to, že to dopravné značenie je nevýrazné a zameriaval pozornosť súdu na to, že bol zmenený počet a rozmiestnenie parkovacích miest pre znevýhodnených občanov. Bez preukázania toho, aký projekt bol pre žalovanú záväzný, nie je možné posúdiť počet a rozmiestnenie vyhradených parkovacích miest. Aj vypočutý svedok pán X. potvrdil, že žalovaná zabezpečila inštaláciu dopravného značenia, a to aj vo vzťahu k vyhradeným parkovacím miestam. Aj z fotodokumentácie predloženej žalovanou vyplýva, že dopravné značenie na parkovisku zrealizované bolo, a to aj vo vzťahu k vyhradeným parkovacím miestam, aj keď je zrejmé, že jeho viditeľnosť nebola úplne v poriadku. Bez preukázania záväzného projektu nemohol však súd posúdiť, či vyhradené parkovacie miesta boli v súlade s takým projektom. Ak by aj súd bral do úvahy projekt - alternatívu č. 1 doloženú žalobcom, tak žalovaná predložila fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva,
že na mieste, kde malo byť podľa tohto projektu vyhradené parkovacie miesto, bol umiestnený kontajner na odpad obsahujúci odpad patriaci zjavne žalobcovi (starý kancelársky nábytok). Žalobca navyše ani jednoznačne nepreukázal, že stavebné úpravy na jeho budove a s tým súvisiace stavebné práce nemali žiadny vplyv na počet, rozmiestnenie, využiteľnosť parkovacích miest, keďže je nepochybné, že žalobca vykonal stavebné úpravy na svojej budove pri prenajatých nehnuteľnostiach po uzatvorení zmluvy so žalovanou a v súvislosti s týmito úpravami blokoval aj časť parkoviska, teda jednotlivé parkovacie miesta. Ďalej bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že nenamontovanie dvoch z pôvodne štyroch kamier kamerového systému, nemôže byť dôvodom pre odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu. Vypočutý svedok pán X. jednoznačne a v zhode so svedkom G.. O. (manželom žalovanej) uviedol, že pokiaľ ide o kamerový systém, G.. O. namontoval dve kamery a keď sa montovali ďalšie dve kamery, tak bol zastavený, že sa tam rieši rekonštrukcia, aby to tam nedával a potom sa aj riešil súťažou kamerový systém vnútri budovy aj na budove, takže mu bolo povedané, aby nedával dve ďalšie kamery na budovu. Takúto dohodu (hoci ústnu) je nutné brať do úvahy ako následné správanie sa zmluvných strán po uzatvorení zmluvy v zmysle ustanovenia § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, na ktorú sa musí brať ohľad v súvislosti s posudzovaním povinnosti zmluvných strán. Nemá logiku, aby žalovaná napriek žiadosti žalobcu, namontovala všetky pôvodne zamýšľané kamery, keď ju žalobca výslovne požiadal, aby namontovala iba dve z nich. Žalovaná nemala ani žiadny rozumný dôvod svojvoľne nenamontovať všetky kamery, keďže ich hodnota mala byť predmetom zápočtu s nájmom za prenájom nehnuteľnosti, na ktorej bolo zriadené parkovisko. V tejto súvislosti má význam aj to, že žalovaná nebola nikdy vyzvaná, aby domontovala ďalšie dve kamery. Nikdy jej ani nebolo nenamontovanie dvoch kamier vyčítané ako porušenie jej zmluvných povinností, hoci mala povinnosť namontovať kamerový systém už do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti zmluvy o prenájme. Je potrebné poukázať aj na to, že žalovaná nemala prístup do serverovne, takže nemôže niesť žiadnu zodpovednosť za to, že kamerový systém v uzavretej serverovni bol odpojený od internetovej siete a že záznamové zariadenie, ktoré je jeho súčasťou nebolo zapojené do napájania elektrickou energiou. Napokon vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaná vôbec nevykonávala zimnú údržbu priestorov, ktoré sú predmetom nájmu, čím podľa žalobcu porušila článok V. ods. 1. písm. d) zmluvy o prenájme. Žalobcom predložená fotodokumentácia nepreukazuje, že by doložené fotografie zobrazovali predmetné parkovisko v nejakom kalamitnom stave, kde by boli autá uviaznuté v neodhrnutom snehu s uviaznutou posádkou. Podľa názoru súdu doložené fotografie len zobrazujú parkovisko v zimnom období, kedy nepochybne nie je možné udržať parkovaciu plochu úplne bez snehu a prípadne aj úplne bez ľadu, keď sneží viac dní po sebe a s prihliadnutím na charakter prenajatej plochy, je možné jej dôkladnejšiu údržbu realizovať len v nočných hodinách po jej vyprázdnení. Skutočnosť, že G.. O. ako zástupca žalovanej vykonával zimnú údržbu, opäť potvrdil vypočutý svedok pán X.. Skutočnosť, že žalovanej s údržbou pomáhala Správa ciest PSK, nie je možné v žiadnom prípade považovať za porušenie povinnosti zo strany žalovanej. To, že táto organizácia žalovanej pomáhala s údržbou, nepochybne aj s vedomím a súhlasom žalobcu, možno považovať za trojdohodu týchto subjektov a subsumovať ju pod následne správanie sa účastníkov zmluvy v súlade s už uvádzaným ustanovením § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka.
7. Súd prvej inštancie žalobu v časti o vypratanie nehnuteľnosti ako nedôvodnú zamietol z dôvodu, že právny vzťah založený zmluvou o prenájme žalobcovým odstúpením nezanikol a naďalej trvá. V nadväznosti na to súd zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie 7.546,70 eur s príslušenstvom, pretože dôvodnosť tohto nároku sa nepochybne odvíja od riadneho ukončenia právneho vzťahu medzi stranami sporu odstúpením od zmluvy.
8. Súd prvej inštancie návrh žalovanej na prerušenie tohto konania ako nedôvodný zamietol, pretože toto konanie sa začalo skôr ako konanie vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 22Cb/83/2019, v ktorom sa žalovaná domáha určenia, že neboli dané dôvody na odstúpenie od zmluvy a určenia, že nájomný vzťah trvá a súd aj bez prerušenia tohto konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 22Cb/83/2019 môže v tomto konaní posúdiť otázku platnosti alebo neplatnosti odstúpenia od zmluvy a otázku trvania nájomného vzťahu ako otázku predbežnú a následne rozhodnúť o žalobe.
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
10. Proti rozsudku v rozsahu výroku o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietané nesprávne skutkové zistenia vzhliadol v tom, že súd prvej inštancie sám a bezdôvodne spochybnil projekt parkoviska - alternatívu č. 1 napriek tomu, že tento projekt nebol v priebehu celého konania spochybnený žalovanou, ani svedkami a neprihliadnutím na neho ako na záväzný dokument pre žalovanú v zmysle zmluvy o prenájme vyhodnotil, že odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že žalovaná sama v rozpore s projektom parkoviska a bez jeho predchádzajúceho písomného súhlasu znížila počet parkovacích miest zo štyroch na dve a v rozpore s týmto projektom zmenila aj ich rozmiestnenie, nebolo dôvodné a účinné. Súd prvej inštancie opomenul v konaní preukázanú skutočnosť, že žalovaná nemala jeho predchádzajúci písomný súhlas na zníženie počtu vyhradených parkovacích miest a zmenu ich rozmiestnenia, v dôsledku čoho došlo k porušeniu zmluvy, a preto bolo odstúpenie od zmluvy o prenájme dôvodné. Súd prvej inštancie opomenul v konaní preukázanú skutočnosť, že žalovaná nemala jeho predchádzajúci písomný súhlas na zníženie počtu kamier zo štyroch na dve, čím došlo z jej strany k porušeniu zmluvy a odstúpenie od zmluvy bolo dôvodné. Súd prvej inštancie nemohol vyvodiť skutkový záver, že žalovaná vykonávala zimnú údržbu a že došlo k trojdohode medzi ním, žalovanou a Správou a údržbou ciest PSK, keďže výpoveďou svedka G.. O. bolo v konaní preukázané, že zimnú údržbu robila správa a údržba ciest PSK, a to na základe ústnej dohody a zadarmo a tak si v skutočnosti zimnú údržbu robil sám prostredníctvom svojej organizácie a na svoje trovy a nerobila a nemohla ju robiť žalovaná ako svoj záväzok zo zmluvy, v dôsledku čoho nesprávne posúdil, že žalovaná neporušila povinnosti zo zmluvy a že odstúpenie od zmluvy nebolo dôvodné. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal za to, že žalovaná od začiatku nepostupovala v súlade so zmluvou o prenájme a porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej z tejto zmluvy, v dôsledku čoho od tejto zmluvy odstúpil podľa článku III. ods. 2 písm. c). V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tvrdil, že súd mal pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (preukázateľne chýbajúci predchádzajúci písomný súhlas žalobcu na zmenu počtu kamier) okrem Obchodného zákonníka aplikovať aj ustanovenie § 6 ods. 6 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov ako špeciálnej právnej normy. Ak by tak bol urobil, nebol by mohol brať do úvahy ústnu dohodu o znížení počtu kamier. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že „žalovaná je povinná vypratať nehnuteľnosť pozemok - parcelu registra „I.“, parcelné číslo XXX/ X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2668 m2, katastrálne územie Prešov, zapísanú na LV č. XXXXX a odovzdať ju žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7.546,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,07 % ročne od 19. marca 2018 do zaplatenia na účet č. X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov konania.“
11. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že pri namontovaní kamerového systému došlo k ústnej dohode medzi ňou a žalobcom o znížení počtu kamier zo štyroch na dve, a to z dôvodu, že kamery, ktoré mali byť umiestnené na rohoch budovy PSK, tam nebolo možné umiestniť z dôvodu plánovaného umiestnenia vlastného kamerového systému žalobcu. Ako nájomníčka nemohla mať vedomosť o tom, že kamery kamerového systému boli odpojené od internetovej siete, na ktorú je kamerový systém pripojený, keďže nemala už od vzniku nájomného vzťahu žiaden prístup do serverovne, ktorá sa nachádza na treťom podlaží Úradu PSK a v ktorej je umiestnené záznamové zariadenie, a teda nikdy nedisponovala a ani nemohla disponovať informáciou či je kamerový systém plne funkčný. Skutočnosť, že zimnú údržbu zabezpečovala v prípade potreby pravidelne počas noci, keď na parkovisku neboli motorové vozidlá, ktorých prítomnosť túto údržbu znemožňovala, preukázala v prvoinštančnom konaní e-mailovou komunikáciou obsahujúcou objednávku zimnej údržby a fotodokumentáciou snežnej frézy, ktorú si sama na tento účel zabezpečila. Zánik dvoch vyhradených parkovacích miest pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie spôsobil sám žalobca svojvoľným vykonaním stavebných úprav bez predchádzajúcej písomnej dohody, pričom tieto stavebné úpravy sa týkali nájazdovej rampy a vstupu do budovy PSK a boli vykonané až po uzatvorení zmluvy o prenájme. Má za to, že doposiaľ neporušila žiaden bod zmluvy o prenájme, v dôsledku čoho by táto zmluva mala byť predčasne ukončená odstúpením zo strany žalobcu. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súd odvolanie ako nedôvodné odmietol a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania.
12. K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti ani počas trvania zmluvného vzťahu, ani neskôr po odstúpení od zmluvy v dodatočnej primeranej lehote, ktorá mala byť poskytnutá a ani sa o to nijakým spôsobom do dnešného dňa nesnažila. Doteraz (tri roky po odstúpení od zmluvy) nie sú doplnené a sfunkčnené kamery a počet a rozmiestnenie vyhradených parkovacích miest je v rozpore s projektom parkoviska. Na základe uvedených skutočností žalobca v celom rozsahu trvá na podanom odvolaní.
13. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že so skutočnosťami uvedenými vo vyjadrení žalobcu sa v celom rozsahu nestotožňuje a skutočnosti v ňom uvedené považuje za klamlivé a zavádzajúce. Aj naďalej má za to, že doposiaľ neporušila žiaden bod zmluvy o prenájme, v dôsledku čoho by táto zmluva mala byť predčasne ukončená odstúpením zo strany žalobcu. Na základe uvedených skutočností žalovaná opakovane navrhla, aby odvolací súd odvolanie ako nedôvodné odmietol a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania.
14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 CSP, v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
15. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné.
16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
18. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.
19. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa §
220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
20. Táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie všetky vykonané dôkazy vyhodnotil správne a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky. Čo sa týka hodnotiacich argumentov žalobcu ohľadom preukázania porušenia viacerých povinnosti žalovanou odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalovaná v priebehu trvania nájomného vzťahu porušila povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o prenájme.
21. V nadväznosti na to odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie sám a bezdôvodne spochybnil projekt parkoviska - alternatívu č. 1, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie sa zaoberal komplexnosťou predloženej projektovej dokumentácie žalobcom práve preto, že žalobca uvádzal ako jeden z dôvodov pre odstúpenie od zmluvy o prenájme zmenu počtu a rozmiestnenia parkovacích miest určených relevantnými dokumentmi. Rovnako v dôsledku nepredloženia komplexnej projektovej dokumentácie žalobcom súd nemohol verifikovať tvrdenie žalobcu, že žalovaná porušila svoju povinnosť vyhradiť štyri parkovacie miesta pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a rozmiestniť ich v súlade s projektovou dokumentáciou. Na druhej strane však žalovaná predložila fotodokumentáciu, ktorou súdu preukázala, že žalobca vykonanými stavebnými úpravami spôsobil, že počet parkovacích miest vyhradených pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu je menší ako sa predpokladalo v čase uzatvorenia zmluvy o prenájme. Čo sa týka žalobcom tvrdeného porušenia povinnosti žalovanou nainštalovať štyri kamery, žalovaná svedeckou výpoveďou ňou navrhnutého svedka preukázala, že ústne sa v čase uzatvorenia zmluvy o prenájme so žalobcom dohodla na nenainštalovaní dvoch kamier a zároveň predložením preukázala, že sama nemohla kontrolovať funkčnosť ňou nainštalovaných kamier. Napokon, ak žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie nemohol vyvodiť skutkový záver, že žalovaná vykonávala zimnú údržbu, toto jeho tvrdenie by bolo pravdivé iba vtedy, keby žalovaná súdu prvej inštancie nepredložila dôkaz o tom, že zimnú údržbu zabezpečila prostredníctvom tretej osoby a táto túto údržbu aj vykonávala a ak by žalobca súdu predložil dôkaz o tom, že pre nevykonanie zimnej údržby žalovanou nemohlo parkovisko slúžiť svojmu účelu.
22. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
23. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).
24. Pokiaľ žalobca v odvolaní trval na tom, že súd prvej inštancie mal pri právnom posúdení nesplnenia povinnosti nainštalovať štyri kamery žalovanou, okrem Obchodného zákonníka aplikovať aj ustanovenie § 6 ods. 6 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov, odvolací súd konštatuje, že z tohto ustanovenia vyplýva sankcia neplatnosti právneho úkonu žalobcu súvisiaca s nedodržaním písomnej formy právneho úkonu spojeného s nakladaním s majetkom žalobcu, a preto by bolo možné predmetné ustanovenie aplikovať vtedy, ak by zmluva o prenájme nebola uzatvorená písomne, nie však vtedy, keď si zmluvné strany upravili povinnosť vyplývajúcu im zo zmluvy o prenájme, ktorá nemala súvis s nakladaním s majetkom žalobcu.
25. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
26. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom odvolanie žalobcu bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).